Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: PB-7C/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3723200311
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Jankovský

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3723200311.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudca JUDr. Róbert Jankovský, v spore žalobkyne A. B., narodenej X. XXXXXXX

XXXX, C., D. - E. X, zastúpená F. G. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom D. – E. X, C., proti žalovaným 1/ A.
H., narodenému XX. XXXXXXXX XXXX, E., I. XXXXX/XXX, 2/ J. H., narodenej XX. XXXXXXXX XXXX,
E., I. XXXXX/XXX, oboch zastúpených Advokátskou kanceláriou Nagy & Zachveja s.r.o., so sídlom
Bratislava, Štúrova 11, IČO: 36 868 272, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu z a m i e t a.

II.Žalovaným v 1. a 2. rade súd p r i z n á v avoči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou pôvodne domáhala určenia, že vlastníkom pozemkov a stavby
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Púchov, kú.
Púchov-Hrabovka,parcelnéčisloK.L.XXXXovýmereXXXm2-zastavanáplochaanádvorie,parcelné
číslo K. L. XXXX o výmere XXX m2 – záhrada, parcelné číslo K. L. XXXX o výmere XXX m2 – záhrada
a stavby – rodinného domu M. N. XX postaveného na parc. č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosti“) je
žalobkyňa s tým, že je povinná strpieť zápis vecného bremena do listu vlastníctva v prospech E. O..
O trovách konania žiadala žalobkyňa rozhodnúť tak, že žalovaní by boli povinní nahradiť žalobkyni trovy

konania. V žalobe uviedla, že žalobkyňa od detstva vyrastala na predmetných nehnuteľnostiach. O dom
a pozemok so záhradou sa starala, vyrastala tam s rodičmi a k nehnuteľnostiam má vybudovaný citový
vzťah a nehnuteľnosti sú ňou držané cez dvadsať rokov. Ide preto o prípad tzv. mimoriadneho vydržania,
kedyknadobudnutiuvlastníckehoprávaniejepotrebnépreukázaťprávnydôvod(právnytitul),naktorom
sa držba zakladala. Zistila, že na LV č. XXX sú k nehnuteľnostiam zapísaní ako vlastníci žalovaní na
základe Kúpnej zmluvy, V 597/2020,17.3.2020 - 187/2020. K uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy
však nikdy nemalo dôjsť. Majetok a nehnuteľnosti reálne patria matke žalobkyne E. O., ktorá chcela

predmetné nehnuteľnosti previesť na svoju dcéru - žalobkyňu. To však nebolo možné, pretože jedna
úradníčka mala názor, že nehnuteľnosti musia byť prevedené len na syna, nie na dcéru. Tak došlo k
tomu, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby, boli prevedené darovacou zmluvou na syna E.
O.,naM.O..Neboltotedaprávnyúkonurobenýslobodneavážne,pretoideoabsolútneneplatnýprávny
úkon. Brat žalobkyne, P. O. mal preto nehnuteľnosti síce napísané na liste vlastníctva už ako maloletý,
tie mu však reálne nepatrili. V roku 2019 P. O. zomrel, nehnuteľnosti sa tak stali predmetom dedičstva.
Reálne nehnuteľnosti do dedičstva po poručiteľovi P. O. nepatrili a za života p. E. O. sa dom s pozemkom

ani nesmel predať, pretože v dome mala svoje veci. Dedičia po poručiteľovi P. O. nehnuteľnosti predali
žalovaným na základe Kúpnej zmluvy, V 597/2020, 17.3.2020 - 187/2020. V nehnuteľnostiach žalobkyňa
žila od detstva, teda od roku 1958 a nehnuteľnosti užívala s presvedčením, že jej patria a že to, že
nehnuteľnosti sú evidované v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva na jej brata sa ešte dorieši,čo sa však pre jeho náhlu smrť nestalo. Prevod vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na P.
O. bol absolútne neplatným právnym úkonom. P. O. preto reálne nikdy nebol vlastník nehnuteľností,
tieto nesmeli byť prededené, mali byť z dedičstva po P. O. vylúčené. Dedičia P. O. neboli oprávnení

