Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/115/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125011571
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125011571.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného: A.
B., pre prečin krádež podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a zločin lúpež podľa § 188 ods.
1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15.07.2025, sp. zn. 7T/46/2025 - 308, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 14.10.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste prepadnutia veci - stopa č. 1 bunda čiernej farby Hugo Boss.

V ostatnej časti zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) sp. zn. 7T/46/2025
- 308 zo dňa 15.07.2025 (ďalej aj ,,napadnutý rozsudok“) bol obžalovaný uznaný vinným v bode 1)
napadnutého rozsudku zo spáchania prečinu krádež podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona
a v bode 2) napadnutého rozsudku zo spáchania zločinu lúpež podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, ktorých sa dopustil na tom
skutkovom základe, že

1) dňa 27.12.2024 v čase približne o 03.59 hod. v C. D. E. C. XX/X, neoprávnene vnikol do vnútorných
priestorov večernej predajne potravín s názvom „F. G.“ tým spôsobom, že neznámym predmetom vypáčil
okno vedúce do skladových priestorov cez ktoré vstúpil do skladu predajne, následne sa presunul do
tej časti predajne, kde sa nachádzal predajný pult a regály s rozličným tovarom, prešiel za predajný
pult odkiaľ odcudzil 7ks kartónov cigariet značky Marlboro, 2ks kartónov cigariet značky LM, 1ks fľaše
alkoholického nápoja značky Beefeater, z pokladničnej kasy nachádzajúcej sa pod predajným pultom

odcudzil finančnú hotovosť vo výške 100 Eur a následne z miesta ušiel cez vypáčené okno v sklade
na neznáme miesto, čim spôsobil poškodenej obchodnej spoločnosti NIDA, s. r. o. so sídlom Nám. sv.
Michala 20, 920 01 Hlohovec, IČO: 48 283 134 škodu krádežou v celkovej výške 631,50 Eur a škodu
poškodením vypáčeného okna vo výške 505,50 Eur;

2) dňa 28.12.2024 v čase o 23.55 hod. v C. na ulici C. H. XX/X vstúpil s tvárou zamaskovanou čiernou
látkou, a s čiernym igelitovým vrecom na hlave do priestorov večernej predajne potravín s názvom „F.

G.“, kedy sa v predajni nachádzala iba pracovníčka predajne, poškodená B. I., pričom vo svojej pravej
ruke držal ručnú baterku na svietenie zabalenú v bielom igelitovom vreci, ktorú držal takým spôsobom
aby pripomínala strelnú zbraň a vo svojej ľavej ruke držal zatvárací nôž s hnedou drevenou rúčkou a
čepeľou s dĺžkou 7cm a oboma týmito predmetmi mieril na poškodenú B. I., na ktorú opakovane kričal„kde sú peňáze,“ ktorá mu zo strachu ukázala, kde sa nachádzala kovová pokladnica bledej farby s
dennou tržbou, následne obvinený preskočil predajný pult, kovovú pokladnicu spod pultu vytrhol a ušiel
s ňou z predajne preč, pričom týmto svojim konaním spôsobil poškodenej obchodnej spoločnosti NIDA,

s. r. o. so sídlom Nám. sv. Michala 20, 920 01 Hlohovec, IČO: 48 283 134 škodu odcudzením finančnej
hotovosti nachádzajúcej sa v kovovej pokladnici vo výške 997,10 Eur.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému za tieto skutky
- uložil podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona,

§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona,
nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, na ktorého výkon zaradil obžalovaného
podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.
- taktiež uložil podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia hnuteľných vecí, a to:
· stopa č. 2 baterka,

· stopa č. 12 nožík zatvárací s hnedou drevenou rúčkou a čepeľou s dĺžkou 7 cm,
· stopa č. 1 biela plátenná igelitka,
· stopa č. 4 čierna rukavica,
· stopa č. 5 čierny igelitový sáčok,
· stopa č. 6 čierna rukavica,

· stopa č. 9 tričko,
· stopa č. 1 bunda čiernej farby Hugo Boss,
· nohavice značky Tommy Hilfiger, veľkosť XL, tmavo- modrej farby z teplákoviny,
· členkové čižmy čiernej farby Gora- tex, veľkosť 28,5 so štítkom vyrobené pre OS SR.
- uložil podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej obchodnej spoločnosti

