Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623215209
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5623215209.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore žalobcu:
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, zastúpenému Advokátska kancelária
BURIK s. r. o., so sídlom Námestie Svetozára Hurbana Vajanského 2, Martin, IČO: 52 804 364, za
účasti intervenienta KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17,
Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 3.030,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6C/63/2023-103 zo dňa 17.9.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému proti žalobkyni p r i z n á v a náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

III. Intervenientovi proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie 3.030,37 Eur
s príslušenstvom zamietol, žalovanému a intervenientovi proti žalobkyni priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Žalobkyňa uplatnený nárok odôvodnila tým, že žalovaný dňa 05.07.2020 v katastri

obce E. nesprávne predchádzal kolónu vozidiel na motocykli zn. BMW s evidenčným číslom A. XXXXX
smerom na Martin, pričom došlo k stretu s prednou časťou vozidla zn. Nissan Patrol, evidenčné
číslo F. XXXXX, následkom čoho motocykel spadol na ľavú stranu. Pri dopravnej nehode došlo k
zraneniu spolujazdkyne sediacej na motocykli za žalovaným, A. B., ktorá utrpela zlomeninu dvoch rebier
vpravo,zlomeniebočnýchvýbežkovdriekovýchstavcov,pomliaždeniepľúcazlomeninudruhejzáprstnej
kosti ľavej ruky. Skutkový stav poškodenia zdravia bol zistený na základe Oznámenia zdravotnej
poisťovni o úraze alebo inom poškodení zdravia vystaveného lekárom Univerzitnej nemocnice Martin

dňa 05.07.2020, z elektronickej evidencie dopravných nehôd vedenej policajným zborom a správy
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-437/1/VYS-
MT-2020 zo dňa 14. 08. 2023. Žalobkyňa vynaložila na zdravotnú starostlivosť poskytnutú svojmu
poistencovi celkové náklady vo výške 3 030,37 eura. Výzvou zo dňa 16.05.2022 si žalobkyňa uplatnila
u žalovaného náhradu týchto nákladov v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy a to v súlade s
ustanovením § 9 ods. 7 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z. Žalovaný vyúčtované náklady zdravotnej
starostlivosti neuhradil. Skutočnosť, že poškodená, ktorá je manželkou žalovaného a poistenkou

žalobkyne, nedala súhlas s trestným stíhaním (v dôsledku ktorého bolo trestné stíhanie pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona uznesením Policajného zboru
Martin, odbor kriminálnej polície zo dňa 6.12.2023 podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku
s poukazom na § 9 ods. 1 písm. f) Trestného zákona zastavené – poznámka odvolacieho súdu) ešteneznamená,žežalovanýniejezodpovednýzajejzranenie.Vyšetrujúciorgánsvojerozhodnutieopieralo
Znalecký posudok č. 102/2022 zo dňa 06.10.2022, v ktorom znalec Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline konštatoval, že primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika

jazdy vodiča motocykla, ktorý predchádzal kolónu vozidiel aj v priestore križovatky. Žalobkyňa zastávala
názor, že zavinené protiprávne konanie žalovaného nie je sporné a nie je potrebné ho vyhodnocovať.
2. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Civilný
súd nemá oprávnenie vyhodnocovať údajné protiprávne konanie spočívajúce v spáchaní priestupku.
Napriek absencii právomoci civilného súdu, posudzovať protiprávnosť konania žalovaného dodal, že

dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní zavineného protiprávneho konania je na žalobkyni. Zo
znaleckého posudku predloženého samotným žalovaným č. 11/2021 zo dňa 14.8.2021 vyplýva, že
vodič vozidla Nissan mohol dopravnej nehode zabrániť inou technikou jazdy, keď skôr ako s vozidlom
vošiel z vedľajšej cesty do jazdnej dráhy motocykla BMW, ktorý jazdil po vozovke hlavnej cesty,
má sa presvedčiť, či dá prednosť v jazde po hlavnej ceste. Zároveň z uvedeného posudku vyplýva,
že nehode mohol zabrániť aj vodič vozidla značky Opel, a to tak, že ak chcel umožniť vojdenie

