Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 1, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoPs/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125200631
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4125200631.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v konaní vo veci osoby pozbavenej spôsobilosti na
právne úkony: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, pôvodne zastúpenej opatrovníkom:
D. E., narodená XX.XX.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX, o návrhu navrhovateliek: 1/ F. G., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, I. F. a 2/ E. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX,

o zmenu opatrovníka, o odvolaní Obce C., J. J. C. XXX, v konaní zastúpenej: Advokátska kancelária
Motyčka, s.r.o., so sídlom Štefánikova trieda 52, Nitra, proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.
55Ps/3/2025-15 zo dňa 19.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a v e c m u v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ustanovil Obec C. za opatrovníka pre nesvojprávnu
A. B., nar. XX.XX.XXXX (I. výrok), určil, že opatrovník je oprávnený a povinný zabezpečovať, aby o
opatrovanca bolo riadne postarané, zastupovať ho v konaniach pred súdmi, štátnymi orgánmi a orgánmi
samosprávy, ako aj inými inštitúciami, spravovať jeho záležitosti, najmä majetok, pokiaľ nepôjde o bežnú
vec, požiadať súd o schválenie právneho úkonu vykonaného v mene nesvojprávneho, predkladať súdu
správy o osobe opatrovanca a o nakladaní s jeho majetkom dvakrát ročne vždy k 30.06. a 31.12.

za predchádzajúce polročné obdobie a po skončení funkcie predložiť súdu záverečný účet zo správy
majetku opatrovanca (II. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal
ich náhradu (III. výrok).

2. Rozhodol tak o návrhu navrhovateliek, na zmenu opatrovníka pre nesvojprávnu, ktorý odôvodnili tým,
že súdom ustanovená opatrovníčka D. E. dňa XX.XX.XXXX zomrela, a preto žiadajú o ustanovenie

nového opatrovníka. Z rodinných príbuzných sa nenašiel nikto, kto by túto zodpovednosť prevzal, či už z
rodinných alebo zo zdravotných dôvodov. Preto navrhli, aby bola za opatrovníka ustanovená Obec C.. K
návrhu priložili vyjadrenie Obecného úradu C. zo dňa 30.12.2024 k predmetnej veci, z ktorého vyplýva,
že obec prerokovala žiadosť navrhovateliek na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 23.12.2024, a
v tomto prípade obec neprevezme opatrovníctvo pokiaľ nebude určená súdom ako povinná v danom
prípade.

3. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 22 ods. 2, § 26, § 27 ods. 2, 3, § 30
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 272, § 274 ods. 2,
§ 275, § 276, § 277 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“)
a ust. § 93 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom
a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy.4. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 11P/55/2009-5 zo dňa 16.02.2009, právoplatným
dňa 06.03.2009, súd ustanovil D. E. za opatrovníka nesvojprávnej A. B., nar. XX.XX.XXXX a určil, že
opatrovník sa bude starať o telesný a duševný rozvoj opatrovanca, najmä o jeho výchovu a výživu a bude

ho riadne zastupovať a spravovať jeho veci a majetok a pritom dbať na pokyny súdu.

5. Navrhovateľka v 1. rade v čestnom prehlásení doručenom súdu dňa 06.03.2025 uviedla, že nemôže
byť opatrovníkom svojej sestry A. B., a to z dôvodu vzdialenosti, spôsobu bývania, časovej a finančnej
náročnosti, starostlivosti o maloleté dieťa, ako aj z toho dôvodu, že zdravotné zariadenia, ktoré jej sestra

navštevujesúvNitreaonanemávodičskéoprávnenie.Ďalejuviedla,žesestrinosudjejniejeľahostajný,
aktívne oslovila blízkych príbuzných: K. B. (otec) s manželkou F. B., L. M. s manželom (teta a ujo), L. B.
s manželom a celou ich rodinou (teta a príbuzní – bratranci, sesternica). Všetci odmietli najmä z dôvodu,
že sa striedajú pri starostlivosti o starých rodičov L. a H. B., ktorí sú odkázaní na pomoc, majú svoje
rodinné povinnosti, odmietli aj pomôcť pri asistencii návštevy lekárov, ktoré A. potrebuje. Preto spolu s
navrhovateľkou v 2. rade požiadali Obec C. o A. zástupcu, kde poznajú zamestnancov a sú ochotné v

