Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 17, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010633
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724010633.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej,
PhD., LL.M a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Andreja Matušovica v trestnej veci obžalovaného A. B.,
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn.: 3T/97/2024 zo dňa 16. 05. 2025, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 17. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn.: 3T/97/2024 zo dňa 16. 05. 2025 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že
aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. Nc 417/98-22 zo dňa 23.02.1998

právoplatným dňa 05.03.1998, zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí B. B., nar. XX.XX.XXXX
sumou 1.000,- Sk (33,19 €) mesačne a C., nar. XX.XX.XXXX sumou 800,- Sk (26,56 €), t.j. spolu 1.800,-
Sk (59,75 €) mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí D. A. (predtým B.), nar.
XX.XX.XXXX, a následne bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 6C 236/03-35 zo dňa 01.03.2004,
právoplatným dňa 15.03.2004, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, zaviazaný prispievať na
výživu mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 1.000,- Sk (33,19 €) a na mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX

sumou 1.000,- Sk (33,19 €), spolu 2.000,- Sk (66,39 €) mesačne, splatnou vždy do 20-teho dňa v
mesiaci vopred do rúk matky detí D. A. (predtým B.), nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku, sa týmto svojim zákonným povinnostiam, vyplývajúcim mu zo Zákona o rodine č. 36/2005
Z.z. v meste E., F. E. a na iných miestach, na ktorých sa zdržiaval, v období od 01.05.2003 do
31.08.2015, úmyselne vyhýbal, pričom počas rozhodného obdobia nebol od 01.01.2004 evidovaný v
registri Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade

práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen a nepoberal dávku v hmotnej núdzi ani iné príspevky, teda si
nezaobstaral dostatočný príjem a vlastným zavinením si privodil stav bez hmotného zabezpečenia, čím
mu vznikol na výživnom dlh

- k rukám D. A. (predtým B.), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX E., (za obdobie
od 01.05.2003 do 31.12.2004, za obdobie od 01.07.2008 do 24.09.2009 na syna B. a za obdobie od

01.07.2008 do 26.1.2014 na dcéru C.) vo výške 3.983,27 € (120.000,- Sk),

- voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, H. H. X, XXX XX E., (za obdobie od 01.01.2005 do
30.06.2008) vo výške 2.788,29 € (84.000,- Sk),

- k rukám B. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného ustanovenou opatrovníčkou H. I. J., AK E., K. C. XX/

XX, (za obdobie od 25.09.2009 do 12.09.2012) vo výške 1.194,98 € (36.000,- Sk),-krukámC.L.(M.B.),nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXX,XXXXXN.-sídlisko,(zaobdobieod27.01.2014
do 31.08.2015) vo výške 630,68 € (19.000 Sk),

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní
20 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť zaplatiť zameškané výživné
v skúšobnej dobe.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie za obžalovaného jeho ustanovený obhajca ihneď po jeho
vyhlásení na hlavnom pojednávaní, keďže proti obžalovanému sa vedie konanie ako proti ušlému.

Vpísomnýchdôvodochodvolaniadoručenýchokresnémusúdudňa30.06.2025obhajca obžalovaného
v podstate poukázal na to, že neboli zadovážené relevantné dôkazy preukazujúce úmysel na strane
obžalovaného.Obžalovanýsanezúčastnilanebolúčastníkomanidedičskéhokonaniaposvojomotcovi.
Za účelom zistenia a verifikácie pobytu a pohybu obžalovaného ako aj otázky, či vôbec žije, nebol v

konaní realizovaný žiadny relevantný úkon. V konaní nebol vypočutý ani B. B., syn obžalovaného. Z
obsahu napádaného rozsudku nie je zrejmé, preskúmateľné a zdôvodnené, či, kedy a akým spôsobom
bol obžalovaný procesne upovedomený o vznesení obvinenia z kvalifikovanej skutkovej podstaty
uplatnenej v obžalobe a rozsudku. Zdôraznil, že konanie proti ušlému musí byť vykonané iba na základe
ústavnej zásady vyslovenej v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a nielen preto, aby bola