vozidla Nissan do vozovky hlavnej cesty a jeho odbočenie doľava, mal sa presvedčiť, či vodič vozidla
Nissan dá prednosť vozidlám jazdiacim po hlavnej ceste. Bezprostrednou technickou príčinou dopravnej
nehody bolo podľa znalca to, že vodič vozidla Nissan vytvoril náhlu prekážku motocyklu BMW. Vozidlo
nachádzajúce sa za vozidlom Opel sa po náhlom zastavení vozidla Opel natlačilo na neho tak, že
žalovaný sa nemohol za vozidlo Opel zaradiť a tak ani nemal inú možnosť ako miestom prejsť.

K právnemu posúdeniu zavinenia žalovaný udáva, že z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že
pri obdobnom strete vozidiel je zásadne zodpovedný vodič, ktorý na cestu vošiel z miesta mimo
cesty alebo do križovatky vošiel z vedľajšej cesty. Samotná okolnosť, že vodič, ktorý má prednosť
v jazde, spácha priestupok, nič nemení na povinnosti vodiča prichádzajúceho z miesta mimo cestu,
resp. z vedľajšej cesty dať prednosť v jazde vodičovi na hlavnej ceste. Ak sa porovnávajú povinnosti

oboch vodičov, je povinnosť dať prednosť v jazde kvalitatívne vyšším stupňom povinnosti, než v
tomto prípade vytýkané „nesprávne predchádzanie kolóny vozidiel“. Žalovaný je toho názoru, že práve
vodič vozidla zn. Nissan porušil ust. § 3 ods. 2 písm. a), § 19 ods. 1, 2, § 20 ods. 1, 2 zákona o
cestnej premávke. Žalovaný sa v konaní tiež bránil námietkou premlčania. Najneskôr sa o všetkých
potrebných údajoch ohľadne identifikácie nehody dozvedela žalobkyňa mesiac nasledujúci po dni

nehody, to znamená v mesiaci august 2020. Z oznámenia zdravotnej poisťovni vyplýva, že žalobkyňa
sa najneskôr 18.08.2020 dozvedela o podstatných skutkových okolnostiach, ktoré môžu viesť k záveru
o zodpovednosti konkrétneho subjektu, čo je podľa súdnej praxe vo vzťahu k označeniu (potenciálne)
zodpovednej osoby postačujúce.
3. Intervenient na strane žalovaného, v konaní pred súdom prvej inštancie prezentoval názor, že na

základe rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní nie je možné definitívne ustáliť, že žalovaný
svojím zavineným konaním porušil právnu povinnosť, ktorá spôsobila následok klientke žalobkyne. Ide
len o subjektívne hľadisko orgánov činných v trestnom konaní, ktoré, aby sa mohlo považovať za
preukázané, muselo by prísť k jeho potvrdeniu súdom.
4. Súd prvej inštancie mal vo veci preukázané, že uznesením vyšetrovateľa zo dňa 27.02.2023, ČVS:

ORP-437/1-VYS-MT-2020 bolo žalovanému vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, ktorým mal svojej manželke A. B. z nedbanlivosti spôsobiť
ťažkú ujmu na zdraví a to závažným spôsobom konania tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú podľa
zákona. Žalobkyňa si v trestnom konaní listom zo dňa 13.05.2022 uplatnila nárok na úhradu nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v celkovej výške 3030,37 eur a následnou výzvou zo dňa 16. 05.

