Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 3T/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416010423
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4416010423.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Meliška a prísediacich

sudcov A. B. C. a D. C. v trestnej veci obžalovaného A. E., nar. XX.X.XXXX v F. G., trvale bytom F. G.,
F. XX pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 4 Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na
zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 25.9.2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. E., nar. XX.X.XXXX v F. G., trvale bytom
F. H. XX, F. G.

pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 4 Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h)
Trestného zákona účinného do 5.8.2024, z ktorého spáchania bol uznaný vinným rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/105/2016-1407 z 13.6.2022, právoplatným dňa 17.1.2023 v spojitosti
s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/65/2022-1500 z 18.1.2023
s a o d s u d z u j e

Podľa § 149 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (pri zistení okolností
poľahčujúcej podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, pri zistení okolností priťažujúcej podľa § 37
písmeno h) Trestného zákona), § 41 odsek 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody
v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmena a) Trestného zákona sa
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa§51odsek2spoukazomna§51odsek3písmenab) Trestnéhozákona saobžalovanémuukladá
- zákaz požívania alkoholických nápojov
- povinnosť podrobiť sa kontrole na zistenie či požil alkoholický nápoj.

Podľa § 51 odsek 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú

probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá na dobu 8 (osem) rokov 3 (tri) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/105/2016-1407 z 13.6.2022,
právoplatným dňa 17.1.2023 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/65/2022-1500
z 18.1.2023 uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 4 Trestného zákona v

súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona účinného do 5.8.2024.
Obžalovanému bol rozsudkom uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, na výkon ktorého bol
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol
podľa § 61 odsek 1, odsek 5 písmeno b) Trestného zákona uložený trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá na doživotie.

Uznesením Mestského súdu Bratislava I 37Nt/17/2024 z 6.9.2024, právoplatné dňa 6.9.2024 bol podľa
§ 65a odsek 1, odsek 2 Trestného zákona odsúdenému A. E. premenený zvyšok trestu odňatia slobody
na trest domáceho väzenia vo výmere 2 roky, 6 mesiacov a 11 dní.

Uznesením 1Nt/2/2025-52 z 3.4.2025, právoplatné 3.4.2025 Okresný súd Nové Zámky podľa § 400
odsek 1 Trestného poriadku povolil obnovu konania v prospech odsúdeného A. E., nar. XX.X.XXXX v
F. G., trvale bytom F. H. XX, F. G. v trestnej veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/105/2016
a zároveň zrušil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/105/2016-1407 zo dňa 13.6.2022,
právoplatný dňa 17.1.2023 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/65/2022-1500

z 18.1.2023 a v spojení s rozhodnutím Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 37Nt/17/2024 z 6.9.2024
právoplatného dňa 6.9.2024 a to v časti výroku o treste ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené
rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

Na hlavnom pojednávaní dňa 25.9.2025 súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,

oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný vypovedal, že od kedy bol prepustený z výkonu trestu do domáceho väzenia vedie riadny
život, pracuje, nedopustil sa spáchania žiadneho trestného činu resp. iného protiprávneho konania.

Z nariadenia výkonu trestu vyplýva, že obžalovaný výkon trestu odňatia slobody nastúpil 17.2.2023.

Podľa karty vodiča mal obžalovaný vodičský preukaz zadržaný od 23.12.2015 a doposiaľ mu vrátený
nebol.

V odpise registra trestov má obžalovaný 1 záznam a to za odsúdenie v konaní okresného súdu
3T/105/2016 pôvodným rozsudkom zo dňa 13.6.2022. V evidencii priestupkov a správnych deliktov
nemá žiaden záznam. Podľa správy o povesti menovaný je bezdetný, slobodný. V roku 2013 sa dopustil
spáchania správneho deliktu, ktoré konanie skončilo uložením pokarhania.

Po zrušení výroku o treste odsúdeného A. E., ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky 3T/105/2016 zo dňa 13.6.2022 súd na hlavnom pojednávaní opätovne rozhodoval o uložení
trestu obžalovanému.
Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/105/2016-1407 z 13.6.2022,
právoplatným dňa 17.1.2023 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/65/2022-1500

z 18.1.2023 uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 4 Trestného zákona v
súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona účinného do 5.8.2024.