prípade potreby s obcou spolupracovať.
Navrhovateľka v 2. rade v čestnom vyhlásení doručenom súdu dňa 04.03.2025 uviedla, že z dôvodu
rodinnej a pracovnej vyťaženosti nemôže byť opatrovníkom svojej sestry A. B.. Má dve maloleté deti
a zároveň pracuje na dohodu ako osobný asistent nepočujúcemu manželskému páru K. a M. E.. Ďalej
uviedla, že momentálne sa o sestru aktívne stará, zabezpečuje jej všetky potreby pre život, stravu,

hygienu, oblečenie, lieky a podporu koníčkov. Finančne sestru podporuje, nakoľko prebrať jej dôchodok
môže iba opatrovník. Prispieva sestre spolu so svojím partnerom, čo ovplyvňuje aj ich rodinný rozpočet.
Zároveň sa sestrin stav mierne zhoršuje, potrebuje väčšiu pozornosť, ktorú jej nedokáže vzhľadom na
uvedené plnohodnotne zabezpečiť, ale v rámci svojich možností sa o sestru stará, avšak je to pre ňu
fyzicky, psychicky, časovo i finančne veľmi náročné a vyčerpávajúce. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

nie je v jej silách zabezpečiť svojej sestre potrebnú a nevyhnutnú starostlivosť, ktorú si jej zdravotný stav
vyžaduje. Aktívne oslovila o pomoc aj D. E. – krstnú mamu, ktorá odmietla byť sestriným opatrovníkom
(cestovanie a pracovná vyťaženosť) a vzhľadom na zdravotný stav K. E. a jeho manželky M. E. nie je
možné, aby boli opatrovníkmi. Preto s navrhovateľkou v 1. rade požiadali Obec C. o A. zástupcu, kde
poznajú zamestnancov a obe sú ochotné v prípade potreby s obcou spolupracovať.

6. Vecne súd zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že úmrtím ustanovenej zástupkyne nesvojprávnej došlo
k relatívnemu zániku zastúpenia. Dôvod zastúpenia na strane zastúpenej stále trvá, a preto bolo
nevyhnutné, aby súd ustanovil nesvojprávnej A. B., nar. XX.XX.XXXX nového opatrovníka, ktorý ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok. S poukazom na uvedené skutočnosti, t. j. že doterajšia opatrovníčka

zomrela, a najmä s poukazom na čestné vyhlásenia oboch navrhovateliek, že sa nemôžu z rodinných
a pracovných dôvodov stať opatrovníčkami svojej sestry A. B., ako aj z dôvodu, že sa nenašla žiadna
iná vhodná osoba z jej rodinného a blízkeho okolia, ktorá by mohla vykonávať funkciu opatrovníka
menovanej, aj s poukazom na vyjadrenie Obce C., že obec neprevezme opatrovníctvo, pokiaľ nebude
určená súdom ako povinná, súd rozhodol o zmene opatrovníka. Uviedol, že vzhľadom na charakter

konania, s poukazom na čl. 7 a 12 CMP a v súlade so zásadou hospodárnosti konania, rozhodol bez
nariadenia pojednávania, keď vyjadrenia dotknutých osôb považoval za dostačujúce na posúdenie veci
za účelom rozhodnutia o návrhu na zmenu opatrovníka.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie Obec C. z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. a), b), f) h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Uviedla, že sa až po doručení uznesenia súdu prvej inštancie dozvedela o tom, že prebiehalo súdne

konanie o zmenu opatrovníctva nesvojprávnej A. B. a súčasne, že za opatrovníka bola ustanovená
Obec C.. Za neprípustné považovala to, aby takýmto zásadným spôsobom bolo odňaté právo osoby,
o ktorej právach sa jedná a má právny záujem na výsledku sporu, konať pred nestranným súdom a
zároveň právo na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za nezákonné,
arbitrárne a nepreskúmateľné. Za nesporné považovala to, že obec ako potenciálny opatrovník v znení