nehnuteľnosti predať žalovaným, pretože nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má vo
vzťahu na derivatívny charakter spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva. Následne, podaním zo dňa
12.07.2023, žalobkyňa svoju žalobu doplnila, odvolávajúc sa na to, že kúpna zmluva medzi žalovanými
1 a 2 ako kupujúcimi a G. O. a F. O. ako predávajúcimi je absolútne neplatným právnym úkonom,
pretože G. O. má od roku 2020 obmedzenú spôsobilosť na právne úkony a ten stav nespôsobilosti

nakladať s hnuteľnými a nehnuteľnými vecami preukázateľne existoval aj v čase dedičského konania
a existoval aj v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi G. O. a žalovanými 1/ a 2/. F. O. bola v stave
dedičskej nespôsobilosti, v dobe po smrti P. O. (poručiteľa) bola v nepríčetnom stave pre pravidelné
stavy opitosti. Z uvedeného vyplýva nezákonné dedičské rozhodnutie po poručiteľovi P. O.. Stavby
stodolaadielňa,ktoréstojanaparcelách,ktorésúpredmetomžaloby,nikdynebolipredmetomdarovacej
zmluvy na P. O.. Nehnuteľnosti, stodolu a dielňu, nikdy P. O. nevlastnil a neboli predmetom dedičského

konania, teda ani nemohli byť predmetom kúpnej zmluvy v roku 2020 medzi G. O. a F. O. a žalovanými
1 a 2. Pani E. O. (matka P. O.) v zákonnej lehote podala na súd žalobu o určení, že nehnuteľnosti
nepatria do dedičstva po poručiteľovi P. O.. Súčasťou žaloby bol aj návrh na určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam na pani E. O.. Žalobkyňa navrhla vykonanie dôkazu doložením Rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica sp. zn. 6Ps/2/2020 zo dňa 25.11.2020 a výsluchom otca žalovanej 2/, pána E..

Spolu so žalobou predložila žalobkyňa výpis z listu vlastníctva č. XXX k.ú. C. a pokus o mimosúdne
urovnanie so žalovanými zo dňa 03.02.2023.

2. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že je zrejmé, že žalobkyňa nie je vlastníčkou
rodinného domu, nie je jeho dobromyseľnou držiteľkou, nedisponuje žiadnym titulom nadobudnutia,

ani domnelým a nemohla rodinný dom nadobudnúť vydržaním. Žalobkyňa svoje tvrdenia v žalobe
nijako nepreukázala. Pokiaľ má rodinný dom patriť matke žalobkyne, nemôže sa žalobkyňa domáhať
určenia vlastníctva vo svoj prospech, ani zriadenia vecného bremeno v prospech jej matky, nakoľko
na tomto určení nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem a žalobný petit je nevykonateľný. Zo žaloby
nie je zrejmé, kedy presne malo dôjsť k prevodu nehnuteľností na brata žalobkyne, avšak je zrejmé,

že o tomto prevode mala od počiatku vedomosť, teda žalobkyňa nemôže byť dobromyseľná v tom,
že jej vlastnícke právo k rodinnému domu patrí, keďže má dlhodobo vedomosť, že rodinný dom bol
prevedený na jej brata. Aj pokiaľ by bol nadobúdací titul, ktorým brat žalobkyne rodinný dom nadobudol
do vlastníctva, absolútne neplatný – čo žalovaní rozporujú, brat žalobkyne by rodinný dom vydržal,
nakoľko rodinný dom vlastnil viac ako 40 rokov na základe darovacej zmluvy, pričom nikto o jeho

vlastníctve nepochyboval a aj sama žalobkyňa o tom mala podľa jej tvrdení vedomosť. Brat žalobkyne,
na rozdiel od nej, mal aj titul nadobudnutia (darovaciu zmluvu). Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nie
je a ani nebola ku dňu úmrtia jej brata a ani ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy žalovaných vlastníčkou
(ani spoluvlastníčkou) rodinného domu, ani k nemu nemala iné právo (žiadne nepreukázala), súhlas
alebo vyjadrenie žalobkyne k predaju rodinného domu dedičia po nebohom bratovi nepotrebovali. O

vlastníckom práve dedičov po nebohom P. O. k rodinného domu nemali žalovaní žiadne pochybnosti.
Žalovaní rodinný dom kúpili od dedičov, ktorí im svoje vlastníctvo (okrem výpisu z listu vlastníctva)
preukázali aj Uznesením o dedičstve po P. O. číslo 13D108/2019-63, Dnot 270/2019 zo dňa 04.02.2020,
ktoré bolo podkladom pre zápis vlastníckeho práva dedičov na list vlastníctva. Odkedy žalovaní prejavili
záujem o kúpu rodinného domu, nebol rodinný dom obývaný nikým, bol v zastaralom, schátranom a

