Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 20, 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5Cb/58/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821202242
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5821202242.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a

televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému:
Matiaso Lucacci, s.r.o., so sídlom Kliňanská cesta 1222, 029 01 Námestovo, IČO: 44 729 090, právne
zastúpený: JUDr. Ferdinand Klinovský, advokát so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1660/22, 026 01
Dolný Kubín, v konaní o zaplatenie 3 713,16 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 497,30 EUR v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa proti žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 15.12.2021 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny
3713,16 eur vrátane úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,50 eur a pokuty vo
výške 66 eur a náhrady trov konania.

2. Odôvodnil ju tým, že ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z. z. o

Rozhlase a televízií Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
- (ďalej len „zákon č. 532/2010 Z. z.“) poskytol žalovanému, ktorý je platiteľom úhrady, služby verejnosti
podľa § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“ alebo „zákon
č. 340/2012 Z.z.“), tento bol povinný platiť úhradu 4,64 eur podľa § 6 ods. 5 s periodicitou platenia
mesačná - § 7 zákona. Žalobca kontrolou úhrad zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil
úhradu za kontrolované obdobie 11/2009 - 06/2021. Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 zákona písomnou

výzvou zo dňa 09.02.2021 odoslanou hromadným elektronickým podacím hárkom EPH prostredníctvom
elektronickej podateľne Slovenskej pošty, a.s. na adresu pre doručovanie písomnosti vyzval žalovaného
na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy.
Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je
žalovaný povinný v zmysle § 10 ods. 3 zákona zaplatiť aj pokutu. Výška dlhu žalovaného je preukázaná
ako „Nedoplatok“ v prehľade predpisov a platieb, kde „Obdobie“ predstavuje rok a mesiac a štruktúru,
„Predpis“ je mesačná výška úhrady podľa § 6 ods. 1 zákona alebo nákladov na vymáhanie úhrady

v zmysle § 10 zákona, „Zostatok k úrade„ je uvedený neuhradený zostatok pohľadávky žalobcu z
„predpisu“. Pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 3.713,16 eur (z toho istina 3.647,16 eur a pokuta 66
eur) a zaplatené poštové sadzby vo výške 1,50 eur. Na základe uvedené žiadal vydať platobný rozkaz,
a v prípade vecne odôvodneného odporu, navrhol vydať rozsudok podľa žalobnej žiadosti.3. V uvedenej veci súd podľa žaloby vydal dňa 13.01.2022 pod č.k 5Cb/58/2021-12 platobný rozkaz,
proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením poukazujúc na to, že nárok je neopodstatnený.

Od 11/2009 do 02/2022 počet riadnych zamestnancov s pravidelným príjmom (mimo zamestnancov
vykonávajúcich prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
v zmysle § 6 ods. 4 zákona) nikdy nepresiahol počet 50. Napriek tomu sa od 02/2018 do 07/2021
bezdôvodne a nesprávne zmenila sadzba úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom z 18,58
eur (sadzba od 10 do 49 zamestnancov - písm. b/) na 79,66 eur (sadzba od 50 do 249 zamestnancov -

písm. c/), pričom z tejto sadzby vychádzal žalobca pri vyčíslení uplatnenej pohľadávky, ktorú žalovaný
považuje za nesprávnu, žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril písomným podaním zo dňa 25.03.2022, v ktorom poukázal
na možnosť žalovaného vyjadriť sa k zvýšeniu počtu zamestnancov, ktoré malo za následok určenie
vyššej sadzby úhrady za služby verejnosti poskytovanej RTVS, ihneď po odoslaní notifikačného e-mailu

zo strany žalobcu o zvýšení počtu zamestnancov v období 01/2018, ale aj pri každom ďalšom oznámení
o blížiacej sa splatnosti, kde je uvedený predpis na aktuálny mesiac s nedoplatkom a to dvakrát v roku
2018 a dvakrát v roku 2019 a dvakrát v každom roku až do roku 2022. Žalovaný ani v jednom prípade
tak neurobil, hoci o zaradení do kategórie platiteľa podľa § 6 ods. 3 písm. c) zákona bol informovaný.
K dôkazu predloženého žalovaným poukázal na to, že ide o dôkaz bez identifikačných údajov, z

ktorého nevyplýva počet zamestnancov žalovaného. Z výkazov je zároveň zrejmé, že od obdobia
07/2017 žalovaný ako zamestnávateľ, ku ktorému sa výkaz vzťahuje, zamestnával 38 zamestnancov
na trvalý pracovný pomer a 12 osôb na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru. Celkový počet zamestnancov teda predstavoval 50, čoho následkom je postavenie platiteľa
(žalovaného) podľa § 6 ods. 3 písm. c) zákona, ktorý má povinnosť platiť za každý mesiac sadzbu

