Uznesenie Judgement was issued on Thursday, August 13, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 37Ek/2083/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119434875
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marian Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6119434875.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45684618, so
sídlom: Mostová 2, 811 02 Bratislava, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47255706,
Michalská14,81103Bratislava,protipovinnému:A.B.,dátumnarodenia:XX.XX.XXXX,trvalebytom:C.
XXX/XX, XXX XX D. E., o vymoženie 130,87 Eur, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter KLIMENT,,
so sídlom exekútorského úradu Sv. Cyrila a Metoda 4647/1, 955 01 Topoľčany, pod sp. zn. XXXXX XXX/

XXXX, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov
súdneho exekútora sp. zn. XXXXX XXX/XX – 66 zo dňa 16.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 17.03.2020, domáhal

od povinného vymoženia 130,87 Eur na základe exekučného titulu –Platobný rozkaz Okresného súdu
Levice sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 30.05.2017 (ďalej ako „exekučný titul“).

2.OkresnýsúdBanskáBystricapopreskúmanínávrhunavykonanieexekúcieaprílohknemu,vydaldňa
30.04.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Peter KLIMENT,, so sídlom
exekútorského úradu Sv. Cyrila a Metoda 4647/1, 955 01 Topoľčany (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý

vedie exekúciu pod sp. zn. XXXXX XXX/XX – 66.

3. Dňa 27.06.2025 boli súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky oprávneného proti
Upovedomeniu o zastavení exekúcie spolu s prílohami.

4. Súdny exekútor vydal dňa 16.06.2025 upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na zaplatenie

náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na
majetok povinného sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekútora.

5. Oprávnený podaním námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so
zastavením exekúcie. Oprávnený uvádza, že: cit.: „
z dôvodu, v predmetnom exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
Zosprávsúdnehoexekútoranevyplýva,žebyexekútorvykonalajfyzickézisťovaniahnuteľnéhomajetku
povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku

povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony zaúčelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány

a organizácie. V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba,
ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov,
vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci
exekúcii. Rovnako nie je správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol
exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku

podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené
skutočnosti odôvodnené pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl.
Exekučného poriadku. Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie
donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku.
Z viacerých rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného
konania možno jednoznačne vyvodzovať, že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení

exekúcie, tento musí vykonať kroky k zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii
nevynímajúc hnuteľný majetok podľa § 115 Exekučného poriadku a že vykonanie týchto krokov a ich
výsledok musí exekútor aj preukázať.
Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až
j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o

to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších
vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného
uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím
exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na
uspokojenie vymáhanej pohľadávky.

Našaspoločnosťakooprávnenýmázato,ževpredmetnejexekúciinebolisplnenépodmienky§61nods.
1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu neexistencie majetku
povinného alebo príjmov povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekútora.
Týmto oprávnený podáva námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, č. 355EX897/19 zo dňa

16.06.2025 a žiada, aby súd podaným námietkam vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení
exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému.

6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uvádza, že Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo
oprávnenémudoručenédňa15.06.2025anáslednedňa30.06.2025bolisúdnemuexekútorovidoručené

námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení
uvádza, že: cit.: „1), k bodu námietok oprávneného týkajúcich sa
nevykonania osobného zisťovania hnuteľného majetku povinného na adrese jeho trvalého pobytu
uvádzam nasledovné:- súpis hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného vykonaný nebol, nakoľko by bol
v danom prípade neefektívny a nehospodárny. V praxi sa opakovane potvrdzuje, že väčšina hnuteľných

vecí, ktoré sa pri takýchto zisťovaniach nachádzajú, nemá reálnu trhovú hodnotu, sú nepredajné a ich
speňaženie by nezabezpečilo uspokojenie pohľadávky oprávneného a trov exekúcie. S ohľadom na
uvedené skutočnosti som pristúpil k zastaveniu exekučného konania..“

7. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od

začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy,
ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady

výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.

Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradutrov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

10. Súd preskúmaním námietok oprávneného tak ako sú uvedené v bode 5. odôvodnenia tohto
uznesenia mal za preukázané, že oprávnený podal tieto námietky proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie pre nedôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

11. Súd v predmetnej veci dospel k záveru, že argumentácia oprávneného, podľa ktorej nie je

možné vylúčiť, že povinný bude v budúcnosti disponovať majetkom alebo príjmami na uspokojenie
vymáhanej pohľadávky, je v rozpore s úmyslom zákonodarcu. Účelom ustanovenia § 61n ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku je totiž zabrániť vedeniu zjavne bezúspešných exekúcií, ktoré nemajú reálnu
perspektívu vymoženia, a ktoré len zbytočne zaťažujú exekučné orgány, najmä súdneho exekútora.
Toto ustanovenie je potrebné vykladať v súlade so širším v kontextom a úpravou oddlženia fyzickej
osoby napr. konkurzom alebo splátkovým kalendárom (1 ŠTEVČEK, M. a kol. Exekučný poriadok.