2022 si tento nárok uplatnila aj voči žalovanému a intervenientovi. Trestné stíhanie žalovaného bolo
nakoniec zastavené ako neprípustné, pretože poškodená na trestné stíhanie nedala súhlas.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v intenciách ust. § 9 ods. 7 písm. c) zák. č. 580/2004 Z.z.
o zdravotnom poistení. Konštatujúc, že predpokladom úspešného domáhania sa nároku zdravotnej

poisťovne na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť je preukázanie zavineného
protiprávneho konania žalovaného, v príčinnej súvislosti s ktorým došlo k úrazu alebo inému poškodeniu
zdravia u poistenca zdravotnej poisťovne. V predmetnej veci síce bolo žalovanému vznesené obvinenie
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, ktorým došlo
k poškodeniu zdravia poškodenej – manželky žalovaného, avšak trestné konanie bolo právoplatne

zastavené ako neprípustné, nakoľko poškodená A. B., ktorej bola v dôsledku spáchania skutku
spôsobená ťažká ujma na zdraví, nedala súhlas na trestné stíhanie jej manžela – žalovaného.
Z uvedeného dôvodu tak v trestnom konaní nebolo konštatované zavinené protiprávne konanie
žalovaného. Vzhľadom k tomu, že k poškodeniu zdravia poistenkyne žalobkyne došlo pri dopravnejnehode, zavinené protiprávne konanie by mohlo preukazovať aj právoplatné rozhodnutie o spáchaní
priestupku, ktorá skutočnosť ale v tomto spore nebola ani len tvrdená. Len samotné vznesenie obvinenia
žalovanému ešte neznamená taký záver, že práve jeho účasť na dopravnej nehode, ktorá bola podľa

znaleckých posudkov vypracovaných v trestnom konaní viac menej dôsledkom nesprávnych rozhodnutí
vodičov troch vozidiel, bola ako jediná v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia manželky žalovaného.
Zavinené protiprávne konanie predpokladané citovaným ustanovením môže byť pri poškodení zdravia
pri dopravnej nehode konštatované len v prípade spáchania trestného činu alebo priestupku proti
pravidlám cestnej premávky. Z ustanovenia § 193 CSP pritom vyplýva, že civilný súd nemá právomoc

posudzovať, či bol alebo nebol spáchaný trestný čin alebo priestupok a zisťovať kto ho spáchal, ale
je týmito závermi viazaný rozhodnutím príslušných orgánov, čiže v danom prípade buď právoplatným
rozsudkom alebo trestným rozkazom o vine žalovaného alebo právoplatným rozhodnutím o priestupku
žalovaného. Nakoľko naplnenie tejto podmienky nebolo preukázané, súd prvej inštancie žalobu zamietol
ako nedôvodnú.

6. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že ani skutočnosť, ak žalovaný porušil právnu povinnosť,
vyplývajúcu zo zákona o cestnej premávke, nie je v danom prípade rozhodujúca. Za situácie, ak
pri dopravnej nehode dochádza nielen ku kolízii vozidiel, ale aj kolízií porušení pravidiel premávky
vodičmi týchto vozidiel, je pre žalobkyňu nevyhnutné v konaní preukázať, že práve protiprávne
konanie žalovaného je v bezprostrednej a jedinej príčinnej súvislosti s poškodením zdravia poistenkyne

žalobkyne. V tomto smere však nebolo navrhnuté žiadne dokazovanie, pričom záver, že za dopravnú
nehodu je výlučne zodpovedný žalovaný, ktorému ako vodičovi na hlavnej ceste nedalo prednosť vozidlo
vychádzajúce z vedľajšej cesty, sa súdu prvej inštancie javil ako pomerne odvážny.

7. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom k tomu, že

doposiaľneboloprávoplatnerozhodnuté,ktojezadopravnúnehoduzodpovedný,žalobkynianinemohla
začať plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie si predmetného nároku upravená
ustanovením § 21 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z.z.

8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust.

§ 262 ods. 2 CSP.