predloženého návrhu navrhovateliek mal právo a zo zákona musel byť účastníkom konania, nakoľko
sa jedná o jeho práva a má právny záujem na výsledku sporu, a to už vo forme priameho účastníka
alebo invervenienta. Bola zmarená realizácia jej procesných práv v danom konaní, a to najmä právo
robiť vyjadrenia, prednesy, zúčastniť sa pojednávania, rozporovať tvrdenia a iné. Namietala, že súdvo veci samej rozhodol na základe jednostranných písomných vyjadrení navrhovateliek, bez toho aby
akýmkoľvek spôsobom verifikoval skutočnosti v nich uvádzané. Bola toho názoru, že odmietnutie, či
popretie ustanovenia za opatrovníka zo strany E. B. je hrubým rozporom s dobrými mravmi.

Poukázal na výpis z LV č. XXXX pre k. ú. C. zo dňa 21.01.2022, podľa ktorého boli nehnuteľnosti:
rodinný dom s. č. XXX postavený na p. č. 2795/375, parcela C-KN č. 2795/304, druh pozemku záhrada
o výmere 27 m2, parcela C-KN č. 2795/375, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere
73 m2 v podielovom spoluvlastníctve B. L. – podiel 1/6-ina k celku, nesvojprávnej A. B. – podiel 1/3-
ina celku a E. B. – podiel 1/2-ica k celku. Z vyššie citovaného výpisu LV ku dňu 21.03.2025 vyplýva

zmena v podielovom spoluvlastníctve nasledovne: B. L. – podiel 1/2-ica k celku, E. B. – podiel 1/2-ica
k celku a nesvojprávna A. B. –bez spoluvlastníckeho podielu. Pre úplnosť uviedla, že B. L. je partnerom
E. B. a spoločne obývajú nehnuteľnosť na adrese C. XXX. Zdôraznila, že jej nie sú známe okolnosti,
za akých došlo k prevodu a strate spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach z A. B. na B. L., a
najmä za akých podmienok (kúpna cena, záväzok doopatrovať a pod.). Odmietnutie opatrovníctva E. B.,
ktorá sa spolu s partnerom v zásade stali „výlučnými“ vlastníkmi nehnuteľnosti, v kontexte pozbavenia

vlastníckeho práva odkázanej A. B. považovala za zásadný rozpor dobrých mravov. Mala za to, že súd
je povinný skúmať okrem procesných náležitostí aj intencie dobrých mravov v širších súvislostiach, a
nie rozhodovať vo veciach iba na základe jednostranného posúdenia.
Uviedla, že opatrovníctvo spočíva výlučne v právnom zákonnom zastúpení osoby v rozsahu v akom bola
pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Inštitút opatrovníctva v tomto kontexte nie je opatrovateľskom

– teda zabezpečovaním každodenných základných potrieb dotknutej osoby. Výrok súdu, ktorým jej určil
povinnosť zabezpečiť, aby o opatrovanca bolo riadne postarané, bol v rozpore so znením zákona, jeho
účelom a významom. Ak by aj obec mala byť určená za opatrovníka, celkom rozhodne nie je povinná
– ani spôsobilá na „osobnú starostlivosť“ o nesvojprávnu osobu, takáto povinnosť je v priamom rozpore
so znením zákona a dotknutými inštitútmi.

Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

9. K odvolaniu Obce C. sa vyjadrila navrhovateľka v 1. rade a uviedla, že obec bola riadne informovaná
o zmene opatrovníctva. Ako prvé volala na VÚC do Nitry, kde jej povedali, že keď sa nikto v tom období

nenašiel, kto by sa podujal opatrovníctva jej sestry A. B., má požiadať o opatrovníctvo obec, ktorá môže
odmietnuť, alebo prijať tento návrh a pri zaujatí stanoviska (odmietnutí) sa celá záležitosť posunie na
VÚC do Nitry a bude spadať pod Mesto Nitra. Následne telefonovala s vtedajším starostom Obce C. M.
M.,ktorýjejporadil,abynapísalažiadosťstým,ženaobecnomzasadnutíbudúdanúvecpreberať,načo
jej bolo doručené vyjadrenie, ktoré priložila k svojmu návrhu. Medzičasom sa však zmenili pomery v obci

a starosta M. M. už nemá svoju funkciu, dočasne ho zastupuje M. K. N., ktorá rovnako bola o všetkom
informovaná a taktiež spolu niekoľko krát telefonovali a o všetkom sa rozprávali. Uviedla, že M. K. N. a
pani K. (pracovníčka obecného úradu, ktorá bola tiež zapojená) kontaktovali právnika obce. Vysvetlené
mala, že chcú, aby boli fyzicky za obec, na súde prítomné, kde sa bude rozhodovať o opatrovníctve A. B..
Totojejbolopovedanépotom,akoprišlorozhodnutiezosúdu,kdesúdurčilzaopatrovníkaobec.Tvrdila,

