Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 28, 2024

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/77/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222203183
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2024:4222203183.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobcu: GARANT INVESTING, s.r.o.,

so sídlom Mesačná 529/26, Komárno, IČO: 36 533 106, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a. s.,
so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom
P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, v konaní o určenie premlčania práva na výkon
záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou v znení jej zmeny (pripustenej uznesením zo dňa 09.11.2022) domáhal

voči žalovanému určenia, že nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v k.ú. A., obec A., okres Komárno
a ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX a to: byt č. X na 1. poschodí obytného
domu so súpisným číslom XXXX, B. C. D. E. A., vchod č. 5, obytný dom postavený na parcele reg.
„C“ KN č. 5884, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
5763/163039 a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela reg. „C“ KN č. 5884 – zastavané plochy a
nádvoria o výmere 510 m2 vo veľkosti 5763/163039 (pozn. súdu - ďalej len predmetné nehnuteľnosti),
vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nie sú zaťažené záložným právom zriadeným Záložnou zmluvou zo

dňa 22.10.2012, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 11.03.2020. Žalobca si ďalej
uplatnil nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe
kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 05.11.2018 s pôvodnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností ako
predávajúcimi (pozn. súdu ďalej aj ako predávajúci alebo dlžníci). Vklad vlastníckeho práva bol
v prospech žalobcu do katastra nehnuteľností povolený dňa 11.03.2020. Predávajúci dňa 22.10.2012

uzatvorili so žalovaným Zmluvu o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom
návrh na zápis záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam bol podaný dňa 22.10.2012 pod č. V-
3952/12. Vkladové konanie č. V-3952/12 bolo dňa 04.01.2013 zastavené. Žalovaný novým podaním
pod č. V-875/2017 zo dňa 06.03.2017 opätovne podal návrh na vklad záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam, ktorý vklad bol povolený dňa 11.03.2020. Žalobca tvrdí, že nadobudol predmetné
nehnuteľnosti v dobrej viere, že nie sú zaťažené záložným právom žalovaného. Tvrdil, že žalovaný
odo dňa 04.01.2013 až do 06.03.2017 nevykonal svoje právo v primeranej /premlčacej/ dobe, ktoré

by smerovalo k zápisu / vkladu záložného práva a za začiatok premlčacej doby možno považovať
deň 11.01.2013, keď žalovaný prevzal rozhodnutie o zastavení konania o návrhu na vklad záložného
práva č. k: V-3952/2012 zo dňa 22.10.2012 a koniec premlčacej doby nastal dňa 10.01.2016. Žalobca
ďalej tvrdil, že následný návrh na vklad záložného práva v prospech žalovaného zo dňa 06.03.2017pod č. V -875/2017, ktorý vklad bol povolený dňa 11.03.2020, bol nezákonný, keďže bol premlčaný.
Namietal ďalej premlčanie samotného záložného práva a premlčanie práva záložného veriteľa na
výkon záložného práva formou predaja predmetných nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Uviedol, že

žalovanému nič nebránilo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky zabezpečenej záložným právom
(pozn. súdu – ďalej len pohľadávky) k predmetným nehnuteľnostiam ku dňu 20.04.2017 a súčasne mu
nič nebránilo zahájiť výkon záložného práva dňa 20.04.2017. Skutočnosť, že záložné právo žalovaného,
nebolo od 11.01.2013 do 11.03.2020 zapísané v katastri nehnuteľností, spôsobil žalovaný svojou
nečinnosťou a neopatrnosťou. Žalovaný zmeškal právo včas vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky

do 20.04.2017 a včas nezahájil výkon záložného práva odo dňa 20.4.2017 a tak sa jeho právo v zmysle
§ 101 Občianskeho zákonníka premlčalo, keďže premlčacia doba začala plynúť najneskôr odo dňa
20.04.2017 bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo záložné právo v prospech žalovaného zapísané na
LV č. XXXX. Namietal ďalej, že vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 06.03.2019 je neplatné
s poukazom na § 565 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný 3 x vyzýval predávajúcich, naposledy
dňa 03.04.2017, pod hrozbou zosplatnenia celého zostatku úveru a pristúpenia k realizácii záložného

práva a to najneskôr do 15 dní od doručenia. Povinnosťou žalovaného bolo teda vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru voči predávajúcim, ktorá mala nastať najneskôr približne ku 17.05.2017, čiže premlčacia
doba záložného veriteľa na výkon záložného práva formou predaja na dobrovoľnej dražbe začala plynúť
17.05.2017 a uplynula dňa 17.05.2020. Vzniesol preto námietku premlčania záložného práva. Ďalej
uviedol, že ak aj žalovaný zahájil výkon záložného práva na základe vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti

zostatku úveru ku dňu 05.03.2019, aj v tomto prípade začala plynúť premlčacia doba na začatie výkonu
záložného práva dňom 06.03.2019 a právo žalovaného na uplatnenie výkonu dobrovoľnej dražby bolo
premlčané najneskôr dňa 06.03.2022. Tvrdil, že skutočnosť, že žalovaný si uplatnil medzičasom svoje
finančné nároky voči predávajúcim na Okresnom súde v Komárne, nemá a nemôže mať vplyv na
premlčanie záložného práva.

