Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/156/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203323
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Grečmal

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223203323.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Grečmal a sudkýň JUDr.

Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so sídlom
Vazovova 7/A, Bratislava, matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. F. G. XXXX/X, H. a otca: I. B.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, H., zastúpený splnomocnencom: URBAN & PARTNERS
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k.

3P/35/2023 - 358 zo dňa 16.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že zročné výživné otca za obdobie od
18.08.2023 do 30.04.2025 vo výške 1 642,90 eura je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom uložil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 280,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
počnúc dňom 18.08.2023 (I. výrok). Zročné výživné za obdobie od 18.08.2023 do 30.04.2025 vo výške
2 476,45 eura uložil otcovi zaplatiť k rukám matky v lehote 60 dní od doručenia rozsudku (II. výrok). O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej

aj „ZoR“). Prvým rozsudkom č.k. 3P/35/2023 - 161 zo dňa 17.04.2021, prvoinštančný súd schválil
dohodu rodičov o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a s oprávnením oboch rodičov
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, ako aj o úprave styku otca s maloletým vždy v utorok
od 16,00 hod. do 18,00 hod., vo štvrtok od 16,00 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu od 14,00 hod. do 19,00
hod. s výnimkou školských prázdnin, kedy sa styk ponechal na dohodu rodičov a ohľadne vyživovacej
povinnostirozhodoltak,žeotcazaviazalkvýživnémuvovýške280,-eurmesačne,sozročnýchvýživným
za obdobie od 18.08.2023 do 30.04.2024 vo výške 1 176,45 eura, ktoré uložil otcovi zaplatiť k rukám

matky v lehote tridsiatich dní od doručenia rozsudku. Na základe odvolania otca rozhodol Krajský
súd v Trnave uznesením č. k. 13Cop/180/2024 - 288 zo dňa 16.12.2024 tak, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a IV. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
za účelom zistenia skutočného stavu veci, ustálenia príjmu otca a jeho uvedenia v správnej výške,dôkladného zistenia majetkových pomerov otca, jeho reálneho príjmu (aj keď príležitostného), zistenia
jeho výdavkov ohľadne životných nákladov a rozsahom podieľania sa na nákladoch v domácnosti otca,
dôvodmi ukončenia jeho pracovného pomeru u zamestnávateľa, ako aj ustálenia odôvodnených potrieb

maloletéhoazohľadneniajejpodielunavyživovacejpovinnostikdieťaťu,ktorýužnekompenzujevýlučne
osobnou starostlivosťou, vzhľadom na vek dieťaťa.

3. Po doplnení dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti otca prispievať na
výživu maloletého sumou 280,- eur mesačne, keďže maloletý je aktuálne vo veku 12 a pol roka,

navštevuje 5. ročník základnej školy a jeho odôvodnené potreby prvoinštančný súd ustálil v priemere
v sume 670,- eur, ktoré vyčíslil jednak zo základných životných potrieb, ale aj z výdavkov na jeho
zdravotnú starostlivosť vo výške 50,- eur mesačne, ktoré náklady predstavovali vyšetrenie v Detskej
očnej klinike v Martine vo výške 120,- eur (60,- eur za jedno vyšetrenie, ktoré maloletý absolvuje 2-
krát ročne), kontroly u imunoalergológa 4-krát ročne s poplatkom 35,- eur za jednu návštevu, vo výške
15,83 eura na zubné ošetrenie a 150,- eur ročne na dioptrické okuliare, ako aj mimoriadne výdavky

za letný tábor vo výške 121,33 eura a na kúpu školských potrieb 1-krát ročne, na začiatku roka vo
výške 200,- eur. Neuznal výdavok na doučovanie maloletého vo výške 40,- eur, ktorý neosvedčila.
Dospel k záveru, že otcom deklarovaný, nepravidelný a riadne nepreukázaný príjem vo výške 300,-
eur mesačne z brigádnickej činnosti (v letných mesiacoch, ako prezentoval titulom práce ako SBS)
zodpovedá jeho príjmu, aký by mohol dosahovať vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti, ak by sa

zamestnal ako taxikár, prípadne by podnikal v tejto oblasti, ktorú prácu taxikára dlhodobo vykonával,
teda otec nevyužíva svoj pracovný potenciál, keď pracuje nepravidelne podľa svojich vyjadrení a
tiež nepreukázal vynakladanie úsilia o nájdenie si práce s pravidelným príjmom. Tvrdenia otca o
nezáujmevykonávaťprácuprostredníctvomplatforiemBolt,Woltaobdobnévyhodnotilakonedôvodnéa
irelevantné,nepreukazujúcejehoneschopnosťsazamestnať,keďžeajdoprávoplatnostiodsúdeniaotca

platí prezumpcia jeho neviny, navyše sa 10 rokov živil ako taxikár, ktorú činnosť podľa jeho vyjadrenia
vykonával pre kamaráta, ktorý bol živnostníkom, údajne pracoval 5 hodín týždenne, niekedy viac, so
zárobkom približne 1 000,- eur netto mesačne, nemal živnostenské oprávnenie a aj z jeho výpovede
vyplynulo, že doposiaľ používa na svojom vozidle označenie „TAXI“ a vlastní preukaz taxikára, preto
nepovažoval za dôveryhodné jeho tvrdenie o neexistencii príjmu z tejto činnosti. Ďalej zisťoval priemerný

