Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 20, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 38Cb/93/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123310810
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6123310810.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v spore žalobcu:

Effesys, s. r. o., so sídlom Jánošíkova 20, 010 01 Žilina, IČO: 53 578 074, zastúpený: JUDr. Jana Veľas
Hlucháňová, advokátka, so sídlom Červeňanského 540, 014 01 Bytča, proti žalovanému: Sco – VIA spol.
s r.o., so sídlom Veľký Diel 3323, 010 08 Žilina, IČO: 48 088 561, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522,
o zaplatenie 1.470,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.470,- eur s úrokom z omeškania vo výške 11% ročne zo
sumy271,20eurod17.11.2022dozaplatenia,vovýške11%ročnezosumy271,20eurod20.12.2022do

zaplatenia,vovýške11%ročnezosumy271,20eurod14.01.2023dozaplatenia,vovýške12%ročnezo
sumy 271,20 eur od 15.02.2023 do zaplatenia, vo výške 12% ročne zo sumy 271,20 eur od 15.03.2023
do zaplatenia, vo výške 12,5% ročne zo sumy 114,- eur od 07.04.2023 do zaplatenia a náklady spojené
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomnou žalobou doručenou súdu dňa 07.05.2023 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu istinu 1.470,- eur s úrokom z omeškania špecifikovaným sadzbou, základom

a dobou omeškania, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a trovy konania. Na
odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že dňa 12.02.2021 uzatvoril so žalovaným Mandátnu zmluvu
za účelom poskytovania služieb vedenia účtovníctva vrátane spracovania daňových priznaní pre daň
z pridanej hodnoty, daň z príjmov, daň z motorových vozidiel a vedenia personálnej a mzdovej agendy
pre žalovaného /ďalej aj len Mandátna zmluva/. Mandátna zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do
31.12.2021.Zmluvnéstranypokračovalivplnenísvojichzáväzkovzozmluvyaždo28.02.2023.VČlánku
IV. Mandátnej zmluvy bola dojednaná mesačná odmena fakturovaná samostatnými faktúrami spätne

za predchádzajúci mesiac. Žalovaný v novembri 2022 prestal zmluvne dohodnutú odmenu žalobcu
uhrádzať. Faktúry za služby žalobcu poskytnuté žalovanému od septembra 2022 až do ukončenia
platnosti mandátnej zmluvy žalovaný neuhradil. Nezaplatenie splatných faktúr bolo dôvodom podania
Výpovede Mandátnej zmluvy žalobcom dňa 30.01.2023 s účinnosťou k 28.02.2023. Žalobca poukázal
na ním vystavené faktúry č. XXXXXXXXXX splatná 16.11.2022, č. XXXXXXXXXX splatná 19.12.2022,
č. XXXXXXXXXX splatná 13.01.2023, č. XXXXXXXXXX splatná 14.02.2023, č. XXXXXXXXXX splatná
14.03.2023 a č. XXXXXXXXXX splatná 6.4.2023, ktoré žalovaný neuhradil. Na žiadosť žalobcu žalovaný

odsúhlasil stav neuhradených pohľadávok žalobcu k 31.12.2022. V dokumente je zrejmá chyba v písaní
v dátume odsúhlasenia 05.01.2022, kedy má byť uvedené 05.01.2023. Poslednú upomienku pred
podaním žaloby žalobca zaslal žalovanému emailom dňa 13.04.2023. Konateľ žalovaného opakovane
ústne prisľúbil úhradu pohľadávok žalobcu, k čomu však nedošlo. Žalobca si ako príslušenstvopohľadávky uplatnil zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti neuhradených
faktúr do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

2. V prílohe žaloby žalobca predložil Výpoveď Mandátnej zmluvy zo dňa 12.02.2021 – č.l. 10 spisu spolu
s emailom z 31.01.2023 – č.l. 10 rub spisu, Upomienku č. XXXXXXXX – č.l. 11 spisu spolu s dokladom
o jej elektronickom odoslaní 13.04.2023 – č.l. 11 rub spisu, Mandátnu zmluvu uzatvorenú medzi stranami
– č.l. 12 spisu, listinu označenú ako Odsúhlasenie zostatku – návratka – č.l. 14 spisu, faktúru č.
XXXXXXXXXX – č.l. 15 spisu, faktúru č. XXXXXXXXXX – č.l. 15 rub spisu, faktúru č. XXXXXXXXXX

– č.l. 16 spisu, faktúru č. XXXXXXXXXX – č.l. 16 rub spisu, faktúru č. XXXXXXXXXX – č.l. 17 spisu
a faktúru č. XXXXXXXXXX – č.l. 17 rub spisu.

3. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci vydaním platobného rozkazu sp.zn. 23Up/827/2023
zo dňa 12. mája 2023.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením.
V podanom odpore žalovaný potvrdil uzavretie Mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným na
dobu určitú od 12.02.2021 do 31.12.2021, z ktorého dôvodu nemohlo dôjsť k jej ukončeniu výpoveďou
z 30.01.2023 a rovnako nemohla skončiť ku dňu 28.02.2023. Mandátna zmluva skončila uplynutím
lehoty dňom 31.12.2021, v ktorej súvislosti poukázal žalovaný na Článok VII. Mandátnej zmluvy. Ďalej

žalovaný poukázal na to, že mandatárovi vzniká nárok na odmenu len v prípade, ak vykonáva činnosť
s odbornou starostlivosťou, čo žalobca nesplnil. Účtovníctvo viedol v mnohých chybách, nedostatkoch
a spôsoboval žalovanému škodu. Žalobca neodovzdal žalovanému niekoľko mesiacov účtovné doklady.
Žalovaný musel vynaložiť zvýšené finančné prostriedky novej účtovnej spoločnosti. Doposiaľ žalovaný
neodovzdal žalobcovi účtovníctvo. Z uvedených dôvodov žalobcovi neprináleží nárok na žiadnu odmenu

a vôbec nie zmluvnú, nakoľko mandátna zmluva skončila dňom 31.12.2021. Z dôvodu neodovzdania
účtovníctva si žalovaný musel nájsť nový subjekt na dodanie služieb, a to spoločnosť A. B. C. D.,
B. B. XXX XX C. XXXX, E.: XX XXX XXX /ďalej aj len A. B./, ktorá zabezpečila pre žalovaného
spracovanie účtovnej závierky a daňového priznania za rok 2022, za čo vystavila žalovanému faktúru
č. 2305018 z 30.05.2023, splatnú 06.06.2023, uhradenú 31.05.2023, ktorou fakturovala spracovanie

účtovnej závierky a daňového priznania za rok 2022 v sume 702,- eur a 200%-nú prirážku za neskoro
dodané podklady k spracovaniu účtovnej závierky a daňového priznania za rok 2022 v sume 1.404,-
eur. Žalovaný vzniesol hmotno-právnu kompenzačnú námietku voči pohľadávke žalobcu v sume vo
výške 1.404,- eur z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu, ktorý žalovanému neodovzdal účtovníctvo
a elektronickú podobu účtovníctva. Žalovaný tak má voči žalobcovi pohľadávku vo výške 1.404,-

eur fakturovanú obchodnou spoločnosťou A. B. za neskoro dodané podklady k spracovaniu účtovnej
závierky a daňového priznania za rok 2022 z titulu spôsobenej škody žalobcu voči žalovanému.
V prípade riadneho dodania účtovníctva by žalovanému takáto suma zo strany A. B. nebola účtovaná.
Žalovaný tak má za to, že zo strany žalobcu ide o nedôvodnú a predčasne podanú žalobu, ktorá nemá
žiaden racionálny ani zmluvný základ a žaloba je koncipovaná absolútne nesprávne.

