Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 4T/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125010438
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Pačuta

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125010438.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudca JUDr. Michal Pačuta, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. júna

2025 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
A. B., nar. XX.XX.XXXX vo B. C. D., trvale bytom E. C.
D., F. X,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

v Košiciach na ul. G. X dňa 29.5.2024 uzatvoril so spoločnosťou R&D HOUSE, s.r.o. Príkaznú a nájomnú
zmluvu o nájme osobného motorového vozidla zn. F. H. I., J.: K. XXX DF, VIN: D. a následne zverené
osobné motorové vozidloa neoprávnene predal dňa 21.6.2024 v čase o 17.00 hod. na parkovisku OD
TESCO v Prešove L. M. za sumu 1 100,- Eur, čím takto spoločnosti R&D HOUSE, s.r.o. spôsobil škodu
vo výške 3 000,- Eur,

t e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu malú,

t ý m s p á c h a l

prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 213 ods. 1, Tr. zák., § 54 Trestného zákona na trest povinnej práce v rozsahu
180 (stoosemdesiat) hodín.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
prečítaním listinných dôkazov.

Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd uzavrel, že vina obžalovaného
bola jednoznačne a bezpochyby preukázaná jednak listinnými dôkazmi, no predovšetkým vlastným
vyhlásením viny obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1, písm. b) Trestného poriadku, ktoré učinil
obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 26.6.2025 a ktoré súd prijal. Opierajúc sa o v prípravnomkonaní nazhromaždené dôkazy súd nemal pochybnosti o skutkovom deji, právnej kvalifikácii stíhaného
skutku ako ju predniesla prokurátorka.

K výroku o treste:

Za predmetný žalovaný trestný čin môže súd uložiť trest odňatia slobody až na dva roky, pričom
zákonodarca výškou trestných sadzieb vyjadril škodlivosť, resp. typovú závažnosť toho ktorého
trestného činu. Trestnou sadzbou zákonodarca stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní,

no zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolnosti konkrétneho
prípadu v rámci relatívne určenej trestnej sadzby.

V záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať podmienku primeranosti, pričom v rámci
požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá
umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch a individualizácia trestu je prostriedkom

dosiahnutia primeranosti trestu. Medzi funkcie trestu patrí aj tzv. generálna prevencia, ktorou úlohou
je výchovné pôsobenie trestov na ostatných členov spoločnosti - potenciálnych páchateľov, pričom
uložením neprimerane nízkeho trestu, nedochádza k naplneniu funkcie v rozsahu generálnej prevencie
a teda nedochádza ani k zabezpečeniu ochrany spoločnosti. „Zľahčovanie trestnej činnosti“ je v rozpore
s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Súd si uvedomuje, že predmetný trest citeľne zasiahne do jeho súkromného a rodinného života, súd
však v tejto súvislosti pripomína definíciu trestu uvedenú v ustanovení § 31 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorej je
trest ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného. Vzhľadom k uvedenému
musí byť trest taký, aby citeľne zasiahol obžalovaného a smeroval k tomu, aby viedol riadny život a

nedopúšťal sa protiprávneho konania.

V zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal aj na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by
spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery

a možnosti jeho nápravy mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Berúc do úvahy
zásadu individualizácie trestu, súd preto považoval za dôležité zamerať sa u obžalovaného na jeho
pomery a možnosti jeho nápravy. Za poľahčujúcu okolnosť možno považovať vyhlásenie obžalovaného
o tom, že je vinný v zmysle §257 ods. 1, písm. b) Tr. por. na hlavnom pojednávaní dňa 26.6.2025, pričom
z prejavu obžalovaného je evidentná istá miera sebareflexie a ľútosti nad spáchaným skutkom čo súd

vyhodnotil ako okolnosť podľa §36 písm. l) Tr. zák. Za priťažujúcu okolnosť podľa §37 písm. m) Tr. zák.
súd považoval minulé odsúdenia obžalovaného ako je zrejmé z oboznámeného odpisu z registra trestov.
Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/40/2023 zo
dňa 22.1.2024, právoplatný dňa 14.2.2024 za prečin sprenevery podľa §213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zák. a prečin podvodu podľa §221 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a šesť mesiacov

s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Skutku sa teda dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia vyššie uvedeným trestným rozkazom ako aj trestným rozkazom Okresného
súdu Vranov n. Topľou sp. zn. 2T/17/2023 zo dňa 22.3.2023, právoplatný dňa 12.4.2023.

Z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že býva v E. u rodičov pričom má družku

a dve deti, na ktorých výživu prispieva. V minulosti obžalovaný pracoval. Svoju gamblerskú závislosť,
ktorá mala evidentne výrazný vplyv aj na skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa snaží riešiť, pričom
sa dobrovoľne prihlásil na liečenie tejto závislosti. Tieto skutočnosti nasvedčujú, že obžalovaný má
rodinné zázemie, pracovné návyky a vôľu zmeniť svoj život čo vedie súd k záveru, že by trestanie
nepodmienečným trestom odňatia slobody, ako to navrhla v záverečnej reči prokurátorka, predstavovalo

zbytočne excesívnu formu nápravy obžalovaného.

Súd pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností a okolnosti prípadu s prihliadnutím aj na
osobu páchateľa v rámci rozhodovania o treste má za to, že by ukladanie nepodmienečného trestu
odňatia slobody, bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na jeho nápravu postačuje aj trest povinnej

práce. Vzhľadom na minulé odsúdenia obžalovaného tento trest ukladal v polovici trestnej sadzby
zohľadňujúc tak návrh prokurátorky – trest odňatia slobody tri mesiace nepodmienečne – čomu by
zodpovedal uložený trest povinnej práce v rozsahu 180 hodín v prípade ak by ho obžalovaný nevykonal,
resp. by počas jeho výkonu neviedol riadny život, a súd by tento trest v zmysle §55 ods. 4 Tr.zák. premenil na trest nepodmienečný. V tomto duchu je možné taktiež poukázať aj na skutočnosť,
že k spáchaniu skutku kvalifikovaného ako úmyselný trestný čin došlo v skúšobnej dobe až dvoch
odsúdení, preto bude na príslušných súdoch vyhodnotiť, či obžalovaný v skúšobnej dobe predmetných

podmienečných odsúdení viedol riadny život a či je namieste mu prípadný podmienečný trest premeniť
na trest nepodmienečný. Prípadná premena ktoréhokoľvek (alebo aj oboch) vyššie spomenutých
podmienečných trestov na trest nepodmienečný by v spojení s trestom povinnej práce uloženej mu týmto
rozsudkom podľa názoru súdu predstavovala viac než primeraný nástroj nápravy obžalovaného.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. V súlade s vyššie citovaným ustanovením je súd toho názoru, že uložený trest splní
nielen preventívny účel trestu, ale najmä represívny a korekčný účel, zabezpečí nápravu obžalovaného
a zabráni mu v páchaní trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na
Mestský súd Košice. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).