Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113217868
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7113217868.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek

senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne: A. B. C., D. E., nar.
X.X.XXXX, bytom F., G. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS
s.r.o., so sídlom Košice, Kováčska 53, IČO: 36 730 564 proti žalovaným: 1. A. H. E., D. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., I. XX, zastúpenej JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom, so sídlom Advokátskej
kancelárie v Košiciach, Murgašova 3, 2. J. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., K. X, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Košice
č.k. 17C/202/2013-779 zo dňa 19. júna 2023

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok.

II. P r i z n á v a žalovanej v 1. rade proti žalobkyni 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

III. Nepriznáva žalovanému v 2. rade proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:

I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaná v 1. rade má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Žalovaný v 2. rade nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Predmetom konania je žaloba žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
doručená súdu prvej inštancie dňa 14.3.2018, ktorou sa žalobkyňa domáha zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam – stavbe domu, so súp. č. 1761,

nachádzajúceho sa na I. L. M. F. na parc.č. 2075/1 o výmere 378 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, v katastrálnom území B. J., N. F. - B., N. F. A., zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXXX tak, že prikáže nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá bude povinná vyplatiť
ustupujúcim spoluvlastníkom finančnú náhradu a to z dôvodu, že žalobkyňa nemá záujem zotrvať
v spoluvlastníckom vzťahu, avšak strany sporu sa nevedia dohodnúť o zrušení a vyporiadaní ich
spoločného spoluvlastníctva. Tomuto konaniu predchádzalo konanie vedené na Okresnom súde Košice
I, sp. zn. 24C/235/2009, kde žaloba bola zamietnutá. Medzičasom došlo k zmene finančnej situácie

žalobkyne, ktorá nadobudla finančné prostriedky v takom rozsahu, že môže žalovaných vyplatiť z ich
spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa poukázala najmä na to, že dom je už značne schátraný a žalovaná
v 1. rade v dome býva bez toho, aby sa oň riadne starala a vykonávala bežné udržiavacie práce, nakoľko
nemá dostatok finančných prostriedkov, aby tak konala. Uviedla tiež, že žalovaná v 1. rade nedovoľujerobiť v dome akékoľvek úpravy a pokiaľ by takýto stav pretrvával aj naďalej, hrozilo by, že by sa dom
totálne zničil. Žalovaná v 1. rade zároveň bráni ostatným spoluvlastníkom v užívaní nehnuteľností,
nakoľko ich nechce do domu púšťať a ak ich aj pustí, bráni im v akýchkoľvek aktivitách smerujúcich k

záchrane domu.

3. Žalovaná v 1. rade žiadala žalobu zamietnuť a poukázala na existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre ktoré súd podielové
spoluvlastníctvo nezruší a spoluvlastníctvo nevyporiada. Poukázala na skutočnosti, že je dlhodobo

invalidnou dôchodkyňou, na svoj vysoký vek, zlý zdravotný stav, nedostatok možností uspokojiť svoju
bytovú potrebu, nízky príjem. Uviedla, že žije na úrovni biedy a k sporným nehnuteľnostiam má silné
citové a osobné väzby, keďže v danom dome býva od detských čias. Taktiež poukázala na to, že nie
je pravda, že sa o dom nestará a nevykonáva bežné údržbárske práce, nakoľko dala v dome vymeniť
plynové potrubie, urobiť revíziu komínov, opraviť vodoinštalačné potrubie, opravila omietku na vchode
domu a natrela plot.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho doplnenia v znení intencii obsiahnutých v uznesení
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6.5.2020 v spore, dávajúc do pozornosti potrebu jednoznačného
preukázania podstatnej zmeny okolností oproti okolnostiam v predchádzajúcom súdnom konaní
vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 24C/235/2009 a tým dôsledného vyhodnotenia

podstatnejzmenydôvodovhodnýchosobitnéhozreteľaakoajskutočnosti,ženehnuteľnosťniejemožné
reálne rozdeliť, súd prvej inštancie po doplnení dokazovania a jeho vyhodnotení, vec opätovne právne
posúdil v zmysle ust. § 136 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 137 ods. 1 OZ, § 141
ods. 1 OZ, § 142 ods. 1,2 OZ, ako aj s odkazom na ust. § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016, (ďalej len „CSP“) § 153 ods. 2 CSP, § 191 ods. 1 CSP, § 65 ods. 1 zák.č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, taktiež § 70 ods. 1, § 81 ods. 1 tohto zákona a dospel k záveru, že
predmetná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, keďže na strane strán sporu nie je ochota ani možnosť
podieľať sa na úhrade finančných nákladov na reálne rozdelenie nehnuteľností, preto ani nevykonal vo
veci navrhované znalecké dokazovanie na zhodnotenie reálnej deliteľnosti stavby s tým, že žalovaný v 2.
rade uviedol, že veľkosť jeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti skutočne ani neumožňuje predmetnú

nehnuteľnosť takým spôsobom rozdeliť, aby reálnou deľbou získal samostatnú nehnuteľnosť.

5. Žalobkyňa podstatné dôvody zmeny pomerov odôvodňovala tým, že disponuje peňažnými
prostriedkami na vyplatenie podielu žalovanej v 1. rade, čo preukazovala predloženými výpismi z banky,
ako aj skutočnosť, že žalovaná v 1. rade je už v dobrej fyzickej kondícii, zúčastňuje sa spoločenských

aktivít, cestuje. V predmetnej nehnuteľnostiach chová zvieratá v nehygienických pomeroch, čo má
prekážať bezprostredným susedom, nehnuteľnosť sa nachádza v havarijnom stave a tieto nehnuteľnosti
užíva výlučne žalovaná v 1. rade bez akejkoľvek náhrady ostatným podielovým spoluvlastníkom, pričom
žalobkyňa je väčšinovou spoluvlastníčkou a u žalobkyne sa zmenilo sociálne postavenie zo statusu
invalidný dôchodca na status starobný dôchodca.