Vzhľadom na to, že 6. augusta 2024 nadobudol účinnosť zákon číslo 40/2024 Z. z., ktorým sa okrem

iného mení a dopĺňa Trestný zákon, bolo nevyhnutné posúdiť časovú pôsobnosť Trestného zákona v
zmysle jeho § 2, teda určiť, či trest je potrebné ukladať podľa zákona účinného v čase spáchania činov,
pre ktoré bol obžalovaný odsúdený (výrok o vine bol v čase rozhodovania o treste už právoplatný) -
„starý zákon", alebo podľa zákona účinného v čase rozhodovania o treste- „nový zákon".

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom
čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie (§ 2 ods. 2 Trestného zákona).

Z citovaných ustanovení plynie, že zo zásady, v zmysle ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá
podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, platí výnimka v tom smere, že neskorší zákon
sa použije v prípade, ak je pre páchateľa priaznivejší. Aj vtedy však platí zásada, že či už „starú" alebo
„novú" právnu úpravu možno použiť len ako celok, z jednotlivých zákonov nemožno prihliadať len na

tie ustanovenia, ktoré sú pre páchateľa priaznivejšie a vzájomne ich kombinovať, a to tak z hľadiska
ustanovení osobitnej časti, ako aj časti všeobecnej (primerane R 19/1962, R 35/1962, R 11/1991).
Zároveň však otázku aplikácie ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona je potrebné riešiť aj za situácie,
keď výrok o vine nadobudol právoplatnosť za účinnosti „starého" Trestného zákona a po nadobudnutí
účinnosti „nového" Trestného zákona je potrebné rozhodovať už „len" o výroku o treste.

Podľa § 16 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb.) trestnosť činu sa posudzuje
podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy,
ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Páchateľovi možno uložiť vždy len taký druh trestu, ktorý dovoľuje
uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje.
Podľa ustálenej súdnej praxe (R 11/1991) podľa citovaného zákonného ustanovenia [§ 16 ods. 1

Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb.)] trestnosťou činu je treba rozumieť nielen možnosť
páchateľa uznať vinným, ale aj uložiť mu primeraný trest.

Podľa dôvodovej správy k §-u 2 zákona číslo 300/2005 Z. z. (Trestný zákon) oproti doterajšej právnej
úprave [§ 16 ods. 1 Trestného zákona (zákona číslo 140/1961 Zb.)] sa tu zrozumiteľnejšie vyjadruje

zásada použitia neskoršieho zákona a ustanovenie odseku 1 sa výslovne dopĺňa aj o trest, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší. Z uvedeného je potom zrejmé, že pojem (respektíve slovné spojenie)
„posudzovanie trestnosti činu" vo svojom širšom význame zahŕňa aj posudzovanie ukladania trestu. To
znamená (napokon to vyjadruje aj spojka „a" obsiahnutá v prvej vete §-u 2 ods. 1 Trestného zákona),
že výnimka založená na použití neskoršieho zákona v prípade, ak je pre páchateľa priaznivejší platí

nielen pri posudzovaní trestnosti činu v užšom slova zmysle (pri rozhodovaní o vine), ale aj pri ukladaní
trestu, a to aj za situácie, že výrok o vine nadobudol právoplatnosť pred účinnosťou „nového" zákona
(primerane už spomínané publikované rozhodnutie R 11/1991).

Výklad, že pravidlo obsiahnuté v §-e 2 ods. 1 Trestného zákona nebráni použitiu „starého" Trestného

zákona pri rozhodovaní o vine a „nového" Trestného zákona pri rozhodovaní o treste, pokiaľ výrok o
vine nadobudol právoplatnosť pred nadobudnutím účinnosti „nového" Trestného zákona podporuje aj
znenie ustanovenia § 2 ods. 2 Trestného zákona, ktoré pripúšťa použitie druhu trestu podľa nového
Trestného zákona popri inak aplikácii „starého" Trestného zákona. Napokon takto, v zásade jednotne,
postupovali všeobecné súdy aj pri rozhodovaní o treste potom, čo v dôsledku zmeny Trestného zákona,

konkrétne jeho ustanovenia § 41 ods. 2 (obsahujúceho takzvanú asperačnú zásadu), na základe nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „ústavný súd") z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS
106/2011 (uverejneného 21. decembra 2012 v Zbierke zákonov ako zákon číslo 428/2012 Z. z.), po
povolení obnovy konania „len" vo výroku o treste pri opätovnom rozhodovaní o treste v obnovenom
konaní postupovali podľa „nového" Trestného zákona, hoci pri rozhodovaní o vine aplikovali Trestný

zákon „starý" pred jeho zmenou v dôsledku rozhodnutia ústavného súdu.

Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že aj v prejednávanej trestnej veci je potrebné
obžalovanému ukladať trest podľa „nového" Trestného zákona, teda v znení zákona číslo 40/2024 Z. z.,
keďže tento zákon je pre neho priaznivejší.

Vzhľadom na to, že obžalovaný bol rozsudkom z 13.6.2022 uznaný vinným z viacerých trestných činov
bolo nevyhnutné ukladať mu úhrnný trest podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný
čin z nich najprísnejšie trestný (§41 odsek 1 Trestného zákona), keďže jedným konaním spáchal viac
trestných činov- prečinov.

Najprísnejšie trestným podľa „starého" zákona bol prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 4 Trestného
zákona, v zmysle ktorého bolo možné jeho páchateľovi uložiť trest odňatia slobody od 4 do 10 rokov.Aj podľa „novej" právnej úpravy (Trestného zákona v znení zákona číslo 40/2024 Z. z.) zákonným
ustanovením, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný je ustanovenie § 149 odsek 4
Trestného zákona s rovnakou sadzbou ako doposiaľ, avšak pre obžalovaného je priaznivejšie znenie

iných ustanovení Trestného zákona, ktoré treba brať v celom súhrne na zreteľ pri ukladaní trestu (§ 33a,
§ 34, § 38, § 50, §51 a iné).

Pri ukladaní trestu prihliadal súd na účel trestu plynúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona,
ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti

a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradenie iných
od páchania trestných činov vyjadrujúc morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a na jednotlivé
hľadiská ukladania trestu vychádzajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona, ktorými sú spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona vzhliadol u obžalovaného
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, teda že spáchanie skutku priznal
a oľutoval, zároveň súd prihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, že
spáchal viac trestných činov.

Následneprirovnakompomerepoľahčujúcicha priťažujúcichokolnostísúdukladaltrestnasamejdolnej
hranici trestnej sadzby v rozmedzí 4 roky, pričom výkon trestu súd s poukazom na osobu obžalovaného
podmienečne odložil s probačným dohľadom v skúšobnej dobe, ktorú súd určil vo výmere 4 roky. Takto
uložený trest je podľa názoru súdu dostatočný na nápravu obžalovaného ako i na ochranu spoločnosti
a spĺňa všetky náležitosti trestu uvedené v § 34 Trestného zákona, majúc na mysli najmä skutočnosť,

že trest by mal postihovať iba páchateľa trestnej činnosti a nemal by žiadnym spôsobom obmedzovať
rodinu, či jemu blízke osoby a taktiež je potrebné zohľadniť pravidlo, podľa ktorého páchateľovi nesmie
byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením
sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode.
Súd poukazuje v tejto súvislosti i na skutočnosť, že od spáchania skutku obžalovaným doposiaľ uplynulo

bezmála 10 rokov, a za toto obdobie doposiaľ sa obžalovaný správal spôsobom života, kedy sa
nedopustil spáchania žiadneho protizákonného konania, pričom je v tejto súvislosti potrebné poukázať
i na skutočnosť, že obžalovaný na základe pôvodného rozsudku vykonával nepodmienečný trest odňatia
slobody v dĺžke 1,5 roka, kedy bol pre vhodné správanie prepustený do domáceho väzenia. Teda
i z týchto skutočností vyplýva, že už aj vykonaný trest mal na obžalovaného pozitívny vplyv, a preto

by opätovné ukladanie nepodmienečného trestu nemalo pre život obžalovaného pozitívny vplyv, najmä
zohladniac skutočnosť, že uvedené konanie obžalovaného bolo „ojedinelým mladíckym excesom“ z inak
doposiaľ riadneho života.
Vzhľadom k uvedenému, teda dlhšiu dobu uplynutú od spáchania skutku po uloženie trestu, kedy sa
vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom a kedy sa plynu-

