Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 2, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011148
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8717011148.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov Mgr.
Iva Maruščáka a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
02.09.2025, v trestnej veci obžalovaného A. A. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp.
zn. 4T/80/2017 zo dňa 07.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. A. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/80/2017 zo dňa 07.10.2024 bol obžalovaný A. A., nar.
XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C., D. E. F. XXX/XX, G. B., uznaný za vinného z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného
zákona a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 09.08.2016 asi o 10.50 h na ceste I/66 viedol traktor továrenskej značky Zetor Forterra,
evidenčného čísla B. XXXXX s prívesom evidenčného čísla B. XXXXX, v smere od obce Tatranská
Kotlina do obce Ždiar, okres Poprad, kde v kilometri 122,0 začal odbočovať vľavo na lesnú cestu
a v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu motorového vozidla a nesledovania situácie v cestnej
premávke nespozoroval, že je predchádzaný motocyklistom H. I. na motocykli továrenskej zn. Suzuki

GSR600, evidenčného čísla XXXXXX, MPZ: Česká republika a za ním idúcim motocyklistom J. J., na
motocykli továrenskej značky Yamaha FZS1000, evidenčného čísla XXXXXX, MPZ: Česká republika, so
spolujazdkyňou E. E., ktorí jazdili v pravej tretine protismerného jazdného pruhu, pričom motocyklista H.
I. počas predchádzania prešiel do strednej časti protismerného jazdného pruhu, kde došlo ku kontaktu
behúňa ľavej prednej pneumatiky traktora s koncovkou výfuku motocykla Suzuki, čo spôsobilo stratu
smerovej stability motocyklistu jeho nárazu do zvodidiel po ľavej strane a pádu na vozovku, ďalší

motocyklista J. J. na motocykli značky Yamaha FZS1000, evidenčného čísla XXXXXX, MPZ: Česká
republika so spolujazdkyňou E. E., v snahe zabrániť zrážke reagoval na kolíznu situáciu intenzívnym
brzdením, v dôsledku čoho spadol s motocyklom a spolujazdkyňou na vozovku na ľavý bok a narazil do
ľavého zadného kolesa stojaceho traktora, motocyklista H. I. pri nehode utrpel úrazový šok 2. stupňa,
trieštivú otvorenú vnútrokĺbnu zlomeninu horného konca píšťaly vľavo s posunom úlomkov, trieštivú
otvorenú zlomeninu jabĺčka ľavého kolena s posunom úlomkov, otvorenú zlomeninu základného článku

5. prsta pravej ruky s posunom s dobou liečenia a obmedzením v obvyklom spôsobe života v priemere
4 – 6 mesiacov, J. J. utrpel pomliaždenie hrudníka vľavo, podvrtnutie pravého zápästia ľahkého stupňa,
pomliaždenie pravého kolena s neúplným roztrhnutím vnútorného bočného väzu, s dobou liečenia a
obmedzením v obvyklom spôsobe života do 08.09.2016, E. E. utrpela pomliaždenie brady, podvrtnutie
krčnej chrbtice ľahkého stupňa, pomliaždenie driekovej oblasti vľavo, pomliaždenie ľavého kolena,
pomliaždenia a hlboké kožné odreniny pravého predkolenia (stav komplikovaný trombózou hlbokých žil

pravého predkolenia) s dobou liečenia a obmedzením v obvyklom spôsobe života do 02.09.2016, čím
ako vodič porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/, § 19 ods. 1 Zákona č. 8/2008 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, t e d a - inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu
na zdraví a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, - inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví
tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, účinného od 06.08.2024, s použitím
§ 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 37 písm. h/ Trestného zákona úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 15 /pätnásť/ mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
mu výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu vo

výmere 2 /dvoch/ rokov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu uložil trest zákazu činnosti viesť
všetky druhy motorových vozidiel vo výmere 2 /dvoch/ rokov.

Proti uvedenému rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, podal obžalovaný
odvolanie, ktoré následne prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil. Vytýkal okresnému súdu, že
vyhodnotil dôkazy výlučne len jednostranne, navyše arbitrárne, v jeho neprospech a v rozpore so

zásadami trestného práva a ak by postupoval v zmysle základných zásad ustanovených v § 2 ods. 10
a ods. 12 Trestného poriadku, a teda, žeby pristúpil k hodnoteniu dôkazov zákonným spôsobom a po
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne, nemohol by, podľa názoru odvolateľa,
dospieť k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v obžalobe a mal ho spáchať on, obžalovaný.
Vytýkal, že okresný súd odsudzujúci rozsudok postavil výlučne len na výpovedi poškodených H. I., J.

J. a E. E., svedkov K. I.. J. H., I. L., M. N. a na záveroch znaleckých posudkoch O. N. a ÚSI Žilina,
I. K. P. a že pri záveroch vychádzal čiastočne aj z výpovedi svedkov I. Q., J. Q., J. Q., R. N. P., J.
B. P. a obžalovaného A., pričom k záverom znaleckého posudku O. S. súd uviedol, že sú právne
irelevatné. Vykonané dokazovanie obžalovaný hodnotí zo svojho pohľadu tak, že hodnotenie dôkazov
súdom je navyše aj v príkrom rozpore s elementárnymi zákonmi výrokovej logiky, matematiky a fyziky,

čo sú mimochodom exaktné vedy, pričom skutkovú vetu do svojho rozsudku poňal len mechanicky a
opísal ju z obžaloby, čo, podľa odvolateľa, len potvrdzuje, že súd hodnotil dôkazy len tak svojvoľne,
aby vyhovel obžalobe. Poukazoval na to, že obhajoba od samotného počiatku uvádzala, že v skutkovej
vete sú uvedené nepravdivé tvrdenia, napr. že motocyklista H. I. počas predchádzania prešiel do
strednej časti protismerného jazdného pruhu, kde došlo ku kontaktu behúňa ľavej prednej pneumatiky

traktora s koncovkou výfuku motocykla Suzuki, čo spôsobilo stratu smerovej stability motocyklistu
atď., no také tvrdenie je absolútne nepravdivé, žiaden kontakt takýchto častí sa nepreukázal (výškové
pomery motocykla a traktora nepustia, takže je to technicky neprijateľné), čo má následne vplyv na
trajektóriu motocykla. K hodnoteniu dôkazov obžalovaný uvádza, že je veľmi zvláštne tvrdenie, že pri
odsudzujúcom rozsudku čiastočne vychádzal z výpovedi svedkov I. Q., J. Q., J. Q., R. N. P., J. B. P.