6. Konajúci súd k prvému dôvodu zmeny skutkového stavu oproti pôvodnému konaniu uviedol, že sa
nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že by táto disponovala voľnými finančnými prostriedkami na vyplatenie
podielov ostatných podielových spoluvlastníkov, keďže nepovažoval za uveriteľné jej tvrdenie, že by
všetky svoje úspory v rozsahu preukázaných cca 63 000,- eur minula na účel vyporiadania predmetnej

nehnuteľnosti, keď zároveň v konaní opakovane žiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu
poukazovania na svoj nízky príjem. Dôkaz o aktuálnej výške finančných prostriedkov na účte žalobkyne,
súd aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania nepripustil a nevykonal, nakoľko dospel k záveru, že
žalobkyňamalatentodôkazmožnosťpredložiťvpriebehukonaniaaodkaznatentodôkaznaposlednom
pojednávaní nepovažoval súd za splnenie podmienky dôkazu predloženého včas tak ako to má na

mysli ust. § 153 ods. 1 CSP, aj vzhľadom na to, že by si vykonanie dokazovania v tomto žalobkyňou
navrhovanom smere vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Následne uviedol, že dobrá fyzická
kondícia ale nevylučuje zlý psychický stav žalovanej v 1. rade, ktorý bol z jej strany preukázaný, keďže
práve žalovaná v 1. rade ako dôvod hodný osobitného zreteľa uvádzala svoj zlý psychický stav a nie
fyzické ťažkosti, ktorý mal súd za jednoznačne preukázaný na základe lekárskych správ, ktoré vylučujú

možnosť zmeny miesta bydliska, vysoký dôchodkový vek žalovanej v 1. rade, osamelo žijúcej osoby,
jej sociálne pomery, zázemie spoločnej nehnuteľnosti, vyše 60 rokov trvajúce užívanie nehnuteľností,
súd prvej inštancie považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa. Uviedol, že susedské spory sú
riešiteľné cestou súdu a pre toto konanie nie sú relevantným tvrdením. Z vykonanej ohliadky súdomsporných nehnuteľností, zaznamenanej zápisnicou aj fotodokumentáciou sporných nehnuteľností je
zrejmé,ženehnuteľnosťjevpôvodnomstave,aleznejnevyplývahavarijnýstavspornýchnehnuteľností,
o čom ani žalobkyňa žiaden dôkaz nepredložila a uvedenú skutočnosť nepreukázala, čím v tomto smere

neuniesla dôkazné bremeno, pričom otázky súvisiace s vlastníctvom spoločnej veci, zodpovednosti za
spoločnú nehnuteľnosť, jej udržiavanie, opravy alebo zmeny spadajú pod samostatný právny režim
upravený Občianskym zákonníkom. Taktiež z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby žalovaná v 1.
rade ostatným podielovým spoluvlastníkom bránila v užívaní spoločnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa nemá
obmedzený prístup k nehnuteľnostiam, chodí na nehnuteľnosť za účelom kontroly a to aj v súvislosti

s riešením nájomcov, ktorí mali v predmetnom dome prenajatú izbu. K argumentu žalobkyne o tom,
že zmena skutkového stavu oproti pôvodnému konaniu nastala aj v tom, že žalovanej v 1. rade sa
zmenil sociálny status z invalidnej dôchodkyne na starobnú dôchodkyňu súd uviedol, že táto skutočnosť
nemôže nijako zmeniť existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa vzťahujúceho sa k uvedenému
statusu, a teda to, že žalovaná v 1. rade trpí ochorením psychiatrického charakteru, pre ktoré bola
aj uznaná za invalidnú, pričom zmena na starobného dôchodcu u nej nastala zo zákona, splnením

zákonných podmienok, predovšetkým dosiahnutia dôchodkového veku. Táto skutočnosť ale nemá vplyv
na skutočnosť, že žalovaná v 1. rade naďalej preukázateľne trpí závažnými zdravotnými problémami.

7. S ohľadom na uvedené konajúci súd dospel k záveru, že žalobkyňa v priebehu celého konania
žiadnym spôsobom nepreukázala zmenu skutkového stavu oproti zisteniam v pôvodnom súdnom

konaní, ani zánik dôvodov hodných osobitného zreteľa pomerov na strane žalovanej v 1. rade,
ktoré by odôvodňovali iný záver o sociálnej, finančnej, zdravotnej stránke žalovanej v 1. rade, ako
aj o jej odkázanosti na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti, tak ako bol tento záver ustálený v
pôvodnom súdnom konaní, ako ani žiadny dôvod, ktorý by prevyšoval nad záujmami žalovanej v 1.
rade chránenými ako dôvody hodné osobitného zreteľa neumožňujúce zrušiť a vyporiadať podielové

spoluvlastníctvo. Vzhľadom k týmto skutočnostiam preto dospel súd prvej inštancie k záveru, že dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré boli dôvodom zamietnutia žaloby v pôvodnom konaní nezanikli, práve
naopak, odstupom času od pôvodného konania sa ešte viac prehĺbili, keďže žalovaná v prvom rade je
staršia, má 74 rokov, je starobnou dôchodkyňou, osamelou osobou, bez manžela, bez potomkov, má
zdravotné ťažkosti psychického charakteru potvrdené lekárskymi správami jej ošetrujúceho psychiatra

v znení predložených lekárskych správ a preto nepovažoval súd za potrebné vykonať dokazovanie
navrhovaným výsluchom psychiatra žalovanej v 1. rade a preto tento návrh na vykonanie dokazovania
z uvedeného dôvodu zamietol. Žalovaná v 1. rade v predmetnej nehnuteľnosti býva 60 rokov, má k nej
silné citové väzby, je jej domovom a keďže k zániku dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane
žalovanej v 1. rade tak v intenzite, ktorá by odôvodňovala vyhovenie novej žalobe žalobkyne o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo strany súdu nedošlo, dospel súd k záveru, že vec
nemožnoaniprikázaťdovýlučnéhovlastníctvažalobkyne,vychádzajúcajzoskutočnosti,žesúdnezistil,
aby rozpory medzi stranami sporu boli takej intenzity, aby podieloví spoluvlastníci nevedeli zotrvať
v ich podielovom spoluvlastníctva, keďže spoločne prenajímajú garáž, nachádzajúcu sa v predmetnej
nehnuteľnosti a príjem z tohto prenájmu si delia podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu na

