Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120202130
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:5120202130.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Z. Š., narodeného XX. V. XXXX, O., O. XXXX/XX,
zastúpeného spoločnosťou GARANT PARTNER legal s. r. o., Bratislava, Einsteinova 21, IČO: 36 856
380, proti žalovaným 1/ T.. M. M., narodenej X. Y. XXXX, Ž., E. XXXX/X, 2/ K. Š., narodenej XX. M. XXXX,
Ž., E. XXXX/X, oboch zastúpených advokátkou JUDr. Kristínou Jošthovou, Žilina, Školská 693/31, o
určenie, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenom na Okresnom súde Trnava

pod sp. zn. PN-23C/24/2020, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 9. januára
2024 sp. zn. 28Co/40/2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 9. januára 2024 sp. zn. 28Co/40/2023 z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom č. k.

PN-23C/24/2020-414 z 20. júna 2023 žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že byt č. XX na X.
podlaží, vo vchode č. X obytného domu súpisného č. XXXX na ul. E., spoluvlastnícky podiel 610/41380
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisného č. XXXX a spoluvlastnícky podiel
610/41380 k pozemku CKN parcelného č. XXXX o výmere 695 m2 zastavaná plocha a nádvorie, všetko
zapísané na liste vlastníctva (ďalej len ,,LV“) č. XXXX pre k. ú. Ž., obec Ž. (ďalej len „sporný byt“) patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebohého N. Š., narodeného XX. A. XXXX, zomrelého

XX. Y. XXXX, naposledy bytom O., O. XXXX/XX a žalovanej 2/ zamietol; žalovaným 1/ a 2/ priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

1.1. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 143, § 145 ods. 1 a 2, § 40a, § 39, § 703 ods.
1 a 3 a § 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu

medzi mestom Žilina a žalovanou 2/ (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“).
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení ustálil, že žalovaná
2/ za trvania manželstva v roku 1999 kúpila od mesta Žilina do svojho výlučného vlastníctva sporný
byt. Z čl. VIII. kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 2/ a mestom Žilina vyplynulo, že išlo o predaj
bytu vo vlastníctve mesta Žilina žalovanej 2/ za trvania manželstva podľa § 29a zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, a teda že vlastníctvo na základe takejto zmluvy nadobudol nájomca,

príp. spoloční nájomcovia. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 12. marca 2010 medzi žalovanou 2/ ako
predávajúcou a žalovanou 1/ ako kupujúcou súd prvej inštancie zistil, že predávajúca sa zaviazala
previesť na žalovanú 1/ vlastnícke právo k spornému bytu. Žalovaná 1/ sa zaviazala zaplatiť za prevod
predmetu kúpy do jej vlastníctva kúpnu cenu vo výške 1 000 eur, ktorú uhradila predávajúcej v hotovosti
pri podpise tejto zmluvy. Z rozhodnutia Správy katastra Žilina č. Z. XXXX/XX z 31. marca 2010 súd prvej
inštancie zistil, že správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti v

prospech žalovanej 1/.1.2. Podľa záveru súdu prvej inštancie skutočnosť, že manželia spolu trvale nežijú, má za následok,
že spoločný nájom nevznikne iba vtedy, ak by spoločný nájom vznikol podľa § 703 Občianskeho
zákonníka, t. j. ak sa nájomcom bytu stane jeden alebo obaja manželia za trvania manželstva. Podľa §

704 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž ex lege dochádza k vzniku spoločného nájmu bytu manželmi
okamihom uzavretia manželstva, ak sa nájomcom bytu stal niektorý z manželov ešte pred uzavretím
manželstva. V tejto súvislosti zdôraznil, že uvedené ustanovenie je kogentným ustanovením, od ktorého
sa nedá odchýliť zmluvným dojednaním účastníkov nájomného vzťahu. Pre zistenie, či predmetný byt
patril alebo nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len ,,BSM“) bolo rozhodujúce,

kedy sa žalovaná 2/ stala nájomkyňou bytu vo vlastníctve mesta Žilina, ktorý za trvania manželstva
s otcom žalobcu odkúpila od mesta do výlučného vlastníctva, t. j. či bola nájomkyňou bytu pred
uzavretím manželstva alebo až počas trvania manželstva. V danom prípade, mal súd prvej inštancie
za jednoznačne preukázané, že sa žalovaná 2/ stala nájomkyňou sporného bytu pred uzavretím
manželstva,atodňa1.augusta1981t.j.preduzavretímmanželstvadňa3.novembra1982.Skutočnosť,
či spolu manželia trvale žili alebo nežili, nemá na vznik spoločného nájmu manželov v danom prípade