79,66 eur. V súvislosti s počtom zamestnancov, ktorí sa započítavajú do počtu rozhodujúceho pre
platenie úhrady, žalobca uviedol, že skutočnosť, že do tohto počtu sa nezapočítavajú zamestnanci
vykonávajúci prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
pribudla do zákona až po žalovanom období, novelou účinnosť od 01.07.2021. V prípade, ak počet
zamestnancov klesol, žalovaný mal povinnosť podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona účinného do 30.06.2021

v záujme zníženia sadzby túto skutočnosť oznámiť a preukázať, keďže nárok na nižšiu sadzbu vzniká
po oznámení a preukázaní tejto zmeny od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí
obdobia, za ktoré sa platí úhrada jednorazovo, ak sa platí úhrada jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo
rok. Žalovaný tento postup nevyužil, ba dokonca žalovaný nielenže nezaplatil zvýšenú sadzbu úhrady
vo výške 79,66 eur, ale nezaplatil ani sadzbu 18,58 eur, ktorú mal platiť pred obdobím 01/2018.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu (replike) žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 08.06.2022, vzniesol
námietku premlčania v zmysle § 101 OZ vo vzťahu k časti uplatneného nároku, ďalej poukázal na to,
že žalovaný je platiteľom úhrady za služby verejnosti v zmysle § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. a
mal v čase, kedy vznikli jednotlivé nároky na zaplatenie úhrady, nastavenú polročnú periodicitu platenia

úhrad v zmysle § 7 ods. 3 zákona v platnom znení do 30.06.2021 a podľa § 7 ods. 3 druhá veta zákona
bol povinný zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa
táto úhrada platí. V zmysle § 10 ods. 1 zákona v znení platnom do 30.06.2021, je platiteľ v omeškaní
vtedy, ak nezaplatí úhradu v zmysle § 7 zákona č. 340/2012 Z.z., čo znamená, že žalovaný sa dostal do
omeškania prvým dňom druhého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa táto úhrada mala platiť.

Na premlčanie sa vzťahuje všeobecná právna úprava - Občiansky zákonník, ktorý v ust. § 101 stanovuje
všeobecnú premlčaciu dobu 3 roky, ktorá plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Súdu
sprehľadnil štruktúru časti úplatného nároku žalobcu, ktorý si uplatnil 15.12.2021 za obdobie od 11/2009
do 06/2021, pričom nároky za obdobie od 11/2009 do 04/2019 boli najneskôr dňa 02.12.2021 premlčané,
a preto sa stali súdne nevymožiteľnými. Ich nedoplatok ku dňu 31.01.2021 nepredstavuje sumu 3648,66

eur, ale je vo výške 2039,66 eur, ide o súčet nezaplatených úhrad a poštovného od 05/2019 do 06/2019
za odpočítania položky 33 eur - súdne rozhodnutie. Nárok na zaplatenie úhrady za obdobie od 05/2019
do 06/2021 spolu s poštovým v celkovej výške 2039,66 eur v plnej miere čo do výšky a právneho dôvodu
žalovaný uznal a uznal aj úhradu pokuty vo výške 66 eur. Neuznal (z dôvodu premlčania) úhradu za
obdobie do 11/2009 do 04/2019 a akékoľvek iné nároky, ktoré sú s nimi spojené alebo ktoré vznikli v

uvedenom období. Vyhlásil, že výzva na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti poskytované
RTVS zo dňa 09.02.2021 bola prevzatá oprávnenou osobou žalovaného a vyhlásil aj to, že ku dňu
podania žaloby 15.12.2021 neuhradil nepremlčanú časť nedoplatku vyčísleného ku dňu 31.01.2021 na
základe výzvy žalobcu na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS zodňa 09.02.2021. Žiadal neprihliadať na obsah odporu a ospravedlnil neúčasť konateľov ich pracovnou
vyťaženosťou, súhlasil s konaním v ich neprítomnosti za zástupcu žalovaného.

