Rozsudok · Ostatné · Judgement

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123472134
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123472134.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v sporovej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., so sídlom: Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so
sídlom: Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurace Group, so sídlom: Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.451,38
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného voči rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa
27.09.2024, č.k. 53C/26/2024-208, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27.09.2024, č.k. 53C/26/2024-208, p

o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v pomere
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 27.09.2024, č.k. 53C/26/2024-208 rozhodol tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.451,38 eur spolu s úrokom z omeškania 9,50 % ročne
zo sumy 1.451,38 eur od 09.10.2023 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že žalobca podal žalobu z dôvodu, že dňa
17.07.2023 došlo v O. B. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola B. T. (ďalej len „poškodený“). K vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodená
nechala poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na

čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 974/2023 zo
dňa 31.07.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenej náhradné motorové vozidlo. Nájom
náhradného vozidla trval od 31.07.2023 do 04.09.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v
autoservise,aždoukončeniaopravyadoručeniakrycieholistupoisťovňou,poktorúnemohlapoškodená
s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu
nemala poškodená k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol
pre ňu nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenej

faktúru č. 11242023 splatnú dňa 19.09.2023 na sumu 2.168,06 eur s DPH za 36 dní, t.j. dobu užívania
náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a
prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla,
za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodená odplatne postúpila svojubudúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jej nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov
na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodenej na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenej vyplývajúcou z vyššie uvedenej

faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 vznikla voči žalovanému
pohľadávka vo výške 2.168,06 eur s DPH, ktorej postúpenie poškodená oznámila žalovanému. Žalobca
vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá
pohľadávka mu bola postúpená poškodenou. Žalovaný dňa 25.09.2023 poskytol žalobcovi poistné
plnenie vo výške 716,68 eur. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a

poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady
škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodenou po dobu
nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej
poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie
platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom

náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany
žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného
plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do
06.10.2023 podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 21.09.2023
podľa oznámenia o poistnom plnení. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáha

uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 1.451,38 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne od 09.10.2023 do zaplatenia. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných
súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to,
že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov
účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný,

zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto
prípade je práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade
faktúry a teda aj k vzniku škody (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp.zn.
8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp.zn. 3Cob/220/2017,
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp.zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského

súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp.zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
30.05.2019, sp.zn. 9Co/300/2018). K postupovanej pohľadávke žalobca uviedol, že poškodená sa
dostala do situácie, keď bola nútená si prenajať náhradné motorové vozidlo za jej poškodené vozidlo
v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jej
dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodenej spočívala v tom, že poškodená vynaložila náklady za

nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bola poškodená donútená práve vzniknutou poistnou
udalosťou, ktorú nespôsobila a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového
vozidla len reparuje poškodenej stav, keď nemohla z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo
používať. Od poškodenej nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jej poškodené
vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať

pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto jej nemožno vytknúť, že si od žalobcu
prenajala náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby
bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie
oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká

nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 1Cob/85/2015). Dojednané
nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax,
predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.11.2017, sp.zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 24.09.2019, sp.zn. 11Co/187/2019); boli poškodenou nutne a účelne vynaložené, keďže boli

vynaložené v súvislosti s tým, že poškodená fakticky nemohla užívať vlastné motorové vozidlo počas
toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodená si prenajala porovnateľné vozidlo s poškodeným
motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku
(napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp.zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp.zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu

v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp.zn. 13Cob/116/2018). Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku
žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukazuje žalobca na právny názor a závery Ústavného
súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp.zn. III. ÚS
309/2020-33, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp.zn. 3Cdo145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8
zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až

doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania
mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť
žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým
zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o
PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi

vo veciach sp.zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

3. Žalovaný v odpore uviedol, že nedošlo k preukázaniu účelnosti, nevyhnutnosti a odôvodnenosti
nákladov na prenájom náhradného vozidla v rozsahu tvrdenom žalobcom. Nájom náhradného vozidla
poškodenou mal trvať v období od 31.07.2023 do 04.09.2023, t.j. 36 dní. Žalovaný má však za to,
že oprava poškodeného vozidla bola ukončená už dňa 31.08.2023, konkrétne z faktúry za opravu

vozidla č. 22351404 zo dňa 31.08.2023 (ďalej aj ako „faktúra za opravu vozidla“) vystavenej príslušným
autoservisom, v ktorom sa oprava poškodeného motorového vozidla vykonávala a z ktorej vyplýva,
že oprava poškodeného motorového vozidla bola ukončená už dňa 31.08.2023. V súvislosti s vyššie
uvedeným krátením poistného plnenia z dôvodu neuznania žalobcom uvedeného rozsahu doby nájmu
náhradného vozidla poškodeným poukázal napr. aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

26.04.2016, so sp.zn. 8Co/879/2014. K otázke účelnosti nákladov spojených s užívaním náhradného
vozidla sa vyjadril aj ústavný súd, ktorý napr. v jeho náleze zo dňa 16.02.2023, sp.zn. III. ÚS
602/2022, okrem iného aj uviedol, že „V prípade čiastočnej škody krajský súd dospel k záveru, že
účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu
opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry

poškodenéhonaďalšiepoužívanie.Podobneústavnýsúdnapr.ajvjehouznesenízodňa08.06.2023,so
sp.zn. IV. ÚS 303/2023 považoval za zákonný a odôvodnený právny záver všeobecných súdov, v zmysle
ktorého všeobecné súdy za účelne vynaložené náklady na opravu poškodeného vozidla nepovažovali
náklady, ktoré vznikli po tom, čo bolo poškodené motorové vozidlo opravené. Žalovaný ďalej taktiež
uvádza, že z predmetnej faktúry za opravu poškodeného vozidla výslovne vyplýva, že samotná doba

opravy poškodeného vozidla mala podľa všetkého trvať pravdepodobne 8 hod, (t.j. mechanická práca
1,7 hod., klampiarska práca 3,9 hod. a lakýmická práca 3,1 hod.). Celková doba, počas ktorej sa
však poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise bola od 31.07.2023 do 04.09.2023. Preto je celková
doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise v nepomere k samotnej dĺžke prác,
ktoré boli v zmysle predmetnej faktúry za opravu vozidla potrebné na opravu poškodeného vozidla.

Má za to, že celková doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádza v príslušnom autoservise
nemôže byť v nepomere s časovým úsekom, ktorý bol potrebný na samotnú opravu poškodeného
vozidla. V tejto súvislosti dodáva, že napriek existencii tohto nepomeru medzi celkovou dĺžkou opravy
poškodeného vozidla a celkovou dobou, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise,
žalovaný priznal poškodenému náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla za 16 dní nájmu

náhradného vozidla. Poukázal aj na zásadu spravodlivého usporiadania občianskoprávnych vzťahov
a jej prípadnú aplikáciu. V zmysle uvedených skutočností má preto za to, že žalobcom uplatňované
náklady na prenájom náhradného vozidla, v období od 01.09.2023 do 04.09.2023, už nemožno
považovaťzaúčelne,nevyhnutneaodôvodnenevynaložené,nakoľkosajednáonáklady,ktoréužvznikli
mimo opravy poškodeného vozidla, pretože z faktúry za opravu vozidla bez akýchkoľvek pochybností

vyplýva, že oprava poškodeného vozidla bola zavŕšená už dňa 31.08.2023, t.j. týmto okamihom sa
poškodené vozidlo stalo opätovne prevádzkyschopné a zanikla tak aj potreba užívania náhradného
vozidla poškodeným. Uviedol, že aj okrem nákladov ktoré vznikli mimo opravy poškodeného vozidla, t.j.
od 01.09.2023 do 04.09.2023, sa poškodené vozidlo nachádzalo vzhľadom na pomer k samotnej dĺžke
prác neprimerane dlho a vzhľadom na uvedené skutočnosti preto nepriznal žalobcovi náhradu nákladov

za prenájom náhradného vozidla v rozsahu uplatnenom žalobcom. Žalovaný upozorňuje aj na to, že zo
Zmluvy o nájme č. 974/2023 zo dňa 31.07.2023 uzatvorenej medzi žalobcom a poškodenou explicitne
vyplýva, že doba nájmu náhradného vozidla už pri jej uzatváraní dňa 31.07.2023 bola dopredu určená
na obdobie od 31.07.2023 do 04.09.2023. Žalovaný tak v zmysle vyššie uvedeného spochybňuje aj
skutočnosť, že žalobca a poškodená mohli už v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy presne vedieť časový

úsek, v ktorom sa oprava poškodeného vozidla bude vykonávať, t.j. že v tomto prípade bude oprava
poškodeného vozidla trvať v celkovom rozsahu 36 dní. K vyššie uvedenému poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.06.2023, sp.zn. 14Cob/93/2022. Žalovaný osobitne taktiež poukazuje
aj na to, že medzi škodovou udalosťou zo dňa 17.07.2023 a nákladmi na náhradné vozidlo, ktorémali byť poškodenou vynaložené v žalovaným rozporovanom období od 01.09.2022 do 04.09.2023,
neexistuje príčinná súvislosť. Požiadavku existencie príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a
nákladmi na prenájom náhradného vozidla vyslovil napr. aj Krajský súd v Žiline v jeho rozsudku zo dňa

22.03.2022, so sp.zn. 7Co/187/2022. Žalovaný je toho názoru, že okamih kedy sa poškodené vozidlo
v dôsledku vykonanej opravy stane opätovne prevádzkyschopné možno považovať práve za jednu z
iných, na konaní škodcu nezávislých objektívnych skutočností, ktorá má za následok, že medzi konaním
škodcu a nákladmi na prenájom náhradného vozidla po tom, čo sa poškodené vozidlo v dôsledku
vykonanej opravy stalo opätovne prevádzkyschopné, neexistuje príčinná súvislosť. Inak povedané,

žalovaný má za to, že medzi konaním škodcu a vznikom škody na strane poškodeného v podobe
nákladov na prenájom náhradného vozidla existuje príčinná súvislosť (resp. prepojený reťazec postupne
nastupujúcich príčin a následkov vo vzťahu k vzniku škody) len do okamihu, kedy je zavŕšená oprava
poškodeného vozidla, t.j. do okamihu, kedy sa poškodené vozidlo stane opätovne prevádzkyschopné.
Podľa názoru žalovaného taktiež v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou nie sú také náklady na
prenájom náhradného vozidla, ktoré boli vynaložené z dôvodu, že poškodené vozidlo sa nachádzalo

v príslušnom autoservise neprimerane dlhú dobu z dôvodu existencie objektívnych skutočností na
strane príslušného autoservisu ako je napr. čakanie na dodanie náhradných dielov, aktuálna vyťaženosť
autoservisu a pod. Pokiaľ ide o prevádzkové náklady uviedol, že v zmysle jeho Oznámenia o poistnom
plnení zo dňa 21.09.2023 nebolo poškodenému priznané ani poistné plnenie vo výške 80,49 eur z titulu
zníženia opotrebenia rozdielu technických hodnôt pred najazdením km TH1 apo najazdení 1081 km

TH2 ako ani poistné plnenie vo výške 10,81 eur z titulu zníženia 0,01eur/za 1 km. Žalovaný v súvislosti
s vyššie uvedeným poukazuje na § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa uhrádza
skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) a poukazuje napr. aj na rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 20.04.2021, so sp.zn. 14Co/35/2018. Žalovaný je ako poisťovateľ povinný
uhradiť poškodenému resp. jeho právnemu nástupcovi len skutočnú škodu, ktorá spočíva v majetkových

hodnotách (peniazoch), ktoré je potrebné vynaložiť na opravu poškodeného vozidla. Z uvedeného
dôvodu preto bolo v tomto prípade potrebné zohľadniť aj regulárne odpočítané opotrebenie, t.j. rozdiel
technických hodnôt poškodeného vozidla pred a po najazdení príslušného počtu km a paušálne
opotrebenie, o ktoré boli pri najazdenom počte kilometrov so zapožičaním vozidlom ušetrené vlastné
motorové vozidlo poškodeného. V súvislosti s uplatnením úrokov z omeškania žalovaný poukázal na to,

že ústavný súd v žalobcom spomínanom náleze III. ÚS 309/2020 okrem iného na záver aj uviedol, že „V
súlade s tým potom konsolidovaná smernica v čl. 22 vyžaduje, aby štáty zaviedli povinnosť poisťovne
alebo jej likvidačného zástupcu do troch mesiacov reagovať na žiadosť poškodeného o náhradu škody,
ktorá má byť podporená primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo im rovnocennými
sankciami. Zároveň smernica výslovne vyžaduje, aby sa zabezpečilo, že poškodenej osobe budú

vyplatené aj úroky. Je preto potrebné vec právne posúdiť aj v týchto súvislostiach, čo dovolací súd dosiaľ
neučinil. Vzhľadom na vzťah medzi najvyšším súdom a ústavným súdom vyriešenie položených otázok
naterazústavnýsúdprenechávanajvyššiemusúdu,keďvšakústavnýsúdodnajvyššiehosúduočakáva,
že najvyšší súd domyslí uvedené dôsledky a sťažovateľovi poskytne konkrétnu odpoveď, ktorá navyše
povedie k správnej interpretácii a aplikácii dotknutých ustanovení zákona, čím sa zároveň zabezpečí aj

plný effet utile smernice.“ Poznamenal, že vyššie citovaný nález ústavného súdu, na ktorý sa odvoláva aj
žalobca, evokuje, že ústavný súd ponechal definitívne posúdenie otázky, od kedy má poškodený nárok
na úroky z omeškania z nevyplatenej časti poistného plnenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej
aj ako „najvyšší súd“), pričom ústavný súd zároveň vyslovil požiadavku, že najvyšší súd je pri posúdení
tejto otázky povinný postupovať tak, aby bol zabezpečení plný effet utile smernice. Žalovaný ďalej

považuje v súvislosti s úrokmi z omeškania uplatnenými žalobcom za podstatné poukázať aj na právny
názor Krajského súdu v Bratislave, vyslovený v rozsudku zo dňa 09.02.2023, sp.zn. 4Cob/117/2021.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.06.2024 rozšíril svoju procesnú obranu v konaní aj o
námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaný v tomto smere poukazuje v prvom rade na to, že

žalobca v jeho replike tvrdí, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo,
no z listinných dôkazov doložených žalobcom žiadnym spôsobom nevyplýva, že zo strany poškodeného
došlo k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 11242023 zo dňa 04.09.2023. Žalovaný má
teda za to, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že zo strany poškodeného aj došlo ku
skutočnému (reálnemu) vynaloženiu peňažných prostriedkov za prenájom náhradného vozidla, a teda

k vzniku nároku poškodeného voči žalovanému ako poisťovateľovi na náhradu nákladov za prenájom
náhradného vozidla podľa § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o PZP“) v spojení s § 442 ods. 1 Občianskehozákonníka. Žalovaný ďalej v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca v bode 4. jeho žaloby tvrdí,
že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 (ďalej aj ako „zmluva o postúpení
pohľadávky“) malo dôjsť k postúpeniu budúcej pohľadávky poškodeného voči žalovanému titulom jeho

nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Má za to,
že už len táto argumentácia žalobcu je sama o sebe rozporuplná a nezmyselná, nakoľko žalovanému nie
je zrejmé, ako je vôbec možné postúpiť nárok poškodeného na náhradu účelne vynaložených nákladov,
ktoré v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky zo strany poškodeného ani skutočne (reálne)
vôbec vynaložené neboli. V tejto súvislosti poukazuje aj na to, že rovnako tak aj v bode 1. zmluvy o

postúpenípohľadávkyzodňa04.09.2023,akoajvoznámeníopostúpenípohľadávkyzodňa04.09.2023
sa uvádza, že poškodený má mať voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, no žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal,
že zo strany poškodeného došlo ku skutočnému (reálnemu) vynaloženiu nákladov v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla (t.j. nebola preukázaná úhrada faktúry za prenájom náhradného vozidla
č. 11242023 zo dňa 04.09.2023 zo strany poškodeného). V zmysle právnej úpravy je teda zrejmé,