3. Žalobca sa zároveň domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dražby zo zmluvy
o splátkovom úvere č. 5029047868 zo dňa 06.06.2012 a zo zmluvy o zriadení záložného práva zo
dňa 22.10.2012 č. 445468 k predmetným nehnuteľnostiam. Súd návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia vyhovel a uznesením zo dňa 29.06.2023 vyššie uvedené neodkladné opatrenie do skončenia
konania vo veci samej nariadil. Krajský súd uznesením zo dňa 06.11.2023 toto rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil.

4. Žalovaný ako obranu vo svojich písomných podaniach k veci samej podstatné uviedol, že výpisom z

listuvlastníctva(LVč.XXXXprek.ú.A.)zkatastranehnuteľnostíjeosvedčené,žetupodľaprávaexistuje
zapísané záložné právo žalovaného. Platí právna domnienka, že údaje, resp. skutočnosti zapísané v
katastri nehnuteľnosti sú hodnoverné a každý (vrátane súdu) je povinný sa nimi ako hodnovernými riadiť.
Žalobca neuviedol jediný zákonný dôvod, prečo by záložné právo nemalo existovať, alebo by mal byť
výkon záložného práva premlčaný, keďže ide o záložné právo, ktoré vzniklo v marci 2020. Zo záložnej

zmluvy vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi žalovaným ako záložným veriteľom a záložcami, ktorými
boli F. C. a G. C., obaja bytom C. XXXX/X, XXX XX A. (pozn. súdu ďalej aj ako predávajúci alebo dlžníci)
a že zabezpečovanou pohľadávkou žalovaného (a to aj v prípade premlčania) sa rozumie pohľadávka,
ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5029047868 zo dňa 06.06.2012 (pozn. súdu ďalej ako
zmluva o úvere) v znení jej neskorších zmien a dodatkov uzatvorenej medzi žalovaným a dlžníkmi,

na základe ktorej žalovaný poskytol dlžníkom úver s istinou 28.000,- eur s príslušenstvom. Žalovaný
sa žalobou podanou dňa 18.03.2021 domáhal, aby súd zaviazal dlžníkov na zaplatenie sumy 28.000,-
eura s príslušenstvom. Dňa 31.05.2022 vydal Okresný súd Komárno rozsudok, sp. zn. 13Csp/36/2021,
ktorým podanej žalobe vyhovel v 95% časti tak, že zaviazal dlžníkov na zaplatenie sumy 46.823,14 eura
spríslušenstvom,pričomrozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa27.07.2022astalsavykonateľnýmdňa

31.07.2022.Zuvedenéhovyplýva,žezabezpečovanápohľadávkabolajudikovanásúdnymrozhodnutím
a nie je tak pochýb, že existuje. Žalovaný preto tvrdil, že je vylúčené, aby mohlo byť záložné právo
premlčané, keď je tu judikovaná zabezpečovaná pohľadávka s premlčacou dobou 10 rokov a nárok
tak nemôže byť vôbec osvedčený. Ďalej uviedol, že listiny sa vkladajú (zapisujú) v poradí v akom boli
katastru doručené a teda vlastnícke právo žalobcu na základe vkladu V-5153/18 vzniklo dňa 11.03.2020,

pričom záložné právo žalovaného vzniklo na základe úkonu - povolenia vkladu z 11.03.2020, ale skôr,
lebo išlo o konanie pod V-875/2017. Na základe uvedeného preto žiadal žalobu ako celok zamietnuť
a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.5. Žalobca namietal s poukazom na § 151md, ods. 1) písm. f/ Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný
uviedol žalobcu i dlžníkov svojím nekonaním do omylu, keď v roku 2012 svojou nedbanlivosťou, resp.
nesprávnym postupom zapríčinil, že ani vo dvoch vkladových konaniach nebolo jeho záložné právo

zapísané na LV č. XXXX, k. ú. A.. Tým spôsobil, že aj napriek vynaloženiu náležitej starostlivosti žalobca
nemohol predpokladať a zistiť, že vkladové konanie č. V - 875/2017, sa týka zriaďovania záložného
práva v prospech žalovaného. Uviedol, že nebol účastníkom vkladového konania č. V- 875/2017 a tak
nemal oprávnenie nahliadnuť do tohto katastrálneho spisu a predpokladal, že ide o vkladové konanie
zo strany správcu bytového domu. Namietal, že žalovaný konal v rozpore s § 47 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, keď návrh na vklad záložného práva podal po viac ako 4 rokoch po uzatvorení zmluvy o
zriadení záložného práva bez vedomia dlžníkov, čím konal v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka.
Namietal, že zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5029047868 zo dňa 06.06.2012, možnosť zosplatnenia
úveru nevyplývala. Tvrdil, že to, že žalovaný má uznaný svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy na základe
rozsudku č. k. 13Csp/36/2021 zo dňa 31.05.2022 je samostatným právnym nárokom odvíjajúcim sa v
inej právnej rovine a oprávňuje žalovaného, aby si uplatnil svoje práva priamo proti dlžníkom cestou

exekučného konania.