a obžalovaného A. a je na škodu veci, že v rozsudku súd neuviedol, ktoré čiastočne častí výpovedí
vyššie uvedených svedkov mal na mysli a prečo ostatné časti výpovedí nebral v úvahu, keď je, podľa
obžalovaného, zrejmé, že to boli tie časti výpovedi, ktoré potvrdzovali nevinu obžalovaného, ako aj iný
skutkový dej, k akému dospel súd. Za najzávažnejšie pochybenie okresného súdu obžalovaný považuje
tú skutočnosť, že okresný súd úplne odignoroval závery znaleckého posudku O. S. s tým, že je to

právne irelevantné, no neuviedol, prečo je to právne irelevantné, takže takýto postup súdu je, podľa
obžalovaného, arbitrárny. Zároveň súd uviedol, že závery znaleckého posudku ÚSI Žilina sú naproti
tomu právne relevantné. V ďalšom obžalovaný poukazuje práve na znalecký posudok tejto znaleckej
organizácie, na to, že v znaleckej doložke znaleckého posudku ÚSI Žilina je okrem iného citované,
že znalecký ústav si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, čo ale, podľa

obžalovaného, znamená, že minimálne súčet čísiel v tomto znaleckom posudku by mal byť neomylný,
tak ako 1 + 1 = 2, a nie tri, resp. iný výsledok ako 2, v opačnom prípade je toto možné hodnotiť ako
nepravdu a u takej organizácie, ako je ústav, tak je to možné hodnotiť ako úmyselná nepravda, keď
v tak jednoduchej matematike nie je možné sa mýliť a pri spracovaní znaleckého posudku dobrými
základmi je správne vyhodnotenie stôp a pracovanie so správnymi technickými údajmi vozidiel, čo sa v

tomto prípade nestalo. Na strane 146 znaleckého posudku v technických údajoch sú uvedené rozmery
prívesu, no k tomu, ako uvádza, priložil skutočné a správne rozmery prívesu obžalovaného, pričom
s previsom vozidla sa počíta do dĺžky vozidla a je to previs od stredu predného kolesa po začiatok
vozidla. V predmetnom prípade, keď sa porovnajú technické údaje USI prívesu so skutočnosťou, je
možné konštatovať, že ústav úmyselne skrátil príves a zúžil ho. To sa týka i rozchodu prívesu ktorý sa

počíta zo šírky medzi stredmi pneumatík a uviedol iný rozmer rozchodu prívesu, 1,803m a nie 1,7m.
Toto nesprávne zadanie je možné považovať ako za úmyselné, za účelom posunúť pohyb jazdnej
súpravy pred odbočením, a to do pravého jazdného pruhu, pričom skutočnosť bola úplne iná. V tomto
bode obhajoba vidí prvé úmyselné klamanie spracovateľa posudku a úmyselné použitie nesprávnychtechnickýchrozmerovprívesu.Vnámietkachpokračovalobžalovanýtak,žespracovateľďalejnesprávne
vyhodnotil polohu prívesu na šmykových stopách, lebo šírka pravého jazdného pruhu bola 3,0 m, šírka
ľavého jazdného pruhu bola 3,0 m, ľavá vodiaca čiara na ľavej strane ľavého jazdného pruhu v smere

na Ždiar bola určená ako pomocný bod merania, od ktorého merali vzdialenosti stôp vpravo a vľavo,
stopa č. 4 začiatok pravdepodobnej brzdnej stopy zadného pravého kolesa prívesu traktora, mala také
parametre, že od ZBM - 47,2 m v smere, od PBM - 4,6 m vpravo. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
keď vznikala šmyková stopa od pravej strany kolies prívesu traktora, tak sa príves na ceste, už v
čase brzdenia nachádzal tak, že pravá strana prívesu traktora bola 1,6 m vpravo od stredu vozovky

a jednoduchou matematikou, odčítaním, sa dá zistiť, že ľavá strana prívesu a nachádzala max. 0,935
m a min 0,63 m vľavo od stredu vozovky v protismernom jazdnom pruhu. V tom videl dôvod, prečo
ústav skrátil a zúžil príves, lebo úmyselne potom dosiahol takouto manipuláciou to, že v čase začiatku
brzdenia prívesu, sa príves pohyboval v pravom jazdnom pruhu, čo aj zobrazil v svojom posudku na
obrázku č. 6 na strane 99, čo je už ale možné hodnotiť ako úmyselné klamstvo. Posudok je v časti, ktorá
je zobrazená na obr. č. 2, 4, 5, 6, podľa obžalovaného, absolútne nepreskúmateľný a je nečitateľný,

chýbajú tam akékoľvek kóty, ktoré k sprehľadneniu technického posudku sú neodmysliteľné, meracie
pravítkonaobr.č.6nemážiadnuvýpovednúhodnotu.Podľatohtopravítkanevieznalecústavuokamžite
povedať, v akej vzdialenosti sa nachádzala predná časť traktora od stredu vozovky a od ľavého okraja
vozovky, v akej vzdialenosti je stopa č. 4 od stredu vozovky, kde je šmyková stopa, aká je vzdialenosť
ľavej strany prívesu od ľavej strany vozovky, aká je široká vozovky. Sú to nič hovoriace obrázky. To

isté, podľa obžalovaného, platí i pre obr. č. 7, kde naviac rozmery traktora s radlicou nezodpovedajú
skutočnej polohe traktora po zastavení, ani jeho dĺžke s radlicou. Obžalovaný namietal, že nikde nie
je v znaleckom posudku vyhodnotená šmyková stopa prívesu, prečo vznikla, aká je dlhá a ako na
nej je postavený príves. Toto obžalovaný považoval za základy, na ktorých je možné potom stavať
ďalšie výpočty a analýzy, pričom už v tomto počiatku ústav úmyselne odignoroval všetky dostupné

skutočnosti, nevyhodnotil správne stopy a nezadal správne technické údaje traktora a prívesu, potrebné
pre nasledujúce výpočty a znalec, ktorý následne z týchto úmyselne nesprávne zadaných údajov potom
počítal celú analýzu nehodového deja, postupoval pri výpočte zmätočne, je možné konštatovať že
nepozná prácu s programom PC CRASH, keď v sekvenciách výpočtu ešte pred reakčným časom vodiča
zadával brzdenie, potom zadával reakciu a opäť zadával nábeh brzdného účinku, keď už traktor s

prívesom brzdil, čo je technický nezmysel. V prílohách znaleckého posudku sú uvádzané štartovacie
údaje, konečné údaje, nepresné technické údaje vozidiel, sekvencie. Tieto všetky údaje sú ale zadávané
znalcom, nepočítajú sa. O výsledku a správnosti zadania týchto údajov pre výpočet hovoria výpočty
uvedené v programe PC CRASH ako „ÚSEK“ a na konci každých SEKVENCII je časť, ktorá sa volá
„VÝSLEDKY", a toto všetko v znaleckom posudku ústavu chýba a je možné konštatovať že z časti

„SEKVENCII“ bola časť „VÝSLEDKY“ úmyselne „vyhodená“, lebo táto časť sa automaticky pri každom
výpočte na konci sekvencii zobrazuje. Podľa obžalovaného, nie je známy ani dôvod, prečo tu toto
všetko chýba a považuje za plytvanie časom sa vyjadrovať k výsledkom znaleckého posudku, keďže
výpočty v uvedenom posudku nie sú preskúmateľné, posudok je úmyselne zmanipulovaný v rozpore
s doložkou znaleckého posudku. Nie je preskúmateľný a je úplne zmätočný, plániky nemajú žiadnu

technickú výpovednú hodnotu a z nich nie je možné nič určiť, došlo tu, podľa obžalovaného, k falšovaniu
rozmerov traktora, odignorovaniu výpočtov v prílohách znaleckého posudku, šmykovej stopy, rovnako
elementárneho vzorca s = v.t, čo malo byť právne relevantné. Oproti tomu, podľa názoru odvolateľa,
logicky jasné a zrozumiteľné sú závery znaleckého posudku O. S. a tieto sú opreté o pravdivý skutkový
stav vec, no okresný súd ich považoval za právne irelevantné. Odvolateľ namietal aj znalecký posudok

O. N. a považoval ich za neudržateľné z toho dôvodu, že pri vypracovaní znaleckého posudku nemal
všetky podklady pre vypracovanie posudku oproti ďalším znalcom. Podľa odvolateľa, keď okresný súd
uviedol, že obžalovaný porušil ustanovenie § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 a najmä § 19 ods. 1 zákona o cestnej
premávke, tak takéto tvrdenie súdu nemá oporu v skutkovom stave. Citujúc z ustanovenia § 19 ods. 1
vznení„predodbočovanímapočasodbočovaniajevodičpovinnýdávaťznamenieozmenesmerujazdy.

Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na
zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť
a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla“, mal obžalovaný za to, že toto ustanovenie
určite neporušil, lebo obžalovaný v čase, keď začal odbočovať vľavo a dával svetelné znamenie, tak prvý
motorkár to ani nemohol ešte vidieť, pretože bol v závere kolóny a v mieste miernej ľavotočivej zákruty,

takže ani nemohol vidieť, prečo vznikla kolóna, pričom od momentu, kedy dal obžalovaný svetelné
znamenie o zmene smery jazdy, tak ostatní účastníci sú povinný dodržiavať ustanovenie § 15 ods. 5
písm. d) zákona o cestnej premávke, pričom všetky motorové vozidlá, ktoré boli za traktorom (minimálne
5), to dodržali, no nedodržali to motorkári. Obžalovaný vychádzal z toho, že odbočovací manéver začínavtedy, ak účastník cestnej premávky dáva znamenie o zmene smeru jazdy a nie vtedy, keď začne aj
reálne meniť smer jazdy. Takto obžalovaný dospieva k záveru, že jedinými účastníkmi, ktorí sa plne
nevenovali vedeniu a sledovaniu situácie v cestnej premávke v čase dopravnej nehody, boli všetci piati

motorkári, J. H. (1), J. K. (2), H. I. (3), J. J. (4) a K. I. (5), ktorí všetci porušili aj zákon o cestnej premávke,
a to v nasledujúcich ustanoveniach: § 3 ods. 2 písm. a) a b), § 4 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 1 a §15
ods. 5 písm. a) a d). Poukazoval na to, že vodič nesmie predchádzať, ak nemá pred sebou rozhľad na
takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie, ak by sa nemohol bezpečne zaradiť
pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť, ak by ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho

v protismere, alebo ohrozil iného účastníka cestnej premávky, a osobitne, ak vodič pred ním idúceho
vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a ak ho nemožno predísť vpravo podľa odseku 1,
prípadne ak ho nemožno predísť v ďalšom voľnom jazdnom pruhu vyznačenom na vozovke v tom istom
smere jazdy. Obžalovaný dodal, že všetci motorkári porušili, či už vodorovné alebo zvislé značenie,
keďže predbiehali v mieste, kde je to dopravným značením vyslovene zakázané, keď v čase, keď začal
prvý motorkár prebiehať posledné auto v kolóne, tak to bolo v rozpore s dopravným značením a navyše

nemal absolútne prehľad o dopravnej situácií úplne vpredu. Obžalovaný poukazoval aj na to, že z
výpovede svedkov (I. Q., J. Q., J. Q., R. N. P., J. B. P.), ako aj z analýzy nehodového deja O. S. je, podľa
jeho názoru, nepochybné, že v tom čase keď prvý motorkár začal predbiehať posledné auto v kolóne,
tak už obžalovaný mal zapnuté svetelné znamenie, že odbočuje vľavo a je tak nepochopiteľné, že už
prvý motorkár pokračoval v predbiehaní traktora. Svedkovia v prvých dvoch autách za traktorom jasne

konštatovali, že predmetný traktor nepredbiehali, nie preto, žeby oproti išli nejaké autá, ale že jasne videli
zapnutésmerovkuvľavo,ktorýmtraktornaznačovalodbočovanie,pričomvodičprvéhoautazatraktorom
z tohto dôvodu išiel aj tesnejšie k pravej krajnici vozovky. Takto, podľa názoru obžalovaného, na základe
vyššie uvedeného a v zmysle zásad trestného práva, ako aj elementárnych pravidiel matematiky, fyziky
a logiky, možno podľa obžalovaného jednoznačne konštatovať, že skutok uvedený v obžalobe sa nestal

a ani ho nespáchal obžalovaný. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok z dôvodov § 321 ods.
1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku zrušil a vec vrátil v zmysle § 322 ods. 1
Trestného poriadku okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne aby v súlade s § 322
ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že ho spod podanej obžaloby oslobodí.

Na základe takto podaného odvolania postupoval Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, v intenciách
ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy,

ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k nasledovným
záverom.

V posudzovanej trestnej veci pred súdom prvého stupňa bolo vykonané dokazovanie v podstate takom
rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku pre správne zistenie

skutkového stavu nevyhnutné. Hodnotenie dôkazov okresný súd vykonal podľa § 2 ods. 12 Trestného
poriadku.

Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, arbitrárne rozhodnutie všeobecného súdu znamená, najmä
extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním, skutkovými a právnymi zisteniami,

interpretácia, ktorá je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry),
bez toho, aby boli dostatočne odôvodnené dôvody, na základe ktorých súd odmietol stabilizovanú
výkladovú prax, nerešpektovanie kogentnej normy, interpretácia, ktorá je v extrémnom rozpore s priori-
tami spravodlivosti (predpojatý formalizmus ), hodnotenie dôkazov vykonané bez akéhokoľvek akcep-
tovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijatý

skutkový základ. Odvolací súd nezistil, že by napadnutý rozsudok mal niektorý zo znakov arbitrárnosti.
Obžalovacia zásada uvedená v ustanovení § 220 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého, súd môže
rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, neznamená, že medzi skutkom, ktorý
je uvedený v obžalobnom návrhu a skutkom, uvedeným vo výroku rozsudku, musí byť úplná zhoda.
Niektoré skutočnosti môžu odpadnúť a iné, naopak, pribudnúť, nesmie sa zmeniť len podstata skutku.

Podstata skutku je určovaná účasťou obžalovaného na určitej udalosti popísanej v obžalobnom návrhu,
z ktorej vzišiel následok porušujúci alebo ohrozujúci spoločenské záujmy chránené trestným zákonom.
Totožnosť skutku bude zachovaná, ak bude zachovaná totožnosť konania alebo následku. Výsledky
vykonaného dokazovania nepriniesli potrebu zásadne meniť skutkovú vetu napadnutého rozsudku.Právo na spravodlivý súdny proces neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdomúspešný,teda,abybolorozhodnutévsúladesjehopožiadavkami,resp.sjehoprávnyminázormi.

Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za
porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. ( I.
ÚS 19/02, I. ÚS 50/04, I. ÚS 59/04) Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok. (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné
alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v
odvolacom konaní. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca
2005)

Aj z judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v odôvodnení
rozhodnutia všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami
konania.

