Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoPr/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220209371
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7220209371.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v pracovnoprávnom spore žalobkyne: A. B., C. D.
XX, E., nar. XX.X.XXXX, zást. advokátka JUDr. Iveta Rajtáková, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému:
Základná škola Ľ. Podjavorinskej 1 Košice, IČO: 355 42 870, Podajvorinskej 1, Košice, zást. advokát
JUDr. Tomáš Sabadoš, LL.M, Floriánska 19, Košice, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného
pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. K2-41Cpr/50/2025 - 594
z 13. novembra 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom určujúcom výroku, že skončenie pracovného pomeru

výpoveďou z 26.5.2020 je neplatné.

M e n í rozsudok vo výrokoch III a IV o trovách konania tak, že žiadna zo strán n e m á právo
na náhradu trov konania.

Žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
určil, že skončenie pracovného pomeru z 26.5.2020 je neplatné, zamietol žalobu o určenie, že pracovný

pomer založený pracovnou zmluvou zo 14.6.2013 naďalej trvá a rozhodol o trovách konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že pracovnoprávny vzťah žalobkyne ako zamestnanca u žalovaného
zamestnávateľa vznikol na základe pracovnej zmluvy z 27.9.2010. Pracovný pomer bol dohodnutý
na dobu určitú, do 30.6.2011 na dohodnutý druh práce: výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná
učiteľom ZŠ, roč. 1. - 4. (v spise na č. l. 443). Dohodou z 20.6.2011 došlo k zmene pracovnej
zmluvy, a to jednak v rozsahu dohodnutého druhu práce na: výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná

učiteľom roč. 1. - 4. v špeciálnej triede a jednak v dobe trvania pracovnej zmluvy, a to do 30.6.2012
(v spise na č. l. 456). K zmenám v dobe trvania pracovnej zmluvy došlo ešte dohodou zo 14.5.2012
(do 30.4.2013) a dohodou zo 14.6.2013, kedy došlo vôbec k posednej písomne zachytenej zmene
pracovnej zmluvy v jej trvaní, a to z doby určitej na dobu neurčitú. Keďže z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobkyňa prácu učiteľky fakticky vykonávala v špeciálnej triede na druhom stupni ZŠ
a pretože k ďalšej zmene pracovnej zmluvy v písomnej forme nedošlo, uzavrel, že sa tak dialo na
základekonkludentnejzmenypísomnejpracovnejzmluvy.Pretožežalobkyňanedosahovalakvalifikačné

predpoklady na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ na prvom a na
druhom stupni základných škôl (vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa), čo v konaní medzi stranami
nebolosporným,zamestnávateľjulistomzo17.2.2020upozornilnapotrebudoplniťsivzdelanievzmysle
§83 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a §1ods.1písm.a)vyhláškyMinisterstvaškolstva,vedy,výskumuašportuSRč.1/2020Z.z.okvalifikačných
predpokladoch pedagogických zamestnancov alebo iných zamestnancov (ďalej aj len ako „vyhláška č.
1/2020 Z. z.“) s tým, aby začatie štúdia na doplnenie kvalifikačných predpokladov zamestnávateľovi

zdokladovala najneskôr do 31.8.2020.

3. Rozhodnutím zamestnávateľa z 25.5.2020, s účinnosťou od 31.8.2020 došlo k zrušeniu dvoch
špeciálnych tried pre druhý stupeň ZŠ. Následne, a to už 26.5.2020 zamestnávateľ žalobkyni dal
výpoveďzpracovnéhopomerupodľa§63ods.1písm.d)bod1.ZP,ktorúodôvodniltým,žezamestnanec

nespĺňa predpoklady stanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, a to vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa a že zamestnávateľ zároveň nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať
v dohodnutom mieste výkonu práce, a to ani na kratší pracovný čas, pretože nemá preňho voľné vhodné
pracovné miesto.