6. Žalovaný ďalej k veci samej podstatné uviedol, že návrh na vklad je verejnoprávnym úkonom,
ktorý nesmeruje k vzniku, zmene, zániku žiadnych práv - k vzniku, zmene, zániku žiadnych práv
smeruje súkromnoprávny úkon, ktorý sa k návrhu prikladá (kúpna zmluva, záložná zmluva, atď.).

Verejnoprávne úkony vôbec premlčaniu nepodliehajú, uvedené vyplýva z čl. 46 Ústavy, podľa ktorého
každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že
rozhodnutie okresného úradu (správcu katastra nehnuteľností) o povolení vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode

vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho
zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecnoprávnych
následkoch a nie v obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím
návrhu na uzavretie zmluvy podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka (R 59/2007). Namietal ďalej, že
za stavu, keď je plomba o zmene práva vyznačená vo verejnom operáte od r. 2017 je tvrdenie žalobcu

o tom, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere, že nie sú zaťažené záložným právom,
zjavne nepravdivým, nijako nepreukázaným a nepreukázateľným tvrdením, smerujúcim k protiprávnemu
poškodeniu žalovaného.

7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Na nariadených pojednávaniach strany sporu zotrvali

na svojich vyššie uvedených tvrdeniach a súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov
založených v spise.

8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. A. vyplynulo, že byt č. 3 na 1. poschodí obytného domu
so súpisným číslom XXXX, B. C. D. E. A., E. H. X, obytný dom postavený na parcele reg. „C“ KN č.

5884, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 5763/163039
a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela reg. „C“ KN č. 5884 – zastavané plochy a nádvoria o
výmere 510 m2 vo veľkosti 5763/163039 (pozn. súdu – tak ako bolo uvedené vyššie ďalej len predmetné
nehnuteľnosti ) sú vo vlastníctve žalobcu titulom kúpnej zmluvy zapísanej na základe vkladového
konania č. V-5153/18 dňa 11.03.2020. V poznámkach je uvedené, že sa poznamenáva Oznámenie o

začatí výkonu záložného práva č. 0292/105575/2022 zo dňa 23.6.2022 v prospech žalovaného, formou
dobrovoľnej dražby, na predmetné nehnuteľnosti. V časti C označenej ako Ťarchy, je zapísané:
- zákonné záložné právo v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v zmysle § 15
zák. NR SR č. 182/1993 Z.z. na predmetné nehnuteľnosti
- Záložné právo V-875/2017 z 11.03.2020 v prospech žalovaného, na zabezpečenie pohľadávky s

príslušenstvom na základe Zmluvy o splátkovom úvere č.5029047868 na predmetné nehnuteľnosti,
- Vecné bremeno V-2274/2020 z 29.06.2020 právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v
prospech I. A. J., konateľa žalobcu, v predmetným nehnuteľnostiach.

9. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5029047868 zo dňa 06.06.2012 vyplynulo, že žalovaný dlžníkom

poskytol úver na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností vo výške 28.000 eura s úrokovou
sadzbou 6,19% ročne, fixovanou na tri roky, ktorej výška v dôsledku zľavy klesla na 5,49% ročne.
Pohľadávka žalovaného bola zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam a Mandátnou zmluvou zo dňa 22.10.2012. K úhrade pohľadávky zo zmluvy o úvere zostrany dlžníkov nedošlo, a tak žalovaný vyhlásil ku dňu 05.03.2019 mimoriadnu splatnosť pohľadávky,
ktorú skutočnosť oznámil dlžníkom podaním zo dňa 06.03.2019, v ktorom dlžníkov vyzval na úhradu
splatnej pohľadávky. Žalovaný si svoju pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o splátkovom úvere č.

5029047868 zo dňa 06.06.2012 voči dlžníkom uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 18.03.2021, pričom
z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13Csp/36/2021 vyplynulo, že súd rozsudkom zo dňa
31.05.2022 rozhodol, že dlžníci sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu 46.823,14
eura, s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 309,63 eura a s 5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 37.308,34 eura od 05.03.2021 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.07.2022 a vykonateľnosť dňa 31.07.2022.

10. Žalovaný podaním zo dňa 20.02.2017, doručeným Okresnému úradu Komárno, katastrálnemu
odboru dňa 06.03.2017 požiadal o vklad (zápis) záložného práva (vyplývajúceho zo Zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 22.10.2012) k predmetným nehnuteľnostiam. Vkladové konanie dostalo
označenie V-875/2017.

11. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 05.11.2018 vyplynulo, že žalobca od dlžníkov nadobudol predmetné
nehnuteľnosti za kúpnu cenu 22.000,- eur, pričom v texte uvedenej kúpnej zmluvy je uvedené,
že k predmetným nehnuteľnostiam je na liste vlastníctva č. XXXX poznačená plomba na základe
vkladového konania č. V-875/2017.

12. Dlžníci listom zo dňa 21.11.2018 adresovaným žalovanému žiadali o späťvzatie návrhu na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností z dôvodu, že vo vzťahu k zmluve o zriadení záložného práva
namietali, že táto je premlčaná.

13. Dlžníci listom zo dňa 24.10.2019 adresovaným žalovanému odstúpili od Zmluvy o splátkovom úvere
č. 5029047868 zo dňa 06.06.2012 a Zmluvy o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam
zo dňa 22.10.2012 s okamžitou platnosťou bez uvedenia dôvodu.

14. Dlžníci listom zo dňa 02.03.2020 adresovaným žalovanému odstúpili od Zmluvy o splátkovom úvere

č. 5029047868 zo dňa 06.06.2012 a Zmluvy o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam
zo dňa 22.10.2012. Ako dôvod odstúpenia uviedli, že zmluva o splátkovom úvere bola uzatvorená
v rozpore so zásadami na ochranu spotrebiteľa. Vo vzťahu k zmluve o zriadení záložného práva
namietali, že táto bola Okresnému úradu Komárno predložená oneskorene a preto je premlčaná.

15. Žalobca listom zo dňa 29.04.2020 ako aj 08.06.2020 žiadal žalovaného o výmaz záložného práva
k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu, že v čase nadobudnutia predmetných nehnuteľností nebolo
záložné právo žalovaného zapísané na predmetnom liste vlastníctva a preto žalobca nemá nič spoločné
s pohľadávkou žalovaného.

16. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka zo
dňa 23.06.2022 vyplynulo, že žalovaný oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva predajom
predmetných nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľnej
dražbe na základe pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5029047868 zo dňa
06.06.2012.

17.Žalobcavpokuseomimosúdnyzmieržalovanémudňa11.07.2022oznámil,žejeochotnýzadlžníkov
uhradiť istinu pohľadávky v prípade, ak žalovaný vymaže záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam.

18. Na základe takto vykonaného dokazovania ustálil súd nasledovný skutkový a právny stav veci:

19. F. C. a G. C., ako pôvodní vlastníci predmetných nehnuteľností dňa 06.06.2012 uzatvorili so
žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. 5029047868, na základe ktorej im bol (ako dlžníkom) zo
strany žalovaného (ako veriteľa) poskytnutý úver na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností
vo výške 28.000 eura s úrokovou sadzbou 6,19% ročne. Pohľadávka žalovaného bola zabezpečená

Zmluvou o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam zo dňa 22.10.2012. K úhrade
pohľadávky zo zmluvy o úvere zo strany dlžníkov nedošlo, a tak žalovaný vyhlásil ku dňu 05.03.2019
mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ktorú skutočnosť oznámil dlžníkom podaním zo dňa 06.03.2019, v
ktorom dlžníkov vyzval na úhradu splatnej pohľadávky. Žalovaný si svoju pohľadávku vyplývajúcu zoZmluvy o splátkovom úvere č. 5029047868 zo dňa 06.06.2012 voči dlžníkom uplatnil žalobou doručenou
súdu dňa 18.03.2021, pričom súd rozsudkom sp. zn. 13Csp/36/2021 zo dňa 31.05.2022 rozhodol, že
dlžníci sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu 46.823,14 eura s príslušenstvom

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.07.2022
a vykonateľnosť dňa 31.07.2022. Žalovaný ešte pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti podaním
zo dňa 20.02.2017, doručeným Okresnému úradu Komárno, katastrálnemu odboru dňa 06.03.2017,
požiadal o vklad (zápis) záložného práva (vyplývajúceho zo Zmluvy o zriadení záložného práva zo
dňa 22.10.2012) k predmetným nehnuteľnostiam. Vkladové konanie dostalo označenie V-875/2017

a záložné právo žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam bolo zapísané dňa 11.03.2020. Žalobca
na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 05.11.2018 nadobudol od F. C. a G. C. predmetné nehnuteľnosti za
kúpnu cenu 22.000,- eur. Vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam bolo zapísané na
základe vkladového konania č. V-5153/18 dňa 11.03.2020. F. C., a G. C. listom zo dňa 24.10.2019
a 02.03.2020 adresovaným žalovanému odstúpili od Zmluvy o splátkovom úvere č. 5029047868 zo dňa
06.06.2012 a Zmluvy o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam zo dňa 22.10.2012

zdôvodu,žezmluvaosplátkovomúverebolauzatvorenávrozporesozásadaminaochranuspotrebiteľa
a zmluva o zriadení záložného práva je premlčaná. Žalovaný žalobcovi podaním zo dňa 23.06.2022
oznámil začatie výkonu záložného práva predajom predmetných nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe.