9. Včas podaným odvolaním domáha sa žalobkyňa zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd
žalobe v celom rozsahu vyhovie, resp. zrušenia a vrátenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

10. Prioritne namieta porušenie práva na spravodlivý proces, spočívajúcom vo vykonaní pojednávania
v neprítomnosti žalobkyne, ktorá sa ospravedlnila náhlym akútnym zhoršením zdravotného stavu
poverenej zamestnankyne. Podľa predloženého vyjadrenia ošetrujúceho lekára jej stav si vyžadoval
kľud mimo verejného priestoru.
11. Žalobkyňa namieta záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobkyňa nepreukázala zavinené

protiprávne konanie žalovaného, v príčinnej súvislosti s ktorým došlo k úrazu alebo inému poškodeniu
zdravia u poistenky žalobkyne. Z právoplatného uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru
sp.zn. ČVS: ORP-437/1-VYS-MT-2020 zo dňa 6.12.2023 vyplýva, že žalovaný svojím konaním porušil
ust. § 15 ods. 5 písm. g) s poukazom na § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania, tým, že porušil

dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona. Orgán činný v trestnom konaní vyvodil tento záver aj zo
znaleckých posudkov, najmä zo znaleckého posudku vypracovaného znaleckou inštitúciou Ústavom
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 102/2022 zo dňa 6.10.2022. Znalec záveruje, že
technickou príčinou dopravnej nehody sú prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým
výkladom pravidiel cestnej premávky a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu, alebo znemožnili zabrániť

nehode. Vodičovi motocykla bol zistený nesprávny prvok v jeho technike jazdy. Vodič motocykla
predchádzal kolónu vozidiel aj v priestore križovatky. Týmto vodič motocykla znemožnil včasné
spozorovanie vjazdu vozidla Nissan a aj vodičovi vozidla Nissan rozhľadové pomery nedovoľovali
včas spozorovať motocykel. Znalec v ďalšom konštatoval, že primárnou príčinou vzniku dopravnej
nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla, ktorý predchádzal kolónu vozidiel aj v priestore

križovatky, čím znemožnil vodičovi vozidla Nissan včasné spozorovanie motocykla, a teda aj úpravu
techniky jazdy tak, aby dokázal nehode zabrániť. Dôvodom bola práve nesprávna technika jazdy vodiča
motocykla. Žalobkyňa uvádza, že označené uznesenie vyšetrovateľa stalo sa právoplatným, a teda je
v zmysle § 193 tretia veta Civilného sporového poriadku, pre civilný súd záväzné. Žalobkyňa uvádza,že trestné stíhanie bolo zastavené len z dôvodu, že manželka žalovaného nedala súhlas k trestnému
stíhaniu v zmysle § 211 ods. 1 Trestného poriadku. Uvedené však neznamená, že žalovaný nie je
zodpovedný za zavinenie dopravnej nehody a zranenie poškodenej.

12. Žalobkyňa ďalej poukazuje na úpravu zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach
a v nadväznosti na uvedené konštatuje, že je v kompetencii revíznych lekárov posúdenie dôvodnosti
poskytnutia toho ktorého výkonu zdravotnej starostlivosti. Revízny lekár je odborne znalá osoba,
ktorá vykonáva kontrolnú činnosť v zmysle zákona. Činnosť revízneho lekára nemožno bez reálneho
preukázania jeho prípadného pochybenia alebo zneužitia právomoci spochybňovať, ako to činí

žalovaný. Tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala liečebné náklady, vynaložené v súvislosti
so zavineným protiprávnym konaním žalovaného považuje žalobkyňa za účelové.

13. Žalobkyňa sa ďalej nestotožňuje s námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Podľa jej mienky
nárok na úhradu liečebných nákladov nie je premlčaný. V danej súvislosti poukazuje na § 21 ods. 5 zák.
č.580/2004Z.z.,vzmyslektoréhoprávozdravotnejpoisťovneuplatniťsinákladyzdravotnejstarostlivosti

podľa § 9 ods. 7 písm. c) premlčí sa uplynutím dvoch rokov odo dňa, keď sa zdravotná poisťovňa
dozvie, kto poškodenie zdravia spôsobil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa úhrady nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalobkyňa dozvedela sa až zo zmieňovaného právoplatného
uznesenia vyšetrovateľa o tom, kto poškodenie zdravia poistenky spôsobil. Okrem toho si žalobkyňa
uplatnila svoje právo na náhradu nákladov zdravotnej starostlivosti aj v predmetnom trestnom konaní,

