Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10CoCsp/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122345952
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122345952.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členiek
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Finch Corp
SE, IČO: 09 624 368, so sídlom Školská 689/20, Nové Město, Praha, Česká republika, zast.: JAKUBEK
& PARTNERS, s. r. o., IČO: 50 099 175, so sídlom Panenská 5, Bratislava, proti žalovanému: Q.. B. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXXX/X, O., zast.: verita, s.r.o., IČO: 35 940 875, so sídlom Miletičova 5B,

Bratislava, o zaplatenie 64.980,42 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava
IV zo dňa 15. februára 2024, č.k. B2-56Csp/4/2023-294, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi

nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby,
ktoré žalobca vymedzil tak, že dňa 02.06.2021 bola uzavretá dohoda o prevzatí dlhu medzi žalobcom
na strane veriteľa, Q.. Y. W. na strane preberateľa dlhu 1, žalovaným na strane preberateľa dlhu 2,
a dlžníkom, Q.. H.. B. W., na základe ktorej prevzali dlh dlžníka zo zmluvy o výpožičke, ktorý dlžník
nadobudol dohodou o prevzatí dlhu zo dňa 07.01.2021. V dohode o prevzatí dlhu bolo potvrdené, že

dlžník je ku dňu podpisu dohody o prevzatí dlhu voči veriteľovi dlžníkom vo výške 3.232.548,- CZK.
Žalovanýprevzaldlhvovýške1.599.948,-CZKaQ..Y.W.dlhvovýške1.632.600,-CZK,vrátaneúrokov,
úrokov z omeškania, nákladov so súdnym uplatnením pohľadávky a pod.. Žalobca svoj dlh ani po výzve
neuhradil. Konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu
upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) a postúpenou súdu prvej
inštancie dňa 10.01.2023 voči žalovanému a pôvodne aj žalovanej 2/, Q.. Y. W., domáhal zaplatenia

sumy 131.286,98 eur. Vo vzťahu k žalovanej 2/ a v časti istiny vo výške 66.306,51 eur zobral žalobca
v upomínacom konaní návrh na začatie konania späť, a preto predmetom konania zostal nárok proti
žalovanému vo výške 64.980,42 eur.
3/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a
písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu. Zistil, že dohoda o prevzatí dlhu zo dňa 02.06.2021 bola
uzatvorená medzi žalovaným ako preberateľom dlhu 1, Q.. H.. B. W. ako dlžníkom (člen predstavenstva

žalobcu) a žalobcom ako veriteľom. Z časti I. bod 1 dohody vyplýva, že dlžník prevzal dňa 07.01.2021
dlh od pôvodného dlžníka, spoločnosti Profispoločnosť Holding SE, ktorá bola dlžníkom na základe
zmluvy o pôžičke zo dňa 07.01.2021 uzatvorenej medzi ním ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom.
Skonštatoval, že táto zmluva o pôžičke zo dňa 07.01.2021 ale nebola v konaní predložená. Výška
pôžičky bola 3.265.200,- Kč, časť vo výške 3.232.548,- Kč prevzal dlžník. Z časti II. bod 1 predmetnej
dohody vyplýva, že žalovaný ako preberateľ dlhu 1 prevzal na seba časť dlhu vo výške 1.632.600,-

Kč a Q.. Y. W. druhú časť vo výške 1.599.948,- Kč. Údaj o splatnosti dlhu absentuje. Z časti III. bod
1 a 2 tejto dohody zistil, že dlžník sa zaviazal uhradiť preberateľovi dlhu 1 cenu za prevzatie dlhu vovýške 1.632.600,- Kč a Q.. Y. W. vo výške 1.599.948,- Kč. Strany sa ďalej dohodli, že dlžník uhradí
preberateľovi dlhu 1 cenu za prevzatie dlhu započítaním voči pohľadávke, ktorá vznikne dlžníkovi z titulu
zmluvy o prevode akcií veriteľa, ktorú súčasne s touto dohodou uzatvárajú dlžník a preberateľ dlhu. Z

predžalobnej výzvy zo dňa 14.04.2022 zistil, že žalobca vyzval žalovaného a Q.. Y. W. na úhradu dlhu
vo výške 3.232.548,- Kč do 7 dní od doručenia. Z dohody o prevzatí dlhu zo dňa 07.01.2021 podľa súdu
prvej inštancie vyplýva, že ju uzatvoril žalobca ako veriteľ, spoločnosť Profispoločnosť Holding SE ako
dlžník a Q.. H.. B. W. ako preberateľ dlhu. Preberateľ dlhu prevzal časť dlhu dlžníka vo výške 3.232.548,-
Kč,ktorýmádlžníkvočiveriteľovinazákladezmluvyopôžičkezodňa07.01.2021uzatvorenejmedziním

ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom. Výška pôžičky bola 3.265.200,- Kč. Z dohody o prevzatí dlhu
zo dňa 07.01.2021 ďalej zistil, že ju uzatvoril žalobca ako veriteľ, spoločnosť Profispoločnosť Holding
SE ako dlžník a B. Š. ako preberateľ dlhu. Preberateľ dlhu prevzal časť dlhu dlžníka vo výške 32.652,-
Kč, ktorý má dlžník voči veriteľovi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 07.01.2021 uzatvorenej medzi
ním ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom. Výška pôžičky bola 3.265.200,- Kč. Z listiny označenej
ako potvrdenie zo dňa 23.09.2021 vyplýva, že ju vystavil žalobca a potvrdil žalovanému splatenie jeho

celkového dlhu voči žalobcovi vo výške 1.599.948,- Kč na základe dohody o prevzatí dlhu zo dňa
02.06.2021. Zároveň žalobca potvrdil, že žalovaný nemá ku dňu vystavenia potvrdenia žiadne záväzky
voči žalobcovi. Potvrdenie bolo podpísané Q.. Y. W. ako členom predstavenstva. Pravosť jej podpisu
na listine bola osvedčená notárom dňa 23.09.2021. K potvrdeniu bol priložený slabo čitateľný doklad
notára o úhrade vo výške 15,78 Eur. Z notárskej zápisnice Nz 324/2021, N 342/2021 zo dňa 23.09.2021,

spísanej notárom Q.. E. W., zistil, že bolo osvedčené rozhodnutie valného zhromaždenia žalobcu zo dňa
23.09.2021 o 11.00 hod. v Brne, ktorého sa zúčastnil Q.. H.. B.Í. W. ako zástupca akcionárov, a ktorého
rozhodnutie 1 k bodu 2. programu znie: „Valné zhromaždenie spoločnosti Finch Corp SE odvoláva Q..
Y. W., dát. nar. X. X. XXXX, bytom XXX XX O., Z. XXXXX/X, Slovenská republika, z predstavenstva
spoločnosti Finch Corp SE, k dnešnému dňu“.

4/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 531 ods. 1, 2, 3 a 4 a § 559 ods. 1 a 2 OZ a čl. 5,
čl. 8, § 132 ods. 1, 2 a 3, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2, § 153 ods. 1, 2 a 3 a § 167 ods. 3 CSP súd
prvej inštancie skonštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný dohodou o
prevzatí dlhu zo dňa 02.06.2021 prevzal na seba časť dlhu dlžníka, Q.. H.. B. W., vo výške 1.599.948,-
Kč, pričom druhú časť jeho dlhu vo výške 1.632.600,- Kč prevzala Q.. Y. W.. Celkový dlh Q.. H.. B. W.

vo výške 3.232.548,- Kč vznikol na základe dohody o prevzatí dlhu zo dňa 07.01.2021, ktorým prevzal
dlh od pôvodného dlžníka, spoločnosti Profispoločnosť Holding SE. Časť dlhu pôvodného dlžníka vo
výške 32.652,- Kč prevzal B. Š.S. na základe dohody o prevzatí dlhu zo dňa 07.01.2021. Poukázal
na to, že hoci zmluva o pôžičke zo dňa 07.01.2021, na základe ktorej si spoločnosť Profispoločnosť
Holding SE mala požičať od žalobcu sumu vo výške 3.265.200,- Kč nebola v súdnom konaní žalobcom

predložená, tak považoval za nesporné, že žalovaný dlh prevzal, nakoľko prevzatie dlhu nespochybnil.
Ďalej zhrnul, že žalovaný nárok žalobcu na úhradu žalovanej sumy poprel s odôvodnením, že ku
dňu 23.09.2021 a ani neskôr neevidoval žalobca akékoľvek pohľadávky voči žalovanému, čo žalobca
písomne potvrdil žalovanému vystavením potvrdenia zo dňa 23.09.2021, ktoré potvrdzuje zánik dlhu.
Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný nemá ku dňu vystavenia predmetného potvrdenia