mesačný zárobok taxikára v H. z viacerých platforiem a zistil ho v rozmedzí od 1 500,- eur až 3 500,- eur
u platformy job.sk, cez inzerciu kariéra.sk zistil ponuku na prácu taxikára vo výške 816,- eur, platformy
Bolt a Uber v H. uvádzali mesačné zárobky až do 3 400,- eur, pričom provízia flotily je 8 %, platforma
8h.sk uvádza priemerný mesačný plat taxikára na úrovni 3 587,- eur, s mediánom 2 500,- eur, minimom
1 500,- eur a maximom až 12 345,- eur a podľa prieskumu 80 % taxikárov na Slovensku zarába v

rozmedzí od 816,- eur až 4 724,- eur mesačne brutto, 10 % zarobí viac ako 4 724,- eur a menej ako
816,- eur zarábajú zamestnanci. Ustálil teda potencionálny príjem otca minimálne vo výške 1 500,- eur,
z ktorého suma výživného predstavuje cca 18,6 %, čo je menej ako je odporúčanie v zmysle Metodiky
pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. „tabuľkové výživné (ďalej aj ,,Metodika“), podľa ktorej je
výživné odporúčané 22 % pri jednej vyživovacej povinnosti u dieťaťa vo veku 10 až 14 rokov. Podľa

vyjadrenia otca v roku 2023, v čase jeho nezamestnanosti, nadobudol vozidlo značky Audi A6, údajne
zakúpené z prostriedkov jeho rodičov v sume cca 30 000,- eur, ktoré následne previedol na svoju
matku, avšak výpisy z účtu preukazujúce jeho tvrdenia nepredložil z dôvodu, že mu boli poskytnuté
peniaze v hotovosti, pričom aj samotná platba kúpnej ceny v autobazári prebehla v hotovosti, ale
s poukazom na právnu úpravu zákona č. 394/12 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, účinnej od

01.01.2013 nie je možná platba v hotovosti v takejto výške, keď maximálna výška hotovostných platieb
pre fyzické a právnické osoby bola stanovená od 01.07.2023 jednotne na sumu 15 000,- eur, preto
tieto tvrdenia ohľadne kúpy motorového vozidla v roku 2023 vyhodnotil ako účelové a nepovažoval za
hospodárne doplniť dokazovanie výsluchom jeho rodičov v zmysle návrhu otca, ktorý dôkaz by nedospel
k iným skutkovým zisteniam, relevantným pre rozhodnutie vo veci. Rovnakú úvahu ustálil aj vo vzťahu k

finančným prostriedkom vo výške 35 000,- eur získaným rovnako otcom ako aj matkou, čo predstavovalo
vrátenú zálohu za byt v obci J. každému z rodičov vo výške 41 500,- eur v roku 2023, po odpočítaní
zmluvnej pokuty, o ktorých otec rovnako tvrdil, že išlo o finančné prostriedky jeho rodičov, ktoré však
mal podľa názoru súdu použiť na zabezpečenie riadnej výživy maloletého v stanovenom rozsahu a nie
na ich údajné vrátenie rodičom v celom rozsahu. Prihliadol tiež na matkou poberáme rodinné prídavky v

sume 60,- eur a daňový bonus vo výške 140,- eur mesačne do 01.01.2025 a následne vo výške 100,- eur
mesačne. Príjem matky ustálil vo výške 1 000,- eur mesačne vrátane daňového bonusu, od 01.01.2025
vo výške 100,- eur a pokiaľ išlo o tvrdenia otca o venovaní sa matky nechtovému dizajnu, tieto neboli
relevantnými dôkazmi preukázané, matka podľa jej tvrdení vykonávala túto prácu ako jej hobby, ktorémusa venuje príležitostne a vo voľnom čase výlučne kamarátkam a bezodplatne, pričom ju nemožno nútiť,
aby mala príjem z tejto práce v rámci voľnočasovej aktivity, keďže navyše je na rozdiel od otca riadne
zamestnaná na plný úväzok a vykonáva aj osobnú starostlivosť o maloletého.

4. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
aj „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací

súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že ho zaviaže k vyživovacej povinnosti v sume 220,- eur mesačne
počnúc dňom 18.08.2023 s tým, že mu zročné výživné za obdobie od 18.08.2023 do 31.05.2025
neurčuje.