neobývanom stave. Žalovaní rodinný dom po jeho nadobudnutí do vlastníctva zrekonštruovali, pričom
ani počas rekonštrukcie nebol rodinný dom žalobkyňou užívaný. Podľa vyjadrení susedov z okolia
rodinného domu, žalobkyňa sa z rodinného domu odsťahovala začiatkom 80-tych rokov a následne
sa vydala, od uvedenej doby teda žalobkyňa v rodinnom dome nebývala. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že
rodinný dom užíva – čo je nezmysel a žalovaní jej tvrdenie popierajú a rozporujú v celom rozsahu, tak

nie je zrejmé, prečo podáva žalobu až po takmer 3 rokoch, potom ako žalovaní rodinný dom kompletne
zrekonštruovali. Je zrejmé, že o prevode rodinného domu do vlastníctva jej brata mala žalobkyňa od
počiatku vedomosť, pričom, pokiaľ mal byť jej nebohý brat (narodený dňa XX.XX.XXXX) v čase prevodu
maloletý, tak ho vlastnil viac ako 40 rokov a preto žalobkyňa nie je a ani nemôže byť dobromyseľná v
tom,žejejvlastníckeprávokrodinnémudomupatrí.Inštitútmimoriadnehovydržania,naktorýžalobkyňa

poukazuje slovenský právny poriadok nepozná. Žalovaní nadobudli rodinný dom od dedičov po P.
O., ktorých dedičstvo bolo potvrdené právoplatným dedičským uznesením. V prípade žalobkyne je
zrejmé, že nemala presvedčenie o tom, že rodinný dom jej patrí, naopak vedela, že patrí do výlučného
vlastníctva jej brata. Navyše žalobkyňa nielenže nedisponuje právnym titulom nadobudnutia vlastníctvak rodinnému domu, ale neexistujú okolnosti, ktoré by svedčili o poctivosti nadobudnutia rodinného
domu žalobkyňou. Žalobkyňa tiež nepreukázala ani existenciu žiadnej listiny, od ktorej by odvodzovala
oprávnenosť držby a neosvedčila ani naliehavý právny záujem na ňou požadovanom určení. Žalobný

petit je nevykonateľný a zmätočný, nakoľko žalobkyňa v žalobe tvrdí, že vlastníčkou rodinného domu
je jej matka, avšak žalobným petitom sa domáha určenia vlastníckeho práva k rodinnému domu vo
svoj prospech. Čo sa týka Rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6Ps/2/2020 zo dňa
25.11.2020, na ktorý žalobkyňa poukazuje, tento je pre posúdenie danej veci irelevantný, nakoľko Kúpna
zmluva bola uzavretá dňa 02.03.2020 (vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných je zo dňa

17.03.2020), pričom rozsudok bol vydaný až dňa 25.11.2020. Pokiaľ sa jedná o tvrdenia žalobkyne
ohľadne opitosti a údajnej nespôsobilosti pani F. O., tieto tvrdenia žalobkyne sú právne irelevantné,
pričom žalobkyňa ich ani nijako nepreukázala. Na námietku žalobkyne, že stavby na nehnuteľnosti
– stodola a dielňa, ktoré stoja na parcelách, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy, údajne neboli
predmetom darovacej zmluvy na P. O., a preto nemohli byť ani predmetom dedičského konania a ani
následnej Kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.2020 žalovaní uviedli, že uvedené tvrdenia žalobkyňa ničím

nepreukázala. Pokiaľ aj stodola a dielňa neboli predmetom darovacej zmluvy na pána P. O., tieto sa
v zmysle právnej úpravy považujú za príslušenstvo hlavnej veci – rodinného domu a nie za osobitné
veci, ktoré by mali byť osobitne predmetom zmluvy. Žalovaní rozporovali údajné vlastníctvo matky
žalobkyne, pani E. O.. Pokiaľ sa matka žalobkyne domáhala určenia vlastníctva, aj uvedené potvrdzuje,
že žalobkyňa nie je legitimovaná v danom spore na podanie žaloby a nemá naliehavý právny záujem na