nehnuteľnosti, vedia sa dohodnúť na spoločnom financovaní nákladov potrebných pre udržiavanie
a zachovanie predmetnej nehnuteľnosti a tak na formálnej úrovni vzájomne komunikujú a fungujú.
Žalobkyňa nepoprela tvrdenie žalovanej v 1.rade, že jej nebráni vo vstupe, kontrole, užívaní predmetnej
nehnuteľnosti s tým, že súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania ohľadne aktuálnej trhovej hodnoty
nehnuteľnosti navrhovaný žalobkyňou, keďže konajúci súd uplatnil sudcovskú koncentráciu konania.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP
vychádzajúc z plného úspechu žalovaných v tomto konaní a nakoľko žalovanému v 2. rade v konaní
žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že len žalovanej v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania
vo vzťahu k neúspešnej žalobkyni v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobkyňa. Uplatnila odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ CSP t.j., že súd súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Navrhovala odvolaciemu súdu, aby rozsudok zmenil tak, že jej návrhu vyhovie alebo tak,
že zruší podielové spoluvlastníctvo medzi stranami sporu k nehnuteľnostiam evidovaným na liste
vlastníctva č. XXXXX založenom pre okres F. A., N. F. – B., katastrálne územie B. J., a to k stavbe- druh stavby: rodinný dom so súpisným číslom 1761 stojacim pozemku - druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, parcele registra C, parcelné číslo 2075/1, o výmere 378 m2 a vyporiada ho tak, že
vyššie uvedené nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne a súčasne žalobkyňu zaviaže

zaplatiť žalovanej v I. rade náhradu za spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 17/40 v sume 63.750,- eur a
žalovanému v 2. rade náhradu za spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/40 k celku v sume 7.500,- eur, a
to do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a prizná žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Mala
za to, že rozsudok je prekvapivý a nie očakávaný a to nielen pokiaľ ide o okolnosti sprevádzajúce jeho
vydanie, ale aj skutkové a správne závery, keďže hodnotenie dôkazov učinené súdom je v priamom

rozpore s dôkazmi vykonanými v konaní, pričom časť dôkazov aj súd odmietol vykonať a to bez toho, aby
na takýto postup existoval právom predpokladaný postup. Súd nedôvodne preniesol dôkazné bremeno
zo žalovanej na žalobkyňu čo sa týka povinnosti preukázania naplnenia dôvodov hodných osobitného
zreteľa, o ktoré sa súd mylne domnieva, že to zaťažuje žalobkyňu, keďže to vybočuje z rámca pravidiel
prenosu dôkazného bremena. Preto sa aj žalobkyňa nestotožnila s konštatovaním súdu o neunesení
dôkazného bremena vo vzťahu k dôvodom hodným osobitného zreteľa, nakoľko to má zaťažovať nie

žalobkyňu v rozsahu zmeny skutkových okolností, resp. zániku dôvodov hodných osobitného zreteľa,
pričom základný rámec problematiky dôkazného bremena je obsiahnutý v ustanoveniach ukladajúcich
sporovým stranám povinnosť tvrdenia a preukázania tvrdenia (§ 132 Civilného sporového poriadku,
§167 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku). Vo všeobecnosti platí, že žalobkyňu v súlade s
§ 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku zaťažuje povinnosť substancovania. V tomto zmysle bola

žalobkyňa povinná preukazovať hypotézu § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka - teda, že je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a dohoda medzi podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti o jej zrušení
a vyporiadaní možná nebola. Vzhľadom k tomu, že išlo o konanie po právoplatnom rozhodnutí o veci,
v zmysle § 230 Civilného sporového poriadku zaťažovalo žalobkyňu dôkazné bremeno vo vzťahu
k preukázaniu zmeny pomerov od posledného rozhodnutia vo veci. Konajúci súd rozšíril dôkaznú

povinnosť žalobkyne aj o preukazovanie neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 142
ods. 2 Civilného sporového poriadku. S takýmto prenosom dôkazného bremena nie je možné stotožniť
sa; pre tento prenos neexistuje žiaden relevantný podklad. Súčasné poznatky súdnej praxe a právnej
náuky svedčia o opaku. Teória preukazovania tých skutkových okolností, ktoré sú pre stranu sporu
priaznivé, predstavuje základné pravidlo delenia dôkazného bremena v civilnom procese a vychádza

z teórie analýzy noriem. Základná téza tejto teórie vychádza z poznania o tom, že: "Strana, ktorej
procesný návrh by nemohol mať úspech bez použitia určitej právnej normy, nesie bremeno tvrdenia
dôkazného bremena ohľadne toho, že všetky znaky skutkovej podstaty tejto normy sú naplnené." Ak
sa teda žalovaná dovoláva aplikácie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo základného
pravidla delenia dôkazného bremena nesie dôkazné bremeno ona sama. Dávala do pozornosti v tomto

znení aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I.ÚS 24/2019 ako aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.6.2010, taktiež aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach pod
sp. zn. 5Co/74/2012 v tom znení, že „došlo rozhodnutím súdu k deklarácii existencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa v čase ku dňu vyhlásenia rozhodnutia a preto nie je možné akceptovať, že súd
svojím rozhodnutím prezumoval naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa aj do budúcna, keďže

rozhodnutie súdu, ktorým súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietne,
nemá povahu konštitutivného ani deklarátneho rozhodnutia“. Preto záver súdu o tom, že dôvody hodné
osobitného zreteľa sú aj naďalej „ex nunc“ dané, pretože o nich súd právoplatne rozhodol by znamenalo,
že súd by aj bez žiadosti žalovanej o postup podľa § 142 ods. 2 OZ žalobu zamietol z dôvodu existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa, čo je ale absurdné. Preto žalovaná mala požiadať súd, aby na

tieto dôvody hodné osobitného zreteľa prihliadol a zároveň preukázať, že tieto dôvody hodné osobitného
zreteľa sú aj v čase rozhodnutia súdu dané. Žalobkyňa uviedla, že zmena skutkového stavu oproti
pôvodnému konaniu spočívala v tom, že žalobkyňa nadobudla peňažné prostriedky na vyplatenie
podielu žalovaných ako ustupujúcich podielových spoluvlastníkov. V tejto súvislosti preukázala súdu,
že disponuje peňažnými prostriedkami v sume 63 000,- eur. Táto skutočnosť bola v konaní nesporná.