a to svojím podaním RP 20340050 zo dňa 13.05.2022, čím došlo k zastaveniu plynutia premlčacej lehoty
na uplatnenie práva v civilnom konaní.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne stotožňuje sa so skutkovými a právnymi závermi
obsiahnutými v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Poukazuje na ust. § 193 a § 194 CSP,

z ktorých vyplýva, že súd v civilnom procese nesmie sám prejudiciálne posúdiť, či bol spáchaný trestný
čin, priestupok či iný správny delikt. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta, že podľa jej názoru je
uznesenie o vznesení obvinenia i napriek zastaveniu trestného stíhania záväzným, pretože sa stal
právoplatným, toto je v rozpore s platným právom. Akceptácia záveru žalobkyne by (neprijateľne)
znamenala, že ani oslobodenie spod obžaloby vlastne nič neznamená, keďže uznesenie o vznesení

obvinenia zostalo právoplatné a civilné súdy sú viazané tým, čo sa v ňom uvádza. V ďalšej časti
vyjadrenia žalovaný poukazuje na rozhodovaciu prax odvolacích súdov, ako aj rozhodnutia Ústavného
súdu SR a Najvyššieho súdu SR, predovšetkým rozhodnutie 1VCdo/2/2022 zo dňa 24.10.2022,
v intenciách ktorého pre priznanie nároku na náhradu škody voči štátu sa dokonca nevyžaduje ani
splnenie podmienky podať riadny opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ak bol

žalobca spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený.
15. Pokiaľ žalobkyňa odvodzuje svoj základ nároku z uznesenia o vznesení obvinenia, resp. skutkovo
z toho, že žalovaný údajne nesprávne predchádzal kolónu vozidiel, následne došlo k stretu prednej
časti iného vozidla a jeho motorky, pričom pri nehode jeho manželka utrpela ako spolujazdec zranenia,
v dôsledku čoho im bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, tak civilný súd nemôže z takéhoto

skutkového základu nárok priznať, pretože by musel konštatovať porušenie pravidiel cestnej premávky,
a teda konštatovať spáchanie priestupku, čo s poukazom na § 193 CSP nie je možné, tak ako
v rozhodnutí zrozumiteľne vysvetlil súd prvej inštancie.

16. Žalobkyňa v súdom stanovenej lehote repliku k vyjadreniu žalovaného nepodala.

17. Intervenient na strane žalovaného ostal v odvolacom konaní nečinný.

18. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie podal subjektívne
legitimovaný účastník konania (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal

rozhodnutie v medziach daných dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
CSP a následne bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej
inštancie pri aplikácii § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
19. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj
rozhodnutiu predchádzajúceho konania, konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie

v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie vrátane výroku
o náhrade trov konania náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie, a preto naň v podrobnostiach poukazuje (§387 ods. 2 CSP). Uvedené bolo tiež dôvodom pomerne rozsiahleho opisu dôvodov rozhodnutia súdu
prvej inštancie v rozhodnutí odvolacieho súdu.
20. Žalobkyňa v odvolacom konaní nevzniesla žiadne nové relevantné námietky, s ktorými by sa

už nebol vyporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich
neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len nehospodárnym
opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie
v odôvodnení napádaného rozhodnutia. Súčasne v danej súvislosti je potrebné poznamenať, že Ústavný
súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne

judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť
podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je
plne realizované zákonné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp.zn. II. ÚS 44/03, I. ÚS 117/05,
III. ÚS 191/2013). Je potrebné poznamenať, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne
aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov (obdobne sp.zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník
konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou
a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