6. Podstatou odvolacích námietok otca boli odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h)
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a § 62 ods. 1 CMP. Namietal nedostatočné a neúplné

zistenie skutočného stavu veci, a to na napriek pokynov odvolacieho súdu, pretože prvoinštančný súd
neuviedol, na základe akých podkladov dospel k jeho potencionálneho príjmu, keď síce uviedol verejné
zdroje o možných zárobkoch taxikárov na Slovensku a v H. v sume od 816,- eur do 4 724,- eur, avšak
on danú činnosť dlhší čas nevykoná, nemá o ňu záujem, pretože je už pre neho namáhavá a za
predpokladu čistého príjmu 1 500,- eur, by musel dosahovať hrubý príjem 1 900,- eur, pre ktorý zárobok

by musel vykonávať prácu taxikára 5 dní v týždni a zarobiť cca 100,- eur denne, pri ktorej intenzite
práce by nevedel zabezpečiť aj jej bezpečný výkon, a keďže má stredoškolské všeobecné vzdelanie,
nie je reálne, aby mal z trvalého pracovného pomeru plat okolo 1 900,- eur ani v inom zamestnaní. Na
stanovenie jeho potencionálneho príjmu mal prvoinštančný súd použiť objektívne reálne informácie o
jeho mzde u Mestskej polície v H., ktoré mal k dispozícii a jeho potencionálny hrubý príjem mesačne

mohol mať od 1 400,- eur do 1 500,- eur, čistý príjem vo výške od 980,- eur do 1 052,- eur, teda
objektívne reálne mohol mať potencionálny príjem, napríklad vo výške 1 000,- eur. Podľa Metodiky mu
mohlo byť stanovené výživné, napríklad vo výške 220,- eur. Prvoinštančnému súdu odovzdal výpisy zo
svojho účtu preukazujúce jeho 4 mzdy za mesiace január až apríl 2024 u Mestskej polície H.. Nesúhlasil
s konštatovaním prvoinštančného súdu o nepreukázaní snahy si nájsť prácu s pravidelným príjmom,

keďže neabsolvoval žiadny prijímací pohovor, na ktorý ho žiadny oslovený zamestnávateľ nepozval,
pričom svoje aktivity pri hľadaní zamestnania musí uchádzač o zamestnanie pravidelne dokumentovať
na úrade práce, kde každé 2 mesiace predkladá písomné potvrdenia o hľadaní zamestnania, inak by
bol vyradený, avšak on je stále v evidencii nezamestnaných. Ohľadne pochybností o pôvode finančných
prostriedkov (vklad na spoločný byt s matkou dieťaťa a kúpe vozidla pre neho), prvoinštančný súd podľa

pokynov odvolacieho súdu nič nevykonal a neprihliadol na čestné prehlásenia jeho rodičov, nevyhovel
jeho návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom jeho rodičov ako svedkov, keďže to považoval za
nehospodárne a tiež poukázal na zákonnú úpravu o platbách v hotovosti, čím spochybnil jeho vyjadrenia
o vyplatení kúpnej ceny za vozidlo a súd nezaujímalo to, ako mohla by za daných okolností o obmedzení
kúpna cena skutočne vyplatená, ak skutočná kúpna cena bola nižšia ako tvrdila matka nie vo výške

30 000,- eur, ale bola vo výške 27 000,- eur, išlo o dovoz vozidla zo zahraničia, u ktorého bola
zaplatená cena v dvoch častiach v súlade zo spomenutým zákonom ako záloha a doplatok. O pôvode
finančných prostriedkov na kúpu bytu v J. doložil listinné dôkazy a to prehlásenia rodičov a výpisy z
bankového účtu jeho otca. Podľa neho sa prvoinštančný súd náležite nezaujímal o skutočné posúdenie
jeho majetkových pomerov, ale nabáda ho na porušenie dohody s rodičmi, že im finančné prostriedky

vráti v prípade nezrealizovania kúpy bytu, neprihliadol na ním predložené dôkazy, ktoré sa v spise
nachádzali a nesprávne uzavrel, že svoje tvrdenia nepreukázal. Tiež nesúhlasil so záverom o možnosti
pracovania u mestskej polície s poukazom na prvoinštančným súdom konštatovanú prezumpciu neviny,
keďže ako obžalovaný z trestného činu nemohol byť plnohodnotným príslušníkom mestskej polície,
čo by nerobilo jej dobré meno na verejnosti. Taktiež namietal vyčíslenie zročného výživného, pretože

nezohľadňuje jeho doterajšie príspevky a výdavky na maloletého, keďže mu zasielal výživné od augusta
2023 do apríla 2025 v sumách 300,- eur, 4-krát po 100,- eur, 12-krát po 200,- eur, 4 x po 150,- eur,
teda celkove previedol na bankový účet matky sumu 3 700,- eur a nie sumu 3 250,- eur, ako uvádza
prvoinštančný súd, taktiež v máji 2025 zaslal sumu 150,- eur, dňa 22.05.2025 ešte sumu 240,- eur, o
ktorú ho žiadal osobne maloletý na letný tábor, na ktorú platbu mu finančne prispeli aj jeho rodičia, teda