ňou požadovanom určení vlastníctva v danom spore. Žalovaní vlastníctvo k rodinnému domu nadobudli
na základe platnej Kúpnej zmluvy uzavretej s vlastníčkami rodinného domu, ktoré nadobudli rodinný
dom na základe právoplatného dedičského rozhodnutia, ktorému predchádzalo riadne prejednanie
dedičstva pred notárom a predávajúce boli v rozhodnom čase plne spôsobilé na právne úkony. Dôkazy,
ktoré žalobkyňa navrhla vykonať, považovali žalovaní za nadbytočné a nehospodárne. Vzhľadom na

uvedené žalovaní navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a žalovaným
priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. Spolu s vyjadrením žalovaní predložili
fotokópiu uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 13D/108/2019 – 63, Dnot 270/2019 zo dňa
04.02.2020.

3. Žalobkyňa v priebehu konania vzniesla vo vzťahu k zákonnému sudcovi námietku zaujatosti, a to
pre údajný pomer sudcu k sporovým stranám. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 16NcC/3/2023
– 123 zo dňa 02.01.2024, právoplatným a vykonateľným dňa 10.01.2024 rozhodol, že zákonný sudca
JUDr. Róbert Jankovský nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania danej veci. Následne žalobkyňa
opätovne doručila súdu dňa 2.12.2024 námietku zaujatosti proti zákonnému sudcovi, ktorú doplnila

písomným podaním zo dňa 3.12.2024, pričom z obsahu námietky zaujatosti vyplýva, že túto žalobkyňa
podala z rovnakých dôvodov, ako v prvom prípade, o ktorej námietke už rozhodol Krajský súd v
Trenčíneuznesenímzodňa2.1.2024č.k.16NcC/3/2023-123.Zuvedenéhodôvodusúdnatútonámietku
zaujatosti neprihliadal a opätovne o nej nerozhodoval.

4. V priebehu konania žalobkyňa rozšírila žalobný petit tak, že sa domáhala aj určenia jej vlastníckeho
práva ku stavbám, a to ku garáži, stodole, drevenej šope, stavby studne, murovanému humnu,
kompostovisku s príslušenstvom, oploteniu pozemku, kanalizačnej prípojke, elektrických rozvodov,
studni a betónovému nádvoriu s tým, že by bola žalobkyňa zároveň povinná strpieť zápis vecného
bremena spočívajúceho v doživotnom práve na list vlastníctva v prospech E. O.. Súčasťou podania

– zmeny petitu, bol tiež návrh na vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu, a to kúpnej
zmluvy uzatvorenej žalovanými 1 a 2 zo dňa 17.03.2020, V 597/2020, 187/2020, ktorej predmetom boli
nehnuteľnosti v k.ú. C. – Q., a to dom súp. č. XX s pozemkami parc. K. N. XXXX – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XXX m2, KN-C č. XXXX – záhrada o výmere XXX m2, KN-C č. XXXX – záhrada
o výmere XXX. Žalobkyňa predložila ako dôkaz rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k.

6Ps/2/2020 – 90 zo dňa 25.11.2020 a písomné svedecké výpovede E. O. a F. G. B. zo dňa 06.05.2024.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne žalobkyne a právneho zástupcu žalovaných a
oboznámením obsahu výpisu z listu vlastníctva č. XXX k. ú. C. z čl. 4, spisu Okresného úradu Púchov,
katastrálny odbor č. V 597/20, uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 4.2.2020, sp.

zn. 13D/108/2019, D/not 270/2019, písomného vyjadrenia žalovaných k podanej žalobe z čl. 42-45,
písomného vyjadrenia žalobkyne z čl. 57-59, vyjadrenia žalovaných zo dňa 8.8.2023 z čl. 64-66, spisu
Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6Ps/2/2020, spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp.
zn. 6C/9/2023 a zistil nasledovný skutkový stav:6. Na pojednávaní žalobkyňa prostredníctvom svojej zástupkyne opätovne vzniesla námietku zaujatosti
voči zákonnému sudcovi JUDr. Róbertovi Jankovskému. Následne uviedla, že napriek písomnému

podaniu zo dňa 7.1.2023, ktoré sa nachádza na čl. 128 spisu, otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 17.3.2020 pod č. V 597/2020-187/2020, ktorá bola uzatvorená medzi žalovanými 1/,2/
ako kupujúcimi a G. O., nar. X.X.XXXX a F. O., nar. X.X.XXXX ako predávajúcimi, žiada, aby súd posúdil
len ako otázku predbežnú, t.j. prejudiciálnu a nežiada, aby súd rozhodoval o pripustení zmeny žaloby.
Uviedla, že matka žalobkyne a P. O., E. O., pristúpila k podaniu žaloby proti žalovaným E. F. O. a G. O.,