že osud jej sestry A. B. jej nie ľahostajný. Po smrti jej opatrovníčky sa o ňu stará hlavne mladšia sestra
E. B.. Zo strany obce nebola sestre poskytnutá žiadna pomoc. Keďže je sestrin dôchodok pozastavený,
nikto peniaze nepreberá a všetky náklady na jej život znáša E. B. so svojím partnerom B. L.. Obec vinila
z toho, že skomplikovali beztak náročnú situáciu. Preverovali si majetkové pomery v rodine. Podotkla,
že pred trinástimi rokmi sa vydala a odsťahovala sa do okresu Trnava s tým, že momentálne býva v

I. F.. Pracuje ako učiteľka a má malé dieťa O. G., narodeného XX.XX.XXXX, ktoré potrebuje okrem
bežnej starostlivosti aj zvýšenú pozornosť kvôli svojmu oneskorenému vývinu (je predčasne narodený,
absolvoval pravidelné vyšetrenia - ortopédia, neurológia, riziková poradňa pre predčasne narodené
deti), súčasne navštevuje Špecializované centrum poradenstva prevencie pre žiakov s viacnásobným
postihnutím, P. XX, B., malo by ísť do prvého ročníka, avšak má odklad. Tvrdila, že od jej odsťahovania

sa dlhodobo nikto neobýval ich spoločný dom na adrese C. XXX, na ktorom mali všetky tri sestry rovnaký
podiel, dom chátral, pretože nemali peniaze na to, aby ho udržiavali. Preto navrhla E. B., či neodkúpi jej
časť domu, ktorá s tým súhlasila a po vypracovaní znaleckého posudku sa dohodli na kúpno-predajnej
zmluve a na podmienkach a svoju časť domu jej predala. Do tohto domu išla bývať E. B. s B. L., dom
zútulnili a zrekonštruovali. Tvrdila, že E. doopatrovala D. E. a zabezpečila aj s B. L. starostlivosť o A.

B.. Počas života D. E. sa dohodli na predaji spoluvlastníckeho podielu A. B. na nehnuteľnosti. Uviedla,
že boli dodržané všetky potrebné postupy, a to znalecký posudok, kúpno-predajná zmluva s tým, že
všetko prešlo riadne cez súd. Financie za dom má nesvojprávna A. B. vyplatené na svojom účte, kde s
nimi môže narábať iba opatrovník. Bola toho názoru, že ide o dostatočnú čiastku pokrývajúcu nákladyna život A. B., pre ktorú majú určite väčšiu hodnotu financie, za ktoré budú uhradené jej zdravotné
náklady a potreby pre život ako nehnuteľnosť, o ktorú jej zdravotný stav, sa nedovolí starať a ani ju
užívať. Ďalej uviedla, že E. B. so svojím partnerom mali aktívny záujem si vziať A. B. aj do domu na

adrese C. XXX, lenže sestre A. prekáža hluk detí. V súčasnosti býva A. B. v dome K. E. a starostlivosť
jej poskytuje sestra E. so svojím partnerom. Starostlivosť o nesvojprávnu je veľmi náročná. Vzhľadom
na komplikácie zo strany obce a jej výhrad sa najbližší rodinní príslušníci zhodli, že najlepším riešením
bude za opatrovníka nesvojprávnej ustanoviť B. L., ktorý pozná povahu i zdravotný stav nesvojprávnej
a súhlasí s ustanovením za opatrovníka.