žiadny vplyv (§ 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zároveň zo zmluvy č. 3111/07/059/98 o prevode
vlastníctva bytu z roku 1999 bolo preukázané, že mesto Žilina ako predávajúci predalo sporný byt
žalovanej 2/. Súd prvej inštancie odkázal na názor vyslovený Okresným súdom Piešťany v rozhodnutí
pod sp. zn. 14C/22/2016, v ktorom sa žalovaný domáhal určenia vlastníckeho práva k spornému bytu,
že kúpna zmluva, ktorú uzavrela za trvania manželstva žalovaná 2/ s mestom Žilina je platná, pretože jej

manžel nemohol byť účastníkom tejto zmluvy, ak nebol spoločným nájomcom tohto bytu. Vzhľadom na
uvedené žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko vykonaným dokazovaním považoval za preukázané,
že sporný byt nepatril do BSM žalovanej 2/ a N. Š. (otca žalobcu). Nakoľko N. Š. nebol spoločným
nájomcom predmetného bytu a rovnako tak sa nemohol stať účastníkom teda zmluvnou stranou zmluvy,
ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Z uvedených dôvodov žalobu

zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 9. januára 2024 sp. zn. 28Co/40/2023
odmietol odvolanie žalobcu; žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania

proti žalobcovi.

2.1. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia skonštatoval, že dňa 23. júna 2023 žalobca doručil
súdu prvej inštancie elektronickú správu, ktorá obsahovala elektronický formulár s názvom „Podanie
k existujúcej spisovej značke“ a elektronickú prílohu s názvom „Odvolanie 23.6.2023“ (vo formáte

PDF). Prvý elektronický dokument - formulár obsahoval označenie strán a ďalej už len odkazoval na
prílohu. Druhý dokument obsahoval v podstate tie isté údaje, ale doplnené o odvolaciu argumentáciu
a odvolacie dôvody. Kým prvý dokument bol opatrený kvalifikovaným elektronickým podpisom, druhý
dokument žiadny elektronický podpis neobsahoval (výsledok overenia podpisov v spise na č. l. 430).
Odvolací súd tento dokument bez podpisu nemohol považovať za autorizovaný podľa zákona č.

305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), ďalej len „zákon o e-Governmente“. Konštatoval, že
podmienka kvalifikovaného elektronického podpisu odvolania obsahujúceho odvolacie dôvody ako
prílohy elektronického podania vyplýva najmä z ustanovení § 23 ods. 1, § 24 ods. 5, ako aj § 25 zákona
o e-Governmente (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústavný súd“) zo dňa 3.

februára 2022, sp. zn. II. ÚS 442/2021-41, bod 26). Odvolací súd uzavrel, že odvolanie trpí vadami, pre
ktoré sa ním nemôže meritórne zaoberať. Ak odvolanie obsahuje odvolacie dôvody, ale nebolo riadne
autorizované v zákonnej lehote a ani nebolo doplnené, odvolací súd na tieto dôvody nemohol prihliadať
a musel vychádzať z toho, že odvolanie žiadne dôvody neobsahovalo. Z odvolania žalobcu tak neboli
zistiteľné žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne. Vzhľadom

na to, že odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi, tak v odvolacom konaní chýbali argumenty
žalobcu umožňujúce priestor na vecný prieskum napadnutého rozhodnutia odvolaním súdom. Keďže
na doplnenie odvolacích dôvodov sa nevyzýva a dovolacie dôvody možno dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania, ktorá už uplynula, odvolanie trpelo neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v
odvolacomkonanínebolomožnépokračovať(uznesenieústavnéhosúduz5.novembra2019,sp.zn.IV.

ÚS 90/2019). Na základe uvedených dôvodov odvolanie žalobcu vyhodnotil ako nespĺňajúce náležitosti
požadované zákonom, a preto odvolanie podľa § 386 písm. d) CSP odmietol. O nároku na náhradu trov
odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 a § 256 ods. 1 v spojení s čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP.3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej len „dovolateľ“), ktorého
prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Namietal nesprávny procesný postup

odvolacieho súdu, ktorý odmietnutím odvolania mu znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľ argumentoval tým, že odvolanie
z 23. júna 2023 bolo podané elektronicky cez portál eŽaloby vedený Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“). V danom prípade bol využitý elektronický
formulár určený pre podania v civilnom procese, nachádzajúci sa v sekcii podania k existujúcemu