5. V prílohe odporu proti platobnému rozkazu žalovaný predložil Cenník poskytnutých služieb pre
spoločnosť Sco – VIA spol. s r.o. – č.l. 28 spisu, Zmluvu o poskytovaní služieb uzavretú medzi A. B.
a žalovaným 19.04.2023 – č.l. 29 spisu a faktúru č. XXXXXXX vystavenú spoločnosťou A. B. na sumu
2.106,- eur – č.l. 31 spisu.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že pre žalovaného spracuvával účtovné
doklady, podával mesačne daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty a ročne daňové priznanie
pre daň z motorových vozidiel od 01.01.2022 do 28.02.2023. Po ukončení Mandátnej zmluvy žalobca
a žalovaný pokračovali v plnení záväzkov z Mandátnej zmluvy po dobu ďalších 14 mesiacov. Žalobca

poskytoval žalovanému služby vedenia účtovníctva a žalovaný platil zmluvnú odmenu dohodnutú
v písomnej Mandátnej zmluve. Platné uzavretie mandátnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka
nevyžaduje písomnú formu. Od 01.01.2022 existovala medzi stranami mandátna zmluva v ústnej
podobe s totožným obsahom ako písomne uzavretá Mandátna zmluva z 12.02.2021. Obidve zmluvné
strany pokračovali v plnení záväzkov z mandátnej zmluvy aj po dátume 31.12.2021 a z ich konania

je zrejmé, že sa cítili byť obsahom mandátnej zmluvy viazané. Za nepravdivé označil žalobca
tvrdenie žalovaného, že si žalobca riadne neplnil povinnosti pri spracovaní účtovných dokladov za
žalovaného. Poukázal na to, že žalovaný žiadnu z faktúr za vedenie účtovníctva žalobcovi nevrátil.
Na spracovaní daňového priznania pre daň z príjmov právnických osôb za rok 2022 sa žalovaný sožalobcom nedohodol. 26.04.2023 sa konateľ žalobcu emailom z finančnej správy dozvedel, že mu
bola zrušená autorizácia k subjektu žalovaného do portálu finančnej správy. Odpor vníma žalobca
ako snahu žalovaného oddialiť plnenie jeho splatných záväzkov voči žalobcovi, a to vzhľadom na

opakované prísľuby žalovaného na úhradu dlžnej sumy, ako vyplýva napríklad z emailu žalovaného
z 13.04.2023. Žalobca poprel aj tvrdenia žalovaného o oneskorenom dodaní účtovných dokladov,
v dôsledku čoho mal žalovaný zaplatiť zvýšené náklady za spracovanie daňového priznania pre
dňa z príjmov za rok 2022. Vo februári 2023 žalobca zaslal elektronicky cez portál finančnej správy
oznámenie o odklade daňového priznania k 31.05.2023 na základe výslovnej požiadavky žalovaného.

26.04.2023 žalovaný zrušil žalobcovi prístup do jeho konta na portáli finančnej správy. Nie je pravdou,
že by sa žalobca niekedy dostal do omeškania s odovzdaním účtovných dokladov žalovanému. Žalobca
sa ďalej vyjadril k spôsobu preberania dokladov od žalovaného, a to osobne alebo emailom. V marci
2023 konateľ žalobcu odovzdal konateľovi žalovaného časť dokladov za účtovné obdobie roku 2022,
ktoré si žalobca vyžiadal pre svoju potrebu. 25.04.2023 žalobca zaslal zamestnancom žalovaného
potvrdenie o príjme, aby si mohli podať daňové priznania. Na ďalší deň už bola žalobcovi zrušená

autorizácia ku kontu žalovaného na portáli finančnej správy. O zvyšné doklady sa žalovaný zaujímal až
11.05.2023, kedy inicioval odovzdanie zostávajúcich dokladov za rok 2022 a 2023, ako vyplýva z emailu
žalovaného z 11.05.2023. Tieto účtovné doklady boli odovzdané osobne dňa 29.05.2023 a výstupy
z účtovníctva boli zaslané žalovanému elektronicky 29.05.2023. Žalobca neporušil voči žalovanému
žiadnu povinnosť zo záväzkovo-právneho vzťahu, čím je nárok žalovaného na náhradu škody vylúčený.

Žalobca si nie je vedomý žiadneho protiprávneho konania voči žalovanému a nenesie zodpovednosť
za údajnú škodu na strane žalovaného. Žalobca neuznáva zápočet údajných vzájomných pohľadávok,
nakoľko žalobcovi nemožno pričítať zodpovednosť za vzniknuté náklady na strane žalovaného. Bolo
dobrovoľným rozhodnutím žalovaného, akú spoločnosť si zvolil pre spracovanie účtovných dokladov
a to, že spoločnosť A. B. si účtuje vyššiu odmenu za účtovné služby ako žalobca, nemožno pričítať

na ťarchu žalobcu. Žalobca z dôvodu procesnej opatrnosti namietol aj obsah a právny základ faktúry
spoločnosti A. B., pričom poukázal na predloženú Zmluvu uzavretú medzi žalovaným a spoločnosťou
A. B. dňa 19.04.2023, v ktorej bola zmluvná odmena dodávateľa dohodnutá v Článku III. Ods.
1 s odkazom na Prílohu č. 1 Cenník služieb. V cenníku služieb sa uvádza zmluvná odmena za
vypracovanie účtovnej závierky za účtovný rok vo výške 120,- eur. Spoločnosť A. B. faktúrou č.

XXXXXXX fakturovala žalovanému nesprávnu výšku odmeny za spracovanie účtovnej závierky v sume
585,- eur bez DPH, na čo nemala nárok. Zároveň spoločnosť A. B. faktúrou č. XXXXXXX nesprávne
žalovanému fakturovala prirážku za údajne oneskorené dodanie účtovných dokladov. Vo Všeobecných
obchodných podmienkach spoločnosti A. B. na jej webovej stránke sa neuvádza žiadne ustanovenie
oprávňujúceúčtovaťprirážku200%zaoneskorenédodaniedokladov.Vtejtosúvislostižalobcapoukázal

na Článok 5. bod 5.1 pripojených Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti A. B., pričom
uviedol, že v Zmluve z 19.04.2023 ani v jej Prílohe č. 1 Cenníku služieb sa neuvádza žiadne ustanovenie
oprávňujúce dodávateľa účtovať prirážku za oneskorené dodanie dokladov. Ďalej žalobca poukázal
na to, že so spoločnosťou A. B. uzatvoril žalovaný zmluvu až dňa 19.04.2023, hoci už od februára
2023 vedel, že žalobca mu ďalej nebude poskytovať žiadne služby. Vedenie účtovníctva spoločnosti je

úlohou konateľa spoločnosti, ktorý je zodpovedný za údajne oneskorené zabezpečenie účtovníckych
služieb. Kompenzačnú námietku žalovaného považuje žalobca za súčasť jeho procesnej stratégie
oddialiť plnenie jeho splatných záväzkov. Záverom žalobca poukázal na pohľadávku voči žalovanému
vo výške 448,- eur titulom neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXXX z 30.06.2021, ktorú vymáhal cestou
súdneho a exekučného konania.

7. V prílohe písomného vyjadrenia žalobca predložil Upovedomenie o ukončení exekúcie a konečné
vyúčtovanie exekučného konania z 26.05.2023 – č.l. 51 spisu, platobný rozkaz Okresného súdu
Banská Bystrica 12Up/156/2023 z 09. februára 2023 – č.l. 52 spisu, Všeobecné obchodné podmienky
spoločnosti A. B. – č.l. 54 spisu, elektronickú komunikáciu z 13.04.2023 – č.l. 61 spisu, elektronickú

komunikáciu z 11.05.2023 – č.l. 62 spisu a oznámenie o zrušení autorizácie k subjektu žalovaného
z 26.04.2023 – č.l. 63 spisu.