ktorou žalobou sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX k.
ú. C., ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 6C/9/2023, z toho
dôvodu,žesoP.O.niekoľkodnípredjehosmrťousarozprávalaotom,žeP.O.naňuprevedievlastnícke
právo k týmto nehnuteľnostiam, pričom o niekoľko dní P. O. zomrel a nestihol na svoju matku E. O. tieto
nehnuteľnosti previesť. Poukázala na písomné vyjadrenie G. O., ktoré sa nachádza na čl. 18-21, kde
G. O. uvádza, že jej dcéra E. F. O. návrh na jej obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony podala až

po tom, ako zomrel dňa XX.X.XXXX jej manžel P. O., ktorý ju chcel vydediť a všetok majetok prepísať
na svojho zaťa H. J.. Ďalej z tohto písomného vyjadrenia vyplýva, že E. F. O. v rozhodnom období, teda
v čase dedenia po P. O., ktorý bol jej otec a v čase uzatvárania kúpnej zmluvy so žalovanými, bola pod
vplyvom alkoholu, ktorý v nadmernej miere užívala. Z toho teda vyplýva, že G. O. a ani E. F. O. neboli
spôsobilé na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorou vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č.

XXX, previedli na žalovaných. Žalobkyňa mala vedomosť o tom, že jej matka E. O. previedla v minulosti
vlastnícke právo na svojho syna P. O. v čase, keď bol ešte maloletý, avšak celá rodina mala vedomosť o
tom, že táto zmluva je neplatná. E. O., ktorá mala za manžela B. O. chcela pôvodne tieto nehnuteľnosti
previesť na svoju dcéru, t.j. žalobkyňu, avšak z dôvodu nesprávneho rozhodnutia úradníčky Okresného
úradu Púchov, E. O. tieto nehnuteľnosti previedla na svojho maloletého syna P. O.. O tejto skutočnosti

žalobkyňa mala vedomosť, celá rodina však túto zmluvu považovala za neplatnú. Žalobkyňa uznala,
že P. O. bol v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností viac ako
40 rokov a hoci celá rodina darovaciu zmluvu, ktorou nadobudol tieto nehnuteľnosti, považovala za
neplatnú,E.O.anisestraP.O.,A.B.,sanedomáhaliurčeniavlastníckehoprávaktýmtonehnuteľnostiam
zdôvodu,žeP.O.uznával,tedarešpektovalvlastníckeprávoktýmtonehnuteľnostiamvovzťahuksvojej

matke E. O.. Nebohý P. O. ako syn uznával, že vlastníkom týchto nehnuteľností je jeho matka E. O..
Rovnako tak aj žalobkyňa uznávala, že za života je vlastníkom týchto nehnuteľností matka žalobkyne,
teda E. O., ktorá stále žije. Žalobkyňa uviedla, že v celej ich rodine sa rešpektovalo to, že E. O. má
právo predmetné nehnuteľnosti užívať a sú v jej prospech zaťažené vecným bremenom. Ak by tomu tak
bolo, žalovaní by nepristúpili ku kúpe týchto nehnuteľností. Žalobkyňa predniesla návrh na doplnenie

dokazovania v tom smere, aby súd posúdil platnosť, resp. neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorú dňa 2.3.2020
v Púchove uzatvorili G. a F. O. ako predávajúci s A. a J. H. ako kupujúcimi. Ďalej navrhla, aby súd
posúdil, že žalovaní na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.3.2020 nenadobudli vlastnícke právo k stodole,
garáži a dielni a k časti rodinného domu súp. č. 22, ktorý vlastnícky patril rodičom E. O., R. B. a J. B..
V prípade úspechu v spore, si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu trov konania.

7. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že žalovaní s podanou žalobou žalobkyne
nesúhlasia a túto považujú za nedôvodnú. Navrhli, aby ju súd zamietol a žalovaným aby priznal nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu. K uplatnenému nároku žalobkyne sa žalovaní vyjadrili v
priebehu konania písomne, a to vyjadrením zo dňa 7.6.2023, ktoré sa nachádza na čl. 42-45 a písomným

vyjadrením zo dňa 8.8.2023, ktoré sa nachádza na čl. 64-66, pričom na svojich skutkových tvrdeniach
v plnom rozsahu zotrvávajú. Žalobkyňa nepreukázala existenciu platného alebo domnelého právneho
titulu na vydržanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, naopak z jej tvrdení vyplýva, že
40 rokov, teda až do smrti jej brata P. O. mala vedomosť o tom, že jeho matka E. O. na neho previedla
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Túto skutočnosť nenamietala, z toho dôvodu nemohla

nadobudnúť vydržací titul, a teda pre účely vydržania nemohla byť ani dobromyseľná.

8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX k. ú. C. z čl. 4 súd zistil, že na liste vlastníctva č. XXX, pre k.ú. C.
sú vedené parcely registra „C“, a to parc. č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
parc. č. XXXX – záhrada o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX – záhrada o výmere XXX m2, ako aj to, že

na tomto liste vlastníctva je vedený rodinný dom so súp. č. XX, postavený na pozemku parc. č. XXXX.
Tiež súd zistil, že vlastníkmi uvedených nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele X/X sú žalovaný 1/
a žalovaná 2/, pričom titulom nadobudnutia do ich vlastníckeho práva bola kúpna zmluva, V 597/2020
zo 17.03.2020 – 187/2020.9. Z obsahu spisu Okresného úradu Púchov, katastrálny odbor č. V 597/20, súd zistil, že rozhodnutím
Okresného úradu Púchov, katastrálneho odboru číslo vkladu V 597/2021 zo dňa 17.03.2020, bol

povolenývkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostíknehnuteľnostiamvk.ú.C.,atokpozemku
registra C KN parcelné číslo XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, k pozemku registra
C KN parcelné číslo XXXX– záhrada o výmere XXX m2, pozemku registra C KN parcelné číslo XXXX
– záhrada o výmere XXX m2 a stavbe – rodinnému domu súpisné číslo 22 postaveného na pozemku
registra C KN s parc. č. XXXX, a to v prospech žalovaného 1/ a žalovanej 2/ na základe kúpnej zmluvy

uzavretej medzi G. O., nar. XX.XX.XXXX a E. F. O., nar. XX.XX.XXXX na jednej strane ako predávajúcimi
a žalovaným 1/ a žalovanou 2/ na druhej strane ako kupujúcimi. Vklad bol povolený dňa 17.03.2020,
ktorým dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a nastali právne účinky vkladu.

10. Z uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 4.2.2020 sp. zn. 13D/108/2019, D/not
270/2019 notár JUDr. Beáta Ondrášiková prejednal dedičstvo po poručiteľovi P. O., nar. XX.XX.XXXX,

ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Týmto uznesením bola schválená dedičská dohoda o vyporiadaní
dedičov, v zmysle ktorej nadobúdateľkami v celosti rodinného domu súp. č. XX postaveného na parc.
KN-C č. XXXX, v celosti parc. KN—C č. XXXX, v celosti parc. KN-C č. XXXX, v celosti parc. KN-C č.
XXXX k.ú. C., boli G. O., nar. XX.XX.XXXX (manželka poručiteľa) a E. F. O., nar. XX.XX.XXXX (dcéra
poručiteľa), každá z nich po 1 - ici k celku. Taktiež bolo z predmetného uznesenia zistené, že poručiteľ

P. O. bol výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XX, postaveného na parc. KN-C č. XXXX, ktorý
je zapísaný na LV č. XXX pre k.ú. C..

11. Z obsahu spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6Ps/2/2020 súd zistil, že rozsudkom
Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 6Ps/2/2020 – 90 zo dňa 25.11.2020, ktorý nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.12.2020 súd obmedzil spôsobilosť G. O., nar. XX.XX.XXXX
na právne úkony, tak, že táto nie je spôsobilá nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom,
uzatvárať úverové zmluvy, pôžičky a iné zmluvy, nakupovať tovar na splátky, byť ručiteľom iným
osobám, samostatne konať pred notárskym úradom, štátnou správou a miestnou samosprávou, súdmi
a inými inštitúciami, odmietať poskytnutie zdravotnej starostlivosti a nakladať samostatne s finančnou

hotovosťou vo výške prevyšujúcej sumu jej dôchodku. Zároveň jej súd za opatrovníka ustanovil Mesto
Púchov.