V predmetnom prípade bolo nesporné, že obžalovaný dňa 09.08.2016 asi o 10.50 h na ceste I/66 viedol
traktor továrenskej značky Zetor Forterra, evidenčného čísla B. XXXXX s prívesom evidenčného čísla
B. XXXXX, v smere od obce Tatranská Kotlina do obce Ždiar, okres Poprad a v kilometri 122,0 začal
odbočovať vľavo na lesnú cestu. Rovnako sa stalo dokazovaním nesporným, že motocyklisti J. J. na

motocykli továrenskej značky Yamaha FZS1000, evidenčného čísla XXXXXX, MPZ: Česká republika,
so spolujazdkyňou E. E. jazdili v pravej tretine protismerného jazdného pruhu, pričom motocyklista H.
I. počas predchádzania prešiel do strednej časti protismerného jazdného pruhu, kde došlo ku kontaktu
jeho motocykla s daným traktorom, čo spôsobilo stratu smerovej stability motocyklistu jeho nárazu do
zvodidiel po ľavej strane a pádu na vozovku, ďalší motocyklista J. J. na motocykli značky Yamaha

FZS1000, evidenčného čísla XXXXXX, MPZ: Česká republika so spolujazdkyňou E. E., v snahe zabrániť
zrážke reagoval na kolíznu situáciu intenzívnym brzdením, v dôsledku čoho spadol s motocyklom
a spolujazdkyňou na vozovku na ľavý bok a narazil do stojaceho traktora. Preukázané vykonaným
dokazovaním bolo, aj podľa názoru krajského súdu, že takéto pády boli v priamej príčinnej súvislosti
s tým, že motocyklista H. I. pri nehode utrpel úrazový šok 2. stupňa, trieštivú otvorenú vnútrokĺbnu

zlomeninu horného konca píšťaly vľavo s posunom úlomkov, trieštivú otvorenú zlomeninu jabĺčka ľavého
kolena s posunom úlomkov, otvorenú zlomeninu základného článku 5. prsta pravej ruky s posunom
s dobou liečenia a obmedzením v obvyklom spôsobe života v priemere 4 – 6 mesiacov, J. J. utrpel
pomliaždenie hrudníka vľavo, podvrtnutie pravého zápästia ľahkého stupňa, pomliaždenie pravého
kolena s neúplným roztrhnutím vnútorného bočného väzu, s dobou liečenia a obmedzením v obvyklom

spôsobe života do 08.09.2016, E. E. utrpela pomliaždenie brady, podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého
stupňa, pomliaždenie driekovej oblasti vľavo, pomliaždenie ľavého kolena, pomliaždenia a hlboké kožné
odreniny pravého predkolenia (stav komplikovaný trombózou hlbokých žil pravého predkolenia) s dobou
liečenia a obmedzením v obvyklom spôsobe života do 02.09.2016.

Obžaloba pred súdom v podstate kládla obžalovanému za vinu, že obžalovaný v dôsledku nevenovania
sa plne vedeniu motorového vozidla a nesledovania situácie v cestnej premávke nespozoroval, že je
predchádzaný týmito motocyklistami, primárne motocyklistom J. J. a že porušiac porušil ustanovenia
§ 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/, § 19 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z. z. o cestnej premávke v
znení neskorších predpisov, tieto následky zanedbaním tam uvedenej povinnosti vodiča z nedbanlivosti

spôsobil.
V tomto smere obžalovaný sám vo výpovedi potvrdil, že keďže prechádzal v úseku, kde je mierna
ľavotočivá zákruta a v tomto úseku končila stredová plná čiara a začínala prerušovaná čiara, vtedy ho
začal obiehať prvý motorkár, ktorý bol sám a pokračoval v jazde. Následne zaregistroval vedľa seba
ďalšieho motorkára. Aj tento bol sám. Registroval ho na úrovni traktora a motorkár ukázal pravou rukou

pohybom zdola nahor akoby niekomu dával signál, že môže ísť. Obžalovaný teda vnímal už týchto
prvých predbiehajúcich motocyklistov a pokračoval, že keďže sa už nachádzal v úseku, kde viditeľnosť
dopredu aj dozadu bola dobrá a v spätnom zrkadle videl, že za ním idú asi štyri osobné autá, mal
zapnutú smerovku doľava, tak začal odbočovať. Vtedy potvrdil, že ďalších motorkárov videl vzadu medziosobnými autami, pričom keď začal odbočovať a bol s traktorom v uhle asi 65 stupňov v smere na
lesnú cestu, zbadal vedľa traktora motorku, kde bola jedna osoba. Sám uviedol, že vedel, že motorkárov
je viac. Poveternostné podmienky boli dobré, vozovka suchá, viditeľnosť dobrá, polojasno až slnečno.

Slnkohoneoslňovalo.Zjehovýpovedejetedazrejmé,žesarozhodolreálneodbočiťzpravéhojazdného
pruhu do ľavého napriek tomu, že bol pred týmto manévrom predbehnutý dvoma motocyklistami, pričom
vedel, že predbiehajúcich motorkárov je viac.

To, že obžalovaný bol predbiehaný kolónou motocyklov, potvrdili všetci motorkári/motocyklisti. Motorka,

resp. motocykel č. 1, vykonala predbiehací manéver v ľavom jazdnom pruhu tak, že svedok H. uviedol,
že jazdil do 90 km/hod, motorky za nim išli ako jedna partia, žiadne auto predo ním nedávalo znamenie,
že chce predchádzať traktor, na ktorom nevidel, aby bola zapnutá smerovka. Svedkyňa M. N. dodala, že
motorky medzi sebou boli vzdialené na dĺžku cca 5 m, a keď prišli do úseku cesty, kde už bolo vidieť asi
200 až 300 m, tak začali kolónu predchádzať. Kolónu, na čele ktorej bol predmetný traktor, predbiehali
plynule v pravej časti ľavého jazdného pruhu. Počas tohto predchádzania žiadne z vozidiel v kolóne

neurobilo žiaden manéver. Ešte dodala, že obžalovaný sa na mieste vyjadril, že on videl v spätnom
zrkadle všetky motorky a že po prejdení dvoch motoriek on predpokladal, že ďalšie motorky mu dajú
prednosť pri odbočovaní.

Aj motorka č. 2, svedok J. K. so svedkyňou L., predbehli traktor relatívne bezpečne. J. K. potvrdil, že

jazdec H. ako prvý začal predchádzať kolónu v ľavom jazdnom pruhu, plynulo a nemenil smer jazdy a aj
on takýmto spôsobom kolónu predbehol. Žiadne z vozidiel v kolóne nemenilo smer jazdy, nevšimol si
rozsvietenie nejakých svetiel, pričom on mal zapnutú ľavú smerovku a taktiež aj pred ním jazdiaci H..
Mali rozsvietené svetlá a zvuk motoriek bol celkom hlasitý. Vylúčil, že by dával znamenie povoľujúce
jazdu ostatným motocyklom, keď uviedol, že niečo mu narazilo do ruky, a teda je možné, že to rukou

vytrepával, pričom dodal, že medzi motorkármi žiadne takéto signály nie sú a každý koná sám za seba.
Svedkyňa I. L. potvrdila, že ako prvý predchádzal H., ktorý dal znamenie o zmene smeru jazdy a na
vzdialenosť dĺžky osobného vozidla začali predchádzať oni.