ňou v konaní uplatnený nárok na náhradu škody. Síce výrok o náhrade škody nie je predmetom tohto
prieskumuodvolaciehosúdu,nopredsalenodvolacísúdpreúplnosťanadrámecpotrebného(pokiaľide
o odvolací prieskum tejto trestnej veci) uvádza, že ak súd prvého stupňa pri tomto výroku napadnutého
rozsudku určil aj tzv. paričnú lehotu na plnenie (15 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku)
s dôvetkom, že tým ,,je určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku, nie povinnosť v tejto lehote škodu

zaplatiť“, nešlo o postup súladný s § 183 Trestného poriadku, ktorý imperatívne, nenechávajúc priestor
pre diskréciu súdu, upravuje právoplatnosť/vykonateľnosť rozsudku. Navyše, citovaná konštatácia súdu
prvého stupňa vykazuje vnútornú rozpornosť/zmätočnosť, ak súd určil tzv. paričnú lehotu na plnenie
a vzápätí uvádza, že nejde o lehotu na plnenie ale lehotu na výpočet vykonateľnosti daného výroku
napadnutého rozsudku, a to o to viac, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku k danému nič

neuvádza, tieto svoje úvahy nielen, že nerozvádza/nevysvetľuje, on ich ani nespomína. Odvolací súd
k danému stručne uzatvára, že vykonateľnosť rozsudku sa v trestnom procese spravuje § 183 Trestného
poriadku. Ak mal eventuálne súd prvého stupňa za dôvodné posunúť splatnosť napadnutým rozsudkom
obžalovanému uloženej povinnosti na náhradu škody, priestor pre diskréciu súdu v tomto ohľade
zakotvuje § 287 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého v odôvodnených prípadoch môže súd vysloviť,

že záväzok má byť splnený v splátkach, pričom súčasne určí podmienky ich splatnosti (nutné je však pri
tom brať na zreteľ aj vyjadrenie poškodeného k danému, a tento postup súdu aj v meritórnom rozhodnutí
náležite odôvodniť v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku).

Okresný súd napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 308 až 312.

Proti tomuto rozsudku, a to len čo do výroku o treste, zahlásil na hlavnom pojednávaní po vyhlásení
napadnutého rozsudku odvolanie obžalovaný (č. l. 307), ktoré následne písomne odôvodnil
- tak sám (č. l. 319 až 320), v ktorom písomnom odôvodnení uviedol (ako z neho vyrozumel odvolací
súd), že (zosumarizované/zostručnené)

· napadnutým rozsudkom jemu uložený trest je neprimeraný, vyhlásením viny docielil časovú, procesnú
i nákladovú úsporu tohto trestného konania, súd prvého stupňa z neho tak robí neprávom odstrašujúci
prípad;
· v prípade skutku lúpeže súd prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému nebral riadne do úvahy
následok trestnej činnosti (ktorý nebol závažný, pracovníčke predajne sa nič nestalo), dôsledkom čoho

je vymeraný príliš vysoký trest (on nešiel predsa daný trestný čin páchať s úmyslom konať fyzické násilie
a je rád, že sa pracovníčke predajne nič nestalo); ak súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uvádzal,
že obžalovaný z miesta činu ušiel, tak dané je logické, nakoľko spáchal zlú vec a nemá mu to byť na
ťarchu;· napadnutým rozsudkom jemu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov má
negatívny vplyv na rodinu obžalovaného;
· vykonané dokazovanie pred súdom prvého stupňa vykazovalo vady, nakoľko nie je pravdou, že

by obžalovaný mal v odpise registra trestov 13 záznamov, tiež nie je pravda, že by obžalovaný mal
v priestupkovom registri priestupkový záznam z dátumu 16.02.2024, nakoľko vtedy bol vo výkone trestu
odňatia slobody, takže taký priestupok nemohol spáchať;
· v tomto trestnom konaní zaistená vec v podobe bundy značky Hugo Boss bola nájdená až dva dni po
žalovanom skutku lúpeže, nebola zaslaná na znaleckú expertízu, čiže vôbec nebolo dokázané v konaní,

že ide o bundu obžalovaného, či sú na nej jeho stopy, pričom nevedno ani, či sa fyzicky skutočne aj
nachádza medzi v tomto trestnom konaní zaistenými vecami (nikto ju totiž fyzicky nevidel);
· na margo škody je nutné povedať, že cenová kalkulácia na opravu okna v sume 505,50 eur nie je
dôkazom, za takú sumu vie obžalovaný kúpiť dve plastové okná;
· nie je podľa jeho názoru súladné so zákonom navyšovať v jednom konaní spodnú aj hornú hranicu
trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ako tomu bolo v prípade napadnutého rozsudku.

- ako i prostredníctvom svojho obhajcu (č. l. 327 až 328), v ktorom písomnom odôvodnení uviedol, že
(zosumarizované/zostručnené)
· svojím odvolaním sa obžalovaný domáha uloženia miernejšieho trestu odňatia slobody;
· (berúc do úvahy obžalovaným tam uvádzanú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky či iných
súdnych autorít) trest musí byť primeraný a musí zodpovedať konkrétnym okolnostiam danej trestnej

veci;
· pri ukladaní trestu, v záujme jeho individualizácie, je potrebné brať do úvahy napr. (medzi inými) spôsob
spáchania činu a jeho následok, pohnútku, osobu páchateľa či možnosť jeho nápravy; je potrebné brať
do úvahy všetky osobitosti obžalovaného, vrátane jeho prípadnej trestnej minulosti, vplyv sociálneho
prostredia na jeho osobu, tiež jeho postoj k stíhanej trestnej činnosti;