Komentár. 3.vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 384, ISBN 978-80-7400-706-4. ), súd preto považuje
za neudržateľné, aby boli osoby neprimerane dlhodobo vystavené vymáhaniu pohľadávok bez reálnej
šance na ich uspokojenie.
12. Súd konštatuje, že oprávnený vo svojom podaní uvádza viaceré rozhodnutia Okresného súdu
Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania, z ktorých údajne vyvodzuje

povinnosť súdneho exekútora vykonať kroky k zisteniu majetku povinného a tieto aj preukázať. K tejto
argumentácii však oprávnený nepredložil ani jedno konkrétne rozhodnutie exekučného súdu, ktoré by
tieto tvrdenia potvrdzovalo, a svoje závery tak neopiera o konkrétnu judikatúru. Napriek absencii opory
v konkrétnych rozhodnutiach, súd poznamenáva, že zo spisu vyplýva, že súdny exekútor vykonával v
pravidelných časových intervaloch lustrácie majetku povinného, pričom výsledky týchto zisťovaní boli

oprávnenému riadne predkladané prostredníctvom správ o majetkových zisteniach.

13.Argumentácia oprávneného týkajúca sa použitia donucovacieho opatrenia podľa § 43a a nasl. EP
je irelevantná, vzhľadom na vymáhanú pohľadávku, ktorej istina tvorí sumu vo výške 130,87 EUR.
Neprimeranosť spočíva v tom, že ak sa nedarí v období piatich rokov vymôcť pohľadávka oprávneného,

jej príslušenstvo ani trovy exekúcie, je kontraproduktívne ukladať povinnému peňažnú pokutu, ktorá
s dôvodným presvedčením nebude taktiež vymožená. Cieľom donucovacieho opatrenia je vynútenie
splnenia povinnosti, avšak v predmetnej exekúcii by nedošlo k vynúteniu, skôr k väčšiemu zadlženiu
povinného.
OprávnenýuvádzavosvojompodaníviacerérozhodnutiaOkresnéhosúduBanskáBystrica–pracovisko

upomínacieho a exekučného konania, z ktorých jednoznačne vyvodzuje, že súdny exekútor musí
vykonať kroky k zisteniu majetku a ich výsledok musí aj preukázať. K uvedenej argumentácii oprávnený
neuviedol ani jedno konkrétne rozhodnutie exekučného súdu, z ktorého oprávnený formuluje svoje
závery. Napriek tomu, že absentuje judikatúra, o ktorú oprávnený opiera svoje tvrdenia dodávam, že
súdny exekútor vykonával v pravidelných časových intervaloch lustrácie majetku povinného, ktorých

výsledkom bolo podanie správy o majetkových zisteniach oprávnenému.

14. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade,
že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu
na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti

takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu.
Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na
majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania
majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora. V tomto bode je vhodné zdôrazniť, že súdny exekútor po doručení

poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia
nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné
zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku
a pod.). Výsledky zisťovania majetkových pomerov zaznamená v zozname majetku povinného. Do
zoznamu majetku povinného zahrnie exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok, ktorý je sporný

alebo zaťažený právami tretích osôb. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek
tomu, že zoznam majetku povinného obsahuje označenie konkrétneho majetku (pretože povinný nie
je absolútne nemajetný), pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je bez splnenia
ďalších predpokladov možné exekvovať (tradičnými príkladmi sú nehnuteľnosť, pohľadávka z účtu vbanke alebo akýkoľvek iný majetok, na ktorom viazne záložné právo, pričom oprávnený nie je záložným
veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou tohto majetku nesúhlasí, ale takisto majetok, ktorý exekúcii
nepodlieha podľa ustanovení Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov). Aj v takomto

prípade je naplnená hypotéza komentovanej právnej normy - nepodarilo sa zistiť majetok alebo príjmy,
ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. V podaných námietkach môže účastník argumentovať jedine
tým, že exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia
neopodstatňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť.
15. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za

dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom
konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu
nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu
vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov
exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného.
Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo päť rokov od začatia exekúcie

(predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia
obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu
konkrétneho exekučného konania, a ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu
regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne
dlho by trvali aj exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale v ktorých nebude v

dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok.

16. Súdny exekútor v priebehu exekúcie vykonal viaceré majetkové lustrácie povinného v
medzirezortných evidenciách. Súd má za preukázané z vyjadrenia súdneho exekútora, že povinný nemá
vedené žiadne aktívne bankové účty, povinný nebol v žiadnom dlhodobom trvalom pracovnom alebo

inom obdobnom pomere a zároveň nebol poberateľom dávok sociálneho zabezpečenia, povinný nie je
vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku na území Slovenskej republiky, povinný nie je vlastníckom
žiadnych vozidiel.

17. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu predloženého povereným súdnym

exekútorom však konštatuje správnosť vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie z titulu
nemajetnosti osoby povinnej zachytenej v rozhodnej dobe, ktorou je 60 kalendárnych mesiacov od
okamihu začatia exekúcie (resp. od posledného zexekvovania majetku), keď napriek opakovaným
výkonom lustračných mechanizmov zo strany súdneho exekútora neboli zistené žiadne relevantné
majetkové hodnoty a taktiež nebol dosiahnutý žiaden výťažok. O tejto skutočnosti svedčí predovšetkým

obzvlášť to, že v sledovanom období neboli na strane povinného zistené žiadne účty vedené v
peňažných ústavoch, výsledky opakovaných lustrácii v Sociálnej poisťovni nepreukazujú existenciu
pracovnoprávneho vzťahu. Povinný taktiež nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnej či hnuteľnej veci.

18. V kontexte oprávneným uvádzaného tvrdenia o fyzickom nezisťovaní hnuteľného majetku patriaceho

osobe povinnej či tvrdenia o chýbajúcej súčinnosti s tretími osobami, ktoré by mohli podľa názoru
oprávneného disponovať informáciami o majetku povinného súd uvádza, že predmetná argumentácia
oprávneného je v celom rozsahu nedôvodná a rovnako tak i nespôsobilá k založeniu celého radu
úvah k exekučnej činnosti súdneho exekútora, keď z obsahu spisového materiálu vyplýva, že poverený
súdny exekútor postupoval pri výkone exekúcie s vynaložením odbornej starostlivosti a súladne

s jednotlivými ustanoveniami Exekučného poriadku, ktoré pojednávajú o uspokojení pohľadávky
oprávneného peňažnej povahy. V tejto súvislosti je v prvom rade žiadúce uviesť, že poverený súdny
exekútor je oprávnený postupovať len v medziach stanovených Exekučným poriadkom, pričom z
ustanovenia § 64 Exekučného poriadku vyplýva všeobecné pravidlo primeranosti výkonu exekúcie,
ktoré je podriadené rozsahu vymáhanej povinnosti a jeho zodpovedajúcej hodnote zabezpečenia

majetku (t. j. zabezpečenie majetku nesmie presahovať výšku vymáhaného nároku). Oprávnenie
súdneho exekútora vykonávať exekučnú činnosť a fakticky postihovať majetok patriaci povinnému, je
tak výrazne obmedzené výškou vymáhanej povinnosti. Logickým záverom z uvedeného preto je, že
úvahy oprávneného o vynakladaní ďalších trov exekúcie pre fyzické zisťovanie majetkovej podstaty
vo vlastníctve povinného, je prezentovaním priam absurdného statusu, ktorý v jeho premietnutí do

reálneho sveta by viedol k rozsiahlemu výkonu exekučnej činnosti pri peňažných pohľadávkach mimo
exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, a to v podobe fyzických návštev v mieste
bydliska povinného, či v inom mieste, kde sa povinný čo i len potencionálne zdržuje. Rovnako
je potom ďalej nemysliteľné, aby súdny exekútor pri zohľadnení početných negatívnych záznamovz lustrácii v Registri obyvateľov SR, v katastri nehnuteľnosti, v evidencii dopravných prostriedkov
(IRIS), v peňažných ústavoch či v Sociálnej poisťovni a zistení, že povinný sa v mieste svojej
adresy trvalého bydliska nezdržiava a zastihnutí susedia nemali o jeho pobyte žiadnu vedomosť,

absolvoval ďalšie služobné cesty na adresu osoby povinnej v záujme vyhotovenia súpisu hnuteľného
majetku, keď uvedený procesný postup by výrazným spôsobom, pritom neadresne, ovplyvňoval výšku
vynaložených trov (nákladov) pre vedenie exekúcie, a to za stavu, kedy by súdny exekútor ani len
nemohol predpokladať skutočnú existenciu exekvovateľného majetku. V neposlednom rade je dôležité
zdôrazniť, že pri pohľadávkach s nižšou hodnotou (drobné exekúcie) je práve navyšujúca sa výška

trov exekúcie dôvodom, pre ktorý je vyhľadávanie osoby povinnej či osobné zisťovanie jemu patriaceho
hnuteľného majetku nehospodárnym prostriedkom výkonu exekúcie. Uvedený záver súdu sa taktiež
vzťahuje aj na oprávneným predkladanú výzvu k predloženiu vyhlásenia o majetku, či následného
uloženia donucovacieho opatrenia, keď uloženie donucovacieho opatrenia predstavuje vzhľadom na
peňažnú povahu vymáhanej pohľadávky len prostriedok navyšovania už existujúceho dlhu, ktorý nebol
uspokojenýžiadnymztaxatívnevymedzenýchspôsobovvykonaniaexekúcie.Podstatoudonucovacieho

opatrenia preto nemôže byť automatizované zväčšovanie rozsahu vymáhanej povinnosti, keď jeho
výlučným účelom je donútenie povinného k splneniu určitej povinnosti, ktorej základ vychádza z
konkrétnej skutkovej okolnosti, zaznamenanej v spisovej dokumentácii súdneho exekútora.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak, že námietky oprávneného proti súdnym

exekútorom vydanému upovedomeniu o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 61n ods. 4
Exekučného poriadku v ich celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že na strane osoby povinnej
je nevyvrátiteľne daný status relatívnej nemajetnosti, zakladajúcej dôvodnosť súdnym exekútorom
vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie a výzvy na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.