Poškodené posádky motocyklov č. 3 a 4 boli tiež vypočuté. Na motorke č. 3 jazdiaci svedok H. I. potvrdil,

že po skončení plnej čiary začali všetci motorkári za sebou predchádzať kolónu osobných áut, ktoré išli
za traktorom, a to v protismernom jazdnom pruhu vľavo. Prvé dve motorky prešli okolo traktora a keď on
prechádzal okolo traktora, tak traktor odbočil vľavo. V čase nehody mal rýchlosť asi 80 km/hod. a keď
zaregistroval odbočovanie traktora, urobil pohyb mierne doľava, aby nedošlo k stretu, ale aj tak zachytil
svojou pravou rukou pravdepodobne radlicu traktora vpredu, následkom čoho sa dostal k zvodidlám

vľavo, šmýkal sa ľavým kolenom po zvodidlách a následne ho odhodilo doprava, spadol a šmýkal sa po
vozovke. Všetky motorky mali smerové svetlá, pričom nemali medzi sebou dohodnuté žiadne signály.
K utrpeným zranenia uviedol, že mal poranenie malíčka pravej ruky, mal poranenú ľavú nohu, nemohol
nohou hýbať, mal narazený lakeť. Liečený je doposiaľ a práceneschopný nebol, lebo je študentom. Asi
11 týždňov bol hospitalizovaný, podrobil sa piatim operáciám.

Svedok teda len v rovine pravdepodobnosti popísal, čím narazil do traktora. To za okolnosti rýchleho
okamihu, tohto okamihu nemusí byť objektívne hodnoverné. Inak povedané, v tomto sa svedok mohol
objektívne mýliť. Hodnovernejšie je, ako tento kontakt vnímal bezprostredne za ním idúci jazdec, keďže
ten vnímal situáciu komplexnejšie, bez prekážok vo vnímaní, sústredený na to, čo sa deje priamo pred

ním, v najkratšej vzdialenosti a za dlhší čas, teda objektívnejšie. Výpovedi tohto svedka uveril odvolací
súd v okolnosti toho, s čím prišiel I. na motorke do kontaktu s traktorom. Prišiel do kontaktu s prednou
časťou traktora a po zohľadnení fotodokumentácie nemal ani odvolací súd pochybnosti, že došlo ku
kontaktu behúňa ľavej prednej pneumatiky traktora s koncovkou výfuku motocykla Suzuki, čo spôsobilo
stratu smerovej stability motocyklistu jeho nárazu do zvodidiel po ľavej strane a pádu na vozovku.

Zodpovedá to aj pozdĺžnej povahe tejto stopy. Názor znalca S., že to bolo od čižmy motorkára, nebol
potvrdený a zostal len v rovine nepreukázanej verzie.

Na motorke č. 4 jazdil svedok J. J. so spolujazdkyňou E.. Potvrdil, že žiadne z predbiehaných aut nemalo
zapnutú smerovku. Rýchlosť predchádzania kolóny bola asi 80 km/hod. Jazdili vľavo v protismernom

jazdnompruhu.Nazačiatkupredchádzaniaprvoumotorkouužbolaprerušovanástredováčiara.Motorky
jazdili za sebou a pri predchádzaní mali rozstup asi 10 – 15 metrov. Prvé dve motorky kolónu predbehli
bez problémov a keď on bol na úrovni posledného auta v kolóne, zbadal, že traktor prudko odbočil
doľava. Pred ním jazdiaci I., keď zaregistroval vznikajúcu situáciu, mierne stočil riadenie doľava, motorkasa dostala svojou zadnou pravou časťou do kontaktu s prednou ľavou časťou traktora a vtedy on
začal prudko brzdiť. Pri prudkom brzdení oboch kolies mal zablokované predné koleso a vtedy sa
dostal do šmyku a spadol na zem, na ľavý bok a kĺzal sa aj s motorkou k zadnému kolesu traktora,

s ktorým sa dostala do kontaktu. E. sa oddelila od motorky. Mal z toho narazené pravé koleno a pár
odrenín, E. sa sťažovala na bolesti krku a chrbta. Signál nepotrebovali, pretože výhľad bol dostatočný.
Takáto signalizácia by nebola žiadnym podnetom k tomu, že môžu predbiehať. E. E., ako spolujazdec,
registrovala až prudké brzdenie ich motorky. Utrpela pohmoždenie krčnej chrbtice, mala narazený chrbát
a odrené koleno a mala poranenie na berci na pravej nohe. Tento úraz u nej vyvolal zápal kŕčových žil

a lieči sa doposiaľ.

Motorka č. 5 sa vyhla kolízii. Svedok K. I. k nehode uviedol, že cesta bola viditeľná asi na 800 metrov,
z protismeru nič neprichádzalo, tak začali kolónu predchádzať. Na žiadnom predchádzanom vozidle
nevidel rozsvietenie smerového svetla, ani brzdového svetla. Videl, že prvé dve motorky prešli plynulo
a zrazu traktor začal odbočovať doľava, na čo zareagoval jeho brat H. I. tým, že stočil riadenie doľava,

dostal sa až na krajnicu. Takto zareagoval aj za ním jazdiaci J., pričom H. I. sa dostal do kontaktu s
radlicou traktora, traktor pokračoval ešte asi meter v smere svojej jazdy pri odbočovaní doľava a J. pri
brzdení následkom toho padal z motorky, motorka sa pohybovala po svojej ľavej časti a narazila do
zadného ľavého kolesa traktora. Na tejto motorke bola okrem J. aj E.. On na to reagoval úspešným
brzdením, až zastavil. V danej situácii viditeľnosť bola dobrá, slnečno a cesta bola suchá. Keďže boli

na výlete prvýkrát, tak nemali dohodnuté žiadne signály, ktorými by sa riadili pri jazde a každý z nich
sa spolieha na vlastné konanie. Kolónu predchádzali plynulo a keďže kolóna mala dĺžku asi 50 metrov
a rýchlosť asi 30 km/hod., tak kolónu predchádzali rýchlosťou možno 80 - 90 km/hod. Jednoznačne
potvrdil, že ich kolóna motoriek išla za sebou, pričom prvé dve motorky už okolo traktora prešli v čase,
keď traktor začal odbočovať doľava.

Za traktorom išli v čase dopravnej nehody autá. Z auta, ktorá išlo hneď za traktorom, svedkyňa P. B. J.
potvrdila, že keď nastal rovnejší úsek cesty, tak si myslela, že tento traktor predbehnú, vtedy sa traktor
posunul doľava a zapol smerovku doľava, pričom zrazu zaregistrovala, že okolo nich išla motorka, ktorá
išla veľmi rýchlo. Zaregistrovala iba dve motorky, pričom tieto prišli do kontaktu s traktorom. Z tejto

výpovede vyplýva, že traktor, keď motorka 1 a motorka 2 predbiehali, nedával ešte znamenie o zmene
smeru jazdy.

