Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124206477
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124206477.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcov
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, D. E., 2/ D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, D.
E., 3/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, D., všetci žalobcovia právne zastúpení Advokátska
kancelária
JUDr. Pavel Loduha, s.r.o., IČO: 50 469 258, so sídlom Slovenských partizánov 1131/51,
PovažskáBystrica,protižalovanejKOOPERATIVApoisťovňa,a.s.ViennaInsuranceGroup,IČO:00585
441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, právne zastúpená FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o.,

IČO: 56 711 832, so sídlom Šoltésovej 7325/14, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie
majetkovej a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
17. októbra 2024, č.k. 80C/39/2024 -44, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku I. ako aj súvisiaci výrok V.
o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1/ - 3/ p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom
1/, 2/ a 3/ každému po 12.000 eur titulom nemajetkovej ujmy, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výrokom II. vo zvyšku žalobu čo do náhrady nemajetkovej ujmy zamietol. Výrokom III. konanie v časti o
zaplatenie sumy 2.802,12 eur titulom majetkovej ujmy zastavil. Výrokom IV. uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 663,88 eur titulom majetkovej ujmy, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výrokom V. žalobcom 1/, 2/ a 3/ priznal voči žalovanej v časti náhrady nemajetkovej ujmy nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaná povinná zaplatiť

právnemu zástupcovi žalobcov 1/, 2/ a 3/ do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov
konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník. Výrokom VI. priznal žalovanej
voči žalobkyni 1/ v časti náhrady majetkovej ujmy nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,70%,
ktorú náhradu trov konania je žalobkyňa 1/ povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalovanej do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá
vyšší súdny úradník. Na vec aplikoval ust. § 11, § 13 ods. 1 - 3, § 427 ods. 1, § 449 ods. 2, § 4
ods. 2 písm. a), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, § 2 ods. 2

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/, 2/, 3/ sa podanou žalobou
domáhali zaplatenia nemajetkovej ujmy každý vo výške 10.000 eur a žalobkyňa 1/ aj majetkovej ujmy
vo výške 3.466 eur. V priebehu konania podaním zo dňa 20.06.2024 žiadali o priznanie nároku titulomnemajetkovej ujmy každý vo výške 15.000,- eur a žalobkyňa 1/ aj o priznanie majetkovej ujmy vo výške
663,88,- eur. Okresný súd Trenčín uznal I. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X-X, XXX XX D. E. vinným, že dňa XX.XX.XXXX asi o XX:XX hod. v

D. E. riadil osobné motorové vozidlo v intraviláne obce
a v dôsledku rýchlosti 68 km/h a v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla a nesledovania
situácie v cestnej premávke, za zníženej viditeľnosti aj vplyvom dažďa, nedbal na zvýšenú opatrnosť
voči chodcom, nedal prednosť chodkyni A. D., ktorá prechádzala cez vozovku po priechode pre chodcov,
do ktorej bez akejkoľvek reakcie narazil pravou prednou časťou, pričom na následky zranení poškodená

zomrela. Škodca bol povinný nahradiť škodu žalobcovi 2/ vo výške
1.076,16 eur a so zvyškom nároku na náhradu škody bol žalobca 2/ odkázaný na civilný proces.
Túto škodu škodca uhradil. Priznané neboli náklady na vybudovanie pomníka poškodenej, pričom
ako majetkovú ujmu považujú sumu 3.466 eur, ktorá suma vyplýva z objednávky a potvrdenia od
kamenárstva, kde si objednali vyhotovenie pomníka. Žalobcovia dôvodili, že sú deťmi poškodenej s
tým, že konaním škodcu došlo k zásahu do ich osobnostných práv. Túto ujmu si uplatnili

u žalovanej, s ktorou má škodca uzatvorené povinné zmluvné poistenie. So svojou matkou
- poškodenou boli v úzkom každodennom kontakte, kedy im matka každodenne pomáhala s ich deťmi.
Chodila pre ich deti do škôl, učila sa s nimi v čase, kedy oni museli byť v práci. S matkou tvorili fungujúcu
rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami.

2. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín
č. k. 5T/25/2023-275 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2To/9/2024-297 zo dňa
05.03.2024 bol škodca uznaný vinným, že dňa XX.XX.XXXX asi o XX:XX hod. v D. E. riadil osobné
motorové vozidlo značky J. K. evidenčné číslo D. po ceste 11/507 v smere od D. do centra mesta, kde
v úseku cesty v kilometri 3.940, pri križovatke ulice C. D. a miestnej komunikácie vedúcej k bytovým

domom na C. C., v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy, svojim schopnostiam, vlastnostiam
vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, okolnostiam, ktoré mohol predvídať,
teda okolnosti možného prechádzania chodcov cez vozovku v intraviláne obce a v dôsledku rýchlosti
68 km/h, teda rýchlosťou, ktorá bola vyššia ako bola v danom úseku obce povolená a v dôsledku
nevenovaniasaplnevedeniuvozidlaanesledovaniasituácievcestnejpremávke,zazníženejviditeľnosti

aj vplyvom dažďa, nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, nedal prednosť chodkyni - poškodenej,
ktorá prechádzala cez vozovku po priechode pre chodcov, vyznačenom zvislou dopravnou značkou,
ako i vodorovným dopravným značením, a to z ľavej strany cesty na pravú v smere jazdy vozidla, do
ktorej bez akejkoľvek reakcie narazil pravou prednou časťou, pričom na následky zranení pri dopravnej
nehode poškodená zomrela. Za tento skutok bol škodcovi uložený trest odňatia slobody v trvaní 24

mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov, trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá na dobu 60 mesiacov a tiež mu bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi 2/ škodu vo výške
1.076,16 eur. So zvyškom nároku na náhradu škody bol žalobca 2/ odkázaný na civilný proces. Súd
prvej inštancie mal na základe nesporných tvrdení za preukázané, že škodca žalobcovi 2/ túto škodu
vo výške 1.076,16 eur uhradil.

Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2To/9/2024-297 zo dňa 05.03.2024 mal
súd prvej inštancie za preukázané, že poškodená na následky zranení pri dopravnej nehode utrpela
zlyhanie zväčšeného a chorobne postihnutého srdca pri zlomeninách rebier s poškodením pravých pľúc
a vyplnením pravej pohrudničnej dutiny vzduchom a krvou, pričom na následky týchto zranení v NsP D.
E. dňa XX.XX.XXXX o 04,10 hod zomrela. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že odvolací

súd prihliadol pri ukladaní trestu odňatia slobody aj na to, že bolo znaleckým dokazovaním preukázané,
že poškodená mala také závažné zdravotné problémy, ktoré mohli s veľkou pravdepodobnosťou
participovať na jej úmrtí v spojení so zraneniami, ktoré utrpela v inkriminovanom čase zavineným
konaním škodcu. Škodca vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora proti trestnému rozsudku uviedol, že
žalobcovi 2/ bezprostredne po nehode napísal ospravedlňujúci list, v ktorom sa mu ospravedlnil, vyjadril

úprimnú ľútosť nad stratou blízkeho človeka a ponúkol mu možnosť pokryť všetky výdavky spojené s
poslednou rozlúčkou pre poškodenú, pričom doposiaľ uhradil škodu vo výške 1.500 eur.

3. Z objednávky zo dňa 22.03.2024 a potvrdenia o prevzatí objednávky mal súd prvej inštancie za
preukázané, že žalobkyňa 1/ objednala u B. A. A. IČO: 53837339, vyhotovenie hrobového miesta

pre poškodenú za cenu 3.466,- eur. Z fotografie v mobilnom telefóne predloženom žalobkyňou 1/ na
pojednávaní súd prvej inštancie zistil, že pomník
s náhrobnou doskou na meno poškodenej už bol vyhotovený a aj osadený. Vzhľadom k tomu,
že žalovaná sumu čo do vynaloženia 663,88 eur na zhotovenie pomníka s náhrobnou doskounerozporovala, súd prvej inštancie mal vynaloženie sumy vo výške 663,88 eur na vyhotovenie pomníka
s náhrobnou doskou žalobkyňou 1/ za preukázané.

4. Súd prvej inštancie na základe nesporných skutkových tvrdení mal za preukázané (keďže žalobcovia
toto tvrdili a žalovaná ich tvrdenia nepoprela), že žalobcovia sú deťmi poškodenej,
s ktorou boli v úzkom každodennom kontakte. Poškodená im každodenne pomáhala s ich deťmi, chodila
pre ne do škôl, učila sa s nimi v čase, kedy žalobcovia museli byť v práci. Smrťou poškodenej boli hlboko
zasiahnuté ich rodinné väzby. S poškodenou tvorili fungujúcu rodinu

s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Rodinný vzťah žalobcov a poškodenej bol založený
na silnom citovom vzťahu. Žalobcovia 1/ a 2/ bývali s poškodenou v tesnej blízkosti, pravidelne
sa navštevovali, všetky spoločenské aktivity vykonávali spolu aj so žalobcom 3/, ku ktorému chodili
pravidelne na chatu. Aj keď poškodená bola na dôchodku, bola vitálna, žalobkyni 1/ chodievala pre deti
do škôlky, keďže pracuje na zmeny. Najviac im však chýba jej každodenná prítomnosť a ich smútok
nie je možné odčiniť žiadnymi peniazmi. Ďalej je nesporné, že škodca mal v čase dopravnej nehody

uzatvorené so žalovanou povinné zmluvné poistenie.

5. Žalobkyňa 1/ sa pôvodne domáhala zaplatenia sumy 3.466 eur titulom majetkovej ujmy
- vynaložených nákladov na zriadenie pomníka a náhrobnej dosky. Podaním zo dňa 17.06.2024 upravila
žalobkyňa 1/ predmetný nárok a žiadala priznať sumu 663,88 eur a v časti prevyšujúcej sumu 663,88

eur zobrala žalobu späť. Súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 145
ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 CSP konanie v časti o zaplatenie 2.802,12 eur (3.466 mínus 663,88)
zastavil (výrok III.). Súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby vzhľadom na ustanovenie § 146
ods. 1 veta druhá CSP nebol potrebný.

6. Súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcov 1/-3/ v sume 15.000 eur pre každého titulom
nemajetkovej ujmy a nárok žalobkyne 1/ na zaplatenie sumy 663,88 eur titulom majetkovej ujmy -
vynaložených nákladov na zriadenie pomníka a náhrobnej dosky. Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že žalobcovia 1/ - 3/ sú deti poškodenej, ktorá zomrela v dôsledku dopravnej nehody zavinenej škodcom,
ktorého motorové vozidlo bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené u žalovanej. Ujma, ktorú

žalobcovia 1/-3/ ako pozostalí po poškodenej utrpeli, je v priamej príčinnej súvislosti s danou dopravnou
nehodou. Preto pokiaľ si žalobcovia 1/ - 3/ uplatňujú nemajetkovú ujmu spočívajúcu v zásahu do ich
osobnostných práv každý vo výške 15.000 eur, sú aktívne vecne legitimovaní v spore. Žalobkyňa 1/ je
aktívne vecne legitimovaná aj čo do uplatneného nároku na úhradu účelných nákladov spojených so
zriadením pomníka a náhrobnej dosky vo výške 663,88 eur, keďže bolo preukázané, že žalobkyňa 1/

objednala vyhotovenie pomníka a náhrobnej dosky. Pomník a náhrobná doska sú vyhotovené a osadené
na hrob poškodenej, pričom žalobkyňa 1/ za uvedené aj zaplatila.

7. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, v danej veci je nesporné, že zavineným konaním škodcu došlo
k zásahu do rodinného a súkromného života žalobcov 1/ - 3/, keď pri dopravnej nehode zahynula

ich matka. U škodcu sú splnené predpoklady zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti
žalobcov 1/ - 3/ vyvolaný prevádzkou motorového vozidla, nakoľko bol rozsudkom tunajšieho súdu č. k.
5T/25/2023-275 zo dňa 13.11.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 23To/9/2024-297 zo dňa 05.03.2024 uznaný vinným z prečinu usmrtenia poškodenej,
ktorá bola matkou žalobcov. Tým bola preukázaná zodpovednosť škodcu za neoprávnený zásah do

osobnostného práva žalobcov 1/ - 3/ na súkromie a rodinný život s blízkou osobou. Uvedené v danej
veci sporné nebolo. Vzhľadom na špecifickosť neoprávneného zásahu do práva na súkromie a rodinný
život všetkých žalobcov mal súd prvej inštancie za to, že odstrániť následky takéhoto závažného zásahu
vo forme primeraného zadosťučinenia v zmysle § 13
ods. 1 Občianskeho zákonníka by nebolo postačujúce. Preto v súdenom prípade je namieste priznať