12. Z obsahu spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6C/9/2023 súd zistil, E. O., nar.
XX.XX.XXXX (matka žalobkyne) sa podanou žalobou v danom konaní domáhala určenia, že G. O., nar.

XX.XX.XXXX a E. F. O., nar. XX.XX.XXXX nie sú dedičkami nehnuteľností, ktoré boli evidované na LV
č. XXX v čase smrti poručiteľa P. O. (brata žalobkyne) a určenia, že E. O. je vlastníčkou nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXX k.ú. C., a to parcely KN-C č. XXXX, parcely KN-C č. XXXX, parcely KN-
C č. XXXX a rodinného domu so súp. č. XX, ktorý je postavený na parcele KN-C č. XXXX. Tiež bolo
zistené, že predmetné konanie bolo uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 6C/9/2023 – 9

zo dňa 08.03.2023, právoplatným a vykonateľným dňa 26.04.2023 v spojení s uznesením Okresného
súdu Považská Bystrica č.k. 6C/9/2023 – 14 zo dňa 13.04.2023 zastavené.
13. Podľa § 38 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon,
pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

14. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

15. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 a 2 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom (1). Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia (2).

16. Podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.18. Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

19. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
a následne po rozšírení žalobného petitu aj ku stavbám na nich postaveným, a to ku garáži,
stodole, drevenej šope, stavby studne, murovanému humnu, kompostovisku s príslušenstvom,
oploteniu pozemku, kanalizačnej prípojke, elektrických rozvodov, studni a betónovému nádvoriu. Žalobu

dôvodila jednak tým, že jej vlastnícke právo vzniklo titulom vydržania, ako aj tým, že Kúpna zmluva
o prevode predmetných nehnuteľností, V 597/2020,17.3.2020 - 187/2020, uzatvorená medzi dedičmi po
poručiteľovi P. O. - G. O., nar. X.X.XXXX a F. O., nar. X.X.XXXX ako predávajúcimi a žalovanými 1/ a 2/
ako kupujúcimi, je absolútne neplatný právny úkon.

24. K argumentácii žalobkyne o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
titulom vydržania súd uvádza, že predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je a)
nepretržitá držba veci po určitú dobu – v prípade nehnuteľnosti minimálne 10 rokov a b) dobromyseľnosť
držiteľa v tom, že držaná vec mu patrí, teda že je držiteľom oprávneným. Žalobkyňa síce v žalobe
argumentovala svoje vydržanie tým, že nehnuteľnosti mala dlhodobo (od svojho detstva) užívať, ako

aj svojim emocionálnym vzťahom k uvedeným nehnuteľnostiam, v priebehu celého konania však
nepreukázala nadobúdací titul, na základe ktorého by mala byť vlastníkom uvedených nehnuteľností
práve žalobkyňa. Naopak, po celú dobu žalobkyňa tvrdila, že vlastníkom nehnuteľností bol jej brat P. O.,
na ktorého tieto nehnuteľnosti previedla darovacou zmluvou matka žalobkyne, Božena Žiačiková. Práve
nebohý P. O. uvedené nehnuteľnosti vlastnil až do svojej smrti dňa 11.09.2019, následkom čoho sa

stali predmetom dedičstva po ňom, kedy tieto v zmysle uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica
zo dňa 4.2.2020 sp. zn. 13D/108/2019, D/not 270/2019 nadobudli G. O., nar. XX.XX.XXXX (manželka
poručiteľa) a E. F. O., nar. XX.XX.XXXX (dcéra poručiteľa), každá z nich po 1/2 - ici k celku. Táto
skutočnosť nebola žalobkyňou v priebehu konania rozporovaná, či spochybnená. Je preto vylúčené, aby
súčasne svedčil vlastnícky titul k nehnuteľnostiam tak zosnulému P. O., resp. jeho dedičom a súčasne