celkove previedol na účet matky do mája 2025 sumu 4 090,- eur a mimo zaslaných súm výživného
spolu vynaložil sumu 1 283,98 eura, ktorá pozostávala zo zakúpenia dioptrických okuliarov v sume 75,-
eur + 20,- eur, z tenisiek v hodnote 42,- eur, na strihanie maloletého vynaložil spolu sumu 77,50 eura,
na hry sumu 27,89 eura + 12,- eur, na nábytok (nová posteľ pre maloletého) poskytol sumu 246,10eura, na nový laptop, ktorý zapožičal maloletému a po požiadavke na jeho vrátenie ho matka odmietla
vrátiť s tým, že je to učebná pomôcka pre maloletého mal výdavok v hodnote 502,- eur, zakúpenie
fotoaparátu ako technickú pomôcku pre maloletého v hodnote 106,99 eura, tiež poskytol sumu 114,50

eura v apríli 2025 ako splátku telefónu maloletému pre jeho matku, s návštevou očného lekára v Martine
bola platba vo výške 60,- eur, pričom cestu realizoval s jeho otcom, ktorý mu finančne prispel na cestu
a na stravu. Taktiež pre účely zastupovania v trestnej veci pre krivé obvinenie zo strany matky a tiež aj
v civilnej veci bol si nútený vziať úver na odmenu advokáta, ktorý spláca a v súčasnosti nemôže plniť
ani žiadnu povinnosť voči rodičom, u ktorých býva a tiež sa u nich stravuje. Ďalej poukazoval na trestné

oznámenie zo strany matky v júli 2023, ktorá si následne dala vypracovať návrh na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému, následne sa matka domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia vo veci zákazu mu styku s maloletým, ktorý návrh bol zamietnutý, pričom odvolanie voči
predmetnému uzneseniu posúdil odvolací súd ako nedôvodné a následne sa konalo pojednávanie vo
veci určenia výživného dňa 17.04.2024, kedy začal dobrovoľne platiť výživné podľa svojich schopností,
keďže bol evidovaný na úrade práce s podporou cca 100,- eur mesačne, stíhaný pre skutok, ktorý

sa nestal, privyrábal si však brigádnicky, hľadal si prácu a bol prijatý do školiaceho kurzu mestskej
polície, preto požiadal o vyradenie z evidencie úradu práce a matke navrhoval výživné vo výške 200,-
eur, s ktorou sumou nesúhlasila. Prvoinštančný súd opätovne nevychádzal z jeho reálnych príjmov a
nevzal do úvahy objektívne okolnosti sťažujúce mu hľadanie si zamestnania, keďže nosil náramok,
za ktorý platí od 31.07.2023 na Mestskom súde Bratislava I poplatok 46,- eur mesačne a od jeho

naloženia ako náhradu za väzbu zaplatil finančný podiel na danom zariadení sumu cca 1 058,- eur.
Podľa neho bol skutočným dôvodom konania matky partnerská nevera a následne pomsta z jej strany,
keďže súbežne podala s trestným oznámením na jeho osobu pre nepravdivý dôvod aj predmetný návrh,
nikdy spolu nežili a neboli zosobášení. Popieral fyzický útok na matku dieťaťa a vyhrážanie sa jej
zabitím, 2 roky musel urputne bojovať s podnetmi, žiadosťami a trestnými podaniami na políciu, aby

vybojoval pravdu a následne oslobodenie spod obžaloby, pre ktoré dôvody v takýchto podmienkach
nebol schopný vykonávať zodpovedne prácu, keďže bol pod psychickým tlakom a nekoncentrovaný,
avšak snažil sa si privyrobiť brigádami popri evidencii na úrade práce, hľadal si prácu v rade pracovníkov
Mestskej polície H., úspešne zložil vedomostné psychologické skúšky, začal navštevovať školiaci kurz
a v priebehu mesiacov január až apríl 2024 obdržal prvé a zároveň posledné mzdy od mestskej polície,

nosil však bezpečnostný náramok a bol pod dohľadom probačného a mediačného úradníka súdu, a tiež
pod dohľadom polície, ktorá musela danú situáciu riešiť, keďže bol dňa 08.02.2024 obžalovaný, dovtedy
bol len obvinený a stále vyšetrovaný, avšak pracovný pomer s ním skončili v skúšobnej dobe v zmysle
oznámenia zo dňa 25.04.2024, z ktorého dôvodu sa opäť zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie
dňom 30.04.2024. Momentálne je nezamestnaný bez nároku na podporu v nezamestnanosti, naďalej

používa náramok, nemá pravidelný príjem a privyrába si na živobytie príležitostnou prácou, do mája
2025 sa navyše konali pojednávania v trestnej veci spôsobujúce mu psychickú traumu, keďže trestný
skutok naďalej popiera. Ďalej popisoval informácie o pomeroch matky, ktorá býva v rodinnom dome, kde
donedávna žilo 6 osôb, z toho 2 maloleté deti, problémom rodiny sú úvery, navyše matka neodôvodnila
prečo chodí na zahraničnú dovolenku za takmer cca 3 000,- eur, tiež na jarné prázdniny na štvordňový