žiadne záväzky voči žalobcovi, pretože žalovaný splatil žalobcovi dlh vo výške 1.599.948,- Kč vzniknutý
na základe dohody o prevzatí dlhu zo dňa 02.06.2021. Predmetné potvrdenie podpísala v mene žalobcu
Q.. Y. W., člen predstavenstva, pričom pravosť jej podpisu bola osvedčená notárom dňa 23.09.2021.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že sa jedná o fiktívny podpis, pretože Q.. Y.
W. bola dňa 23.09.2021 o 11.00 hod. odvolaná. Poukázal v tejto súvislosti na notársku zápisnicu zo

dňa 23.09.2021, z ktorej vyplýva, že Q.. Y. W. bola dňa 23.09.2021 o 11.00 hod. z predstavenstva
žalobcu odvolaná, pričom v rovnaký deň podpísala v mene žalobcu predmetné potvrdenie. Ustálil, že v
daný deň bola teda stále členom predstavenstva oprávneným konať v mene žalobcu, a to samostatne.
Žalovaný svoje skutkové tvrdenie o tom, že predmetné potvrdenie bolo podpísané o 09:23 hod. síce
ničím nepreukázal, nakoľko na potvrdení nie je uvedený čas podpisu, avšak žalobca toto tvrdenie

nevyvrátil. Uzavrel, že dlh žalovaného zanikol splnením, a teda ku dňu 23.09.2021 už neexistoval.
5/Súdprvejinštancieešteuviedol,žežalobcanapojednávanídňa07.09.2023sícepredložilcca30listín,
ktoré mali podľa jeho vyjadrenia preukazovať existenciu dlhu, avšak opomenul uviesť skutkové tvrdenia
a označiť, ktorý navrhovaný dôkaz má akú tvrdenú skutočnosť preukazovať. Poukázal na § 132 ods. 2
CSP a vysvetlil, že nie je povinnosťou súdu preskúmavať akékoľvek predložené listiny a zisťovať, či sú

spôsobilé privodiť úspech žalobcu v spore. Súd pritom nemôže suplovať procesnú neaktivitu žalobcu,
nakoľko by tým porušil princíp rovnosti zbraní. V tejto súvislosti ešte uviedol, že neprihliadol ani na
listinu predloženú žalobcom dňa 13.11.2023, keďže sporové strany už na pojednávaní dňa 07.09.2023
poučil o sudcovskej koncentrácii konania, pričom žalobca neuviedol žiaden relevantný dôvod, ktorýmby preukázal nemožnosť predložiť listinu skôr. Účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom
konaní je pritom najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania,
zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

V prípade konania o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že
so žalovaným uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie, a že žalovaný za
toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu. Žalobu žalobcu preto zamietol z dôvodu, že
žalobcaneuniesoldôkaznébremeno,keďneuviedoldostatočnéskutkovétvrdenia,ktorébypreukazovali
existenciu dlhu žalovaného proti žalobcovi.

6/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že
v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.
7/ Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v celom
rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to na základe § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP. Dôvodil,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaciemu súdu preto navrhol,
aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zároveň si uplatnil
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zhrnul závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých Zmluva

o pôžičke zo dňa 07.01.2021, na základe ktorej si spoločnosť Profispoločnosť Holding SE mala požičať
od žalobcu sumu 3.265.200 Kč nebola predložená; nakoľko ale žalovaný prevzatie dlhu nespochybnil,
súd prvej inštancie mal za nesporné, že žalovaný dlh prevzal. Žalovaný ale mal nárok žalobcu poprieť
a uviesť, že ku dňu 23.09.2021 a ani neskôr nemal žalobca evidovať akékoľvek pohľadávky voči
nemu, čo mal žalobca údajne žalovanému písomne potvrdiť vystavením potvrdenia zo dňa 23.09.2021,

ktoré malo potvrdiť zánik dlhu. Súd prvej inštancie mal na základe potvrdenia údajne za preukázané
splatenie celkového dlhu žalovaného voči žalobcovi vo výške 1.599.948 Kč na základe Dohody o
prevzatí dlhu zo dňa 02.06.2021, ako aj to, že žalovaný nemá mať údajne ku dňu vystavenia potvrdenia
žiadne záväzky voči žalobcovi. Potvrdenie v mene žalobcu podpísala členka predstavenstva Q.. Y. W..
Ďalej uviedol, že sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, a tiež uviedol, že žalobca