6. O podanej žalobe rozhodol súd rozsudkom zo dňa 20.07.2022, č. k.. 5Cb/58/2021-75 tak, že
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 2038,16 eur, úhradu poštových sadzieb spojených
s vymáhaním vo výške 1,50 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45 %. Na základe odvolania
žalobcu bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené v časti, v ktorej súd jeho žalobu zamietol a v závislom

výroku o nároku na náhradu trov konania, vec vrátil súdu na ďalšie konanie s tým, že súd sa mal
zaoberať všetkými tvrdeniami sporových strán, vrátane tých, ktoré boli stranami sporu uvádzané v rámci
odvolacieho konania. Súd preto vo veci opätovne konal a rozhodol.

7. Podľa § 180 CSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, tento svoju neúčasť ospravedlnil
podaním doručeným súdu dňa 02.11.2023 hospodárnosťou konania, odvolávajúc sa na tisícky žalôb vo

veci zaplatenia úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS, ktoré žaloby sú podávané na všetkých
súdoch po celom území SR, pričom pri takto vysokom počte predmetných súdnych konaní by si to
vyžiadalo nemalé náklady, ktoré v konečnom dôsledku len zvyšujú trovy konania, preto súhlasil s
konaním v jeho neprítomnosti. Zotrval na žalobe v celom rozsahu a to tak, ako navrhovali vo vyjadrení
žalobcu zo dňa 25.02.2022 a v odvolaní proti rozsudku zo dňa 23.08.2022.

8. Žalovaný zotrval na tvrdení, že nárok žalobcu je v pôvodne zamietnutej časti neopodstatnený, pretože
ide o občianskoprávny vzťah a nie vzťah obchodnoprávny s poukazom na ust. § 261 ods. 2 ObZ,
pretože nie je naplnená hypotéza tejto právnej normy a to, že ide o podnikateľa a o právny vzťah,
ktorý sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Podnikateľská činnosť je definovaná v rozsudku NS SR

sp. zn. 5Cdo/109/2003 (R 47/2005) ako aktívna činnosť za účelom dosiahnutia zisku, pričom žalobca
nepreukázal takú činnosť žalovaného, v ktorej by vykonával aktívnu činnosť smerujúcu k dosiahnutiu
zisku. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonáva, je konzumentom ním
poskytovaných služieb zo zákona. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.
zn. 1Cob/35/2018 a rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/94/2019, ktoré na právny vzťah

aplikovali ustanovenia OZ, pretože nebolo preukázané že podnikatelia by vyvíjali podnikateľskú činnosť
v rámci vzájomných vzťahov. Bol názoru, že nie je naplnená hypotéza ust. § 261 ods. 2 ObZ, a preto
sa musia uplatniť ustanovenia občianskeho zákonníka.

9. Súd zopakoval dokazovanie obsahom listín, osobitne s výkazom nedoplatkov k 31.01.2021 v

celkovej sume 3.648,66 eur, poštovými podacími hárkami, obdobiami registrácie od 11/2009, prehľadom
predpisov a platieb za obdobie od 11/2009 do 06/2022, oboznámil sa s prvostupňovým rozsudkom zo
dňa 20.07.2022, č.k. 5Cb/58/2021-75 v časti výroku I. rozsudku, v ktorej tento nadobudol právoplatnosť,
oboznámil sa s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/125/2022 zo dňa 22.06.2023 a zistil,
že žaloba v pôvodne zamietnutej časti nie je v celom rozsahu dôvodná.

10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a
televízia Slovenska.

11. Podľa § 6 ods. 3 písm. a), b) a c) zákona č. 340/2012 Z. z. platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za

každý aj začatý kalendárny mesiac 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov, b) 18,58 eura,
ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov, c) 79,66 eura, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov.

12. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z. z. na určenie sadzby úhrady podľa odseku 3 je
rozhodujúci počet zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu v prvý

deň kalendárneho mesiaca, za ktorý sa táto úhrada platí; do tohto počtu sa nezapočítavajú zamestnanci
vykonávajúciprácunazákladeniektorejzdohôdoprácachvykonávanýchmimopracovnéhopomeru.Ak
sa úhrada platí jednorazovo za kalendárny štvrťrok, kalendárny polrok alebo kalendárny rok, na určenie
jej sadzby na celé obdobie, za ktoré sa úhrada platí, je rozhodujúci počet zamestnancov v prvý deň
prvého kalendárneho mesiaca tohto obdobia.