10. K odvolaniu Obce C. sa vyjadrila navrhovateľka v 2. rade a uviedla, že Obec C. bola kontaktovaná
telefonicky v decembri 2024 jej sestrou F. G. pred podaním žiadosti o určenie opatrovníka A. B. na
súd. Obec C. mala zasadnutie obecného zastupiteľstva dňa 23.12.2024, na ktorom bola prejednávaná
žiadosť, ktorú podala F. G. a následne jej bolo doručené vyjadrenie z obecného úradu, z ktorého so
sestrou pochopili, že Obec C. prevezme opatrovníctvo A. B., ak bude určená súdom ako povinná v

danom prípade. Na základe toho podali žiadosť na Okresný súd Nitra ohľadom návrhu na určenie
opatrovníctva, kde ako navrhovaného nového opatrovníka uviedli Obec C..
Uviedla, že dom mala vo vlastníctve so sestrami, každá v 1/3. V dome nikto niekoľko rokov nebýval
a postupne chátral. V podstate je dom nepredajný, nakoľko sa nachádza v spoločnom dvore,
bez pozemku, so spoločným vodomerom, bez parkovacieho miesta. Potenciálny predaj mohol byť

realizovateľný jedine medzi rodinou. Babka D. E., na ňu často naliehala, aby sa vrátila bývať naspäť
do domu a aby vyriešila podiely svojich sestier F. a A.. Nakoniec sa s partnerom dohodli na tom, že
podiely od sestier odkúpia. V roku 2021 odkúpili podiel od F. G. a dom začali rekonštruovať, aby sa v
ňom dalo bývať. Nemohli užívať dom bez toho, aby nevyriešili aj A. podiel. A. bývala dlhodobo spolu
s babkou vo vedľajšom dome v rámci spoločného dvora, ktorý babka darovala svojmu synovi K. E.. S

vlastníctvom nehnuteľnosti sú spojené aj povinnosti a A. sa nemohla podieľať na starostlivosti a údržbe
domu, pretože na to nemala príjmy. S babkou, ktorá bola v tom čase súdom určeným opatrovníkom
A. sa dohodli a ona s predajom A. podielu súhlasila. Súd odkúpenie podielu schválil, A. bola na jej
účet vyplatená hodnota podielu podľa znaleckého posudku a na základe kúpnej zmluvy. Podiel od
A. odkúpil jej partner B. L. v roku 2024. Poukázala na skutočnosť, že po úmrtí dedka K. E. mala A.

nárok na dedičský podiel aj na dome, ktorého vlastníkom je ujo K. E., C. P. I. XXX. Počas dedičského
konania sa s babkou dohodli a dedičský podiel od A. odkúpil. Po dedičskom konaní po babke sa A.
stane spoluvlastníčkou bytu v Q., ktorý patril babke. V byte býva babkina sestra, ktorá tam má právo
doživotného užívania. Dedičské konanie po babke bude až vtedy, keď bude súdom určený opatrovník,
ktorý bude zastupovať A. v rámci dedičského konania. Nestotožnila sa s vyjadrením Obce C. na svoju

osobu o hrubom porušení dobrých mravov z dôvodu, že nechce byť opatrovníčkou svojej sestre. Tvrdila,
že celé roky babke pomáhala so starostlivosťou o A.. Jej partner B. L. ich na pravidelnej báze vozieval na
lekárske vyšetrenia, kde na nich čakával aj niekoľko hodín. To malo za následok, že si nestíhal plniť svoje
pracovné záväzky a povinnosti, nemohol sa riadne sústrediť na prácu. Mal veľmi veľa vymeškaných
hodín.Potomponociachsasnažilzameškanúprácudobehnúť.PracujevoblastiIT.Následkomtohomal

v práci ťažkosti. Uviedla, že momentálne všetky poplatky hradí za A. aj so svojím partnerom, pretože od
novembra 2024 je pozastavený invalidný dôchodok pre A., nakoľko ho môže preberať iba súdom určený
opatrovník. Napriek tomu, že A. má na účte peniaze z predaja podielu domu nie je možné ich používať
na zabezpečenie jej potrieb, nakoľko s peniazmi na účte môže disponovať iba opatrovník. Počas Vianoc
bola A. u nej viac ako dva týždne. Starali sme sa o ňu so svojím partnerom a bolo to neskutočne náročné.