že na to, aby poškodenému voči žalovanému vôbec vznikol zákonný nárok na náhradu nákladov za
prenájom náhradného vozidla je nevyhnutné, aby zo strany poškodeného došlo k reálnemu vynaloženiu
nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, t.j. je nevyhnutné preukázať ujmu v majetkovej
sfére poškodeného v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Ešte bližšie poukazuje aj na to, že
zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je z hľadiska

jeho podstaty poistením zodpovednosti za škody, ktorého všeobecná úprava je obsiahnutá v § 822 a
nasl. Občianskeho zákonníka a ktorého podstata spočíva v tom, že žalovaný plní poškodenému z titulu
existencie jeho záväzku vyplývajúceho mu z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a škodcom
(t.j. žalovaný poškodenému primáme plní z titulu existencie jeho záväzku voči škodcovi ako klientovi
žalovaného), pričom podľa § 823 Občianskeho zákonníka samotný poškodený voči poisťovateľovi vo

všeobecnosti právo na náhradu škody priamo nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. V prípade
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
sú však podmienky, za ktorých sa môže aj poškodený domáhať nároku na náhradu škody priamo voči
poisťovateľovi osobitne stanovené v § 4 ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, pričom tieto
ustanovenia treba samozrejme vykladať aj v súlade so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej

v § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na to, aby teda poškodenému vznikol podľa hmotného práva
v súvislosti s nájmom náhradného vozidla nárok na náhradu škody priamo aj voči žalovanému ako
poisťovateľovi je potrebné, aby poškodený žalovanému ako poisťovateľovi preukázal vznik reálnej ujmy
v jeho majetkovej sfére v súvislosti s nákladmi na prenájom náhradného vozidla (t.j. úhradu faktúry za
prenájom náhradného vozidla). Aktívna vecná legitimácia je teda objektívna kategória vyplývajúca z

hmotného práva, pričom v prípade ak samotný primárny subjekt (poškodený) v zmysle hmotného práva
nikdy nesplnil podmienky na to, aby mu priamo voči žalovanému ako poisťovateľovi vzniklo právo na
náhradu škody z titulu prenájmu náhradného vozidla, tak predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 04.09.2023 bolo postúpenie neexistujúcej pohľadávky poškodeného, t.j. nemožné plnenie podľa
§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukazuje na to, že samotný inštitút započítania je

upravený v § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka, ktoré sa z hľadiska systematického členenia noriem
Občianskeho zákonníka nachádzajú v šiestom oddiely s názvom „Zánik záväzkov“. Inštitút započítania
je teda napr. popri splnení dlhu, ktoré je upravené v § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka jeden
zo spôsobov, resp. jedna z foriem zániku záväzkov. Spôsob zániku záväzku započítaním nemožno v
žiadnom prípade stotožňovať so spôsobom zániku záväzku splnením a samotnú dohodu o započítaní

obsiahnutú v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 nemožno považovať za dohodu
o spôsobe úhrady faktúry za nájom č. 11242023 zo dňa 04.09.2023 poškodeným, či za dohodu o
spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom, ale možno ju považovať len za dohodu
o zániku záväzku na zaplatenie faktúry za nájom č. 11242023 zo dňa 04.09.2023 a zániku záväzku
na úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením (obdobný názor zaujal v skutkovo

odlišnej veci napr. aj NS SR v jeho rozhodnutí zo dňa 23.08.2023, sp.zn. 40bdo/30/2022). Má teda
za to, že už len zo samotného doslovného znenia § 580 Občianskeho zákonníka výslovne vyplýva,
že vzájomným započítaním započítavané pohľadávky (a im zodpovedajúce záväzky) bez ďalšieho
zanikajú, a v žiadnom prípade tu nedochádza k žiadnemu splneniu resp. k úhrade peňažného dlhu. Už
len zo samotnej podstaty veci, že započítanie predstavuje jednu z foriem zániku nesplnených záväzkov

(t.j. záväzkov, ktoré nezanikli tým najprirodzenejším spôsobom - splnením) absolútne vylúčené, aby
pri započítaní dochádzalo k akémukoľvek splneniu dlhu resp. k úhrade peňažnej pohľadávky. Totiž v
opačnom prípade, ak by sme akceptovali, že započítanie vzájomných pohľadávok = splnenie dlhu, tak
samotný inštitút započítania by sa podľa názoru žalovaného stal nadbytočným, resp. obsolentným a stalby sa tak v zásade aj nerozlíšiteľným od zániku záväzku splnením podľa § 559 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Nakoľko nesplnený záväzok poškodeného voči žalobcovi vyplývajúci z faktúry č. 11242023
zo dňa 04.09.2023 teda zanikol na základe vzájomného započítania pohľadávok, t.j. iným spôsobom

ako splnením resp. reálnym poskytnutím finančných prostriedkov zo strany poškodeného, tak má
za to, že uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo v žiadnom prípade k úhrade faktúry
za prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného a k vzniku škody na strane poškodeného.
Žalovaný na podporu jeho argumentácie týkajúcej sa toho, že vzájomným započítaním malo dôjsť
k zániku nesplneného záväzku poškodeného voči žalobcovi vyplývajúceho z faktúry za nájom č.

11242023 zo dňa 04.09.2023, a teda že týmto vzájomným započítaním pohľadávok v žiadnom prípade
nedošlo k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 11242023 zo dňa 04.09.2023
zo strany poškodeného, poukazuje napr. aj na argumentáciou NS SR vyslovenú v rozhodnutí zo dňa
19.08.2023, sp.zn. 5 MObdo 5/2012, ktorý v tomto rozhodnutí v súvislosti so započítaním okrem iného
aj uviedol, že rozhodujúcim pri započítaní pohľadávok je okamžik, kedy sa pohľadávky spôsobilé na
započítanie stretli. K zániku pohľadávok dochádza bez ďalšieho a nie je možné súdnym rozhodnutím

priznať takto zaniknutú pohľadávku. Ďalej poukázal na to, že aj v odbornej literatúre sa v súvislosti s
rozlišovaním medzi spôsobom zániku záväzkov započítaním a spôsobom zániku záväzkov splnením
možno stretnúť s názorom, že započítanie pohľadávok nemožno považovať, ako sa to často deje,
za nejaký iný spôsob alebo formu splnenia dlhu, ale za spôsob zániku nesplneného záväzku, pri
ktorom naopak dvojité plnenie odpadá (povinnosť plniť zaniká), a preto právnu úpravu splnenia dlhu

(záväzku) nemožno analogicky použiť na započítanie pohľadávok. (Fekete, I.: Občiansky zákonník 1.
Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 1273). Nakoľko teda poškodená faktúru za prenájom
náhradného vozidla č. 11242023 zo dňa 04.09.2023 žalobcovi reálne nikdy neuhradila a jej nesplnený
záväzok vyplývajúci z tejto faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 11242023 zo dňa 04.09.2023 mal
teda zaniknúť na základe vzájomného započítania pohľadávok v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 04.09.2023, tak bola touto zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023
postupovaná neexistujúca pohľadávka poškodeného a predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 04.09.2023 bolo nemožné plnenie v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Považuje za
nesprávnu a irelevantnú aj judikatúru krajských súdov, na ktorú žalobca poukazuje, a ktorá prakticky
spôsob zániku záväzkov započítaním stotožňuje so spôsobom zániku záväzkov splnením. Uviedol, že

NS SR v rozsudku zo dňa 23.08.2023, sp.zn. 40bdo/30/2022 jasne odlíšil spôsob zániku záväzkov
započítaním od spôsobu zániku záväzkov splnením. Výklad príslušných noriem Občianskeho zákonníka
upravujúcich inštitút započítania, nachádzajúci sa v judikatúre krajských súdov uvádzanej žalobcom, v
zmysle ktorého možno započítanie považovať za akýsi spôsob úhrady faktúry za prenájom náhradného
vozidla, sa podľa názoru žalovaného natoľko odchyľuje od znenia príslušných noriem Občianskeho

zákonníka upravujúcich inštitút započítania, že tým dochádza k popretiu účelu a významu samotného
inštitútu započítania, v príčinnej súvislosti s čím dochádza aj z dlhodobého hľadiska k porušovaniu práva
žalovaného na spravodlivý súdny proces zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej aj ako „ústava“) a článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej aj ako „dohovor“), ako aj k porušovaniu základného práva žalovaného vlastniť majetok

podľa článku 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku v zmysle Dodatkového protokolu č. 1
k dohovoru. Má za to, že takýto výklad noriem Občianskeho zákonníka upravujúcich inštitút započítania
je aj v rozpore so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej v § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
celkovo narúša systematiku noriem Občianskeho zákonníka nachádzajúcich sa v jeho šiestom oddiely
s názvom „Zánik záväzkov“. Žalovaný poukázal i na to, že aktívna vecná legitimácia je objektívna

kategória vyplývajúca z hmotného práva a skutočnosť, že žalovaný dobrovoľne z titulu existencie jeho
záväzku voči škodcovi (ako klientovi žalovaného) vyplývajúceho mu z príslušnej zmluvy o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla čiastočne plnil na základe žiadosti
poškodenej uvedenej v Oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 na účet žalobcu, je z
hľadiska či je alebo nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu úplne bezvýznamná a irelevantná.

Podotýka, že nie je ani úlohou odborných pracovníkov žalovaného, ktorý vykonávajú likvidáciu poistných
udalostí skúmať dokumentáciu, ktorá im je predložená za účelom likvidácie poistných udalostí z toho
hľadiska, či žalobca je v zmysle hmotného práva oprávnený uplatňovať daný nárok v prípadnom súdnom
konaní. Uviedol, že žalobca sa v jeho podaniach síce odvoláva na zásadu náhrady skutočnej škody,
avšak z listinných dôkazov doložených žalobcom nevyplýva žiadna skutočná (reálna) škoda, ktorá mala

poškodenej v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť. Uviedol, že základným účelom
zákonaoPZPjezabezpečiťodškodneniepoškodených,ktorýmvsúvislostisdopravnounehodouvznikla
skutočná (reálna) škoda, a to predovšetkým v podobe poškodenia motorového vozidla, a prípadne aj
v podobe skutočne (reálne) vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla a nie„preplácanie“ neuhradených faktúr za prenájom náhradných vozidiel obchodným spoločnostiam akou
je aj žalobca.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 04.07.2024 uviedol, že aktívna vecná legitimácia žalobcu
v spore o zaplatenie nákladov za prenájom náhradného vozidla poškodeným po dobu zotrvania jeho
vozidla v autoservise z dôvodu škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného bola ustálená
vo viacerých súdnych sporoch aj so žalovaným, na ktoré poukázal. V prejednávanej veci došlo
k odplatnému postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na

úhradu fakturovaného nájomného a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto
postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie a
je daná jeho aktívna vecná legitimácia v predmetnom spore. Započítaním predmetných pohľadávok
nedošlo, ako tvrdí žalovaný, k zániku pohľadávky, ktorú už nemožno voči žalovanému vymáhať.
Započítaním, rovnako ako splnením, dochádza k zániku záväzku, v tomto prípade, k zániku záväzku na
zaplatenienájomnéhozanáhradnévozidložalobcovi,súčasnevšakvznikápohľadávkavočižalovanému

ako poisťovateľovi škodcu na náhradu škody titulom vzniku nákladov na nájom náhradného vozidla po
dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise. Žalobca poukázal i na to, že NS SR
v uznesení zo dňa 23.08.2023, sp.zn. 4Obdo/30/2022 posudzoval dohodu o započítaní vzájomných
pohľadávok ako samostatný právny úkon pre účely posúdenia odporovateľnosti. Išlo o absolútne
odlišný predmet sporu od sporu vedeného medzi žalobcom a žalovaným, jeho závery nie je možné

chápať v zmysle, aký im dáva žalovaný. Žalovaný v podstate tvrdí, že na to, aby žalobca mohol
voči nemu uplatňovať nárok na náhradu škody vzniknutej titulom nákladov na nájom náhradného
vozidla, musel by poškodený najskôr realizovať úhradu faktúry za nájom náhradného vozidla v prospech
žalobcu a tento by následne mohol nadobudnúť postúpením pohľadávku na náhradu škody, za ktorú
zodpovedá poistenec žalovaného, voči žalovanému. Súčasne dokonca tvrdí, že dohodou o započítaní

vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky žalobcu na zaplatenie nájomného za náhradného vozidlo
a pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, predmetné pohľadávky
zanikli, čo v zmysle úvah žalovaného zrejme vedie k tomu, že nárok poškodeného na náhradu škody
titulom nákladov na náhradné vozidlo nevznikol, resp. nemohol vzniknúť, a tak nemohlo dôjsť ani k
postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Uvedené úvahy žalovaného nemôžu obstáť. Splnenie záväzku je

jedným zo spôsobov jeho zániku, rovnako ako započítanie. V zmysle argumentácie žalovaného by
potom aj splnenie záväzku, resp. zaplatenie faktúry v prospech žalobcu, znamenalo zánik záväzku,
a teda nemožnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu. Inštitút započítania, ako jeden zo spôsobov
zániku záväzkov, umožňuje, aby subjekty, ktoré sú vzájomnými dlžníkmi, zbytočne nerealizovali úhradu
jeden druhému, čo si možno pri platbe v hotovosti predstaviť ako odovzdanie určitého obnosu peňazí

jednému subjektu a vrátenie tohto obnosu peňazí späť platiacemu subjektu. Žalobca poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.02.2021, sp.zn. 9Co/5/2021 i na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp.zn. 3Cob/220/2017. Uviedol, že započítanie je teda nutné
chápať ako ekvivalent platby. Pokiaľ teda došlo k započítaniu, išlo v podstate o úhradu vzájomných
pohľadávok. Na žalobcu tak bola platne postúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov

na nájom náhradného vozidla, ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom
žalovaného a žalobca je oprávnený túto uplatňovať priamo voči poisťovni, t.j. žalovanému, ktorý je tak
v spore pasívne vecne legitimovaný s poukazom na § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Podotkol,
že požiadavku žalovaného na úhradu faktúry za nájom náhradného vozidla zo strany poškodeného
nemožno považovať za dôvodnú, keď by v prípade tejto faktúry mohol byť aplikovaný rovnaký režim,

ako v prípade faktúry za opravu vozidla, t.j. žalovaný by poistné plnenie neposkytol poškodenému
titulom preplatenia uhradenej faktúry, ale priamo by hradil na faktúru v prospech autopožičovne, t.j.
žalobcu. Vzťah autoservisu a poisťovne je v podstate vzťahom poukazníka a poukázanca podľa §
535 Občianskeho zákonník. Žalobca ďalej uviedol, že nepovažuje za opodstatnenú obranu žalovaného
založenú na tvrdení, že konal správne, ak uhradil poškodenému náklady za nájom náhradného vozidla

za obdobie 16 dní trvania prenájmu, pretože túto stanovil svojvoľne, ako sám žalovaný uvádza na
základe technologických postupov udávaných výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas
potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany
žalovaného, a to všetko bez zohľadnenia konkrétnej situácie v zmluvnom autoservise a skutočnosti, že
poškodená bola vylúčená z možnosti užívania jej vozidla po celú dobu jeho zotrvania v autoservise v

dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného. Má za to, že zotrvanie opravovaného
vozidla poškodenej v autoservise po celú dobu trvania nájmu náhradného vozidla bolo dôvodné,
poškodená nemala možnosť opravované vozidlo reálne užívať, čo nevyhnutne a účelne viedlo k nájmu
náhradného vozidla. Poisťovňa v čase likvidácie poistnej udalosti nevytkla autoservisu neprimeranétrvanie opravy a jej trvanie pripisuje na ťarchu právneho predchodcu žalobcu, ktorý ho nemohol nijakým
spôsobom ovplyvniť, preto je absolútne účelové spochybňovanie trvania opravy zo strany poisťovne.
Poškodená je od momentu odovzdania svojho poškodeného motorového vozidla autoservisu zbavená

akejkoľvek možnosti s ním disponovať, pokiaľ mu ho autoservis nevydá. Je nelogické a absurdné,
aby žalobca ex post po ukončení nájmu náhradného vozidla preukazoval okrem účelu náhradného
vozidla užívaného po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodenej v autoservise aj na samotnú
dobu, po ktorú bolo vozidlo poškodenej opravované, t.j. konkrétny čas, po ktorý autoservis vykonával
práce na vozidle poškodenej. Nedôvodnosť obrany žalovaného potvrdzujú i viaceré právoplatné

rozhodnutia súdov v obdobných sporoch, v ktorých súdy odmietli pričítať poškodenému „nečinnosť“
autoservisu alebo vykonávať dokazovanie ohľadom samotnej dĺžky opravy, keď rozhodná pre posúdenie
uplatneného nároku na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla bola výhradne doba, po
ktorú nemohol poškodený užívať svoje opravované vozidlo nachádzajúce sa v autoservise. Poisťovňa,
t.j. žalovaný, je totiž subjektom, ktorý znáša náklady spojené s opravou vozidla poškodeného a pokiaľ je
autoservis vykonávajúci jeho opravu jej zmluvným partnerom, zodpovedá sa poisťovni, ktorá ak v plnej

výške poskytne poistné plnenie titulom nákladov na opravu vozidla poškodeného, nemožno mať žiadne
pochybnosti o správnosti postupu autoservisu pri vykonávaní opravy vozidla poškodeného. Vybavením
predmetnej poistnej udalosti vydaním krycieho listu alebo poskytnutím poistného plnenia dochádza k
ukončeniu nájmu náhradného vozidla, a to k prvému objektívnemu dňu, kedy poškodený môže svoje
opravené vozidlo prevziať z autoservisu. Je toho názoru, že pokiaľ žalovaný nesúhlasí so zvoleným

postupom pri oprave, či konečnou dĺžkou opravy, neprimeranosť jej trvania alebo údajná nečinnosť
a prieťahy autoservisu mali byť z jeho strany zohľadnené a namietané priamo voči autoservisu ako
zmluvnému partnerovi a nie následne v rámci uplatneného nároku poškodeného. Žalovaný si sám
protirečí a spochybňuje svoj vlastný postup, keď ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy nemal
nijaké námietky, pričom fakturovanú čiastku autoservisu uhradil a postup autoservisu namieta až v