20. Podľa § 47 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občianskeho

zákonníka), ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva
účinná týmto rozhodnutím. Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie
podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

21. Podľa § 48 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v

tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

22.Podľa§49Občianskehozákonníka,účastník,ktorýuzavrelzmluvuvtiesnizanápadnenevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2012 do 30.09.2013, t. j. v čase
uzatvorenia Zmluvy o splátkovom úvere č. 5029047868, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

25.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Podľa §111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

27. Podľa §151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

28. Podľa §151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

29. Podľa §151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon3c) neustanovuje inak.30. Podľa §151h ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné
právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže
záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný

zákon neustanovuje inak. Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú
účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného
práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného
práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi
zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania.

Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu
zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným
právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ
zálohu nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak.

31. Podľa §151j ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie

je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov,3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená
záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa

uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

32. Podľa § 497 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,
nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.

33. Podľa § 22 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon), v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k
nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov
katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

34. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1
sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Podľa § 28 ods. 6 katastrálneho zákona, každý má právo nahliadnuť do evidencie doručených

návrhov na vklad.

36. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

37. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.09.2022 v znení jej zmeny pripustenej

uznesením zo dňa 09.11.2022 domáhal určenia, že predmetné nehnuteľnosti, vo výlučnom vlastníctve
žalobcu, nie sú zaťažené záložným právom žalovaného. Žalobca namietal, že zmluva o zriadení
záložného práva bola podpísaná dňa 22.10.2012, následne bol návrh na zápis záložného práva
žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam predložený Okresnému úradu Komárno, katastrálnemu
odboru dňa 24.04.2017, pričom záložné právo žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam bolo

zavkladované až dňa 11.03.2020. Na základe uvedeného žalobca tvrdil, že zápis sporného záložného
práva k predmetným nehnuteľnostiam je neplatný, keďže je premlčaný z dôvodu, že bol podaný po
uplynutí lehoty viac ako 3 roky.

38. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 06.06.2012 právni predchodcovia žalobcu uzatvorili

Zmluvu o splátkovom úvere č. 5029047868 v znení neskoršieho Dodatku a dňa 22.10.2012 Zmluvu
o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky žalovaného
vyplývajúcej zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5029047868. Súd má za to, že účinnosť zmluvy vo
všeobecnosti znamená skutočnosť, že zmluva začala spôsobovať chcené právne následky. Právnynásledok účinnosti spočíva najmä vo vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu, resp. nejakého
práva či povinnosti. Od momentu účinnosti zmluvy sa možno úspešne domáhať plnenia zo zmluvy
a jej jednotlivé ustanovenia v zmluve sa stávajú súčasťou (obsahom) záväzkovoprávneho vzťahu,

ktorý vzniká na základe zmluvy. Účinnosť zmluvy v zásade znamená právny moment, od kedy sú
účastníci zmluvou viazaní tým spôsobom, že sa môžu relevantne domáhať plnení z nej vyplývajúcich.
Vo všeobecnosti má účinnosť zmluvy obligačný charakter daný vôľou zmluvných strán, ak právny
predpis neustanovuje inak. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/184/2005 zo dňa 28.02.2006, resp. sp. zn. 2Cdo/124/2003, podľa ktorých,

účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy, pravda pokiaľ zákon (§ 47 Občianskeho
zákonníka) alebo dohoda strán neustanovujú inak. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti
zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa ustanovenia § 133
ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j.
vo vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré

nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rovnako
Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že obligačné účinky zmluvy, týkajúce sa zriadenia
záložného práva k veci zapisovanej do katastra nehnuteľnosti, trvajú len do doby, než sú nahradené
účinkami vecnoprávnymi. Obligačné účinky záložnej zmluvy v dôsledku vkladu zanikli, pretože boli
nahradené účinkami vecnoprávnymi (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

6Sžo/229/2010).

39. Súd má za to, že platné právo nepozná prípad, v ktorom by bolo potrebné k súkromnoprávnej
zmluve, akou predmetná záložná zmluva nepochybne je, rozhodnutie príslušného orgánu na to, aby
zmluva nadobudla účinnosť, t. j. aby sa účastníci takej zmluvy mohli domáhať plnenia zo zmluvy.

Obligačno-právne účinky takýchto zmlúv nastávajú na základe prejavu vôle účastníkov, rozhodnutím
katastrálneho orgánu nastávajú len vecno-právne účinky, ktoré je potrebné od obligačno-právnych
účinkov dôsledne odlišovať. Obligačno-právne účinky jednoznačne nastali podpísaním predmetnej
záložnej zmluvy a záložná zmluva bola účinná momentom jej podpisu. Iba vecno-právne účinky (vznik
záložného práva) nastanú až právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu záložného práva do

katastra nehnuteľností (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžr/1/2019 zo
dňa 29.05.2019). Z uvedeného vyplýva, že v predmetnom spore nenastal prípad podľa § 47 ods. 2
Občianskeho zákonníka, kedy by z dôvodu nepodania návrhu na zápis záložného práva do katastra
nehnuteľností strany sporu od zmluvy o zriadení záložného práva odstúpili, keďže účinnosť (obligačno-
právne účinky) záložnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam nastali jej podpisom dňa 22.10.2012.