je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tie je
povinný aj náležite preukázať; ďalej že žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe
hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Súd údajne nemôže vyvodzovať právne účinky
zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal
svoju povinnosť tvrdenia. V kontexte týchto záverov odvolateľ súdu prvej inštancie vytkol, že neprihliadal

na žalobcom predložené čestné vyhlásenie zo dňa 06.07.2021 s odôvodnením, že bolo predložené
oneskorene a bez uvedenia relevantného dôvodu preukazujúceho, že žalobca listinu nemohol predložiť
skôr. Skonštatoval, že pri predkladaní predmetnej listiny na pojednávaní dňa 23.11.2023 uviedol, že túto
nemohol predložiť skôr, nakoľko štatutárny orgán žalobcu žije na rôznych miestach a túto listinu mal na
rôznych miestach po svete. Ďalej vysvetlil, že rozdelenie dôkazného bremena medzi účastníkmi sporu

závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov právneho vzťahu. Dôkazné
bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoje právo žalobca
musí potom tvrdiť a preukázať žalobca. Mal za to, že uvedenú povinnosť si aj splnil, keď aj súd prvej
inštancie považoval za nesporné, že žalovaný dlh prevzal, a že dlh naozaj vznikol na základe dohody o

prevzatí dlhu zo dňa 02.06.2021, ktorým prevzal dlh od pôvodného dlžníka, spoločnosti Profispoločnosť
Holding SE. Na druhej strane je vecou žalovaného, ktorý ak chce byť v spore úspešný, tvrdiť a relevantne
v konaní preukázať skutočnosti vylučujúce právo uplatnené žalobcom. Uvedené znamená, že v prípade,
keď žalovaný neuznáva nárok žalobcu na zaplatenie dlhu, je povinnosťou žalovaného predložiť v konaní
relevantné dôkazy preukazujúce, že dlh reálne zaplatil. Vyjadril potom názor, že ak by žalovaný svoj

dlh reálne zaplatil, tak by to žalobca určite evidoval v účtovníctve, ktoré aj žalobca na pojednávaní dňa
07.09.2023 predložil. Z účtovníctva pritom vyplýva, že žalobca do dnešného dňa naďalej eviduje dlh
voči žalovanému. V tejto súvislosti ešte uviedol, že už v priebehu provinštančného konania poukázal na
ďalší listinný dôkaz, a síce na komunikáciu s účtovníčkou žalobcu, ktorá jasne v predmetných emailoch
uviedla, že dlh zo strany žalovaného uhradený nebol, a že potvrdenie vystavené Q.. Y. W. nebolo

nikdy dodané ani zohľadnené v účtovníctve. Súdu prvej inštancie vytkol, že tieto dôkazy ignoroval
a absolútne sa s nimi nevysporiadal, a to vrátane trestného oznámenia podaného na polícii Českej
republiky a daňového priznania žalobcu za rok 2021, v ktorom bol predmetný dlh stále evidovaný.
Poukázal ešte v tejto súvislosti na daňové priznanie žalobcu za rok 2020, z ktorého vyplýva, že v tomtoobdobí neprijal žiadne finančné prostriedky. Rovnako z predloženého účtovníctva žalobcu za rok 2021,
na strane 15 dokumentu s názvom Rozvaha k 31.12.2021 je v riadku č. 046 - C. II. Pohledávky uvedená
výška pohľadávok, ktoré žalobca ku koncu účtovného obdobia evidoval v sume cca 3.298.000,- Kč.