A. u nich nebola spokojná, pretože jej prekážali ich deti, ktoré sú podľa nej hlučné. Zbalila si veci do tašky
a chcela odísť preč. Ona má rada svoj kľud a rutinu, čo jej nevie zabezpečiť, nech sa akokoľvek snaží. A.
momentálne býva v dome u uja K. E., avšak za ňou denne chodí a poskytuje jej starostlivosť. Sestra F.
G. je nápomocná, rieši lekárov, chodí s A. na lekárske vyšetrenia. Každý má svoje záväzky a stalo sa aj
to, že nemal kto ísť s A. na lekárske vyšetrenie, tak F. objednala sanitku so sprievodom. A. na vyšetrenie

pripravila a za túto službu aj zaplatila, hoci to bolo veľmi drahé. Za smutné označila to, že zodpovednosť
za A. je mierená hlavne na ňu, a pritom majú aj otca K. B., ktorý býva v O. neďaleko nemocnice so
svojou manželkou, ktorá je zdravotná sestra a momentálne externe študuje za záchranára. Deti nemajú.
Bola toho názoru, že aj on by sa mal podieľať na starostlivosti o svoju dcéru A.. F. G. kontaktovala otca
s prosbou, či by bol ochotný A. robiť sprievod na lekárskom vyšetrení, čo rázne odmietol. Dodala, že

z celej tejto situácie je neskutočne unavená a vyčerpaná a jediné, čo chce je, aby bolo o jej sestru A.
B. dobre postarané. Ďalej uviedla, že s rodinou znovu prehodnotili celú situáciu ohľadom opatrovníka
pre A. B. a jej partner B. L. sa ponúkol, že je ochotný byť jej opatrovníkom. S A. sa veľmi dobre už roky
poznajú a sú v dennom kontakte. Veľmi často ju vozieva na lekárske vyšetrenia a v prípade potreby justráži a robí jej spoločnosť. Súd prvej inštancie požiadala o zmenu svojho pôvodne podaného návrhu
na určenie opatrovníka z Obce C. na jej partnera B. L., ktorého čestné prehlásenie priložila.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie podal včas
oprávnený subjekt (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa je dôvodné, v dôsledku čoho

je nutné uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

12. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je zmena opatrovníka nesvojprávnej. Predmetom
odvolacieho konania je posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o ustanovení Obce C. za
opatrovníka nesvojprávnej a o vymedzení práv a povinností opatrovníkovi nesvojprávnej.

13. Podľa čl. 8 Základných princípov CMP, na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak
zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 7 ods. 1 CMP, účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.

16. Podľa § 7 ods. 2 CMP, v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho
právach a povinnostiach sa má konať.

17. Podľa § 10 ods. 1 CMP, ak sa niekto z tých, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať,
nezúčastní konania od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie, uznesenie, ktorým ho priberie
do konania ako účastníka.

18. Podľa § 33 ods. 1 CMP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon
neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.

19. Podľa § 33 ods. 2 CMP, na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je
potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní

predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

20. Podľa § 272 CMP, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

21. Podľa § 274 ods. 1 CMP, súd rozhoduje uznesením.

22. Podľa § 274 ods. 2 CMP, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah
opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.

23. Podľa § 275 CMP, súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá

na pokyny súdu.

24. Podľa § 276 CMP, súd odvolá opatrovníka z výkonu funkcie na jeho návrh.

25. Podľa § 277 ods. 1 CMP, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka.

26. Podľa § 277 ods. 2 CMP, súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje
povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov.

27. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd

rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.28. Podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný
fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za
opatrovníkaorgánmiestnejsprávy,prípadnejehozariadenie,akjeoprávnenévystupovaťsvojímmenom

( § 18 ods. 1).

29. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých,
ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

30.Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,každýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

31. Podľa § § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

32. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp
kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania, ktoré musí vykazovať určitú kvalitu
a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri
konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú
vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá
v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých

procesnýchprávstránsporu/účastníkovkonania,ktoré(práva)slúžianaochranuichprávaoprávnených
záujmov v občianskom súdnom konaní.

33. Nemožno opomenúť, že procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na
ďalšie súdne konanie, je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je

účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený pri
jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa
mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a
spravodlivý proces.