4. Žalobkyňa písomne, priamo na výpovedi, ktorá jej bola doručená 29.5.2020, zamestnávateľovi

oznámila, že s výpoveďou nesúhlasí, trvá na ďalšom vzdelávaní, t. j. že má záujem pokračovať na
štúdiu na vysokej škole. Výpovedná doba bola dvojmesačná (1.6.2020 – 31.7.2020), počas jej plynutia
žalobkyňa však bola práceneschopná (6.7.2020 – 31.8.2020 vrátane), pričom od 1.9.2020 nastúpila
do zamestnania na inej základnej škole (pracovná zmluva z 28.8.2020 na dobu určitú, najdlhšie do
31.8.2021, dohodnutý druh práce: výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná vychovávateľom ŠKD,

na 0,92 %-ný úväzok). Listom z 3.9.2020 zamestnávateľovi doručenom 8.9.2020 (v spise na č. l. 11)
žalobkyňa zamestnávateľovi pritom oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

5. Medzi stranami nebolo sporným, že žalobkyňa rozhodnutím dekana pedagogickej fakulty zo
14.7.2020 (v priebehu plynutia výpovednej doby – pozn. odvolacieho súdu) v akademickom roku

2020/2021 bola prijatá na Katolícku univerzitu v Ružomberku, ale jej študentkou sa nestala, pretože
zápisu sa nezúčastnila. Vzhľadom na uvedené zistenia spornou však bola účelovosť výpovede, jej
predčasnosť, odlišné zaobchádzanie so žalobkyňou zo strany zamestnávateľa v porovnaní s ostatnými
zamestnancami, ktorí, hoci kvalifikačné predpoklady tiež nespĺňali, výpoveď nedostali a sporným
bol napokon aj skutočný dôvod výpovede. S odôvodnením, že žalobkyňa v čase dania výpovede

fakticky vykonávala prácu učiteľky na druhom stupni ZŠ, súd uzavrel nielen to, že organizačná zmena
u zamestnávateľa jeho rozhodnutím z 25.5.2020 sa týkala aj žalobkyne, keďže táto v dôsledku nej pre
zamestnávateľa sa stala nadbytočnou, pričom to, že porušením povinností zamestnávateľa k zmene
pracovnej zmluvy v rozsahu dohodnutého druhu vykonávanej práce v písomnej forme nedošlo, nemohol
vyhodnotiť v neprospech zamestnanca, ale aj to, že skutočným dôvodom spornej výpovede bola

táto organizačná zmena u zamestnávateľa, pričom o zámene dôvodu výpovede svedčila tak časová
nadväznosť rozhodnutia zamestnávateľa z 25.5.2020 a skončenia pracovného pomeru jeho úkonom
hneď z 26.5.2020, ako aj obsah jednotlivých krokov zamestnávateľa, čo bolo prvým dôvodom, pre ktorý
žalobe o určenie neplatnosti výpovede vyhovel.

6. Platnosť výpovede okrem toho posudzoval aj z hľadiska výpovedného dôvodu vo výpovedi výslovne
uvedeného. Mal pritom za nesporné, že žalobkyňa, pretože nemá ukončené vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa v študijnom odbore učiteľstvo, tak za predchádzajúcej právnej úpravy (vyhláška
Ministerstva školstva SR č. 437/2019 Z. z.) nespĺňala, ako ani za súčasnej právnej úpravy (vyhláška č.
1/2020 Z. z.) nespĺňa predpoklady na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca v kategórii

učiteľ. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ listom zo 17.2.2020 žalobkyňu upozornil na potrebu doplniť
si vzdelanie v zmysle §83 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch, pričom na
predloženie dokladov o začatí vysokoškolského štúdia v danom odbore ako kvalifikačného predpokladu
jej určil lehotu do 31.8.2020, ale výpoveď z pracovného pomeru jej dal už 26.5.2020 a táto jej bola
doručená už 29.5.2020, a teda nepochybne pred termínom 31.8.2020, uvedené posúdil ako nepochybne

predčasné, dané žalobkyni bez toho, aby jej bolo umožnené preukázať splnenie predpokladov na
doplnenie vzdelania v zmysle §83 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. (prijatie na vysokú školu a začatie
štúdia), a to podľa výzvy zamestnávateľa zo 17.2.2020 do 31.8.2020, čo vzhľadom na danie výpovede
z pracovného pomeru podľa §63 ods. 1 písm. d), bod 1. ZP pre nesplnenie kvalifikačných predpokladov
na výkon dohodnutej práce, vyhodnotil ako konanie zamestnávateľa v rozpore s dobrými mravmi

či zneužitie práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov z jeho strany na úkor
zamestnanca. Z pohľadu zamestnávateľom uplatneného výpovedného dôvodu išlo preto o ďalší dôvod,
pre ktorý súd žalobe o určenie neplatnosti výpovede vyhovel (84. odsek jeho odôvodnenia).7. Výzvu zamestnávateľa zo 16.9.2020, aby žalobkyňa 17.9.2020 o 7.30 hod. nastúpila do práce
na pracovisko ZŠ L. Podjavorinskej 1 v Košiciach, po obsahovej stránke vyhodnotil ako uznanie
neplatnosti výpovede z 26.5.2020 aj samotným zamestnávateľom a vzhľadom na to, že 17.9.2020

zároveň došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou pre porušenie pracovnej
disciplíny, konštatoval, že konanie o neplatnosť tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru je
predmetom ďalšieho súdneho sporu (sp. zn. K2-42Cpr/55/2020 - pozn. odvolacieho súdu).

