Uznesenie – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, April 14, 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 47C/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725201205
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Matúšová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1725201205.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX,
XXX XX D. E., právne zastúpenej AK Mgr. Beáta Kartíková s.r.o., so sídlom Gazdovský rad 2, 931 01
Šamorín, IČO: 48 214 337, proti žalovanému: A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX
XX D. E., o nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovanému, aby dočasne nevstupoval do rekreačného domu so súpisným číslom

XXX, postaveného na pozemku parcele registra „C“ parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 325 m2, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného G. H. I., katastrálnym odborom pre
katastrálne územie D. E., obec D. E., G. I., a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Súd ukladá žalovanému, aby sa na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni
s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní,

v priestupkovom konaní, v obdobnom konaní pred inými orgánmi verejnej moci, na ktoré bude žalovaný
predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

IV. Súd ukladá žalobkyni, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala ako
žalobkyňa proti žalovanému žalobu v zmysle ust. § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, inak súd neodkladné opatrenie nariadené výrokom I. tohto
uznesenia aj bez návrhu zruší.

V. Súd žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,34 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa
11.04.2025 domáhala, aby súd žalovanému
- uložil dočasne nevstupovať do rekreačného domu so súpisným číslom XXX postaveného na parcele
CKN parc. č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 325 m2, zapísaného na LV č. XXXX,
vedeného G. H. I., katastrálnym odborom pre katastrálne územie D. E., obec D. E., okres I. (ďalej aj ako
Nehnuteľnosť“), a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej;

- zakázal približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti
na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní, v priestupkovom konaní,
v obdobnom konaní pred inými orgánmi verejnej moci, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu
nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej;
- uložil nekontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými

prostriedkami, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.Žalobkyňa zároveň navrhovala, aby jej súd uložil povinnosť podať proti žalovanému v lehote 30 dní od
právoplatnosti uznesenia žalobu o ochranu osobnosti a aby jej súd voči žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným boli manželmi, ktorých manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 37Pc/6/2022-86 zo dňa 25.04.2023, právoplatným dňa
17.05.2023. Po rozvode manželstva sa žalobkyňa odsťahovala zo spoločnej domácnosti so žalovaným
z dôvodu obavy o jej integritu, pretože počas manželstva ju žalovaný niekoľkokrát fyzicky napadol.

Následne sa v januári 2025 opätovne nasťahovala do Nehnuteľnosti, ktorá po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zatiaľ nebola vyporiadaná. Ide o rekreačný dom so súp. č. XXX nachádzajúci
sa na pozemku parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 325 m2, vedený
G. H. I., katastrálnym odborom pre katastrálne územie D. E., obec D. E., okres I. na liste vlastníctva č.
XXXX. Vzťah strán sporu sa podľa žalobkyne v posledných mesiacoch radikálne zhoršil. Po návrate do
Nehnuteľnosti sa žalovaný začal voči žalobkyni správať arogantne, povýšenecky a drzo. Pri hádkach

ju začal natáčať telefónom s vyhrážkou, že to pošle deťom. Posledná hádka medzi stranami sporu sa
odohrala dňa 24.03.2025 a týkala sa zvuku na televízii, ktorý žalovaný pustil naplno počas toho, ako
žalobkyňa cez slúchadlá počúvala online hodinu astrológie, ktorú máva každý druhý pondelok večer.
Hlasitá hudba sa zopakovala aj v utorok podvečer dňa 25.03.2025 okolo 18.00 hod. kedy poprosila
žalovaného o stíšenie a keď nebol ochotný, pristúpila žalobkyňa ku kuchynskej linke, kde si robil jedlo

a mal reproduktor a sama hudbu stíšila. Na to sa žalovaný nahneval a začal žalobkyňu fackať po tvári.
Žalobkyňa bola v šoku a mala za to, že incident skončí ako inokedy, že žalovaný v afekte útočil, potom
sa prebral a skončil. Preto si v šoku sadla na sedačku, avšak žalovaný pokračoval a celou silou ju
mlátil do hlavy, tváre a rúk. Po uvedenom fyzickom útoku sa vyjadril, že sa mu veľmi uľavilo a že toto
bude robiť každý deň. Žalobkyňa následne zavolala policajnú hliadku a rýchlu zdravotnú pomoc. Polícia