34. Civilný mimosporový poriadok vníma stanovenie okruhu účastníkov buď ako procesné účastníctvo
založené na výslovnom označení v zákone (§ 7 ods. 1) alebo procesné účastníctvo osôb, o
ktorých právach a povinnostiach sa má konať. Vymedzenie okruhu potencionálnych účastníkov
konania o opatrovníctve nadväzuje na hmotnoprávnu úpravu Občianskeho zákonníka, ktorý môže
byť v konkrétnych konaniach veľmi rozdielny a závisí od viacerých faktorov najmä na strane osoby

obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony.

35. Obsahom spisu a pripojených spisov mal odvolací súd za preukázané, že rozsudkom Okresného
súdu Nitra č. k. 11Ps/1/2006-25 zo dňa 17.05.2006 bola A. B. pozbavená spôsobilosti na právne úkony
a za opatrovníka jej bola ustanovená R. B., nar. XX.XX.XXXX. Z dôvodu úmrtia R. B. dňa XX.XX.XXXX,

Okresný súd Nitra uznesením č. k. 11P/55/2009-5 zo dňa 16.02.2009 ustanovil D. E., nar. XX.XX.XXXX
za opatrovníka nesvojprávnej. Keďže D. E. dňa XX.XX.XXXX zomrela, sestry nesvojprávnej (F. G. a E.
B.) podali na súd návrh na zmenu opatrovníka a za opatrovníka navrhli ustanoviť Obec C..

36. Opatrovníctvo je inštitút, ktorý slúži na ochranu určitých skupín subjektov, resp. ich záujmov. Výkon

opatrovníctva je viazaný na určitý účel a tam kde plní právno-ochrannú funkciu a predpoklady a dôvody
pre jeho ustanovenie vyplývajú z hmotného práva, hovoríme o hmotnoprávnom opatrovníkovi, ktorý vo
všeobecnej rovine plní funkciu ochrany subjektov v hmotnoprávnych vzťahoch. Zastúpenie fyzických
osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony, vrátane maloletých osôb (§ 26, § 27 Občianskeho
zákonníka) je obligatórne. Subjekt opatrovníka nemusí byť výlučne fyzická osoba. Z ustanovenia §

27 ods. 3 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť preferenciu určitých subjektov a ich ustanovenie
do tejto funkcie. Ide predovšetkým o príbuzných fyzickej osoby a ak ich niet, tak inej vhodnej osoby.
Pre naplnenie inštitútu opatrovníctva zo strany fyzickej osoby je potrebné, aby opatrovník s výkonom
tejto funkcie súhlasil. Subsidiárne zákon počíta i s možnosťou ustanovenia tzv. verejného opatrovníka- orgánu miestnej správy, prípadne jeho zariadenia, ak je oprávnené vystupovať svojím menom. K
ustanoveniu verejného opatrovníka dochádza až v prípade, že sa súdu napriek úsiliu nepodarilo nájsť z
okruhu príbuzných či iných vhodných subjektov žiadnu fyzickú osobu, ktorá by mohla vykonávať funkciu

opatrovníka. Tzv. verejný opatrovník vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich zamestnancov a v
súlade s vymedzením úloh miestnej samosprávy. Ustanovenie orgánu miestnej správy za opatrovníka
občana nie je viazané na jeho súhlas.

37. Odvolací súd poukazuje na nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý sa ako prvé nevysporiadal

so skutočnosťou, že osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony aktuálne nemá zákonného
zástupcu (jej opatrovník zomrel), teda nebola v predmetnom konaní ani riadne zastúpená.