Za týmto autom išlo auto s posádkou svedok I. Q. s manželmi Q.. Aj tento svedok, ako vodič uviedol,
že prechádzali už rovným úsekom, keď traktor mal zapnutý ukazovateľ smeru doľava, posúval sa pri

stredovej čiare a začal pomaly odbočovať doľava na nejakú lesnú cestu. Svedok pokračoval, že v
tom momente svedok zaregistroval motorky, ktoré predbiehali kolónu za ním, pričom prechádzali okolo
stredovej čiary, ktorá v tomto úseku už asi bola prerušovaná. Traktor ale pokračoval v jazde po znížení
rýchlosti na začiatku odbočovania a potom ešte znížil rýchlosť, keď prebehla okolo neho druhá motorka
v poradí a zastavil až v momente, keď do neho narazila tretia motorka. Z jeho výpovede vyplýva, že

boli motorkami predbiehaní, keď traktor začal odbočovať. Tento svedok pritom potvrdil aj to, že táto
tretia motorka išla vo vzdialenosti 3 - 4 metre za druhou motorkou a táto narazila do ľavej časti traktora
niekde medzi predným a zadným kolesom. Na tejto motorke sedeli dve osoby a tieto asi narazili do
traktora svojím telom a zostali ležať na zemi, asi v priestore ľavej krajnice. V tom čase traktor zastavil.
Spolujazdec svedok J. Q. uvádzal, že zbadal prvú motorku až vtedy, keď prebehla okolo nich a táto

plynule predbehla traktor, pričom druhý motorkár, na úrovni vozidla idúceho pred ním sa otočil dozadu
a rukou ukazoval mávaním, akoby naznačoval, že môžu ísť. V tom čase traktor odbočoval doľava,
motorkár začal zvyšovať rýchlosť, zmenil smer jazdy, lebo zbadal, že traktor odbočuje. Keď boli na úrovni
vozidla pred nimi alebo ešte tesne pred ich vozidlom, tak začali meniť smer jazdy doľava z dôvodu, že
traktor odbočoval doľava. Z jeho výpovede teda tiež vyplýva, že boli motorkami predbiehaní, keď traktor

začal odbočovať.

Títo svedkovia teda potvrdili, že motorky išli za sebou v krátkom slede vzdialenosti, pričom sa pohybovali
v ľavom jazdnom pruhu, do ktorého obžalovaný na traktore s blikajúcou ľavou smerovkou, napriek
predchádzaniu motorkármi, odbočoval, čím došlo ku kolízii s dvoma po sebe idúcimi motorkármi. To,

že títo svedkovia Q. vraveli, že motorkár sa mal otočiť a mávať, ešte neznamená, že naozaj tento jeho
pohyb mal mať význam taký, že odporúča za nim idúcim motorkám, že môžu ísť. Išlo len o dojem týchto
svedkov, ktorý, ako skutočnosť, nebol nepochybne potvrdený a ani v tomto súd nemal dôvod veriť, že
by išlo o signál na predchádzanie kolóny a traktora. Svedkyňa J. Q. navyše potvrdila, že aj zo zvukubolo počuť, že sú tam aj ďalšie motorky, aj keď ich ešte nevidela. To len potvrdzuje, že okrem vizuálneho
priestoru, aj zvuková kulisa mohla obžalovaného varovať, že je predbiehaný a že má nechať ľavý jazdný
pruh voľný, že nemá, nakoľko je predbiehaný motorkami, do neho vstupovať, kým predbehnutý nebude.

Znaleckým dokazovaním technických súvislostí a skutočností, bola potvrdená dôvodnosť obžaloby, aj
keď medzi znalcami došlo k určitým nezrovnalostiam. Kontrolným znaleckým dokazovaním znaleckou
organizáciou boli ale tieto bez pochybností odstránené. V tomto smere treba súhlasiť s postupom
okresného súdu, ktorý sa dôsledne zaoberal všetkými zásadnými okolnosťami prípadu z pohľadu

vykonanej technickej analýzy nehodového deja.

Z predložených zápisníc o hlavných pojednávaniach vyplynulo, že obžalovaný nesúhlasil so závermi
znaleckého posudku ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline č. 1/2024 zo dňa 25.01.2024, no zároveň paradoxne
výslovne súhlasil s prečítaním záverov ZP ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline č. 1/2024 zo dňa 25.01.2024,
a tak podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom obžalovaného a prokurátora sa na hlavnom

pojednávaní dňa 22.07.2024 čítali závery znaleckého posudku ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline č. 1/2024
zo dňa 25.01.2024. Dokonca, následne pri konštatovaní predsedu senátu, že znalecké posudky O. N.
N., O. Q. S. a I. K. P. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.02.2023 boli vykonané ich prečítaním
bez súhlasu obžalovaného a prokurátora, tak obžalovaný netrval na výsluchu týchto znalcov, napr.
z dôvodu, že by ich konfrontoval s nejakými technickými údajmi, ale výslovne znova súhlasil na hlavnom

pojednávaní22.07.2024sprečítanímzáverovznaleckýchposudkovO.N.N.,O.Q.S.aI.K.P..Nezmenil
svoj názor ani po tom, čo toto hlavné pojednávanie bolo odročené až na 07.10.2024 a nenamietal, resp.
nevzal späť svoj súhlas s takýmto vykonaním, pre sťažovateľa sporného, znaleckého posudku, pričom
už k čítanému nemal žiadne vyjadrenie a aj za takej situácie potom nenamietal ani proti tomu, že podľa
§ 274 ods. 1 Trestného poriadku samosudkyňa vyhlásila uznesením, že ďalšie dôkazy sa vykonávať

nebudú, dokazovanie je skončené a udelila slovo na záverečné reči prokurátorovi OP Poprad, obhajcovi
a obžalovanému a posledné slovo obžalovanému.

Obžalovaný, hoci v odôvodnení odvolania predkladal technické námietky voči znaleckému dokazovania
O. N. a znaleckého ústavu, nepredložil ich vo forme a obsahu odborného znaleckého posudku.

Nenamietal ich ani na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ich potom súd za takých okolností registruje, vo
vzťahu k podstate prípadu, teda oprávnenosti vykonania odbočovania do jazdnej dráhy predbiehajúcich
motoriek, sa technické argumenty odvolateľa javia ako irelevantné, keďže sa už k technickým
okolnostiam dopravnej nehody vyjadrovali spolu traja znalci, vrátane kontrolného znaleckého
dokazovania.