ju informovala, že keď pôjde z urgentu, aby sa zastavila na OO PZ a podala trestné oznámenie pre
ublíženie na zdraví. Na polícii so žalobkyňou spísali oznámenie o priestupku proti majetku podľa § 49
ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 o priestupkoch. Žalobkyňa si podľa jej vyjadrenia nevšimla, že
policajti dali do oznámenia iné znenie a jej podanie svojvoľne zakvalifikovali ako oznámenie o priestupku
a nevykonali vykázanie zo spoločného obydlia. Po tom, ako sa žalobkyňa dostavila domov, žalovaný

vyšiel zo svojej izby, rozsvietil svetlá, obzeral si žalobkyňu a na jej otázku, či má nejaký problém,
odpovedal, že on žiadny problém nemá ale žalobkyňa bude mať. Skutočnosť, že na polícii bolo podané
oznámenie o priestupku si žalobkyňa všimla až nasledujúci deň, a preto dňa 26.03.2025 išla podať
na Okresnú prokuratúru v Pezinok trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu
ublíženia na zdraví a následne išla na OR PZ Pezinok, kde jej zranenie policajti nafotili. Od incidentu

žalobkyňa cítila tlak v hlave a v ušiach, a preto dňa 01.04.2025 šla k jej obvodnej lekárke, ktorá ju poslala
na ďalšie vyšetrenie, počas ktorého bola žalobkyni stanovená diagnóza: posttraumatická perforácia
pravého ušného bubienka. Žalobkyňa uviedla, že od incidentu býva naďalej v Nehnuteľnosti a bojí sa
o svoj život. Nakoľko bola skutkom žalovaného traumatizovaná, nie je schopná byť v Nehnuteľnosti
sama a vždy je tam s ňou niekto z jej rodiny alebo kamarátov. Bojí sa, že sa žalovaný vráti a tak, ako

jej sľuboval, všetko sa zopakuje.
Žalobkyňa uviedla, že žalovaný je vo vzťahu k nej dôvodne podozrivý z násilia, ktorého sa vo vzťahu
k nej fyzicky dopustil, napadol ju a pohrozil jej, že v tejto činnosti bude pokračovať každý deň. S ohľadom
na tieto okolnosti žalobkyňou opísané konanie žalovaného v nej dôvodne vzbudzuje obavu o jej život
azdravie.Podľažalobkyneexistujedôvodnáobava,žebymohlabyťohrozenánasvojomživoteazdraví.

Účelom daného neodkladného opatrenia je okrem zabezpečenia priamej ochrany života a zdravia
ohrozenej osoby, zabezpečiť jej aj pocit bezpečia a možnosť života bez strachu a neustálych obáv o jej
život a zdravie.

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobkyňa pripojila k svojmu návrhu rozsudok Okresného

súdu Bratislava III, č. k. 37Pc/6/2022-86 zo dňa 25.04.2023 spolu s doložkou právoplatnosti, potvrdenie
o oznámení o priestupku zo dňa 25.03.2025 č. ORP-P-165/SC-OPP2-2025, zápisnicu o trestnom
oznámení zo dňa 26.03.2025, fotodokumentáciu zranení žalobkyne, odpis potvrdenia o dočasnej
pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky, výpis z LV č. XXXX pre k. ú. D. E..

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.5. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

14. Podľa § 332 ods. 1 a ods. 2 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho
vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

15. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

16. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán, ktoré sú

narušené resp. riešenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany
sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, prípadne, žeby bola
ohrozená exekúcia. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z naliehavosti a nutnejpotreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých
konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v
dôsledku ktorých sa strana, ktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva, môže dôvodne

obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Zmyslom neodkladného
opatrenia je poskytnúť ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to
napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Splnenie predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale tieto je potrebné
aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že je možné nadobudnúť dôvodné presvedčenie o ich

pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia pred
požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal
obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.

17. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania na základe skutočností osvedčených z predložených listín, čo
súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v zákonom vymedzenej lehote. Riadne dokazovanie podľa ust. § 185 a nasl. CSP sa
nevykonáva a súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len v tom prípade, ak sú splnené základné

podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 CSP.

18. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom
musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Súd pri rozhodovaní o nariadení
neodkladného opatrenia musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie

neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu
má navrhované neodkladné opatrenie smerovať.