vec urýchlene skončená. Takisto poukázal na právo na spravodlivý proces a právo obžalovaného
zúčastniť sa súdneho konania. Poukázal aj na ustanovenie § 119 Trestného poriadku. Predchádzajúci
Trestný poriadok nerozlišoval medzi pojmom „dôkaz“ a „dôkazný prostriedok“. Nový Trestný poriadok
tento nedostatok odstránil. Dôkazmi sú fakty, znalosti a skutočnosti, ktoré sa získavajú z dôkazných
prostriedkov. Dôkazné prostriedky sú vymenované v treťom odseku. Podľa uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: 5To/20/2010 zo dňa 25.11.2010 nie je povinnosťou obžalovaného
dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v
trestnom konaní dôkazné bremeno. Ďalej poukázal na to, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka
ako jediný dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento
dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými

dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. Zdôraznil aj zásadu práva na obhajobu vyjadrenú v
ustanovení § 2 ods. 9 Trestného poriadku, ktorá je zásadou ústavnou, vyjadrenou v článku 50 odsek
3 Ústavy SR, ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„Dohovor“) v článku 6 ods. 3 písm. b) a c). V ďalšej časti citoval Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn.:
2To/6/2012, zo dňa 26. 02. 2013 a 5To/20/2010 z 25. 11. 2010. K výroku o treste uviedol, že trest uložený

obžalovanému považuje za neadekvátny a neprimerane prísny až arbitrárny. V tejto súvislosti poukázal
aj na ustanovenie § 34 Trestného zákona. V záverečnej časti zdôraznil súčasť obsahu základného práva
na spravodlivé konanie podľa článku 46 odsek 1 Ústavy SR a článku 6 odsek 1 Dohovoru, ktorým je
právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Záverom žiadal

napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na opätovné prejednanie
a rozhodnutie, alternatívne oslobodenie obžalovaného spod obžaloby krajským súdom.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor okresnej prokuratúry nevyjadril.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 07. 08. 2025.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa konalo za účasti obhajcu obžalovaného a prokurátora krajskej
prokuratúry. Poškodení a opatrovníčka poškodeného B. B. sa verejného zasadnutia nezúčastnili hoci
boli o jeho termíne riadne a včas upovedomení a lehota na prípravu bola u nich zachovaná.

Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí poukázal na to, že v čase vznesenia obvinenia bolo
trestné stíhanie opakovane prerušované a pokračované, pričom stav vtedy a teraz je rovnaký a
keď bol vtedy dôvod na prerušenie trestného stíhania, mal by byť aj v tomto štádiu, a to kvôli

verifikovaniu neprítomnosti obžalovaného a jedného poškodeného. Z uvedeného dôvodu navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť okresnému súdu tak ako uviedol v podanom odvolaní.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, primárne konštatoval prípustnosť odvolania
obžalovaného a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, a

preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu, ako aj napadnutého rozsudku, krajský súd zistil, že dňa 20. 12. 2024
podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen pod sp.zn.: 2Pv/82/24/6611 obžalobu na obvineného
A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného
zákona na skutkovom základe tam uvedenom.

Hlavné pojednávanie sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, keďže sa proti nemu vedie konanie
ako proti ušlému, a to na základe opatrenia samosudcu zo dňa 23. 12. 2024. Samosudca na hlavnom
pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne D. A., svedkyne C. L., svedkyne H. O. L. a
opatrovníčky poškodeného H. I. J.. Zároveň boli na hlavnom pojednávaní prečítané listinné dôkazy,
najmärozsudokOkresnéhosúduZvolen,sp.zn.:Nc417/1998,rozsudokOkresnéhosúduZvolen,sp.zn.:

3T/18/2004, ďalej listiny a rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, uznesenia o
prerušení a pokračovaní trestného stíhania, ako aj správy k osobe obžalovaného.

Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného
nepochybil okresný súd, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako prečin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Vina obžalovaného bola preukázaná vykonaným dokazovaním, najmä výsluchmi svedkov-poškodených
a listinnými dôkazmi. Svedkyňa D. A. vypovedala, že obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť od
mája 2003 do 31. 12. 2004, za ktoré obdobie jej dlhuje na výživnom sumu 38 000,-Sk. Od 01. 01. 2005

do 30. 06. 2008 jej bolo vyplácané náhradné výživné, čo potvrdila aj svedkyňa H. O. L. za Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pričom v rámci poskytovania náhradného výživného bolo vyplatených
celkovo 84 000,-Sk. (2 788,29 eur). Za obdobie od 01. 07. 2008 do 24. 09. 2009 dlhuje obžalovaný
výživné na syna B. vo výške 15 000,- Sk (497,91 eur) a na dcéru C. od 01. 07. 2008 do 26. 01. 2014
sumu vo výške 67 000,-Sk (2 223,99 eur). Tieto dve obdobia boli uzavreté nadobudnutím ich plnoletosti.