· po zohľadnení doznania sa obžalovaného k trestnej činnosti, pre ktorú je tu trestne stíhaný, je možnosť
uložiť trest odňatia slobody ešte nižší, než tomu bolo v napadnutom rozsudku, všetko pri zachovaní
naplnenia účelu trestu predpokladaného § 34 Trestného zákona a tým aj ochrany spoločnosti pred
trestnou činnosťou.
Vzhľadom na uvedené obžalovaný navrhol, aby Krajský súd v Trnave ako súd odvolací zrušil napadnutý

rozsudok z dôvodu neprimeranosti ním uloženého trestu a sám uložil obžalovanému miernejší trest
odňatia slobody. Uvedené spolu ďalej aj ako ,,odvolanie obžalovaného“.

Prokurátor ani poškodený odvolanie voči napadnutému rozsudku nepodali, k odvolaniu obžalovaného
sa osobitne nevyjadrili.

Konanie na odvolacom súde. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného
súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni;
o odvolaní proti rozsudku súdu podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 14.10.2025 za prítomnosti prokurátorky,
obžalovaného a jeho obhajcu, riadne/včas upovedomený poškodený sa (prezumovane jedine
z vlastného rozhodnutia) nezúčastnil. Obžalovaný zotrval na ním podanom odvolaní. Odvolací súd

oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného, kópiou právoplatného
trestného rozkazu Okresného súdu Nitra zo dňa 05.06.2025 sp. zn. 37T/35/2025 (právoplatný dňa
19.06.2025, tam žalovaný skutok bol datovaný dňom 05.09.2023, z čoho plynie s poukazom na odpis
registra trestov obžalovaného, že nejde o súbeh trestnej činnosti s tu žalovanými skutkami/trestnou
činnosťou), aktuálnym odpisom registra trestov obžalovaného, aktuálnou lustráciou z databázy súdov

ohľadne osoby obžalovaného, aktuálnou lustráciou Zboru väzenskej a justičnej stráže ohľadne osoby
obžalovaného, aktuálnou lustráciou z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ohľadne
osoby obžalovaného, a s podstatným obsahom spisu. Procesné strany nemali žiadne pripomienky
k oboznamovanému obsahu spisového materiálu, ani návrhy na doplnenie dokazovania. Prokurátorka
konečným návrhom uviedla, že vzhľadom k tomu, že prokuratúra považuje napadnutý rozsudok vo
výroku o treste za zákonný, spravodlivý a správny, preto navrhuje odvolanie obžalovaného podľa § 319

Trestného poriadku zamietnuť. Obhajca obžalovaného ako i obžalovaný konečným návrhom uviedli, že
sa pridržiavajú písomne podaného odôvodnenia odvolania.

Odvolací súd skôr, než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného poriadku, bol
povinný v zmysle § 316 Trestného poriadku skúmať, či odvolanie obžalovaného bolo podané včas

(§ 309 Trestného poriadku), či ho podala oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného poriadku) a či
nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312, § 313
Trestného poriadku), alebo či nebolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné [§ 307 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku]. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu
obžalovaného, smerujúcemu proti výroku o treste napadnutého rozsudku, nezistil v tomto ohľade žiadnu

procesnú prekážku meritórneho prejednania odvolania obžalovaného, a rozhodnutia o ňom. Pokiaľ
obžalovaný vo svojom odvolaní argumentoval aj tým, že v časti napadnutého rozsudku ohľadne viny
za skutok uvedený v bode 1) napadnutého rozsudku je naďalej otázna správnosť zistenej výšky škody
(rozsahu činu), a to v časti takým skutkom poškodené okno (vo výške 505,50 Eur), k danému odvolací
súd uvádza, že

- obžalovaný (aj) k danej otázke (viny) učinil pred súdom prvého stupňa vyhlásenie viny podľa § 257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku (rozsah činu resp. výška škody v sume 505,50 eur je uvedená v skutkovej
vete),ktorésúdprijal,atedaprávneúčinnéodvolanievotázkevinyobžalovanýnebolnásledneprocesne
spôsobilý podať v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku, otázka viny (aj ohľadne zistenej škody na
okne vo výške 505,50 Eur) je toho času právoplatne vyriešená napadnutým rozsudkom;