žalobcom 1/ - 3/ nemajetkovú ujmu podľa § 13 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Pre určenie výšky
náhrady nemajetkovej ujmy sú v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka smerodajné 2 kritériá:
závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy (čím závažnejšia je čo do svojej intenzity i svojho trvania, tým
vyššia by mala byť aj čiastka peňažného zadosťučinenia), a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo. Druhé kritérium je stanovené veľmi všeobecne z dôvodu, nakoľko sa uplatňuje tak vo vzťahu k

postihnutej osobe, ako i k osobe, ktorá neoprávnený zásah spôsobila (napr. či išlo
u pôvodcu o ľahkú nedbanlivosť, hrubú nedbanlivosť alebo až o úmysel a pod.). Účelom náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch je zmiernenie následkov vzniknutej ujmy a nie nahradiť život človeka,
pretože to ani nie je možné. Súd však musí na základe určitých objektívnych kritérií určiť jej primeranúvýšku. Súd prvej inštancie pri určení výšky nemajetkovej ujmy posudzoval okolnosti tak na strane
pozostalých žalobcov, poškodenej ako i na strane škodcu. Čo sa týka okolností na strane žalobcov, súd
prvej inštancie, na rozdiel od žalovanej mal za to, že žalobcovia dostatočne

v konaní preukázali, že vzťah matka - deti bol silný a vrúcny, a aj napriek tomu, že každý zo žalobcov je
už plnoletý (v čase dopravnej nehody 34 rokov, 54 rokov a 53 rokov) a založil si vlastnú rodinu, je zrejmé,
že ich matka - poškodená bola jej súčasťou. Žalobcovia poškodenú často navštevovali, pomáhala im
s deťmi, trávili čas na chalupe, oslavovali spolu sviatky. Poškodená mala veľmi pekný vzťah nielen
so žalobcami, ale aj s vnúčatami. Žalobkyni 1/ pomáhala s deťmi, brávala ich na výlety, na ihrisko,

vyberala ich zo škôlky či školského klubu. Ako vypovedala žalobkyňa 1/, poškodená bola začlenená do
ich každodenného života. Už aj skutočnosť, že žalobkyňa 1/ si našla byt v blízkosti bývania poškodenej
svedčí o tom, že žalobkyňa 1/ mala
k matke veľmi blízky, intenzívny a pozitívny vzťah. Skutočnosti, ktoré vo svojich písomných podaniach
žalobcovia o svojom vzťahu k poškodenej uviedli, ktoré žalovaná nerozporovala, považoval súd prvej
inštancie za nesporné a v spojení s tým, čo bolo zistené výsluchom žalobcov na pojednávaní, sú

dostatočné na preukázanie ich vzťahu k poškodenej pred dopravnou nehodou. To, že žalobcovia s
poškodenou trávili čas, či už každodenne, alebo vždy, keď to bolo možné, stretávali sa s ňou, oslavovali
spoločne sviatky svedčí o tom, že poškodená ako matka bola skutočne jedna z ich najbližších osôb v
živote. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania nepochybuje o tom, že išlo o súdržnú
rodinu,vktorejsibolijedendruhémuvzájomnouoporou.Vkonaníbolapreukázanáexistenciakvalitného

vzťahu žalobcov a poškodenej navzájom a prirodzene silná vzájomná citová väzba. Súd prvej inštancie
uzavrel, že úmrtie poškodenej nepochybne zasiahlo do života jej detí - žalobcov a nenávratne pretrhlo
doterajšie väzby, čím žalobcovia stratili možnosť realizovať a ďalej rozvíjať svoj rodinný život, citové
a sociálne väzby vo vzťahu k poškodenej - ich matke, a to aj napriek tomu, že žalobcovia v čase úmrtia
matky už boli plnoletí, neboli na matku existenčne a finančne odkázaní a mali založené svoje rodiny.

Nadobudnutím plnoletosti detí sa vzťahy medzi nimi a rodičmi automaticky nepretŕhajú, ale častokrát
(tak, ako to bolo v tomto prípade) zostávajú minimálne rovnako silné
a kvalitnejšie, ak nie viac.

8. Čo sa týka osoby poškodenej, nebolo sporné, že v čase nehody (rok XXXX) mala XX rokov (rok

narodenia XXXX) a bola dôchodkyňa. Hoci z odôvodnenia trestného rozsudku je zrejmé, že poškodená
mala závažné zdravotné problémy, ktoré - ako to vyplynulo z výsledkov znaleckého dokazovania v
trestnom konaní - mohli s veľkou pravdepodobnosťou participovať na jej úmrtí, nebyť však zranení,
ktoré utrpela pri dopravnej nehode zavineným konaním škodcu, by zjavne nezomrela a aj naďalej mohla
byť súčasťou života žalobcov. V konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o

spoluzavinení poškodenej na dopravnej nehode. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, k dopravnej
nehode došlo na priechode pre chodcov
a poškodená neporušila žiadne povinnosti účastníka cestnej premávky. Ten, kto porušil svoje povinnosti,
a podľa názoru súdu hrubo, bol práve škodca, ktorý v obci za zníženej viditeľnosti aj pod vplyvom dažďa
jazdil rýchlosťou 68 km/h, teda o 18 km/h vyššou rýchlosťou než je v zmysle zákona najvyššia povolená

rýchlosť v obci, pričom napriek priechodu pre chodcov vyznačenom zvislou dopravnou značkou a aj
vodorovným dopravným značením, nedal prednosť poškodenej, ktorá v tom čase prechádzala cez
vozovku po priechode pre chodcov. Takéto hrubé porušenie povinnosti škodcom je okolnosťou, ktorú
treba vziať do úvahy pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy. Čo sa okolností na strane škodcu týka,
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že škodca sa ospravedlnil, avšak len žalobcovi 2/. Pri určovaní

výšky nemajetkovej ujmy súd okrem vyššie uvedených kritérií zohľadnil aj rozhodovaciu činnosť súdov,
keďže v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre
by mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady (viď
napr. nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012, sp. zn. III. ÚS 288/2017, rozhodnutie
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 21C/69/2022 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp.

zn. 8Co/43/2023 - priznaná nemajetková ujma plnoletým deťom 7.000 eur a 13.000 eur, rozhodnutie
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 15C/19/2019 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 17Co/55/2020 - priznaná nemajetková ujma plnoletým deťom 10.000 eur a 12.000 eur, rozhodnutie
Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6C/33/2020 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 19Co/72/2021 - priznaná nemajetková ujma manželke