13.Podľa§7ods.1zákonač.340/2012Z.z.povinnosťplatiťúhraduvznikáodprvéhodňakalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný
deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.14. Podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady a
kontroly platenia úhrady vedie evidenciu platiteľov. Evidencia platiteľov obsahuje dátum vzniku, zmeny

a zániku povinnosti platiť úhradu, a ak ide o platiteľa podľa § 3 písm. b), ktorý je 1. právnickou osobou,
obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie, adresu na doručovanie písomností a počet
zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady, 2. fyzickou osobou, obchodné meno, miesto
podnikania, identifikačné číslo organizácie alebo meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu na doručovanie
písomností a počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady.

15. Podľa § 10 ods. 1, 2 a 4 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa
§ 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. (2) Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so
zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie
tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. (4)
Ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy

podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 66 eur, ak nezaplatil úhradu
podľa § 6 ods. 3 písm. b).

16. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku

alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť
registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

18. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

19. Nespornými skutkovými tvrdeniami súd zistil, že žalobca je podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012

Z. z. subjektom, ktorý vyberá úhradu za služby poskytované verejnosti a v prípade ich nezaplatenia je
povinný príslušné nároky uplatniť na súde. Žalobca má postavenie subjektu verejného práva. Žalovaný
je platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. b) zákona, keďže je zamestnávateľom, ktorý
zamestnával v období od 11/2009 do 05/2019 v pracovnom pomere a obdobnom pracovnom vzťahu od
3 - 9 zamestnancov, v období od 01/2011 zamestnával od 10 - 49 zamestnancov a v období od 01/2018

zamestnával od 50 do 249 zamestnancov. Žalovaný má status podnikateľa.

20. V zmysle ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka sa ustanoveniami tohto zákona spravujú
záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb, čo
je dané na strane žalobcu a podnikateľmi, ktorého status má žalovaný, ak ide o záväzkový vzťah, ktorý

sa pri svojom vzniku týkal podnikateľskej činnosti žalovaného. Žalovaný podniká v predmete činnosti
odevná výroba, vyšívanie, prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných
služieb spojených s prenájmom, nákup a predaj nehnuteľností, finančný leasing, uskutočňovanie stavieb
a ich zmien, nákladná cestná doprava, nepravidelná osobná cestná doprava, obchodná činnosť,
sprostredkovateľská činnosti v oblasti obchodu, výroby, služieb, poskytovanie služieb domácnosti

a prenájom hnuteľných vecí. Žalovaný nepodniká v oblasti poskytovania verejných služieb, túto činnosť
vôbecnevykonávaatedajunevykonávaanizaúčelomdosiahnutiazisku.Záväzkovývzťah,ktorývznikol
so žalobcom sa pri jeho vzniku netýkal podnikateľskej činnosti žalovaného. Žalovaný je konzumentom
služby poskytovanej žalobcom ako subjektom verejného práva. Záväzkový vzťah medzi žalobcom
a žalovaným preto nie je možné zaradiť medzi „relatívne obchody“ v zmysle § 261 ods. 2 ObZ.

Daný záväzkový vzťah sa potom spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, vrátane posúdenia
námietky premlčania.

21. Žalovaný ako platiteľ úhrady mal povinnosť platiť žalobcovi mesačnú úhradu 4,64 eur (v období od
11/2009 do 12/2010), mesačnú úhradu v sume 18,58 eur v období od 01/2011 do 12/2017 a mesačnú

úhradu v sume 79,66 eur od 01/2018 do 06/2021 titulom služieb žalobcom poskytovaných v oblasti
rozhlasového a televízneho vysielania. Žalovaný aj napriek výzve žalobcu danej jeho listom zo dňa
09.02.2021 s poukazom na ust. § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., podanom na pošte A. XX dňa
10.02.2021, ktorý žalovaný prevzal 10.02.2021, nedoplatok vo výške 3.648,66 eur neuhradil. V priebehukonania žalovaný urobil nesporným časť nároku žalobcu vo výške 2039,66 eur vrátane zmluvnej pokuty
66 eur a poštových sadzieb 1,50 eur, ktorý nárok žalobcu uznal a jeho dôvodnosť vyplýva aj z prehľadu
predpisov platieb. Preto súd nárok žalobcu v nepopretej a žalovaným uznanej časti žalobcovi priznal vo

výške 2038,16 eur (vrátane pokuty 66 eur) a priznal aj nárok na poštové sadzby spojené s vymáhaním
vo výške 1,50 eur, rozsudkom zo dňa 20.07.2022, č. k. 5Cb/58/2022-75, v ktorej časti zostal rozsudok
súdu nedotknutý a právoplatný.