konaniu a označený ako „Podanie k spisovej značke“. Samotný formulár umožňuje v tejto časti uviesť
iba 500 znakov. Následne formulár umožňuje voľbu, a to odôvodnenie podania uviesť v osobitnom poli
(umožnených max. 7000 znakov) alebo odôvodnenie uviesť v prílohe k tomuto formuláru. Zo samotného
formulára bolo zrejmé, že žalobca v časti E) formulára výslovne ako prílohu uviedol „Odvolanie
23.6.2023“. Žalobca akcentoval, že riadne a úplne vyplnený formulár „Podanie k spisovej značke“ bol
žalobcom označený ako odvolanie a podľa požiadavky formulára bol riadne podpísaný autorizovaným

elektronickým podpisom. Ak teda na podanie odvolania určený formulár bol riadne a úplne vyplnený, bol
podpísaný autorizovaným podpisom, samotný formulár umožňuje časť podania opísať mimo formulár
„externe“, z formulára vyplýva aká „externá“ príloha k nemu patrí, a príloha bola k formuláru pripojená a
spolu s formulárom odoslaná, javí sa byť postup odvolacieho súdu ako nezákonný z dôvodu prílišného
súdneho aktivizmu resp. formalizmu. V tejto súvislosti zdôraznil, že pri funkcionalite pridávania príloh k

elektronickému formuláru sa nachádza nasledovné výslovné poučenie: „Podpísanie prílohy: Podpísať
elektronickú prílohu je potrebné iba v prípade „Plnej moci na zastupovanie klienta“.“ Ak teda štát
prostredníctvom ministerstva spravodlivosti na webovom rozhraní určenom na podávanie súdnych
podaní výslovne uvedie k schválenému typu formuláru pre podanie odvolania, že okrem plnej moci
nie je potrebné žiadnu inú prílohu podpísať, je vyžadovanie takéhoto podpisu zo strany iného orgánu

štátu absurdné a takáto „vada“ nemôže byť pripísaná na účet žalobcu so sankciou v podobe denegatio
iustitiae.Podľanázorudovolateľaniejemožnévdanejveciakceptovaťprávnyzávervyplývajúciználezu
ústavného súdu II. ÚS 442/2021, pretože v prípade, o ktorom rozhodoval ústavný súd, nešlo o podanie
cez špecializovaný portál a využitie osobitého formuláru so špecifickou vnútornou štruktúrou určeného
pre podanie odvolania, ale sa jednalo o zaslanie nevyplneného podania cez portál www.slovensko.sk

prostredníctvom funkcionality tzv. „všeobecné podanie“. Z uvedených dôvodov považoval napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu za arbitrárne a príliš formalistické. Poukázal na názor vyplývajúci z
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/7/2021 zo 14. apríla 2021, z ktorého
relevantnú časť citoval. Ďalej akcentoval, že pri posudzovaní otázky formálnych náležitostí procesných
úkonov na jednej strane platí, že „nemožno spochybňovať význam formalít a podmienok konania, ktoré

musia byť dodržané v konaní pred súdmi“ (III. ÚS 269/2022), ako aj že „obmedzenia a ich výklad nemôžu
neprimeraným spôsobom obmedziť jednotlivca v prístupe k súdu takým spôsobom a v takej miere, že
by právo na prístup k súdu bolo spochybnené vo svojej podstate“ (III. ÚS 269/2022). Navrhol napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov
dovolacieho konania.

4. Žalované vo vyjadrení k dovolaniu sa stotožnili s rozhodnutím odvolacieho súdu. Poukázali na právny
záver vyplývajúci z nálezu ústavného súdu I. ÚS 521/2019, podľa ktorého „všeobecný súd postupoval
v súlade so zákonom a jeho postup nemožno vyhodnotiť ako postup nerešpektujúci kogentnú právnu
normu, ak odmietol žalobu v dôsledku skutočnosti, že nebola podpísaná zaručeným elektronickým

podpisom, v prípade, ak žalobca postupoval podľa § 23 ods. 1 písm. a) bodu 2 zákona o e-Governmente
a domnele využil funkciu pre autorizáciu elektronických podaní, ktorá na Ústrednom portáli verejnej
správy nebola v čase podania žaloby poskytovaná.“ Taktiež poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/44/2022, z ktorého relevantnú časť citovali. V tejto súvislosti ďalej
podotkli, že právny zástupca žalobcu doručil súdu prvej inštancie dňa 23. júna 2023 elektronickú správu,

ktorá obsahovala elektronický formulár s názvom „Podanie existujúcej spisovej značke” a elektronickú
prílohu s názvom „Odvolanie 23.06.2023” vo formáte PDF, z portálu eŽaloby v elektronickej podobe vo
formulári pre odvolanie. Avšak príloha bola bez autorizácie podľa osobitného predpisu (§ 125 ods. 2
CSP). Konanie žalobcu považovali za účelové a šikanózne, ktoré neprimeraným spôsobom bezdôvodne
zvyšuje trovy konania. Dovolanie nepovažovali za dôvodné. Uplatnili si nárok na náhradu trov konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v
neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú
splnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je
nielen procesne prípustné, ale aj dôvodné.