8. Žalovaný v druhom písomnom vyjadrení z 08.09.2023 zotrval na tom, že Mandátna zmluva uzavretá
medzi stranami bola ukončená k 31.12.2021. Žalobca pritom nepreukázal vôľu žalovaného ponechať

Mandátnu zmluvu z 12.02.2021 v platnosti. Žalovaný tak má za to, že žalobca pokračoval v ním
tvrdenom plnení záväzkov podľa mandátnej zmluvy bez právneho dôvodu. Poukázal ďalej na Článok
VIII. Mandátnej zmluvy, v zmysle ktorého bolo možné ju meniť a dopĺňať výlučne písomnými dodatkami
podpísanými oboma zmluvnými stranami. Zároveň v Mandátnej zmluve nebolo vymienené predĺženiejej platnosti na dobu neurčitú pre prípad, že jedna zo zmluvných strán bude v plnení záväzkov podľa
jej obsahu pokračovať a druhá zmluvná strana s tým neprejaví súhlas. Konanie žalobcu tak možno
považovať za svojvoľné a predčasné, čo sa v konečnom dôsledku odrazilo aj na vzniku škody na

strane žalovaného. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by žalobca a žalovaný pokračovali
v plnení záväzkov z mandátnej zmluvy ďalších 14 mesiacov. Žalovaný prejavoval nespokojnosť so
službami poskytovanými žalobcom a na ďalšom trvaní mandátnej zmluvy nemal záujem. Žalovaný
potvrdil, že odsúhlasil pohľadávky z faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX
v celkovej sume 813,60 eur. Ďalej poukázal na to, že sám žalobca uviedol, že so žalovaným sa

nedohodol na spracovaní daňového priznania z dôvodu komunikačných problémov medzi žalobcom
a žalovaným a následne mu bola dňa 26.04.2023 zrušená autorizácia k subjektu žalovaného do portálu
finančnej správy. Z uvedeného vyplýva, že žalobca žalovanému počas roka 2023 neposkytoval žiadne
služby, ktorých úhradu by si mohol nárokovať v danej sume, nakoľko z Článku IV. vyplýva odmena
za mzdy 6,50 eur/mzda bez DPH. Žalovaný tak v celom rozsahu rozporuje právny základ aj sumu
nároku žalobcu. Žalovaný ďalej poprel, že by žalobcovi prisľúbil úhradu záväzkov, čo z emailu, na ktorý

poukazuje žalobca, nevyplýva. Neuznal tvrdenia žalobcu, že podanie daňového priznania odložil na
jeho žiadosť. Oznámenie o odklade daňového priznania je odrazom toho, že žalobca si nemohol plniť
svoje povinnosti podľa mandátnej zmluvy ani počas roku 2022. Zotrval na tom, že žalobca porušil svoje
povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka v čase trvania mandátnej zmluvy.
Konanie žalobcu bez právneho dôvodu spôsobilo žalovanému nemalé ťažkosti a musel vyhľadať pomoc

a napraviť škody, ktoré mu konaním žalobcu vznikli. Žalobcovi právo na odmenu nevzniklo. Žalovaný
neuznáva skutkový ani právny dôvod nároku žalobcu. V tomto štádiu konania si však nebude uplatňovať
vzájomný nárok spočívajúci v náhrade škody. Ak však súd posúdi právny základ nároku žalobcu za daný
a jeho výšku alebo jej časť za dôvodnú, tak žalovaný trvá na kompenzačnej námietke uvedenej v odpore.

9. V záujme objasnenia neurčitostí, nejasností resp. rozporov v skutkovom vymedzení uplatneného
nároku ako aj v obsahu procesnej obrany žalovaného sa dňa 19.04.2024 uskutočnilo za účasti právnych
zástupcov strán predbežné prejednanie sporu.

10. Po predbežnom prejednaní sporu žalobca v písomnom vyjadrení z 23.04.2024 uviedol, že svoj

nárok odvodzuje od mandátnej zmluvy uzavretej medzi stranami 01.01.2022 podľa § 566 a nasledujúce
Obchodného zákonníka v ústnej forme, platnej do 28.02.2023. Obsah záväzkov z tejto mandátnej
zmluvy je totožný ako obsah záväzkov z písomne uzavretej Mandátnej zmluvy z 12.02.2021. Na základe
uvedenejmandátnejzmluvyžalobcasaakomandatárzaviazal,žeprežalovanéhoakomandantanajeho
účet zariadiť za odplatu činnosti, a to spracovanie účtovných dokladov žalovaného, vedenie účtovných

kníh, podávanie každomesačných daňových priznaní pre daň z pridanej hodnoty, spracuvávanie
mesačných miezd zamestnancov žalovaného a zastupovanie žalovaného pri elektronickej komunikácii
s Finančnou správou Slovenskej republiky. Žalovaný ako mandant sa zaviazal zaplatiť žalobcovi
mesačnú odmenu za vedenie účtovníctva vo výške 200,- eur bez DPH a za spracovanie miezd
zamestnancovvovýške6,50eurbezDPHzajednéhozamestnanca.Kodmenežalobcubolapripočítaná

zákonná sadzba DPH, nakoľko žalobca je registrovaný ako platiteľ DPH. Totožnú výšku odmeny mali
medzi sebou zmluvné strany dohodnutú aj v Článku IV. písomnej Mandátnej zmluvy z 12.02.2021.
Platnosť dohody zmluvných strán o uvedenej výške odmeny žalobcu ako mandatára preukazuje žalobca
faktúrami za služby, ktoré poskytol žalovanému za mesiace január až august 2022, ktoré žalovaný
uhradil, k týmto faktúram si uplatnil vratku DPH a žiadnu z týchto faktúr žalobcovi nevrátil. Žalobca

ďalej uviedol čísla jednotlivých faktúr, dátum ich vystavenia, fakturovanú sumu a obsah fakturovaných
služieb, ako aj dátum úhrady týchto faktúr zo strany žalovaného za služby poskytnuté v mesiacoch
január, február, marec, apríl, máj, jún, júl a august 2022. Úhradami žalovaný potvrdil platnosť záväzkov
zústneuzavretejmandátnejzmluvyakoajto,žeakceptujedojednanúvýškuodmenyžalobcuzaúčtovné
služby. Žalovaný v čase od 01.01.2022 do 28.02.2023 žalobcovi pravidelne dodával účtovné doklady za

účelom spracovania daňového priznania žalovaného pre daň z pridanej hodnoty a spracovanie miezd
zamestnancov žalovaného. Žalobca nekonal svojvoľne, ale na základe platne uzavretej mandátnej
zmluvy. Žalobca ďalej definoval služby a činnosti, za poskytnutie ktorých sa domáha zaplatenia odmeny
mandatára v tomto konaní za mesiace september, október, november a december 2022 a január
a február 2023, tak ako tieto vyplývajú so žalobcom vystavených faktúr. Žalobca ďalej uviedol, že

zmluvný vzťah ukončil k 28.02.2023. Výpoveď zmluvy oznámil žalovanému ústne v januári 2023 s tým,
že výpoveď nadobudne účinnosť k 28.02.2023. Zmluvu vypovedal z dôvodu, že žalovaný ani po
opakovaných urgenciách neuhradil odmenu za služby žalobcu. Z dôvodu právnej istoty zaslal výpoveď aj
písomne. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti žalobca žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.11. V prílohe písomného vyjadrenia žalobca predložil faktúru č. XXXXXXXXXX za spracovanie
účtovníctvaamiezdzajanuár2022–č.l.110spisu,faktúruč.XXXXXXXXXXzaspracovanieúčtovníctva

a miezd za február 2022 – č.l. 112 spisu, faktúru č. XXXXXXXXXX za spracovanie účtovníctva a miezd
za marec 2022 – č.l. 114 spisu, faktúru č. XXXXXXXXXX za spracovanie účtovníctva a miezd za apríl
2022 – č.l. 116 spisu, faktúru č. XXXXXXXXXX za spracovanie účtovníctva a miezd za máj 2022 – č.l.
118 spisu, faktúru č. XXXXXXXXXX za spracovanie účtovníctva a miezd za jún 2022 – č.l. 120 spisu,
faktúru č. XXXXXXXXXX za spracovanie účtovníctva a miezd za júl 2022 – č.l. 122 spisu, faktúru č.