- dňa 15.07.2025 vzápätí po vyhlásení napadnutého rozsudku zahlásil obžalovaný odvolanie voči
napadnutému rozsudku len v rozsahu výroku o treste (č. l. 307), pričom ním v písomnom odôvodnení
odvolania uvádzaná argumentácia týkajúca sa už uvedenej výšky škody na okne (a teda zachádzajúca
do otázky nie trestu, ale už aj viny) bola doručená súdu prvého stupňa dňa 08.08.2025 (č. l. 319),
pričom odovzdaná v ÚZVJS na poštovú prepravu bola dňa 06.08.2025 [§ 63 ods. 6 písm. d) Trestného

poriadku]; z daného plynie jednoznačný záver, že lehota na rozšírenie dôvodov prvotne dňa 15.07.2025
zahláseného odvolania, obmedzeného dňa 15.07.2025 len na výrok o treste napadnutého rozsudku
(odhliadnuc pri tom od v predošlej odrážke uvedenej nemožnosti napadnúť odvolaním obžalovaného
výrok o vine napadnutého rozsudku), v danom čase pre obžalovaného už uplynula, také rozšírenie
dôvodov odvolania je možné posúdiť jedine ako oneskorene podané odvolanie (§ 309 ods. 1 Trestného

poriadku).
Odvolací súd však odvolanie obžalovaného týmto rozhodnutím nezamietol podľa § 316 ods. 1 Trestného
poriadku (i) ako podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné (nakoľko otázka viny je právoplatne
toho času skončená cez napadnutý rozsudok), ani (ii) ako podané oneskorene, nakoľko odvolaniu
obžalovaného týmto rozsudkom odvolací súd čiastočne vyhovel (ako plynie z výrokovej časti tohto

rozsudku odvolacieho súdu; t. j. odvolací súd tu nevyslovuje výrokom, že vo zvyšnej časti odvolanie
obžalovaného zamieta, k čomu viď napr. judikáty označené ako R 20/1985 a R 42/2001-I.).

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku napadnutého rozsudku (o uloženom
treste), v tomto smere v podstate žiadne odvolacie námietky procesné strany nemali (až na

neoboznámenie zaistenej veci – čiernej bundy značky Hugo Boss v rámci dokazovania na hlavnom
pojednávaní, k čomu ale viď nižšie v texte) a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd vlastným prieskumom nezistil.
Možno tak skonštatovať, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku napadnutéhorozsudku o treste procesne správne; zjednodušene povedané, podľa názoru súdu cesta súdu prvého
stupňa k napadnutému rozsudku bola ,,procesne čistá“, aj čo do plného zachovania práv procesných
strán na konaní participovať a podľa vlastného uváženia realizovať svoje procesné práva.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj, ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o treste (odňatia slobody a spôsobe jeho
výkonu, tiež prepadnutia veci – bundy čiernej farby Hugo Boss), odvolací súd konštatuje, že odvolanie

obžalovaného je čiastočne dôvodné, pretože súdom prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložený
trest prepadnutia veci - čiernej bundy značky Hugo Boss, nemá oporu v pred súdom prvého stupňa
vykonanom dokazovaní, kedy odvolací súd nevidí naplnené zákonné predpoklady k takému výroku
súdu podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Práve preto odvolací súd týmto rozsudkom zrušil
napadnutý rozsudok, pokiaľ ide o uložený trest prepadnutia veci – čiernej bundy Hugo Boss [§ 321

ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku] a vo veci sám rozhodol (§ 322 ods. 3 Trestného poriadku).
Pokiaľ obžalovaný vo svojom odvolaní argumentoval, že nebolo preukázané, že by predmetná bunda
mala nejaký súvis s tu žalovanou trestnou činnosťou, kedy nebola odborne/znalecky preskúmaná, či
s ňou vôbec obžalovaný bol niekedy v kontakte (a už vôbec, či pri páchaní tu žalovaných skutkov),
odvolací súd dáva obžalovanému za pravdu. Z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania

vo vzťahu k danej bunde (v podobe v podstate len oboznámenia zápisnice o obhliadke miesta nálezu
danej bundy dva dni po tu žalovanom skutku lúpeže, kedy bola pri areáli polikliniky v meste Hlohovec
v tráve nájdená na danom mieste len a jedine predmetná bunda, č. l. 192 – 197) naozaj neplynie žiaden
(a už vôbec nie pre potreby odsudzujúceho rozsudku súdu neochvejný) záver o tom, že by predmetná
bunda mala byť (i) vo vlastníctve obžalovaného a byť (ii) práve tou bundou, ktorú obžalovaný použil

na tu stíhanú trestnú činnosť resp. že by mala daná bunda mať akýkoľvek súvis s tu stíhanou trestnou
činnosťou či vôbec obžalovaným samotným (pritom tu žalované skutky, ku ktorým obžalovaný učinil
vyhlásenie viny, ani nepopisujú/nevymedzujú, že by obžalovaný mal pri ich páchaní na sebe predmetnú
bundu). Súd prvého stupňa pritom ani nezdôvodnil potrebu ukladania daného trestu z pohľadu naplnenia
účelu trestu (len v podstate stroho v tomto smere skonštatoval, že daný trest uložil, nakoľko išlo o vec

patriacu obžalovanému použitú na spáchanie trestného činu – viď predposledný odsek na strane 8
napadnutého rozsudku). Podmienky na uloženie trestu prepadnutia danej veci, čiernej bundy značky
Hugo Boss predpokladané/vyžadované v § 60 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona neboli podľa názoru
odvolacieho súdu pred súdom prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistené, súd prvého stupňa
uloženie daného trestu ani presvedčivo vo svetle pred ním vykonaného dokazovania nezdôvodnil (v