Z výpovede svedkyne-poškodenej C. L., M. B. vyplýva, že obžalovaný jej na výživnom dlhuje od
nadobudnutia jej plnoletosti, teda od 28. 01. 2014 do 31. 08. 2015 sumu 19 000,-Sk (630,68 eur).

Opatrovníčka poškodeného v rámci svojej výpovede uviedla, že od 25. 09. 2009 do 12. 09.

2012 vznikol obžalovanému vo vzťahu k B. B. dlh na výživnom v sume 1 194,98 eur. Obdobie, za ktoré
vznikol dlh na výživnom predstavuje obdobie od nadobudnutia plnoletosti do ukončenia strednej školy.

Výška jednotlivých splátok bola preukázaná rozsudkami Okresného súdu Zvolen sp.zn.: Nc 417/1998 zo
dňa 23. 02. 1998, právoplatný dňa 05. 03. 1998, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého

B. B. sumou 1 000,-Sk (33,19 eur) mesačne a na maloletú C. B. sumou 800,-Sk (26,56 eur) mesačne
k rukám matky detí D. A.. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn.: 6C/236/2003 zo dňa 01. 03.
2004, právoplatným dňa 15. 03. 2004, bola schválená rodičovská dohoda, v rámci ktorej bol obžalovaný
zaviazaný prispievať na výživu maloletého B. B. sumou 1 000,-Sk (33,19 eur) a na maloletú C. B. sumu
1 000,-Sk (33,19 eur).

Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný nebol evidovaný v evidencii Sociálnej poisťovne,
pobočka Zvolen a nebol evidovaný ani ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny Zvolen, nepoberal dávku v hmotnej núdzi, ani iné príspevky, a to napriek skutočnosti, ževedel o svojej vyživovacej povinnosti, aj vzhľadom k tomu, že došlo k schváleniu rodičovskej dohody. Z
uvedeného rezultuje záver, že obžalovaný sa uvedeného trestného činu dopustil úmyselne a teda nešlo
o nedbanlivostné konanie. Obžalovaný vedel komu a v akej výške má výživné platiť.

Výška jednotlivých splátok výživného, ani obdobie nebolo sporné. Obdobie, počas ktorého trvala
povinnosť obžalovaného platiť výživné, bolo ukončené u B. B. dňom 12. 09. 2012, kedy ukončil sústavnú
prípravu na povolanie štúdiom a u C. L., M. B. dňa 31. 08. 2015, dokedy bola vedená ako študent, preto
už k ďalšiemu navyšovaniu sumy výživného nedošlo.

Zo spisového materiálu je zistiteľné, že orgány činné v trestnom konaní robili úkony smerujúce k zisteniu
pobytu obžalovaného, a to od novembra 2003, kedy bolo na základe šetrenia zistené, že obžalovaný sa
zdržiava v Českej republike, kde aj pracuje. Zo spisového materiálu je ďalej zistiteľné, že dňa 16. 08.
2004 bol vydaný európsky zatýkací rozkaz na osobu A. B., ktorý bol odvolaný 29. 01. 2009.

Z oznámenia Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene z 11.10.2005 vyplýva, že na základe informácie,
že by mal obvinený toho času pracovať v Českej republike bola požiadaná Národná ústredňa Interpol
Bratislava o vykonanie previerky na uvedenej adrese, pričom dňa 10.10.2005 Národná ústredňa Interpol
Bratislava informovala, že výskyt hľadaného nebol zistený. Z vyjadrenia Obvodného oddelenia PZ
vo Zvolene zo dňa 18.11.2008 vyplýva, že obvinený by sa mal dlhšiu dobu zdržiavať mimo územia

Slovenskej republiky. Uvedené bolo zistené na adrese trvalého pobytu, pričom mimo územie SR
odcestoval údajne za pracovnou príležitosťou, čo uviedol otec obvineného. Bližšie informácie sa
nepodarilo zistiť, nakoľko sa obvinený svojom otcovi, ani svojmu synovi už dlhšiu dobu neozval, ani
s nimi neudržiava žiadny kontakt. Zo správy Obvodného oddelenia Zvolen zo 17. 04. 2009 vyplýva, že
na adrese trvalého pobytu obvineného bolo zistené u jeho bývalej manželky D. B. a jeho syna B. B.,

že obvinený sa vo E. nenachádza, žiadny kontakt s ním nemajú. Na adrese jeho otca I. B. nevedeli
podať žiadne informácie o obvinenom ani žiadny kontakt na neho. Zo správy Obvodného oddelenia
Policajného zboru vo Zvolene zo dňa 13.12.2010 vyplýva, že bolo vykonané šetrenie v mieste trvalého
pobytu obvineného, pričom na mieste boli vyťažené osoby a to susedia, ktorí o ňom nevedeli uviesť
žiadne informácie. Domová dôverníčka uviedla, že na tejto adrese obvinený už dlhšiu dobu nebýva,

nevedela uviesť, kde sa nachádza.