8. Žalobu o určenie, že predmetný pracovný pomer naďalej trvá, s poukazom na §79 ods. 1 ZP zamietol

ako nadbytočnú s odôvodnením, že v prípade určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru ďalšie
trvanie pracovného pomeru nie je potrebné meritórne deklarovať.

9. Rozhodnutie o trovách konania s odkazom na ustanovenie §255 ods. 1 CSP v rozsahu určenia
neplatnosti skočenia pracovného pomeru odôvodnil plným úspechom žalobkyne, ktorej preto priznal
nárok na náhradu jej trov v plnom rozsahu, kým v rozsahu zamietnutia žaloby žiadnej zo strán nárok na

náhradu trov konania nepriznal, a to s poukazom na neúspech žalobkyne.

10. Proti tomuto rozsudku, čo do jeho určujúceho výroku, ktorým žalobe bolo vyhovené, žalovaný
podal odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu aj v tomto rozsahu
zamietne. Podľa odvolateľa je zrejmé, že výpoveď žalobkyni bola daná platne a že súd na základe

vykonaných dôkazov dospel preto k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza tiež
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Predovšetkým namietal, že súd, hoci išlo o dôvod, pre ktorý žalobu bolo potrebné zamietnuť ako
nedôvodnú, sa nevysporiadal so skutočnosťou, že predmetná žaloba na súde bola uplatnená predčasne

16.9.2020, t. j. ešte počas trvania pracovného pomeru, keďže ten v dôsledku práceneschopnosti
žalobkyne v priebehu plynutia výpovednej doby mal skončiť až k 26.9.2020. Okrem toho namietal, že
žalobkyňa, ktorá v rozhodnom čase nepochybne nespĺňala kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej
činnosti pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ a sporná výpoveď jej daná z tohto výpovedného
dôvodu bola preto dôvodná, v konaní nepreukázala neexistenciu tohto výpovedného dôvodu, resp.

ani zámenu výpovedných dôvodov. K zámene výpovedných dôvodov podľa neho ani nemohlo dôjsť,
argumentujúc pritom, že k spornej organizačnej zmene u zamestnávateľa došlo až s účinnosťou od
31.8.2020, pričom k výpovedi došlo už k 26.5.2020, pričom aj bývalý štatutár žalovaného v konaní
vypočutý ako svedok na pojednávaní 31.5.2024 potvrdil, že výpoveď žalobkyni bola daná výhradne
z dôvodu, že nespĺňala kvalifikačné predpoklady na výkon dohodnutej práce, ako i to, že žalobkyňa

štatutára opakovane ústne informovala, že vzdelanie si dopĺňať vzhľadom na svoj vek už nebude, ako
i to, že táto zamestnávateľom bola oboznámená, že pokiaľ si vzdelanie nedoplní, bude jej preto daná
výpoveď z pracovného pomeru. Ďalej odvolateľ namietal, že hoci žalobkyňa s výpoveďou nesúhlasila
z dôvodu, že trvala na ďalšom vzdelávaní, zamestnávateľovi, na rozdiel od ďalších dvoch jej kolegov,
ktorí na rovnakú výzvu zamestnávateľa zo 17.2.2020 na potrebu doplniť si kvalifikačné predpoklady

na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ adekvátne reagovali (obaja
v marci 2020 štatutárovi oznámili, že na štúdium na vysokej škole sa prihlásili a čakajú na vyjadrenie
školy, v auguste 2020 doložili papier, že boli prijatí na štúdium a idú študovať a v septembri 2020 doložili
potvrdenie, že študovať začali), kým vtedajšia riaditeľka od žalobkyne žiadnu spätnú väzbu, že táto
študovať chce či bude, nedostala, naopak opakovane jej tvrdila, že študovať nepôjde, čo táto v konaní

ani nerozporovala a zamestnávateľovi ani nezdokladovala, že na vysokej škole študuje alebo študovať
bude, čo napokon vyplynulo aj z listinných dôkazov, keďže žalobkyňa zápisu na vysokej škole sa ani
nezúčastnila.