predposlednom odseku na strane 8 napadnutého rozsudku uvádza, že išlo o oblečenie, ktoré mal
obžalovaný v čase tu stíhaných skutkov na sebe, no táto úvaha súdu prvého stupňa nezodpovedá
vykonanému dokazovaniu, ktoré bolo v tomto ohľade obmedzené v podstate len na oboznámenie
zápisnice o obhliadke miesta nálezu, ako je uvedené už vyššie). Odvolací súd preto musel, konštatujúc
dôvodnosť odvolania obžalovaného voči trestu prepadnutia veci – čiernej bundy Hugo Boss, pristúpiť

k zrušeniu napadnutého rozsudku v danej od ostatných výrokov o treste (či už treste odňatia slobody
a spôsobe jeho výkonu, alebo treste prepadnutia iných, obžalovaným v odvolaní nenamietaných vecí)
oddeliteľnej časti výroku o treste.

Pokiaľ však obžalovaný vo svojom odvolaní v tejto súvislosti namietal, že predmetná bunda fyzicky

oboznámená v rámci dokazovania pred súdom prvého stupňa nebola, tak k danému odvolací súd
poznamenáva, že taký dôkazný návrh (§ 270 ods. 1 Trestného poriadku) na hlavnom pojednávaní
učinený nebol od žiadnej z procesných strán (č. l. 304 až 306), nemožno preto absenciu vykonania
takého dôkazného prostriedku vyčítať súdu prvého stupňa, ktorý vykonáva kontradiktórne trestné
konanie (i keď s istou korekciou v podobe § 2 ods. 11 Trestného poriadku, ktorá však zakotvuje možnosť,

nie povinnosť súdu vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli; nie je však úlohou súdu postupom cez
predmetné zákonné ustanovenie dotvárať či už obhajobu alebo obžalobu tak, aby tie boli v konaní pred
súdom úspešné, primárnym postavením súdu je pozícia arbitra v kontradiktórnom súdnom trestnom
konaní).Pokiaľ ide o napadnutým rozsudkom uložený trest odňatia slobody (ktorého výšku obžalovaný v ním
podanom odvolaní namieta), ten je aj podľa názoru odvolacieho súdu primeraný, spravodlivý a zákonný,

a to na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku náležite a správne zistený. V tejto
časti je teda odvolanie obžalovaného nedôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v tejto veci mohlo byť len preskúmanie napadnutého rozsudku
vo vzťahu k výroku o treste odňatia slobody (a spôsobe jeho výkonu) a treste prepadnutia veci

– čiernej bundy Hugo Boss, a to preto, že voči inému výroku napadnutého rozsudku právne
účinné odvolanie podané nebolo (ako je už tiež uvedené vyššie), a taktiež obžalovaný učinil na
hlavnom pojednávaní vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je
vinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu tu kládli za vinu, kedy súd prvého stupňa za splnenia
procesných podmienok vyhlásenie obžalovaného prijal (inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje
preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej

kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného, odvolací súd teda nemohol preskúmať tento výrok z
hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti; proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako
opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný, ako je už uvedené i vyššie; k tomu
pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.02.2012 sp. zn. 2To/5/2011). V konaní
tak bolo nepochybne preukázané [tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1

písm. b) Trestného poriadku], že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti, spáchania prečinu a zločinu
vo viacčinnom súbehu v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku, za ktorý je možné páchateľovi,
pri aplikácii § 188 ods. 2 Trestného zákona a tiež § 38 ods. 2, ods. 3, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, uložiť trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe 8 rokov a 8 mesiacov až 16 rokov.

Pri posudzovaní správnosti/zákonnosti/primeranosti nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý
uložil obžalovanému súd prvého stupňa vo výmere 8 rokov, odvolací súd vychádzal zo skutkových
zistení tak, ako ich správne ustálil súd prvého stupňa. Berúc do úvahy zásady ukladania sankcií/
trestov v trestnom konaní (§ 33a, § 34 Trestného zákona), odvolací súd v zhode s napadnutým
rozsudkom nevidí priestor, napriek aktuálne v trestnom konaní prezentovanej sebareflexii obžalovaného

k ním spáchanej a tu stíhanej trestnej činnosti, o ktorej úprimnosti nemá odvolací súd toho času
dôvod pochybovať (opak totiž nevyplýva z obsahu spisu) a ktorá sebareflexia bola dôvodom, pre
ktorý súd prvého stupňa správne siahol v tejto trestnej veci po inštitúte mimoriadneho zníženia trestu
u obžalovaného (§ 39 ods. 5 Trestného zákona), pre možnosť miernejšieho postihu pre páchateľa tu
stíhanej, a naozaj svojím dopadom na záujem chránený Trestným zákonom (tu ochrana majetku a

