Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 13, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-37C/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222201191
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7222201191.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. X,

D., právne zast.: Mgr. Bc. Peter Kubák - advokát, so sídlom Werferova 1, Košice, proti žalovanému :
BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zast. : ČOLLÁK
& PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Floriánska 19, Košice, IČO: 45 946 868, v konaní
o zaplatenie 1.300 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady

trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.2.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 1.300 eur spolu s príslušenstvom (úroky z omeškania) vrátane náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako žalobca v postavení spotrebiteľa, úspešne uplatnil porušenie
práva, a to v konaní vedenom na bývalom OS KE II pod sp. zn. 44C/13/2019, v ktorom konaní sa žalobca
v procesnom postavení žalobcu domáhal voči žalovanému, v procesnom postavení žalovaného, aby
súd rozhodol, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy a že je povinný sa zdržať výkonu
zrážok zo mzdy. Žalobca tvrdil, že v uvedenom konaní bol úspešný, keďže súd jeho žalobe vyhovel

a určil, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy a je povinný sa zdržať výkonu zrážok zo mzdy
žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy, tvoriacej obsah Zmluvy o úvere dostupná pôžička č.
0714515811, uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Poštová banka, a.s.
a žalobcom dňa 2.8.2011. Žalobca ďalej tvrdil, že v konaní sp. zn. 44C/13/2019 bolo preukázané, že
žalovaný listom zo dňa 30.11.2018 predložil zamestnávateľovi žalobcu, spoločnosti Dopravný podnik
mesta Košice, akciová spoločnosť, dohodu o zrážkach zo mzdy a žiadal ho o vykonávanie zrážok zo
mzdy, a to až do celkovej výšky 6.414,01 eura. Zamestnávateľ žalobcu následne reálne vykonal zrážky

zo mzdy žalobcu, za mesiac 12/2018 vo výške 196,33 eura a za mesiac 1/2019 vo výške 264,46 eura,
spolu vo výške 460,79 eura, ktorú sumu si žalobca neuplatnil v žiadnom inom súdnom konaní ako nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vykonávanie zrážok malo podľa žalobcu negatívny vplyv na
rodinnýrozpočet,nakoľkožalobcabolvtomčasejedinýmživiteľomrodiny,keďžemanželkažalobcubola
namaterskejdovolenke.Vykonanézrážkyodčerpalizrodinnéhorozpočtufinančnéprostriedky,sktorými
žaloba rátal na sviatky, keďže zamestnávateľ žalobcu začal s výkonom zrážok v období pred Vianocami.
Žalobca tvrdil, že nemal vedomosť o tom, že žalovaný môže požadovať zrážky zo mzdy. Žalobca tiež

poukázal na skutočnosť, že pohľadávky, pre ktorú zrážky boli vykonávané, bola už dávno premlčaná.
Podstatnou skutočnosťou podľa žalobcu je tiež to, že predmetná pohľadávka žalovaného bola už skôr
súdom posudzovaná, a to v exekučnom konaní vedenom na bývalom Okresnom súde Košice II, pod
sp. zn. 38Er/1747/2015, v ktorom konaní bola žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie zamietnutá. Žalobca tiež tvrdil, že konaním žalovaného mu vznikla reálne majetková ujma vo
výške vykonaný zrážok zo mzdy 460,79, o ktorú sumu sa žalovaný reálne obohatil. V skutočnosti podľa
žalobcu mu hrozila reálne ujma až vo výške 6.414,01 eura, z čoho žalobca vyvodil, že ním požadovaná

výška primeraného finančného zadosťučinenia 1.300 eur, predstavujúca len jednu pätinu zo sumy, ktorú
žalovaný chcel získať od žalobcu na podklade neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, je primeraná.
Pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia žalobca žiadal zohľadniť jednak to,
že žalovaný mu doposiaľ nezákonne vymoženú sumu 460,79 eura nevrátil a tiež jeho sociálny status
a rodinné pomery, ako aj okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práv žalobcu.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.5.2022, v ktorom žalobcom uplatnený
nárok v konaní neuznal a navrhol žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný na svoju obranu
uviedol, že žalobcovi samotné právo na primerané finančné zadosťučinenie vôbec nevzniklo, v dôsledku
čoho žalobca ani nemôže uplatnený nárok dostatočne preukázať. Podľa právneho názoru žalovaného,
žalobca nesplnil zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie, a
to úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti voči porušiteľovi, nakoľko žalovaný nie je porušiteľom,