Podstatou dokazovania bolo zamerať sa na situáciu, či technicky išlo o to, či vodič traktora v počiatku
rozpoznateľného odbočovania doľava na poľnú cestu už bol predchádzaný vodičom motocykla Suzuki
I. a vodičom motocykla J. J., pričom znalec O. N. N. určil technickú príčinu dopravnej nehody ako
odbočovanie traktora doľava v čase, keď už bol predchádzaný, keď v čase, keď bol motorkami

predchádzaný, tak obžalovaný, ako vodič traktora, mal technickú možnosť vidieť v spätnom zrkadle
motorky, ktoré kolónu predchádzali, navyše za okolnosti, že bezprostredne pred prvou kolíziou už dve
motorky prešli okolo traktora.
Z hľadiska požiadavky na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, v záujme predchádzania
dopravným nehodám, odvolací súd sa stotožňuje s technickým záverom tohto znalca, že na začiatku

odbočovacieho manévru, keď vodič začal už odbočovať, nemusí iný účastník rozpoznať, že už tento
manéver odbočovania ide vodič vykonať a až vykonanie určitej dráhy a zmeny smeru vie vodič
vyhodnotiť, aký úkon vlastne vodič traktora išiel vykonať, že išiel v rámci odbočovania vstúpiť s traktorom
do jazdnej dráhy predbiehajúcich motoriek. Tomu svedčí aj zistenie znalca, že keď odbočovací manéver
traktora doľava bol rozpoznateľný, tak vodič tretieho motocykla sa nachádzal cca na úrovni zadnej

časti prívesu a motorka, ako štvrtá v poradí, v čase rozpoznateľného odbočovacieho manévru traktora
sa nachádzala asi cca 32 metrov za zadnou časťou prívesu súpravy. Traktor postupne prenikal do
koridoru pohybu motocyklistu. Rovnako, ako znalec O. S. konštatoval, že v čase vzniku šmykovej stopy
a v čase reakcie vodiča traktora sa jazdná súprava už nachádzala vo fáze odbočovania. Znamenie
o zmene smeru jazdy je, podľa odvolacieho súdu, znakom toho, že vodič zamýšľa vykonať reálny

odbočujúci manéver, no nezbavuje ho to povinnosti sledovať, či tento manéver môže vykonať bezpečne
a plynulo. Aj vtedy totiž musí rešpektovať bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Ak potom registruje,
že predbiehaný už je alebo že má inú prekážku pre vykonanie reálneho odbočenia, má so zapnutou
smerovkou čakať, kým bezpečne a plynulo reálne bude môcť zmeniť smer svojej jazdy odbočením /v ktorom, ako v tomto prípade vstupoval do jazdnej dráhy predbiehajúceho vozidla/. To je zámer
dotknutého ustanovenia zákona o cestnej premávke.

Celý výpočet bol prevedený kinematický spätným odvíjaním sa nehodového deja. Znalec dodal, že
analýzu nehodového deja dopredným výpočtom dynamicky nie je možné nasimulovať vzhľadom na
to, že sa jedná o jednostopové motorové vozidlo + motocyklista, motocyklista by hneď po kontakte s
traktorovou jazdnou súpravou alebo zo zvodidlom prepadal a neriadil by motocykel, a to aj vo verzii jeho
výpočtového programu aj vo verzii O. S., ktorý používa PC crash. Táto simulácia pohybu motocykla po

kontakte s iným dopravným prostriedkom je súčasťou programu, ktorý tento znalec použil aj v záveroch
znaleckého posudku. Znalec dal do pozornosti súdu aj skutočnosť, že pokiaľ boli smerové svetlá v
činnosti na traktorovej súprave, pri priamom pohľade na nich a ich technicky mohli rozpoznať, že sú
v činnosti, tak prechádzali úsekom, ktorý sa nachádzal v extraviláne, kde nebolo žiadne dopravné
značenie upozorňujúce ich vopred na možnosť odbočenia na miesto ležiace mimo cesty. V takomto
prípade vodiči akýchkoľvek vozidiel sledujú hlavne koniec roviny, aby vedeli vyhodnotiť prípadnú možnú

situáciu s protiidúcim vozidlom, keby sa tam zjavilo.
Znalec O. Q. S. uznal, že zodpovedá skutočnosti, že motocykle predchádzali celú kolónu vozidiel,
na čele ktorej sa nachádzala traktorová jazdná súprava, že prví dvaja motocyklisti vo fáze, keď sa
pohybovali v ľavom jazdnom pruhu, tak sa pohybovali už na úseku cesty s vodorovným dopravným
značením, ktoré im to umožňovalo. Preto, podľa odvolacieho súdu, aj keby akt predchádzania začínali

ešte pred značkou, ktorá ukončovala zákaz predchádzania a začínali by v priestore vodorovnej
dopravnej značky V1a plná čiara, vo vzťahu k dopravnej nehode to nie je rozhodujúce. Tento znalec
uznal, že prví dvaja motocyklisti stihli predísť traktor, pričom už druhý motocyklista sa musel začať
vyhýbať traktoru z toho dôvodu, že tento už začal premávať ľavou stranou najmä prívesom minimálne
na stredovej čiare, ev. až 0,7 metra vľavo od stredovej čiary. Tým vlastne ale, podľa odvolacieho súdu,

len potvrdil, že vodič traktora pokračoval v odbočujúcom manévri napriek tomu, že v jeho okamihu
bol predbiehaný, pričom konštrukt znalca, že na to vôbec nereagovali ďalší traja motocyklisti, čo
premávali za týmto motocyklistom, je vo vzťahu k právnej povinnosti citovanej vo výroku napadnutého
rozsudku o povinnosti predbiehaného vodiča dopravného priestupku, irelevantným. Títo motorkári
oprávnene pokračovali v predbiehaní obžalovaného, no ten im pri predbiehaní neoprávnene vytvoril so

svojím traktorom prekážku. Záver znalca, že tretí motocyklista H. I. sa začal pohybovať tak, že začal
predchádzať v úseku cesty, kde vodorovným dopravným značením mu to bolo zakázané, bolo potrebné
preveriť.

ZozáverovznaleckéhoposudkuÚstavusúdnehoinžinierstvaŽilinskejuniverzityvŽiline,vyplýva,žetáto

znalecká organizácia, ústav, za technickú príčinu predmetnej dopravnej nehody označil predovšetkým
nesprávnu techniku jazdy obžalovaného, ako vodiča traktorovej súpravy, ktorý začal uskutočňovať
odbočenie vľavo v tom čase, kedy to dopravná situácia za traktorovou súpravou neumožňovala a kedy
nebola spôsobilá na vykonanie bezpečného odbočenia vľavo, v dôsledku čoho došlo k vzniku kolíznej
situácie a k ohrozeniu motocyklistov jazdiacich za traktorovou súpravou. Aj z hľadiska možností zabrániť

dopravnej nehode, mal obžalovaný, ako vodič traktora, reálnu a jednoduchú možnosť predísť zrážke
s motocyklami poškodených. Dopravnej nehode by zabránil takým spôsobom, že by pred začiatkom
odbočovania správne vyhodnotil dopravnú situáciu so svojím vozidlom, teda rozpoznal by skutočnosť,
že sa motocyklisti nachádzali v ľavom jazdnom pruhu a vykonávali predchádzanie kolóny vozidiel
a s ohľadom na túto skutočnosť by manéver odbočovania vľavo nevykonal hneď, ale vykonal by

ho až potom, akoby motocyklisti dokončili manéver predchádzania kolóny vozidiel. V čase počiatku
odbočovania traktora mal totiž možnosť rozpoznať, že v ľavom jazdnom pruhu sa pohybujú minimálne
štyria motocyklisti, pričom prvý z týchto motocyklistov sa nachádzal už pred prednou časťou traktora.
Znalecký ústav zdôraznil, že v čase počiatku odbočovania mal vodič traktora technickú možnosť
rozpoznať,žedanádopravnásituáciazajehovozidlomniejespôsobilánabezpečnévykonaniemanévru