22. Predmetom konania zostala časť nároku o zaplatenie 1 675 eur (rozdiel medzi žalobou uplatneným

nárokom 3 713,16 eur – a právoplatne priznaným nárokom 2038,16 eur). Žalovaný voči nároku, ktorý
neuznal, vzniesol námietku premlčania podľa § 101 OZ v spojení s § 7 ods. 3 a § 10 ods. 1 zákona
č. 340/2012 Z. z.. Ako už súd vyššie argumentoval vzťah medzi žalobcom a žalovaným nepatrí medzi
relatívne obchody, pretože nie je naplnená hypotéza právnej normy ust. § 261 ods. 2 ObZ. Na daný
vzťah preto aplikoval ust. § 101 OZ o premlčaní, ktorý upravuje trojročnú premlčaciu dobu. Vychádzal
z judikatúry prezentovanej žalovaným o aplikácií ustanovení občianskeho zákonníka na daný typ vzťahu

vrátane premlčacej doby a nie žalobcom z dôvodu, že ide o judikatúru, ktorá je novšia, než je tá,
ktorú prezentoval žalobca vo vyjadrení, reagujúca na aktuálne sa vyvíjajúcu rozhodovaciu činnosť,
a konštatujúca, že nejde o záväzkovo-právny vzťah, pretože pri jeho vzniku sa netýkal podnikateľskej
činnosti subjektu (v súdenej veci žalovaného), ktorú by vykonával zároveň sústavne (aktívne) a za
účelom dosiahnutia zisku. Súd len zopakuje, že žalovaný je prijímateľ verejnej služby poskytovanej

žalobcom zo zákona, v predmete nejde činnosti vôbec nepodniká a ani nedosahuje žiaden zisk. Nie je
naplnená hypotéza ust. § 261 ods. 2 ObZ.

23. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie predpísaných platieb titulom povinnosti žalovaného ako
zamestnávateľa platiť úhrady za služby verejnosti poskytované v oblasti rozhlasového vysielania

a televízneho vysielania za obdobie od 11/2009 do 06/2021, žalobu podal na súd dňa 15.12.2021.
Aplikujúc ust. § 101 ods. 1 OZ o trojročnej premlčacej dobe potom nárok žalobcu, splatný v období do
15.12.2018jepremlčaný.Žalovanýbolpovinnýplatiťplatby(úhrady)jednorazovopolročne,ktoráúhrada
bola splatná do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí, t.j.
zaobdobieprvéhopolrokaod01.01.do30.06.príslušnéhoobdobiabolžalovanýpovinnýúhraduzaplatiť

do 31.01. príslušného polroka vopred a za obdobie druhého polroka od 01.07. do 31.12. bol žalovaný
povinný úhradu zaplatiť do 31.07. Úhrady za služby poskytnuté žalobcom splatné za obdobie od 11/2009
do 11/2018 boli najneskôr splatné do 31.07.2018. Omeškania žalovaného nastalo 01.08.2018, týmto
dňom je zásadne aj deň, keď právo žalobcu bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby)
na súde - actio nata, t.j. odo dňa zročnosti (splatnosti) dlhu. Posledný deň lehoty na uplatnenie nároku

za toto obdobie 11/2009 – 11/2018) uplynul 01.08.2018. Žalobca podal žalobu dňa 15.12.2021, jeho
nárok za obdobie od 11/2009 do 11/2018, ktorý bol najneskôr splatný 31.07.2018 je premlčaný. Žalovaný
vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd musel dôvodne prihliadať, a preto v tejto časti nárok žalobcu
zamietol.

24.Vostatnej,nepremlčanejčastisúdžalobcovizvyšnúčasťnárokupriznal–497,30eur(5x79,66+99).
Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úhrady za služby verejnosti poskytované v oblasti rozhlasového
vysielania a televízneho vysielania za obdobie od 12/2018 do 06/2021, celkom za 31 mesiacov po 79,66
eur, spolu v sume 2 469,46 eur. Tento nedoplatok žalovaný neuhradil aj napriek výzve žalobcu, ktorú
prevzal 10.02.2021, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 66 eur - § 10 ods. 4

písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. a aj náklady formou poštových sadzieb za zaslanie výzvy - § 10 ods.
2 zákona č. 340/2012 Z. z. Pôvodným rozsudkom tohto súdu, č.k. 5Cb/58/2022-75 zo dňa 20.07.2022,
v ktorej tento nadobudol právoplatnosť a zostal nedotknutý zrušujúcim uznesením Krajského súdu, súd
priznal žalobcovi nárok v sume 2038,16 eur za obdobie od 05/2019 do 06/2021 a aj zmluvnú pokutu 66
eur a náhradu poštových sadzieb 1,50 eur. Ide o obdobie 26 mesiacov, pričom úhrada predstavovala

sumu 79,66 eur, čo je suma 2071,16 eur, z toho priznaných na istene bolo len 1972,16 eur, zvyšná
časť úhrady v sume 99 eur priznaná nebola. Súd preto žalobcovi priznal nárok na zostávajúcu, dosiaľ
nepremlčanú časť v sume 497,30 eur predstavujúcu nárok žalobcu na úhradu platieb za obdobie od
12/2018 do 04/2019= 5 x 79,66 eur = 398,30 + 99 eur = 497,30 eur.

25. Vo zvyšnej časti, z dôvodu vznesenej námietky premlčania, súd nárok žalobcovi ako je vyššie
uvedené nepriznal. Súd žalobcovi tiež nepriznal nárok v sume 33 eur, definovaný ako odpis –
súdne rozhodnutie, keďže nemal preukázané o akú úhradu, na akom právnom základe túto žalobca
od žalovaného požaduje zaplatiť. Žiadne súdne rozhodnutie, na základe ktorého by žalobcovi vočižalovanému vznikol nárok na úhradu 33 eur titulom súdneho rozhodnutia súdu predložený nebol,
žalovaný nárok poprel, preto bolo na žalobcovi, aby svoje tvrdenie preukázal.

26. Pokiaľ ide o námietky žalovaného z odporu o nesprávne zmernej sadzbe úhrady za služby verejnosti
poskytované žalobcom z 18,58 eur (sadzba od 10 do 49 zamestnancov) na 79,66 eur (sadzba 50 do 249
zamestnancov) a v nadväznosti na to argumentáciu o tom, že od 11/2009 do 02/2022 počet riadnych
zamestnancov s pravidelným príjmom (mimo zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe niektorej
z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z.

z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS nikdy nepresiahol počet 50, súd len dodáva, že túto
skutkovú okolnosť žalovaný v priebehu konania urobil nespornou, pričom len pre úplnosť súd uvádza, že
z výkazu predloženého žalovaným je zrejmé, že od 07/2017 žalovaný ako zamestnávateľ zamestnával
38zamestnancovnatrvalýpracovnýpomera12osôbnazákladedohodyoprácachvykonávanýchmimo
pracovného pomeru. Celkový počet zamestnancov teda predstavoval 50, čoho následkom je postavenie
platiteľa (žalovaného podľa § 6 ods. 3 písm. c) zákona č. 340/2012 Z. z.), ktorý mal povinnosť platiť za

každý mesiac sadzbu vo výške 79,66 eur - § 6 ods. 5 písm. c) zákona č. 340/2012 Z. z. v tom čase
účinnom znení. Skutočnosť, podľa ktorej sa do tohto počtu nezapočítavajú zamestnanci vykonávajúci
prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru platí až od
01.07.2021 zavedenou novelou zákona č. 126/2021. Okrem toho ako správne argumentoval žalobca,
bolo povinnosť žalovaného ako zamestnávateľa podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z.

účinného do 30.06.2021 v záujme zníženia sadzby túto skutočnosť oznámiť a preukázať, keďže nárok
na nižšiu sadzbu vzniká po oznámení a preukázaní tejto zmeny od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po uplynutí obdobia, za ktoré sa platí úhrada jednorazovo, za štvrťrok, polrok alebo rok.
Žalovaný si túto povinnosť nesplnil.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a z dôvodov podľa § 255
ods.1CSPažalobcovimajúcemupomernýúspechvovecipriznalnároknanáhradutrovvrozsahu37%.
Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie istiny 3 713,16 eur, priznaná časť nároku žalobcu - jeho úspech
predstavuje 2 535,46 eur, čo je 68,28 %, úspech žalovaného predstavoval 31,72 %, a preto čistý úspech
žalobcu po zaokrúhlení je 37 % (36,56 %), do ktorého rozsahu mu patrí nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).Na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný
dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, možno vykonať exekúciu - § 48 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov.