Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218011639
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7218011639.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD.,

sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Majerníka na verejnom zasadnutí konanom
v Košiciach dňa 16. septembra 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., a iné,
o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 23.01.2025 sp. zn. K2-7T/81/2018
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu

Obžalovanému:
A. B. , nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C.,
D. XX

ukladá

Podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov

nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom sp. zn. K2-7T/81/2018 zo dňa 23. januára 2025 obžalovaného A. B.,
nar. XX.XX.XXXX uznal vinným za skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa §

155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.
a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

v C. v byte na ul. Lesníckej č. 9 dňa 28.05.2018 v čase okolo 19.30 hod. pod vplyvom alkoholu fyzicky
napadol svoju družku E. D. F., nar. XX.XX.XXXX, a to tým spôsobom, že vošiel do bytu, zamkol vstupné
dvere zvnútra a kľúče zahodil do inej izby, pričom ju držal za rameno a ťahal ju na gauč do obývačky,

kde ju začal päsťou a fackami biť po tvári, následne jej doniesol papier a pero a prikázal jej napísať
list, v ktorom uvedie, že ju zabil, súčasne pred ňou nahlas s nožom v ruke premýšľal, či ju zabije
pištoľou, či ju obesí, podreže, dopichá alebo podreže žily, aby vykrvácala s tým, že si má sama vybrať
ako chce zomrieť, že bez nej nevie žiť a umrú spolu vo vani, na čo šiel napustiť vaňu, pričom tútosituáciu poškodená využila a z bytu utiekla, kde týmto svojim konaním u nej vzbudil dôvodnú obavu z
uskutočnenia jeho vyhrážok, pričom v dôsledku spôsobených zranení poškodená utrpela hydraulickú
zlomeninu spodiny ľavej očnice, trieštivú zlomeninu prednej steny ľavej čeľustnej dutiny s malým

posunom úlomkov, poranenie ľavého podočnicového nervu a viacpočetné ľahké pomliaždenia ľavej
hornejkončatinyaviacpočetnýmikrvnýmipodliatinamisobvykloudobouliečeniaapráceneschopnosťou
od 28.05.2018 do 01.09.2018, t.j. 97 dní.

Za to mu súd uložil podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h/ Tr.

zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výroky o trestoch a spôsobe ich výkonu trestného rozkazu Mestského

súdu Košice sp. zn. 2T 5/2024 zo dňa 25.1.2024, ppl. 27.4.2024, rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn.
55T/7/2023z23.5.2024,ppl.8.6.2024atrestnéhorozkazuMestskéhosúduKošicesp.zn.1T41/2024zo
dňa 27.6.2024, ppl. 30.7.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad, výroky o náhrade škody uvedené v
týchto rozhodnutiach ostávajú nedotknuté.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej E. D. F., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom C., A. G. X škodu vo výške 2.862 € (dvetisícosemstošesťdesiatdva Eur).

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenému UNION

zdravotná poisťovňa, Karadžičova 10, Bratislava, IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 3.763,39 €
(tritisícsedemstošesťdesiattri Eur a tridsaťdeväť centov).

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenému Sociálna poisťovňa
pobočka Košice, Festivalové námestie č. 1, Košice, 041 84, IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 2.125,20

€ (dvetisícstodvadsaťpäť Eur a dvadsať centov).

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, prokurátor zahlásil odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch
odvolania poukázal na úvahy mestského súdu, za základe ktorých bol uložený napádaný trest, pričom

uviedol, že s touto argumentáciou mestského súdu sa nestotožňuje a súhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody uložený na dolnej hranici trestnej sadzby stanovenej za trestný čin najprísnejšie trestný,
t. j. v trvaní 5 rokov považuje za je neprimeraný povahe spáchanej trestnej činnosti, ako aj vzhľadom
na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného.

Má za to, že Mestský súd Košice pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného nepostupoval
v súlade s ustanovením § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má plniť vo vzťahu k
spoločnosti ochrannú funkciu a okrem prvku represie má obsahovať aj prvok individuálnej a generálnej
prevencie. Ochranná funkcia trestné právo charakterizuje ako krajný prostriedok ochrany spoločnosti
pred konaniami, ktorých protispoločenský charakter je najzávažnejší. Zákonodarca zároveň ustanovil,

že úlohou preventívnej funkcie je ochrana spoločnosti z hľadiska predchádzania páchania trestných
činov a činov inak trestných, pôsobením trestu na konkrétneho páchateľa (individuálna prevencia) a
zároveň prostredníctvom tohto páchateľa na celú spoločnosť a na potencionálnych ďalších páchateľov
(všeobecná, generálna prevencia).
Taktiež Mestský súd Košice sa dôsledne neriadil ustanovením § 34 ods. 4 veta prvá a posledná

Trestnéhozákona,podľaktoréhopriurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdprihliadnenajmänaspôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľaodosiahnutieurovnaniaspoškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestného

činu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb
poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.Vzhľadom na povahu spáchaného skutku obžalovaným, pri ktorom došlo k spôsobeniu ťažkej ujmy na
zdraví blízkej osobe - poškodenej E. D. F., považuje uloženie súhrnného nepodmienečného trestu na
dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby u obžalovaného za nedostačujúce a neprimerane mierne.