výlet za 600,- eur, pritom maloletému odmietla povoliť letný tábor v roku 2025, na ktorý vo väčšej miere
prispeli jeho rodičia. Matka vynakladá nemalé prostriedky na svoje potreby a okrem svojej práce sa
dlhšiu dobu zaoberá nechtami, keďže absolvovala aj špeciálny kurz, mala zriadený salón v C. A. G.
H., ktorý jej pomohol kedysi aj vymaľovať a zariadiť ho, pričom ešte na jeseň 2023 sedela vo svojej
prevádzke na K. L. X a monitorovala jeho náhodný pobyt, čo mu vzápätí nahlásila polícia, preto je

zarážajúce, že matka nepotrebuje zarobiť na tak žiadanej skrášľovacie činnosti, ktorú vykonáva, aj keď
je na ňu napísaný hypotekárny úver (rodinný dom a pozemok), hoci na liste vlastníctva je zapísaná ako
vlastníčka nehnuteľnosti jej matka. Keďže v tejto situácii, akú má, sa nachádza už takmer 2 roky, navrhol
výživné 200,- eur mesačne.
7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Podľa nej sa otec neustále odvoláva na neschopnosť si nájsť prácu od mája 2023, pričom ho pozná
od roku 2011 a počas celého vzťahu nebol nikdy zamestnaný v pracovnom pomere, vedeli však žiť
nadštandardným životom, keďže jeho neoficiálne príjmy trvajú dodnes, nesnaží sa si nájsť oficiálnu
prácu, hoci má vyštudované gymnázium, čistý register trestov a v tomto čase už zložený aj monitorovací
náramok, preto nie sú dôvody pre konštatovanie jeho neschopnosti si nájsť oficiálnu prácu, naďalej sa

vozí na vozidle Audi A6, účelovo prepísané na jeho matku po zistení, že podala predmetný návrh a aj
dňa 15.04.2025 priviezol maloletého na vozidle Dacia Logan, ktorého vlastníkom je otec s označením
TAXI, teda zamlčiava výkon práce taxikára. Pokiaľ sa otec zamestnal v januári 2024 u mestskej polície,
zamlčal vedenie trestného stíhania a používanie monitorovacieho náramku. Otcom uvádzané výdavkyboli spomínané už počas pojednávania, kedy mu bolo ozrejmené, že sa nezarátavajú do výživného,
notebook daroval maloletému koncom roka 2022, fotoaparát mu daroval ako vianočný darček dňa
25.12.2024,dovolenkyavýletymaloletémuposkytujevďakastabilnejpráciapodporysvojejmatky,ktorej

výdavky však nezapočítava do výživného, pretože sú bezpredmetné, hypotekárny úver od roku 2016
riadne spláca a vďaka nemu spolu so svojou matkou zabezpečila maloletému nadštandardné bývanie v
H. v rodinnom dome s bazénom. Poukázala na nevynaloženie snahy zo strany otca ohľadne stretnutí s
maloletým, ktorému ani nezavolá a trávi s ním minimum času. Potvrdila zaslanie otcom sumy 150,- eur
za mesiac apríl 2025, za máj 2025 sumy 150,- eur a následne 240,- eur, čo je doplatenie týchto dvoch

mesiacov,keďžeza2mesiacetomábyť580,-eur,avšaknaďalejjedlžnýnavýživnomzamesiaceapríla
máj 2025 sumu 20,- eur. Tiež poukázala na otcom podanú žalobu o vrátenie snubného prsteňa v hodnote
1 840,- eur, ktorý mu bol cestou jej advokáta vrátený dňa 19.05.2025 a v júni 2025 mu bol zložený
náramok, avšak otec o maloletého záujem nejaví, chodí po diskotékach či baroch, pracuje neoficiálne a
má dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného v stanovenej výške.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť, pretože bola správne aplikovaná potencionalitu príjmu otca, ktorý nepreukázal primeranú
mieru snahy o nápravu situácie ako nájsť si stabilné zamestnanie, naďalej dlhodobo pôsobí bez
riadneho príjmu a je odkázaný na pomoc rodičov, avšak zároveň deklaruje svoje výdavky vyvolávajúce
pochybnosti o konzistentnosti jeho tvrdení. Vzhľadom na predchádzajúce zamestnania a vzdelanie otca,

akoajreálnemožnostiuplatneniavH.považovalstanovenúsumuvýživnéhozaprimeranúaspravodlivú.
Viaceré výhrady otca voči správaniu sa matky neboli v konaní predmetom dokazovania a nepredstavujú
dôvod na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, ako ani ostatné spory medzi rodičmi a pretrvávajúci
partnerský konflikt.

9. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a
rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil
a vo výroku II. zmenil podľa § 388 CSP.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie aplikoval správne právne normy na prejednávanú
vec, riadne zistil skutočný stav veci a správe rozhodol o výške vyživovacej povinnosti otca. Za
nesprávny považoval odvolací súd iba výrok o zročnom výživnom (II. výrok), pretože bolo vyčíslené

v nesprávnej výške, išlo o nesprávny výpočet vzhľadom na preukázateľné platby otca na výživu
maloletého v rozhodnom období.

13. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

14. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.
materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom
dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,
najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z
najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),

súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,
uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces
dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci
konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie
rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

15.Podľa§62ods.1až5ZoR,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnejúrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

17. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Zároveň pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na

schopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinného.Jepotrebnézdôrazniť,ženaschopnosti,možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je
zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá
telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako

aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých
životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke
fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je
rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj
jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť
len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej
životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor,
ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce
sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním,

skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť
pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na
druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové
riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho
zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne

skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr.
zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo
schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov,
ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v
takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať

zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo.

18. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne)

mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný
svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na
zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého

dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Potencionalita príjmov znamená
v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k
tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby,
ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia suspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda
znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje
v rozhodnom období. Podľa Ústavy Slovenskej republiky má však každý garantované základné právo

na slobodnú voľbu povolania (hoci potencionalita príjmov ju nepopiera) (z komentára k Zákonu o
rodine, druhé prepracované a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters kluwer, rok 2014, str. 110), ale
zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré
by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a
potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.

19. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy
detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení
zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie

zamestnanie za menej výhodné.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým rozhodol o vyživovacej povinnosti otca k maloletému, a to vo výške 280,- eur z dôvodov
vyjadrených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádza z potencionality príjmu otca vo

výške minimálne 1 500,- eur, tak ako uviedol prvoinštančný súd najmä v bodoch 30. až 34. odôvodnenia
svojho rozhodnutia.

21. Odvolací argument otca založený na ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP znamená, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor

bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti
prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa
čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

22. Otec síce tento odvolací dôvod uviedol, ale bližšie ho nezdôvodnil. Odvolací súd však nenašiel jeho
opodstatnenosť.

23. Pokiaľ ide o odvolací argument založený na ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, tento znamená,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové
zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na

základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak
nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
nevyplynuli,aleborozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmivykonanéopomenul,napriek
tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení

dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i
dôležitosti.

24. Ani tento odvolací dôvod nebol dôvodný, pretože súd prvej inštancie dospel k správnym skutkových
zisteniam, všetky majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

25. Prvoinštančný súd po zrušení jeho prvého rozhodnutia, a to rozsudku č. k. 3P/35/2023-161
zo dňa 17.04.2024 v zmysle uznesenia odvolacieho súdu č. k. 13CoP/180/2024-288, doplnil
dokazovanie v potrebnom rozsahu, ustáliť odôvodnené potreby maloletého na sumu vrátane výdavkovohľadne zdravotného stavu maloletého na 670,- eur mesačne, ktoré neboli sporné a tiež vychádzal
z potencionality príjmu otca, ktorý nie je v žiadnom pracovnom pomere, privyrába si príležitostne, avšak
u potencionality jeho príjmu nevychádzal z jeho mzdy dosahujúcej u mestskej polície po dobu necelých

štyroch mesiacov, kedy jeho pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe, údajne podľa tvrdení otca
pre jeho obžalovanie zo skutku, pre ktorý bol stíhaný, ale pre potencionalitu príjmu bola rozhodná práca
taxislužby, ktorú otec vykonával niekoľko rokov bez pracovného pomeru, či živnostenského oprávnenia
k tejto činnosti, avšak s povolením pre túto činnosť, pričom otec preukázateľne naďalej používanie
vozidlo s logom „taxi“. Pre vyjadrenie potencionálneho príjmu otca z danej činnosti prvoinštančný súd

zisťoval zárobky na viacerých webových stránkach, tieto sa pohybovali v rozmedzí od 1 500,- až 3
500,- eur na platforme M., pričom vyššie príjmy vyplývali zo stránky 8h.sk u taxikára v H. vo výške
3 587,- eur, s mediánom 2 500,- eur, minimom 1 500,- eur a maximom až 12 345,- eur, pre vodičov
Bolt a Uber sa uvádzali na internete mesačné zárobky až do 3 400,- eur, preto ani argument otca
o neuvedení podkladov pre potencionalitu jeho príjmu neobstojí, pričom prvoinštančný súd vychádzajúc
z týchto rozdielnych údajov o výške možného zárobku ustálil minimálnu výšku príjmu otca v sume 1 500,-

eur, z ktorej suma výživného 280,- eur predstavuje 18,6 % a nie ako stanovuje Metodika, kde u jednej
vyživovacej povinnosti je výživné vyjadrené v rozsahu 22 %.

26. Otec v podanom odvolaní namietal stanovenú sumu výživného, pričom sám navrhoval určenie
vyživovacej povinnosti vo výške 220,- eur v zmysle jeho odvolacieho návrhu, keď poukazoval na svoju

nepriaznivú finančnú situáciu, evidenciu na úrade práce a iba príležitostný príjem formou brigád, či
neschopnosť vykonávať prácu taxikára, ktorá je pre neho náročná, nemá o ňu záujem a podľa otca mal
prvoinštančný súd pri aplikácii potencionality jeho príjmu vychádzať z príjmu u Mestskej polície v H.,
kde pracoval od januára 2024 až do apríla 2024.