Dôkazom preukazujúcim nezaplatenie dlhu žalovaného je aj Pokladní kniha, v ktorej za rok 2021 nie je
evidovaná žiadna úhrada tohto dlhu. Súdu prvej inštancie ďalej vytkol, že z vykonaného dokazovania
ani nevyplýva, kedy došlo k zániku záväzku žalovaného uhradiť svoj dlh, čo v prípade, ak by sa
preukázalo, že k zániku záväzku skutočne došlo, má význam pre určenie omeškania žalovaného, a teda
za aké obdobie patrí žalobcovi úrok z omeškania. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax potom

vyjadril názor, že nemal povinnosť preukazovať neexistenciu určitej skutočnosti o tom, že dlh zaplatený
nebol, keď jeho povinnosťou bolo preukázať iba vznik dlhu a jeho poskytnutie. Bolo na žalovanom,
aby preukázal svoje tvrdenie, že uvedený dlh naozaj zaplatil, ale nepredložil žiaden dôkaz o tom, že
žalobcovi peniaze aj reálne zaplatil. Súdu prvej inštancie ďalej žalobca vytkol záver, že nepreukázal
ním tvrdenú skutočnosť o fiktívnosti listiny označenej ako potvrdenie zo dňa 23.09.2021, ktorá mala
preukazovať zaplatenie pôžičky. Voči tomuto záveru namietal, že nebol povinný predkladať žiadny

dôkaz, ktorý by tvrdenie o fiktívnosti potvrdenia preukázal, nakoľko popretím pravosti predloženej listiny
nedošlo k presunu dôkazného bremena na stranu žalobcu v tom, že by mu vznikla povinnosť preukázať
tvrdenie, že listina nie je pravá. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 4Cdo/13/2009 zo dňa 24.02.2010 uviedol, že ak vystaviteľ listiny poprie pravosť súkromnej
listiny, tak dôkazné bremeno ohľadom pravosti listiny leží na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v

listine uvedených vyvodzuje pre seba nejaké priaznivé právne dôsledky. Zhrnul, že práve žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom pravosti tejto listiny, nakoľko ani len nepreukázal, že dlh reálne
zaplatil. Žalovaný nedisponuje žiadnym potvrdením o zrealizovaní transakcie a ani žiadnymi príjmovými
dokladmi potvrdzujúcimi faktické zaplatenie dlhu. Uzavrel, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je
nedostatočné, nepresvedčivé a arbitrárne, nakoľko ho súd prvej inštancie ani náležite nezdôvodnil.

8/ K odvolaniu žalobcu sa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyjadril žalovaný. Uviedol, že sa
v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, považuje ho za zákonný a
vecne správny, a preto odvolaciemu súdu navrhol, aby ho potvrdil a priznal mu voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vo vzťahu k žalobcom uvádzanému ospravedlneniu
oneskoreného predloženia listiny skonštatoval, že toto neobstojí, nakoľko žalobca už pri príprave a

podávaní žaloby postupoval účelovo s cieľom až následne predložiť dôkazy, ktoré by mohli privodiť
jeho úspech vo veci v nadväznosti na obranu žalovaného. Mal ďalej za to, že v konaní preukázal
zánik záväzku voči žalobcovi, ako aj to, že osoba, ktorá konala v čase vydania potvrdenia za žalobcu,
bola štatutárnym orgánom žalobcu so všetkými oprávneniami konať za žalobcu. Vo vzťahu k žalobcom
predloženému účtovníctvu uviedol, že za vedenie účtovníctva žalobcu je zodpovedný jeho štatutárny

orgán. S poukazom na uvedené, ako aj na iné konania iniciované voči žalovanému zo strany žalobcu
potom nie je podľa žalovaného možné vylúčiť zásahy do účtovníctva zo strany žalobcu, ktoré nemusia
zodpovedať skutočnému stavu sledujúc účelovo záujem na úspechu v prejednávanej veci. Uzavrel, že
v konaní preukázal zánik záväzku.
9/ Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu zopakoval, že všetky doklady

a dôkazový materiál boli zo strany žalobcu doručené včas. Tvrdil, že v konaní postupoval nad rámec
svojej dôkaznej povinnosti, keď zaobstaral dôkazy v podobe emailu od účtovníčky o nesplatení záväzku,
účtovných a pokladničných kníh a daňových priznaní žalobcu za rok 2020 a 2021, pričom aj inicioval
vyšetrovanie polície v Českej republike, aby sa preukázalo, že žalovaný nemohol splatiť a ani nikdy
reálne nesplatil svoj dlh žalobcovi. Opäť argumentoval, že nemal povinnosť preukazovať neexistenciu