keďže dohodu o zrážkach zo mzdy koncipoval pôvodný veriteľ a žalovanému bola len postúpená
pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere bez toho, aby žalovaný mohol nejakým spôsobom ovplyvniť
jej obsah, podmienky, ustanovenia. Žalovaný, vychádzajú zo znenia ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z., dal do pozornosti, že na jednej strane v predošlom konaní nebolo rozhodnuté o porušení
práva či povinnosti žalobcu a na strane druhej, absentuje zodpovedný subjekt ako porušiteľ práv

žalobcu.Žalovanýtiežnamietalajžalobcompožadovanúvýškuprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia
hodnotiac postup žalobcu ako zjavné zneužívanie jeho práv. Podľa žalovaného nemožno priznávať
práva spotrebiteľom len titulom, že sú spotrebitelia, nakoľko takéto bez limitové nazeranie spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu. Navyše žalobcom uplatňovaná suma
primeraného finančného zadosťučinenia nie je ani dostatočným spôsobom špecifikovaná a relevantne

odôvodnená a preukázaná. Zo mzdy žalobcu boli vykonané zrážky len v sume 460,79 eur, teda dopad do
osobnej, či majetkovej sféry žalobcu nepredstavoval žiaden výrazný zásah. Ďalšie skutočnosti, ktorými
žalobca odôvodňoval ním uplatnený nárok, nie sú relevantnými pri posúdení a určení výšky primeraného
finančného zadosťučinenia. Žalobcom požadovaný zákonný úrok z omeškania zo sumy primeraného
finančného zadosťučinenia, svedčí podľa žalovaného o tom, že sa jedná o zjavné zneužívanie práva

zo strany žalobcu. Žalovaný podotkol, že v danom prípade nie je možné požadovať zákonný úrok z
omeškania, nakoľko sa nejedná o obligačnú povinnosť, ktorá by bola zo strany žalovaného porušená.
4. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.7.2022, v ktorom
podaní žalobca vyjadril nesúhlas s obranou žalovaného. Konkrétne žalobca nesúhlasil s argumentom
žalovaného, že nie je porušiteľom dôvodiac tým, že bol to práve žalovaný, ktorý dohodu o zrážkach

zo mzdy predložil zamestnávateľovi žalobcu a žiadal o vykonanie zrážok zo mzdy žalobcu. Pokiaľ ide
o námietku žalovaného vo vzťahu k naplneniu zákonných podmienok vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z. z., žalobca zotrval na svojom stanovisku, že ako spotrebiteľ na súde úspešne
uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom, na ktorom základe je jeho nárok
daný. Vo vzťahu k námietkam žalovaného týkajúcich sa výšky primeraného finančného zadosťučinenia

žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že žalovaný žiadal jeho zamestnávateľa o vykonanie zrážok
aždovýške6.414,01eura.Vtejtosúvislostižalobcauviedol,ževýškahroziacejujmyjejednýmzfaktorov
ovplyvňujúcichvýškuprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia,nakoľkoznejvyplývapriamopotenciálna
hrozba zásahu do majetkovej sféry žalobcu ako spotrebiteľa. Okrem toho žalobca podotkol, že v jeho
prípade jeho zamestnávateľ reálne vykonal zrážky zo mzdy vo výške 460,79 eura, ktorá suma vzhľadom

na jeho majetkové a príjmové pomery predstavovala významný zásah do jeho osobnej a majetkovej
sféry. Finančné zadosťučinenie plní jednak satisfakčnú funkciu, ako aj sankčnú funkciu, aby dostatočne
odradilo dodávateľov od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Preto
podľa žalobcu, sankcia vo výške 20% zo sumy, ktorú sa žalovaný snažil nezákonne vymôcť od žalobcu
ako spotrebiteľa, nemôže byť neprimeraná.

