Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, March 7, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Ek/682/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122260009
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Slobodníková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6122260009.7

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom:
XXXXXD.XXX,zast.JUDr.IvanaRosová,sosídlom:Slovenská77/42,05601Gelnicaprotipovinnému:
E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX D. XXX o vymoženie nepeňažného nároku, vedenej
u súdneho exekútora: Mgr. Dušan Sopko, so sídlom: Okružná 17, 059 21 Svit, pod sp. zn. 353EX 291/22,
o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m
i e t a .

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 66,54 EUR
voči povinnému, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
dňa 07.03.2022 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného nároku na základe exekučného
titulu – rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 12.07.2018, sp. zn. 15C/39/2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 09.12.2019 a vykonateľnosť dňa 09.01.2020 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie poveril na vykonanie exekúcie dňa

17.03.2022 súdneho exekútora: Mgr. Dušan Sopko, so sídlom: Okružná 17, 059 21 Svit, IČO:42229081,
ktorý ju vedie pod sp. zn. 353EX 291/22 (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Povinnému bolo vo vyššie uvedenej exekučnej veci dňa 28.03.2022 doručené Upovedomenie o začatí
exekúcie zo dňa 21.03.2022. Následne bol dňa 11.04.2022 súdnemu exekútorovi doručený návrh
povinného na zastavenie exekúcie, o ktorom Okresný súd Banská Bystrica rozhodol uznesením zo

dňa 07.11.2022, sp. zn. 17Ek/682/2022, ktoré Okresný súd Banská Bystrica vo výroku I. uznesením
zo dňa 14.08.2023, sp. zn. 17Ek/682/2022 zmenil a vo výroku II., III. a IV. zrušil a vrátil vyššiemu
súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie, pričom nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2023. Okresný súd
Banská Bystrica o trovách exekúcie oprávneného rozhodol uznesením zo dňa 05.03.2024, sp. zn.
17Ek/682/2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2024 v spojení s uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 23.07.2024, sp. zn. 17Ek/682/2022.

4. Dňa 04.11.2024 bol súdnemu exekútorovi doručený druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie,
tzn. nebol podaný v lehote 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, pričom takto podaný
návrh nemá odkladný účinok. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že už nie je povinným,
nakoľko ešte pred právoplatnosťou exekučného titulu došlo k prevodu vlastníckeho práva z jeho osoby
ako povinného. K právnemu úkonu – darovacej zmluve došlo pred právoplatnosťou a vykonateľnosťou
exekučného titulu. Z výpisu LV č. XXX k.ú. D. vyplýva, že parcelu registra G. D. H. XX I. F. J. K. L. M. XXX

B. už nevlastní, ale jeho maloleté deti J. F., nar. XX.XX.XXXX a M. F., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja trvale
bytom D. H. XXX, a to titulom darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX F. M. XXXX/XXXX. Právny úkon za maloletých riadne schválil L. N. F. J. L. O. F. D. L. povolil vklad darovacej zmluvy.
Ja nie so vlastníkom nehnuteľnosti, a preto nemôžem odstrániť niečo, čo mi nepatrí. Na základe vyššie
uvedených dôvodov navrhujem exekúciu zastaviť.

5. Súdnemu exekútorovi v zmysle § 61k ods.5 Exekučného poriadku doručené Vyjadrenie oprávneného
k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 15.11.2024, v ktorom uviedol, že s argumentmi
povinného (vrátane názorového presvedčenia povinného, že nakoľko nie je vlastníkom vyššie
špecifikovaného pozemku, nemôže si podľa exekučného titulu splniť povinnosť), ktorými opakovane
bez akejkoľvek právnej relevancie dôvodí od začatia exekučného konania, a teda aj v ďalšom návrhu