12. Oznámenie žalobkyne, že od 8.9.2020 trvá na ďalšom zamestnávaní podľa odvolateľa

nekorešpondovalo so skutočnosťou, keďže táto už v tom čase mala pracovný pomer u iného
zamestnávateľa a tento jej právny úkon je preto potrebné považovať za neplatný, nakoľko nebol vážny,
o čom podľa neho svedčí aj to, ako sa uskutočnil jej príchod do zamestnania 17.9.2020, t. j. žalobkyňa
sa neprišla prihlásiť, že je v práci, s vtedajšou riaditeľkou vôbec nehovorila a len kolegovia jej tlmočili, že
žalobkyňa na výzvu zamestnávateľa zo 16.9.2020, aby nastúpila do práci, na pracovisko u žalovaného

zamestnávateľa prišla a vzápätí aj odišla. Uvedené podľa odvolateľa nemožno preto vykladať ako vážny
prejav vôle zamestnanca smerujúci k ďalšiemu prideľovaniu práce, a teda to, že žalobkyňa len formálne
deklarovala, že trvá na ďalšom prideľovaní práce, ale reálne záujem o prácu u tohto zamestnávateľanemala a podľa neho nedošlo preto k naplneniu predpokladu pre účinné uplatnenie jej práva na súde
v rámci sporu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru.

13. Okrem toho odvolateľ namietal nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania argumentujúc, že súd
nevzal do úvahy, že vzhľadom na zamietnutie žaloby o určenie, že sporný pracovný pomer trvá,
žalobkyňa v konaní mala úspech len v rozsahu 50 %, čo zároveň znamená, že žalovaný v rozsahu 50
% žalobe sa úspešne ubránil.

14. Žalobkyňa, ktorej zástupcovi odvolanie protistrany bolo doručené 31.1.2025, nevyužila svoje
procesné právo a vyjadrenie k tomuto nepodala. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355
a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

16. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 CSP ho preto
potvrdil.

17.RozsudoknaKrajskomsúdevKošiciachverejnebolvyhlásený27.8.2025o9.45hod.vpojednávacej
miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 18.7.2025
boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a ods.
3 za použitia §378 CSP).

18. Odvolanie žalovaného nesmerovalo proti zamietavému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, tento
jeho výrok nadobudol preto právoplatnosť a z toho dôvodu nemohol byť predmetom odvolacieho
prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu bol preto iba výrok rozsudku o určení neplatnosti
výpovede a tiež závisiaci výrok o trovách konania (§367 CSP).

19. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. f) (súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) CSP (rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), o ktorých odvolací súd dospel k
záveru, že tieto neboli naplnené.

20. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo správne zisteného
skutkovéhostavuvyvodilsprávnyprávnyzáverarozsudokajnáležiteodôvodnil.Vkonanínebolazistená

žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorý z hľadiska zákonnej požiadavky na
riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiajeplneakceptovateľný,presvedčivý,dostatočnezrozumiteľný,
určitý a preskúmateľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré

mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ
rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého
rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania, ktorými bol viazaný (§380 ods. 1 CSP), nezistil
žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so
správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku,

ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací
súd s napadnutým rozsudkom v preskúmavanom rozsahu preto sa stotožnil a aby sám nadbytočne
neopakoval pre strany už známe fakty prejednávanej veci spolu so správnymi právnymi závermi súdu
prvej inštancie, v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP sa obmedzil
len na konštatovanie ich správnosti a na tieto odkazuje, ako na jemu vlastné dôvody rozhodnutia

o predčasnej a preto k 26.5.2020 neplatne danej výpovedi z pracovného pomeru pre nesplnenie
kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ.22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky žalovaného
odvolací súd dopĺňa nasledovné dôvody.

23. Pretože v zmysle §217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia,
t. j. v danom prípade k 13.11.2024, kedy predmetná žaloba v odvolacom konaní preskúmavanom
rozsahu určenia neplatnosti výpovede ani podľa samotného odvolateľa, a teda v konaní nesporne,
predčasnou nebola, jeho odvolacia námietka o jej predčasnom uplatnení na súde k 16.9.2020, bola preto
bezpredmetnou a odvolací súd sa ňou preto ďalej ani nezaoberal.

24. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, odvolateľ zrejme si neuvedomil, že súd prvej inštancie
žalobe o určenie neplatnosti výpovede v danej veci vyhovel z dvoch podstatných dôvodov. Kým
jedným bol jeho záver, že v danom prípade vo výpovedi výslovne uvedený dôvod, že žalobkyňa
nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon dohodnutej pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca
v kategórii učiteľ, bol len vykonštruovaný a došlo k jeho zámene za skutočný dôvod výpovede, ktorým

bolo, že v dôsledku organizačných zmien u zamestnávateľa žalobkyňa sa pre neho ako zamestnanec
stala nadbytočnou, druhým dôvodom určenia neplatnosti spornej výpovede zamestnancovi danej
z dôvodu vo výpovedi takto výslovne uvedeného, bola jej predčasnosť k 26.5.2020 s poukazom na
to, že v zmysle písomného upozornenia zo 17.2.2020 samotný zamestnávateľ zamestnancovi lehotu
na preukázanie, že kvalifikačné predpoklady na výkon dohodnutej pracovnej činnosti pedagogického

zamestnanca v kategórii učiteľ vysokoškolským štúdiom v odbore učiteľstvo si dopĺňať bude, poskytol
do 31.8.2020. Odvolateľ správnosť tohto druhého dôvodu neplatnosti výpovede pre jej predčasnosť
k26.5.2020nijakopritomnenamietalaanilennespochybnilzáverusúdu,ževýpoveďžalobkynizdôvodu
vo výpovedi výslovne uvedeného bola daná predčasne, keďže svoju odvolaciu argumentáciu zameral
výlučne na spochybnenie správnosti záveru súdu o samotnom zamenení podľa súdu skutočného

dôvodu výpovede za ten, ktorý zamestnávateľ vo výpovedi nakoniec výslovne uviedol. Odvolateľ netvrdil
ani nepreukazoval, že by lehotu, ktorú žalobkyni ako zamestnávateľ upozornením zo 17.2.2020 na
preukázanie, že právnymi predpismi ustanovené kvalifikačné predpoklady na výkon dohodnutej práce
štúdiom na vysokej škole si dopĺňať bude, poskytol do 31.8.2020, bol akokoľvek zmenil, príp. že by
žalobkyni na preukázanie splnenia tejto podmienky bol poskytol inú, a to kratšiu lehotu tak, že by táto

povinnosť uvedenú skutočnosť preukázať, mala už k 26.5.2020, kedy jej zamestnávateľ výpoveď pre
nesplnenie týchto kvalifikačných predpokladov vlastne dal. Ešte aj z odvolania zamestnávateľa pritom
vyplynulo, že k 26.5.2020 ani jeden vtedy celkovo z troch pedagogických zamestnancov vykonávajúcich
u neho prácu učiteľa ZŠ bez splnenia zákonom stanovených kvalifikačných predpokladov na výkon tejto
práce zamestnávateľovi nepreukázal, že tieto kvalifikačné predpoklady dopĺňať si bude. Zamestnávateľ

výpoveď z dôvodu ustanoveného v §63 ods. 1 písm. d), bod 1. ZP pritom dal len žalobkyni, ktorá na
rozdiel od týchto dvoch ďalších zamestnancov (Nexová, Ferko) k 26.5.2020 ani len ústne neprejavila,
že požadovanú kvalifikáciu si doplní, pritom tak Nexová, ako aj Ferko zamestnávateľovi až v auguste
2020 preukázali, že boli prijatí na vysokoškolské štúdium a potvrdenie, že študovať na vysokej škole
skutočne aj začali, tomuto doložili dokonca až v septembri 2020, pričom zamestnávateľ to u nich

akceptoval, t. j. pracovný pomer z tohto dôvodu s nimi neskončil. Voči ostatným dvom zamestnancom,
ktorí od zamestnávateľa dostali rovnaké písomné upozornenie zo 17.2.2020, ako žalobkyňa, pričom
týmto aj na preukázanie toho, že vzdelanie si doplnia, bola poskytnutá rovnaká lehota do 31.8.2020, ako
žalobkyni, zamestnávateľ takto poskytnutú lehotu, ba dokonca ešte aj dlhšie (do 09/2020 vrátane) v ich
prípade akceptoval, a že táto teda stále platila, kým jedine u žalobkyne tú istú lehotu, ktorú jej poskytol