tím času znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej pre-
vencie (pokiaľ páchateľ v priebehu trestného stíhania nespáchal ďalší trestný čin, možno predpokladať
a dúfať, že sa napravil) a tiež potreba generálnej prevencie (výchovné a odstrašujúce účinky trestu na
ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú). Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného či-
nu až po meritórne rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením určité-

ho trestu dosiahnutý.
S poukazom na uvedené, teda že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život (s výnimkou
jedného pokarhania za správny delikt), po spáchaní skutku viedol bezúhonný a riadny život, riadne
pracuje, aj v priebehu celého trestného stíhania a konania preukázal, že je schopný viesť riadny
život. Preto trest v trvaní 4 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 4 roky s probačným

dohľadom za súčasného uloženia zákazu požívania alkoholu považoval súd za primeraný, dostatočný
a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktorý zároveň bude
dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.

Súd obžalovanému ukladal i trest zákazu činnosti, postupom podľa § 61 odsek 3 Trestného zákona

obžalovanému súd ukladal trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v hornej polovici trestnej sadzby
trestu zákazu činnosti, pretože obžalovaný bol odsúdený za spáchanie prečinu usmrtenia podľa § 149
odsek 4 Trestného zákona. Súd ukladal obžalovanému trest zákazu činnosti v trvaní 8 rokov 3 mesiace,
ktorý trest súd považuje za trest primeraný a zákonný.V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovanému bol vodičský preukaz zadržaný
dňa 23.12.2015. Dňa 17.2.2023 nastúpil výkon trestu odňatia slobody, teda do tohto okamihu mal
vodičský preukaz zadržaný po dobu 7 rokov, 1 mesiac a 24 dní. Následne dňa 6.9.2024 bol prepustený

z výkonu trestu odňatia slobody do domáceho väzenia a začala mu plynúť ďalšia doba zadržania
vodičského preukazu a to do času rozhodovania súdu o uložení trestu, t.j. do 25.9.2025, kedy mu uplynul
ďalší 1 rok a 19 dní zadržania vodičského preukazu. Celkovo tak mal obžalovaný doposiaľ zadržaný
vodičský preukaz na dobu 8 rokov, 2 mesiace a 12 dní.
Súd teda poukazuje na skutočnosti už uvádzané vyššie k samotnej osobe obžalovaného a spôsobu

vedenia života po spáchaní činu, ktoré určite treba zohľadniť aj pri ukladaní trestu zákazu činnosti,
ktorý trest musí byť taktiež primeraný, individualizovaný a nesmie zasahovať do základných práv. Aj
už doposiaľ uplynutá doba, počas ktorej má obžalovaný zadržaný vodičský preukaz a nemôže viesť
motorové vozidlá, je podľa názoru súdu dostatočnou dobou za spáchanie trestného činu z nedbanlivosti,
kedy neúmyselne, no pod vplyvom návykovej látky pri vedení motorového vozidla usmrtil iného.
Ukladať trest zákazu činnosti dlhšieho trvania ako toho, ktorý bol obžalovanému aktuálne uložený, resp.

až na samej hornej hranici trestnej sadzby, ktorú zákon pri treste zákazu činnosti umožňuje, by bolo
neprimerane prísnym potrestaním obžalovaného za spáchanie skutku z nedbanlivosti a priečilo by sa
základným zásadám ukladania trestu, podľa ktorých sankcia nemá byť neprimeraná.
Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že trest zákazu činnosti je ukladaný popri treste
odňatia slobody, ktorý predstavuje rozhodujúcu ujmu s nepochybným odstrašujúcim vplyvom nielen na

páchateľa, ale aj na ostatných, ktorí by sa podobného protiprávneho konania mohli dopustiť. Každý,
prirodzene, citlivo vníma trest odňatia slobody ako najvýraznejší možný zásah trestnej sankcie do
základných práv. Práve trest odňatia slobody spĺňa funkciu sankčnej časti trestnoprávnej normy, ktorá
má viesť k upevneniu dodržiavania trestnoprávnej časti normy zakazujúcej nedbanlivostné usmrtenie
iného pri vedení motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky. A práve preto, by prísnejšie uložený

trest zákazu činnosti bol neprimerane prísnym trestom pre osobu obžalovaného.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od

oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek 1 Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti

konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).