povinného, sa vysporiadal Okresný súd Banská Bystrica v uznesení sp. zn. 17Ek/682/2022 z 14. 08.
2023 právoplatnom 21. 08. 2023 a to: 1) v bode 15.: „Skutočnosti namietané povinným spadajú do
obdobia pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, preto nie sú spôsobilé
privodiť zmenu, ani zrušenie napadnutého rozhodnutia. Exekučný súd je obsahom exekučného titulu
viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali)
sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní

sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). V prípade, že povinný
mal za to, že zmena v osobe vlastníka F. H. XX evidovanej na LV č. XXX pre k. ú. D. je dôvodom
pre ktorý mu už nie je možné uložiť povinnosť odstrániť presahujúcu časť oplotenia, mal sa ňou brániť
tak v odvolacom ako aj v dovolacom konaní (t. j. v základnom konaní). Sťažnostný súd si vyžiadal
listinný spis zo základného konania (Okresný súd Prešov sp. zn. 15C/39/2015) a zistil, že povinný tak

ani v odvolaní ako ani v dovolaní túto skutočnosť ako dôvod zrušenia uloženej povinnosti (zamietnutia
žaloby voči jeho osobe) neuvádza. Začal ju uvádzať až v exekučnom konaní. Ako však už bolo uvedené
vyššie, relevancia tejto skutočnosti sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom.“ 2) v bode 17.: „Nad rámec vyššie uvedeného sťažnostný súd ďalej uvádza, že len samotná
skutočnosť prevodu vlastníckeho práva k pozemku nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Povinnosť

uložená exekučným titulom sa neviaže na vlastníctvo pozemku, jednak z dôvodu, že oplotenie ktoré
má byť odstránené sa nachádza na cudzom pozemku, ktorého vlastníkom nebol v minulosti povinný
a ktorého vlastníkom nie sú v súčasnosti ani jeho deti. V druhom rade, táto povinnosť je uložená
priamo povinnému ako stavebníkovi čo vyplýva aj priamo z exekučného titulu, ktorého podkladom na
rozhodnutie bolo práve ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka „ak niekto zriadi stavbu na cudzom

pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba
odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil“. Z uvedeného vyplýva že ten na koho náklady bude stavba
odstránená je vždy ten kto stavbu neoprávnene zriadil a to bez ohľadu na vlastníctvo pozemku, čo je
logické, nakoľko sa jedná o stavbu postavenú na cudzom pozemku. Stranami sporu v predmetnom
konaní tak budú vždy len osoba na ktorej pozemku bola neoprávnená stavba zriadená a osoba ktorá

túto stavbu zriadila. Hypoteticky keby povinný previedol vlastníctvo k pozemku na tretie osoby (nie na
maloleté deti ako tomu bolo v tomto prípade), previedol by len vlastnícke právo nie aj povinnosť mu
uloženú odstrániť časť oplotenia. Taktiež v prípade, že by zriadil stavbu na cudzom pozemku a ani žiadne
susedné pozemky by neboli jeho, aj tak by táto povinnosť bola uložená len povinnému, bez ohľadu na to,
že nie je vlastníkom žiadneho susedného pozemku. Preto skutočnosť, že povinný previedol vlastnícke

právo k pozemku nemá vplyv na povinnosť mu uloženú v exekučnom titule.“ Podľa § 61k ods. 3 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Exekučný poriadok“), v neskôr podaných
návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí
lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len

skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia
podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny
nemohol skôr uplatniť. Z dikcie § 61k ods. 3 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že v súčasnom
štádiu exekučného konania môže povinný relevantne namietať iba tie skutočnosti, ktoré nastali po
podaní jeho prvého návrhu na zastavenie exekúcie, teda po podaní návrhu na zastavenie exekúcie z