súvislosti s nákladmi na nájom náhradného vozidla. V tejto súvislosti poukazuje na závery konštatované
v rozhodnutí KS v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp.zn. 14Cob/55/2019 a obdobne v rozhodnutí zo
dňa 12.12.2018, sp.zn. 13Cob/116/2018, v zmysle ktorého dobu opravy poškodeného motorového
vozidla bolo zrejmé, že poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani v tomto smere doba prenájmu
náhradnéhomotorovéhovozidlanebolasituáciou,žebytuneboladanánutnosťaúčelnosťvynaložených

nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla z titulu vzniknutej poistnej udalosti ako
škodovej udalosti. Čo sa týka ukončenia opravy a vydania opraveného vozidla poškodenému, poukazuje
na to, že až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu
poškodeného, resp. autoservisu, je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným
vystavením faktúry za opravu vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo

a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení
tzv. krycieho listu zo strany žalovaného, resp. po úhrade poistného plnenia žalovaným, v závislosti
od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Predmetný krycí list slúži ako náhrada za úhradu
faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis mal až po ukončení šetrenia poistnej
udalosti žalovaným a po doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada

za opravu od žalovaného, a preto okamžite po doručení krycieho listu bola poškodená informovaná o
možnostiprevzatiaopravenéhovozidla,atotosipoškodenádňa04.09.2023vyzdvihla.Opravenévozidlo
bolo vydané poškodenej v prvý objektívny deň pre prevzatie opraveného vozidla z autoservisu, a to s
poukazom na § 122 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého lehota určená podľa dní sa začína dňom,
ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok, t.j. v prvý pracovný deň nasledujúci

po doručení krycieho listu zo strany žalovaného. Možnosť prevzatia vozidla ku dňu doručenia krycieho
listu, t.j. subjektívne hľadisko, vzhľadom na odstup času od predmetnej udalosti, nie je dôvodné skúmať,
ani preukazovať, objektívne však bol a poškodená oprávnená/povinná prevziať svoje opravené vozidlo
z autoservisu najskôr v prvý pracovný deň po doručení krycieho listu, t.j. dňa 04.09.2023, kedy jej začala
plynúť lehota na prevzatie opraveného vozidla. Trvanie nájmu náhradného vozidla v predmetnej veci

do dňa prevzatia opraveného vozidla, a to v prvý deň začiatku plynutia lehoty na jeho prevzatie, je
tak nutné považovať za účelné a v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zapríčinenou poistencom
žalovaného. Poukazuje na to, že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných
udalostí autoservis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu motorového
vozidla, túto zasiela rovno poisťovni, pričom nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo až do

momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia
poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Poškodená žiadnym spôsobom
neprispela k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od nej
spravodlivo požadovať, aby ako účastníčka škodovej udalosti, ktorú nezavinila, disponovala finančnýmiprostriedkami na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátila dobu zapožičania
náhradného motorového vozidla. Dôvod užívania náhradného vozidla odpadá až ku dňu vydania
opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do

dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp.zn. III. ÚS 602/2022-34 (ďalej len „Nález ÚS SR“). Práve v
predmetnom Náleze sa ÚS SR z právneho hľadiska zaoberal účelom používania náhradného vozidla v
prípade, ak došlo k totálnej škode na vozidle poškodeného, ako aj v prípade čiastočnej škody, ktorá sa
odstraňuje opravou v autoservise. ÚS SR vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného

vozidla vo vyššie uvedenom Náleze ÚS SR vyslovil stotožňujúci sa názor s názorom odvolacieho súdu,
v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného
vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď
sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne ÚS
SR definoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne

užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu
zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový
následok. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že nepriznanie uplatneného nároku žalobcovi
tak, ako navrhuje a odôvodňuje žalovaný, by predstavovalo porušenie zásady „neminem laedere“
- nikoho nepoškodzovať, na zachovanie ktorej žalobca apeluje. Deň ukončenia opravy nemožno

považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak
nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania
opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď má
aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho
listu. Moment vydania opraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne, preto je

podľa názoru žalobcu daný ním uplatnený nárok voči žalovanému na náhradu nákladov za prenájom
náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise. Má za to,
že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu
náhradného vozidla definovaného Nálezom ÚS SR. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v
autoservise je priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovaného, poškodený nemá

žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne.
Užívanie opraveného motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným
partnerom poisťovne (žalovaného), až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou
motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Náhrada nákladov spojených s opravou
poškodenéhovozidla,resp.vystaveniekrycieholistu,jepovinnosťoupoisťovne.Vyššieuvedenéžalobca

opiera aj o závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudkoch zo dňa 24.11.2021 pod
sp.zn. 3Cob/202/2020-217, zo dňa 18.10.2023 pod sp.zn. 3Cob/86/2023-145 a zo dňa 15.11.2023
pod sp.zn. 3Cob/94/2023, ktoré rešpektujú účel náhradného vozidla a práva poškodeného, ktorý proti
svojej vôli nemôže užívať svoje opravované vozidlo poškodené poistencom poisťovne, aby na ňom
bola vykonaná oprava zaisťujúca jeho prevádzkyschopnosť. Je potrebné považovať za účelnú dobu

nájmu náhradného vozidla od momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho
vydania poškodenému, a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený
nepredĺžil svojím úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. Čakanie na krycí list tak spadá do sledu
udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu
nákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového

vozidla. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v
autoservise bola pričítateľná poškodenej, práve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť
užívania náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom
žalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na
poisťovňu. Žalobca upriamuje pozornosť aj na závery Krajského súdu v Žiline vyslovené v rozsudku

zo dňa 26.01.2023, sp.zn. 14Cob/89/2022, ktoré rovnako ako už vyššie citované závery Krajského
súdu v Bratislave vyvracajú úvahy a konštatovania žalovaného ohľadom odstránenia príčiny vzniku
škody opravou poškodeného vozidla. Z predmetného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline vyplýva, že
pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je
potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové

vozidlo. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený akýmkoľvek spôsobom mal možnosť
dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla ovplyvniť, a preto sa nemôže jednať o okolnosť,
ktorá by prípadne vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného
motorového vozidla. Nie je namieste nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvoduprotiprávneho konania klienta žalovaného, umocňovať neprimeraným zaťažovaním poškodeného v
tom, aby bol nútený sám zo svojich finančných prostriedkov uhrádzať náklady spojené s opravou
jeho poškodeného motorového vozidla. Od poškodeného, ktorý situáciu súvisiacu s poškodením jeho

motorového vozidla klientom žalovaného sám nezavinil, nie je možné spravodlivo žiadať, aby si z
vlastných finančných prostriedkov uhrádzal náklady spojené s opravou jeho poškodeného motorového
vozidla. Poškodený pritom bezodkladne po tom, ako si mohol vozidlo zo servisu prevziať, vozidlo zo
servisu vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil žalobcovi. Krajský súd považoval za relevantnú skutočnosť,
že vozidlo sa do 08.01.2021 nachádzalo v servise, a teda až do tohto dňa poškodený svoje motorové

vozidlo nemohol využívať. Skutočnou škodou v tomto prípade je nájomné za prenajaté náhradné
motorové vozidlo, za celú dobu, po ktorú poškodený svoje poškodené motorové vozidlo nemohol
využívať, teda až do dňa, kedy poškodenému motorové vozidlo bolo vydané autoservisom po jeho
oprave. Žalobca dáva do pozornosti aj aktuálne rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, a to rozsudok zo
dňa 26.03.2024, sp.zn. 11Co/88/2023 a rozsudok zo dňa 26.03.2024 sp.zn. 9Co/107/2023. V poslednom
označenom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že opodstatnenou dobou prenájmu náhradného vozidla je

dobadovybaveniapoistnejudalostivrozsahunáhradynákladovzaopravupoškodenéhovozidla,pričom
táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia,
oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.
Je známou obchodnou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení
ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu,

preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Odvolací súd
nesúhlasí s obranou žalovaného, že uvedené svedčí o neoprávnenom zadržiavaní veci autoservisom
vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke (§ 151s OZ). Uvedené podľa mienky odvolacieho súdu svedčí o
danosti tzv. funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Bolo by naivné domnievať
sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe,

t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani
spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území SR dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej
obchodnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere
teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ),
t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade, aby sa škoda nenavyšovala).

V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi
spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla v
období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo možné
pričítať úmyselnému, či nedbanlivostnému konaniu poškodeného, či tretieho subjektu (napr. servisu).
V danom prípade mohol škodca počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho konania bude nielen

škoda na vozidle, ale aj náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú poškodenému, a to
v rozsahu primeranom typu vozidla, miestu a času jeho zapožičania a podmienkam zodpovedajúcim
obchodnej praxi v danom sektore podnikania. Škoda (t.j. aj nájom náhradného vozidla od jeho opravy
do úhrady ceny opravy, resp. doručenia krycieho listu) bola pre škodcu za daných pomerov (všeobecne
zaužívanej obchodnej praxe servisov) predvídateľná. Odvolací súd zdôvodňuje odklon od záverov

uvedených v rozsudku Krajského súdu v Žiline, zo dňa 27.10.2021, sp.zn. 7Co/94/2021, neskorším
nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 16.02.2023, sp.zn. III. ÚS 602/2022-34, v ktorom sa ústavný súd
priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až
do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Pri
posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné

vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové vozidlo.
Podľa záverov rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.03.2024, sp.zn. 11Co/88/2023-112, práve
inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu
nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potrebné vnímať aj samotné

zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia
jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze zo dňa 16.02.2023,
sp.zn. III. ÚS 602/2022 poukázal na to, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať
škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do
momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody

nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil
s cieľom eliminovať škodlivý následok. Na strane poškodeného nedochádza k zmene jeho postavenia
už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale k tomuto dochádza až vtedy, keď
uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t.j. dňom, kedy došlo k vydaniu krycieho listu zo stranypoisťovateľa škodcu. Odvolací súd zdôraznil, že argumentácia žalovaného prinajmenšom ignoruje
existujúci stav založený poškodeným a autoservisom a svojvoľným určením termínu vydania krycieho
listu prípadne úhrady objektívne odďaľuje vydanie motorového vozidla poškodenému. Je potrebné si

uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený sám
neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom
(poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodeným
„nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákon č. 381/2001 Z.z.) a postavenia
autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe

voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom. V kontexte
uvedeného by potom úvaha, ktorá by rozlišovala dôvodnosť (príp. rozsah) nároku na náhradu škody
súvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla poškodeným aj vo vzťahu k dĺžke doby medzi
ukončením opravy motorového vozidla poškodeného a vydaním krycieho listu/vykonaním úhrady zo
strany poisťovne výlučne v závislosti od toho, či by bol príslušný autoservis oprávnený uplatniť voči
poškodenému zádržné právo, vyznela nesystematicky, nakoľko dôvodnosť nároku by bola podmienená

tým, aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci kontraktačného procesu s autoservisom vyjednal.
Akceptujúc výklad žalovaného by si potom poškodený „musel“ dojednať so servisom také zmluvné
podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu motorové vozidlo po oprave aj bez zaplatenia
ceny opravy/vydania krycieho listu (uvedený výklad by potom napr. de facto vylučoval možnosť
uplatneniazádržnéhoprávazostranyservisu),čobyservispriuzatváranízmluvyoopravenebolpovinný

akceptovať, a prípadné nevyjednanie takých podmienok opravy zo strany poškodeného, s ktorými by
poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k ďalším sporom medzi poškodeným a poisťovateľom,
týkajúcim sa námietok voči voľbe toho ktorého servisu zo strany poškodeného a poškodený by sa
stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa škodcu na strane jednej a servisu na strane druhej.
Podľa názoru odvolacieho súdu je existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou

a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla
až do úhrady vykonanej zo strany žalovaného, daná. Obdobné závery vyslovil Krajský súd v Žiline
aj v rozsudku zo dňa 30.04.2024, sp.zn. 6Co/84/2023 a zo dňa 30.04.2024, sp.zn. 6Co/77/2023.V
danej veci je preto relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 31.07.2023 do
04.09.2023, t.j. 36 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom

náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodenú nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti,
ktorú nezapríčinila. V dôsledku škodovej udalosti bola poškodená vylúčená z možnosti používať svoje
vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď
vozidlo bolo v oprave. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodená dostala z dôvodu protiprávneho
konania klienta žalovaného, nemožno u poškodenej umocňovať jej neprimeraným zaťažovaním v tom,

aby hľadala opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 4, § 11
ods. 6, § 11 ods. 7, § 11 ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 427 ods. 1, 2, § 442 ods. 1,

2, 3, § 524 ods. 1, § 525 ods. 1, 2, § 529 ods. 1, § 39, § 37 ods. 2, § 580, § 121 ods. 3, § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie uviedol, že je zrejmé, že žalobca vystavil poškodenej faktúru
za prenájom vozidla, pričom poškodenej na základe vystavenia tejto faktúry vznikla škoda, ktorú má
znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt zodpovednostného vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla. Na základe uvedeného prišlo kvázi k forme úhrady postúpením práva
na náhradu škody zo strany poškodenej na žalobcu, nakoľko úhradu nájomného supluje v tomto prípade
samotné postúpenie, čo zakladá aj aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Náklady poškodená ako
nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi síce nezaplatila, vysporiadaním
záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaného.

Predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok
na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenej ako následok dopravnej nehody. Predmetom konania je
teda skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom o PZP, t.j.
náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného
motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla

byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka je podľa názoru súdu
prvej inštancie daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní. Zmluvou o postúpení pohľadávok
došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň aj k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodenou ako
nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, z čoho súd odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcuv predmetnom konaní. Vznik práva žalobcu je odvodený z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok
uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodenou ako postupcom v bode 5., kde si zmluvné
strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a

na úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím
je preukázaný samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej
ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v nadväznosti na uvedené zmluvné dojednanie bodu 5.
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.09.2023. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou
žalovaného, že ide o neplatné postúpenie, nakoľko pohľadávka na náhradu škody v čase postúpenia

neexistovala, nakoľko započítaním mala zaniknúť, pretože zo samotnej podstaty právneho úkonu
započítania ako ekvivalentného právneho úkonu vyplýva, že v dôsledku právneho úkonu započítania
nemôže nikdy žiadnemu subjektu vzniknúť žiadna škoda. Súd prvej inštancie uviedol, že pohľadávka na
náhradu škody žalobcovi nevznikla započítaním, ale škoda samotná vznikla poškodenej už momentom
poškodenia jej motorového vozidla, pričom časť nároku na náhradu škody vo výške nákladov za nájom
náhradného vozidla bola postúpená poškodenou na žalobcu. Započítaním zanikajú pohľadávky iba

medzi subjektmi vzájomného započítania a nie pohľadávky subjektov započítania voči tretím osobám.
Započítanie je spôsob splnenia (úhrady) pohľadávky medzi subjektami vzájomného započítania, t.j. ide
o prípady, keď subjekty započítania majú vzájomné pohľadávky, ktoré sa navzájom stretnú. Ide fakticky
o spôsob splnenia vzájomných pohľadávok (dlhov) medzi dvomi vzájomnými dlžníkmi, na rozdiel od
splnenia dlhu spôsobom úhrady dlžníka veriteľovi v prípade, že dlžník nemá buď žiadnu pohľadávku

voči veriteľovi resp. nemá pohľadávku spôsobilú na započítanie. K tomuto spôsobu úhrady pohľadávky
započítaním je potrebný navyše započítací prejav. Preto pohľadávka poškodeného voči škodcovi
resp. jeho poisťovateľovi na náhradu škody v čase postúpenia voči týmto subjektom existovala a
nijakým spôsobom voči ním nezanikla. Započítaním zanikli iba pohľadávky existujúce medzi subjektami
vzájomného započítania ako dlžníkmi navzájom. Súd prvej inštancie taktiež za nedôvodné považuje

tvrdenie žalovaného, že účelom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 je obchádzanie
zákona, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Zmluva
o postúpení pohľadávky nevykazuje žiadne znaky obchádzania zákona. Na tom nič nemení ani
skutočnosť, že predmetná zmluva obsahuje aj dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi
zmluvnými stranami, ktorú ako sám žalovaný uvádza, je potrebné považovať za samostatný právny