XXXXXXXXXX za spracovanie účtovníctva a miezd za august 2022 – č.l. 124 spisu a ďalej faktúry za
poskytnuté služby v mesiacoch september 2022 až február 2023, ktoré už boli súčasťou príloh žaloby.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 02.05.2024 uviedol, že zmluvný základ žalobcom uplatneného
nárokuniejedaný.Poukázalnaustanovenie§272ods.1ObchodnéhozákonníkaadojednanievČlánku
VIII. Mandátnej zmluvy. Uviedol, že pokiaľ zmluvné strany chceli zmluvu predĺžiť, mali uzavrieť písomný

dodatok. Zmluvné strany písomný dodatok neuzatvorili a nakoľko si dojednali písomnú formu zmeny
Mandátnej zmluvy, zmluva nie je platná. Žalovaný ďalej s odkazom na tvrdenie žalobcu, že mandátna
zmluva trvala do 28.02.2023 poukázal na to, že faktúra č. XXXXXXXXXX bola vyhotovená za dodanie
služby z 28.03.2023. Časť nároku v sume 114,- eur tak označil za nanajvýš spornú. Žalovaný ďalej
uviedol, že faktúry č. XXXXXXXXXX z 28.02.2023 a XXXXXXXXXX z 31.01.2023 považuje za sporné,

nakoľko sa nenachádzajú v odsúhlasení zostatku. Služby uvedené v týchto faktúrach žalobca nedodal.
Pohľadávka v časti 542,40 eur je tak absolútne nedôvodná. V odsúhlasení pohľadávok sú len faktúry
v celkovej sume 813,60 eur. Odsúhlasenie zostatku žalovaným pritom nemožno považovať za uznanie
záväzku. Žalovaný tak nárok neuznáva v celom rozsahu. Vo vzťahu k faktúram s koncovým číslom
96, 88 a 82 uviedol, že žalobca nepreukázal, že by tieto služby dodal riadne a v súlade s odbornou

starostlivosťou. Žalobca nekonal v súlade s odbornou starostlivosťou, nakoľko žalovanému neodovzdal
účtovníctvo a nevrátil podklady, ktoré mu žalovaný poskytol. Žalobcovi tak nárok na odmenu nevznikol.
Z dôvodu neodborného a neprofesionálneho konania žalobcu bol žalovaný nútený osloviť spoločnosť
A. B. na účel spracovania účtovnej závierky a daňového priznania za rok 2022. V dôsledku neskoro
dodaných podkladov spoločnosť A. B. vyúčtovala žalovanému 200%-nú prirážku 1.404,- eur. Podklady

dodal žalovaný oneskorene v dôsledku nečinnosti žalobcu. Podľa Všeobecných obchodných podmienok
spoločnosti A. B. je objednávateľ povinný doručiť podklady v dohodnutých termínoch, v opačnom
prípade dochádza k omeškaniu. Sankcie, pokuty alebo iné škody, ktoré vzniknú objednávateľovi ako
dôsledok poskytnutia nesprávnych, nepravdivých alebo oneskorene dodaných dokladov, musia byť
uhradené objednávateľom v plnej výške. Žalovaný tak mal povinnosť sankciu vo forme 200%-nej

prirážky za oneskorene dodané podklady uhradiť. V dôsledku konania žalobcu mu tak vznikla škoda
v sume 1.404,- eur, ktorú musel uhradiť tretej osobe. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s argumentáciou
žalovaného ohľadom nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, tak žalovaný in eventum vznáša
z procesnej opatrnosti kompenzačnú námietku, prostredníctvom ktorej započítava svoju pohľadávku
voči pohľadávke žalobcu v rozsahu, v akom sa tieto pohľadávky vzájomne kryjú, t.j. v sume 1.404,-

eur. Žalovaný tak započítava sumu 1.404,- eur, ktorá je predmetom faktúry č. XXXXXXX, vystavenej
spoločnosťou A. B. dňa 30.05.2023 oproti žalobcom uplatňovanej sume vo výške 1.470,- eur, ktorá je
predmetom faktúr uvedených v žalobe. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

13. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 17.05.2024 zotrvala na písomných
vyjadreniach žalobcu vo veci. Poukázala na rozporuplnosť vyjadrení žalovaného, ktorý na jednej
strane uvádzal, že žalobca mu žiadne služby nedodal a následne uvádzal, že žalobca nekonal
s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní služieb. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný si je vedomý,
že žalobca preňho účtovnícke služby vykonával a dodával mu ich. Žalovaný žiadnu z faktúr, ktoré

boli vystavené nevrátil a uplatnil si z nich vratku DPH. Aj uznanie pohľadávok, ktoré bolo doložené
do spisu preukazuje, že žalobca žalovanému účtovnícke služby dodával. Žalovaný neuplatnil vo
vzťahu k žalobcovi počas existencie mandátnej zmluvy žiadnu reklamáciu, ani sťažnosť na nekvalitu
alebo neodbornosť dodaných služieb. Žalovaný taktiež neprodukoval žiadne dôkazy, že by bol zo
strany daňového úradu sankcionovaný za nesprávne alebo neodborné dodanie účtovníckych služieb.

Z uvedených dôvodov považovala obranu žalovaného za účelovú.

14. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 17.05.2024 taktiež zotrvala na písomných
vyjadreniach žalovaného vo veci. Poukázala na to, že odsúhlasenie zostatku pohľadávok zo stranyžalovaného z 05.01.2023 nemožno považovať za uznanie záväzku. Vyjadrila názor, že ústna mandátna
zmluva, na základe ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok v prejednávanej veci, je neplatná, nakoľko
medzi stranami bola do 31.12.2021 uzavretá písomná Mandátna zmluva, ktorá sa mohla meniť iba

písomnými dodatkami. Žalobca prejavil vôľu pokračovať v zmluvnom vzťahu so žalovaným, poskytovať
žalovanému účtovné služby za odplatu, tak ako to bolo dojednané v písomnej zmluve, avšak nedodržal
podmienky v písomnej Mandátnej zmluve ustanovené. Žalobca mal predložiť žalovanému písomný
dodatok na podpísanie, aby bolo možné v zmluvnom vzťahu pokračovať. Pokiaľ tak žalobca poskytoval
žalovanému účtovné služby na základe ústnej mandátnej zmluvy, pričom nebola dodržaná podmienka

písomného dodatku, mohlo vzniknúť jedine bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Pokiaľ by sa
súd nestotožnil s uvedenou argumentáciou, žalovaný poukázal na § 575 ods. 2 Obchodného zákonníka,
v zmysle ktorého mandatár môže vypovedať mandátnu zmluvu, avšak je povinný poučiť alebo upozorniť
mandanta na vykonanie potrebných úkonov, aby mu nevznikla škoda. V tomto prípade to splnené
nebolo, nebolo to tvrdené, ani zo strany žalobcu preukázané. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s uvedenou
argumentáciou, pridržiava sa žalovaný svojho posledného písomného vyjadrenia vo veci a vznáša

kompenzačnú námietku in eventum. Žalobu z uvedených dôvodov žiadala zamietnuť.

15. Konateľka žalobcu na pojednávaní dňa 17.05.2024 uviedla, že v zmluve pokračovali. Konateľ
žalovaného za ňou chodil, aby ďalej spolupracovali. Sám sa dožadoval služieb. Uviedla, že sa s ním
nerobilo dobre, nemali uhradené faktúry. Keď však prišiel, vyšli mu v ústrety. Nič voči žalobcovi nikdy

nereklamoval. K odovzdaniu účtovných dokladov uviedla, že šanón s faktúrami za rok 2022 od nich
konateľžalovanéhozobralzačiatkomroku2023.Vyžiadalsitentojedenšanón,inéšanónynie.Malaešte
napríklad šanón na mzdy. Po 28.02.2023 si konateľ žalovaného všetky účtovné doklady osobne prevzal.
Šanón s faktúrami si prevzal už skôr, ostatné doklady pravdepodobne v deň, keď mu emailom posielala
všetky výstupy z účtovníctva. Každý mesiac jej posielal faktúry, na základe čoho poskytovala služby.

Posledná faktúra bola vystavená po výpovedi za posledné obdobie, je v nej uvedené, za aké služby bola
vystavená. Konateľ žalovaného za ňou prišiel, chcel to spracovať, tak mu to vyfakturovala v cenách,
ako to fakturuje iným klientom. Ani jednu faktúru žalovaný žalobcovi nevrátil a reklamáciu dodaných
účtovných služieb nikdy nepodal. Dokument označený ako odsúhlasenie pohľadávok podpisovali u nej
v kancelárii. Konateľ žalovaného sa k obsahu tohto dokumentu nijak nevyjadril, nespochybnil ho,

automaticky ho podpísal. V roku 2022 pokračovali v činnosti ďalej tak, aby účtovníctvo bolo v poriadku.
Nikto sa výslovne nevenoval pokračovaniu v zmluve, pokračovali automaticky. Konateľ žalovaného ju
stále žiadal, aby ešte pokračovala s prísľubom úhrady neuhradených faktúr.

16. Konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 06.08.2024 uviedol, že žalobca poskytoval žalovanému

účtovné práce, a to mzdy a evidenciu faktúr. Spracúval aj daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty.
Spolupráca trvala od februára 2020 do začiatku roka 2023. Výška odmeny žalobcu bola dohodnutá na
základe Mandátnej zmluvy, ktorú predložil žalobca. Mandátna zmluva bola ukončená zo strany žalobcu
niekedy v januári 2023 mailovou komunikáciou, kedy bolo konateľovi žalovaného doručené odstúpenie
od mandátnej zmluvy. Účtovné doklady od žalobcu prevzal vo februári 2023. Listinu označenú ako

odsúhlasenie zostatku – návratka podpísal. Táto listina vyjadruje, že akceptoval a súhlasil s týmito
záväzkami. Záväzky v nej uvedené neboli uhradené vzhľadom na situáciu v spoločnosti. Počas trvania
spolupráce so žalobcom nijaká reklamácia služieb alebo výhrady voči službám žalobcu neboli riešené
písomne. Keď tak, boli riešené na osobnom stretnutí, kde hľadali spoločné riešenie vysporiadania. Ku
vráteniu faktúr žalobcovi nedošlo. Odsúhlasené záväzky žalovaný chcel, aby sa započítali s vystavenou

faktúrou po zmene účtovnej spoločnosti. Daňové priznanie za žalovaného za rok 2022 k dani z príjmov
predkladala spoločnosť A. B.. Žiadosť o odklad na podanie daňového priznania bola podaná z dôvodu
odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, z ktorého dôvodu by sa to v termíne nestihlo, preto požiadal,
aby sa dala žiadosť o odklad.

17. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov /ďalej len Obchodný zákonník/, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

18. Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú
formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí
zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.19. Podľa ustanovenia § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na obsah návrhu na
uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na
zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom

vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia
navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k
nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

20. Podľa ustanovenia § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších

predpisov /ďalej len Občiansky zákonník/, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

21. Podľa ustanovenia § 566 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, (1) Mandátnou zmluvou sa mandatár
zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením
právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu

zatoodplatu.(2)Akjezariadeniezáležitostipredmetompodnikateľskejčinnostimandatára,predpokladá
sa, že odplata bola dohodnutá.

22. Podľa ustanovenia § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný postupovať pri
zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.

23. Podľa ustanovenia § 571 Obchodného zákonníka, (1) Ak výška odplaty nie je určená v zmluve,
je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť
obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.(2) Ak zo zmluvy nevyplýva niečo
iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to

bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s
vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí
zmluvy primeraný preddavok.

24. Podľa ustanovenia § 575 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, (1) Mandatár môže zmluvu vypovedať

s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď
doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas. (2) Ku dňu účinnosti výpovede zaniká
záväzok mandatára uskutočňovať činnosť, na ktorú sa zaviazal. Ak by týmto prerušením činnosti vznikla
mandantovi škoda, je mandatár povinný ho upozorniť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. Ak
mandant tieto opatrenia nemôže urobiť ani pomocou iných osôb a požiada mandatára, aby ich urobil

sám, je mandatár na to povinný.

25. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby

osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

26. Podľa ustanovenia § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, (1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej

centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o
osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku
1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov;

takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.(3) Ak veriteľ požaduje úroky
z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania
počas celej doby omeškania.

27. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi

okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.28. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

29. Podľa ustanovenia § 147 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších
predpisov /ďalej len CSP/, (1) Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
(2) Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje

taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. (3) Na vzájomnú žalobu sa primerane
použijú ustanovenia o žalobe. (4) Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú
splnené podmienky na spojenie vecí.

30. Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie

povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

31. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, pričom uvedené nebolo v konaní sporné, že dňa
12.02.2021 žalobca v postavení zmluvnej strany mandatár a žalovaný v postavení zmluvnej strany
mandant uzavreli v písomnej forme Mandátnu zmluvu, ktorá je súčasťou spisového materiálu na č.l.

12 a nasledujúce spisu. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu ako mandatára uskutočniť a vykonať
pre mandanta činnosti definované v Článku II. Mandátnej zmluvy, za čo sa žalovaný zaviazal zaplatiť
žalobcovi zmluvne dojednanú odmenu v Článku IV. Mandátnej zmluvy vo výške 200,- eur mesačne
bez DPH za vedenie účtovníctva, vo výške 6,50 eur za mzdu mesačne bez DPH, za spracovanie
miezd a za vedenie skladovej evidencie 15,- eur mesačne bez DPH. Z Článku III. Mandátnej zmluvy

vyplýva, že bola uzatvorená na dobu určitú od 12.02.2021 do 31.12.2021. V zmysle Článku VII.
k ukončeniu zmluvy došlo uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená t.j. 31.12.2021, pričom medzi
stranami nebolo sporné, že nedošlo k uzavretiu písomného dodatku k tejto zmluve, ktorým by doba
platnosti tejto zmluvy bola predĺžená. Pokiaľ aj žalobca v konaní predložil Výpoveď Mandátnej zmluvy
zo dňa 12.02.2021, datovanú 30.01.2023, tak ako je táto súčasťou spisového materiálu na č.l. 10

spisu, tak súd konštatuje, a to aj vo väzbe na skutkové vymedzenie uplatneného nároku zo strany
žalobcu, že táto výpoveď je vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantná, nakoľko záväzky zmluvných
strán z Mandátnej zmluvy z 12.02.2021 zanikli už skôr uplynutím doby, na ktorý bola Mandátna zmluva
uzatvorená 31.12.2021. Záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý bol založený
Mandátnou zmluvou z 12.02.2021, súd vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov

záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov posúdil ako vzťah obchodno-právny v zmysle
ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako mandátnu zmluvu uzatvorenú podľa
ustanovenia § 566 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Totožné zákonné ustanovenia súd aplikoval
aj na záväzkovo-právny vzťah medzi stranami v období od 01.01.2022 do 28.02.2023, ktorého sa týkal
žalobcom uplatnený nárok v prejednávanej veci.

32. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie ceny
zmluvného plnenia spolu vo výške 1.470,- eur fakturovaného faktúrami označenými v žalobe č.
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX,
ktorými žalobca vyfakturoval žalovanému poskytnuté účtovné služby za obdobie od septembra 2022

do februára 2023. Žalobca pritom uvádzal, že po ukončení Mandátnej zmluvy z 12.02.2021 žalobca
a žalovaný pokračovali v plnení totožných záväzkov, aké im vyplývali z predmetnej Mandátnej zmluvy po
dobu ďalších 14 mesiacov, kedy žalobca poskytoval žalovanému služby vedenia účtovníctva a žalovaný
mu za to platil zmluvnú odmenu vo výške, tak ako bola pôvodne dohodnutá v písomnej Mandátnej
zmluve z 12.02.2021. Žalobca uvádzal, že od 01.01.2022 existovala medzi stranami mandátna zmluva

v ústnej podobe s totožným obsahom ako písomne uzavretá Mandátna zmluva z 12.02.2021, pričom
vychádzal z toho, že obidve zmluvné strany pokračovali v plnení záväzkov z mandátnej zmluvy aj po
dátume 31.12.2021 a z ich konania bolo zrejmé, že sa cítili byť obsahom mandátnej zmluvy viazané.

33. Hoci žalovaný v písomných vyjadreniach v priebehu konania spochybňoval existenciu záväzkovo-

právneho vzťahu medzi stranami v žalobcom tvrdenom období od 01.01.2022 do 28.02.2023, kedy
poukazoval na to, že žalobca nepreukázal vôľu žalovaného ponechať Mandátnu zmluvu z 12.02.2021
v platnosti s tým, že má za to, že žalobca pokračoval v ním tvrdenom plnení záväzkov podľa zmluvy
bez právneho dôvodu resp. nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by žalobca a žalovaný pokračovaliv plnení záväzkov z mandátnej zmluvy ďalších 14 mesiacov, tak súd konštatuje, že uvedené skutkové
tvrdenia žalovaného obsiahnuté v písomných vyjadreniach a podaniach žalovaného realizovaných
cestou právneho zástupcu sú v rozpore s vyjadrením konateľa žalovaného v rámci výpovede na

pojednávaní dňa 06.08.2024, kedy konateľ žalovaného potvrdil, že žalobca poskytoval žalovanému
účtovné práce a to v dvoch etapách, pokiaľ ide o mzdy a evidenciu faktúr a taktiež spracuvával daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty, pričom spolupráca trvala od februára 2020 do začiatku roka 2023.

