Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 1, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoPs/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325202910
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4325202910.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci vyslovenia prípustnosti prevzatia
umiestnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, C., do zdravotníckeho zariadenia:
Psychiatrická nemocnica Hronovce, Dr. Jána Zelenyáka 562/65, Hronovce, o odvolaní umiestnenej proti
uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 12Pu/5/2025-14, zo dňa 16. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyslovil, že k prevzatiu A. B., nar. XX.XX.XXXX do ústavu
zdravotníckej starostlivosti – Psychiatrickej nemocnice Hronovce, došlo zo zákonných dôvodov.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 253 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a § 6 ods. 9 písm. d), § 9 ods. 5 a
§ 9b ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o zdravotnej starostlivosti“). Vecne dôvodil, že z prijímacej správy ako aj z výpovede
lekára mal súd za preukázané, že pacientka bola privezená dňa 12.09.2025 vo večerných hodinách

RZP v sprievode príslušníkov policajného zboru z dôvodu kladenia odporu. Pri príchode posádky
RZP sa zamkla v izbe, odmietala komunikovať a až následne po vylomení dverí políciou pacientka
komunikovala. V domácom prostredí sú u vyšetrovanej poruchy správania, jej správanie je opakované,
pričom sa vyhráža susedom, je paranoidná, má so susedmi spory, podáva sťažnosti na všetky inštitúcie,
aj na Slovenskú republiku. Pri prevzatí prijímajúcim lekárom PN Hronovce pacientka komunikovala,
nedodržiavala spoločenské konvencie a bola s ňou sťažená spolupráca. Pacientka je v psychiatrickej

starostlivosti od septembra 2020, v minulosti bola dvakrát hospitalizovaná v PN Hronovce, naposledy
v roku 2021. Podľa psychiatrickej správy zo dňa 16.04.2025 sa jej zdravotný stav dlhodobo zhoršuje.
Pacientka pri prijatí okrem iného uviedla, že neužíva lieky, pretože ju utlmujú a následne nevie rozmýšľať
ani pracovať. U menovanej je súdom nariadená ochranná psychiatrická liečba z dôvodu paranoidity,
avšak táto neplní svoj účel. Lieči sa aj u psychiatra, s ktorým však nespolupracuje, nenavštevuje
ho, neplní stanovenú liečbu a lieky neužíva. Momentálne privezená pre dekompenzáciu základného

ochorenia, je jej diagnostikovaná reziduálna schizofrénia. Je paranoidná, psychotická so sklonom k
agresivite, správanie je paranoidne bludné aj voči okoliu. S hospitalizáciou nesúhlasí, v PN Hronovce
lieky užíva.

3. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že pacientka bola do PN Hronovce prijatá za účelom
liečby pre dekompenzáciu jej základného ochorenia ( reziduálna schizofrénia), keďže nespolupracuje

so svojim psychiatrom, nenavštevuje ho a lieky neužíva. V domácom prostredí je jej správanie
problematické a opakované, aj voči okoliu (vyhrážanie sa susedom, spory so susedmi). Aktuálne jepacientka paranoidná, bludná, psychotická so sklonom k agresivite. Od vyšetrovanej nebolo možné
získať písomný súhlas s hospitalizáciou v PN Hronovce. Avšak za aktuálneho stavu je jej hospitalizácia
v PN Hronovce nevyhnutná.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že u pacientky je riziko poškodenia, resp. zhoršenia jej
zdravotného stavu a preto považoval jej aktuálnu hospitalizáciu za tohto času potrebnú. Aktuálne je
pacientka bez adekvátnej liečby, nakoľko liečbu nedodržuje a je v jej záujme, aby naďalej zotrvala v PN
Hronovce, kde jej bude poskytnutá odborná lekárska starostlivosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