Súd sa s tvrdením žalobkyne nestotožnil a uviedol vlastné presvedčenie o tom, že podľa jeho názoru by
žalobkyňa všetky svoje úspory nepoužila na vyplatenie podielu žalovaných (bod 88 rozsudku). Konajúci
súd svojou úvahou prekročil rámec vykonaného dokazovania, pretože z vykonaného dokazovania k
tomuto záveru dospieť nemohol. Bez akéhokoľvek relevantného podkladu totiž konštatoval, že peňažné
prostriedky, ktorých disponovanie žalobkyňa preukázala, sú „všetkými jej úsporami“. S preukazovaním

zmenenej finančnej situácie žalobkyne súvisí aj postup súdu, ktorý neumožnil žalobkyni predložiť nové
potvrdenia o finančnom majetku žalobkyne. Žalobkyňa, hoci z jej pohľadu šlo o nespornú skutočnosť,
chcela potvrdenie o existencii jej majetku predložiť za účelom preukázania trvania tejto nespornej
skutočnosti.10. Žalobkyňa poukazovala aj na prieťahy v konaní, keďže posledné pojednávanie v prejednávanom
spore sa uskutočnilo dňa 10.6.2021 a dňa 15.7.2021 sa uskutočnila ohliadka v mieste nehnuteľnosti

a od tohto momentu trvalo súdu 2 roky, kým zaslal výzvu na vyjadrenie sa k reálnej deliteľnosti a nariadil
termín pojednávania, pričom vzhľadom na priebeh konania a na to, že strany sporu nedisponovali
žiadnymi informáciami od súdu ohľadne vedenia konania , bolo viac než dôvodné predpokladať, že
po dvoch rokoch nečinnosti súdu súd zhrnie priebeh konania, uvedie, či vykoná dôkazy navrhované
žalobkyňou a v závislosti od týchto skutočností umožní účastníkom konania modifikovať svoje návrhy na

vykonanie dokazovania a korigovať svoj procesný postup vo veci. V tejto súvislosti netreba opomínať,
že žalobkyňa navrhla vykonanie dôkazu výsluchom J. J. J. a J. O. F. v podaní zo dňa 11. 5. 2021.
Súd sa s návrhom na vykonanie dokazovania vysporiadal po dvoch rokoch tak, že tento zamietol.
Žalobkyňa nemohla rozumne predpokladať vyhlásenie rozsudku na ostatnom pojednávaní, o to viac,
ak v jeho úvode právny zástupca ozrejmil súdu, že žalobkyňa náhle ochorela, a preto nebolo možné
predložiť zabezpečené dôkazy na tomto pojednávaní. Rozumný predpoklad o vyhlásení rozsudku

na pojednávaní bol vylúčený aj po oboznámení sa s obsahom pojednávania na webovom portáli
Ministerstva spravodlivosti SR, kde bolo pojednávanie zaevidované ako pojednávanie bez rozhodnutia
voveci.Jepritomžiaduce,abystranykonaniabolisúdominformovanéoplánovanýchúkonochapriebeh
konania im bol v každom čase známy. Ak súd po dvojročnej nečinnosti vydá meritórne rozhodnutie, ide
o postup súdu prekvapivý, ústiaci do vydania unáhleného rozhodnutia. Aj týmto spôsobom súd porušil

procesného právo žalobkyne v miere odôvodňujúcej porušenie práva na spravodlivý proces.

11. V bode 89 rozsudku súd poukazuje na dôvody uvádzané žalobkyňou ohľadom fyzickej kondície
žalovanej. Žalobkyni nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru o tom, že žalobkyňa smerovala svoju
argumentáciu k fyzickej, a nie psychickej kondícii žalovanej. Predsa ak žalobkyňa tvrdila, že žalovaná

sa socializuje, je aktívna v spoločenskom živote, nemala tým namysli jej fyzickú zdatnosť, práve naopak.
Žalobkyňa tým poukazovala na skutočnosť, že žalovaná v skutočnosti žije riadnym sociálnym životom,
združuje sa a je aktivistkou. Predpokladom vedenia takéhoto života nie je len fyzická spôsobilosť, ale aj
psychická spôsobilosť či odolnosť. V neposlednom rade žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaná sa
zúčastňuje rôznych, aj zahraničných konferencií. Absolvovala dlhší pobyt v Anglicku aj v Nepále. Pokiaľ

ide o psychický zdravotný stav žalovanej, v konaní nebolo preukázané, že diagnostikované ochorenie je
dôvodom, ktorý by mal vplyv na zníženie, resp. vylúčenie adaptačnej schopnosti žalovanej. Z lekárskej
správy MUDr. Medveckého jednoznačne vyplynulo, že dôvodom zníženia (nie vylúčenia) adaptačnej
schopnosti je povaha a osobnosť žalovanej, ktorá nemá vybudované pozitívne stratégie zvládania
stresu. Tento záver nebol spochybnený ani posudkom vyhotoveným G. B., ktorá uviedla, že k otázke

zdravotného stavu sa vyjadriť nevie. Žalobkyňa si nie je vedomá existencie takej judikatúry, ktorá by ako
dôvod hodný osobitného zreteľa kvalifikovala povahu spoluvlastníka. Žalobkyňa je presvedčená o tom,
že prítomnosť ochorenia na strane žalovanej sama o sebe nezakladá dôvod hodný osobitného zreteľa,
ak zároveň z dokazovania vyplynie, že táto zdravotná indispozícia nie je dôvodom zníženej adaptačnej
schopnosti. Ak teda konajúci súd konštatuje, že mal preukázaný zlý zdravotný stav žalovanej, uvedené

nestačí na to, aby dospel aj k záveru o tom, že zdravotný stav žalobkyne je taký, že vylučuje zrušenie
podielového spoluvlastníctva. Skutočnosť, že žalovaná nenavštevuje lekárov a nie je v pravidelnej
ambulantnej starostlivosti len potvrdzujú to, že jej zdravotný stav nie je akútny, vážny, nevyžaduje si
pravidelnú kontrolu, či lekársky dohľad, pričom tieto námietky ostali bez odôvodnenia súdov, čím sa súd
odmietol vysporiadať s podstatnými relevantnými námietkami žalobkyne. Preto zdravotný stav žalovanej

nie je okolnosťou odôvodňujúcou uplatnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Rovnako tak ani
znalecký posudok vyhotovený znalkyňou v odbore psychológia nie je spôsobilým podkladom na zistenie,
či je to práve psychiatrická diagnóza žalovanej, ktorá má vplyv na zníženú adapčnú schopnosť, keďže
žalovaná takýto znalecký posudok nepredložila, čo sa týka jej veku. Vek ale nemôže byť okolnosťou
znemožňujúcou žalovanej zmeniť bydlisko, žalovaná nie je v žiadnom stupni odkázanosti, je mimoriadne

vitálna a rovnako v priebehu konania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že vek
žalovanej je pre ňu okolnosťou, ktorá by ju akokoľvek obmedzovala.