do 31.8.2020, zamestnávateľ nerešpektoval, a pracovný pomer jednostranne s ňou ukončil preto
predčasne už k 26.5.2020, a teda nepochybne neplatne. Takto opísané konanie zamestnávateľa, okrem
toho, že sa javí, že napĺňa znaky negatívnej diskriminácie žalobkyne, keďže s touto sa zaobchádzalo
menej priaznivo, ako sa zaobchádzalo s týmito ďalšími dvomi zamestnancami v porovnateľnej situácii,
napĺňa preto aj znaky svojvoľného a preto neprípustného výkonu práv a povinností vyplývajúcich z

pracovnoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi a ich zneužívania na škodu žalobkyne ako
druhéhoúčastníkapracovnoprávnehovzťahu,ktorépretonemôžepožívaťsúdnuochranu(čl.2vspojení
s §13 ods. 3 ZP).

25. Bez potreby ďalšej argumentácie plne preto obstál odvolateľom v odvolacom konaní ani

nespochybnený záver súdu prvej inštancie, že sporná výpoveď z pracovného pomeru žalobkyni
z dôvodu, že táto k 26.5.2020 nespĺňala právnymi predpismi ustanovené kvalifikačné predpoklady
na výkon dohodnutej práce, daná zamestnávateľom, ktorý nerešpektoval právo žalobkyne zákonom
ustanovené kvalifikačné predpoklady v súlade s jeho vlastným upozornením preukázať až do uplynutiastále aktuálnej a platne poskytnutej lehoty dňom 31.8.2020, bola neplatná pre jej predčasnosť, a to
bez ohľadu na to, či odvolateľom namietaný záver súdu o tzv. zamenení výpovedného dôvodu (ne)bol
správny. Odvolací súd jeho posudzovaním v odvolacom konaní preto ako s bezpredmetným sa ani

nezaoberal.

26. Odvolacie námietky žalovaného o neplatnom prejave vôle žalobkyne z 3.9.2020, že táto trvá na
ďalšom zamestnávaní u žalovaného zamestnávateľa, hoci v tom čase už bola zamestnaná u iného
zamestnávateľa, z dôvodu právnej úpravy v §79 ods. 1 ZP, v zmysle ktorej náhrada mzdy z neplatného

skončenia pracovného pomeru zamestnancovi patrí odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, svoju relevanciu budú mať až v konaní o uplatnenom nároku žalobkyne na
náhradu mzdy, ktorý skorším rozhodnutím súdu prvej inštancie v tejto veci právoplatne bol vylúčený na
samostatné konanie.

27. Odvolacie námietky žalovaného zamestnávateľa z uvedených dôvodov nemali preto vplyv na vecnú

správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených a tatko odôvodnených skutočností a na ne
nadväzujúcich právnych záverov o neplatnosti spornej výpovede, ku ktorým súd prvej inštancie v konaní
dospel a tieto neboli preto spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a privodiť tak
pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie jeho zmenou a ako také v odvolacom konaní preto neobstáli.
Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku

o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru spornou výpoveďou zamestnávateľa z 26.5.2020
z dôvodu jej predčasnosti ako vecne správny potvrdil.

28. Odvolací súd z dôvodu, že na rozdiel od súdu prvej inštancie procesný neúspech žalobkyne
v rozsahu zamietnutia žaloby zároveň vyhodnotil ako plný procesný úspech žalovaného v rozsahu takto

proti nemu neúspešne uplatnenej žaloby na súde, dospel k záveru o rovnakom pomere procesného
(ne)úspechu oboch sporových strán v konaní na súde prvej inštancie, postupom podľa §388 CSP
rozsudok v závisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania zmenil tak, ako je to uvedené
v enunciáte tohto rozsudku.

29. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1
CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to rovnako v súlade so zásadou
úspechu ustanovenou v §255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní procesne plne úspešnej žalobkyni
priznal preto nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania; o výške náhrady trov po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP). Odvolateľ

v konaní pritom ani len netvrdil a odvolací súd vzhľadom na charakter konania (o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru z podnetu zamestnanca) ani nevzhliadol dôvody na rozhodnutie o trovách konania
postupom podľa §257 CSP čo i len sčasti v prospech procesne neúspešného zamestnávateľa.

30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak jeho rozhodnutie záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť

zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
V Košiciach dňa 27. augusta 2025