34. S poukazom na vyššie uvedené tak súd konštatuje, že hoci Mandátna zmluva uzatvorená medzi

stranami dňa 12.02.2021 zanikla uplynutím doby 31.12.2021 a medzi stranami nebol uzatvorený
písomný dodatok, ktorý by dobu trvania tejto zmluvy predĺžil, kedy písomnú formu prípadného dodatku
vyžadovalo dojednanie zmluvných strán v Článku VIII. predmetnej Mandátnej zmluvy, tak odo dňa
01.01.2022, kedy je zrejmé a uvedené vyplýva zo zhodných tvrdení konateľov žalobcu a žalovaného,
že žalobca naďalej poskytoval žalovanému služby účtovníctva resp. vykonával pre žalovaného účtovné
práce, vznikol na základe konkludentného konania žalobcu a žalovaného medzi stranami obchodný

záväzkovo-právny vzťah, ktorý súd podľa obsahu vzájomných práv a povinností žalobcu a žalovaného
posúdil ako mandátnu zmluvu uzatvorenú podľa ustanovenia § 566 a nasledujúce Obchodného
zákonníka. Pre uzatvorenie mandátnej zmluvy zákon nevyžaduje ako podmienku jej platnosti písomnú
formu, pričom súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalovaného, že mandátna zmluva medzi
stranami od 01.01.2022 nemohla platne vzniknúť, nakoľko pôvodne uzatvorená mandátna zmluva

vyžadovala pre prípadnú zmenu alebo doplnenie písomný dodatok podpísaný obidvoma zmluvnými
stranami. Záväzkovo-právny vzťah medzi stranami v období od 01.01.2022 do 28.02.2023, ktorého
obdobia sa týka žalobcom uplatnený nárok, súd posúdil ako nový záväzkovo-právny vzťah vzniknutý
na základe ústnej dohody medzi stranami resp. faktického konania žalobcu a žalovaného. Zo strany
žalovaného nebolo v konaní tvrdené, že by mu služby vedenia účtovníctva, ktoré boli predmetom

fakturácie zo strany žalobcu v období od januára 2022 do februára 2023, poskytoval iný subjekt
a zároveň je zrejmé, že žalobca nemohol tieto služby žalovanému poskytovať bez spolupráce
žalovaného spočívajúce v zasielaní podkladov potrebných pre spracovanie účtovníctva a miezd.

35. Pokiaľ ide o výšku odmeny žalobcu ako mandatára za poskytnuté účtovné služby, v tejto súvislosti

žalobca poukazoval na to, že obsah záväzkov zmluvných strán v období od 01.01.2022 bol totožný ako
obsah záväzkov z písomne uzavretej Mandátnej zmluvy z 12.02.2021, žalobca fakturoval žalovanému
odmenuvtotožnejvýškeakobolapôvodnedojednanávMandátnejzmluvez12.02.2021.Žalobcapritom
v konaní predložil faktúry vystavené za mesiace január až august 2022, ktoré sú súčasťou spisového
materiálu na č.l. 110 až 124 spisu, ktorými žalobca za mesiace január až august 2022 vyfakturoval

žalovanému za spracovanie účtovníctva sumu 200,- eur bez DPH a za spracovanie miezd sumu 6,50
eur bez DPH za jednu mzdu, ktorá výška je totožná s výškou pôvodne dojednanej odmeny v Mandátnej
zmluve z 12.02.2021, pričom žalovaný nepoprel, že takto žalobcom vystavené faktúry za uvedené
obdobie uhradil. Súd sa tak stotožnil s tvrdením žalobcu, že uvedeným konaním žalovaný akceptoval
za poskytnuté zmluvné plnenie výšku fakturovanej sumy žalobcom. Súd zároveň poukazuje na to, že

mandátnazmluvajezhľadiskavymedzeniajejpojmovýchznakovv§566ods.1Obchodnéhozákonníka
zmluvou odplatnou, pričom v zmysle ustanovenia § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípade, že
zariadenie záležitostí je predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata
bola dohodnutá. Pre platnosť mandátnej zmluvy nie je pritom potrebné, aby výška odplaty bola určená
v zmluve, nakoľko v takomto prípade v zmysle ustanovenia § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka je

mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť
obdobnú činnosti, ktorú mandant uskutočnil. Zo strany žalovaného pritom nebolo spochybnené, že by
žalobcom účtovaná odplata za spracovanie účtovníctva a spracovanie miezd v období od 01.01.2022
do 28.02.2023 nebola odplatou obvyklou za obdobnú činnosť.

36. Žalovaný pritom v priebehu konania relevantne nespochybnil poskytnutie služieb zo strany
žalobcu vyúčtovaných faktúrami č. XXXXXXXXXX /spracovanie účtovníctva a miezd za september
2009/, č. XXXXXXXXXX /spracovanie účtovníctva a miezd za október 2022/, č. XXXXXXXXXX /
spracovanie účtovníctva a miezd za november 2022/, č. XXXXXXXXXX /spracovanie účtovníctva
a miezd za december 2022/, č. XXXXXXXXXX /spracovanie účtovníctva a miezd za január 2023/

a č. XXXXXXXXXX /spracovanie DPH a miezd za február 2023 a podanie odkladu na daň
z príjmov právnickej osoby za rok 2022/. Pôvodne v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný
poskytnutie týchto služieb vôbec nespochybnil, len poukazoval na to, že žalovaný nevykonával činnosť
s odbornou starostlivosťou a neodovzdal žalovanému účtovné doklady resp. účtovníctvo. V tejtosúvislosti relevantné skutkové tvrdenia neuviedol žalovaný ani v druhom písomnom vyjadrení vo veci.
Predovšetkým žalovaný netvrdil, že by predmetné účtovné služby, ktoré boli účtované faktúrami, na
základe ktorých žalobca uplatňuje svoj nárok v prejednávanej veci, žalovaný nepotreboval resp. že

by mu tieto účtovné služby v danom období poskytol iný subjekt. V druhom písomnom vyjadrení
vo veci výlučne poukazoval na to, že ako uviedol aj sám žalobca, so žalovaným sa nedohodli na
spracovaní daňového priznania a 26.04.2023 bola žalobcovi zrušená autorizácia k subjektu žalovaného
do portálu finančnej správy. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca žalovanému počas roka
2023 neposkytol žiadne služby, ktorých úhradu by si mohol nárokovať. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam

súd uvádza, že k zrušeniu autorizácie žalobcu k subjektu žalovaného do portálu finančnej správy
v zmysle vykonaného dokazovania a zhodného tvrdenia strán došlo 26.04.2023, t.j. po realizácii
plnenia, ktoré je predmetom fakturácie zo strany žalobcu. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že so
žalobcom sa nedohodli na spracovaní daňového priznania k dani z príjmov, ktoré pre žalovaného
vypracovala spoločnosť A. B., tak spracovanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2022
nebolo predmetom fakturácie žalobcu. Pokiaľ zo svojich tvrdení žalovaný dovodzuje záver, že žalobca

žalovanému počas roka 2023 neposkytoval žiadne služby, tak predmetom žalobného návrhu sú aj
služby poskytnuté v mesiacoch september až december 2022, ktorých poskytnutie žalovaný výslovne
nepopiera. Zároveň je potrebné uviesť, že tvrdenia žalovaného, že sa so žalobcom nedohodli na
spracovaní daňového priznania k dani z príjmov za rok 2022 a 26.04.2023 bola žalovanému zrušená
autorizácia k subjektu žalovaného do portálu finančnej správy, nevylučujú realizáciu resp. vykonanie

služieb zo strany žalobcu v januári a februári 2023, tak ako tieto boli vyúčtované faktúrami č.
XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Žalovaný rovnako v konaní netvrdil, že by za január 2023 mu
spracoval účtovníctvo a mzdy iný subjekt než žalobca, resp. že by DPH za február 2022 /zjavne má
byť správne vo faktúre č. XXXXXXXXXX uvedené február 2023/ a mzdy za február 2023 spracoval
pre žalovaného niekto iný. Rovnako z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca za žalovaného

podal žiadosť o odklad na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za rok
2022. Navyše pokiaľ ide o faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX vystavené za
spracovanie účtovníctva a miezd v mesiaci september, október a november 2022, tak vo vzťahu k týmto
faktúram žalovaný potvrdil správnosť zostatku pohľadávok k 31.12.2022 v listine, ktorá je súčasťou
spisového materiálu na č.l. 14 spisu, ktorú konateľ žalovaného potvrdil, že podpísal, čím akceptoval

tieto záväzky, pričom dôvodom ich neuhradenia bola situácia spoločnosti žalovaného, o ktorej mal mať
žalobca vedomosť. Z výpovede konateľa žalovaného tak vyplynulo, že dôvodom neuhradenia týchto
troch faktúr nebolo neposkytnutie služieb v nich uvedených, ani ich neposkytnutie zo strany žalobcu
riadne, ale ekonomická situácia žalovaného. Pokiaľ aj žalovaný v priebehu konania poukazoval na nie
riadne a v súlade s odbornou starostlivosťou poskytnutie služieb zo strany žalobcu, tak tieto tvrdenia