úkon.Súdprvejinštanciesanestotožňujesobranoužalovaného,žepoškodenýbynajskôrmuseluhradiť
žalobcovi nájom náhradného motorového vozidla a až tak by mohol vymáhať svoj nárok na náhradu
škody v rozsahu uhradenej sumy proti žalovanému resp. škodcovi, lebo až tak by mu vznikla skutočná
škoda. Pri výklade, aký uvádza žalovaný, by taktiež nedošlo k vzniku skutočnej škody poškodenému
spočívajúcej v zmenšení jeho majetku, lebo on náklady na opravu taktiež nehradil. Podľa názoru

súdu je na rozhodnutí poškodeného, či si nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi, resp. voči
jeho poisťovateľovi resp. voči obom týmto subjektom, alebo či svoju pohľadávku na náhradu škody
spočívajúcu vo výške nákladov nájmu za náhradné vozidlo postúpi na iný subjekt. Škoda samotná
vznikla poškodenému už momentom poškodenia jeho motorového vozidla, a nie až následne. Následný
je len dôsledok vzniku škody resp. jej výška, ktorá vzniká v príčinnej súvislosti so vznikom škody

nezákonným konaním škodcu. Výška škody spočíva okrem výšky nákladov na opravu (ktoré žalovaný
uhradil zmluvnému autoservisu a nie poškodenej), aj v nákladoch v súvislosti s prenájmom náhradného
motorového vozidla počas doby, v ktorej je poškodená v dôsledku škody vylúčená z užívania svojho
motorového vozidla. Ide o skutočnú škodu. Súd prvej inštancie sa stotožňuje so žalovaným, že účelom
zákona o PZP je predovšetkým odškodnenie poškodeného, ktoré má byť rýchle a úplné, navyše podľa

názoru súdu aj s čo najmenším zaťažovaním poškodeného, ktorý je už aj tak zaťažený ním nijako
nespôsobeným poškodením svojho motorového vozidla a s tým spojenými úkonmi ako napr. obhliadkou,
vyhľadávaním opravovne a pod. Preto aj náklady na opravu poškodeného motorového vozidla v
praxi hradí poisťovateľ škodcu, s ktorým má škodca uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaanienajskôrpoškodenýopravovni,ktorýaninavyšenemusí

disponovať s potrebným obnosom finančných prostriedkov potrebných na opravu jeho poškodeného
vozidla. Tomuto slúži aj systém zmluvných autoservisov, s ktorými má poisťovateľ (žalovaný) uzatvorené
zmluvy, na základe ktorých hradí náklady na opravu priamo zmluvnému autoservisu. Nijako teda
neodporuje účelu zákona o PZP, ani ho neobchádza skutočnosť, že nevyhnuté a účelne vynaložené
náklady na nájom náhradného motorového vozidla, ktoré vznikli poškodenej v príčinnej súvislosti s

poškodením jej motorového vozidla konaním poistenca žalovaného, ako svoju pohľadávku postúpi
prenajímateľovináhradnéhomotorovéhovozidla,vočiktorémupoškodenémuvznikolzáväzoknaúhradu
vo výške nájmu za náhradné motorové vozidlo, ktoré pohľadávky si tieto strany vzájomne započítali,
teda de facto uhradili vzájomným započítaním.7. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal dôvodnosťou uplatnenej sumy. Uviedol, že je preukázané a
medzi stranami nebolo sporné, že dňa 17.07.2023 došlo v O. B. k dopravnej nehode, pri ktorej bola

spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodenej, a k vzniku škody došlo prevádzkou motorového
vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. V čase opravy motorového vozidla poškodená
uzavrela zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 974/2023 zo dňa 31.07.2023, na základe ktorej
prenajal žalobca poškodenej motorové vozidlo značky KIA Ceed a Jeep Compass. Po ukončení
doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 11242023, splatnú dňa

19.09.2023 na sumu 2.168,06 eur s DPH, predmetom ktorej bol nájom v rozsahu 36 dní a jednorazový
príspevok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 25,- eur bez DPH. Cena prenájmu náhradného
vozidla KIA Ceed za jeden deň bola 30,83 eur bez DPH a 37,- eur s DPH a cena prenájmu náhradného
vozidla Jeep Compase za jeden deň bola 56,57 eur bez DPH a 68,- eur s DPH. Náhradu škody si
žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 04.09.2023. S uplatnením nároku na náhrady škody oznámil
žalovanému aj postúpenie pohľadávky z postupcu na postupníka (žalobcu). Žalovaný mu listom zo dňa

21.09.2023 oznámil, že dňa 21.09.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol poistné plnenie
716,68 eur za zapožičanie náhradného vozidla za 16 dní prenájmu náhradného vozidla, zníženie o
opotrebovaniespočívajúcevrozdieletechnickýchhodnôtprednajazdenímaponajazdení,zníženie0,01
eur za 1 km. Žalovaný vyplatil žalobcovi sumu náhrady škody vo výške 716,68 eur, nepriznaný rozdiel
je vo výške 1.451,38 eur, ktorú sumu si žalobca uplatňuje v konaní. Predovšetkým súd prvej inštancie

uviedol,žeskutočnouškodou,ktorávznikávsúvislostispoškodenímmotorovéhovozidlapoškodenému,
sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby vynaloženia nákladov v príčinnej súvislosti
so vznikom škody. V prejednávanej veci nebolo sporné, že poškodená prišla v dôsledku poškodenia
a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku
škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musela si vypožičať náhradné vozidlo. Z ustálenej

judikatúryvyplýva,žepoškodenýmánároknanáhradnévozidlolenzapodmienky,akjejehozapožičanie
nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne.
Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla nebola v spore spochybnená a vyjadril ju
žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenej resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť vynaložených
nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo

pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo
poškodeného. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je
formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za
požičanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej
udalosti, ktorú sám nezavinil, používať vlastné motorové vozidlo. Pokiaľ ide o judikatúru najvyšších

súdnych autorít, súd prvej inštancie uviedol, že sa s ňou stotožňuje a nijako sa od nej nedochýlil ani
v aplikácii skutočnej škody ani v otázke, že za účelné a nevyhnutné náklady vynaložené v príčinnej
súvislosti so vznikom škody poškodenému za nájom náhradného motorového vozidla sú opodstatnené
dovtedy, dokiaľ sa motorové vozidlo nedostane do dispozície poškodeného. Žalovaný neuznal všetky
náklady na prenájom náhradného vozidla, pretože má predovšetkým za to, že oprava poškodeného

vozidla bola účelná, nevyhnutná a odôvodnená len do času ukončenia opravy poškodeného vozidla
t.j. do 31.08.2023, rozsahu 16 dní, ako aj z toho dôvodu, že z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalobcom a poškodeným explicitne vyplýva, že doba nájmu náhradného vozidla už pri jej uzatváraní
bola dopredu určená na obdobie od 31.07.2023 do 04.09.2023. Namietal, že poškodená nekonala
v súlade so zásadou neminem laedere vyplývajúcou z § 415 Občianskeho zákonníka, nakoľko už

pri samotnom uzatváraní nájomnej zmluvy so žalobcom bola vopred dohodnutá neprimeraná doba
opravy poškodeného vozidla. Mal za to, že žalobcom uplatňované náklady za prenájom náhradného
vozidla v rozsahu nad 16 dní, ako ani rozdiel technických hodnôt poškodeného vozidla pred a po
najazdení príslušného počtu km a paušálne opotrebenie, o ktoré bolo pri najazdenom počte kilometrov
so zapožičaním vozidlom ušetrené vlastné motorové vozidlo poškodenej, nemožno považovať za

účelne, nevyhnutne a odôvodnene vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla. Podľa názoru
žalovaného taktiež v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou nie sú také náklady na prenájom
náhradného vozidla, ktoré boli vynaložené z dôvodu, že poškodené vozidlo sa nachádzalo v príslušnom
autoservise neprimerane dlhú dobu z dôvodu existencie objektívnych skutočností na strane príslušného
autoservisu ako je napr. čakanie na dodanie náhradných dielov, aktuálna vyťaženosť autoservisu a

pod. a že existencia objektívnych skutočností na strane autoservisu ako je napr. čakanie na dodanie
náhradných dielov, pracovná vyťaženosť servisov, víkendy sviatky a pod., je z hľadiska priznania výšky
poistného plnenia akceptovateľná iba v určitej primeranej miere, ktorá bola navyše v danom prípade
zo strany žalovaného v jeho oznámení o poistnom plnení zo dňa 21.09.2023 aj zohľadnená. Súd prvejinštancie sa nestotožnil s námietkami žalovaného, ktorý nájom náhradného vozidla považoval za účelný
lenzadobu16 dní.Pokiaľžalovanýpoukazovalnaabsolútnuneplatnosťzmluvyoprenájmenáhradného
vozidla z dôvodu, že doba nájmu bola dopredu určená už pri jej uzatváraní, tak súd túto námietku

jednak nepovažuje za dôvodnú, nakoľko stanovenie doby nájmu je náležitosťou zmluvy o nájme, a
jednak ju považuje za irelevantnú vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody. Ak by aj bola
predmetná zmluva neplatná z tohto dôvodu, nič by to nezmenilo na skutočnosti, že poškodenej žalobca
reálne poskytol svoje motorové vozidlo za dohodnutú sumu až do 04.09.2023, kedy bolo poškodenej
odovzdané opravené vozidlo z autoservisu. Poškodená si náhradné vozidlo požičala iba na obdobie,

kedy sa jej poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom poškodená dĺžku opravy ovplyvniť nemohla.
Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí vozidla z autoservisu vyplýva, že autoservis motorové vozidlo
odovzdal poškodenej bezodkladne po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného
(poisťovne) t.j. dňa 04.09.2023. Poškodená ukončila nájom náhradného vozidla dňa 04.09.2023, keď
jej bolo vydané jej opravené motorové vozidlo servisom. Podľa názoru súdu za opodstatnenú dobu
prenájmu náhradného vozidla je preto potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v

rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle
§ 11 ods. 6 a 7 zákona o PZP vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia
poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného
vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy, alebo je možné (v
prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne,

že opravu vozidla zaplatí. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne známa, a vyplýva aj
zo žalobcom predložených potvrdení o bežnej obchodnej praxi. Poškodený v prípade platnej poistenej
zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu,
nakoľko ako už súd uviedol, účelom povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla je predovšetkým odškodnenie poškodeného, ktorý poškodenie svojho motorového

vozidla nijako nezavinil, konaním škodcu je z užívania svojho motorového vozidla nedobrovoľne
vylúčený a nemožno nútiť poškodeného, aby sám zaplatil cenu opravy a až následne uplatnil nárok
u poisťovne. Žalovaný v konaní ničím nepreukázal, že dobu trvania opravy a teda dobu prenájmu
náhradného vozidla nejako negatívne ovplyvnila poškodená. Súd prvej inštancie má preukázané, že
poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 31.07.2023 do 04.09.2023, t.j. 36 dní, nachádzalo

v autoservise, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodenú nevyhnutným
dôsledkom škodovej udalosti a v priamej príčinnej súvislosti s poškodením jej motorového vozidla
poistencom žalovaného, pričom motorové vozidlo sa do sféry poškodenej dostalo dňa 04.09.2023.
Námietky žalovaného k dobe trvania opravy nie sú vo vzťahu k poškodenej relevantné, nakoľko žalovaný
ničím nepreukázal, že poškodená (alebo žalobca) tak konal zámerne, s cieľom predĺžiť opravu a teda

aj predĺžiť nájom náhradného vozidla. Z mailového vyjadrenia servisného technika servisu FINAL -
CD, spol. s r.o., ktorý opravu vykonával, vyplýva, že oprava trvala vyše mesiaca z toho dôvodu,
že dva diely obloženia kufra boli dlhodobo nedostupné a boli servisu dodané až dňa 30.08.2023.
Bezodkladne nasledujúci deň došlo k ukončeniu opravy poškodeného vozidla. Súd prvej inštancie
uviedol, že nie je rozhodujúce vystavenie faktúry, ale rozhodujúca je skutočnosť, kedy sa opravené

motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodenej, iba žeby poškodená svojím konaním sama
túto dispozíciu znemožnila. Ak teda tieto skutočnosti žalovaný namieta je namieste, aby svoje zmluvné
autoservisy inštruoval na vydanie vozidla poškodenému v deň vystavenia faktúry resp. dohodol v
zmluvných podmienkach s nimi postup tak, aby to nijako nezaťažovalo poškodeného, ktorého záujmom
je čo najskoršie opravenie a používanie svojho motorového vozidla. Súd prvej inštancie zdôraznil, že

poškodenýaninemusívedieťaspravidlaaninevie,kedyzmluvnýautoservisvystavilazaslalžalovaného
faktúru za opravu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo
dňa 21.09.2023 nebolo poškodenej priznané ani poistné plnenie (jeho výška ani nebola uvedená) z
titulu rozdielu technických hodnôt, ktorých nepriznanie súd prvej inštancie považuje za nedôvodné.
Poškodená nijakým spôsobom nezavinila, že nemohla používať svoje poškodené motorové vozidlo, a

navyše trhová hodnota opravovaného motorového vozidla je po oprave nižšia ako pred jeho opravou.
Preto je prípadné tzv. opotrebenie t.j. rozdiel v technických hodnotách vo vzťahu k nároku poškodeného
na náhradu škody irelevantné. Súd prvej inštancie teda považuje za účelnú dobu nájmu náhradného
vozidla čas od prijatia motorového vozidla do opravy až do času jeho vydania poškodenej, t.j. dobu
od 31.07.2023 do 04.09.2023. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že účelné, nevyhnutné a preukázané

výdavky, ktoré poškodenej vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú spôsobil poistenec
žalovaného sú vo výške 2.168,06 eur a vyplývajú z faktúry č. 11242023 zo dňa 19.09.2023. Nakoľko
žalovaný plnil titulom náhrady škody dňa 25.09.2023 iba sumu vo výške 716,68 eur, rozdiel vo výške
1.451,38 eur je povinný zaplatiť žalobcovi.8. Pokiaľ ide o úroky z omeškania súd prvej inštancie zastáva právny názor, že špecifické ustanovenie
§ 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje v prípade nároku na vznik omeškania v dôsledku nesplnenia

povinnosti poisťovateľa uvedenej v § 11 ods. 6 zákona o PZP, avšak v prípade porušenia povinnosti
uvedenej v §11 ods. 7 zákona o PZP je nutné aplikovať § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP, ktoré je vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku lex specialis, nezbavuje poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za
oneskorenie plnenia a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o

PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 21.09.2023 a bol povinný následne v celom rozsahu
plniť v lehote do 15 dní od skončenia šetrenia (§ 11 ods. 7 zákona o PZP), pričom táto lehota uplynula
dňa07.10.2023.Nasledujúcimdňomsažalovanýdostaldoomeškaniasplnením peňažnéhodlhu.Preto
súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na úhradu úrokov z omeškania za žalobcom požadovanú
dobu omeškania, t.j. od 09.10.2023 do zaplatenia v zákonom stanovenej výške platnej k prvému dňu
vzniku omeškania.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady
úspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Žalovaný podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Žalovaný má za to, že posúdenie
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zo strany súdu je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné, nepresvedčivé,
neúplné, ako aj vnútorne rozporné. Žalovaný má za to, že posúdenie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu zo strany súdu uvedené v bode 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku nespĺňa požiadavky na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplývajúce z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít

Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Navyše žalovaný má taktiež za to, že
zdôvodnenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zo strany súdu vykazuje znaky absolútnej svojvôle.
Žalovaný v prvom rade poukazuje na to, že súd v bode 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku vec
jednoznačne nesprávne právne posúdil v rozpore s dlhodobo ustáleným výkladom pojmu skutočnej
škodykeďmalzato,žepoškodenémumalavsúvislostisprenájmomnáhradnéhovozidlavzniknúťškoda

už len samotným vystavením faktúry za prenájom a že poškodenému vznikla v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla škoda už momentom poškodenia jeho motorového vozidla. Žalovaný poukazuje na
to, že počas konania opakovane poukazoval na to, že pojem skutočná škoda sa dlhodobo interpretuje
tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie
existujúceho majetkového stavu poškodeného (R 28/2007), pričom nepostačuje len zvýšenie pasív (t.j.