12. Čo sa týka stavu nehnuteľnosti je nehnuteľnosť hlboko pod úrovňou bežného estetického, funkčného
a hygienického štandardu, v možnostiach žalovanej nie je túto nehnuteľnosť opatrovať v miere

zodpovedajúcej jej užívania, nehnuteľnosť sa pre jej nízky štandard nedá ani prenajímať a žalovaná sa
odmieta podieľať na nákladoch na jej rekonštrukciu, čím by sa zvýšila bezpečnosť tejto nehnuteľnosti
ako aj komfort jej užívania. Keďže nehnuteľnosť si pre svoj vek cca 85 rokov vyžaduje opravy a životnosť
domov je asi 100 rokov, v dome je všetko v pôvodnom stave čo mohla potvrdiť aj ohliadka preda fotografie predmetnej nehnuteľnosti. Preto nie je zrejmé ako na základe uvedeného dospel súd
k záveru, že fotodokumentácia preukazuje opak. Žalobkyňa vlastníčka nehnuteľnosti nemôže svoje
vlastníctvo využívať, zveľaďovať a z neho profitovať, jej vlastníctvo má výlučne evidenčný charakter

a ide v podstate o bezobsažné právo, z ktorého pre žalobkyňu plynú len povinnosti. Žalovaná je
sestrou žalobkyne, žalobkyňa nechce žalovanej uškodiť a preto aj v budúcnosti je potrebné zvážiť
predaj predmetnej nehnuteľnosti, aby tak došlo k realizácii vlastníckych práv ostatných podielových
spoluvlastníkov a na strane žalovanej ide o menšinový spoluvlastnícky podiel a to nad rozsah
spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, ktorý je vyšší. S údržbou rodinného domu sú spojené aj vyššie

výdavky, ktoré žalovaná nie je schopná pokrývať, keďže nemá vlastné finančné prostriedky. Preto mala
za to, že žalovaná nepreukázala prítomnosť dôvodov hodných osobitného zreteľa a proste neochota
žalovanej zmeniť bydlisko nemôže byť kritériom, ktoré súd kvalifikuje ako dôvod hodný osobitného
zreteľa a zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je poslednou možnosťou ako žalobkyňa
dokáže ochrániť nielen nehnuteľnosť, ale aj tretie osoby a ich majetok pred škodovou udalosťou, ale aj
samotnou žalovanou, pre ktorú je riadna starostlivosť o dom nad jej sily.

13. Žalovaná v 1. rade v podanom vyjadrení reagovala na účelové, nepravdivé a zavádzajúce skutkové
tvrdenia žalobkyne, keďže v Anglicku bola pred 30 rokmi, v Nepále pred 50 rokmi a teda ide o obdobie
nie relevantné, pričom skutočnosti tvrdené žalobkyňou sú nepreukázané. Navštevuje lekárov podľa
potrieb zdravotného stavu, čo aj deklarovala psychiatrickými správami napr. zo dňa 13.3.2012, 9.5.2018,

31.8.2018, 22.7.2021, 15.6.2023, ktoré sú obsahom spisu ako aj obsahom odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. V minulosti spoločne so žalobkyňou spolufinancovali rekonštrukciu plynového vedenia
a v ostatnom období aj samostatne zrealizovala množstvo udržiavacích prác a opráv spoločnej
nehnuteľnosti, bez akejkoľvek súčinnosti a finančnej účasti žalobkyne. Preto navrhovala potvrdiť
napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznať jej plný nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni.

14. Žalobkyňa reagujúc na vyjadrenie žalovanej v 1. rade opätovne poukázala na otázku prenosu
dôkazného bremena, nepreskúmateľnosť rozhodnutia s apelom na splnenie povinnosti substancovania
podľa § 132 a § 147 ods. 1 CSP, konkrétne k naplneniu zákonných predpokladov podľa § 142 ods. 1 OZ,
keďže žalobkyňa si splnila povinnosť podľa § 230 CSP a uvádzala dôvody zmeny skutkových okolností,

pričom súd nedôvodne rozšíril dôkaznú povinnosť žalobkyne a jej preukazovanie na neexistenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 OZ. Odmietala finančne profitovať z predaja
nehnuteľnosti, ale poukazovala, že súčasný stav je absolútne neudržateľný, v spoluvlastníckom vzťahu
nechce zotrvať a nie je povinná svoje rozhodnutie validovať s tým, že dôvody hodné osobitného zreteľa
je treba vždy posudzovať individuálne a to aj na stav nehnuteľnosti, keďže z komína vypadávajú tehly,

v streche sú diery a stav nehnuteľnosti je neúnosný, ako aj jeho príslušenstvo, ktoré žalovaná v 1.
rade nie je schopná, vzhľadom na svoj vek, ako aj finančnú situáciu to riešiť. Preto osobnosť žalovanej
nemôže byť prekážkou jej adaptačnej schopnosti, nejde o duševnú chorobu a v danom prípade ani
nemožno hovoriť o pravidelnej ambulantnej liečbe, keďže ošetrujúci lekár žalovanej v 1. rade J. J.
v správe zo dňa 22.7.2021 uviedol, že žalovaná bola naposledy ambulantne liečená v roku 2007 a od

roku 2007 boli vyšetrenia realizované len sporadicky, naposledy dňa 27.5.2011. Preto navrhovala zmenu
rozsudku v znení vyhovenia jej návrhu.

15. Žalovaná v 1. rade v podanom vyjadrení poukazovala na ňou podané odôvodnenie veci. Uviedla, že
odvolacia replika žalobkyne zo dňa 27.10.2023 neobsahuje žiadne nové skutočnosti, keďže žalobkyňa

len zotrváva na svojich tvrdeniach a argumentácii uvádzané v podanom odvolaní.

16. Ďalšie vyjadrenie, a to ani zo strany žalovaného v 2. rade vo veci podané neboli.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,

ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobkyne ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania
žalobkyne.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.1.2025 o 10,00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215//II poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutiabolo zverejnené dňa 8.1.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní

za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

20. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1,2CSP,aleboakvýsledokhodnoteniadôkazovnezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobom

vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

22. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.

vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

23. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

24. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Napadnuté rozhodnutie citované zákonné predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP nepostráda, a
preto s apelom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd len dopĺňa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

v tom znení, že odvolacie námietky uplatnené zo strany žalobkyne sú totožné s jeho procesným útokom,
s ktorým sa súd prvej inštancie vecne správne vysporiadal a to čo sa týka procesného postupu v zmysle
§ 185 a nasl. CSP, keďže v spore vykonal relevantné dokazovanie pre náležité rozhodnutie v spore, ktoré
vyhodnotil v zmysle § 191 a nasl. CSP, čím procesne nepochybil a rovnako vec právne správne posúdil,
konajúc v zmysle § 391 ods. 2 CSP v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorým je

súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci jednoznačne viazaný. Keďže odôvodnenie rozhodnutia
spĺňa zákonné predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP, svojim konaním neodňal súd žalobkyni právo
na spravodlivý proces, keďže súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Ak súd vyzve stranu, aby savyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa
strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky (§ 157 ods. 1,2 CSP), pričom
pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona (§ 179 ods. 1 CSP).

26. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

27.Odvolacísúduvádza,žepodľa§185ods.1CSPsúdrozhodne,ktoréznavrhnutýchdôkazovvykoná.

28. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo
(1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (2)

30. Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

31. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo

spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

32. Podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší
a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

33. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala v predmetnom konaní zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti a to stavbe domu so súp. č. 1761,
nachádzajúceho sa na I. L. M. F. na parc. č. 2075/1 o výmere 378 m2 – zastavané plochy a nádvoria,
v kat. úz. B. J., obec F. – B., N. F. A., zapísaných na LV č. XXXXX a to tak, aby súd prikázal
nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá bude povinná vyplatiť ustupujúcim vlastníkom

finančnú náhradu.

34. Tomuto konaniu predchádzalo už konanie vedené na Okresnom súde Košice I sp.zn. 24C/235/2009,
v ktorom bola žaloba zamietnutá, ale medzičasom došlo k zmene finančnej situácie žalobkyne, čo
preukazovala aj výpisom z účtu, dom už značne schátral a žalovaná v 1. rade sa o dom riadne nestará,

nevykonáva bežnú udržiavacie práce, keďže na to nemá dostatok finančných prostriedkov, nedovoľuje
robiť v dome akékoľvek úpravy, aj keď si to stav nehnuteľnosti vyžaduje a hrozí jeho totálne zničenie.
Tiež bráni ostatným podielovým spoluvlastníkom v užívaní nehnuteľnosti, nechce ich do domu pustiť
a zabraňuje im v akýchkoľvek aktivitách smerujúcich k záchrane domu, a preto žalobkyňa nemá záujem
zotrvať v spoluvlastníkom vzťahu, avšak strany sporu sa nevedia dohodnúť o zrušení a vyporiadaní ich

spoločného vlastníctva.

35. Žalovaná v 1. rade navrhovala zamietnuť podaný návrh a poukazovala na dôvody hodné osobitného
zreteľa podľa § 142 ods. 2 OZ, odôvodnené tým, že je dlhodobo invalidnou dôchodkyňou, má vysoký
vek, zlý zdravotný stav, nízky príjem a k sporným nehnuteľnostiam má silné citové a osobné väzby,

keďže v nehnuteľnosti býva od detských čias, o dom sa stará, dala vymeniť potrubie, urobiť revíziu
komínov, opraviť vodoinštalačné potrubie, opravila omietku na vchode domu a natrela plot s tým, že
zo znaleckého posudku PhDr. Evy Sklenárovej a psychiatria MUDr. Martina Medveckého je zrejmý jej
psychický zdravotný stav a adaptabilita na zmenu prostredia, čo preukazovala aj predloženými dôkazmi.36. Preto tvrdenie žalobkyne v podanom odvolaní o nedôvodnom prenose dôkazného bremena zo
žalovanej na žalobkyňu je v danom prípade neodôvodnené, nakoľko aj v tomto konaní z výsledkov

vykonaného dokazovania a z priebehu konania je zrejmé, že súd po procesnej stránke konal v rámci
učinených dôkazných prostriedkov stranami sporu, t.j. na strane žalobkyne s odkazom na ňou učinený
procesný útok a zo strany žalovanej na relevantnú procesnú obranu žalovanej, s ktorou sa súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal v súlade s ust. § 191 a násl. CSP
a odôvodnenie rozhodnutia spĺňa základné predpoklady v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP.

37. Podľa § 220 ods. 2 CSP v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej
republiky“ uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie
strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie
o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania,
poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia (1). V odôvodnení rozsudku súd uvedie,

čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (2). Ak sa súd odkloní od
ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu
(3). Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami (4).

38. Odvolací súd konštatuje, že v ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka taxatívne ani

demonštratívne neuvádza, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, musí ísť však o
skutočnosti takého významu a intenzity, bez prítomnosti ktorých by súd žalobe vyhovel. Dôvody hodné
osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného
ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové
spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Základom pre záver o existencii týchto dôvodov

by v každom individuálnom prípade malo byť dôsledné porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaného
vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcu vznikla v prípade jej zamietnutia.
Takéto porovnanie sa vzťahuje iba na pomery dvoch proti sebe stojacich procesných strán. Do úvahy
neprichádza zohľadnenie práv tretej osoby odlišnej od spoluvlastníkov, napríklad ak by mala k predmetu
spoluvlastníctva predkupné právo. (Uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/108/2018; ZSP 23/2020).

39. Obsah pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“ čiastočne vymedzuje aj súdna prax, frekventovane
citovaným je najmä rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/137/1997 (R 100/1999), podľa ktorého
sú týmito dôvodmi okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho
zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti,

nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj
na strane žalobcu (najmä ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku
spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo že vec má v úmysle predať). Najvyšší súd v uznesení sp.
zn. 6Cdo/279/2012 (R 136/2014) za takýto dôvod považuje aj skutočnosť, že v dotknutej nehnuteľnosti
má maloleté dieťa spoluvlastníkov vytvorený svoj domov. Zhodnotenie Najvyššieho súdu ČSR sp. zn.

Cpj 37/88 (R 1/1989) konštatuje, že za dôvody hodné osobitného zreteľa sa nepovažujú iba bytové
záujmy odporcov, ale aj ich rodinných príslušníkov. Za takéto dôvody sa bez ďalšieho nepovažuje iba
záujem odporcov na zachovaní spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach.

40. V rozsudku sp. zn. 2Cdo/78/92 (R 4/1994) najvyšší súd judikuje, že zamietnuť návrh na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno iba so
zreteľom na skutočnosti, ktoré tu boli v čase rozhodovania súdu.