Tu je nevyhnutné zdôrazniť, že obžalovaný svojim závažným protiprávnym konaním porušil najmä
záujem štátu na ochrane ľudského zdravia, pričom treba poukázať aj na tú skutočnosť, že vykonaným
dokazovaním bolo bezpochyby preukázané, že následkom fyzického útoku na poškodenú, ktorej sa
obžalovaný vyhrážal aj zabitím so zbraňou, bolo nielen spôsobenie konkrétnych posudzovaných zranení
(zlomenín viacerých tvárových kostí), ale i následný vznik posttraumatickej stresovej poruchy s dobou

liečenia a práceneschopnosti v trvaní 97 dní.

Ako vyplýva z odpisu z registra trestov, obžalovaný A. B. bol doposiaľ 9-krát súdne trestaný, naposledy
trestným rozkazom Mestského súdu Košice sp. zn. 1T 41/2024 z 27.06.2024, právoplatným dňa
30.07.2024 bol odsúdený za trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku
podľa § 219 ods. 1, ods. 2, ods. 5 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody

v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov vrátane obmedzenia
spočívajúceho v zákaze účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok
a povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne sa o zamestnanie uchádzať.
Teda má za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného - jeho predchádzajúce odsúdenia, ako aj
vzhľadom na charakter a druh tejto závažnej trestnej činnosti a následok spôsobený poškodenej

E. D. F., súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery nepostupoval v súlade s vyššie citovanými
zásadami ukladania trestov a obžalovanému uložil trest neprimerane mierny na dolnej hranici trestnej
sadzby stanovenej za trestný čin najprísnejšie trestný, ktorý nedostatočne vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou a neplní z hľadiska svojho účelu funkciu individuálnej a generálnej prevencie
na ochranu spoločnosti.

Vzhľadom na uvedené preto navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach z dôvodov uvedených v § 321
ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil v zmysle § 321 ods. 3 Trestného poriadku napadnutý
výrok prvostupňového súdu o uloženom treste a v zmysle § 322 ods. 1 Trestného poriadku uložil
obžalovanému súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov so zaradením
pre účely výkonu trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

resp. aby súd druhého stupňa vrátil vec Mestskému súdu Košice na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na podklade odvolania prokurátora, krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil že odvolanie prokurátora síce nie je dôvodné, avšak pri
ukladaní trestu došlo k pochybeniu zo strany súdu.

Preskúmanímspisovéhomateriáluapodanéhoodvolaniamáodvolacísúdzato,žemestskýsúdvykonal
v dostatočnom rozsahu zákonné dokazovanie zamerané na náležité objasnenie všetkých skutočností,
relevantných pre uloženie zákonného trestu, na základe ktorého potom aj zistil správny skutkový
stav veci, avšak pri vyhodnocovaní zistených skutočností došlo k pochybeniu v otázke posudzovania
súbehu trestných činov, za ktoré bol obžalovaný právoplatne odsúdený v iných trestných konaniach

a vo vzťahu ku ktorým prvostupňový súd rušil uložené tresty, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu
ukladaniu súhrnného trestu. V predmetnej trestnej veci totiž bol vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok
dňa 25.6.2020, ktorý bol síce následne zrušený, avšak práve toto odsúdenie spôsobilo že ostatné skutky,
ktoré mestský súd hodnotil ako spáchané v súbehu s predmetný skutkom, boli vlastne spáchané po
tomto rozsudku a na základe toho nešlo o súbeh ale recidívu. Preto bolo potrebné ukladať samostatný

trest.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora tieto súd vyhodnotil s ohľadom na skutočnosť, že v danom
prípade nemalo ísť o ukladanie súhrnného trestu a dospel k záveru, že sa nemožno stotožniť s názorom
odvolateľa, že vzhľadom na povahu spáchaného skutku, pri ktorom došlo k spôsobeniu ťažkej ujmy

na zdraví v podobe posttraumatickej stresovej poruchy u poškodenej, ktorá bola blízkou osobou bolo
potrebné ukladať trest prísnejší trest, než je trest ukladaný na dolnej hranici trestnej sadzby. Všetky tieto
skutočnosti vo svojej podstate zakladali samotnú právnu kvalifikáciu skutku ako celku a preto nebolo
potrebné ešte raz osobitne pre tieto skutočnosti zvyšovať výmeru trestu nad dolnú hranicu trestnej
sadzby. Dokonca ani osoba obžalovaného a jeho predchádzajúce odsúdenia neodôvodňovali ukladanie