Dňa22.02.2011bolozahájenépátraniepoobvinenom.ZoznámeniaObvodnéhooddeleniaPolicajného
zboru vo Zvolene zo dňa 03. 05. 2011 vyplýva, že obvinený na adrese trvalého pobytu nebýva a
podľa vyjadrenia susedov takúto osobu nepoznajú. Od otca obvineného bolo zistené, že obvinený žije

v zahraničí, asi A. D., pričom adresu bližšie uviesť nevedel. Dňa 15. 07. 2011 bol vydaný Okresným
súdom Zvolen príkaz na zatknutie obvineného. Z oznámenia Obvodného oddelenia Policajného zboru
vo Zvolene zo dňa 07.03.2016 v rámci preverovania pobytu obvineného bolo zistené od jeho otca I.
B., že obvinený žije dlhodobo v zahraničí, konkrétne miesto uviesť nevie. Obvinený ho kontaktuje len
telefonicky z búdky dva až trikrát do roka. Rovnaké skutočnosti boli zistené aj rámci preverovania dňa

15.03.2016. V predchádzajúcich preverovaniach pobytu obvineného v dňoch 07.09.2015, 10.11.2014 a
10.04.2014 rovnako neboli zistené žiadne informácie o pobyte obvineného.

Dňa 28. 06. 2019 bolo Okresným riaditeľstvom Policajného zboru vo Zvolene podaná správa, v ktorej
vyplýva, že od začiatku pátrania po obvinenom bolo vo veci vykonaných niekoľko operatívnych úkonov.

K menovanému boli vykonané potrebné lustrácie v príslušných policajných evidenciách, bola zaslaná
žiadosť o spolupátranie na o OO PZ Zvolen, boli zaslané dožiadania na C. P., A. E. P., doposiaľ
bez kladného výsledku. Naposledy k hľadanému vykonalo pátranie OO PZ Zvolen dňa 23. 04. 2019
a 22. 05. 2019 s negatívnym výsledkom. Po hľadanom bolo zverejnené pátranie
v masmédiách prostredníctvom Krajského riaditeľstva PZ, Oddelenia komunikácie a prevencie Banská

Bystrica. Všetky doposiaľ vykonané previerky ostali bez kladného výsledku. Pátranie doposiaľ trvá a
priebežne sú vykonávané úkony smerujúce k jeho vypátraniu.

Pokynom prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 08. 09. 2020 bolo uložené konať proti
obvinenému, ako proti ušlému. Následne bol opatrením Okresného súdu Zvolen dňa 13. 10. 2020

obvinenému ustanovený obhajca. Dňa 24. 06. 2024 oznámila Národná ústredňa SIRENE, že je
vyhlásené pátranie po obvinenom v Schengenskom informačnom systéme.Na základe uvedených skutočností sa krajský súd nestotožnil s námietkou obhajcu, že v konaní
za účelom zistenia a verifikácie pobytu a pohybu obžalovaného, nebol v konaní realizovaný žiadny
relevantný úkon.

Od 08. 10. 2020 konali orgány činné v trestnom konaní proti obvinenému ako proti ušlému. Zároveň
prokurátorka v podanej obžalobe v súlade s ustanovením § 358 a nasl. Trestného poriadku navrhla súdu
konať proti obvinenému ako proti ušlému. Okresný súd návrhu prokurátorky vyhovel a opatrením zo dňa
23.12.2024 rozhodol o tom, že konanie voči obvinenému bude vedené ako proti ušlému.

Charakteristickou črtou konania proti ušlému je to, že orgánom činným v trestnom konaní, respektíve
súdu nie je obvinený k dispozícii, a to z dôvodu jeho neprítomnosti na území Slovenskej republiky, alebo
vzhľadom na to, že jeho pobyt nie je týmto orgánom známy. Ide o osobitný spôsob konania proti osobe,
ktorú nemožno postaviť pred súd, pretože sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým,
že sa skrýva.