41. Podľa záverov Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. Cpj 51/84 (R 45/1986) navrhovateľ nemusí tvrdiť
a preukazovať existenciu závažných dôvodov, pre ktoré nie je opodstatnené ďalšie zachovanie

spoluvlastníckeho vzťahu. Práve s odkazom aj na závery Najvyššieho súdu ČR R 45/1986 o tom,
že navrhovateľ nemusí tvrdiť a preukazovať existenciu závažných dôvodov, pre ktoré nie je
opodstatnené ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu, nie je na mieste učinená odvolacia
námietka žalobkyne o nedôvodnom prenose dôkazného bremena zo žalovanej na žalobkyňu, keďžez výsledkov vykonaného dokazovania v znení odôvodnenia vykonaného a vyhodnoteného dokazovania
v napadnutom rozhodnutí, ktoré je v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, z ktorého je jednoznačne zrejmé
naplnenie zákonných predpokladov dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 OZ na

strane žalovanej.

42. Preto odvolací súd v tomto smere len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia
poukazuje na vydanú judikatúru súdov v znení citovaných rozhodnutí súdov obsahujúcich danú
problematiku, keďže dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd nezruší a nevyporiada

podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci alebo jej predajom a rozdelením výťažku podľa § 142 ods. 2
OZ je aj skutočnosť, adaptačného vzťahu k nehnuteľnosti, v ktorom býva žalovaná už od narodenia, jej
vyšší vek a zo zdravotných správ vyplývajúci problém adaptácie na iné prostredie a z toho aj prameniace
a odvodzujúce sa psychické problémy, ktorými žalovaná v 1. rade trpí, pričom v danom prípade
uvedená skutočnosť je podložená lekárskymi správami, ktoré v konaní žalobkyňa nespochybnila inými
dôkazmi. Predložené dôkazy zo strany žalovanej v 1. rade aj podľa odvolacieho súdu boli relevantné pre

rozhodnutie súdu a postačovali pre súdne rozhodnutie. V podanom odvolaní žalobkyňa nepoukazovala,
aké dôkazy v konaní navrhovala vykonať a súd ich nevykonal, pričom sa treba stotožniť s konštatovaním
súdu prvej inštancie, že v prípadoch, kedy súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania, nevykonanie
týchto dôkazov v konaní súdom v napadnutom rozhodnutí bolo odôvodnené s odkazom na ust. § 220
ods. 2 CSP s tým, že aj podľa odvolacieho súdu nešlo o relevantné dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo

veci, napr. čo sa týka aktuálnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti alebo skutočnosť, že žalovaná v 1. rade
len sporadicky navštevuje a nie pravidelne lekára v odbore psychiatria, keďže v tomto smere sa treba
stotožniť s argumentáciou žalovanej v 1. rade, že to pramení z jej potrieb a zhoršenia jej zdravotného
stavu.

43. Rovnako dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiadá podielové
spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú okolnosti prevažne subjektívneho
charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia), stav jeho
odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby
inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, čo v danom prípade jednoznačne je v tomto smere naplnené, s čím

sa aj vecne správne vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnuté rozhodnutia so zreteľom
na konkrétne skutočnosti.

44. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že ak na strane žalobkyne ide len o vyriešenie užívacích vzťahov,
pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu, keďže v danom prípade podľa tvrdenia

aodôvodneniapodanejžalobyžalobkyňoujezrejmé,žežalobkyniidelenovyriešenieužívacíchvzťahov,
keďže toho času má už dostatok finančných prostriedkov, čo by malo byť už v čase podania žaloby aj
z ňou predložených dôkazov, ale so zreteľom na podstatnú zmenu dôvodov hodných osobitného zreteľa,
pričom na strane žalovanej v 1. rade, boli jasne žalovanou v 1. rade preukázané. Preto nemôže byť len
vyriešenie užívacích vzťahov medzi podielovými spoluvlastníkmi dôvodom na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, čo bolo v danom prípade jediným relevantným predpokladom na zrušenie
avyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvakpredmetnejnehnuteľnosti,stým,žezákonnépredpoklady
v zmysle § 142 ods. 2 musia byť rovnako podopreté skutočnosťami takéhoto významu a intenzity, že
keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel, a preto musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich
záujem žalovaných ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobkyne

zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší za porovnania aj situácie, ktorá
by pre žalovaných vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobkyňu vznikla v prípade
jej zamietnutia, čo je nevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o ne(existencii) dôvodov
hodných osobitného zreteľa predčasný a podložený, keďže ide o okolnosti viac menej subjektívneho
charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech žalovaných alebo vzhľadom

na kontradiktórnosť postavenia strán sporu, v neprospech žalobkyne.

45. V danom prípade jednoznačne z relevantných dôkazov bola preukázaná sociálna, finančná slabosť
žalovanej v 1. rade, jej psychické problémy a s tým spojené adaptačné problémy na inú nehnuteľnosť,
keďže v spornej nehnuteľnosti vyrastala od narodenia a z toho spočívajúcej osoby vo vyššom veku,

väzby na nehnuteľnosť vyplývajúce z dĺžky času a viazanosti na danú nehnuteľnosť s tým, že je pravdou,
že daná nehnuteľnosť nie je už v perfektnom stave, ale je schopná riadneho užívania. Žalobkyňa
nepreukázala ňou tvrdenú skutočnosť o havarijnom stave nehnuteľnosť a v konaní bolo nesporne
preukázané, že podieloví spoluvlastníci sa vedia dohodnúť na oprave nehnuteľnosti, jej účelnom využití,keďže došlo k prenájmu jednej izby, ako aj na rozdelení nákladov z toho prameniacich, žalovaná v 1.
rade podielovým spoluvlastníkom a teda ani žalobkyni nebráni vo vstupe do nehnuteľnosti, umožňuj
im nehnuteľnosť riadne užívať a podieľať sa aj na výnosoch z toho prameniacich, pričom spoločne sa

podielovíspoluvlastnícipodieľaliajnarekonštrukciinehnuteľnosti,ajkeďišlolenonepatrnézhodnotenie
nehnuteľnosti, ktoré je ale potrebné podľa odvolacieho súdu na riadne užívanie a chod ich spoločnej
nehnuteľnosti.

46. Preto aj podľa odvolacieho súdu v danom prípade ide len o vyriešenie užívacích vzťahov podielových

spoluvlastníkov a z toho prameniacu potrebu zániku ich spoluvlastníctva, ktorá nemôže mať tak prioritu
alebo tiež okolnosť na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a to v prípade podľa
odvolacieho súdu, ak žalobkyňa je vyššieho veku a je otázka času, či práve v prípade vyhovenia jej
žalobe nedôjde ešte k väčšiemu zásahu do vlastníckych práv spoluvlastníkov a ešte k väčšej ujme, ktorá
by tak vznikla prípadným následným predajom nehnuteľnosti, aj keď nemožno poprieť, že žalobkyňa má
vyšší spoluvlastnícky podiel ako ostatní podieloví spoluvlastníci.