určitej skutočnosti o tom, že dlh zaplatený nebol, keď jeho povinnosťou bolo preukázať iba vznik dlhu
a jeho poskytnutie. Tvrdil, že dôkaz predložený žalovaným v podobe potvrdenia sa nezakladá na
pravde a vyjadril podozrenie, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu porušovania povinností pri
správe cudzieho majetku a trestného činu podvodu. Predmetný dôkaz nebol dodaný ani novému členovi
predstavenstva v protokole o predaní spoločnosti zo dňa 23.09.2021, ani do účtovníctva žalobcu, keďže

nezohľadňoval skutočné peňažné toky, a preto ani nemohol byť zohľadnený v daňovom priznaní žalobcu
za rok 2021. Nevedela o ňom ani účtovná kancelária až do doby, kedy bol doručený do spisu. Záverom
označil tvrdenia žalovaného z manipulácie s účtovníctvom za krivé obvinenia.
10/ Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
11/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.
12/ V posudzovanej veci sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 64.980,42 eur na
podklade listinného dôkazu „Dohody o převzetí dlhu“ uzatvorenej podľa § 1888 a nasl. zák. č. 89/2012Sb., občanský zákoník medzi Q.. H.. B. W., nar. X.X.XXXX ako dlžníkom, Q.. Y. W., nar. X.X.XXXX a Q..
B. W., nar. XX.X.XXXX ako „přejímatelmi dluhu 1/, 2/ a Finch Corp SE ako veriteľom, zastúpeným Q..
H.. B. W. ako členom predstavenstva. Podľa obsahu tejto zmluvy (ktorú žalovaný nespochybnil) veriteľ

(žalobca) uzavrel dňa 07.01.2021 so spoločnosťou Profispolečnost Holding SE, IČO: 01609149 ako
pôvodným dlžníkom „smlouvu o zápujčce“, na základe ktorej veriteľ ako zápujčitel poskytol pôvodnému
dlžníkovi ako „vydlužiteli“ peňažné prostriedky v celkovej výške 3.265.200 Kč. Dlžník (Q.. H.. B. W.)
na základe dohody o prevzatí dlhu zo dňa 07.01.2021 prevzal časť vyššie uvedeného dlhu pôvodného
dlžníka vo výške 3.232.548 Kč vyplývajúceho zo „smlouvy o zápujčce“ vyplývajúceho zo zmluvy o

zápujčce a dlžník je teda ku dňu podpisu tejto Dohody čo do čiastky vo výške 3.232.548,- Kč dlžníkom
z vyššie uvedenej „smlouvy o zápujčce“. „Přejímateľ dluhu 1“ a „Přejímatel dluhu 2“ prehlasujú, že boli
so znením smlouvy o zápujčce pred podpisom tejto dohody zoznámení (čl. I bod 1, 2 Dohody). Podľa
čl. II ods. 1 písm. B/ Dohody o převzetí dlhu „Přejímatel dluhu 2“ (žalovaný) „přejímá“ na základe tejto
dohody dlh dlžníka voči veriteľovi špecifikovaný v čl. tejto dohody čo do čiastky vo výške 1.599.948 Kč.
Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že predmetná dohoda bola uzatvorená zjavne medzi rodinnými

príslušníkmi, pričom dlžník bol v danom čase aj člen predstavenstva veriteľa (žalobcu) a zároveň
preberateľ dlhu 2/ Q.. B. W. zároveň spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti CMX, s.r.o. (viď výpis
z verejného registra - Obchodný register Mestského súdu Bratislava III, odd. Sro, vl. č. 104862/B), na
ktorú odkazuje predžalobná výzva na č.l. 11. Súd prvej inštancie posúdil tento zmluvný vzťah medzi
stranami sporu podľa § 531 ods. 1 až 4 a § 559 Obč. Zák. bez konkrétneho vysvetlenia, hoci v písomnej

dohode o prevzatí dlhu (č.l. 10 a nasl.) je odkaz na hmotné právo Českej republiky (konkrétne zákon
č. 89/2012 Sb., občanský zákoník, Převzetí dluhu, § 1888 ods. 1 „Kdo ujedná s dlužníkem, že přejímá
jeho dluh, nastoupí jako dlužník na jeho místo, dá-li k tomu věřitel souhlas původnímu dlužníku nebo
přejímateli dluhu.“).
13/ Z bremena tvrdenia ohľadom existencie pôžičky pre veriteľa vyplýva dôkazné bremeno pokiaľ ide