Ďalej je potrebné dodať, že návrh na vklad je verejnoprávnym úkonom, ktorý nesmeruje k vzniku,
zmene, zániku žiadnych práv - k vzniku, zmene, zániku žiadnych práv smeruje súkromnoprávny úkon,
ktorý sa k návrhu prikladá (kúpna zmluva, záložná zmluva, atď...) Návrh na vklad je len návrhom na
začatie administratívneho konania. Ani katastrálny zákon a ani vykonávacia vyhláška ku katastrálnemu
zákonu č. 461/2009 Z. z. (v znení účinnom v rozhodnom období) neupravuje povinnosť správneho

orgánu skúmať, či bol návrh na vklad podaný v lehote troch rokov od uzavretia zmluvy. Z uvedeného
preto vyplýva, že nemohlo dôjsť k premlčaniu práva žalovaného na zápis (obligačnoprávne účinného)
záložného práva do katastra nehnuteľností, keďže záložné právo žalovaného v obligačnoprávnej rovine
k predmetným nehnuteľnostiam existovalo na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
22.10.2012, nemohlo byť ani premlčané (keďže záložná zmluva je zo svojej podstaty akcesorickým

záväzkom a môže existovať výlučne s existenciou hlavného záväzku, vo vzťahu ku ktorému má
zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu) a ani nezaniklo (v zmysle § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Na základe uvedeného má preto súd za to, že nemohlo dôjsť k premlčaniu práva žalovaného na zápis
záložného práva do katastra nehnuteľností.

40. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný viacerými výzvami naposledy dňa 03.04.2017 vyzýval dlžníkov
- manželov C. na zaplatenie pohľadávky a to pod hrozbou zosplatnenia celého zostatku úveru a
pristúpenia k realizácii záložného práva a to najneskôr do 15 dní od doručenia. Žalobca tvrdil, že
povinnosťou žalovaného bolo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru voči dlžníkom, ktorá mala nastať
najneskôr približne ku 17.05.2017, čiže premlčacie právo záložného veriteľa na výkon záložného

práva formou predaja na dobrovoľnej dražbe začalo plynúť 17.05.2017 a premlčalo sa najneskôr dňa
17.05.2020.41. V tomto smere súd poukazuje na znenie ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky. Z obsahu zákona však nevyplýva, že by bolo povinnosťou žalovaného vyhlasovať mimoriadnu

splatnosť úveru, zákon hovorí o možnosti a nie povinnosti. Okrem toho, pohľadávka žalovaného voči
dlžníkom vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. 5029047868 bola judikovaná rozhodnutím Okresného súdu
Komárno č. k. 13Csp/36/2021–311 zo dňa 31.05.2022, v ktorom konaní súd posudzoval aj vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru zo zmluvy o úvere č. 5029047868, pričom súd v tomto právoplatnom
rozhodnutí konštatoval, že podaním zo dňa 06.03.2019 bola vyhlásená pohľadávka zo zmluvy o úvere
č. 5029047868 za predčasne splatnú k 05.03.2019 a dlžníci boli vyzvaní k úhrade dlžnej sumy vo

výške 34.462,70 eur do 15 dní. Z uvedeného dôvodu sú preto akékoľvek teórie žalobcu o povinnosti
žalovaného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5029047868
nedôvodné, keďže Okresný súd Komárno v konaní sp. zn. 13Csp/36/2021 sa mimoriadnou splatnosťou
daného úveru zaoberal, preskúmal vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a dospel k právoplatnému záveru,
že pohľadávka zo zmluvy o úvere č. 5029047868 bola za predčasne splatnú vyhlásená k 05.03.2019.

42. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný zahájil výkon záložného práva na základe vyhlásenia o
mimoriadnej splatnosti zostatku úveru ku dňu 05.03.2019, t. j. v tomto prípade začala plynúť premlčacia
doba na začatie výkonu záložného práva dňom 06.03.2019, t. j. právo žalovaného na uplatnenie výkonu
dobrovoľnej dražby bolo premlčané najneskôr dňa 06.03.2022 a preto vzniesol námietku premlčania

záložného práva., resp. námietku premlčania práva veriteľa na výkon dobrovoľnej dražby predajom
predmetných nehnuteľností.