20.000 eur a plnoletým deťom po 13.000 eur, rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica
sp. zn. 13C/8/2019 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/61/2020
- priznaná nemajetková ujma plnoletým deťom každému po 10.000 eur). Ako vyplýva z vyššie citovaných
rozhodnutí, súdy nepriznali vyššiu sumu než 15.000 eur pokiaľ išlo o pozostalé plnoleté dieťa, resp.20.000,- eur pokiaľ išlo o pozostalú manželku. Poukaz žalobcov, v súvislosti s výškou nemajetkovej
ujmy, na článok uverejnený v Advokátskom bulletine, v zmysle ktorého by mal byť objektívny základ
pre stanovenie výšky odškodnenia za zničenie najbližších rodinných väzieb stanovený v rozsahu 40 až

50 tisíc eur, súd prvej inštancie uviedol, že takáto suma nezodpovedá rozhodovacej činnosti súdov v
porovnateľnýchprípadoch.Zvyššieuvedenýchrozhodnutísúdovvyplývalapriznanásumanemajetkovej
ujmy pri pozostalých plnoletých deťoch od 7.000 eur do 15.000 eur. Súd prvej inštancie zhodnotiac
všetky kritériá podstatné pre určenie výšky nemajetkovej ujmy, s prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť
súdov Slovenskej republiky

v porovnateľných veciach mal za to, že primeraná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je
v tomto prípade 12.000 eur a to pre každého zo žalobcov. Hoci žalobcovia 2/ a 3/ trávili s matkou v
porovnaní so žalobkyňou 1/ menej času, nemožno skonštatovať, že by ich vzťah k matke bol menej
intenzívny a že by ich jej smrť zasiahla menej ako žalobkyňu 1/. Ako už bolo skonštatované, všetci
žalobcovia mali s matkou veľmi intenzívne citové väzby, čo je na priznanie nemajetkovej ujmy v rovnakej
výške 12.000 eur pre všetkých žalobcov (výrok I.). Ani skutočnosť, že škodca sa ospravedlnil len

žalobcovi 2/ nezakladá dôvod na to, aby mu bola priznaná nižšia suma oproti žalobcom 1/ a 3/, a to aj
vzhľadom k vedenému trestnému stíhaniu, čo mohlo byť motiváciou
k ospravedlneniu sa. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu čo do uplatnenia nemajetkovej ujmy zamietol
(výrok II.).

9. V súvislosti s nárokom žalobkyne 1/ na zaplatenie sumy 663,88 eur súd prvej inštancie uzavrel, že
daný nárok považuje za preukázaný. Je zrejmé, že žalobkyňa 1/ objednala
u B. A. A. v D.. E. vyhotovenie pomníka a náhrobnej dosky pre poškodenú v sume 3.466,- eur. Z
fotografie predloženej žalobkyňou 1/ na pojednávaní je zrejmé, že pomník a náhrobná doska už boli
aj na hrob poškodenej osadené a z vyjadrenia žalobkyne 1/ vyplýva, že dojednanú sumu 3.466 eur už

aj uhradila. Žalovaná na pojednávaní vyhlásila, že tento nárok v časti o zaplatenie sumy 663,88 eur
považuje za preukázaný. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 663,88 eur
titulom majetkovej ujmy - na úhradu účelných nákladov spojených so zriadením pomníka a náhrobnej
dosky, nakoľko nebolo preukázané, že by žalovaná túto sumu žalobkyni 1/ plnila, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.).

10. V súdenom prípade rozhodnutie o výške náhrady nemajetkovej ujmy záviselo od úvahy súdu. V
takom prípade patrí žalobcom 1/ - 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, aj keď im súd
nepriznal celú uplatnenú sumu. Primárne je totiž to, že do práv žalobcov bolo zasiahnuté, čo znamená
plný úspech vo veci čo do uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu, pričom výška nemajetkovej ujmy

je až druhotná, preto súd prvej inštancie priznal, v súlade s § 255 ods. 1 CSP, žalobcom 1/ - 3/ voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o konkrétnej výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným
uznesením (výrok V.).

11. Žalobkyňa 1/ si pôvodne uplatnila majetkovú ujmu vo výške 3.466 eur, pričom úspešná bola len čo
do zaplatenia 663,88 eur. V rozdiele súd konanie vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zastavil,
teda procesne zavinila čiastočné zastavenie konania žalobkyňa 1/, pretože zobrala žalobu v danej časti
späť bez uvedenia dôvodu, ktorý by bol relevantný vo vzťahu k rozhodovaniu o nároku na náhradu trov
konania v jej prospech. V ďalšej časti súd žalobe čo do zaplatenia

663,88 eur vyhovel. Súd prvej inštancie priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
61,70%, čo je rozdiel medzi úspechom žalovanej 80,85% a jej neúspechom 19,15% podľa § 255 ods. 2
CSP. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny
úradník samostatným uznesením (výrok VI.).

12. Proti tomuto rozsudku, výroku I. a V., podala žalovaná, prostredníctvom právneho zástupcu,
v zákonnej lehote odvolanie. Namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie § 365 ods.
1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
neuviedol, v akom rozsahu možno v hospodárskych podmienkach Slovenskej republiky uvažovať ovýške náhrady nemajetkovej ujmy za stratu blízkej osoby v dôsledku dopravnej nehody s ohľadom
na vzťah princípu proporcionality a satisfakčnú funkciu poskytovania náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Satisfakčná funkcia takejto náhrady v prejednávanej veci a v obdobných prípadoch má

zmierniť následky na strane žalobcov, pričom s ohľadom na podstatu týchto konaní sa následky
poskytnutím náhrady v peniazoch
v akejkoľvek výške nedajú odstrániť či podstatne zmierniť. To je zásadný rozdiel medzi nárokmi za
zásah do osobnostných práv stratou blízkej osoby a nároku za zásah do osobnostných práv znížením
dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti, kde poskytnutie vyššej náhrady nemajetkovej

ujmy je spôsobilé nahradiť, resp. zmierniť stratený spoločenský potenciál. Preto v komparácii týchto
dvoch typov náhrad nie je správny argument, že v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy za stratu
blízkej osoby by sa mali priznávať vyššie náhrady, než v konaniach
o náhradu nemajetkovej ujmy znížením dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti, nakoľko
pri nárokoch zo zníženia dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti poskytnutie finančného
zadosťučinenia je spôsobilé podstatne zmierniť následky zásahu do osobnostných práv naplnením

reparačnej a satisfakčnej funkcie. V nadväznosti na uvedené tak vyvstáva otázka, prečo nižšia než
priznaná suma náhrady nemajetkovej ujmy nie je spôsobilá naplniť súdom priznaný základ nároku
žalobcov. Pokiaľ táto otázka nie je relevantne zodpovedaná, priznaná suma náhrady nemajetkovej ujmy
je priznaná svojvoľne, a to práve s ohľadom na princíp proporcionality,
v zmysle ktorého by nemala byť priznaná vyššia náhrada než nevyhnutná na naplnenie účelu právnej