slobody iných) závažnej trestnej činnosti. Totiž obžalovaný sa dopustil tu stíhanej úmyselnej trestnej
činnosti napriek (i) predošlým odsúdeniam (kedy ani v minulosti opakovane ukladané nepodmienečné
tresty odňatia slobody za úmyselnú, aj majetkovú trestnú činnosť dosiaľ k jeho úplnej náprave neviedli,
viď odpis registra trestov obžalovaného), (ii) predošlému odsúdeniu za zločin (viď napr. záznam č. 3
vregistritrestovobžalovaného,naktorýsprávnesúdprvéhostupňapoukázalvštvrtomodsekunastrane

sedem napadnutého rozsudku), a kedy navyše (iii) sa tu stíhanej trestnej činnosti dopustil len niečo málo
vyše mesiaca po nateraz poslednom výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody (viď záznam č.
13 odpisu registra trestov obžalovaného).

Súd prvého stupňa u obžalovaného správne vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm.

l) Trestného zákona (obžalovaný tu svoju vinu doznal, trestnú činnosť oľutoval), a jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (trestná minulosť obžalovaného, kedy ani odvolací
súd nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súd na takú minulosť obžalovaného na účely ukladania trestu
tu prihliadať). Iné poľahčujúce/priťažujúce okolnosti v tejto trestnej veci nevzhliadol ani odvolací súd.
Tu pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obžalovaný síce spáchal viac trestných činov, za ktoré je tu

stíhaný, avšak z dôvodu aplikácie tzv. asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona v tomto
prípade nebolo možné obžalovanému neprimerane a duplicitne na jeho ťarchu brať do úvahy mnohosť
trestnej činnosti cez aplikáciu § 37 písm. h) Trestného zákona (súd prvého stupňa teda postupoval
správne, ak túto priťažujúcu okolnosť nepriznal). Totiž v tomto smere je nutné podľa názoru odvolacieho
súdu postupovať v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. 1/2011, podľa ktorého spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm.
h) Trestného zákona sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov, z
ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať tzv. asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného
zákona.Spáchaniedruhéhotrestnéhočinujetotižokolnosťoupodmieňujúcoupoužitieprísnejšejtrestnejsadzby podľa citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej
sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného
zákona (jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona (§

41 ods. 2). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písm. h) Trestného zákona bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Trestného zákona.
Možno konštatovať, že povinné zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby je radikálne v tom rozsahu,
ktorý odôvodňuje aplikáciu spomínaného stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. Tpj
104/2009 zo dňa 14.6.2010, a teda vylučuje súčasné použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.

h) Trestného zákona a ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona, v prospech prednosti druhého
uvedeného.

Z hľadiska účelu trestu uvedeného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, individuálna a generálna prevencia
tvoria jednotu a musia sa navzájom dopĺňať a podmieňovať. Jednotlivé parciálne ciele sa vo výroku
o druhu a výmere trestu musia prelínať a dopĺňať tak, aby sa generálna prevencia dosiahla aj

prostredníctvom individuálnej prevencie. Pôsobenie generálnej a individuálnej prevencie je potrebné
vidieť aj v ich časovom pôsobení, kým generálna prevencia sa popri ochrane spoločnosti a jednotlivcov
pred zločinnosťou zameriava aj na predchádzanie recidívy, individuálna prevencia nastupuje až po
spáchaní trestného činu. Hľadiská uvedené v ustanovení o účele trestu tvoria jednotu, to znamená, že
sa musia vzájomne dopĺňať a podmieňovať. Preto záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť

vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a s výchovným pôsobením na ostatných členov
spoločnosti. Je zásadne vylúčené, aby súd otázku možnosti nápravy páchateľa riešil len z hľadiska jeho
osoby, alebo vôbec len z hľadiska niektorej skutočnosti, svedčiacej v jeho prospech, a ostatné hľadiská
uvedené v ustanovení o účele trestu nebral do úvahy, prípadne ich význam zámerne znižoval.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných
pre ukladanie sankcií uvedených v § 33a Trestného zákona a pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona, podľa ktorých (okrem iného) trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, kedy trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je
právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada tzv.
proporcionálnosti trestu). Pritom otázku nápravy páchateľa nemožno riešiť iba s prihliadnutím na jeho

osobu a vždy je potrebné, aby sa brala do úvahy spoločenská situácia a ostatné hľadiská. V prípade,
ak by došlo k disproporcii medzi jednotlivými druhmi prevencie, viedlo by to najskôr k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu, kde by spravodlivosť trestu neuznával ani páchateľ, ani spoločnosť.
Preventívny účinok trestu netkvie len v jeho prísnosti (napr. zvolenej jeho výmery), nakoľko v treste je
obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne

ako aj etické. Vyslovením viny a uložením trestu spoločnosť vyjadruje zavrhnutiahodnosť trestného činu,
teda že páchateľ vykonal niečo protispoločenské a nemorálne.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu, zohľadnení okolností spáchania tu stíhaného skutku a jeho
závažnosti ako trestného činu (ide o závažnú trestnú činnosť namierenú proti slobode iného, zároveň aj