5. Žalovaný v rámci svojej dupliky zotrval na svojej argumentácii uvedenej už vo vyjadrení k žalobe zo
dňa 18.5.2022.
6. Podľa ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), skutkové tvrdenia strany,
ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
7. Ako z nesporných súd postupom podľa ust. § 151 ods. 1 CSP vyšiel z tvrdení žalobcu, že žalobca

aprávnypredchodcažalovaného,spoločnosťPoštovábanka,a.s.,dňa2.8.2011uzavreliZmluvuoúvere
dostupná pôžička č. 0714515811, ktorá zmluva v článku 2 bod 4 obsahovala dohodu zmluvných strán,
že podpisom tejto zmluvy uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona Občianskeho
zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere. V konaní tiež nebolosporné, že žalovaný listom zo dňa 30.11.2018 predložil zamestnávateľovi žalobcu, spoločnosti Dopravný
podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, dohodu o zrážkach zo mzdy a žiadal ho o vykonávanie zrážok
zo mzdy, a to až do celkovej výšky 6.414,01 eura, že zamestnávateľ žalobcu následne reálne vykonal

zrážky zo mzdy žalobcu, za mesiac 12/2018 vo výške 196,33 eura a za mesiac 1/2019 vo výške 264,46
eura, spolu vo výške 460,79 eura.

8. Žalobca v procesnom postavení žalobcu sa žalobou podanou na bývalom Okresnom súde Košice
II dňa 11.3.2019 domáhal voči žalovanému, v procesnom postavení žalovaného, aby súd rozhodol,

že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy a je povinný zdržať sa zrážok zo mzdy na
podklade Dohody o zrážkach zo mzdy, obsiahnutej v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. 071451811
zo dňa 2.8.2011. Z rozsudku súd zistil, že žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného,
spoločnosťou Poštová banka, a.s. dňa 2.8.2011 Zmluvu o úvere dostupná pôžička, predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru vo výške 2.000 eur, ktorý mal splácať pravidelnými 60 mesačnými splátkami
vo výške 62,29 eura s celkovou výškou nákladov v sume 1.539,64 eura. Súd vo veci samej rozhodol

rozsudkom zo dňa 14.12.2020, č. k. 44C/13/2019-114, ktorým o žalobe rozhodol tak, že žalovaný
nemá právo na výkon zrážok zo mzdy a je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu na
základe dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. 0714515811
uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného Poštová banka, a.s. a žalobcom dňa 2.8.2011.
Súd tak rozhodol na podklade toho, že vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že

dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala konkrétnu výšku pohľadávky, ktorá mala byť zabezpečená,
a tak vznikla aj hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, keďže veriteľovi takáto
dohoda umožňovala svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa. V danom prípade
aj s prihliadnutím na to, že ide o pohľadávku staršieho dáta, ktorá je premlčaná. Dohodu o zrážkach
zo mzdy tak súd vyhodnotil ako neplatnú v súlade s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže nebola

individuálne dojednaná a takisto neplatná pre jej neurčitosť v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.3.2021 (rozsudok bývalého Okresného súdu Košice II zo
dňa 14.12.2020, č. k. 44C/13/2019-114 v pripojenom spise sp. zn. 44C/13/2019).

9. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 0714515811 uzavrel za účelom

poskytnutia finančných prostriedkov inej osobe, ktorá sa zaviazala úver, poskytnutý na zákale uvedenej
úverovej zmluvy splácať, o čom bola aj spísaná notárska zápisnica na notárskom úrade. Dotyčná osoba
od počiatku úver riadne nesplácala a ani žalobca predmetný úver pravidelne nesplácal. V dôsledku toho
boli zo mzdy žalobu vykonané zrážky, a to jednak u jeho predchádzajúceho zamestnávateľa v rozsahu
3 až 4 splátok a tiež u jeho súčasného zamestnávateľa v rozsahu 2 splátok, čo predstavuje spolu

všetko, čo žalobca na úhradu dlhu uhradil. Osobu, ktorej žalobca poskytol úverové finančné prostriedky
nekontaktoval,nakoľkoneviekdesanachádza,nevideljupribližne10rokov(výpoveďžalobcuvzápisnici
o pojednávaní zo dňa 13.5.2024 na č. l. 75).

10. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka, (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené.Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, nesporných skutočností a citovaných zákonných
ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nebola podaná dôvodne.

12. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa je zákon č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa. Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu Občiansky zákonník vo svojich

ustanoveniach len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. o ďalšie osobitné
ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.
v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je daný odkaz na
ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.
13. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými

predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi právo na primerané
finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa.
14. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.
15. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože

toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10. 06. 2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo

povinnostiakopredpokladuprepriznanieprávanaprimeranéfinančnézadosťučinenie,tentojenaplnený
vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci
svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.
16. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa po tom, čo zo

strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či došlo
k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde, vyplynie až z rozhodnutia súdu
vydaného vo veci samej.
17. Vo veci vedenej na bývalom Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 44C/13/2019, sa žalobca
domáhal voči žalovanému, aby súd rozhodol, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy a je

povinný zdržať sa zrážok zo mzdy na podklade Dohody o zrážkach zo mzdy, obsiahnutej v Zmluve
o úvere dostupná pôžička č. 071451811 zo dňa 2.8.2011. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo
dňa 14.12.2020, č. k. 44C/13/2019-114, ktorým o žalobe rozhodol tak, že žalovaný nemá právo na
výkon zrážok zo mzdy a je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody
o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. 0714515811 uzavretej medzi

právnym predchodcom žalovaného Poštová banka, a.s. a žalobcom dňa 2.8.2011. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 12.3.2021. Právoplatným ukončením konania vo veci pod sp. zn. 44C/13/2019 bol
naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobcovi
požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.
18. Z hmotnoprávneho hľadiska, ako podmienky priznania nároku na primerané finančné

zadosťučinenie, je potrebné vychádzať z uvedeného rozsudku, ktorý tvorí právny základ pre priznanie
predmetného nároku. Okolnosti porušenia právnej úpravy a práv žalobcu ako spotrebiteľa a ich rozsah,
boli ustálené v základnom konaní a týmto je súd viazaný. Z odôvodnenia rozsudku bývalého Okresného
súdu Košice II zo dňa 14.12.2020, č. k. 44C/13/2019-114 vyplýva, že súd dospel k záveru, že dohoda
o zrážkach zo mzdy neobsahovala konkrétnu výšku pohľadávky, ktorá mala byť zabezpečená, a tak

vznikla aj hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, keďže veriteľovi takáto
dohoda umožňovala svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa. V danom prípade
aj s prihliadnutím na to, že ide o pohľadávku staršieho dáta, ktorá je premlčaná. Dohodu o zrážkachzo mzdy tak súd vyhodnotil ako neplatnú v súlade s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže nebola
individuálne dojednaná a takisto neplatná pre jej neurčitosť v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka.
19. Pokiaľ ide o námietku žalovaného vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii v spore, je potrebné uviesť,

žeajkeďjenepochybné,žežalovanýakoprávnynástupcapôvodnéhoveriteľaúverovúzmluvuadohodu
o zrážkach zo mzdy so žalobcom neuzatváral, v dôsledku postúpenia pohľadávky vstúpil do postavenia
veriteľa spolu so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z ust. § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka, upravujúcich postúpenie pohľadávky. Žalobca postúpením pohľadávky nebol vo svojom
právnom postavení dotknutý a námietky, ktoré mal v čase postúpenia pohľadávky, sa zachovali aj po

postúpení. Navyše bol to žalovaný kto uplatnil dohodu o zrážkach zo mzdy a na jej základe žiadal
zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok so mzdy, na základe čoho sa aj vykonali zrážky vo výške
460,79 eura.
20.Žalobca,akobolosúdomkonštatovanévyššie,sícesplnilzákonompožadovanépodmienkyvzmysle
ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., avšak z vykonaného dokazovania vyplynuli také skutočnosti,
pre ktoré súd ochranu práva žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odoprel,