27. Odvolací súd so závermi prvoinštančného súdu vyjadrenými v bodoch 30. až 37. odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie súhlasí a nedáva za pravdu otcovi, ktorý doteraz nepreukázal snahu
o nájdenie si riadneho zamestnania, okrem obdobia, keď bol necelé štyri mesiace v pracovnom pomere
u mestskej polície, v období keď prebiehalo trestné stíhanie vedenému voči otcovi. Aj odvolací súd má
za to, že vzhľadom na dlhoročné skúsenosti a výkon práce otca v oblasti taxislužby, ktorú vykonával

bez riadneho pracovného pomeru, či oprávnenia na podnikanie v tejto oblasti, o ktorej sa otec vyjadril,
že nemá už o ňu záujem, je dôvodné uplatniť potencionalitu príjmu otca z tejto činnosti, tak ako to
uzavrel súd prvej inštancie, ktorý možný príjem zisťoval na viacerých platformách, pričom aplikoval
potenciálny príjem v sume 1 500,- eur, čo nie suma ani maximálna, ani minimálna. Tiež je potrebné
prihliadnuť na výpoveď otca, ktorý na otázky súdu o jeho snahe sa zamestnať pre Bolt, či Wolt sa vyjadril,

že ,,má svoju hodnotu, nebude pracovať ako potkan, ako Turci a iní prisťahovalci, čo nepochybne svedčí
o jeho ,,snahe“ si zabezpečiť adekvátny príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti.

28. Pokiaľ otec tvrdí, že si prácu hľadá, ale nebol predvolaný na žiaden pohovor, tieto argumenty neboli
otcom nielenže preukázané, ale sú aj nerozhodné, vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne

závery o potencionálnom príjme otca. Navyše vyjadrenia otca vyznievajú absolútne nedôveryhodne
a tiež je nemysliteľné, aby otec v produktívnom veku, s úplným stredoškolským vzdelaním, i keď
všeobecného charakteru, ale so skúsenosťami v oblasti taxislužby, nevynakladal patričnú snahu na
dosiahnutie príjmu na zabezpečenie nielen svojich potrieb, ale tiež na plnenie si vyživovacej povinnosti
v zodpovedajúcom rozsahu, teda na pokrytie potrieb jeho jediného dieťaťa, a aby sa uspokojil len s

nízkym príjmom a bol odkázaný na pomoc svojich rodičov, keď bez povšimnutia nezostáva ochota
otca platiť výživné v sume 220,- eur, pri ním tvrdenej neschopnosti dosahovať trvalý a primeraný
zárobok. Uvedené jednoznačne svedčí o účelovosti a nedôveryhodnosti tvrdení otca o jeho reálnom
príjme z príležitostnej práce. Tieto všetky skutočnosti boli výrazne rozhodné pre posúdenie dôvodnosti
stanovenia vyživovacej povinnosti, tak ako učinil prvoinštančný súd.

29. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je potrebné dodať, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.
februára2010).Nesprávnymprávnymposúdením(§365ods.1písm.h)CSP)sarozumiesubsumovanie

skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, aleju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).

30. Podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo zo strany prvoinštančného súdu k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci, pretože aplikoval správne právne normy a tieto aj v súlade so zákonom aj správne
vyložil, teda sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia veci.

31. Ani otcom len vo všeobecnej rovine uvádzaný, nešpecifikovaný odvolací dôvod podľa § 3645

ods.1 písm. g) CSP, teda zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Ide o nové
doplnené ustanovenie v dôsledku nových inštitútov - prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
(§ 149 a nasl. CSP), nie je dôvodný.

32. Odvolacie námietky otca vyhodnotil odvolací súd za bezvýznamné a nespôsobilé spochybniť

správnosť napadnutého rozhodnutia. Za irelevantné považoval odvolací súd aj to, že prvoinštančný
súd sa nezaoberal skutočnosťami týkajúcimi sa zakúpenia vozidla Audi A6 z finančných prostriedkov
jeho rodičov, keď nepochybne predmetné vozidlo využíva pre svoje potreby, na pojednávaní konanom
dňa 05.03.2025 nevedel objasniť okolnosti poskytnutia finančných prostriedkov na kúpu vozidla, nevidel
súvis tejto okolnosti s konaním o určenie výživného a navyše návrhy na doplnenie dokazovania

nemal. Otec však potvrdil zakúpenie vozidla za nemalú sumu, pričom o samotnom čestnom prehlásení
jeho rodičov, navyše datovanom dňa 30.07.2024, hoci ku kúpe vozidla malo dôjsť už v roku 2023,
možno mať z hľadiska jeho vierohodnosti vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah k otcovi objektívnu
pochybnosť o jeho pravdivosti vzhľadom na ich zainteresovanosť na výsledku konania, teda potvrdiť
určité skutočnosti v prospech otca dieťaťa. Navyše, ak by aj išlo o finančný dar zo strany rodičov otca na

kúpu vozidla v roku 2023, tento nepochybne predmetné vozidlo užíva, teda vlastníctvo vozidla nemalej
hodnoty je potrebné zohľadniť pri posudzovaní jeho majetkových pomerov, a to napriek skutočnosti, že
evidenčne nie je vozidlo na neho zapísané.