21. Na dôvažok k jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd dodáva nasledovné.

22. Odvolaciu námietku žalobkyne, v zmysle ktorej zo strany súdu došlo k odňatiu možnosti konať
pred súdom z dôvodu prejednania veci v neprítomnosti žalobkyne, napriek ospravedlneniu jej poverenej
zamestnankyne, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Z obsahu mailového podania žalobkyne zo
dňa 17.9.2024 vyplýva, že žalobkyňa žiada o ospravedlnenie neúčasti poverenej zamestnankyne na

pojednávaní vytýčenom na deň 17.9.2024 z dôvodu akútnej zdravotnej indispozície, ktorú preukazuje
prílohou mailového podania – lekárskou správou zo dňa 17.9.2024. Podľa ustálenej súdnej praxe,
procesný úkon účastníka adresovaný súdu, ktorým (len) žiada o ospravedlnenie svojej neúčasti na
nariadenom pojednávaní a (iba) vysvetľuje jej dôvod (hoc dôležitý) bez toho, aby zároveň požiadal
o odročenie tohto pojednávania, nemožno považovať za žiadosť účastníka o odročenie súdneho

pojednávania v intenciách ust. § 183 CSP (obdobne napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo/345/2012, sp.zn. 3Cdo/1/98 uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č.
120/1999). Z uvedeného dôvodu nemožno vyhodnotiť prejednanie veci v neprítomnosti poverenej
zamestnankyne žalobkyne, ktorá síce zaslala súdu lekárske potvrdenie o ošetrení jej poverenej
zamestnankyne, ale nepožiadala súčasne o odročenie pojednávania, považovať za odňatie možnosti

konať pred súdom.
23.Odvolacísúdďalejakonedôvodnúvyhodnotilajodvolaciunámietkužalobkyne,podľaktorejsúdprvej
inštancie dospel k nesprávnemu záveru, podľa ktorého žalobkyňa nepreukázala zavinené protiprávne
konanie žalovaného.

24. Východiskovo odvolací súd k uvedenej námietke udáva, že dôkazná povinnosť predstavuje
špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana. Dokazovať je povinný každý, kto
v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následné neunesenie dôkazného bremena je
sankcionované stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace
dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť.

25. Podľa § 9 ods. 7 písm. c) zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, zdravotná poisťovňa má
právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe,
ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavinením protiprávnym konaním.

26. Z citovaného zákonného ustanovenia sú zrejmé nasledovné zákonom stanovené predpoklady pre
priznanie nároku na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť:
Ad a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),

Ad b) vynaloženie nákladov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti voči tretej osobe k úrazu, resp.

poškodeniu zdravia ktorej došlo zavineným protiprávnym konaním žalovaného,

Ad c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vzniknutými nákladmi na
poskytnutie zdravotnej starostlivosti,Ad d) zavinenie žalovaného.

27. Žalobkyňa za účelom preukázania zavineného porušenia právnej povinnosti žalovaným a existencie

príčinnej súvislosti medzi zavineným porušením povinnosti žalovaným a vynaloženými nákladmi na
poskytnutie zdravotnej starostlivosti označila/predložila súdu dôkaz - uznesenie Okresného riaditeľstva
Policajného zboru, odbor kriminálnej polície Martin, sp.zn. ČVS: ORP-437/1/VYS-MT-2020 zo dňa
27.2.2023, z ktorého má vyplývať, že žalovaný svojím konaním porušil ust. § 15 ods. 5 písm. g)
s poukazom na § 137 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých

zákonov čím inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania tým,
že porušil dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona. Žalobkyňa v podrobnostiach ohľadne zavinenia
poukazuje na úvahu orgánu činného v trestnom konaní, obsiahnutú v odôvodnení predmetného
uznesenia,predovšetkýmpoukazvyšetrovateľanaznaleckýposudokvypracovanýznaleckouinštitúciou
Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 102/2022 zo dňa 6.10.2022 a skutkové
závery, ktoré vyšetrovateľ z vykonaného dokazovania vyvodil. Žalobkyňa zastáva názor, že predmetné

uznesenie vyšetrovateľa je v zmysle ust. § 193 tretia veta CSP pre civilný súd záväzné.

28. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Prioritne je nutné zdôrazniť, že
uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 27.2.2023, ČVS: ORP-437/1/VYS-MT-2020 (ktorým bolo žalovanému
vznesené obvinenie a začaté trestné stíhanie) nie je rozhodnutím, ktoré má namysli ust. § 193 CSP,

t.j. „rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny
delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ho spáchal“, t.j. rozhodnutím, ktorým by bol
civilný súd v intenciách ust. § 193 CSP viazaný.
29. Predmetné právoplatné rozhodnutie vyšetrovateľa „hovorí“ len o tom, že bolo právoplatne vznesené
obvinenie voči A. B.. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že uznesenie obsahuje aj opis skutku

a zákonné pomenovanie trestného činu vrátane poukazu na príslušné ustanovenie Trestného zákona
a opis skutočností, ktoré vyšetrovateľovi odôvodňovali vznesenie obvinenia, nakoľko ide o povinné
náležitosti uznesenia v intenciách ust. § 206 Trestného poriadku. Podstatným pre posudzovanú vec je,
že toto rozhodnutie nie je rozhodnutím o tom, že A. B. trestný čin spáchal.
30. Podľa ustálenej judikatúry za takéto rozhodnutie možno považovať len rozhodnutie súdu vo veci

samej. Takýto charakter môže mať v trestnom konaní len právoplatný rozsudok trestného súdu, ktorým
sa obžalovaný uznáva za vinného (§ 163 a nasl. Trestného poriadku), resp. trestný rozkaz (§ 353 a nasl.
Trestného poriadku), prípadne iné rozhodnutie, ktorým sa meritórne končí trestné stíhanie vo veci samej
(napr. schválenie dohody o vine a treste - § 334 Trestného poriadku).
31. Naopak, uznesenie o vznesení obvinenia, uznesenie o začatí trestného stíhania alebo rozhodnutie

o väzbe nie sú rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal – majú len charakter
procesných rozhodnutí umožňujúcich viesť trestné konanie.
32. Napokon je potrebné pre úplnosť dodať, že príslušným orgánom pre rozhodnutie o tom, že bol
spáchaný priestupok alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ho
spáchal, je v rámci administratívneho trestania príslušný orgán verejnej správy a v rámci preskúmavania

zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy samotný správny súd a v rámci trestného konania súd.
33. Súčasne je však potrebné na margo argumentácie druhej strany – žalovaného, ozrejmiť, že
samotná skutočnosť, že právoplatné rozhodnutie o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok či iný
správny delikt, postihnuteľný podľa osobitného predpisu neexistuje, napr. z dôvodu (ako tomu bolo
v prejednávanej veci) – neposkytnutia súhlasu poškodeného (§ 211 Trestného poriadku) neznamená,

že by sa žalobca nemohol domáhať nároku na priznanie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
poistencovi. Hypotéza právnej normy je totiž viazaná na preukázanie (a samozrejme tvrdenie)
nasledovných právne významných skutočností: Ad 1) poškodenie zdravia poistenca, Ad 2) zavinené
protiprávne konanie tretej osoby. Z hypotézy danej normy, teda nepochybne plynie, že v tomto prípade
nemusí žalobca nevyhnutne v rámci svojej dôkaznej povinnosti predložiť rozhodnutie o tom, že bol

spáchaný trestný čin (resp. priestupok, resp. iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu)
aktohospáchal.Zhľadiskahypotézydanejnormyniejerelevantné,čizavinenýmprotiprávnymkonaním
vôbec bola naplnená skutková podstata akéhokoľvek trestného činu, resp. priestupku alebo iného
správneho deliktu postihnuteľného v rámci trestného konania či administratívno-právneho trestania.
34. Práve z uvedeného podstatného dôvodu patrí do kompetencie civilného súdu pri posudzovaní