žalovaného ostali len v rovine všeobecných, nekonkrétnych tvrdení. Žalovaný neuviedol konkrétne
vecné námietky voči službám poskytnutým žalobcom žalovanému v mesiacoch september 2022 až
február 2023, ktorých poskytnutie v zmysle fakturácie predloženej žalobcom žalovaný relevantne
nespochybnil. Konateľka žalobcu uviedla, že zo strany žalovaného voči službám žalobcu nebola nikdy
vznesená žiadna reklamácia, čo potvrdil aj konateľ žalovaného, že v písomnej forme nikdy žiadnu

reklamáciu resp. výhrady voči službám žalobcu nepodal. Pokiaľ aj hovoril o riešení nejakých výhrad na
osobných stretnutiach, konkrétne vady v službách poskytovaných žalobcom neboli zo strany žalovaného
v konaní tvrdené, ani preukázané. Súd poukazuje na vyjadrenie konateľky žalobcu, ktorá uviedla, že
konateľ žalovaného za ňou chodil, aby ďalej spolupracovali a sám sa dožadoval poskytovania služieb.
Konateľžalovanéhouvedenéskutkovétvrdenianepoprel,pričomsámuviedol,žežalobcamuposkytoval

účtovné práce týkajúce sa miezd, evidencie faktúr a spracovania daňového priznania k dani z pridanej
hodnoty do začiatku roka 2023. Vzhľadom na uvedené tak súd má za to, že žalovaný v priebehu konania
napriekskoršímvyjadreniamvjehopísomnýchpodaniachrelevantnenespochybnil,žezostranyžalobcu
mu boli poskytnuté služby vyúčtované faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, za poskytnutie ktorých žalobcovi prináleží odmena,

ktorej výška pokiaľ by aj výslovne nebola dohodnutá medzi stranami, tak vyplýva z ustanovenia §
571 ods. 1 Obchodného zákonníka ako odplata obvyklá, pričom obvyklosť vyúčtovanej odplaty za
žalobcom poskytnuté služby v konaní nebola spochybnená. Rovnako žalovaný relevantne nespochybnil
a nepoprel tvrdenia žalobcu vyplývajúce z výpovede konateľky žalobcu na pojednávaní dňa 17.05.2024,
že posledná faktúra t.j. faktúra č. XXXXXXXXXX bola vystavená po výpovedi za posledné obdobie za

služby,ktorésúvnejuvedenéspracovanénažiadosťkonateľažalobcu,pričomfakturáciabolavykonaná
v cenách ako fakturuje žalobca iným klientom, čo rovnako možno posúdiť ako odplatu obvyklú v zmysle
ustanovenia § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka.37. Žalovaný taktiež nepoprel vyjadrenie resp. skutkové tvrdenie žalobcu v písomnom vyjadrení
z 23.04.2024, že žalobcovi v období od 01.01.2022 do 28.02.2023 pravidelne zasielal účtovné doklady
za účelom spracovania daňového priznania žalovaného pre DPH a spracovanie miezd zamestnancov

žalovaného, pričom je zrejmé, že bez uvedenej kooperácie zo strany žalovaného by k realizácii
zmluvného plnenia zo strany žalobcu nemohlo dôjsť.

38. Pokiaľ vo vzťahu k faktúre č. XXXXXXXXXX žalovaný namietal, že táto bola vyhotovená za dodanie
služby z 28.03.2023, hoci žalobca tvrdí, že mandátna zmluva trvala do 28.02.2023 tak súd uvádza,

že nepovažuje za priamo relevantný uvedený dátum dodania tovaru/služby 28.03.2023 v predmetnej
faktúre, ale vychádza z obsahu predmetnej faktúry, ktorou bolo fakturované spracovanie DPH 2022/02
na základe predložených dokladov, spracovanie miezd 2023/02 a podanie odkladu na daň z príjmov
právnickýchosôbzarok2022,čoznamená,žetuposkytnutéfakturovanéslužbyspadajúdodobytrvania
zmluvy v zmysle skutkových tvrdení žalobcu do 28.02.2023.

39. Žalovaný nesprávne poukazoval na to, že žalobca nepreukázal, že by služby vyúčtované faktúrami
s koncovým číslom 96, 88 a 82 dodal riadne a v súlade s odbornou starostlivosťou, nakoľko v takomto
prípade by bolo práve dôkazným bremenom žalovaného tvrdiť a preukázať konkrétne nedostatky
žalobcom poskytnutých služieb. Rovnako tvrdenia žalovaného, že žalobca nekonal v súlade s odbornou
starostlivosťou, kedy neodovzdal žalovanému účtovníctvo a nevrátil mu podklady, ktoré mu žalovaný

poskytol, v dôsledku čoho mu nemal vzniknúť nárok na odmenu, nespochybňujú poskytnutie služieb
účtovanýchfaktúramiskoncovýmčíslom96,88a82akoaniostatnýchfaktúr,nazákladektorýchžalobca
uplatňuje svoj nárok v prejednávanej veci a taktiež nespochybňujú riadne vykonanie činnosti účtovanej
predmetnými faktúrami ako podmienky vzniku nároku mandatára na odplatu v zmysle ustanovenia §
571 ods. 2 Obchodného zákonníka.

40. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd považoval žalobcom uplatnený nárok za
skutkovo a právne dôvodný, vrátane zákonného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti neuhradených faktúr, kedy zo strany žalovaného nebolo spochybnené, že predmetné faktúry
sa dostali do jeho dispozície a samotný dátum ich splatnosti žalovaný nespochybňoval, ako aj vrátane

paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

41. Pre prípad, že súd dospeje k skutkovej a právne dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, žalovaný
in eventum vzniesol kompenzačnú námietku do výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky, ktorú súd
posúdil ako prostriedok procesnej obrany žalovaného /§ 147 ods. 2 CSP/. Žalovaný vo vzťahu k tvrdenej

kompenzabilnej pohľadávke uvádzal, že z dôvodu neodborného a neprofesionálneho konania žalobcu
bol nútený osloviť tretí subjekt na účel spracovania účtovnej závierky a daňového priznania za rok 2022,
a to spoločnosť A. B., ktorá v dôsledku neskoro dodaných podkladov vyúčtovala žalovanému 200%-
nú prirážku vo výške 1.404,- eur, pričom podklady dodal žalovaný oneskorene v dôsledku nečinnosti
žalobcu. Konaním žalobcu tak mala byť žalovanému spôsobená škoda vo výške 1.404,- eur, ktorú

pohľadávku na náhradu škody voči žalobcovi žalovaný uplatnil ako prostriedok procesnej obrany do
výšky žalobcom uplatneného nároku.

42. Predpokladmi zodpovednosti za škodu v obchodných záväzkových vzťahoch v zmysle ustanovenia
§ 373 Obchodného zákonníka sú porušenie povinnosti zo záväzkovo-právneho vzťahu, vznik škody

a príčinná súvislosť medzi nimi. Uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu je povinný tvrdiť
a preukázať poškodený t.j. v pomeroch prejednávanej veci žalovaný. K porušeniu povinností na strane
žalobcu malo dôjsť tým konaním, že žalobca žalovanému neodovzdal účtovníctvo a elektronickú podobu
účtovníctva, v dôsledku čoho spoločnosť A. B. vyúčtovala žalovanému za spracovanie účtovnej závierky
a daňového priznania za rok 2022 okrem sumy 702,- eur aj prirážku 200%, t.j. 1.404,- eur za neskoro

dodané podklady k spracovaniu účtovnej závierky a daňového priznania za rok 2022.

43. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účtovnú závierku a daňové priznanie za rok 2022
pre žalovaného nespracoval žalobca, ale spoločnosť A. B.. Konateľka žalobcu pritom uviedla, že
účtovnú závierku a daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2022 pre žalovaného nevypracovali,

nakoľko žalovaný prestal so žalobcom komunikovať. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný
sa na spracovaní účtovnej závierky a daňového priznania za rok 2022 nedohodli. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že k ukončeniu vzájomnej spolupráce a zmluvného vzťahu došlo zo strany
žalobcu k 28.02.2023 z dôvodu, že žalovaný ani po opakovaných urgenciách neuhradil odmenu zaslužby žalobcu. Žalobca zároveň v priebehu konania v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného
uvádzal, že vo februári 2023 zaslal elektronicky cez portál finančnej správy oznámenie o odklade
daňového priznania k 31.05.2023 na základe výslovnej požiadavky žalovaného. Podanie žiadosti

o odklad na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2022 v zásade potvrdil aj konateľ
žalovaného vo výpovedi na pojednávaní dňa 06.08.2024, pričom ako dôvod uvádzal odstúpenie od
zmluvy zo strany žalobcu, z ktorého dôvodu by sa to v termíne nestihlo. Žalovaný pritom nespochybnil,
že zo strany žalobcu došlo k vypovedaniu mandátnej zmluvy ústne v januári 2023 s tým, že výpoveď
má nadobudnúť účinnosť k 28.02.2023, čo je v súlade s ustanovením § 575 ods. 1 Obchodného

zákonníka. Podaním žiadosti o odklad na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2022
zároveň možno konštatovať, že žalobca uskutočnil potrebné opatrenia na odvrátenie prípadnej škody
žalovanému predpokladané ustanovením § 575 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalovaný mal
v januári 2023 vedomosť o tom, že zo strany žalobcu došlo k výpovedi mandátnej zmluvy s účinnosťou
k 28.02.2023, čo žalovaný nespochybnil, tak v prípade oznámenia o odklade daňového priznania k dani
zpríjmovprávnickýchosôbzarok2022k31.05.2023maldostatočnýčasovýpriestorzabezpečiťsubjekt,

ktorý pre neho toto daňové priznanie vypracuje. Zmluvu so spoločnosťou A. B. /č.l. 28 spisu/ pritom
uzavrel až 19.04.2023.

44. Údajná škoda na strane žalovaného, za ktorú má zodpovedať žalobca, má predstavovať sumu
1.404,- eur vyúčtovanú spoločnosťou A. B. faktúrou č. XXXXXXX /č.l. 31 spisu/ ako 200%-ná prirážka

za neskoro dodané podklady k spracovaniu účtovnej závierky a daňového priznania za rok 2022,
ktorá skutočnosť mala byť dôsledkom porušenia povinnosti žalobcu odovzdať žalovanému účtovníctvo
a elektronickú podobu účtovníctva. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd konštatuje,
že tvrdené porušenie povinnosti zo strany žalobcu ako základný predpoklad jeho zodpovednosti za
škodu žalovanému, nebolo v konaní preukázané. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by neskoro dodané

podklady k spracovaniu účtovnej závierky a daňového priznania za rok 2022 spoločnosti A. B. boli
dôsledkom porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu. Žalovaný primárne neposkytol v konaní základné
skutkové tvrdenia ohľadne toho, kedy mali byť aké konkrétne účtovné doklady zo strany žalobcu
odovzdané žalovanému, či žalobcu vzhľadom na údajné nesplnenie tejto povinnosti na predloženie
týchto dokladov vyzýval a kedy ich žalobca žalovanému odovzdal. Žalobca pritom poprel, že by sa

dostal do omeškania s odovzdaním účtovných dokladov žalovanému. Žalovaný nespochybnil skutkové
tvrdenia žalobcu, že v marci 2023 konateľ žalobcu odovzdal konateľovi žalovaného časť dokladov
za účtovné obdobie roku 2022, ďalej že dňa 25.04.2023 žalobca zaslal zamestnancom žalovaného
potvrdenie o príjme, aby si mohli podať daňové priznania a o zvyšné doklady sa žalovaný zaujímal
až 11.05.2023, kedy inicioval odovzdanie zostávajúcich dokladov za rok 2022 a 2023, ako to vyplýva

z emailu konateľa žalovaného z 11.05.2023 /č.l. 62 spisu/, ktoré účtovné doklady boli odovzdané
žalovanému osobne dňa 29.05.2023 a výstupy z účtovníctva boli zaslané žalovanému elektronicky
29.05.2023. Z vykonaného dokazovania pritom nevyplynulo, že by uvedený postup pri odovzdávaní
účtovných dokladov žalobcom žalovanému bol porušením konkrétnej zmluvnej povinnosti žalobcu. Sám
konateľ žalovaného vo výpovedi na pojednávaní dňa 06.08.2024 pritom uviedol, že účtovné doklady

od žalobcu prevzal vo februári 2023. Neuvádzal pritom, že by mu žalobca v konkrétne požadovanom
termíne účtovné doklady neodovzdal resp. odmietal odovzdať. Tvrdenia žalobcu o odovzdaní dokladov
žalovanému žalovaný účinne nepoprel a zároveň neuviedol vlastné tvrdenia o tom, kedy a aké účtovné
doklady mali byť žalobcom odovzdané žalovanému a kedy malo dôjsť k tvrdenému porušeniu povinnosti
žalobcu, ktoré porušenie žalovaný ani výslovne nešpecifikoval. Súd tak má za to, že žalovaný údajné

porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu, ktoré má byť základným predpokladom vzniku tvrdenej
kompenzabilnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, nepreukázal.

45. Zároveň žalovaný hodnoverne nepreukázal ani výšku tvrdenej škody spočívajúcu v 200%-nej
prirážke vyúčtovanej spoločnosťou A. B. za neskoro dodané podklady k spracovaniu účtovnej závierky

a daňového priznania za rok 2022, nakoľko takýto nárok spoločnosti A. B. voči žalovanému zo Zmluvy
o poskytovaní služieb uzavretej dňa 19.04.2023 /č.l. 29 spisu/ ani z Cenníka poskytnutých služieb pre
spoločnosť žalovaného, ktorý tvorí jej Prílohu č. 1 /č.l. 28 spisu/ nevyplýva. V konaní nebolo preukázané,
že na spracovanie účtovnej závierky a daňového priznania za rok 2022 k dani z príjmov bol žalovaný
nútený osloviť tretí subjekt z dôvodu neodborného a neprofesionálneho konania žalobcu. Na spracovaní

účtovnej závierky a daňového priznania za rok 2022 sa strany nedohodli vzhľadom na ukončenie
zmluvného vzťahu zo strany žalobcu k 28.02.2023, ktoré ukončenie súd vyhodnotil ako platné. Pokiaľ
v súvislosti s vyúčtovaním 200%-nej prirážky za oneskorené dodanie podkladov žalovaný poukazoval na
Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti A. B., tak neuviedol konkrétne ich ustanovenie, na ktorésa v písomnom vyjadrení z 02.05.2024 odvoláva. O následkoch nedoručenia podkladov v dohodnutých
termínoch je zmienka v bode 7.8 Všeobecných zmluvných podmienok spoločnosti A. B. /č.l. 57 spisu/
s dôsledkom vylúčenia omeškania na strane poskytovateľa služieb a vylúčenia jeho zodpovednosti za

škody spôsobené oneskoreným poskytnutím služby resp. právo vykonanie služby odmietnuť, nie však
sankcia vo forme 200%-nej prirážky za oneskorene dodané podklady.

46. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal existenciu
kompenzabilnej pohľadávky voči žalobcovi, ktorá bola súčasťou jeho procesnej obrany voči žalobcom

uplatnenému nároku vo forme kompenzačnej námietky.

47.Vovýrokuonárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdpodľaustanovenia§255ods.1CSP,podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní
v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, t.j. v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade

s ustanovením § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).