33. Prvoinštančný súd však svoje závery o výške vyživovacej povinnosti otca nezaložil na okolnostiach

týkajúcich sa zakúpenia vozidla Audi A6, užívaného otcom, či na vrátení zálohy za byt, ktorého
kúpa sa zo strany rodičov maloletého nezrealizovala, ale pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým
z potencionality príjmu otca, s čím odvolací súd nepochybne súhlasí a dáva mu za pravdu. Preto
nevykonanie dokazovania výsluchom rodičov otca k skutočnostiam nerozhodným pre ustálenie
skutočného stavu veci a rozhodnutie samotné, nemožno hodnotiť ako pochybenie súdu prvej inštancie.

34. Ďalšie argumenty otca týkajúce sa posudzovania správania sa matky maloletého voči jeho osobe,
či podanie nepravdivého trestného oznámenia, považoval odvolací súd za nerelevantné, pričom otec
bol navyše stíhaný na slobode a aj za používania monitorovacieho náramku mu nič nebránilo v jeho
schopnosti zabezpečiť si dostatočný príjem a to nielen pre uspokojenie vlastných potrieb, ale tiež pre

plnenie si svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu.

35. V čom videl odvolací súd pochybenie, bolo vo výpočte zročného výživného pre rozhodné obdobie od
počiatku určenia vyživovacej povinnosti dňom 18.08.2023 ku dňu 30.04.2025, za ktoré obdobie odvolací
súd v zmysle preukázateľne otcom poukázaného výživného ustálil, že celkove za danú dobu mal otec

uhradiť výživné vo výške 5 726,- eur, a to za mesiac august 2023 sumu 126,- eur, následne za rok 2023
za štyri mesiace po 280,- eur, za rok 2024 12-krát po 280,- eur, za štyri mesiace roku 2025 4-krát po
280,- eur, podľa listinných dôkazov predložených otcom, a to výpismi z jeho účtu preukázateľne otec
uhradil sumu 3 700,- eur, a to platbami od augusta 2023 do apríla 2025: 300,- eur, 100,- eur, 100,- eur,
3-krát 200,- eur, 150,- eur, 100,- eur, 150,- eur, 200,- eur, 100,- eur, 150,- eur, 8-krát 200,- eur, 150,-

eur, plus mu započítal do zaostalého výživného aj platby na dioptrické okuliare pre maloletého spolu
v hodnote 95,- eur (75,- eur + 20,- eur), na tenisky 42,- eur, polovicu príspevku na posteľ v sume 246,10
eura, pričom ďalšie otcom zakúpené potreby ako fotoaparát, zapožičaný laptop či splátku telefónu a
ani výdavky u holiča na strihanie maloletého odvolací súd neuznal, tieto platby nemožno považovať
za uspokojovanie základných potrieb dieťaťa, teda na bežné výživné, navyše notebook nebol zakúpený

otcom v rozhodnom období, bol pôvodne maloletému zapožičaný, účelnosť a nevyhnutnosť zakúpenia
fotoaparátu neobstála taktiež pre zohľadnenie tejto sumy do bežného výživného, navyše podľa matky
išlo dar k Vianociam a ani splátku telefónu, ktorý mal otec zaobstarať maloletému pre jeho matku
a rovnako ani platbu u očného lekára v hodnote 60,- eur odvolací súd nepovažoval za úhradu, ktorúmožno započítať v rámci bežného výživného, keďže tento výdavok otec nepreukázal a navyše sám
potvrdil finančný príspevok na absolvovanie vyšetrenia maloletého u očného lekára v Martine zo strany
svojho otca. Celkove tak po odpočítaní sumy, ktorú otec mal zaplatiť za rozhodné obdobie vo výške

5 726,- eur, pričom odvolací súd uznal sumu 4 083,10 eur, zostáva zročné výživné za dané obdobie
vo výške 1 642,90 eur, ktorú sumu odvolací súd otca zaviazal zaplatiť k rukám matky do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

36. V danom smere odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 232 ods. 3, 4 CSP, podľa ktorého je lehota

na plnenie 3 dni a iba v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu, pričom v danom prípade
určiť dlhšiu lehotu alebo dlžné výživné povoliť v splátkach nebolo dôvodné s poukazom na finančnú
situáciu na strane otca a jeho nepreukázanú, ani netvrdenú neschopnosť splatiť zaostalé výživné naraz.

37. Odvolací sú z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie I. a III. o trovách
konania ako vecne správny potvrdil a vo výroku o zaostalom výživnom podľa § 388 CSP zmenil, keďže

išlo o nesprávny výpočet zaostalého výživného za rozhodné obdobie, ktorým bolo obdobie od podania
návrhu ku dňu rozhodnutia prvoinštančného súdu.

38. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP
v spojení s § 52 CMP a rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov odvolacieho konania.

39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP).

40. V ďalšom odvolací súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka

konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a
podobne).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o

zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).