uplatneného nároku podľa § 9 ods. 7 písm. c) zák. č. 580/2004 Z.z. v rámci vykonaného dokazovania
posudzovať, či žalovaný dopustil sa, resp. nedopustil zavineného porušenia povinnosti v príčinnej
súvislosti s ktorým vznikli žalobcovi náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (tak ako je tomu napr.
v rámci aplikácie ust. § 420 Občianskeho zákonníka, kedy v rámci konania o nároku na náhradu škodycivilný súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, či došlo/nedošlo k zavinenému protiprávnemu
konaniu a či práve v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním vznikla poškodenému škoda).
35. Pokiaľ by mienil zákonodarca viazať právo na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú

starostlivosť na právne relevantnú skutočnosť – že zavineným protiprávnym konaním došlo k naplneniu
skutkovej podstaty trestného činu, priestupku či iného správneho deliktu – bol by takúto okolnosť
expressisverbisvúprave§9ods.7písm.c)zák.č.580/2004Z.z.uviedolacivilnýsúdbyvtakomprípade
mohol mať takúto právne relevantnú skutočnosť preukázanú len za pomoci dôkazu – meritórneho
rozhodnutia v rámci trestného konania, resp. administratívno-právneho trestania. (viď bod 31. tohto

rozsudku).
36. Žalobkyňa však v prejednávanej veci dôkazné bremeno o zavinenom protiprávnom konaní
žalovaného (v príčinnej súvislosti s ktorým mala vynaložiť náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
svojej poistenkyni) neuniesla. Jediným dôkazom, ktorý vo veci označila/predložila, bolo zmieňované
uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. Žalobkyňa nenavrhla pripojiť trestný spis, oboznámiť s
obsahom na účely trestného konania vypracovanými znaleckými posudkami, resp. nenavrhla vo veci

vykonať znalecké dokazovanie a pod. Súd nebol povinný ale ani oprávnený nahrádzať nedostatok
dôkaznejaktivityžalobkynezúradnejpovinnosti,nakoľkouvedenébybolovpríkromrozporesprincípom
rovnosti účastníkov a kontradiktórnosti konania.
37. Na tomto mieste považuje civilný súd za potrebné zdôrazniť, že samotné uznesenie vyšetrovateľa
je pre civilný súd len dôkazom o vznesení obvinenia (a o tom, na akom skutkovom základe bolo

voči žalovanému vznesené obvinenie). V uznesení obsiahnuté úvahy vyšetrovateľa, ktorými hodnotí
obsah jednotlivých znaleckých posudkov je vlastnou úvahou/hodnotením vyšetrovateľa. Civilný súd bez
toho, aby mal obsah týchto znaleckých posudkov k dispozícii, nemôže činiť akékoľvek závery ohľadne
zavineného protiprávneho konania žalovaného a predovšetkým danosti príčinnej súvislosti medzi
zavineným konaním žalovaného a vynaloženými nákladmi na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Ako

už bolo uvedené, žalobkyňa trestný spis pripojiť nenavrhla, nenavrhla oboznámiť obsah toho ktorého
znaleckého posudku, resp. vykonať v civilnom konaní ďalšie znalecké dokazovanie, preto ju „stíha“
sankcia straty sporu v dôsledku neunesenia bremena dôkazného.
38. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne rozhodnutie IV. ÚS 115/03).
Vychádzajúc z uvedených postulátov odvolací súd dodáva, že odvolaciu námietku vo vzťahu k otázke
premlčania nároku žalobkyne, resp. výške liečebných nákladov nezodpovedal, nakoľko uvedené pre

rozhodnutie vo veci nebolo podstatným. V konaní totiž nebol preukázaný samotný základ žalobkyňou
uplatneného nároku.
39. Žalobkyňa síce odvolaním napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t.j. aj výrok
o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ale aj výlučne v súvislosti s ňou tvrdenou
nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (zamietnutím žaloby). Nadväzne potvrdenie rozhodnutia

v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími
dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj odvolací
súd dopĺňa, že súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CSP).
40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Odvolateľka – žalobkyňa nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto má žalovaný voči

nej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu – 100%. Intervenientovi na strane
žalovaného vo vzťahu k žalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko intervenient
ostal v odvolacom konaní pasívny.
41. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)