napr.lensamotnévystaveniefaktúryzaprenájomnáhradnéhovozidla).Vtejtosúvislostipoukazujenapr.
na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.12.2018, sp.zn. 11Co/92/2018, ktorý v tejto súvislosti
uviedol, že „Ani pojem samotnej škody zákon nevymedzuje. Avšak obsahom pojmu majetková škoda
tak, ako ju jednotne zadefinovala judikatúra (R 55/1971), je zmenšenie majetku poškodeného. Ďalej
musí byť škoda reálna, t.j. musí existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody,

pretože len tvrdenie, že škoda vznikne v budúcnosti, nie je postačujúce. Škoda je reálna aj vtedy, keď
nie je premlčaná. Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá
spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, v strate, v zmenšení, v
znížení či v inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové
hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu (viď R III. 1967, R 55/1971).“ Žalovaný má

za to, že v súlade s dlhodobo ustáleným výkladom pojmu skutočná škoda teda len samotná suma,
ktorú poškodený dlhuje svojmu veriteľovi z titulu nájmu náhradného vozidla, nie je ujmou, ktorá by
už nastala v jeho majetkovej sfére. Povinnosť poškodeného ako dlžníka zaplatiť dlh svojmu veriteľovi
vznikla z jeho záväzku zo zmluvy o nájme náhradného vozidla a pokiaľ nebola splnená (dlh zaplatený),
majetkový stav poškodeného sa o túto hodnotu neznižuje. To platí aj v situácii, keď už bolo o platobnej

povinnosti poškodeného voči jeho veriteľovi rozhodnuté súdom. Rozhodujúce je to, že dlh nebol splnený.
Žalovaný má za to, že v súlade s dlhodobo ustáleným výkladom zásady náhrady skutočnej škody
vyjadrenej v § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že poškodenému môže v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla vzniknúť skutočná škoda len v prípade, pokiaľ poškodený ako nájomca
žalobcovi ako prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla riadne uhradí (či už bankovým

prevodom alebo v hotovosti). Teda poškodenému môže v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla
vzniknúť skutočná škoda len v prípade, ak záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry za prenájom
náhradného vozidla zanikne riadnym splnením (solúciou) podľa § 559 Občianskeho zákonníka. Keďže
v danej veci poškodená faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi nikdyneuhradila , má žalovaný za to, že v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla poškodenej nevznikla
žiadna škoda. Súd prvej inštancie teda vec nesprávne právne posúdil keď mal za to, že poškodenej
vznikla škoda už len na základe samotného vystavenia faktúry za prenájom náhradného vozidla. Ďalej

žalovaný uvádza, že opakovane poukazoval na to, že hoci nárok na náhradu škody v súvislosti so
samotným poškodením motorového vozidla ako aj nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla majú svoj pôvod v tej istej škodovej udalosti (t.j. v dopravnej nehode), tak ide o
nároky rozdielnej povahy a taktiež aj okamih kedy tieto nároky vznikajú, je rozdielny. Zatiaľ čo teda v
prípade samotnej škody na motorovom vozidle sa majetkový stav poškodeného znižuje už v dôsledku

samotného poškodenia motorového vozidla (t.j. skutočná škoda tu poškodenému vzniká už v okamihu
dopravnej nehody), tak v prípade prenájmu náhradného vozidla sa majetkový stav poškodeného znižuje
a skutočná škoda vzniká až zaplatením nájomného (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 28.02.2017 so sp.zn. 25 Cdo 3019/2015 týkajúceho sa výkladu § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a rozlišovania medzi okamihom vzniku samotnej škody na motorovom vozidle a okamihom
vzniku škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla). Nárok na náhradu škody v súvislosti s

prenájmomnáhradnéhovozidlajetedanárok,ktorýsaodvodzujeoddočasnejnemožnostipoškodeného
užívať počas doby opravy jeho poškodené motorové vozidlo a škoda tu poškodenému vzniká až
momentom úhrady nájomného. V zmysle vyššie uvedeného je teda zrejmé, že súd prvej inštancie vôbec
nerozlišuje, že nárok na náhradu škody v súvislosti so samotným poškodením motorového vozidla
a nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla sú dva nároky rozdielnej

povahy a taktiež aj okamih kedy tieto nároky vznikajú, je rozdielny. Argumentácia súdu prvej inštancie,
že poškodenému mala v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť škoda už momentom
poškodenia jeho motorového vozidla a nie až následne, je podľa žalovaného absolútne nezmyselná
už len z toho hľadiska, že poškodený v okamihu dopravnej nehody pravdepodobne ešte ani vôbec
nevie, či si náhradné vozidlo vôbec prenajme. Žalovaný argumentáciu súdu prvej inštancie, že „úhradu

nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie, čo zakladá aj aktívnu legitimáciu žalobcu v
konaní “ považuje za svojvoľnú a neprípustnú a to už len z toho hľadiska, že postúpenie pohľadávky
podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka je právny inštitút, na základe ktorého dochádza k zmene
v osobe veriteľa a žalovaný preto považuje za absolútne vylúčené, aby inštitút na základe ktorého
dochádza k zmene v osobe veriteľa mal akýmkoľvek spôsobom suplovať zánik záväzku splnením podľa

§ 559 Občianskeho zákonníka. Žalovanému ďalej nie je vôbec zrejmé, na základe čoho súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalovaný mal počas konania argumentovať, že pohľadávka poškodeného
na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mala zaniknúť na základe vzájomného
započítania pohľadávok podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023. Z obsahu
žaloby vyplýva, že vznik nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného

vozidla bol viazaný na právny úkon započítania podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
04.09.2023. Žalovaný rozporoval, že v dôsledku právneho úkonu započítania podľa bodu 5. zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 nemohla poškodenému vzniknúť žiadna škoda v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla. Žalovaný konkrétne jeho argumentáciu, že poškodenému v dôsledku
právneho úkonu započítania podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 nemohla

vzniknúť žiadna škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla odôvodňoval tým, že právny úkon
započítania je len právny konštrukt resp. právny fikcia, pri ktorom k žiadnemu skutočnému plneniu
a teda ani ku skutočnému (reálnemu) zmenšeniu majetkovej sféry poškodeného nedochádza, ale
dochádza tu len k zániku vzájomných pohľadávok (aktív) a záväzkov (pasív) a právny úkon započítania
je vo svojej podstate ekvivalentný právny úkon, pri ktorom je na strane každého účastníka dohody

o započítaní strata pohľadávok (aktív) kompenzovaná v rovnakom rozsahu stratou záväzkov (pasív),
pričom pri ekvivalentných právnych úkonoch je vo všeobecnosti známe, že pri nich nikdy nedochádza
k objektívnemu zmenšeniu majetku (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 23.05.2013, sp.zn. IV. ÚS 275/2013). Žalovaný v rámci procesnej obrany počas celého konania
argumentoval, že poškodenej ani vôbec nevznikol nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom

náhradného vozidla, ktorý by bolo možné postúpiť na tretiu osobu (nakoľko záväzok poškodenej na
úhradu nájomného nezanikol riadnym splnením podľa § 559 Občianskeho zákonníka, ale mal zaniknúť
započítaním podľa § 580 Občianskeho zákonníka). Navyše žalovaný poukazuje na to, že súd prvej
inštancie si aj sám protirečí, keď najskôr v bode 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku tvrdil, že ujma
v majetkovej sfére poškodenej v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mala nastať v nadväznosti

na zmluvné dojednanie bodu 5, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023, pričom vzápätí
nato nesprávne konštatoval, že škoda samotná mala poškodenej vzniknúť už momentom poškodenia jej
motorového vozidla, pričom časť nároku na náhradu škody vo výške nákladov za prenájom náhradného
vozidla mala byť postúpená poškodenou na žalobcu. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancietaktiež nesprávne uviedol, že započítanie je spôsob splnenia (úhrady) pohľadávky medzi subjektami
vzájomného započítania, resp. že ide fakticky o spôsob splnenia vzájomných pohľadávok (dlhov) medzi
dvoma vzájomnými dlžníkmi. Podľa žalovaného však započítanie vo všeobecnosti nemožno považovať

za nejaký iný spôsob alebo formu splnenia dlhu, ale ide o spôsob zániku nesplneného záväzku,
pri ktorom naopak dvojité plnenie odpadá (povinnosť plniť zaniká), a preto právnu úpravu splnenia
dlhu (záväzku) nemožno analogicky použiť na započítanie pohľadávok. V tejto súvislosti žalovaný
poukazoval aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.08.2023, sp.zn. 40bdo/30/2022, ktorý v
tomto rozhodnutí jasne rozlíšil medzi spôsobom zániku záväzku splnením a spôsobom zániku záväzku

započítaním. Žalovaný dodáva, že splnenie a započítanie sú teda dva odlišné spôsoby zániku záväzku,
ktoré nemožno navzájom zamieňať resp. zmiešavať. Žalovanému sa javí, že súd prvej inštancie na
jednej strane posudzoval účinky dohody o započítaní podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 04.09.2023 správne keď uviedol, že započítaním dochádza k zániku vzájomných pohľadávok
(a nedochádza tu teda k žiadnemu splneniu či k úhrade vzájomných dlhov). Žalovaný má preto za to,
že súd prvej inštancie v rámci tohto (správneho) posúdenia účinkov dohody o započítaní podľa bodu

5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 dospel svojim spôsobom k tomu, že žalobca
nie je aktívne legitimovaný na uplatňovanie daného nároku, nakoľko dohodou o započítaní podľa bodu
5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 došlo len k zániku vzájomných pohľadávok a
záväzkov účastníkov tejto dohody o započítaní, a nedošlo tu k žiadnej úhrade faktúry za prenájom
a k vzniku škody na strane poškodeného. Žalovaný zdôrazňuje, že žalovaný voči poškodenej pred

uzatvorením tejto zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 nemal postavenie dlžníka z titulu
náhrady škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla a vice versa, poškodená pred uzatvorením
tejto zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 nemala voči žalovanému postavenie veriteľa
z titulu náhrady škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Nakoľko teda poškodená pred
samotnýmuzatvorenímzmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa04.09.2023nemalavočižalovanémuako

poisťovateľovi nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, tak v rámci bodu
4. tejto zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 nemohla byť ani platne dojednaná odplata
za postúpenie (keďže v čase uzatvorenia tejto zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023
nárok poškodenej voči žalovanému ako poisťovateľovi na náhradu škody v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla neexistoval). Žalovaný vytýka aj, že súd prvej inštancie neposudzoval otázku, že

účelom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 bolo obchádzanie zákona a vôbec nevzal do
úvahy dôkazy a argumentáciu žalovaného. Žalovaný poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa v rámci
odôvodnenia žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôkazným prostriedkom predloženým žalovaným, a
to konkrétne výtlačkom z webovej stránky F..G..sk., prostredníctvom ktorej žalobca ponúka poškodeným
dopravnými nehodami prenájom náhradného vozidla bezplatne resp. zadarmo, pričom následne v rámci

súdneho konania žalobca účelovo argumentuje, že započítaním podľa bodu 5. zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 04.09.2023 malo zo strany poškodeného dôjsť k úhrade faktúry za prenájom a k
vzniku škody. Máme za to, že skutočnosti vyplývajúce z tejto webovej stránky jednoznačne preukazujú
zámer žalobcu používať dohodu o započítaní obsiahnutú v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 04.09.2023 ako prostriedok na obchádzanie zákona. Žalovaný vzhľadom na jednotlivé okolnosti

prejednávaného prípadu má jednoznačne za to, že spôsob akým žalobca zakladá svoju aktívnu
vecnú legitimáciu v obdobných sporoch vykazuje charakteristické znaky obchádzania zákona tak, ako
boli definované aj v niektorých rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky (napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.04.2005 so sp.zn. 4 Cdo 33/2005 či nález Ústavného súdu
SR zo dňa 16.12.2008 so sp.zn. III. ÚS 314/07). Žalobca sa teda konkrétne prostredníctvom dohody o

započítaní a zmluvy o postúpení pohľadávky snaží navodiť dojem, že zo strany poškodenej malo dôjsť
k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla a k postúpeniu pohľadávky poškodenej na náhradu
škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla na žalobcu, hoci v skutočnosti zo strany poškodenej
nedošlo k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla a tým pádom nemohlo dôjsť ani k
postúpeniu pohľadávky poškodenej na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla na

žalobcu (nakoľko táto pohľadávka poškodenej na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla teda ani nikdy nevznikla). Žalovaný má za to, že podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 04.09.2023 sa v skutočnosti sleduje dosiahnutie výsledku, ktorý je v rozpore so základným cieľom
a zmyslom (ratio legis) zákona o PZP, ktorým je odškodňovanie poškodených, ktorým v súvislosti s
dopravnou nehodou vznikla skutočná škoda na motorovom vozidle, resp. ktorým vznikla skutočná škoda

aj v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, a nie „preplácanie“ spoločnostiam akou je aj žalobca,
ktorých predmetom podnikania je aj prenájom náhradných vozidiel.11. Čo sa týka merita veci, žalovaný má za to, že súd prvej inštancie taktiež nesprávne právne vec
posúdil, a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v bode
42. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla treba

považovať čas od prijatia vozidla do opravy až do času jeho vydania poškodenej t.j. dobu od 31.07.2023
do 04.09.2023. V súvislosti s nevyhnutnou dĺžkou prenájmu náhradného vozidla žalovaný v prvom rade
poukazuje na to, že po zavŕšení opravy sa už nejedná o nevyhnutný a účelný prenájom náhradného
vozidla. V danom prípade z faktúry za opravu č. 22351404 zo dňa 31.08.2023 (ďalej aj ako „faktúra za
opravu“)jednoznačnevyplýva,žeopravapoškodenéhovozidlabolazavŕšenádňa31.08.2023.Žalovaný

poukazuje ďalej na to, že odovzdaním poškodeného vozidla do autoservisu sa medzi autoservisom a
poškodeným fakticky zakladá osobitný druh zmluvy o dielo v podobe zmluvy o oprave veci podľa § 652
a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka ,,Objednávateľ je povinný
vyzdvihnúť si vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď sa oprava alebo úprava mala
vykonať, a ak bola vykonaná neskôr, do jedného mesiaca od upovedomenia o jej vykonaní. Ak tak
neurobí, je povinný zaplatiť poplatok za uskladnenie.“ Nakoľko pri oprave poškodeného vozidla teda nie

je možné vopred presne určiť dobu opravy, tak možno predpokladať, že v prípade opravy poškodeného
vozidlabudeplatiťdruháčasťprvejvety§656ods.1Občianskehozákonníka,azhotoviteľ(autoservis)je
povinný upovedomiť poškodeného (objednávateľa) o vykonaní opravy, čím poškodený získa vedomosť,
že jeho vozidlo je opravené a môže si ho vyzdvihnúť, pričom v momente ako poškodený získa túto
vedomosť, zaniká aj potreba prenájmu náhradného vozidla. V zmysle § 656 ods. 1 Občianskeho

zákonníka je teda autoservis ako zhotoviteľ povinný upovedomiť poškodeného ako objednávateľa o
tom, že oprava poškodeného vozidla bola zavŕšená a poškodený si môže opravené vozidlo vyzdvihnúť.
Žalovaný preto považuje za nemysliteľné, aby poisťovne znášali náklady za prenájom náhradného
vozidla, ktoré vzniknú v dôsledku nesplnenia resp. porušenia zákonnej povinnosti autoservisu ako
zhotoviteľa upovedomiť poškodeného ako objednávateľa o tom, že oprava jeho vozidla bola zavŕšená a

môže si ho prísť vyzdvihnúť. Totiž prijatie opačného prístupu potom podľa názoru žalovaného vytvára aj
potenciálny priestor pre svojvoľné zadržiavanie vozidla v autoservise po zavŕšení jeho opravy a celková
doba prenájmu náhradného vozidla sa tak nedôvodne predlžuje až do ukončenia likvidácie poistnej
udalosti poisťovňou. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v bode 39. odôvodnenia vychádzal z toho, že
vydanie opraveného vozidla autoservisom poškodenému je viazané na vydanie krycieho listu zo strany

poisťovne, resp. že má ísť o akúsi všeobecne známu obchodnú zvyklosť, tak takýto postup nevyplýva z
platnej právnej úpravy a práve naopak je v rozpore s § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tak
celkovo považuje tzv. „teóriu krycieho listu“ razenú resp. predávanú žalobcom v konaniach vedených na
rovnakom alebo podobnom skutkovom základe len za fabuláciu žalobcu, ktorá nemá absolútne žiadnu
oporu v platnej právnej úprave. Taktiež žalovaný poznamenáva, že medzi autoservisom a žalovaným

ako poisťovateľom v zásade ani neexistuje žiadny relevantný právny vzťah, na základe ktorého by
autoservis bol býval oprávnený nevydať poškodenému opravené vozidlo až do vystavenia krycieho
listu žalovaným. Autoservis je v zásade len miestom plnenia zákonného nároku na náhradu škody v
súvislosti s poškodením motorového vozidla zo strany žalovaného ako poisťovateľa voči poškodenému.
Taktiež žalovaný dodáva, že z faktúry za opravu vyplýva dátum splatnosti až dňa 14.09.2023. Žalovaný

taktiež poznamenáva, že ani prípadné zmluvné dojednanie medzi žalovaným ako poisťovateľom a
autoservisom dojednané v rámci určitého typu zmluvy o spolupráci, ktoré by podmieňovalo vydanie
opraveného vozidla doručením krycieho listu zo strany žalovaného autoservisu, by podľa platnej a
účinnej právnej úpravy nemohlo byť platne dojednané bez účasti poškodeného ako vlastníka daného
vozidla, nakoľko by išlo o ustanovenie, ktoré by zakladalo záväzky v neprospech poškodeného ako tretej

strany, ktorá nie je účastníkom takejto zmluvy o spolupráci. Navyše žalovaný uvádza aj, že sa jedná
len o ničím nepodložené a nepreukázané tvrdenia žalobcu o tom, že medzi žalovaným a autoservisom
malo byť v rámci určitého typu zmluvy o spolupráci dojednané takéto ustanovenie. Potvrdenia o bežnej
obchodnej praxi nemožno taktiež považovať za relevantný dôkaz preukazujúci existencia takéhoto
ustanovenia v rámci určitého typu zmluvy o spolupráci.