07.04.2022. Z obsahu ďalšieho návrhu povinného je preukázané, že povinný namieta skutkovo tie isté
skutočnosti, ktoré namietal postupom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. O týchto námietkach
bolo právoplatne rozhodnuté, takže o tej istej veci nie je možné opakovane konať a rozhodovať. Keďže
ani jedna z namietaných skutočností nenastala po lehote stanovenej Exekučným poriadkom v § 61k
ods. 3, nie je splnená podmienka stanovená zákonom pre zastavenie exekučného konania. Oprávnená

má za to, že konanie povinného je len snahou zbaviť sa povinnosti, ktorá mu bola právoplatným a
vykonateľným exekučným titulom určená a v uznesení sp. zn. 17Ek/682/2022 z 14. 08. 2023 dostatočne
a zrozumiteľne odôvodnená. Podľa § 61k ods. 4písm. a) Exekučného poriadku, návrh na zastavenie
exekúcie nemá odkladný účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3. Oprávnenápovažuje exekúciu za zákonnú a naďalej trvá na tom, aby sa v exekúcií bezodkladne pokračovalo,
pretože neexistuje žiadna právne relevantná skutočnosť na jej zastavenie a námietka podaná povinným
v ďalšom návrhu povinného nemá odkladný účinok. Súčasne oprávnená žiada priznať nárok na náhradu

trov exekučného konania v plnom rozsahu.
6. Dňa 19.11.2024 doručil súdu súdny exekútor Postúpenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie,
v ktorom ako prílohy predložil: návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenie oprávneného
k návrhu na zastavenie exekúcie, Upovedomenie o začatí exekúcie + doručenka.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b)exekučný titul bol zrušený,
c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),

d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
e)je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,

ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak
a)ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3,
b)ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je

neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení dôkazu, ktoré nadobudli právoplatnosť,
c)prílohou návrhu na vykonanie exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie je osvedčenie
o neplnení nepeňažnej povinnosti a znalecký posudok alebo odborné stanovisko znalca, z ktorého
je zrejmá všeobecná hodnota inej povinnosti ako zaplatenie peňažnej sumy v peniazoch, ktorú môžu
vykonať aj iné osoby, uložená exekučným titulom, ak hodnota tejto povinnosti nevyplýva z exekučného

titulu.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu, inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný

účinok, rozhoduje súd prednostne.

13. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví
a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na
zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie
exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

16. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
17. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučný súd je teda

viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade,
ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania neprenášajú.
To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho
významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na
zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie
skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody

zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej
povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.

18. Súd po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, s Vyjadrením oprávneného,
s Vyjadrením súdneho exekútora a ich všetkými prílohami zistil, že návrh povinného na zastavenie

exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, a to ako
v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie (v
poradí druhom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie) môže povinný
uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu.
19. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku

exekučného titulu. Skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu mal povinný namietať
v základnom konaní, a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Vo
vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom,
pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho
rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré

zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto
exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek vecne
preskúmavať. Exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť
exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní
nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných

prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu, ktorý exekučný titul vydal.

20. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu. Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu
stránku. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady
vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť

exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá
reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu a tiež presné
vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu.

21. Súd zistil, že exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť odstrániť neoprávnene

zasahujúce kovové oplotenie z parcely registra G. D. H. XX zapísanej na LV č. XXX, k. ú. D. do
parcely registra G. D. H. XX/X zapísanej na LV č. XXX, k. ú. D. vo vlastníctve oprávneného v súlade
s grafickým plánom na zameranie neoprávneného zásahu zhotovený P. Q. M. dňa 24.05.2018, ktorý je
súčasťou rozsudku. Povinný v druhom návrhu na zastavenie exekúcie opätovne namieta skutočnosti,
sktorýmisaužvysporiadalOkresnýsúdBanskáBystricavuznesenísp.zn.17Ek/682/2022z14.08.2023

právoplatnom 21.08.2023 a to: 1) v bode 15.: „Skutočnosti namietané povinným spadajú do obdobia
pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, preto nie sú spôsobilé privodiť
zmenu, ani zrušenie napadnutého rozhodnutia. Exekučný súd je obsahom exekučného titulu viazaný
a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do
exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre

exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). V prípade, že povinný mal za to,
že zmena v osobe vlastníka F. H. XX evidovanej na LV č. XXX pre k. ú. D. je dôvodom pre ktorý mu už nie
je možné uložiť povinnosť odstrániť presahujúcu časť oplotenia, mal sa ňou brániť tak v odvolacom ako
aj v dovolacom konaní (t. j. v základnom konaní). Sťažnostný súd si vyžiadal listinný spis zo základnéhokonania (Okresný súd Prešov sp. zn. 15C/39/2015) a zistil, že povinný tak ani v odvolaní ako ani v
dovolaní túto skutočnosť ako dôvod zrušenia uloženej povinnosti (zamietnutia žaloby voči jeho osobe)
neuvádza. Začal ju uvádzať až v exekučnom konaní. Ako však už bolo uvedené vyššie, relevancia tejto

skutočnosti sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom.“ 2) v bode
17.: „Nad rámec vyššie uvedeného sťažnostný súd ďalej uvádza, že len samotná skutočnosť prevodu
vlastníckeho práva k pozemku nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Povinnosť uložená exekučným
titulom sa neviaže na vlastníctvo pozemku, jednak z dôvodu, že oplotenie ktoré má byť odstránené
sa nachádza na cudzom pozemku, ktorého vlastníkom nebol v minulosti povinný a ktorého vlastníkom

nie sú v súčasnosti ani jeho deti. V druhom rade, táto povinnosť je uložená priamo povinnému ako
stavebníkovi čo vyplýva aj priamo z exekučného titulu, ktorého podkladom na rozhodnutie bolo práve
ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka „ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá
právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto
stavbu zriadil“. Z uvedeného vyplýva že ten na koho náklady bude stavba odstránená je vždy ten kto
stavbu neoprávnene zriadil a to bez ohľadu na vlastníctvo pozemku, čo je logické, nakoľko sa jedná o

stavbu postavenú na cudzom pozemku. Stranami sporu v predmetnom konaní tak budú vždy len osoba
na ktorej pozemku bola neoprávnená stavba zriadená a osoba ktorá túto stavbu zriadila. Hypoteticky
keby povinný previedol vlastníctvo k pozemku na tretie osoby (nie na maloleté deti ako tomu bolo v tomto
prípade), previedol by len vlastnícke právo nie aj povinnosť mu uloženú odstrániť časť oplotenia. Taktiež
v prípade, že by zriadil stavbu na cudzom pozemku a ani žiadne susedné pozemky by neboli jeho, aj

tak by táto povinnosť bola uložená len povinnému, bez ohľadu na to, že nie je vlastníkom žiadneho
susedného pozemku. Preto skutočnosť, že povinný previedol vlastnícke právo k pozemku nemá vplyv
na povinnosť mu uloženú v exekučnom titule.“

22. Nakoľko rozsudok je právoplatný a vykonateľný, je teda spôsobilým exekučným titulom a súd musí

z neho vychádzať. Súd záverom dáva do pozornosti povinnému zásadu, ktorá platila už v rímskom práve
„vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

23. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného
zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a
musia v ňom byť uvedené skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie
exekúcie. Povinný neuviedol, ani nepreukázal vyššie uvedené dôvody zastavenia exekúcie, a teda je
nepochybné, že druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto druhý návrh povinného na
zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov,odmenavovýškejednejpolovicezákladnej
sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia

alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu,
zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

28. Oprávnený žiadal zaviazať povinného na náhradu trov právneho zastúpenia voči oprávnenému vo
výške vo výške 66,54 EUR za Vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 52,81

EUR + 13,73 EUR režijný paušál.

29. Súd oprávnenému priznal nárok na náhradu trov ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s
návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 66,54 EUR (vyjadrenie oprávneného k návrhuna zastavenie exekúcie vo výške 52,81 EUR + 13,73 EUR režijný paušál) voči povinnému, ktoré budú
vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

Exekučného poriadku.