47. V konaní rovnako nebola preukázaná, aby bolo možné nehnuteľnosť reálne rozdeliť v rámci
účelu, ktorému predmetná nehnuteľnosť slúži, a to vychádzajúc aj z prehlásenia žalovaného v 2.
rade, keďže ním určený podiel je nepatrnej hodnoty, a preto aj podľa odvolacieho súdu, keďže ide
o staršiu nehnuteľnosť, ktorá aj podľa žalobkyne vyžaduje so zreteľom na terajší stav a potreby

bytovej otázky zvýšené náklady, ktoré ale žalovaná v 1. rade nemá, berúc do úvahy aj vek žalobkyne
a rovnako aj vek žalovanej v 1. rade, neadekvátnosť možnosti reálneho rozdelenia nehnuteľnosti, pričom
v tomto smere stranami sporu dôkazy predložené ani neboli, pričom tak treba vychádzať len z tvrdení
žalovaných, keďže opak v konaní žalobkyňa nepreukázala, že vec nie je možné reálne rozdeliť, čo je
jedným z kritériom pre priznanie dôvodov hodných osobitného zreteľa a zamietnutia návrhu na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 2 OZ, berúc zreteľ na skutočnosti, ktoré
tu boli v čase rozhodovania súdu (viď rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/78/92 (R 4/1994), s čím sa rovnako
súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne vysporiadal v čase rozhodovania súdu so
zreteľom na ním vykonané dôkazy, ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súlade
s ust. § 220 ods. 2 CSP jasne, stručne a preskúmateľne, a to aj čo sa týka ich vyhodnotenia v zmysle §

191 a nasl. CSP so zreteľom na následné vecne správne učinené právne posúdenie veci

48. Odvolací súd, čo sa týka právneho posúdenia poukazuje aj na rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/84/2009
zo dňa 30.11.2010, kedy krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh zamietol
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keďže pre žalovaného vo veku 64 rokov predstavoval dom

jedinú možnosť bývania, žil v ňom prakticky od narodenia, staral sa o rodičov (žalobcovia boli jeho
súrodenci), nemal možnosť zabezpečiť si primerané náhradné bývanie a žalobcovia neboli odkázaní na
bývanie v predmetnej nehnuteľnosti, a preto odvolací súd vyhodnotil záujem žalovaného na zachovaní
podielového spoluvlastníctva ako prevyšujúci záujem žalobcov na jeho zrušení a vyporiadaní, ktorý
najvyšší súd považoval za vecne správne rozhodnutie, a preto aj dovolanie zamietol s tým, že práve tieto

dôvody možno považovať analogicky za dôvody, kedy ani v danom prípade súd nezruší a nevyporiada
podielové spoluvlastníctvo s odkazom na naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust.
§ 142 ods. 2 CSP.

49. Keďže Občiansky zákonník v ust. § 142 ods.2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými

osobitného zreteľa a tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené, je
na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť,
čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo
spoluvlastníkovtým,žesaspoluvlastníctvokspoločnejvecinaďalejzachováanezruší.Existenciatýchto
dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia.

Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel.
Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem
žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcov zrušiť
podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného
ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok

podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Na
úplnom poznaní skutkového stavu veci založené dôsledné porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaného
vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre žalobcov vznikla v prípade jej zamietnutia, jenevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o (ne)existencii dôvodov hodných osobitného
zreteľa predčasný a nepodložený.

50. Z účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke
práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti
viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech
žalovanému alebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia strane sporu tohto konania, v neprospech
žalobkyne. Vo všeobecnosti na prospech žalovanej sú najmä jej zdravotný stav, vek a sociálna situácia,

stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje
potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z
dĺžkyčasu,poktorývecužívala,alebodanéosobou,odktorejvecnadobudla,čisktoroujuužívala)alebo
materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených
na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech žalobkyne môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu
(napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnila právne dôsledky, ktoré by nastali v

prípade vyhovenia ich žalobe alebo že im ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov,
takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní
do jej vlastníctva má v úmysle predať (pozri rozsudok najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.
januára 1998, sp. zn. 4Cdo 137/197, R 100/99).

51. V danom spore súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby založil na úplnom zistení a
podrobnom vyhodnotení všetkých významných skutkových okolností. Zistený skutkový stav súdom prvej
inštancie nebol relevantne v odvolacom konaní spochybňovaný, prezentovaný a odôvodňovaný záujem
na zachovaní podielového spoluvlastníctva má oporu vo vykonanom dokazovaní a je akceptovateľný
pre zákonné rozhodnutie a preto odvolací súd právny záver súdu prvej inštancie z hľadiska aplikácie a

interpretácie ust. § 142 ods.2 Občianskeho zákonníka považuje za vecne správny.

52. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na správanie žalovanej a okolnosti na jeho strane, najmä, že
nemôže byť jeho vek, dĺžka užívania nehnuteľností, otázka bývania, posudzované ako okolností hodné
osobitného zreteľa, aj odvolací súd tieto osobitné dôvody zhodnotil za natoľko závažné, že prevyšujúc

záujem žalobkyne na zániku spoluvlastníctva. V žiadnom prípade nejedná sa o pokus zneužitia ust. §
142 ods.2 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie žalobkyne o existencii finančnej hotovosti potrebnej na
vyplatenie podielových spoluvlastníkov, nie je tak relevantných dôkazov podstatnej zmeny pomerov
s apelom aj na to, že existujúci stav nehnuteľnosti bol dlhodobo akceptovaný (tolerovaný).

53. Vzhľadom k horeuvedeným skutočnostiam preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako
vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP a to aj s poukazom
na už ustálenú rozhodovaciu prax súdov, ktorú v tomto rozhodnutí citoval a na ňu poukazoval, nakoľko
odvolacie námietky žalobkyne sú po každej stránke právne irelevantné a nedôvodné v danej konkrétnej
veci.

54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP,
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalovanej v 1. rade v odvolacom konaní priznal
plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti plne neúspešnej žalobkyni, okrem žalovaného v 2.
rade, ktorý bol v odvolacom konaní nečinný, nakoľko ani k podanému odvolaniu sa nevyjadril.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).