12. Čo sa týka posúdenia nevyhnutnosti dĺžky opravy poškodeného vozidla, tak v tejto súvislosti
žalovaný uvádza, že rozporoval celkovú dĺžku opravy (a od toho sa odvíjajúcu dĺžku nevyhnutnej doby
prenájmu náhradného vozidla) deklarovanú žalobcom, a to s poukazom na čistý čas opravy vyplývajúci
z faktúry za opravu, ako aj s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z Oznámenia o poistnom plnení zo

dňa 21.09.2023. Za takéhoto skutkového stavu, kedy žalovaný rozporoval dĺžku opravy poškodeného
vozidla (a od toho sa odvíjajúcu dĺžku nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) v celkovom
rozsahu 36 dní, bolo preto jednoznačne vecou žalobcu (a nie žalovaného) aby riadne zdokladoval,
prečo oprava poškodeného vozidla mala trvať ním deklarovaných 36 dní, namiesto 16 dní uznanýchžalovaným v jeho Oznámení o poistnom plnení zo dňa 21.09.2023. Žalobca však do konania nedoložil
žiaden relevantný dôkaz, ktorým by bol býval preukázal, že oprava poškodeného vozidla (a od toho
sa odvíjajúca nevyhnutná doba prenájmu náhradného vozidla) mala nevyhnutne trvať nad rámec

žalovanýmuznaných16dní.Mámezato,žeze-mailovéhovyjadreniaautoservisudoloženéhožalobcom
nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti ktoré by odôvodňovali, že oprava poškodeného vozidla mala
nevyhnutne trvať až v celkovom rozsahu 36 dní. Skutočnosť, že autoservis čakal na dodanie niektorých
dielov až do 30.08.2023 sama o sebe ešte neodôvodňuje, že oprava mala nevyhnutne trvať až 36
dní. Žalovaný v tejto súvislosti opätovne poukazuje, že objektívne skutočnosti existujúce na strane

autoservisu ako je aj čakanie na dodanie náhradných dielov, možno pri posudzovaní dĺžky opravy
poškodeného vozidla taktiež zohľadniť, avšak len v určitej primeranej miere. Žalovaný uvádza, že v
rámci Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.09.2023 v primeranej miere prihliadol aj na čas potrebný
na objednanie náhradných dielov. Žalovaný namieta proti argumentácii súdu prvej inštancie uvedenej
v bode 40. odôvodnenia rozsudku, podľa ktorej mal žalovaný uznať, že nájom náhradného vozidla mal
byť v celom rozsahu účelný a nevyhnutný do zavŕšenia opravy dňa 31.08.2023. Žalovaný v súvislosti

s vyššie uvedeným uvádza resp. upresňuje, že nájom náhradného vozidla nemôže byť nikdy účelný
a nevyhnutný po zavŕšení opravy poškodeného vozidla, pričom posúdenie nevyhnutnej doby opravy
(a od toho sa odvíjajúcej nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) do zavŕšenia opravy, závisí
vždy na individuálnych okolnostiach daného prípadu. Žalobca poukazoval na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústavný súd“) zo dňa 16.02.2023, sp.zn. III. ÚS 602/2022-34, z

ktorého podľa názoru žalobcu vyplýva, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla
zaniká momentom, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie
používanie. Žalovaný má však za to, že sa zo strany žalobcu jedná o nesprávnu interpretáciu tohto
rozhodnutia ústavného súdu. Žalovaný má za to, že toto rozhodnutie ústavného súdu nemožno vykladať
tak, že nájom náhradného vozidla má byť automaticky nevyhnutný počas celého časového obdobia,

kedy sa podľa doložených údajov malo poškodené vozidlo formálne nachádzať v autoservise. Totiž
ústavnýsúdvbode23.tohtorozhodnutiataktiežuviedol,žedobanájmu,zaktorúmožnožiadaťnáhradu,
sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Ústavný súd v bode 23. tohto
rozhodnutia taktiež uviedol, že aké časové obdobie doby prenájmu náhradného vozidla je nevyhnutné,
závisí od okolností jednotlivého prípadu.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore o zaplatenie
nákladov za prenájom náhradného vozidla poškodeným po dobu zotrvania jeho vozidla v autoservise
z dôvodu škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného bola ustálená vo viacerých súdnych
sporoch aj so žalovaným, napr. v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 17C/42/2019,

ktorého rozsudok zo dňa 11.11.2019, sp.zn. 17C/42/2019-71 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp.zn. 8Co/24/2020-133, v ktorom odvolací súd konštatoval, že aktívna
legitimácia žalobcu vyplýva nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania
sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi. V zmluve o postúpení pohľadávky sa
zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie

pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú.
Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej
faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky
predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na

náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva
zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Takéto
postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo
o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na
úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného

nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Rovnaké závery konštatoval Krajský súd v Žiline aj
v spore, kde na strane žalobcu vystupovala spoločnosť SetCar sk, a.s., a to v rozsudku zo dňa
28.05.2021, sp.zn. 8Co/53/2021. V prejednávanej veci došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky, v
dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného a nároku
na zaplatenie odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa žalobca stal

aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie a je daná jeho aktívna vecná legitimácia v
predmetnom spore. Započítaním, rovnako ako splnením, dochádza k zániku záväzku, v tomto prípade,
k zániku záväzku na zaplatenie nájomného za náhradné vozidlo žalobcovi, súčasne však vzniká
pohľadávka voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu na náhradu škody titulom vzniku nákladovna nájom náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise.
Žalovaný svoju argumentáciu opiera o závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v
uznesenízodňa23.08.2023,sp.zn.4Obdo/30/2022.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvšakposudzoval

dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok ako samostatný právny úkon pre účely posúdenia
odporovateľnosti a išlo o absolútne odlišný predmet sporu od sporu vedeného medzi žalobcom a
žalovaným, jeho závery nie je možné chápať v zmysle, aký im dáva žalovaný. Žalovaný v podstate
tvrdí, že na to, aby žalobca mohol voči nemu uplatňovať nárok na náhradu škody vzniknutej titulom
nákladov na nájom náhradného vozidla, musel by poškodený najskôr realizovať úhradu faktúry za

nájom náhradného vozidla v prospech žalobcu a tento by následne mohol nadobudnúť postúpením
pohľadávku na náhradu škody, za ktorú zodpovedá poistenec žalovaného, voči žalovanému. Súčasne
dokonca tvrdí, že dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky žalobcu na zaplatenie
nájomného za náhradného vozidlo a pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie
pohľadávky, predmetné pohľadávky zanikli, čo v zmysle úvah žalovaného zrejme vedie k tomu, že
nárok poškodeného na náhradu škody titulom nákladov na náhradné vozidlo nevznikol, resp. nemohol

vzniknúť, a tak nemohlo dôjsť ani k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Uvedené úvahy žalovaného
nemôžu obstáť, nakoľko splnenie záväzku je jedným zo spôsobov jeho zániku, rovnako ako započítanie.
V zmysle argumentácie žalovaného by potom aj splnenie záväzku, resp. zaplatenie faktúry v prospech
žalobcu, znamenalo zánik záväzku, a teda nemožnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu. Uvedené
svedčí o absurdnosti argumentácie žalovaného. Inštitút započítania, ako jeden zo spôsobov zániku

záväzkov, umožňuje, aby subjekty, ktoré sú vzájomnými dlžníkmi, zbytočne nerealizovali úhradu jeden
druhému, čo si možno pri platbe v hotovosti predstaviť ako odovzdanie určitého obnosu peňazí jednému
subjektu a vrátenie tohto obnosu peňazí späť platiacemu subjektu. V zmysle rozsudku Krajského súdu
v Žiline zo dňa 25.02.2021, sp.zn. 9Co/5/2021 zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že došlo
k započítaniu vzájomných pohľadávok jej strán (žalobcu a poškodeného), a to nároku na náhradu

odplaty za postúpenie pohľadávky poškodeného a nároku žalobcu na úhradu nájomného za náhradné
vozidlo, v dôsledku čoho sa poškodený dostal do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže
účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia, inými slovami neexistuje predsa rozdiel v tom,
či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako
odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto realizuje vzájomným zápočtom.

Podľa záverov rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.06.2021, sp.zn. 10Co/7/2021: „v rámci
dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným
započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie
pohľadávky. Len pri striktnom (až puristickom) prístupe k uplatňovaniu práva by bolo možné trvať na
tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu ihneď v rámci

postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a mince) vrátil.
Inými slovami, poškodený by položil na stôl sumu (v danom momente) 1.127,50 EUR a posunul ju k
žalobcovi, ktorý by ju vzápätí posunul späť k poškodenému. Krajský súd konštatoval, že vedome v danej
spojitosti používa mierne zveličenie, pretože popísaný (odvolateľom minimálne naznačovaný) postup
v rámci kontraktačných procesov odporuje bežnej realite každodenného života, pri ktorej tak fyzické,

ako aj právnické osoby takmer permanentne vstupujú do desiatok rôznych právnych vzťahov. Určite sa
pritom nejedná o obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu,
aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých
právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou. Z
konštatovaného je zrejmé, že aktívna legitimácia žalobcu v súdenej veci bola preukázaná.“ Žalobca

poukazujeinarozhodnutieKrajskéhosúduvBratislavezodňa17.01.2018,sp.zn.3Cob/220/2017,podľa
ktorého: „súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru
za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k
vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného
na náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou

zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným
akonájomcomažalobcomakoprenajímateľom.Úhradunájomnéhotaksuplujevtomtoprípadesamotné
postúpenie. Odvolací súd taktiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť
predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol
poškodenému ako následok dopravnej nehody. Započítanie je teda nutné chápať ako ekvivalent platby.

Pokiaľ teda došlo k započítaniu, išlo v podstate o úhradu vzájomných pohľadávok. Na žalobcu tak
bola platne postúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov na nájom náhradného vozidla,
ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného a žalobca je oprávnený
túto uplatňovať priamo voči poisťovni, t.j. žalovanému, ktorý je tak v spore pasívne vecne legitimovanýs poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.“. Žalovaný v dôsledku nesprávnych úvah
dospel k záveru, že žalobca ako obchodná spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je aj prenájom
náhradných vozidiel, je v zásade ziskový na úkor žalovaného. Poškodený a žalobca konali pri postúpení

pohľadávky a započítaní vzájomných pohľadávok v súlade so zákonom. Zákon postúpenie predmetnej
pohľadávky nezakazuje, rovnako ako nevylučuje započítanie predmetných vzájomných pohľadávok.
Keby poškodený uhradil nájomné žalobcovi a nedošlo by k postúpeniu pohľadávky, žalovaný by za
škodcu plnil v prospech poškodeného. Rovnaká situácia nastáva po postúpení pohľadávky na žalobcu a
započítanípohľadávok,čiichúhrade,atopriposkytnutípoistnéhoplneniapriamožalobcovi.Kžiadnemu

ukráteniu žalovaného nedochádza. Na strane žalobcu zas nedochádza k žiadnemu „obohateniu“. Pri
postupovaní pohľadávky a jej vymáhaní od žalovaného žalobcom ide o právom a súdmi aprobovanú
situáciu, pri ktorej sa žalovanému nedeje žiadna „neprávosť“, ten nahrádza škodu, ktorá vznikla konaním
jeho poistenca v dôsledku škodovej udalosti na vozidle poškodeného, ktoré poškodený nemohol počas
jeho opravy užívať a bol nútený prenajať si vozidlo náhradné. Žalobca má za to, že ide práve o
naplnenie účelu PZP, kedy náklady spojené so škodovou udalosťou hradí priamo poisťovňa (či na

opravu vozidla alebo prenájom náhradného vozidla) a nie poškodený alebo škodca, ktorý je pre tieto
účely jej poistencom a platí jej poistné. Žalobca ďalej uvádza, že odvolacia argumentácia žalovaného
ohľadom primeranej doby nájmu je v rozpore s Ústavným súdom Slovenskej republiky definovaným
účelom náhradného vozidla. Poškodený bol vylúčený z možnosti užívania jeho opravovaného vozidla
po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise, ktoré sa dostalo do jeho dispozičnej

sféry až po vystavení tzv. krycieho listu žalovaným. Dobu, po ktorú bolo vozidlo poškodeného v
autoservise, poškodený nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť. Žalobca poukazuje na závery Krajského
súdu v Žiline vyslovené v rozsudku zo dňa 31.07.2024, sp.zn. 7Co/51/2024-143, opierajúce sa o
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp.zn. III. ÚS 602/2022-34 (ďalej len
„Nález ÚSSR“), že deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by

mal poškodený možnosť ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené
vozidlo týmto dňom užívať. Týmto momentom je až deň vydania opraveného vozidla autoservisom
poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje z dôvodu a v čase, keď má deklarované krytie nákladov
na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Žalobca má za to, že zotrvanie
opravovaného vozidla poškodeného v autoservise po celú dobu trvania nájmu náhradného vozidla

bolo dôvodné, poškodená nemala možnosť opravované vozidlo reálne užívať, čo nevyhnutne a účelne
viedlo k nájmu náhradného vozidla, preto sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, že náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodenej
stav, keď nemohla z titulu poistnej udalosti, ktorú nezavinila, používať vlastné motorové vozidlo. Súd
prvej inštancie správne uzavrel, že účelnou dobou nájmu náhradného vozidla v prejednávanej veci

bol čas od prijatia motorového vozidla do opravy až do času jeho vydania poškodenému, t.j. doba od
31.07.2023 do 04.09.2023. Poškodený je od momentu odovzdania svojho poškodeného motorového
vozidla autoservisu zbavený akejkoľvek možnosti s ním disponovať, pokiaľ mu ho autoservis nevydá.
Je nelogické a absurdné, aby žalobca ex post po ukončení nájmu náhradného vozidla preukazoval
okrem účelu náhradného vozidla užívaného po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v

autoserviseajsamotnúdobu,poktorúbolovozidlopoškodenéhoopravované,t.j.konkrétnyčas,poktorý
autoservis vykonával práce na vozidle poškodeného. Nedôvodnosť odvolacej argumentácie žalovaného
potvrdzujúiviaceréprávoplatnérozhodnutiasúdovvobdobnýchsporoch,vktorýchsúdyodmietlipričítať
poškodenému „nečinnosť“ autoservisu alebo vykonávať dokazovanie ohľadom samotnej dĺžky opravy,
keď rozhodná pre posúdenie uplatneného nároku na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla

bola výhradne doba, po ktorú nemohol poškodený užívať svoje opravované vozidlo nachádzajúce sa
v autoservise. Žalobca poukazuje napríklad na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo dňa
11.12.2023, sp.zn. 17C/82/2023-68, Okresného súdu Martin zo dňa 25.10.2023, sp.zn. 10C/80/2023-92,
OkresnéhosúduŽilinazodňa10.07.2023,sp.zn.51C/24/2023-62aOkresnéhosúduBratislavaVzodňa
09.03.2023, sp.zn. 50C/14/2021-301. Poisťovňa, t.j. žalovaný, je totiž subjektom, ktorý znáša náklady

spojené s opravou vozidla poškodeného a pokiaľ je autoservis vykonávajúci jeho opravu jej zmluvným
partnerom, zodpovedá sa poisťovni, ktorá ak v plnej výške poskytne poistné plnenie titulom nákladov
na opravu vozidla poškodeného, nemožno mať žiadne pochybnosti o správnosti postupu autoservisu
pri vykonávaní opravy vozidla poškodeného. Vybavením predmetnej poistnej udalosti vydaním krycieho
listu alebo poskytnutím poistného plnenia dochádza k ukončeniu nájmu náhradného vozidla, a to k

prvému objektívnemu dňu, kedy poškodený môže svoje opravené vozidlo prevziať z autoservisu. V
tejto súvislosti poukazuje žalobca na závery konštatované v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline zo dňa
25.07.2019, sp.zn. 14Cob/55/2019 a obdobne v rozhodnutí zo dňa 12.12.2018, sp.zn. 13Cob/116/2018,
v zmysle ktorého dobu opravy poškodeného motorového vozidla poškodený nemal možnosť ovplyvniť,preto ani v tomto smere doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu
nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového
vozidla z titulu vzniknutej poistnej udalosti ako škodovej udalosti. Čo sa týka ukončenia opravy a

vydania opraveného vozidla poškodenému, až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu
poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu, je škoda na poškodenom vozidle
reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu vozidla poškodený ešte nemá okamžitú
možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované
vozidlo vyzdvihnúť až po doručení tzv. krycieho listu zo strany žalovaného, resp. po úhrade poistného

plnenia žalovaným, v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Predmetný krycí list
slúži ako náhrada za úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis mal až
po ukončení šetrenia poistnej udalosti žalovaným a po doručení predmetného krycieho listu istotu,
že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného, a preto okamžite po doručení krycieho
listu bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, a toto si poškodený dňa
04.09.2023 vyzdvihol. Opravené vozidlo bolo vydané poškodenému v prvý objektívny deň pre prevzatie

opraveného vozidla z autoservisu, a to s poukazom na ust. § 122 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca
pre jej začiatok, t.j. v prvý pracovný deň nasledujúci po doručení krycieho listu zo strany žalovaného.
Trvanie nájmu náhradného vozidla v predmetnej veci do dňa prevzatia opraveného vozidla, a to v prvý
deň začiatku plynutia lehoty na jeho prevzatie, je tak nutné považovať za účelné a v príčinnej súvislosti

s dopravnou nehodou zapríčinenou poistencom žalovaného. Žalobca má za to, že nie je dôvodné
skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla
definovaného Nálezom ÚSSR. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a
bezprostredným následkom konania poistenca žalovaného, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie
opravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného

motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne
(žalovaného), až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla,
na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Náhrada nákladov spojených s opravou poškodeného
vozidla, resp. vystavenie krycieho listu, je povinnosťou poisťovne. Vyššie uvedené žalobca opiera
aj o závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudkoch zo dňa 24.11.2021 pod sp.zn.