19. V danom konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že účel sledovaného neodkladného opatrenia nie
je možné dosiahnuť, vzhľadom na jeho obsah, zabezpečovacím opatrením. Súd rozhodol o nariadení

neodkladného opatrenia v súlade s ust. § 329 ods. 1 CSP bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania na základe tvrdení žalobkyne a na základe ňou predložených listinných
dôkazov.

20. Po preskúmaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a popisu skutkových

udalostí súd ustálil, že žalobkyňa sa domáha nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalovaný
ako jej bývalý manžel, s ktorým žije v spoločnej Nehnuteľnosti sa vo vzťahu k nej dopustil fyzického
násilia, z ktorého dôvodu sa domáha ochrany nariadením neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods.
2 písm. e), g) a h) CSP.

21. Primárnym účelom neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e) až h) CSP je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické
násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho
nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna
ochrana, pričom pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej

alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované
konkrétnymi okolnosťami daného prípadu ad hoc pričom dôkazné bremeno zaťažuje osobu, ktorá návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia podáva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí hodnoverne
osvedčiť, že jeho osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pojem násilia

ako taký pritom nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise definovaný. Základným
charakteristickým znakom násilia je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré
je zámerné. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci,
fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa totiž stretnú rovnocenné strany, kým
násilie je situácia, keď jedna strana zneužije prevahu svojej moci. Násilie však nemusí obsahovať len

fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako
silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu
iného človeka a je zvlášť účinné vtedy, ak sa spojí s fyzický násilím.22. Súd po preskúmaní okolností daného prípadu dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodný v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti
žalovanému dočasne nevstupovať do Nehnuteľnosti a nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť

menšiu ako 10 metrov. Súd mal za osvedčené, že žalobkyňa a žalovaný sú bývalí manželia, ktorí
spolu žijú v spoločnej Nehnuteľnosti, ktorá je predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ktoré síce rozvodom manželstva zaniklo, ale ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia ešte nebolo vyporiadané. Ako vyplynulo zo skutkových tvrdení žalobkyne, zo zápisnice
o trestnom oznámení zo dňa 26.03.2025 a z predloženej fotodokumentácie zranení, medzi žalobkyňou

a žalovaným došlo dňa 25.03.2025 k incidentu, počas ktorého žalovaný žalobkyňu fyzicky napadol, keď
ju udieral do oblasti tváre, hlavy a hornej časti rúk, v dôsledku čoho bola žalobkyňa práceneschopná od
25.03.2025ajejpráceneschopnosťvčasepodanianávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniatrvala.
Z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že žalobkyni boli spôsobené rozsiahle pomliaždeniny v oblasti
tváre a pravého ucha. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila naliehavú
potrebu dočasnej úpravy vzťahov strán sporu, keďže správanie žalovaného ako bývalého manžela

žalobkyne voči nej v mieste ich spoločného bydliska dňa 25.03.2025 opodstatňuje obavu o jej zdravie
a život. Žalobkyňou popísané správanie žalovaného po fyzickom útoku na žalobkyňu, kedy uviedol, že
sa mu uľavilo a toto bude robiť každý deň ako aj po návrate žalobkyne z nemocnice, kedy uviedol, že
nemá žiadny problém, ale žalobkyňa bude mať, je spôsobilé vyvolať u žalobkyne dôvodnú obavu o jej
život a zdravie aj do budúcna a tiež odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu, ako to

vyplýva z výroku I. a II. tohto uznesenia. Povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu
ako 10 metrov súd uložil s výnimkou úkonov vymedzených vo výroku II. tohto uznesenia z dôvodu,
že nie je možné predpokladať, že žalovaný bude schopný tento zákaz dodržať bezvýnimočne, najmä
s ohľadom na skutočnosť, že bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu ako bývalých manželov nebolo
doposiaľ vyporiadané ako aj s ohľadom na podané trestné oznámenie, kedy je možné predpokladať

uskutočňovanie úkonov aj v prítomnosti žalobkyne.

23. Pokiaľ ide o žalobkyňou podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa
domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť nekontaktovať ju písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami, v tejto časti súd návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietol.

Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani len netvrdila a ani neosvedčila, žeby ju
žalovaný písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktoval takým
spôsobom, žeby tým bola ohrozená jej telesná alebo duševná integrita, resp. žeby u žalobkyne vyvolával
dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

24. Súd obmedzil trvanie neodkladného opatrenia, ktorým uložil žalovanému povinnosť nevstupovať
do Nehnuteľnosti do času skončenia konania vo veci samej (výrok I.), pričom zároveň výrokom
IV. uložil žalobkyni v súlade s ust. § 336 ods. 1 CSP povinnosť podať žalobu proti žalovanému
žalobu vo veci samej, ktorou bude žaloba na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Súd mal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené, že sa strany sporu snažili

vyporiadať zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov dohodou, pričom si vymenili niekoľko
návrhov ale ich názory na vyporiadanie spoločného majetku sa diametrálne líšia a ani po niekoľkých
mesiacoch nedokázali nájsť spoločné riešenie. Vzhľadom na uvedené, nakoľko súd mal za to, že
práveotázkavyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovpredstavujemedzistranamisporu
spornú otázku, ktorá potenciálne vie prispieť k eskalovaniu konfliktov medzi nimi a práve vyporiadanie

bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovprispejekukonečnémuriešeniusporumedzistranamisporu,
súd uložil žalobkyni podať žalobu tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto uznesenia. Súd neuložil
žalobkyni povinnosť podať žalobu podľa ust. § 146 ods. 2 OZ nakoľko bolo osvedčené, že žalobkyňa
a žalovaný už v čase rozhodovania súdu o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie
sú manželmi.

25. Súd nevyhovel návrhu žalobkyne, aby jej bola uložená povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia podať žalobu na ochranu osobnosti, nakoľko takéto súdne konanie by nebolo spôsobilé
vyriešiť natrvalo otázku vstupu a užívania Nehnuteľnosti sporovými stranami. Rovnako mal súd za to,
že konanie o ochranu osobnosti by mohlo viesť k uloženiu zákazu priblíženia žalovanému natrvalo,

čo nezodpovedá druhému oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, ktorý upravuje základné
ľudské práva a slobody a ktorý predpokladá obmedzenie základných ľudských práv a slobôd jednotlivca
len na základe zákona resp. v prípadoch ustanovených zákonom. Samotné približovanie sa žalovaného
k žalobkyni nepredstavuje neoprávnený zásah do jej osobnostných práv, a preto ho nie je možnéžalovanému na základe žaloby vo veci samej v súlade s ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zakázať. Za neoprávnený zásah je totiž potrebné vyhodnotiť len akékoľvek agresívne správanie sa
žalovaného voči žalobkyni, ktoré odporuje právu alebo etickým normám spoločnosti, alebo ktoré

zasahuje do osobnosti žalobkyne, do jej práva na ochranu života a zdravia, práva na súkromie
a pod. Aj samo právo na priblíženie sa k inému resp. kontaktovanie iného patrí do čiastkového
osobnostného práva na slobodné budovanie si spoločenských vzťahov s inými subjektami a má presah
do Ústavou Slovenskej republiky garantovaných základných ľudských práv a slobôd. Obmedzenia
ukladané subjektu, ktorý zasahuje do osobnostných práv iného jedinca musia byť proporcionálne

k možnosti výkonu jeho základných práv a slobôd, a to z hľadiska sledovaného cieľa a vhodnosti
zvoleného prostriedku ochrany s prihliadnutím na praktický dopad na právne pomery žalovaného
subjektu ako aj na systémové zaradenie uložených obmedzení v právnej sústave. S odkazom na
uvedené súd nepovažuje uloženie zákazu priblíženia k žalobkyni za prostriedok ochrany osobnostných
práv, ktorý je aplikovateľný v súlade s ust. § 13 Občianskeho zákonníka, nakoľko by mali charakter
trvalého obmedzenia žalovaného, čo podľa názoru súdu nezodpovedá ústavným princípom ochrany

základných ľudských práv a slobôd. Neodkladné opatrenie nariadené vo výroku II. tohto uznesenia súd
uložil bez časového obmedzenia, a teda takto nariadené neodkladné opatrenie bude trvať do času, kým
ho súd na návrh niektorej zo sporových strán v súlade s ust. § 334 CSP nezruší.

26. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd v súlade s ust.

§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,34 %. Súd
mal preukázané, že žalobkyňa mala v konaní čiastočný úspech, keď z troch požadovaných nárokov
bola úspešná v dvoch (66,67 %) a v jednom bola neúspešná (33,33 %). Za uvedených podmienok,
predstavuje pomer úspechu a neúspechu žalobkyne 33,34 %.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Uznesenie je vykonateľné vo výroku I. dňa 14.04.2025.