43. Ako súd zistil a uviedol aj vyššie, vo veci dlžníkov (manželov Szűcsových) sa žalovaný žalobou

podanou Okresnému súdu Komárno dňa 18.03.2021 domáhal, aby súd zaviazal dlžníkov na zaplatenie
sumy 28.000 eura s príslušenstvom, ktorá pohľadávka mala vzniknúť zo zmluvy o splátkovom úvere
č. 5029047868 zo dňa 06.06.2012. Dňa 31.05.2022 vydal Okresný súd Komárno rozsudok č. k.
13Csp/36/2021–311, ktorým podanej žalobe vyhovel, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 27.07.2022 a stal sa vykonateľným dňa 31.07.2022. Dňa 28.06.2022 doručil žalovaný žalobcovi

oznámenie (pod č. 0292/105575/2022) o začatí výkonu záložného práva zo dňa 23.06.2022 podľa §
151l ods. 1 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ak veriteľ (v tomto prípade žalovaný) podľa
§ 112 Občianskeho zákonníka v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania

neplynie. V danom prípade pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5029047868 bola za predčasne
splatnú vyhlásená ku dňu 05.03.2019. Žalovaný sa na súde žalobou podanou dňa 18.03.2021 domáhal
svojej pohľadávky voči dlžníkom práve z tejto zmluvy. Plynutie premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňa
06.03.2019, sa prerušilo dňa 18.03.2021, t. j. trojročná premlčacia doba neuplynula a dňom 01.08.2022
začala plynúť nová, 10 ročná premlčacia doba na uplatnenie práva, keďže podľa § 110 ods. 1 práva

veta Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Z uvedeného preto
vyplýva, že nárok žalovaného bol priznaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu (rozsudok
Okresného súdu Komárno rozsudok č. k. 13Csp/36/2021–311 zo dňa 31.05.2022) a preto záložné právo
žalovaného (ktoré sa podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepremlčí skôr, než zabezpečená

pohľadávka) a ani samotný výkon záložného práva žalovaným, nie sú premlčané.

44. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný si môže svoju pohľadávku judikovanú rozhodnutím č. k.
13Csp/36/2021–311 zo dňa 31.05.2022 uplatňovať priamo voči manželom C. a záložné právo na
žalobcu neprešlo, keďže bol dobromyseľný v tom, že nadobúda predmetné nehnuteľnosti nezaťažené

záložným právom. Súd má jednoznačne za preukázané, že zmluva o zriadení záložného práva
k predmetným nehnuteľnostiam zabezpečovala práve pohľadávku žalovaného judikovanú rozhodnutím
č. k. 13Csp/36/2021–311 zo dňa 31.05.2022, t. j. pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o splátkovom
úvere č. 5029047868. Súd má za to, že pri prevode, resp. prechode zálohu na nadobúdateľa sacelkom zreteľne prejavujú vecnoprávne účinky tohto súkromnoprávneho inštitútu – záložného práva.
Ten, kto na základe prevodu alebo prechodu nadobudne záloh, prevezme zásadne aj povinnosti
vyplývajúce zo záložného práva, t. j. povinnosť záložcu strpieť, aby záložný veriteľ dosiahol uspokojenie

zo zálohu v prípade, keď jeho zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená obligačným
dlžníkom. V takomto prípade nadobúdateľ zálohu zodpovedá záložnému veriteľovi za jeho zabezpečenú
pohľadávku zálohom, ktorý nadobudol od predchádzajúceho záložcu. Pôvodný obligačný dlžník sa
tým však ešte nezbaví svojho záväzku (dlhu) voči veriteľovi. Obligačný dlžník aj naďalej zodpovedá
veriteľovi, ale popri ňom – obligačnom dlžníkovi, zodpovedá veriteľovi aj nadobúdateľ zálohu. Záložné

právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu vtedy, ak zmluva o zriadení záložného práva určuje,
že záložca môže záloh, resp. jeho časť previesť bez zaťaženia záložným právom; čo nie je daný
prípad, ďalej ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania,
čo nie je tento prípad, alebo ak nadobúdateľ zálohu bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu
dobromyseľný, a to pri vynaložení náležitej starostlivosti, že nadobúda záloh nezaťažený záložným
právom. V danom prípade žalobca sám predložil kúpnu zmluvu zo dňa 05.11.2018, na základe ktorej

nadobudol predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva, pričom zo samotného znenia kúpnej zmluvy zo
dňa 05.11.2018 vyplýva, že na liste vlastníctva je k predmetným nehnuteľnostiam vyznačená plomba
na základe V-875/2017. Žalobca sa bránil, že nevedel a nemohol predpokladať, že toto vkladové
konanie sa týka záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam a keďže nebol účastníkom vkladového
konania, nemal oprávnenie nahliadnuť do vkladového spisu a predpokladal, že ide o vkladové konanie

zo strany bytového domu. Z verejne dostupného výpisu z obchodného registra žalobcu však vyplýva,
že predmetom činnosti žalobcu je od 17.03.2000 realitná činnosť a to sprostredkovanie nákupu,
predaja a prenájmu nehnuteľností, činnosti v oblasti nehnuteľností na základe honoráru alebo kontraktu,
sprostredkovateľské služby spojené s predajom obytných budov vrátane pozemkov, obstarávanie
služieb spojených so správou bytového, nebytového fondu a správa nehnuteľností na základe honoráru