proti majetku iného), osoby obžalovaného a jeho doterajšieho života (ide o v minulosti opakovane súdne
trestanú osobu za rôznorodú úmyselnú trestnú činnosť, pričom k jej náprave v minulosti neviedli ani
ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, kedy tu stíhanej trestnej činnosti sa dopustil niečo málo
vyše mesiaca po výkone nateraz posledného nepodmienečného trestu odňatia slobody), no tiež jeho
vkonaníprezentovanéhosebakritickéhopostojaknímspáchanejtrestnejčinnosti,pritomneopomínajúc

ani zákonom predpokladané výchovné pôsobenie trestu odňatia slobody do budúcna v spojení s tu
už uloženým trestom prepadnutia hnuteľných vecí (okrem čiernej bundy, ako je už uvedené vyššie),
odvolací súd dospel k záveru, že aplikácia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa
§39ods.5Trestnéhozákonajevtomtoprípademožná/dôvodná,správnetakpoňomsúdprvéhostupňa
siahol. Tu odvolací súd zdieľa názor súdu prvého stupňa, že na dosiahnutie účelu trestu (§ 34 Trestného

zákona) nie je nutné u obžalovaného siahať po treste odňatia slobody v zákonom ustanovenej, tu
upravenej (pomerne prísnej) trestnej sadzbe v rozmedzí 8 rokov a 8 mesiacov až 16 rokov, ale je možné
uložiť a účel trestu naplniť aj cestou trestu odňatia slobody kratšieho trvania (avšak jedine v kombinácii
s v tomto konaní uloženým trestom prepadnutia vecí). Nie však v kratšom trvaní, ako žiada obžalovanýprostredníctvom svojho odvolania, nakoľko pre spoločnosť by bolo vzhľadom na jednoznačný sklon
obžalovaného dopúšťať sa (aj úmyselnej a závažnej) trestnej činnosti nedôvodným rizikom vkladať
nádeje o naplnení svojho účelu v zmysle § 34 Trestného zákona do nižšej výmery trestu odňatia slobody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, závažnosť tu stíhanej trestnej činnosti a trestná minulosť obžalovaného
resp. charakteristika jeho osoby ako vyplynula z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania,
napriek sebakritickému postoju obžalovaného k vlastnej tu stíhanej trestnej činnosti, nedovoľuje ukladať
súdu v prípade obžalovaného trest odňatia slobody mimoriadne znížený o viac než 8 mesiacov pod
spodnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd prvého stupňa tak postupoval pri voľbe

výmery trestu odňatia slobody správne.

Síce totiž zmysle § 33a Trestného zákona v spojení s § 34 Trestného zákona platí aj zásada tzv.
personality trestu (ako je už naznačené vyššie), podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, no odvolací súd vzhľadom
na vyššie uvedené dospel k presvedčeniu, že tak v oblasti individuálnej, ale aj generálnej prevencie

bude v prejednávanej veci účel trestu odňatia slobody dosiahnutý, a to za súčasného uloženia aj
trestu prepadnutia hnuteľných vecí, uložením (nepodmienečného) úhrnného trestu odňatia slobody
v takej výmere, akú zvolil (správne) súd prvého stupňa (t. j. 8 rokov). Takto uložený trest odňatia
slobody, v kombinácii s už napadnutým rozsudkom uloženým trestom prepadnutia hnuteľných vecí
(okrem čiernej bundy), považuje odvolací súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš

benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona
(zohľadňujúc zásady ukladania trestov/sankcií v § 33a, § 34 Trestného zákona), a to tak z pohľadu
generálnej prevencie (odradenie iných od páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej
prevencie či prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať
nebude (kedy správnosť týchto záverov odvolacieho súdu preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané

počínanie si obžalovaného).

Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného a už v minulosti
ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré dosiaľ k jeho úplnej náprave evidentne neviedli,
tiež vzhľadom na spáchanie tu žalovaných skutkov len niečo málo vyše mesiaca po nateraz poslednom

výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť zakotvenú v §
34 ods. 6 Trestného zákona (siahnuť po treste odňatia slobody, nakoľko Trestný zákon ustanovuje za tu
stíhanú trestnú činnosť hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšujúcu osem rokov),
musel súd siahnuť po nepodmienečnom trestne odňatia slobody (nie inom druhu trestu), nakoľko iný
druh trestu by vzhľadom na uvedené ani nebol podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilý docieliť svoj

účel predpokladaný Trestným zákonom.