3Cob/202/2020-217, zo dňa 18.10.2023 pod sp.zn. 3Cob/86/2023-145 a zo dňa 15.11.2023 pod sp.zn.
3Cob/94/2023. Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru Krajského súdu
v Bratislave potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za
opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona
č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a

poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis
po vykonaní opravy vydá vozidlo len až po zaplatení ceny opravy alebo je možné /v prípade platného
PZP/ požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla
zaplatí. Poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne
uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného, aby sám zaplatil cenu opravy

a následne uplatnil nárok u poisťovne). Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ nie je faktúra servisu za
opravu uhradená, poškodený nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie spôsobené poistnou
udalosťoustáletrvá.Ukončenímnájmuvdeňvystaveniafaktúryaodovzdanímnáhradnéhovozidlabysa
poškodený dostal do situácie, že zostane prakticky bez vozidla až do ukončenia likvidácie. Je potrebné
považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy

až do momentu jeho vydania poškodenému, a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z
nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojím úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. Čakanie na krycí
list tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku
poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po dobu vykonávania
opravy jeho motorového vozidla. Žalobca má z to, že v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by

doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenej, práve naopak, doba
zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom
dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá
nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Žalobca upriamuje pozornosť aj na závery Krajského
súdu v Žiline vyslovené v rozsudku zo dňa 26.01.2023, sp.zn. 14Cob/89/2022, ktoré rovnako ako

už vyššie citované závery Krajského súdu v Bratislave vyvracajú úvahy a konštatovania žalovaného
ohľadom odstránenia príčiny vzniku škody opravou poškodeného vozidla. Z predmetného rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline vyplýva, že: „pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla aj v
kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnostipoškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený
akýmkoľvek spôsobom mal možnosť dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla ovplyvniť,
a preto sa nemôže jednať o okolnosť, ktorá by prípadne vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov

vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Nie je namieste nepriaznivosť stavu,
do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, umocňovať
neprimeraným zaťažovaním poškodeného v tom, aby bol nútený sám zo svojich finančných prostriedkov
uhrádzať náklady spojené s opravou jeho poškodeného motorového vozidla. Od poškodeného, ktorý
situáciu súvisiacu s poškodením jeho motorového vozidla klientom žalovaného sám nezavinil, nie

je možné spravodlivo žiadať, aby si z vlastných finančných prostriedkov uhrádzal náklady spojené
s opravou jeho poškodeného motorového vozidla. Poškodený pritom bezodkladne po tom, ako si
mohol vozidlo zo servisu prevziať, vozidlo zo servisu vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil žalobcovi.
Krajský súd považoval za relevantnú skutočnosť, že vozidlo sa do 08.01.2021 nachádzalo v servise,
a teda až do tohto dňa poškodený svoje motorové vozidlo nemohol využívať. Skutočnou škodou v
tomto prípade je nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo, za celú dobu, po ktorú poškodený

svoje poškodené motorové vozidlo nemohol využívať, teda až do dňa, kedy poškodenému motorové
vozidlo bolo vydané autoservisom po jeho oprave.“ Žalobca dáva do pozornosti aj ďalšie rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline, a to rozsudok zo dňa 26.03.2024, sp.zn. 11Co/88/2023 a rozsudok zo
dňa 26.03.2024 sp.zn. 9Co/107/2023. V poslednom označenom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že:
„opodstatnenou dobou prenájmu náhradného vozidla je doba do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu

náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle ust. §
11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného
plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Je známou obchodnou
praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je
možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu, preukazujúceho „prísľub“

poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Odvolací súd nesúhlasí s obranou
žalovaného, že uvedené svedčí o neoprávnenom zadržiavaní veci autoservisom vo vzťahu k ešte
nesplatnej pohľadávke (§ 151s OZ). Uvedené podľa mienky odvolacieho súdu svedčí o danosti tzv.
funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Bolo by naivné domnievať sa, že
poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t.j.

odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani
spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území SR dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej
obchodnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere
teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ),
t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade, aby sa škoda nenavyšovala).

V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi
spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla v
období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo
možné pričítať úmyselnému, či nedbanlivostnému konaniu poškodeného, či tretieho subjektu (napr.
servisu).“ Odvolací súd zdôvodňuje odklon od záverov uvedených v rozsudku Krajského súdu v Žiline,

zo dňa 27.10.2021, sp.zn. 7Co/94/2021, neskorším nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 16.02.2023,
sp.zn. III. ÚS 602/2022-34, v ktorom sa ústavný súd priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za
nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane
do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového
vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania

reálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové vozidlo. Obdobné závery vyslovil Krajský súd v
Žiline aj v rozsudku zo dňa 30.04.2024, sp.zn. 6Co/84/2023 a zo dňa 30.04.2024, sp.zn. 6Co/77/2023.
V danej veci bolo relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 31.07.2023 do
04.09.2023,t.j.36dní,nachádzalovautoservise,čovyplývalozpredloženýchdôkazov,pričomprenájom
náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodenú nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti,

ktorú nezapríčinila. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy
vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodená mohla používať svoje vlastné
vozidlo. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodená dostala z dôvodu protiprávneho konania klienta
žalovaného, nemožno u poškodenej umocňovať jej neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadala
opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel.

14. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zopakoval už vyššie uvedenú argumentáciu v odvolaní.
Žalovaný okrem toho doplnil, že má za to, že v danom prípade nielenže nie je daná aktívna vecná
legitimácia žalobcu, ale ako už žalovaný v zásade naznačil aj v jeho predchádzajúcich vyjadreniach,tak nie je daná ani pasívna vecná legitimácia žalovaného v tomto konaní. V súvislosti s uvedeným
poukazuje aj na to, že najvyšší súd napr. v jeho uznesení zo dňa 28.02.2023, sp.zn. 7Cdo/52/2022
uviedol, že: ,,Plnenie poisťovateľa poskytnuté poškodenému nie je plnením z titulu jeho zodpovednosti

za škodu, lebo osobou zodpovednou za škodu spôsobenú poškodenému je poistený; toto plnenie má
charakter poistného plnenia. Poisťovateľ hradí poškodenému nároky vtedy, ak mu vznikol nárok na
náhradu ujmy proti škodcovi (vodičovi alebo prevádzkovateľovi vozidla) a uplatnil ich a preukázal voči
poisťovateľovi.“ V zmysle vyššie uvedeného je teda podľa žalovaného zrejmé, že akýkoľvek nárok
poškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi (vrátane nároku na náhradu škody v súvislosti s

prenájmom náhradného vozidla) má teda charakter tzv. mimozmluvného záväzku, na ktorého vznik
musia byť splnené zákonné podmienky uvedené v § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Žalovaný má teda
konkrétne za to, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na to, aby poškodenému voči žalovanému
ako poisťovateľovi vznikla pohľadávka na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla
musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: - vznik nároku poškodeného na náhradu škody
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči škodcovi (t. j. poistenému), - uplatnenie tohto nároku

na náhradu škody poškodeným voči poisťovateľovi, - preukázanie tohto nároku na náhradu škody
poškodeným voči poisťovateľovi. Poškodený je teda v zmysle vyššie uvedeného v zmysle § 4 ods.
2 písm. b) zákona o PZP povinný si nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla u poisťovateľa aj uplatniť a preukázať tento nárok poisťovateľovi. Sme preto toho názoru,
že hoci samotná škoda resp. nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla

voči samotnému škodcovi (t.j. poistenému) vzniká poškodenému v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zaplatením nájomného, tak samotné právo na plnenie (pohľadávka) voči poisťovateľovi na
náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniká poškodenému v zmysle § 4 ods. 2
písm. b) zákona o PZP až vtedy, keď si poškodený u poisťovateľa aj uplatní a poisťovateľovi preukáže
vznik nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Pokiaľ si poškodený u

poisťovateľa neuplatní a nepreukáže mu vznik daného nároku na náhradu škody, tak poisťovateľovi
do doby vykonania tohto jednostranného úkonu zo strany poškodeného nevzniká povinnosť (a tomu
zodpovedajúce právo poškodeného požadovať náhradu škody priamo od poisťovateľa) nahradiť za
škodcu (t.j. poisteného) poškodenému vzniknutú škodu. Pokiaľ teda poisťovateľovi nevznikla povinnosť
nahradiť za škodcu (t.j. poisteného) poškodenému daný nárok na náhradu škody, tak nemohlo vzniknúť

ani tomu korelujúce resp. zodpovedajúce právo (pohľadávka) poškodeného domáhať sa daného nároku
na náhradu škody priamo od poisťovateľa. Žalovaný má preto za to, že § 4 ods. 2 písm. b) zákona o
PZP upravuje akýsi osobitný druh „notifikačnej a dôkaznej povinnosti“ poškodeného uplatniť a preukázať
poisťovateľovi vznik daného nároku na náhradu škody v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou,
pričom táto „notifikačná a dôkazná povinnosť“ podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP podľa žalovaného

predstavuje zákonnú podmienku vzniku akejkoľvek pohľadávky poškodeného na náhradu škody voči
poisťovateľovi. Taktiež žalovaný dodáva, že uskutočnenie tohto jednostranného právneho úkonu v
podobe „notifikačnej a dôkaznej povinnosti“ podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP je nielenže viazané
na osobu poškodeného, ale táto „notifikačná a dôkazná povinnosť“ podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona
o PZP z hľadiska postúpenia taktiež nepredstavuje pohľadávku (právo na plnenie) v zmysle § 524 a

nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré by mohlo byť predmetom postúpenia, ale ide teda o povinnosť
poškodeného uplatniť a preukázať daný nárok na náhradu škody poisťovateľovi. V danom prípade je
teda z jednotlivých okolností prípadu zrejmé, že poškodená si pred uzatvorením zmluvy o postúpení
pohľadávky dňa 04.09.2023 u žalovaného ako poisťovateľa nikdy neuplatnila a žalovanému nikdy
nepreukázalavzniknárokunanáhraduškodyvsúvislostisprenájmomnáhradnéhovozidlavočiškodcovi

(t.j. poistenému). Pokiaľ si teda poškodená u žalovaného ako poisťovateľa pred uzatvorením zmluvy
o postúpení pohľadávky neuplatnila a nepreukázala mu vznik nároku na náhradu škody v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla voči škodcovi (t.j. poistenému), tak poškodenej nikdy nemohla vzniknúť
voči žalovanému pohľadávka na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, ktorú
by poškodená mohla platne postúpiť na iný subjekt. Žalovaný dodal, že postúpenie pohľadávky vo

všeobecnosti predstavuje prevod subjektívneho práva veriteľa na plnenie, ktoré vyplýva z existujúceho
záväzkového vzťahu a má relatívny charakter. Žalobca teda nie je poškodený (ktorého definícia je
aj výslovne uvedená v § 2 písm. g) zákona o PZP) a nemôže tak na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 04.09.2023 založiť so žalovaným ako poisťovateľom podľa § 4 ods. 2 písm. b)
zákona o PZP (mimozmluvný) záväzkový právny vzťah, obsahom ktorého má byť povinnosť žalovaného

ako poisťovateľa nahradiť poškodenému za škodcu (t.j. poisteného) škodu v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla, do ktorého mal žalobca vlastne vstúpiť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 04.09.2023 namiesto poškodeného. Žalovaný má za to, že v danom prípade teda pred podpisom
Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2023 neexistoval medzi poškodeným a žalovaným žiadny(mimozmluvný) záväzkový vzťah, obsahom ktorého by bol býval nárok poškodeného voči žalovanému
spočívajúcivtom,abyžalovanýakopoisťovateľzaškodcu,t.j.poisteného)nahradilpoškodenémuškodu
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, do ktorého mohol žalobca na základe postúpenia vstúpiť

ako nový veriteľ namiesto poškodeného.

15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

16. Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vzhľadom na
vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé a vysvetlené akými úvahami sa súd prvej inštancie uberal

pri posúdení žalobného nároku. Súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil, prečo považoval žalobou
uplatnený nárok za dôvodný a odvolací súd sa v celom rozsahu s týmito dôvodmi stotožňuje. Odvolací
súd nevzhliadol námietku žalovaného v odvolaní, že ide o odôvodnenie svojvoľné, arbitrárne ako
dôvodnú. Odôvodnenie rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti podľa ust. § 220 CSP. Odôvodnenie
obsahuje jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré dôkazy vykonal, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané, ako dôkazy vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky argumenty strán, ale len tie, ktoré sú pre vec relevantné a rozhodujúce. Zároveň
odvolací súd dodáva, že právo na riadne odôvodnenie a vyhodnotenie argumentov prednesených
stranou neznamená, že je tu právo strany na to, aby súd vyhodnotil jej argumentáciu ako dôvodnú a

rozhodol podľa jej predstáv.

17. Žalovaný namieta v odvolaní nesprávne posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd sa
s posúdením danej otázky súdom prvej inštancie stotožňuje a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie, odvolací súd dodáva, že záveru súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého zmluvou

o postúpení pohľadávky došlo jednak k postúpeniu (budúcej) pohľadávky z titulu nákladov na
prenájom náhradného motorového vozidla (budúcej škody) a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi
poškodenou ako nájomcom náhradného motorového vozidla a žalobcom ako prenajímateľom vo
forme započítania vzájomných pohľadávok (nájomného a odplaty za zmluvné postúpenie (budúcej)
pohľadávky) nemožno nič vytknúť. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetom postúpenia môže

byť aj pohľadávka budúca, t.j. taká, ktorá v čase uzavretia zmluvy ešte neexistuje a má vzniknúť
v budúcnosti. K postúpeniu je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná, aj pohľadávka,
ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky. Ak poškodený postúpil budúcu pohľadávku titulom
náhrady škody, započítaním pohľadávok došlo fakticky k úhrade faktúry a k vzniku nároku na náhradu
škody žalobcovi voči žalovanému. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne

vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie, započítaním predmetných pohľadávok nedošlo, ako
tvrdí žalovaný, k zániku pohľadávky, ktorú už nemožno voči žalovanému vymáhať, došlo k zániku
záväzku poškodeného na zaplatenie nájomného za náhradné motorového vozidlo žalobcovi, súčasne
však vznikla pohľadávka voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu na náhradu škody titulom vzniku
nákladov na nájom náhradného motorového vozidla po dobu zotrvania opravovaného poškodeného

motorového vozidla poškodeného v autoservise. Žalobou uplatnený nárok vyplýval zo záväzku z
neuhradenej faktúry, v rámci ktorej bola dlžníkom žalobcu poškodená. Predmetnom postúpenia bol v
danom prípade nárok poškodenej na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý
jej vznikol voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je zrejmé, že
z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu

škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné
vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je
aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu
má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s
nákladminapoužitiepoškodenejveci.Skutočnouškodoujeajmajetkováujmareprezentujúcamajetkové

hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli
v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť
hneď. Skutočnou škodou je tak aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo. V konaní bola
preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť (poistná udalosť) spôsobila škodu, o náhraduktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale aj
prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodená prišla
o možnosť využívať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody (poistnej

udalosti) a v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenej vnútený stav, keď nemožnosť
využívať vlastné poškodené motorové vozidlo riešila požičaním náhradného motorového vozidla a
bola povinná uhradiť cenu za jeho nájom po dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla.
Právny nástupca poškodenej si na základe platnej Zmluvy o postúpení pohľadávky v konaní uplatňoval
žalovaným (poisťovňou) nevyplatenú sumu, ktorá zodpovedala nákladom, ktoré poškodenej vznikli.