trestu nad dolnú hranicu trestnej sadzby z dôvodu, že aj keď má obžalovaný 9 záznamov v registri
trestov. Prvých 6 odsúdení, ktoré v skutočnosti predchádzajú spáchaniu predmetného skutku, majú
povahu, že sa na páchateľa hľadí, že nebol odsúdený. Ostatné záznamy sa týkajú skutkov a odsúdení,
ktoré nasledovali po tomto skutku a predstavujú recidívu páchateľa. Preto ani predchádzajúci životobžalovaného pred spáchaním tohto súdeného skutku, nezakladal dôvod na ukladanie trestu nad
dolnú hranicu trestnej sadzby. Z týchto dôvodov sa odvolanie prokurátora javilo krajskému súdu ako
nedôvodné a trest odňatia slobody ukladaný mestským súdom obžalovanému vo výmere 5 rokov so

zaradením do stavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia vyhodnotil súd ako primeraný
a zákonný.

Dôvodom, pre ktorý odvolací zrušil napadnutý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu bolo, že ďalšie
skutky, pre ktoré bol ukladaný súhrnný trest boli spáchané až po tom, čo bol v tejto veci vyhlásený prvý

odsudzujúcirozsudokapretonemohloísťosúbehaukladaniesúhrnnéhotrestuzazbiehajúcusatrestnú
činnosť, v dôsledku čoho napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona.

Preto odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zák. zrušil výrok o treste a spôsobe jeho výkonu
v napadnutom rozsudku a keďže prvostupňový súd inak vyčerpávajúco objasnil všetky skutočnosti
potrebné pre rozhodnutie o treste, mohol odvolací súd v zmysle § §322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodnúť

a uložiť obžalovanému trest bez potreby zrušenia a vrátenia veci mestskému súdu.

V predmetnej veci ide o súbeh dvoch trestných činov a to zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. a), písm. b)
Tr. zák. z ktorých je najprísnejší zločin v zmysle § 155 ods. 2 Tr. zák. za ktorý Trestný zákon ustanovuje

trestnú sadzbu 5 až 12 rokov a preto podľa tohto ustanovenia súd aj ukladal trest odňatia slobody. Pri
ukladaní trestu súd zohľadňoval to, že obžalovaný spáchal skutok v priamom úmysle podľa § 15 písm.
a/ Trestného zákona.

Pri určovaní druhu a výmery trestu u obžalovaného bral súd do úvahy spôsob spáchania činu, jeho

následok,zavinenie,pohnútku,pomeramieruzávažnostipriťažujúcichapoľahčujúcich okolnosti,osobu
obžalovaného, jeho doterajší život ako aj možnosť jeho nápravy.
Zvykonanéhodokazovaniamalajodvolacísúdzapreukázané,žeobžalovanýspáchaldruhovozávažnú
násilnú trestnú činnosť, ktorou spôsobil ťažkú ujmu na zdraví poškodenej, ktorá bola v čase skutku
chránenou osobou a navyše svojimi vyhrážkami vzbudil u nej aj dôvodnú obavu, pričom išlo spáchanie

skutku so zbraňou, čím porušil dôležité chránené záujmy a to záujem štátu na ochrane ľudského
zdravia a pokojného občianskeho spolunažívania. Závažnosť spáchaných trestných činov bola
zvyšovaná naplnením osobitných kvalifikačných znakov a to závažnejším spôsobom konania – so
zbraňou a na chránenej osobe – blízkej osobe, čo nachádzalo svoje vyjadrenie vo zvýšenej trestnej
sadzbe. Obžalovaný nebol z miesta bydliska bližšie hodnotený a podľa charakteristiky z Ústavu na výkon

väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice mu počas výkonu väzby nebola udelená žiadny
disciplinárna odmena a ani trest.

V registri trestov má obžalovaný síce 9 záznam, avšak pri 6 odsúdeniach, ktoré predchádzali spáchaniu
daného skutku sa na neho hľadí, že nebol odsúdený a zvyšné odsúdenia sa týkali skutkov, ktoré

spáchal následne, ako recidívu k skutku, ktorý je predmetom tohto konania. Z uvedeného dôvodu súd
priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, že pred skutkom viedol riadny život podľa § 36 písm. j)
Tr. zák. a súčasne mu priznal jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., nakoľko
v posudzovanej veci ide o súbeh dvoch trestných činov, takže išlo o vyrovnaný pomer poľahčujúcej
a priťažujúcej okolností.

Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu
postačuje jeho uloženie na dolnej hranici trestnej sadzby a preto uložil trest odňatia slobody vo výmere
5 rokov. Za účelom výkonu trestu súd zaradil obžalovaného v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10

rokoch pred spáchaním daného skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest v dostatočnej miere ochráni spoločnosť pred obžalovaným
a najmä bude výchovne pôsobiť na obžalovaného, aby viedol riadny život a tiež odradí iných páchateľov
od páchania takejto trestnej činnosti.

To boli dôvody, pre ktoré sa rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, pričom toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.