Správne tiež súd prvého stupňa zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže k danému postupu boli
splnené zákonné podmienky (viď druhý odsek na strane 8 napadnutého rozsudku, tiež odpis registra

trestov obžalovaného) a dôvod pre iný postup súdu nevzhliadol vo veci ani odvolací súd.
Pokiaľ obžalovaný v odvolacom konaní uvádzal aj to, že
- súd prvého stupňa nesprávne zistil počet jeho predošlých odsúdení (v počte 13), tak z odpisu registra
trestov obžalovaného (oboznámeného v rámci dokazovania pred súdom prvého stupňa) ako i jeho
aktualizácie na účely odvolacieho konania je zrejmé, že tých záznamov je tam uvedených skutočne 13,

i keď medzičasom obžalovanému pribudlo ďalšie odsúdenie, ktré zatiaľ nie je v odpise registra trestov
zachytené - ako totiž zistil odvolací súd (cez kópiu právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu
Nitra zo dňa 05.06.2025 sp. zn. 37T/35/2025, právoplatný dňa 19.06.2025), obžalovaný bol v júni 2025
odsúdený, tam žalovaný skutok bol datovaný dňom 05.09.2023, z čoho plynie s poukazom na odpis
registra trestov obžalovaného, že nejde o súbeh trestnej činnosti s tu žalovanými skutkami/trestnou

činnosťou, nebol preto dôvod v odvolacom konaní v danom smere dopĺňať dokazovanie, nakoľko daná
skutočnosť nijak nedopadá na správnosť napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o voľbu trestu (odňatia
slobody a jeho výmery) v tejto trestnej veci.
- súd prvého stupňa vychádzal pri úvahách o ukladaní trestu nesprávne z údaja o spáchaní priestupku
jeho osobou dňa 16.02.2024, tak z pred súdom prvého stupňa v rámci dokazovania oboznámenej

lustrácie z evidencie priestupkov je zrejmé, že dátum 16.02.2024 je preklep/nesprávnosť uvedená
v odôvodnení napadnutého rozsudku (viď predposledný odsek na strane 6 napadnutého rozsudku),
správny dátum je 16.12.2024. Táto drobná diskrepancia (nepresnosť v písaní) však materiálne
nijak nedopadá na správnosť/zákonnosť napadnutého rozsudku (ostatne, priestupku proti majetku saobžalovaný dopustil, len nie dňa 16.02.2024, ako mylne uviedol v napadnutom rozsudku súd prvého
stupňa, ale dňa 16.12.2024).
- nebolo v tomto prípade súladné so zákonom navyšovať v jednom konaní spodnú aj hornú

hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody, k danému odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené
odôvodnenie tohto rozsudku odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa postupoval správne, ak použil §
38 ods. 3 Trestného zákona (obžalovaný sa opätovne dopustil zločinu, ako vyplynulo z pred súdom
prvéhostupňavykonanéhodokazovania,pretobolopotrebnézvýšiťdolnúhranicuzákonomustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu, tiež ak použil § 41 ods. 2 Trestného zákona (z dôvodu použitia tzv.

asperačnej zásady, keďže súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody za dva úmyselné trestné činy, z
ktorých jeden je zločinom, bolo potrebné
zvýšiť hornú hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného, tu
zločinu lúpeže, o jednu tretinu). Odvolací súd nezistil ani dôvod na aplikáciu § 38 ods. 5 Trestného
zákona, nakoľko vzhľadom na okolnosti tu spáchaných skutkov a charakteristiku osoby obžalovaného
(ako je už detailne uvedené vyššie), nepovažoval súčasnú aplikáciu § 38 ods. 3 Trestného zákona a §

41 ods. 2 Trestného zákona za neprimerane prísnu pre obžalovaného (berúc do úvahy aj skutočnosť,
že súdom bol aplikovaný aj inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 5 Trestného
zákona). Drobným formálnym nedostatkom je absencia poukazu na § 41 ods. 1 Trestného zákona
vo výroku o treste napadnutého rozsudku, ktorý nedostatok však nedopadá materiálne na zákonnosť/
správnosť napadnutého rozsudku, keďže z poukazu na § 41 ods. 2 Trestného zákona vo výroku

napadnutého rozsudku je zrejmé, že sa ukladal úhrnný trest za použitia ustanovení § 41 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona; nebol preto z pohľadu odvolacieho súdu dôvod len z čisto formálnej potreby odstrániť
taký drobný nedostatok rušiť daný, odvolaním obžalovaného napadnutý výrok o treste napadnutého
rozsudku.
Tieto tvrdenia obžalovaného, ani tie vyčerpané vyššie uvedeným odôvodnením tohto rozsudku

odvolacieho súdu, preto neboli spôsobilé docieliť iné rozhodnutie odvolacieho súdu, než je zhmotnené
vo výrokovej časti tohto rozsudku (boli vyhodnotené ako nedôvodné, kedy výroková časť tohto rozsudku
zohľadňuje len dôvodné odvolacie námietky obžalovaného ohľadne trestu prepadnutia veci – čiernej
bundy značky Hugo Boss).

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste prepadnutia veci – bundy (špecifikovanej vo výroku tohto
rozsudku). V ostatnej, tu nezrušenej časti, ostal napadnutý rozsudok nedotknutý.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.