žalobkyni. Téze o nedobromyseľnosti žalobkyne svedčí aj tá skutočnosť, že sama žalobkyňa sa vyjadrila
v tom smere, že vedela celú dobu o tom, že na liste vlastníctva č. XXX je ako vlastník predmetných
nehnuteľností zapísaný jej brat P. O.. Žalobkyňa tak nesplnila ani jeden zo zákonných predpokladov
na vydržanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keďže tieto neužívala a nebola, resp.
nemohla byť dobromyseľná v tom, že by jej nehnuteľnosti patrili. Pokiaľ žalobkyňa odkazovala na

inštitút tzv. mimoriadneho vydržania, ako správne poznamenali žalovaní, takýto inštitút slovenský právny
poriadok nepozná, preto ho v danej veci ani nemožno aplikovať. Zároveň súd dáva do pozornosti
nekonzistentnosť skutkových tvrdení žalobkyne, kedy sa na jednej strane domáhala určenia, že ona
je vlásničkou uvedených nehnuteľností, na strane druhej tvrdila, že nehnuteľnosti reálne patria matke
žalobkyne, pani E. O.. Žalobkyňou navrhovaný petit, kedy sa domáhala určenia jej vlastníckeho práva

knehnuteľnostiam,zasúčasnéhotvrdeniaovlastníckomprávejejmatky,jepretonevykonateľný.Tomuto
záveru nasvedčuje aj spis Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6C/9/2023, v ktorom konaní sa
E. O. (matka žalobkyne) žalobou v domáhala určenia, že G. O., nar. XX.XX.XXXX a E. F. O., nar.
XX.XX.XXXX nie sú dedičkami nehnuteľností, ktoré boli evidované na LV č. XXX v čase smrti poručiteľa
P. O. (brata žalobkyne) a určenia, že E. O. je vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX

k.ú. C.. Aj z tohto návrhu je zrejmé, že za vlastníčku predmetných nehnuteľností sa považovala matka
žalobkyne, E. O. a nie samotná žalobkyňa.25. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania rozšírila žalobný petit tak, že sa domáhala aj určenia jej
vlastníckeho práva ku stavbám, a to ku garáži, stodole, drevenej šope, stavby studne, murovanému
humnu, kompostovisku s príslušenstvom, oploteniu pozemku, kanalizačnej prípojke, elektrických

rozvodov, studni a betónovému nádvoriu, ktoré sa nachádzajú na liste vlastníctva č. XXX, súd uvádza,
že žalobkyňa nepreukázala svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, resp. stavbám na
nich postaveným, preto súd žalobu v tejto časti považoval za nedôvodnú.

26. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne o absolútnej neplatnosti právneho úkonu - Kúpnej zmluvy o

prevode predmetných nehnuteľností, V 597/2020,17.3.2020 - 187/2020, uzatvorenej medzi G. O. a F.
O. ako predávajúcimi a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, súd uvádza, že samotná žalobkyňa výslovne
uviedla, že túto neplatnosť nežiada vysloviť v rámci výroku rozsudku, ale ju žiada posúdiť len ako
prejudiciálnu otázku. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že G. O. bola obmedzená v spôsobilosti na
právne úkony rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6Ps/2/2020 zo dňa 25.11.2020,
právoplatným a vykonateľným dňa 07.12.2020. K uzatvoreniu žalobkyňou napádanej kúpnej zmluvy

však došlo už 02.03.2020 (vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných je zo dňa 17.03.2020),
teda v čase, kedy G. O. ako predávajúca ešte mala plnú spôsobilosť na právne úkony. Z uvedeného
vyplýva, že právny úkon - Kúpna zmluva V 597/2020, zo dňa 17.3.2020 nie je neplatným právnym
úkonom. K argumentácii žalobkyne o neplatnosti kúpnej zmluvy kvôli údajnej konzumácii alkoholu F.
O. súd uvádza, že mu nie je známe rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony F. O.

z dôvodu nadmernej konzumácie alkoholických nápojov v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy,
pričom opak nepreukázala ani samotná žalobkyňa, preto súd tejto argumentácii žalobkyne neuveril.
Zároveň súd uvádza, že pokiaľ sa žalobkyňa chcela domáhať vyslovenia neplatnosti predmetnej zmluvy,
jej povinnosťou bolo poňať do žaloby ako stranu sporu aj dotknuté zmluvné strany, t.j. G. O., nar.
XX.XX.XXXX a E. F. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorým svedčí pasívna vecná legitimácia v uvedenej veci.

Žalobkyňa tak nesplnila ani procesnú podmienku konania, teda riadne vymedzenie sporových strán
v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy.

27. Na základe uvedený skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s
§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vzhľadom k tomu, že žalovaní 1/ a 2/ mali v konaní plný
úspech, priznal súd žalovaným 1/ a 2/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného

súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie je prípustné len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia
alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).