a to s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi bol na základe úverovej
zmluvy poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, pričom žalobca sa zaviazal vrátiť celkovo sumu 3.539,64
eura. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že na základe úveru získané finančné prostriedky poskytol inej
osobe, ktorá skutočnosť je však bez právneho významu, keďže dlžníkom z úverovej zmluvy bol
žalobca. Nakoľko žalobca úver nesplácal, žalovaný, ktorý v dôsledku postúpenia pohľadávky vstúpil

do postavenia veriteľa spolu so všetkými právami a povinnosťami, pristúpil k vykonávaniu zrážok na
základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy.
21. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že právna úprava v stave ku dňu uzavretia predmetnej dohody
o zrážkach zo mzdy (2.8.2011) výslovné obmedzenie dohôd o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie
spotrebiteľských záväzkov nepoznala. Možnosť uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy nevylučuje ani

zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v ustanovení § 5a ods. 1 písm. a), v znení účinnom
od 01.05.2014, ako neprípustné uvádza zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v prospech predávajúceho
alebo inej osoby, iba v tých prípadoch, ak táto dohoda nebola uzavretá vo forme osobitnej listiny,
spotrebiteľ nebol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a nemal možnosť ju odmietnuť. Rovnako z

ustanovenia § 9 ods. 13 zák. č.129/2010 Z. z. v znení účinnom od 23.12.2015 vyplýva, že spolu so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, je možné ponúknuť alebo aj podmieniť uzavretím v tomto ustanovení
vymenovaných (ako výnimka) vzájomných závislých zmlúv, medzi ktoré patrí aj zmluva o zabezpečení
záväzku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy.
22. Tu je však potrebné poukázať na to, že súd v základnom konaní konštatoval neplatnosť dohody

o zrážkach zo mzdy, a to pre jej nesúlad s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže nebola individuálne
dojednaná a takisto pre jej neurčitosť v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Uvedené však
nič nemení na skutočnosti, že žalobca úver riadne nesplácal a na jeho splatenie uhradil len to, čo
bolo zrazené z jeho mzdy, t. j. dve zrážky vykonané z jeho mzdy u jeho súčasného zamestnávateľa
v celkovej výške 460,79 eura a ďalšie tri, resp. štyri splátky, ktorých celkovú výšku žalobca uviesť

nevedel. Z uvedeného pre súd vyplynul záver, že žalobca neuhradil ani len poskytnutú istinu úveru.
Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že porušením povinností zo strany žalovaného nedošlo
ani k zásahu do majetkovej sféry žalobcu tým, že by sa žalovaný bezdôvodne obohatil na jeho úkor,
ako to zvykne byť v obdobných konaniach vo veci priznania primeraného finančného zadosťučinenia
v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. V týchto konaniach totiž dochádza väčšinou k

situácii, kedy bol spotrebiteľský úver vyhodnotený ako bezúročný a bezpoplatkový, avšak spotrebiteľ
uhradil sumu nad istinu poskytnutého úveru, čím došlo na strane veriteľa k bezdôvodnému obohateniu,
ktoré bol povinný vydať. Veriteľ tak nielen porušil svoje zákonné povinnosti, ale aj negatívne zasiahol
do majetkovej sféry dlžníka, keď sa na jeho úkor obohatil, prípadne mu znemožnil aj slobodne
nakladať s jeho majetkom. V takýchto prípadoch je nepochybné, že nemožno potom výkon práva na

primerané finančného zadosťučinenie nepriznať pre jeho rozpor s dobrými mravmi. V súdenej veci
však takáto situácia nenastala. Žalobca si tak nesplnil svoju povinnosť riadne splácať úver v splátkach
ani v rozsahu poskytnutej istiny úveru, nemôže preto požadovať za porušenie svojej povinnosti ešte
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Súd zastáva názor, že požiadavka na ochranu
spotrebiteľa ako slabšej strany môže byť dôvodná len tam, kde prišlo k nezákonnému alebo nečestnému

obohateniu sa na úkor spotrebiteľa.
23. Riadiac sa uvedenými úvahami súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.
24. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.25. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal
plnú náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.
28. Súd v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania s tým,

že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Košice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.