o preukázanie tvrdenia, že zmluva o pôžičke bola uzavretá, a že na základe tejto zmluvy odovzdal
žalovanému finančné prostriedky (viď aj rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 21Cdo 4520/2007).
14/ Vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca uniesol
bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu o existencii zmluvy o pôžičke zo dňa 07.01.2021, na
základe ktorej si spoločnosť Profispoločnosť Holding SE mala požičať od žalobcu sumu 3.265.200 Kč,

hoci zmluva o pôžičke nebola v konaní predložená. Nakoľko žalovaný prevzatie dlhu nespochybnil,
mal súd prvej inštancie za to, že dlh prevzal. Vzhľadom na zistené skutočnosti bolo potom úlohou
žalovaného v rámci procesnej obrany dôkazne preukázať svoje skutkové tvrdenie o tom, že predmetnú
pôžičku žalobcovi vrátil, a teda že dlh zanikol. Ten zánik dlhu preukazoval Potvrdením žalobcu zo
dňa 23.09.2021 vystaveným členkou predstavenstva Q.. Y. W. v deň jej odvolania z funkcie člena

predstavenstva. Žiadne iné dôkazy na preukázanie skutkového tvrdenia o zániku dlhu (napr. bankový
doklad preukazujúci úhradu dlžnej čiastky veriteľovi dlžníkom prevodom na bankový účet žalobcu)
žalovaný na podporu svojho tvrdenia nepredložil. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalovaným predloženú
listinu ako dôkaz preukazujúci zánik dlhu z dôvodov, ktoré bližšie ozrejmil v ods. 34 napadnutého
rozsudku (pravosť podpisu Q.. W. na listine bola notársky osvedčená, predmetné potvrdenie bolo

vystavené dňa 23.09.2021 avšak odvolanie z funkcie prebehlo v ten deň až o 11,00 hod....).
15/ Žalobca v odvolaní argumentoval tým, že sa súd prvej inštancie ohľadom zániku dlhu uspokojil
výlučne z vyššie citovaným Potvrdením zo dňa 23.09.2021, vystaveným za nie celkom transparentných
okolností Q.. W., hoci na súdnom pojednávaní dňa 07.09.2023 na podporu svojej argumentácie o
existencii dlhu predložil aj iné listinné dôkazy (išlo o účtovnú dokumentáciu za roky 2020, 2021, Smlouvu

o převodu akcií zo dňa 2.6.2021 - č.l. 169, Smlouvu o převodu akcií zo dna 6.7.2021 - č.l.176,
poznámka odvolacieho súdu), z ktorej podľa neho vyplýva, že dlh žalovaného je v účtovej evidencii
žalobcu evidovaný a nezanikol), ako aj tým, že súd prvej inštancie, s odkazom na koncentráciu konania,
neprihliadol na jeho listinný dôkaz Čestné prohlášení zo dňa 6.7.2021 (č.l. 280), ktorý predložil dňa
13.11.2023.

16/ V sporovom konaní, o ktoré ide aj v preskúmavanej veci, sa uplatňuje prejednacia zásada, z ktorej
vyplýva stranám sporu povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Na to,
aby strana mohla splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť
tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná

väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za
to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej
v jej neprospech.17/Podľanázoruodvolaciehosúdu,súdprvejinštanciepredčasne,bezvykonaniahlbšiehodokazovania
oboznámením a vyhodnotením listinných dôkazov predložených stranami sporu (najmä žalobcom)
uzavrel, že žaloba nie je dôvodná. V predmetnej veci ide o finančnú čiastku, ktorá mala byť pôvodne

predmetom zmluvy o pôžičke (táto základná zmluva nebola v konaní predložená), následne bola
predmetom viacerých dohôd, ktorých obsahom bola zmena v osobe veriteľa a dlžníka, či už formou
postúpenia pohľadávky alebo prevzatia dlhu. Odvolací súd v tomto kontexte (ako aj s ohľadom na trestné
oznámenie nachádzajúce sa v spise) dáva do pozornosti, že občianskoprávne konanie nemôže byť
prostriedkom na prípadnú legalizáciu majetkovej trestnej činnosti.