Stav, do ktorého sa dostala poškodená (právny predchodca žalobcu), zavinil klient žalovaného. Podľa
odvolacieho súdu neobstojí tvrdenie žalovaného, že poškodená nemohla postúpiť pohľadávku, nakoľko
nebola majiteľom pohľadávky titulom náhrady škody, keďže neuhradila faktúru za prenájom náhradného
motorového vozidla. Odvolací súd má za to, že Zmluva o postúpení pohľadávok je platným právnym
úkonom a ako jeden celok upravuje viaceré navzájom prepojené práva a povinnosti jej zmluvných
strán. Nespochybnenou vôľou poškodenej a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti

upraviť v rámci jednej zmluvy. V rámci Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu
pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného motorového
vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky a striktný prístup k výkladu práva prezentovaný žalovaným,
ktorý požaduje, aby poškodený v prvom kroku uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného motorového
vozidla a ten mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému uhradil rovnakú sumu, tie isté

peniaze,niejedôvodný.Žalovanýmnaznačovanýpostupodporujebežnejrealitekaždodennéhoživotaa
zaužívaným kontraktačným postupom. Odvolací súd pri vyvodených záveroch o danosti aktívnej vecnej
legitimácii žalobcu a dôvodnosti uplatneného nároku žalobcom príkladmo poukazuje na viaceré súdne
rozhodnutia, v ktorých súdy dospeli k totožným záverom, a o ktorých vzhľadom na účasť v konaní musí
mať vedomosť aj samotný žalovaný (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.12.2024,

sp.zn. 7Co/120/2024, sp.zn. 7Co/105/2024, zo dňa 17.1.2018, sp.zn. 3Cob/220/2017, Krajského súdu
v Žiline zo dňa 21.08.2019, sp.zn. 6Co/122/2019, zo dňa 27.09.2019, sp.zn. 8Co/132/2019, zo dňa
30.01.2020, sp.zn. 14Cob/166/2019, zo dňa 30.6.2021, sp.zn. 6Co/32/2020, zo dňa 30.06.2020, sp.zn.
6Co/32/2020, Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.02.2022, sp.zn. 9Co/5/2021, Krajského súdu
Trenčín zo dňa 11.3.2020, sp.zn. 4Co/10/2020, Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13.08.2020,

sp.zn. 41Cob/33/2020). Odvolací súd poukazuje i na rozhodnutia NS SR, sp.zn. 8Cdo/54/2025 a
8Cdo/57/2025 obe zo dňa 30.04.2025, ktorými boli odmietnuté dovolania žalovaného v skutkovo
rovnakých veciach ako je daná vec a kde v dovolaní namietal žalovaný práve nesprávne posúdenie
aktívnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd v plnom rozsahu k zdôvodneniu aktívnej legitimácie žalobcu
poukazuje i na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu, s ktorým posúdením sa v plnom rozsahu stotožňuje.

V jednoduchosti zhrnuté, odvolací súd nevidí dôvod, aby bol poškodený, ktorý si musel vypožičať
náhradné vozidlo na dobu opravy jeho vozidla poškodeného v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej
osobou poistenou u žalovaného, nútený najprv uhradiť faktúru za požičanie vozidla žalobcovi, po
jej úhrade si uplatniť nárok na škodu u žalovaného a až potom by mohol nárok na úhradu škody
spočívajúcej v nákladoch na náhradné vozidlo postúpiť žalobcovi. Pri takomto postupe, ktorý uvádza

žalovaný, by bol poškodený nútený mať peniaze na nájom náhradného vozidla, ak ich nemá, nútený si
zrejme požičať peniaze, čo ide proti zmyslu zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V danej veci podľa obsahu a vôle strán zmluvou o
postúpenípohľadávkydošlojednakktomu,žepoškodenáuhradilažalobcovipohľadávkuzavypožičanie
náhradného vozidla a jednak za tú istú cenu postúpila odplatne pohľadávku na žalobcu. Postúpila na

žalobcu svoj nárok na vyplatenie ceny za prenájom vozidla od poisťovne škodcu, ktorý nárok nemal
prečo zaniknúť, ako tvrdí žalovaný. Nedochádza tu k žiadnemu obchádzaniu zákona, ani obohacovaniu
požičovne na úkor žalovaného. Žalovaný len to čo je povinný uhradiť za škodcu poškodenej, v dôsledku
postúpenia pohľadávky, uhradí žalobcovi.

18. Súdom prvej inštancie prijatý záver ani nijako nespochybňuje ustálenú judikatúru všeobecných
súdov, v zmysle ktorej skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v nákladoch, ktoré musel poškodený
vynaložiť na požičanie/prenájom veci, ktorá mu má suplovať vec, ktorá sa v dôsledku poškodenia stala
dočasne nepoužiteľnou; skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty,
ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v

peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť ihneď.
Rovnako prijatý právny záver nie je v rozpore ani s ust. § 4 zák. č. 381/2001 Z.z., ktorému žalovaný
pripisuje iný ako zákonodarcom sledovaný význam. Zákonodarca v predmetnom ustanovení vymedzil
rozsah povinného zmluvného poistenia a podmienky pre úspešné uplatnenie nároku voči poisťovateľovi.Žiadnym logickým argumentačným výkladom nie je možné dospieť k záveru, že jediným oprávneným
subjektom na uplatnenie škodového nároku je výlučne poškodený, a že predmetné ustanovenie vylučuje
možnosť postúpenia pohľadávky titulom nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou poisteného

motorového vozidla. Žalobca si ako právny nástupca poškodenej v predmetnom konaní uplatnil nárok
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného a jeho dôvodnosť
a výšku aj riadne súdu preukázal. Odvolací súd k argumentácii žalovaného dodáva aj, že súd prvej
inštancie rozlíšil charakter a obsah pohľadávok a okamih vzniku škody v podobe nákladov na prenájom
náhradného vozidla nenaviazal na okamih dopravnej nehody, len konštatoval príčinnú súvislosť medzi

touto škodou a spôsobenou dopravnou nehodou. Pri vysporiadaní sa s obranou žalovaného je potrebné
prihliadnuť na to, že poškodená v dôsledku protiprávneho konania poistenca žalovaného v súvislosti
s prevádzkou motorového vozidla dočasne stratila možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo a
tento ňou nezavinený a nanútený stav bola oprávnená riešiť prenájmom náhradného vozidla. Náklady
na tento prenájom predstavujú skutočnú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou, nakoľko nebyť škodovej udalosti poškodená by mohla riadne využívať svoje motorové

vozidlo a nemusela by si prenajať náhradné. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej
v dôsledku započítania pohľadávok došlo k ich zániku a nemožnosti ich vymáhania, keď fakticky
zanikol len záväzok poškodenej uhradiť titulom nájmu žalobcovi sumu 2.168,06 eur a na žalobcu bola
postúpená pohľadávka, ktorú mala poškodená voči tretej osobe, resp. žalovanému ako poisťovateľovi
motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, a to vo výške účelne vynaložených nákladov na

prenájom náhradného motorového vozidla. Žalobca ako prenajímateľ mal voči poškodenej pohľadávku
titulom neuhradeného nájomného a poškodená, ktorá uvedenú pohľadávku uhradila prostredníctvom
započítania, mala pohľadávku na náhradu škody titulom nákladov na prenájom motorového vozidla voči
žalovanému ako poisťovateľovi motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, a ktorej vymáhanie
postúpila na žalobcu. Poškodená odplatne postúpila žalobcovi zákonný nárok na náhradu škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a odplata, ktorú by žalobca ako postupník mal uhradiť
za postúpenie predmetnej pohľadávky, bola započítaná na úhradu zmluvného záväzku, ktorý mala
poškodená na základe zmluvy o nájme voči žalobcovi. Započítanie predstavuje zákonom povolený
legálny spôsob zániku záväzkov, kedy reálnu úhradu finančnými prostriedkami nahrádza zápočet
vzájomných pohľadávok a v rozpore so zákonom nie je ani skutočnosť, že k započítaniu pohľadávky

a postúpeniu pohľadávky došlo v jednej zmluve v ten istý okamih. Uvedenými úkonmi sa nezmenilo
postavenie žalovaného, ani povaha záväzku a jeho výška, zmena nastala len vo vzťahu k subjektu
oprávnenému na označené plnenie. V zhode s písomne prejavenou vôľou žalobca a poškodený si
v rámci jednej zmluvy upravili vzájomné práva a povinnosti a zahrnuli do nej dva určito vyjadrené
právne úkony (postúpenie pohľadávky a započítanie pohľadávky). Prísne formálny prístup žalovaného k

výkladu práva nereflektuje na samotný účel a zmysel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým je prenesenie majetkových rizík v súvislosti
so škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla na poisťovateľa a čo najväčšie zmiernenie
následkov pre poškodeného a uľahčenie uspokojenia jeho nárokov.

19. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj argumentáciu žalovaného, v ktorej namietal
neprimeranosť doby, za ktorú si žalobca ako právny nástupca poškodenej voči nemu uplatnil nárok na
náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Súd prvej inštancie správne reflektoval
na prekonanie starších záverov súdnej praxe, ktorá účelnosť nákladov na prenájom náhradného
motorového vozidla limitovala vykonaním opravy, či oznámením o vzniku totálnej škody na motorovom

vozidle, keď konštatoval opodstatnenosť doby nájmu až do doručenia krycieho listu poisťovňou.
Uvedený záver plne nadväzuje na v tejto otázke už pomerne rozsiahlu súdnu prax a zohľadňuje aj
skutočnosť, že prípadná indispozícia motorovým vozidlom po vykonaní opravy do úhrady nákladov,
či vystavenia krycieho listu poisťovňou, s výnimkou subjektívnych dôvodov zavinených poškodeným,
nemôže byť na jeho ťarchu. V záujme eliminovania nepriaznivých následkov škodovej udalosti

zasahujúcej do bežného života poškodeného a jeho potrieb spojených s užívaním motorového vozidla
možno za dôvodný považovať nárok na refundáciu nákladov za prenájom náhradného motorového
vozidla až do možnosti opätovného užívania vlastného vozidla, čo bolo v danom prípade podmienené
ukončením opravy a doručením krycieho listu. Tieto závery plne korešpondujú aj s čiastočne
aplikovateľnými úvahami ÚS SR vyjadrenými v náleze zo dňa 16.2.2023, sp.zn. III. ÚS 602/2022, a

v náleze zo dňa 19.12.2024 III. ÚS 476/20254, ktoré s prihliadnutím na účel prenájmu náhradného
motorového vozidla spájajú koniec refundovateľného prenájmu motorového vozidla s momentom,
kedy môže poškodený opätovne užívať svoje motorové vozidlo. V konaní nebolo preukázané, že by
užívanie prenajatého motorového vozidla počas celej fakturovanej doby nebolo v priamej príčinnejsúvislosti s predmetnou poistnou udalosťou, resp. že by doba od vykonania opravy do odovzdania
motorového vozidla bola predĺžená v dôsledku úmyselného či nedbanlivostného konania poškodenej
alebo tretieho subjektu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že samotné oznámenie o ukončení

šetrenia poistnej udalosti a poskytnutí poistného plnenia, nezabezpečí vydanie opraveného motorového
vozidla autoservisom poškodenému. Vydanie motorového vozidla zo strany autoservisu je v praxi
podmienené buď úhradou nákladov na opravu alebo doručením krycieho listu zo strany poisťovne
predstavujúceho jej „prísľub“, že opravu motorového vozidla zaplatí, a ktorý slúži ako náhrada úhrady
vystavenej faktúry. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne známou skutočnosťou.

Zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového
vozidla, ako jednej z podmienok dôvodnosti žalovaného nároku, je tak vybavenie poistnej udalosti v
rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, a to podľa § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001
Z.z. skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v
zákonom stanovenej dobe (obdobne viď nález ÚS ČR zo dňa 14.01.2021, sp.zn. I. ÚS 2932/2020).
Len samotným oznámením poisťovne o spôsobe vybavenia škodovej udalosti nedochádza k skutočnej

náhrade škody, v dôsledku čoho poškodený je aj naďalej nútený znášať následky spôsobené dopravnou
nehodou. Rozhodujúcim tak je okamih, kedy sa opravené motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry
poškodeného, a ktorým pominula dôvodnosť prenájmu náhradného motorového vozidla s výnimkou
prípadov, kedy sám poškodený znemožní včasnú dispozíciu s motorovým vozidlom (riadne a včas
nevyzdvihne motorové vozidlo z autoservisu). V danom prípade poškodená ihneď v najbližší pracovný

deňpooznámeníopravyavydaniakrycieholistuvyzdvihlavozidlozopravovne(01.09.bolštátnysviatok,
02.09-03.09. víkend, teda najbližší pracovný deň bol 04.09.). Neobstojí argumentácia žalovaného,
ktorý vznik škody v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla po vykonaní opravy pripisoval
porušeniu povinnosti autoservisu informovať poškodenú o zavŕšení opravy, ktoré samo o sebe nevedie k
vydaniu motorového vozidla poškodenej. Potrebné je tiež dodať, že uvedený a bežne zaužívaný postup

autoservisu nemôže ovplyvniť samotný poškodený, ktorý v prípade odmietavého či liknavého postupu zo
strany poisťovne pri likvidácii poistnej udalosti nemá k dispozícii vlastné motorové vozidlo a vzhľadom na
finančnú náročnosť nákladov na opravu motorového vozidla často nie je schopný okamžitej jednorazovej
úhrady týchto nákladov navýšených, ako tomu bolo v danom prípade, aj o úhradu prenájmu náhradného
vozidla. Rovnako spravodlivo nemožno podľa odvolacieho súdu požadovať ani od poškodeného, ktorý

vinou poistenca žalovaného bol obmedzený v užívaní svojho vozidla, aby vopred uhradil pomerne
vysokú cenu opravy, pokiaľ náhrada nákladov za ňu má byť krytá poistným plnením, a potom aby
následne čakal na jej preplatenie od poisťovne. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že prenájom náhradného motorového vozidla bol ukončený dňa 04.09.2023, najbližší pracovný deň
po dni kedy došlo k doručeniu krycieho listu poisťovne dotknutému autoservisu, a preto za účelne

vynaložené možno považovať náklady za prenájom náhradného vozidla po celú túto dobu, počas ktorej
poškodená nemohla disponovať vlastným motorovým vozidlom. Rovnako nie je dôvodný ani argument
žalovaného, že vozidlo bolo v oprave neprimerane dlhú dobu, keď samotné vykonanie opravy trvalo cca.
8 hodín, a rovnako nie je dôvodný ani argument žalovaný, že sa má zohľadniť aj primeranosť doby, po
ktorú napríklad servis čaká na dodanie náhradného dielu. V danom prípade žalovaný ako primeranú

dobu opravy zohľadnil len 16 dní a má za to, že preukázať, že primeraná doba opravy bola dlhšia má
žalobca (resp. poškodený). Odvolací súd sa s daným nestotožňuje, poškodený nemôže ovplyvniť, koľko
trvá dodanie náhradných dielov, nevie ovplyvniť ani vyťaženosť servisu, rovnako nemôže byť nútený
obvolávať množstvo servisov a zisťovať kde za ako dlho vedia opravu vykonať. Poškodený väčšinou
ide do servisu, ktorý má zmluvu s poisťovňou, do servisu v mieste bydliska poškodeného. Poškodený

nemá ako preukázať, či bolo možné náhradný diel získať skôr, ako ho opravovňa mala k dispozícii. V
danom prípade je tu vyhlásenie servisu, že dva diely obloženia kufra boli dlhodobo nedostupné a boli
dodané až dňa 30.08.2023. Ako je vyššie uvedené ide o okolnosť, ktorú poškodený nevie ovplyvniť
a nemá ani ako preukazovať. Odvolací súd preto nepovažuje za správny postup žalovaného, ktorý
priznal ako primeranú dobu opravy 16 dní a tým aj potrebu náhradného vozidla uznal v rozsahu 16

dní, keď je preukázané, že vozidlo bolo v oprave po deklarovanú dobu servisom, a nie sú tu žiadne
subjektívne zavinené okolnosti na strane poškodenej, pre ktoré si po opravené auto nešla skôr. Vo
vzťahu k primeranosti doby prenájmu náhradného motorového vozidla odvolací súd dáva do pozornosti
obdobné závery vyslovené v rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2023, sp.zn.
3Cob/94/2023, zo dňa 31.07.2024, sp.zn. 3Cob/8/2023, zo dňa 28.01.2025, sp.zn. 14Co/6/2025, zo dňa

25.04.2024, sp.zn. 1Cob/128/2022, Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp.zn. 14Cob/55/2019,
zo dňa 26.03.2024, sp.zn. 11Co/88/2023, zo dňa 13.04.2022, sp.zn. 7Co/37/2022, zo dňa 26.03.2024,
sp.zn. 9Co/107/2023, zo dňa 30.04.2024, sp.zn. 6Co/84/2023, zo dňa 31.07.2024, sp.zn. 11Co/67/2024,zo dňa 19.06.2024, sp.zn. 7Co/130/2023, zo dňa 31.07.2024, sp.zn. 7Co/51/2024, Krajského súdu v
Prešove zo dňa 27.08.2020, sp.zn. 3Cob/20/2020 a iné.

20. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
právne správne, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods.
1a§262ods.1CSP.Nakoľkoodvolacísúdodvolaniužalovanéhonevyhovelanapadnutýrozsudoksúdu

prvej inštancie potvrdil, mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Oct 22, 2025. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Ostatné , Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025