6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421
CSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie

je proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne
napadnúť dovolaním.

8. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne

konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

10. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu
do práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci
procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v
dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny
proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v

konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky
a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/1994).

11. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých
prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na
spravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať
postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré
sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie

ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
nazastúpeniezvolenýmzástupcom,právonapredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistrán
v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

12. Pod porušením práva na spravodlivý proces vo všeobecnosti treba rozumieť taký postup súdu,
ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava
priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom
- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý

proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (sp. zn. II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019,
4Cdo/140/2019, 4Cdo/120/2019).

13. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ namietal
odmietnutie odvolania odvolacím súdom z dôvodu, že nespĺňalo náležitosti vyžadované zákonom,

konkrétne absentujúci podpis na prílohe formulára vo formáte PDF, z ktorého dôvodu na túto
prílohu neprihliadol a súčasné neuvedenie zdôvodnenia a odvolacieho návrhu v rámci autorizovaného
formulára, čím podľa dovolateľa došlo k porušeniu jeho procesných práv v spojení s právom na
spravodlivý proces.14. Podľa § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

15. Podľa § 127 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a)

ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

16. Podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej
moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným
elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou
elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom

podľa odseku 3. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického
podania, a) ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob
autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis 1.
kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 2. použitím na to
určenej funkcie informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii osoby, ktorá

autorizáciu vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia “pokročilá“ podľa osobitného
predpisu, ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy, nemennosť
obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta, spojenie
autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi, ak
to osobitný predpis nezakazuje alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis

nezakazuje, b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje
minimálnysúborosobnýchidentifikačnýchúdajovreprezentujúcichjedinečnýmspôsobomfyzickúosobu
podľa osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku,
ktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou
podania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený.

17. Podľa § 23 ods. 2 zákona o e-Governemente uznaný spôsob autorizácie je taký spôsob autorizácie,
ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala, a spoľahlivé zachytenie
obsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a
právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznaný spôsob autorizácie môže byť odlišný pre autorizáciu

elektronického podania, pri ktorom sa vyžaduje vlastnoručný podpis, a elektronického podania, pri
ktorom musí byť vlastnoručný podpis úradne osvedčený.

18. Podľa § 25 ods. 1 zákona o e-Governemente ak osobitný predpis na účely konania o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu

verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie
alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne
splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením
elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1. Ustanovením prvej vety
nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie

vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či
povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné.
Elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely
preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia podľa
§ 5 ods. 8.

19. Z okolností preskúmavanej veci je nesporné, že odvolanie bolo podané cez portál
, vedený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky využitím
elektronickéhoformuláraurčenéhoprepodaniavcivilnomprocese,označenéhoako,,podaniekspisovej
značke“.Zjehoobsahujenespornéoznačeniepodania,spisováznačkaanázovsúdu,ktorémujeurčené

s uvedením, že odôvodnenie podania a návrh rozhodnutia je súčasťou prílohy formulára, s uvedením
názvu prílohy odvolanie 23.6.2023 pdf, spôsob doručenia elektronicky, ktorá skutočnosť vyplýva z
výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe (v spise na č. l. 425 až 430).
Podstatnou otázkou pre rozhodnutie v tejto veci bolo posúdenie, či odvolací súd svojím procesnýmpostupom porušil procesné práva dovolateľa, ak odvolanie odmietol z dôvodu, že neobsahuje náležitosti
odvolania vyplývajúce z ustanovenia § 363 CSP.