18/ Súd prvej inštancie v predmetnej veci, pokiaľ ide o rozsah dokazovania, na margo listín predložených
žalobcom na pojednávaní dňa 07.09.2023 poukázal na § 132 ods. 2 CSP a predmetné dôkazy
nevykonal. V tomto kontexte arbitrárne uviedol, že nie je jeho povinnosťou preskúmavať akékoľvek
predložené listiny a zisťovať, či sú spôsobilé privodiť úspech žalobcu v spore (ods. 35. napadnutého
rozsudku), a to napriek tomu, že súčasťou týchto listín sú aj dôkazy, ktoré súvisia s opisom skutočností

poskytnutých žalobcom. Naviac, Civilný sporový poriadok v § 150 ods. 2 CSP umožňuje súdu na zistenie
podstatných a rozhodujúcich skutočností požiadať strany sporu o ďalšie skutkové tvrdenia. Pokiaľ ide
o sudcovskú koncentráciu konania upravenú v ust. § 153 ods. 2 CSP, v kontexte s nevykonaným
listinným dôkazom predloženým žalobcom dňa 13.11.2023 odvolací súd uvádza, že ide o ustanovenie,
ktoré umožňuje súdu zvážiť, kedy konanie skoncentruje. Dáva mu vodítko, v akom prípade nemusí na

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, prihliadať.
Je to najmä v prípade, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov. Dôkaz “Čestné prohlášení zo dňa 6.7.2021“ (č.l. 280) bol však predložený žalobcom dňa
13.11.2023, a preto ho bolo možné vykonať na súdnom pojednávaní konanom dňa 23.11.2023 (teda
jeho vykonanie nevyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, ani iné procesné úkony). Pokiaľ by súd

prvej inštancie tento dôkaz vykonal, zistil by (za predpokladu jeho relevantného nepopretia dotknutej
strany sporu), že dlh žalovaného, v zmysle jeho prehlásenia v ňom obsiahnutom, ku dňu 06.07.2021
existoval, a teda (zohľadniac obsah Potvrdenia vystaveného bývalou členkou predstavenstva Q.. W. dňa
23.09.2021), k jeho splneniu zo strany žalovaného muselo dôjsť niekedy v období medzi 06.07.2021 a
23.09.2021. Podľa názoru odvolacieho súdu by tak žalovaný nemal mať problém poskytnúť súdu bližšie

skutkovétvrdeniaadôkazypreukazujúce,žedlh,ktorýprevzalvžalovanejvýškeriadneavčas,veriteľovi
uhradil (t.j. v lehote do 23.09.2021). Okrem nie celkom transparentných prevodov dlhu je predmetný
spor špecifický aj v tom, že prebieha zjavne medzi rodinnými príslušníkmi, ktorí sú zároveň akcionári,
resp. aktuálni alebo bývalí štatutári právnických osôb, ktoré v spore figurujú. Pozornosti súdu prvej
inštancie uniklo aj to, že Dohoda o převzetí dluhu“ zo dňa 02.06.2021, ako základný dôkaz, na podklade

ktorého je založená aktívna a pasívna vecná legitimácia strán sporu, je uzatvorená podľa § 1888 a nasl.
zák. č. 89/2012 Sb., občanský zákoník, teda podľa hmotného práva Českej republiky. Jeho odkaz na
ustanovenia § 531 ods. 1 až 4, § 559 Obč. Zák. v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 20, 21) tak
nie je správny.
19/ Nakoľko odvolaciu argumentáciu žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú, napadnutý rozsudok

zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20/ Súd prvej inštancie opätovne preskúma dôvodnosť žaloby, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia
žalovanej sumy. Uvedené predpokladá, okrem riadneho zistenia skutkového stavu veci, aj správnu
aplikáciu hmotnoprávnych predpisov na vec sa vzťahujúcu. V novom konaní bude povinnosťou súdu

prvej inštancie vyzvať žalobcu a žalovaného na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom existencie a
zániku dlhu, zistiť a posúdiť opodstatnenosť nároku žalobcu, ustáliť skutkový stav vykonaním riadneho
dokazovaniaajehovyhodnotenímvsúladesust.§191ods.1CSPjednotlivoavichvzájomnejsúvislosti,
a následne opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo § 220 ods. 2 CSP,
tzn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami

sa riadil pri posúdení žaloby, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby boli jeho skutkové a právne
závery zrozumiteľné, presvedčivé a logické, a aby boli v odvolacom konaní preskúmateľné.
21/ Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods.

1, § 396 ods. 3 CSP).
22/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).