alebo kontraktu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa zaoberá realitami, pričom tvrdenie, že pri
uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 05.11.2018 predpokladal, že vkladové konanie V-875/2017 je konaním
zo strany bytového domu, nie je podľa názoru súdu preukázaním vynaloženia náležitej starostlivosti, že
predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Naviac, podľa § 28 ods. 6 katastrálneho
zákona, každý má právo nahliadnuť do evidencie doručených návrhov na vklad a teda evidencia návrhov

na vklad je absolútne verejne prístupná bez akéhokoľvek obmedzenia. Žalobca teda nepreukázal, že
bol pri nadobudnutí zálohu (predmetných nehnuteľností) dobromyseľným nadobúdateľom a že by na
žalobcu ako nadobúdateľa zálohu v zmysle § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka nepôsobilo záložné
právo žalovaného.

45. Čo sa týka námietky žalobcu, že si žalovaný uplatnil pohľadávku voči manželom C. a zaplatenia
tejto pohľadávky sa môže domáhať priamo proti manželom Szűcsovým cestou exekučného konania,
súd má za to, že pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záložnou zmluvou zo dňa 22.10.2012, je
zároveň pohľadávka, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5029047868 zo dňa 06.06.2012.
Táto pohľadávka bola priznaná súdnym rozhodnutím č. k. 13Csp/36/2021 – 311 zo dňa 31.05.2022

a judikovanie pohľadávky nie je prekážkou výkonu záložného práva žalovaného.

46. Žalobca ďalej namietal, že zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5029047868 možnosť zosplatnenia
úveru nevyplýva a namietal, že manželia Szűcsoví od Zmluvy o splátkovom úvere č. 5029047868
v znení neskoršieho Dodatku odstúpili. Ako ale súd uviedol vyššie, Okresný súd Komárno v konaní

vedenom pod sp. zn. 13Csp/36/2021 posudzoval všetky aspekty danej Zmluvy o splátkovom úvere č.
5029047868, pričom vo veci rozhodol a uložil manželom Szűcsovým povinnosť žalovanému uhradiť
judikovanú pohľadávku. Nie je preto povinnosťou súdu v tomto konaní posudzovať tvrdenia žalobcu,
ktoré už boli právoplatne preskúmané v inom súdnom rozhodnutí.

47. Žalobca ďalej namietal, že manželia Szűcsoví odstúpili od Zmluvy o zriadení záložného práva. Súd
preto preskúmal, či v danom prípade došlo k odstúpeniu od Zmluvy o zriadení záložného práva. V
odstúpení manželov C. od Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.10.2019 títo dôvod odstúpenia
neuviedli. V odstúpení zo dňa 02.03.2020 ale uviedli, že zmluva o splátkovom úvere bola uzatvorená
v rozpore so zásadami na ochranu spotrebiteľa a preto namietali neplatnosť zmluvy o zriadení

záložného práva, ktorá mala byť navyše predložená Okresnému úradu Komárno, katastrálnemu odboru,
oneskorene. Súd má za to, že zo samotnej Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.10.2012
možnosť dlžníkov odstúpiť od zmluvy nevyplýva a nevyplýva z nej ani to, že by si manželia Szűcsoví
vymienili odstúpenie od zmluvy (v zmysle § 497 Občianskeho zákonníka). Čo sa týka dôvodov platnostiči neplatnosti Zmluvy o úvere, túto súd posudzoval v konaní vedenom pod sp. zn. 13Csp/36/2021 a
vyhodnotil ju ako platnú, keďže na základe nej priznal žalovanému pohľadávku voči manželom C..
Čo sa týka oneskoreného predloženia Zmluvy o zriadení záložného práva katastru, ako súd uviedol

vyššie, v súčasnosti platná vykonávacia vyhláška ku katastrálnemu zákonu č. 461/2009 Z.z. neupravuje
povinnosť správneho orgánu skúmať, či bol návrh na vklad podaný v lehote troch rokov od uzavretia
zmluvy a preto nemohlo dôjsť k premlčaniu záložného práva vyplývajúceho z uvedenej zmluvy. Ďalej
nebolo preukázané uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok (podľa § 49 Občianskeho zákonníka). Ďalšie možnosti odstúpenia od zmluvy upravené

v Občianskom zákonníku sa na daný prípad nevzťahujú. Na základe uvedeného preto súd dospel
k záveru, že od Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.10.2012 nebolo nikdy zo strany dlžníkov
(manželov Szűcsových) platne odstúpené a táto zmluva platí.

48. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP postupom podľa § 262 ods.
1 CSP. Súd žalobu žalobcu zamietol a preto žalovaný bol v konaní plne úspešnou stranou sporu a tak
mu súd voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

52. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší

súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
– Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom
Štúrova 9, 950 48 Nitra.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.