a najmä na to, že pacientka naďalej odmieta hospitalizáciu v zdravotníckom zariadení a zároveň by
jej prepustenie mohlo viesť k vážnemu zhoršeniu jej zdravotného a psychického stavu s následnými
poruchami správania, v dôsledku ktorých by mohla ohroziť seba alebo svoje okolie, mal súd za to, že
je nevyhnutné, aby zotrvala v zariadení, kde jej bude poskytnutá odborná lekárska starostlivosť a bude
nastavená na medikamentóznu liečbu.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote umiestnená odvolanie.
Uviedla, že nesúhlasí s krivými obvineniami, šikanou, týraním a dlhodobým nezákonným obohacovaním
sa cez jej osobu, namieta hrubý nátlak, hrubé porušovanie jej základných ľudských práv a slobôd, ako
aj charty pacienta. Namieta nekalé súdne praktiky, keď online požiadala o právnu ochranu, na ktorú má
plné právo, a ktorá jej dodnes nebola pridelená. Z toho dôvodu ešte nebola vypočutá ohľadne násilného

vniknutia do jej súkromia a zatvorenia (bezdôvodného väznenia) na psychiatriu v Hronovciach. Súd
jej už zaslal akýsi dokument a tým znova porušil jej právo na právnu pomoc. Násilne bola odvlečená
dňa 12.09.2025, pričom má právo na právnu pomoc od začiatku súdneho procesu až do jeho konca,
čo súd porušil. Písomnosť súdu, doručenú dňa 17.09.2025, odoslala Centru právnej pomoci a čaká na
pridelenie právnej pomoci v danej veci. Žiadala, aby bola prepustená zo zariadenia.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom
(§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania

(§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo posúdenie prípustnosti prevzatia A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, C., do zdravotníckeho zariadenia Psychiatrickej nemocnice
Hronovce, so sídlom Ul. Dr. Jána Zelenyáka 562/65, Hronovce. Predmetom odvolacieho konania
bolo posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vyslovil, že k prevzatiu
umiestnenej do ústavu zdravotnej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 254 ods. 2 CMP, súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho
zariadenia podľa § 253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh.

10. Podľa § 258 ods. 1, 2 CMP, umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach,
najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje
zdravotný stav umiestneného.

11. Podľa § 259 CMP, umiestnený môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jeho dôverník, ktorý nie
je jeho zástupcom. O tejto možnosti ho súd poučí.

12. Podľa § 260 ods. 1, 2, 3 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční
spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného

stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada
umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.13. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré
môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.

14. Podľa § 262 ods. 1, 2 a 3 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia
uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej
slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín
od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.

15. Podľa § 264 CMP, zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď
súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

17. Právo na osobnú slobodu patrí medzi základné ľudské práva a je zaručené článkom 5 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článkom 8 Listiny základných ľudských práv a slobôd
a článkom 17 Ústavy Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky v článku 17 ods. 6 stanovuje,

že prípady, v ktorých možno prevziať osobu do zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej
súhlasu, môžu byť definované len zákonom a takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý
o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní.

18. Zákonom, ktorý ustanovuje prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej

starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, v zmysle článku 17 Ústavy Slovenskej republiky,
je Zákon o zdravotnej starostlivosti v platnom znení. Zmienený zákon v § 6 ods. 9 písm. d) v
spojení s § 9 ods. 4 stanovuje, že informovaný súhlas dotknutej osoby s prevzatím alebo držaním v
ústave zdravotníckej starostlivosti sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej
starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy

ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Ústav
zdravotníckej starostlivosti je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti bez jej súhlasu oznámiť
do 24 hodín súdu a ten o zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne.

19. Rozhodovanie súdu o uvedenom opatrení tzv. zdravotníckej detencie je upravené v ustanoveniach

§ 252 až § 271 CMP ako osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení
(tzv. detenčné konanie). Z hľadiska priebehu konania sa rozlišujú dve štádiá detenčného konania,
ktoré na seba vzájomne nadväzujú. Prvou fázou je konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do
zdravotníckeho zariadenia a druhou fázou je konanie o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom
zariadení. Samotné detenčné konanie je mimosporovým konaním ovládaným princípom vyšetrovacím,

a preto je povinnosťou súdu, aby v súčinnosti s účastníkmi konania zistil skutočný stav veci (princíp
materiálnej pravdy). Preukázanie skutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia
súd zisťuje v procese dokazovania. Jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý slúži na objasnenie
stavu veci, je výsluch účastníkov konania, pričom osobitne v detenčnom konaní zákon ukladá súdu
povinnosť vyslúchnuť osobu umiestneného s cieľom garantovať tejto osobe všetky jednotlivé zložky

práva na spravodlivý proces a vyvážiť nerovné podmienky pri ich uplatnení. Súčasným cieľom výsluchu
je zistenie názoru umiestnenej osoby, a to priamo na základe vnemov sudcu. Za určitých okolností,
s ohľadom na zdravotný stav osoby, zákon umožňuje od výsluchu umiestneného upustiť, ak ale o
výsluch požiada samotný umiestnený, musí ho súd vyslúchnuť vždy. Dokonca aj v prípadoch, keď
súd umiestneného zo zákonného dôvodu nevyslúchne, je povinný v zmysle § 260 ods. 2 CMP osobu

umiestneného vzhliadnuť. Vzhliadnutie možno vnímať ako osobitný procesný postup, ktorý smeruje
k naplneniu požiadavky prirodzenej dôstojnosti človeka, jeho osobnej nezávislosti vrátane slobody
autonómie, nediskriminácie, rešpektovaniu odlišností osôb so zdravotným postihnutím. Povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o osobnej slobode človeka je vychádzať zo subjektívneho hľadiska, ktoré
znamená, že súd primárne nevychádza z diagnózy osoby, o ktorej sa rozhoduje, ale ako sa navonok

prejavuje jej schopnosť obstarať si svoje záležitosti, začleniť sa do bežného života, reagovať na bežné
impulzy. Ako a kto má zrealizovať vzhliadnutie právna úprava vyslovene nevymedzuje. Z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že sudcovia, ktorí rozhodujú o závažných
veciachzasahujúcichdosúkromnéhoživotačloveka(akýmisúkonaniavniektorýchstatusovýchveciachfyzických osôb), by v zásade mali mať osobný kontakt s týmto človekom (porovnaj rozhodnutia ESĽP v
veciach: X a Y p. Chorvátsku, sťažnosť č. 5193/09; Sýkora p. Českej republike, sťažnosť č. 23419/07
a ďalšie). Z uvedeného tak možno ustáliť, že vzhliadnutie, t. j. pokus o zistenie stavu človeka vlastným

pozorovaním by mal vykonať sudca, nakoľko je nevyhnutné, aby si sudca sám na základe priameho
kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou
z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva (viď. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/31/2018 z 31. júla 2018 publikované pod č. 67 v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).

20. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval síce správne, keď v súlade
s § 254 ods. 2 CMP rozhodol na základe oznámenia Psychiatrickej nemocnice Hronovce o začatí
predmetného konania a následne umiestnenej v súlade s § 256 CMP ustanovil procesného opatrovníka
na ochranu jej záujmov, v ďalšom však už jeho procesný postup správny nebol.

21. Odvolací súd mal za to, že vykonanie výsluchu umiestnenej prostredníctvom telemostu –
videokonferencie spôsobom, akým ho realizoval prvoinštančný súd, treba považovať za pochybenie
v jeho procesnom postupe.

22. Hoci súdy prvej inštancie v prípade rozhodovania o prípustnosti prevzatia umiestenej osoby

rozhodujúbeznariadeniapojednávania,vždymusiadbaťnato,abybolovovzťahukúčastníkovikonania
zaručené právo na spravodlivý proces, naviac pri tak závažnom zásahu do osobnej integrity umiestnenej
osobyadojejÚstavouSlovenskejrepublikygarantovanýchpráv,akýmjejejprevzatiedozdravotníckeho
zariadenia, je potrebné, aby bola náležite vypočutá zákonným sudcom, ktorý na základe osobného
kontaktu s osobou, o prípustnosti prevzatia ktorej rozhoduje, si bude môcť vytvoriť absolútne objektívny

názor pre posúdenie splnenia zákonom stanovených podmienok, za existencie ktorých je možné po
danom inštitúte siahnuť. Za daných okolností, keď bol výsluch umiestnenej realizovaný prostredníctvom
telemostu - videokonferencie, teda priamy osobný kontakt zákonného sudcu s umiestnenou absentoval,
je rozhodnutie súdu prvej inštancie poznačené nesprávnym procesným postupom, ktorý znemožnil
umiestnenej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

23. Je potrebné uviesť, že § 260 CMP v ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu umiestnenú osobu vypočuť,
pričom súčasne z odstavca 2 predmetného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd výsluch uskutoční
spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na jej zdravotný stav. Pokiaľ však dané ustanovenie

obsahuje i výnimku, kedy je možné od výsluchu upustiť - ak je to na ujmu zdravotného stavu umiestnenej
osoby, v ktorom prípade z dôvodu neprípustnosti rozhodovania o tak závažnom zásahu do osobnej
slobody človeka len „od stola“ v danom prípade ukladá súdu povinnosť takúto osobu aspoň vzhliadnuť,
nemožno to vykladať izolovane a vychádzať z povinnosti súdu vzhliadnuť umiestnenú osobu iba za
predpokladu, že súd k výsluchu v súlade s § 260 ods. 2 veta druhá nepristúpi.

24. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že výsluch umiestnenej tak, ako bol
vykonaný súdom prvej inštancie prostredníctvom telemostu – videokonferencie, nemožno považovať za
dostačujúci, odhliadnuc od skutočnosti, že priebeh výsluchu a jeho výsledok, ako aj skutočnosti, ktoré
súd z tohto dôkazu zistil, z odôvodnenia rozhodnutia ani nevyplývajú (v súdnom spise je iba založená

zápisnica z predmetného úkonu). Samotný výsluch nie je zodpovedajúci požiadavke zákona, najmä za
situácie, keď z tohto hovoru s umiestnenou bol síce vyhotovený zvukový záznam, avšak neumožňujúci
zistenie, akým spôsobom súd umiestnenú osobu verifikoval, nakoľko z obsahu zvukového záznamu
vyhotoveného počas výsluchu umiestnenej je evidentné, že súd sa jej pred vykonaním výsluchu
iba dopytoval na priezvisko položením otázky „pani B.?“, pričom akékoľvek zisťovanie relevantných

identifikačných údajov umiestnenej následne opomenul. Je potom otázne, či v danej situácii možno
konštatovať, že identita vypočúvanej osoby ako taká, bola spoľahlivo verifikovaná.

25.Cieľomvýsluchuumiestnenejosobyvovšeobecnejrovineje,akoužbolovyššieuvedené,garantovať
jej všetky jednotlivé zložky práva na spravodlivý proces a vyvážiť nerovné podmienky pri ich uplatnení,

pričom cieľom výsluchu nie je len zistenie názoru umiestnenej osoby, a to priamo na základe vnemov
sudcu, ale aj splnenie si manudukčnej povinnosti. Neušlo pritom pozornosti odvolacieho súdu, že
súd prvej inštancie síce (ako vyplýva zo zvukovej nahrávky) veľmi stručne a skrátenou formou pred
vypočutím poučil umiestnenú o niektorých jej najzákladnejších právach, avšak riadne a úplné poučenieo jej procesných právach a povinnostiach jej doručoval až spolu s rozhodnutím o prípustnosti prevzatia
do zdravotníckeho zariadenia, kedy jej súčasne doručoval aj uznesenie o začatí konania a ustanovení
opatrovníka.

26. Vzhľadom na špecifickosť konania a potrebu zvýšenej ochrany umiestnenej osoby pred zásahom
do jej základných práv odvolací súd z dôvodu vytknutých pochybení napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

27. Po vrátení veci súd prvej inštancie bude postupovať v zmysle § 260 CMP, t. j. umiestnenú vyslúchne
spôsobom súladným so zákonom (pokiaľ by bol výsluch na ujmu jej zdravotného stavu, umiestnenú
vzhliadne) po jej riadnom a overiteľnom identifikovaní, pričom si pred realizáciou výsluchu náležite
splní svoju poučovaciu povinnosť podľa príslušných ustanovení CMP a to preukázateľným spôsobom
umožňujúcim verifikovať jej splnenie, a následne vo veci opätovne rozhodne.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).