Poškodený B. B. sa rovnako nachádza na neznámom mieste a bolo požiadané o vyhlásené pátranie
po jeho osobe. Podaním zo dňa 10. 01. 2022 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Zvolen zaslalo
Okresnému súdu Zvolen vyrozumenie o odvolaní pátrania po pobyte B. B., nakoľko uplynulo 180 dní od
vyhlásenia pátrania. Opätovné vyhlásenie pátrania je možné len v prípade, ak nastanú nové skutočnosti

vo veci, pre ktoré bolo pôvodne pátranie vyhlásené. Pokynom zo dňa 26. 04. 2024 uložila prokurátorka
Okresnej prokuratúry Zvolen podať podnet na ustanovenie opatrovníka poškodenému B. B. v prípade,
ak sa nepodarí zistiť adresa jeho bydliska. Dňa 24. 09. 2024 navrhla prokurátorka Okresnej prokuratúry
Zvolen ustanoviť opatrovníka z radov advokátov poškodenému B. B.. Následne uznesením zo dňa 25.
09. 2024 bola poškodenému B. B. ustanovená opatrovníčka.

Je pravdou, že trestné stíhanie bolo pre neprítomnosť obvineného opakovane prerušované
a pokračované bolo len z dôvodu potreby vykonania procesných úkonov. K námietke obhajoby týkajúcej
sa prerušenia trestného stíhania v štádiu konania pred súdom krajský súd uvádza, že v štádiu
hlavného pojednávania v podstate neprichádza do úvahy prerušenie trestného stíhania preto, lebo pre

neprítomnosť obžalovaného alebo svedka vec nemožno náležite objasniť, a to z dôvodov existencie
iných procesných ustanovení, ktoré umožňujú v takýchto prípadoch uskutočniť hlavné pojednávanie
(napr. vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného podľa § 252 ods. 2 až 5, v
neprítomnosti svedka podľa § 263 ods. 1 až 3).

V danom prípade je vedené konanie proti obžalovanému ako proti ušlému, pričom takýto postup je plne
odôvodnený na základe už vyššie uvedených skutočností. Rovnako neprítomnosť svedka-poškodeného
neznemožňuje vec náležite objasniť. Tak ako už bolo vyššie uvedené, svedkovi-poškodenému bola
ustanovená opatrovníčka z radov advokátov, ktorá bola vypočutá v prípravnom konaní, ako aj na
hlavnom pojednávaní a vypovedala k dlžnému výživnému, ako aj k obdobiu trvania vyživovacej

povinnosti zo strany obžalovaného voči svedkovi-poškodenému, ktoré obdobie je už uzavreté.

Vo vzťahu k výroku o treste dospel krajský súd k rovnakému záveru ako okresný súd, a preto si osvojil
dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Pre ukladanie trestov platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne

iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä
na jeho úsilie o náhradu škody, o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a na úsilie páchateľa o
dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trestby mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke
osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
V prípade prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona je
možné uložiť trest odňatia slobody na 1 rok až 5 rokov. Ustanovenie § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona
umožňuje uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone,

pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe.

Krajský súd uložený druh a výmeru trestu súdom prvého stupňa, a to dvadsať mesiacov s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 24 mesiacov spolu s povinnosťou zaplatiť
v skúšobnej dobe zameškané výživné považuje za správny, zákonný, primeraný a spravodlivý,
zodpovedajúci nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľa, ale aj

účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a ostatným rozhodným kritériám
podľa ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona. Okresný súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti
významné pre rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol
na zásady ukladania trestov a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal najmä
s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Záverom krajský súd dodáva, že v zmysle požiadaviek práva na spravodlivý proces vyplýva z
ustanovenia § 362 Trestného poriadku pre obvineného, ktorý bol odsúdený v neprítomnosti, právo
iniciovať opätovné prejednanie svojej veci z dôvodov nesplnenia podmienok ustanovených v § 358 ods.
1 Trestného poriadku. (R 21/2010). Úlohou súdov konajúcich o takomto návrhu je posúdenie otázky, či si

obvinený svoju neprítomnosť na konaní zavinil sám, napríklad tým, že sa trestnému procesu úmyselne
vyhýba jeho pobytom v cudzine, keďže garancie vyplývajúce z práva na spravodlivý proces takémuto
obvinenému nárok na nové konania nepriznávajú. (II.ÚS 346/2020).

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku okresného súdu,

odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319 Trestného poriadku, zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.