odbočovania vľavo, a to vzhľadom k predchádzaniu kolóny vozidiel motocyklami. Skutočnosť, že vodič
traktora začal v danom okamihu uskutočňovať odbočovanie vľavo, nebolo z hľadiska techniky jeho jazdy
správne,nakoľkozpolohyarýchlostimotocyklovatraktoravčasezačiatkujehoodbočovania,respektíve
aj v čase tesne pred začiatkom odbočovania, mu mohlo byť zrejmé, že v dôsledku odbočovania
traktora dôjde k vzniku kolíznej situácie, a teda z technického hľadiska k ohrozeniu vodičov motocyklov,

respektíve k zrážke traktora a motocyklov.
Znaleckým posudkom I. K. P. boli objektivizované zranenia, ktoré poškodení utrpeli v dôsledku
predmetnej dopravnej nehody. Predmetným záverom znaleckého posudku I. K. P. skutočne
korešpondovali aj príslušné lekárske potvrdenia a správy o ošetrení poškodených H. I., J. J. a E.E. v Nemocnici Poprad, a. s. a v ďalších zdravotníckych zariadeniach na území Českej republiky -
Fakultná nemocnica Olomouc. Ani ďalšie, vo veci na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy, zásadne
nespochybnili tieto usvedčujúce dôkazy, pričom ani odvolací súd nemal pochybnosti, že predmetným

skutkom obžalovaný spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona, s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona, keď inému /H. I./ z nedbanlivosti spôsobil
ťažkú ujmu na zdraví a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania a zároveň aj prečin ublíženia
na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, keď inému /J. J. a E. E./ z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým,
že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona (porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods.

1 písm. c/, § 19 ods. 1 Zákona č. 8/2008 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov). Voči
právnemu hodnoteniu dokazovaním zistených skutočností tak, ako to učinil súd prvého stupňa, nemal
odvolací súd žiadne výhrady a preto na neho v podrobnostiach odkazuje.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku plynie že okresný súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu
zistil, že v prípade obžalovaného ide o osobu, na ktorú sa hľadí, akoby nebola odsúdená, no poukázal

na to, že v minulosti bol dvakrát súdne trestaný, a to na základe trestného rozkazu Okresného súdu
Poprad sp. zn. 6T/19/2012 zo dňa 09.02.2012, právoplatného dňom 25.02.2012, pre spáchanie prečinu
usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného
zákona, na obžalovaného sa však hľadí, akoby nebol odsúdený a na základe trestného rozkazu
Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/135/2014 zo dňa 16.11.2016, právoplatného dňom 16.11.2016, pre

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, v ktorých
mu boli okrem iného uložené aj tresty zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, pričom
v evidencii správnych deliktov a priestupkov má ďalších päť záznamov a všetky priestupky súvisia s
porušením ďalších právnych predpisov vzťahujúcich sa na cestnú premávku v zmysle § 22 ods. 1 písm.
h/, písm. m/ zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, za ktoré mu boli ukladané blokové pokuty. Mal

za to, že ide o osobu, ktorá sa už v minulosti dopustila závažnej trestnej činnosti rovnakého charakteru,
s neodstrániteľným následkom v podobe smrti iného účastníka cestnej premávky. Prihliadal na jeho
opakované postihnutia za konanie majúce znaky obdobného protiprávneho konania na úseku cestnej
premávky, ďalej i na to, akým spôsobom boli trestné činy spáchané, na ich následok, ale i na dobu od
spáchania skutku až doposiaľ, na formu zavinenia i na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v

zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona, účinného od 06.08.2024, ktorý bol pre obžalovaného
priaznivejší, ako Trestný zákon platný v čase spáchania skutku a po takto vykonaných a vyhodnotených
zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného sa tento účel trestu dosiahne uložením úhrnného trestu
odňatia slobody, za podmienok uvedených v § 41 ods. 1 Trestného zákona vo výmere 15 mesiacov,
výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 2 rokov, spolu s trestom zákazu

činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel vo výmere 2 rokov, keďže podľa neho uložené tresty
zodpovedajú tak konkrétnym okolnostiam prípadu, po zhodnotení závažnosti činov, povahy a rozsahu
spôsobenýchnásledkov,akoajsamotnejosobeobžalovanéhoabudúúčinnepôsobiťinaobžalovaného,
ale aj na ostatných účastníkov cestnej premávky.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa v otázke druhu a výmery trestu zásadne nepochybil.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy
k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa

prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Zásada primeranosti trestu stanovuje povinnosť súdu ukladať primeraný trest, pretože iba taký trest je
možné považovať za spravodlivý. Navyše, neprimeraný trest je v rozpore so zásadou humánnosti trestu,
keďže trestanie je, vo svojej podstate, obmedzovanie základných práv a slobôd, a tak je potrebné splniť
všetky ústavné podmienky, pričom primeranosť je práve jednou z nich. Všetky zákonom vymenované

kritériá slúžia k individualizácií trestu, a preto je zásada individualizácie trestu úzko spätá so zásadou
primeranosti.

Pokiaľ okresný súd postupoval podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, postupoval správne,
nakoľko nemusel zohľadňovať prevahu priťažujúcej nad absenciou poľahčujúcich okolností dovtedy

stanoveným výpočtom zvyšujúcim dolnú hranicu trestnej sadzby prísnejšieho spáchaného prečinu.
Výmera trestu odňatia slobody 15 mesiacov zodpovedá spôsobenému následku v podobe poškodenia
zdravia až troch osôb v spojení so závažnosťou spôsobeného účinku na ich zdraví, zodpovedá
okolnostiam prečinov, keď obžalovaný bezohľadne pokračoval v odbočujúcom manévri, hoci vnímalkolónu motoriek v tomto jazdnom pruhu, zodpovedá ale aj tomu, že po nehode zastavil a venoval
sa pomoci poškodeným, zodpovedá aj jeho osobe a pomerom, keď predchádzajúce odsúdenia sú
zo staršieho dáta a sú zahladené, pričom má ale početné priestupky svedčiace o tom, že nejde

o disciplinovaného vodiča. Preto je v súlade so zákonom, aby mu bol výkon trestu podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 2 rokov a k tomu trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel v rovnakom trvaní 2 rokov. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, súdom prvého stupňa uložený
trest obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Hrozba zahŕňajúca

dobu, po ktorej bude obmedzovaný vo svojich právach zamedzením výkonu oprávnenia viesť motorové
vozidlá všetkých druhov a bude sa vysoko pravdepodobne musieť podrobiť príslušnému preskúšaniu
tejto spôsobilosti, je dostatočným trestom a vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Po zhodnotení jednotlivých zákonných podmienok § 34 Trestného zákona, medzi ktoré nepatrí ani
pomsta, ani odplata, dospel odvolací súd k záveru, že trest uložený súdom prvého stupňa je v súlade

s Trestným zákonom, bol uložený odôvodnene, pri rešpektovaní zásady zdržanlivosti, primeranosti,
individualizácie a spravodlivosti. Prvostupňový súd sa zákonnými ustanoveniami pri ukladaní trestu
obžalovaným dôsledne riadil, a tak nebolo nevyhnutné zasahovať do žiadneho z dielčích výrokov, ktoré
tvorili výrok o treste uloženom obžalovanému v tomto prípade. Nezistiac zákonné dôvody pre čo i len
čiastočné vyhovenie odvolaniu obžalovaného, odvolací súd jeho odvolania ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.