20. Z rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že predmetná otázka bola riešená v skutkovo
obdobnej veci v uznesení z 28. júna 2024 sp. zn. 4Obdo/19/2023, ktoré bolo publikované v Zbierke
rozhodnutí najvyššieho súdu a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod R 50/2024 v znení právnej
vety: ,,Odvolanie podané elektronicky z elektronickej schránky strany sporu na predpísanom formulári
podpísanom kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktoré obsahuje dôvody odvolania len v pripojenej

prílohe, na ktorú vo formulári výslovne odkazuje, avšak ktorá nebola osobitne podpísaná kvalifikovaným
elektronickým podpisom strany sporu, sa nedá bez ďalšieho (t. j. bez posúdenia obsahu pripojenej
prílohy) považovať za odvolanie podané bez odvolacích dôvodov. Kvalifikovaný elektronický podpis na
odvolacom formulári a vo formulári výslovný odkaz na pripojenú, hoci osobitne neautorizovanú prílohu,
jednoznačne verifikoval osobu, ktorá odvolanie podávala, čím sa dosiahol zákonom sledovaný účel a
kvalifikovaný elektronický podpis dal elektronickému formuláru podobu, na ktorú súd musí prihliadnuť

ako na podanie písomné, vrátane k nemu pripojených príloh“. Najvyšší súd pri posudzovaní predmetnej
otázky vychádzal z doktríny materiálneho poňatia právneho štátu s odkazom na citovanú judikatúru
ústavnéhosúdu(napr.sp.zn.III.ÚS474/2023,II.ÚS453/2023,II.ÚS404/2023,I.ÚS223/2021),zktorej
relevantné časti citoval. S vyššie prezentovaným názorom sa stotožnil najvyšší súd v rozhodnutiach sp.
zn. 1Cdo/29/2023, 6CdoPr/2/2025, 3Obdo/24/2023, ako aj m. m. R 7/2023).

21. V kontexte uvedeného dovolací súd súhlasí s názorom dovolateľa, že odvolací súd náležitosti
podaného odvolania prostredníctvom portálu eŽaloby nesprávne vyhodnotil. Elektronické podanie
má rovnaké účinky ako podanie v listinnej podobe (§ 28 ods. 1 e-Governmente), pokiaľ bolo
autorizované podľa úpravy vyplývajúcej z ustanovenia § 23 ods. 1 uvedeného zákona. Elektronický

formulár ,,Odvolanie“ bol podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom, podľa ktorého je možné
verifikovať osobu, ktorá ho podávala, čím sa dosiahol sledovaný účel a kvalifikovaný elektronický podpis
vrátane pripojenej prílohy, obsahujúcej odvolanie s uvedením odvolacích dôvodov, vrátane odvolacieho
návrhu. Uvedené podanie preto spĺňa zákonom požadované náležitosti, ktoré súd musí pri posudzovaní
ich splnenia vždy individuálne zohľadniť. Bezpodmienečné trvanie na splnení určitých formálnych

podmienok bez zohľadnenia toho, že bol naplnený účel právnej normy, môže viesť k odopretiu práva
na prístup k súdu (II. ÚS 269/2022).

22. K argumentácii odvolacieho súdu týkajúcej sa rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 442/2021
z 3. februára 2022 dovolací súd uvádza, že predmetom ústavného prieskumu v tomto prípade bola

otázka týkajúca sa postupu odvolacieho súdu pri podanom odvolaní elektronickou formou vo formáte
MS Word, ktoré nebolo autorizované podľa zákona o e-Governmente. Autorizovaná bola iba sprievodná
strana. Naproti tomu v prejednávanej veci, ktorá je predmetom tohto rozhodnutia, bolo odvolanie
žalobcu podané elektronicky prostredníctvom formulára na podanie odvolania, ktoré bolo autorizované
podľa zákona o e-Governmente elektronickým podpisom a ako príloha bol k nemu pripojený súbor vo

formáte PDF, ktorý obsahoval odôvodnenie tohto odvolania. Preto ide o odlišnú skutkovú situáciu, aká
nastala v konaní, prejednávanom v rozhodnutí ústavného súdu, ktorým argumentoval odvolací súd. K
rozhodnutiam uvedeným žalovanými, a to k rozhodnutiu sp. zn. I. ÚS 521/2019 a sp. zn. 2Obdo/44/2022
dovolací súd uvádza, že v uvedených prípadoch bol skutkový stav taký, že podanie, ktoré bolo v
uvedených rozhodnutiach posudzované bolo celkom podané bez zaručeného elektronického podpisu,

teda závery vyplývajúce z uvedených rozhodnutí nie sú aplikovateľné na danú vec.

23. Nadväzujúc na uvedené dôvody dovolací súd konštatuje, že dovolateľ opodstatnene namietal
porušenie jeho procesných práv v takej intenzite, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces,
preto prípustnosť, ale aj dôvodnosť uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP je

daná.

24. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie, v súlade s § 449 ods. 1
CSP a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 a § 390 CSP).

25. Podľa § 455 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.26. V ďalšom konaní bude úlohou odvolacieho súdu opätovne prejednať a rozhodnúť o po danom
odvolaní žalobcu.

27. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom
rozhodnutí vo veci samej (§ 453 ods. 3 CSP).

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.