úpravy náhrady nemajetkovej ujmy. Preto sa javí, že naplnenie satisfakčnej funkcie (tak ako je to
objektívne možné) v predmetnom konaní by naplnila aj nižšia priznaná suma. V kontexte uvedeného
ako aj poukaz súdu na iné rozhodnutia súdov v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy za stratu blízkej
osoby sa javí ako potrebné poukázať na existenciu rozhodnutí súdov, v ktorých boli priznané podstatne
nižšie náhrady než tie, ktoré zvolil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rozsudkom

Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.11.2020,
sp. zn. 12Co/45/2020, bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy po nebohej osobe z dopravnej nehody
vo výške 10.000,- EUR matke, 8.000,- EUR otcovi a súrodencom vo výške 3.000,- EUR resp. 4.000,-
EUR. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.09.2021, sp. zn. 6Co/223/2019, z dopravnej
nehody, matke vo výške 14.000,- EUR a súrodencovi sumu

7.000,- EUR. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. júna 2018, sp. zn. 5Co/90/2018, ktorým
odvolací súd potvrdil priznanie náhrady nemajetkovej ujmy po nebohej osobe z dopravnej nehody vo
výške 9.000,- EUR matke a súrodencom vo výške 6.000,- EUR. V zmysle rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva vo veci Iltalehti a Karhuvaara v. Fínsko: „Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje,
pri určovaní výšky náhrady za porušenie osobnostných práv musí byť zohľadnená výška náhrady, ktorá

je priznávaná za telesné zranenia alebo, ktorá je priznávaná obetiam násilných činov, pričom náhrada
za porušenie iných osobnostných práv by nemala bez existencie závažných a dostatočných dôvodov
prevyšovaťmaximálnuvýškunáhradypriznávanúzatelesnézraneniaalebonásilnéčiny“. Podľazákona
č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zaviedol,
že pokiaľ je pozostalých po obeti násilného trestného činu viacero, maximálny je nárok na vyplatenie

odškodneniazaspôsobenúnemajetkovúujmuvovýškedvadsaťpäťnásobkusumymesačnejminimálnej
mzdy. S ohľadom na minimálnu mzdu v roku 2023 (700,- EUR) by podľa zákona č. 274/2017 Z. z.
maximálny nárok na náhradu nemajetkovej ujmy predstavoval náhradu v súčte vo výške 17.500,- EUR
pre všetkých pozostalých. V tomto smere je zároveň potrebné uviesť, že nemajetková ujma spôsobená
pozostalému z násilného trestného činu je kvalifikovanejšia než pozostalému z nedbanlivostného

trestného činu. S ohľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie priznal žalobcom neprimeranú
náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá neobstojí pri dôslednom uplatnení princípu proporcionality
a vychádzajú zo svojvoľnej úvahy súdu založenej na nevysporiadaní sa s otázkou všeobecnej
primeranosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy stratou blízkej osoby v hospodárskych podmienkach
Slovenskej republiky, a selektívnom výbere rozhodnutí o priznaných náhradách

v iných konaniach. Rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko súd prvej inštancie nepostavil svoj
záver o primeranom nároku na konštruktívnej preskúmateľnej úvahe o všeobecnej primeranosti
žalovaného nároku, od ktorej by odvodil priznanú náhradu žalobcovi. Skutočnosť, že zákonná úprava
nestanovuje hornú či dolnú hranicu takýchto nárokov nemôže byť argumentom na priznávanie náhrad
bez relevantného vysvetlenia súdu, čo považuje za primerané v obdobných prípadoch a následne v

prejednávanej veci. Práve naopak súd v takomto prípade musí konštruktívne vysvetliť, ako dospel k
priznanej náhrade, nielen uvedením okolností vzťahu medzi žalobcom
a nebohou blízkou osobou, ale najmä vysvetlím všeobecnej primeranosti výšky tohto nároku
v podmienkach Slovenskej republiky, bez čoho nemožno hovoriť o preskúmateľnom rozhodnutía zároveň tak skúmanie okolností vzťahu s blízkou osobou tak stráca zmysel, nakoľko neexistuje rámec,
v ktorom by sa jednotlivé okolnosti tohto vzťahu mali zohľadniť. Navrhla, aby Krajský súd v Trenčíne, ako
súd odvolací, rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobcom prizná náhradu nemajetkovej

ujmy v zníženej výške, zodpovedajúcej zásade primeranosti
a proporcionality.

13. Žalobcovia 1/ - 3/ v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že žalovaná sa
v odôvodnení svojho odvolania nezaoberá, na základe čoho dospela k záveru, že jej boli poškodené

jej procesné práva, že došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a že súd prvej inštancie vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná namieta výšku priznanej nemajetkovej ujmy
s poukazom na rozhodnutia iných súdov, pričom neuviedla, z akého dôvodu nižšie náhrady by mali byť
primerané. Súdom priznaná výška náhrady je primeraná neoprávnenému zásahu do práva na súkromie
a rodinný život žalobcov. Poukaz žalovanej na ust. § 12 ods. 2 z.č. 274/2017 Z.z. o priznaní nárokov
obetiam trestných činov a určenie maximálneho nároku vo výške 17.500,- eur pre všetkých pozostalých,

nie je dôvodný. Citované zákonné ustanovenie uvádza, že ak bola trestným činom spôsobená smrť a je
len jedna pozostalá obeť, má nárok na odškodnenie vo výške 50 - násobku mesačnej minimálnej mzdy.
V ustanovení nie je uvedené, že v prípade odškodnenia, kde je viac poškodených je možné vyplatiť iba
25 násobok minimálnej mzdy. A naviac, výška priznaná súdom prvej inštancie je podstatne nižšia ako
maximálna náhrada. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti riadne preskúmateľného

rozhodnutia. Žalovaný v roku 2024 zvýšil výšku PZP o 8% - 10%, kedy hospodáril s čistým ziskom 34
mil. eur. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcom priznal
náhradu trov odvolacieho konania.

14. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako "CSP"), bez nariadenia pojednávania odvolacieho
súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný
v napadnutej časti I. a V., podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť ako vecne správny, a to z nasledovných

dôvodov:

16. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcov v súlade s ust. § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka na
nemajetkovú ujmu, ktorú žalobcovia ako pozostalí utrpeli stratou poškodenej
- matky, ktorá zomrela v dôsledku dopravnej nehody zavinenej škodcom, ktorého motorové vozidlo bolo

v čase nehody povinne zmluvne poistené u žalovanej. Došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov
- do rodinného a súkromného života. Žalobcovia v konaní preukázali, že vzťah matka - deti bol silný,
vrúcny a aj napriek tomu, že každý zo žalobcov je už plnoletý /v čase dopravnej nehody 34 rokov, 54
rokov a 53 rokov/ a založili si vlastnú rodinu. Žalobcovia žalovanú často navštevovali, pomáhala im
s deťmi, trávili čas na chalupe, oslavovali spolu sviatky. Poškodená mala veľmi pekný vzťah nielen so

žalobcami, ale aj s vnúčatami.

17. Žalovaná deklarovala v odvolaní odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a
h/ CSP - písm. b/, keď súd procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, d/ - konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, f/ - keď súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a h/ - rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Podstata odvolacích argumentov žalovanej bola koncentrovaná v namietaní priznanej výšky

nemajetkovej ujmy.

19. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci,

a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP
a odvolateľka ju netvrdila.20. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj

z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných
právspojenýchsosúdnouochranoupráva.Idenapr.oprávonaverejnéprejednaniesporuzaprítomnosti
strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným
zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie
rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so

zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

21. Pokiaľ žalovaná deklarovala v odvolaní uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. d/ CSP, odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na všetky pochybenia
v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len
za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne

pôjde o prípady nesprávne realizovanie mandukačnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom
dokazovaní /napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia
o práve odoprieť výpoveď a podobne/ alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim
rozhodnutím príslušného orgánu. Odvolateľka však v odvolaní nešpecifikovala žiadne konkrétne
pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré podľa jej názoru mohlo mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Ďalej vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaná namietala nesprávnosť skutkových
a právnych záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (odvolacie dôvody uvedené
v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP).

23. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podstata tohto odvolacieho
dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli,
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané,
alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických

rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných
poznatkov.

24. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

25. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľky vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z precízne
zisteného skutkového stavu veci, keď vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil
predmetný návrh. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s

požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré
vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutéhorozsudku,konštatujesprávnosťjehodôvodovavpodrobnostiachnaňodkazuje(§387ods.

2 CSP), aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi
závermi súdu prvej inštancie.

26. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, v časti určenia výšky
nemajetkovej ujmy, poukazom na obsah odvolania, z nasledujúcich dôvodov:

27. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.28. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, (ďalej len "OZ"), fyzická osoba má právo najmä
sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa
odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa

§ 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v
značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

29. Predmetom konania v preskúmavanej veci bol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
uplatnené v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy je
dosiahnuť vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením
náhrady takej nemajetkovej ujmy dosiahnuť účinne vyváženie a zmiernenie nepriaznivého následku
neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby. Ide o samostatný nárok, ktorého právna
úprava vyplýva z § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka.

30. V zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v hlave I., článok 2 je na prvom
mieste právo na život, ktoré je chránené zákonom a je postavené nad všetky ostatné práva. Od práva
na život sa odvíjajú všetky ostatné práva a s tým súvisiace výšky peňažného plnenia.

31. Smrť pri dopravnej nehode je nepochybne fatálnym následkom. Strata blízkeho človeka je
nesmiernoutragédiouapríčinouobrovskéhosmútku,bolestiacitovejujmy.Citováujmavdôsledkustraty
blízkeho človeka sa nahradiť ničím nedá. Býva spojená so zmenou celkovej životnej situácie, ako tomu
bolo aj v okolnostiach posudzovanej veci. Finančná kompenzácia tejto ujmy a ťažké životné situácie,
ktoré sú s ňou spojené, môže do určitej miery uľahčiť finančná kompenzácia, na ktorú nepochybne aj

v okolnostiach posudzovanej veci žalobcovia, keďže išlo o stratu osoby im mimoriadne blízkej, majú
legitímny nárok a to v dôsledku porušenia práva na ochranu súkromia a rodinného života. Faktom však
je, že žiadna výška finančného odškodnenia stratu blízkej osoby, akou nesporne matka je, nahradiť
nemôže.

32. Dôsledky utrpenej straty sú u jednotlivých žalobcov v okolnostiach posudzovanej veci nepochybne
prítomné v ich každodennom živote a odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nepochybuje o tom,
že išlo o intenzívny a závažný zásah do osobnostných práv žalobcov /práva na súkromie a rodinný
život žalobcov/, ako najbližších rodinných príslušníkov, na ktorých odčinenie nepostačuje morálne
zadosťučinenie. Pre správnosť rozhodnutia o náhrade nemajetkovej ujmy sú podstatné východiská

priznanej náhrady, keď predčasné úmrtie poškodenej vo veku XX rokov zasiahlo do života jej detí -
žalobcov, ktorí sú v produktívnom veku, a nenávratne pretrhlo doterajšie väzby, čím žalobcovia stratili
možnosť realizovať a ďalej rozvíjať svoj rodinný život, citové a sociálne väzby vo vzťahu k matke, v
dôsledku čoho bola narušená celistvosť rodiny. Žalobcovia stratili možnosť viesť s matkou súkromný
a rodinný život a sú od jej smrti ochudobnení o túto sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších

rodinných príslušníkov, o stratu radosti s ňou prežívaných. Matka pomáhala s výchovou svojich
vnúčat, boli si vzájomnou oporou, často sa navštevovali, realizovali vzájomné rodinné stretnutia, oslavy.
Protiprávnym konaním vinníka dopravnej nehody tak prišlo k nezvratnej deštrukcii medziľudských,
ale najmä rodinných väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcov. Vykreslenie
intenzívneho a harmonického rodinného života nebohej a žalobcov tak bolo v súlade s vykonaným

dokazovaním pred súdom prvej inštancie, pričom umožnilo priznať náhradu v súdom určenej výške. Súd
prvej inštancie prihliadol aj na skutočnosti, ako došlo k dopravnej nehode. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že k dopravnej nehode došlo na priechode pre chodcov a poškodená neporušila žiadne
povinnosti účastníka cestnej premávky. Škodca, v obci pri zníženej viditeľnosti aj pod vplyvom dažďa
jazdil rýchlosťou 68 km/h, teda o 18 km/h vyššou rýchlosťou než je v zmysle zákona najvyššia povolená

rýchlosť v obci, pričom napriek priechodu pre chodcov vyznačenom zvislou dopravnou značkou a aj
vodorovným dopravným značením, nedal poškodenej prednosť, ktorá v tom čase prechádzala cez
vozovku po priechode pre chodcov. Takéto hrubé porušenie povinnosti škodcom je okolnosťou, ktorú
treba vziať do úvahy pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy.

33. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne, rozsiahlo a dôsledne posudzoval nárok žalobcov v
zmysle ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ako nárok na ochranu osobnosti, ktorý je rýdzo osobnej
povahy. V okolnostiach posudzovanej veci odvolací súd posúdením rozhodujúcich skutočností zastáva
názor, že súdom prvej inštancie priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy jednotlivým žalobcom /synom a dcére poškodenej/ je primeranou, keďže zohľadňuje tak okolnosti, za ktorých k tejto ujme
došlo /§ 13 ods. 3 OZ/ ako aj závažnosť vzniknutej ujmy. Občiansky zákonník neurčuje minimálnu
ani maximálnu hranicu nemajetkovej ujmy. Posúdenie výšky nemateriálnej ujmy je závislé od úvahy

súdu. Maximálna suma peňažného zadosťučinenia, ktorú môže súd priznať je ohraničená výškou
žalobcami požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo žalobného návrhu.
Súd vo svojom rozhodnutí musí uviesť dôvody, pre ktoré bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy
v konkrétnej výške. I keď výška nemateriálnej ujmy je predmetom voľnej úvahy súdu, táto úvaha sa
musí opierať o preskúmateľné hľadiská. Uplatnenie voľnej úvahy sa tak nesmie stať nepreskúmateľnou

ľubovôľou súdu mimo rámec akejkoľvek kontroly.

34. Čo sa týka okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva, odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, za ktorých ku zásahu došlo a ktoré boli zistené
vykonaným dokazovaním, vrátane osoby pôvodcu zásahu, jeho postoj k dopravnej nehode, úmysel,
forma a miera zavinenia, trestný postih, snaha o nápravu, oľutovanie, ospravedlnenie sa, právoplatné

odsúdenie v trestnom konaní.

35. Podľa záverov rozhodnutia Ústavného súdu vo veci v náleze II. ÚS/ 424/2012 zo
6. novembra 2014, rozhodovanie o výške náhrady nemajetkovej ujmy ponecháva zákon na voľnej
úvahe súdu. Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže

byť svojvôľou. Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pri tom na dve hľadiská,
a to tak na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Určenie výšky
peňažnej satisfakcie má byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade
s požiadavkou spravodlivosti." (SVOBODA, J. a kol. Občiansky zákonník. Komentár a súvisiace
predpisy. V. doplnené, rozšírené a aktualizované vydanie. Bratislava: Eurounion, 2004, s. 46).

36. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na celú škálu
rozhodnutí, medzi ktorými sú rozhodnutia z posledných rokov, vydané všeobecnými súdmi v obdobných
veciach. Pri posúdení súdom priznanej sumy nemajetkovej ujmy v súvislosti s úmrtím pri dopravnej
nehode, odvolací súd zohľadnil vlastnú rozhodovaciu činnosť a to v súlade s princípom rovnosti

rozhodovania v porovnateľných veciach - Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
288/2017 z 5. decembra 2017) rozhodnutie sp. zn. 5Co/124/2018
- priznaná náhrada nemajetkovej ujmy dcére spôsobená smrťou matky pri dopravnej nehode vo
výške15.000,-eur,rozhodnutiesp.zn.27Co/21/2024-priznanánáhrada nemajetkovejujmyspôsobená
smrťou matky žalobcov 1/ a 2/ - každému sumou vo výške 15.000,- eur a sestry žalobcov 3/ - 5/ každému

vo výške 8.000,- eur, rozhodnutie sp. zn. 27Co/47/2022 - výška nemajetkovej ujmy spôsobená smrťou
manžela a otca priznaná každému vo výške 20.000,- eur/, ako i záväzné rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky – rozhodnutie zo dňa
30. októbra 2024, sp. zn. 8Cdo/32/2023, sp. zn. 4Cdo/139/2011 zo dňa 30. októbra 2012, sp. zn.
7Cdo/215/2020 zo dňa 31. januára 2022, sp. zn. 7Cdo/73/2021 zo dňa 30. júna 2022, judikát

R29/2001-samotnázávažnosťujmyvzniknutejvdôsledkuneoprávnenéhozásahudoprávanaochranu
osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď pri určení
je potrebné prihliadať aj na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva. Tieto okolnosti môžu byť
významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorý neoprávnený zásah spôsobila.

37. Odvolacia námietka žalovanej poukazom na zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov, ktorý
zaviedol, pri uplatnení nároku na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu, maximálnu
výšku náhrady v súčte 17.500,- eur, keď nemajetková ujma spôsobená pozostalému z násilného
trestného činu je kvalifikovanejšia než pozostalému z nedbanlivostného trestného činu, nie je dôvodná.
Určovanie výšky náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých pre obete dopravných nehôd a jej korelácia

s náhradou škody pre obete násilných trestných činov nie je možná. Pri odškodňovaní pozostalých obetí
dopravnej nehody nie sú prítomné také spoločné znaky, ktoré by odôvodňovali analogickú aplikáciu
maximálnej výšky odškodnenia pre obete násilných trestných činov od rozsahu odškodnenia podľa
zákona o obetiach na súkromnoprávne vzťahy medzi sekundárnou obeťou a pôvodcom protiprávneho
zásahu. Navyše, záväzok štátu uhradiť obetiam trestných činov určitú peňažnú čiastku je len podporným

mechanizmom
a nevylučuje súkromnoprávny nárok na náhradu voči skutočnému páchateľovi ako pôvodcovi zásahu
v rozsahu, v akom nebol pokrytý poskytnutou sumou zo strany štátu. Poškodenej osobe preto zákon
o obetiach nebráni uplatniť si zvyšnú sumu náhrady za nemajetkovú ujmu priamo voči porušiteľovi.Považovať tak sumu odškodnenia v zákone o obetiach za akýsi horný limit nemajetkovej ujmy vo
všeobecnosti nemožno považovať za správne. Vzťah medzi sekundárnou obeťou a škodcom by sa mal
spravovať iba súkromnoprávnymi pravidlami určenými k jeho regulácii a výška náhrady by mala byť

ustanovená podľa zákonných kritérií vykladaných spôsobom, aby bol čo najviac dosiahnutý cieľ týchto
zákonných noriem. Z ust. § 11 OZ vyplýva peňažný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do
osobnostifyzickej osoby,ktorámáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia. Právo na ochranu osobnosti predstavuje právo vzťahujúce
sa k tej, ktorej individuálnej fyzickej osobe a na to nadväzujúci nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch predstavuje individuálny nárok konkrétnej fyzickej osoby, preto súdom priznaný nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy nie je len nárokom individuálne určeným na základe okolností prípadu, ale
individuálne určeným aj vo vzťahu ku konkrétnej osobe.

38. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval
odvolací súd poukazy žalovanej v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak

skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov
v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

39. Odvolacia námietka žalovanej, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol,
v akom rozsahu možno v hospodárskych podmienkach SR uvažovať o výške nemajetkovej ujmy,

nie je dôvodná. Ako už vyššie uviedol odvolací súd, výška nemajetkovej ujmy zohľadňuje okolnosti,
za ktorých k ujme došlo ako aj závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy so zreteľom na princíp
proporcionality. Rovnako je potrebné prihliadnuť na následky vzniknuté v dôsledku dopravnej nehody,
príčinu. Výška sa posudzuje podľa okolností každého jednotlivého prípadu, túto individualizáciu nie je
možné paušalizovať. Individuálne a neopakovateľné vzťahy medzi matkou a deťmi, dôsledky pretrhnutia

väzieb vo vnútri rodiny stratou matky, pôsobí zraňujúco a individuálne a rozmanito na každého zo
žalobcov - ich emócie, prirodzená bolesť a životné nešťastie, zásadná zmena života. Je to celoživotná
trauma, ktorá bola žalobcom spôsobená, preto nie je dôvodná ani námietka odvolateľky na zníženie
nemajetkovej ujmy tak, ako to v podanom odvolaní žiadala. V takto individualizovanom rámci určovania
konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy, keďže rozsah

vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvantifikovať a vyčísliť /Rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 8Cdo/32/2023, sp. zn. 7Cdo/73/2021, ako i rozhodnutie sp.zn. 7Cdo/215/2020/. Odvolateľka
nedôvodne poukázala na nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za stratu blízkej osoby v komparácii
s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy znížením ľudskej dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby
v spoločnosti, keď posudzovanie tohto nároku vychádza z odlišných kritérií ako v danej veci. Vzniknutá

trauma je zo životov žalobcov za daných okolností prakticky neodstrániteľná. Smrť ako absolútna
a nenahraditeľná strata predstavuje sama o sebe závažný zásah do práva na ochranu osobnosti, pričom
spôsobuje ťažké rozpoloženie a v prípade fungujúcej rodiny má za následok dlhotrvajúcu nemožnosť
vyrovnať sa so stratou blízkeho človeka napriek plynutiu času. Porovnávanie s iným nárokom na
náhradu nemajetkovej ujmy preto nie je možné. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na svoje

odôvodnenie rozhodnutia uvedené v odsekoch 31. -37.

40. S poukazom na uvedené závery, súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobcom čo do
základu náhrady nemajetkovej ujmy vyhovel, za súčasne správneho rozhodnutia tiež v časti o trovách
konania medzi stranami sporu, konštatujúc plný nárok na náhradu trov konania žalobcov voči žalovanej,

ktoré budú vyčíslené z hľadiska ich výšky z priznaného plnenia, keďže v spore úspech čo do základu
zaznamenali a výška náhrady závisela od úvahy súdu.

41. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou konania. Zmyslom a účelom náhrady trov
v konaní pred všeobecným súdom, je poskytnúť úspešnému účastníkovi, alebo účastníkovi, ktorému

to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej
a časovej súvislosti s konaním musel, alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel
zaplatiť, ak by tu takéto konanie pred všeobecným súdom či už nebolo vôbec, alebo netrvalo dlhší čas.
Inštitút náhrady trov konania teda plní v zásade reparačno-satisfakčnú funkciu.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.44. Náhrada trov konania vychádzajúc z vyššie cit. zák. ustanovení, je teda ovplyvnená zásadou
úspechu vo veci, z ktorej správne vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania tak účastníkov, ako
aj štátu súd prvej inštancie, ktorá sa uplatňuje v sporovom konaní, o ktoré ide nepochybne aj v

preskúmavanej veci, keďže len v tomto sa dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu vo veci. Úspech
vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Plný úspech
v spore sa v zásade zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci
samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak bolo žalobe v plnom rozsahu vyhovené. Tak za
účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu (Občianskeho súdneho poriadku), tak za súčasného

procesného kódexu (§ 255 ods. 1 CSP) však bolo a je tiež naďalej možné priznať účastníkovi plnú
náhradu trov konania aj keď bol úspešný iba "čiastočne", ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od
znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu (sudcovské právo) v ktorom prípade nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, pretože ho
nemožno ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy
súdu, o ktorý prípad išlo tiež v okolnostiach posudzovanej veci vo vzťahu k nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy. Je totiž potrebné rozlišovať, čo je v takomto prípade základné a čo sprevádzajúce.
Základ v takomto prípade predstavuje záver o danosti právneho základu žalovaného nároku a jeho
samotná výška je už druhotná a nadväzujúca. Úspech vo veci o uvedenom nároku, ktorý bol tiež
predmetom tohto konania, sa teda skúma čo do právneho základu, a nie čo do výšky priznaného nároku.
Nepriznanie plnej požadovanej výšky nároku, sa v tomto prípade v praktickom živote prejaví tak, že pri

rozhodovaní o samotnej náhrade trov konania (v druhej fáze), sa výška náhrady trov bude vypočítavať
len z výšky priznaného plnenia. V konkrétnosti posudzovanej veci vo svetle týchto východísk je za
úspech všetkých žalobcov potrebné považovať úspech v základe nároku na náhradu nemajetkovej ujmy,
ktorého výška bola závislá od úvahy súdu, vychádzajúc z čoho súd prvej inštancie v zhode s touto
názorovou líniou správne priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovaným vzniknutých

impredsúdomprvejinštancievrozsahu100%, avšaksamozrejmelentých,ktoréboliúčelnevynaložené
na uplatnenie práva a ktoré budú následne počítané len z výšky prisúdeného plnenia.
45. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. ako aj
súvisiacom výroku V. o trovách konania ako vecne správny potvrdil. Žalovaná v odvolaní neviedla
žiadne podstatné, pre rozhodnutie relevantné skutočnosti, spôsobilé k odlišnému,

v prospech ktoréhokoľvek z nich vyznievajúceho rozhodnutiu odvolacieho súdu, s ktorými by sa už súd
prvej inštancie nebol zaoberal, či dostatočne vysporiadal.

46. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Úspešným žalobcom 1/ - 3/ odvolací súd priznal náhradu

trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).