38. Následne súd prvej inštancie rezignoval na svoju povinnosť zamerať sa na vyhľadávanie príbuznej
alebo inej fyzickej osoby, ktorá by mohla vykonávať funkciu opatrovníka, spĺňala by predpoklady pre
výkon funkcie opatrovníctva a s ustanovením do tejto funkcie by súhlasila, ale uspokojil sa iba s čestnými

vyhláseniami navrhovateliek, ktoré uviedli, že žiadny z oslovených blízkych príbuzných nesúhlasil
s výkonom funkcie opatrovníctva. Odvolací súd zdôrazňuje, že až vtedy, keď sa súdu napriek riadne
vykonanému šetreniu nepodarí nájsť žiadnu takúto vhodnú osobu, sa súd obracia na orgán miestnej
samosprávy (obec, či mesto), u ktorého platí výnimka z pravidla, že k opatrovníctvu je nutný súhlas
opatrovníka, a to v zmysle § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie reflektuje práve na

prípady predídenia situácie, aby sa osoba mohla ocitnúť bez opatrovníka. Žiada sa dodať, že ustanoviť
za opatrovníka právnickú osoby by malo byť skôr výnimkou, pretože prvoradou zostáva povinnosť súdu
ustanoviť za opatrovníka predovšetkým niekoho z príbuzných alebo inú vhodnú osobu, ktorá by bola
ochotná túto funkciu zodpovedne vykonávať a má na to všetky predpoklady.
Pokiaľ sa súdu podarí nájsť príbuznú alebo inú fyzickú osobu, alebo aj v prípade, že sa jej takúto osobu

nájsť nepodarí, a tak bude do úvahy prichádzať verejný opatrovník, je povinnosťou súdu takúto osobu,
či potenciálneho verejného opatrovníka uznesením pribrať do konania ako účastníka (§ 10 ods. 1 CMP),
aby tak mohol realizovať všetky svoje procesné práva a povinnosti, ktoré mu zákon priznáva.
Súd prvej inštancie nielenže nevykonal žiadne šetrenie ohľadne príbuznej alebo inej vhodnej fyzickej
osoby, ktorá by mohla vykonávať funkciu opatrovníka osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony,

ale potenciálneho verejného opatrovníka (Obec C.) do konania ako účastníka konania nepribral, čím
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

39. Odvolací súd uvádza, že konanie o ustanovenie opatrovníka (teda aj o jeho zmene) je konaním, ktoré
prebiehaobligatórnespojednávaním,keďžezožiadnehozákonnéhoustanovenianevyplýva,žebytomu

malo byť inak. Oustanovení hmotnoprávneho opatrovníka rozhoduje súd v mimosporovom konaní podľa
§ 272 - § 277 CMP a plní vo všeobecnej rovine funkciu ochrany subjektov v hmotnoprávnych vzťahoch.

40. Súd prvej inštancie napriek uvedenému rozhodol bez nariadenia pojednávania. Pochybenie súdu
prvej inštancie nastalo aj v tom, že ustanovením (nového) opatrovníka nezmenil predchádzajúce súdne

rozhodnutie, ktorým bol osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony ustanovený opatrovník, ktorý
zomrel.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b)
CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391

ods. 1 CSP).

42. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
podľa § 391 ods. 2 CSP, bude vysporiadať sa so skutočnosťou, že osoba pozbavená spôsobilosti na
právne úkony aktuálne nemá zákonného zástupcu, teda nie je v predmetnom konaní riadne zastúpená.

Následne bude súd zisťovať, či existuje príbuzná alebo iná fyzická osoba, ktorá by mohla vykonávať
funkciu opatrovníka, spĺňala by predpoklady pre výkon funkcie opatrovníctva (spôsobilosť na právne
úkony, morálne predpoklady, osobnostné predpoklady, zdravotné predpoklady, finančné zabezpečenie
opatrovníka, vzájomné vzťahy opatrovníka a opatrovanca, absencia kolízie záujmov) a s ustanovením
do tejto funkcie by súhlasila (v tejto súvislosti odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti,

že obe navrhovateľky navrhujú ako opatrovníka ustanoviť B. L.). Takúto osobu súd prvej inštancie
priberie uznesením do konania ako účastníka (totožný postup bude aplikovať aj v prípade potenciálneho
verejného opatrovníka, ak by nebolo možné osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony ustanoviť
za opatrovníka žiadnu vhodnú fyzickú osobu). Následne na prejednanie veci nariadi pojednávanie, ato tak, aby účastníci konania mali dostatok času na prípravu na takéto pojednávanie v súlade s § 33
ods. 2 CSP. Súčasne umožní účastníkom zúčastniť sa prejednania veci, poskytne im právo vyjadrovať
sa k vykonanému dokazovaniu, prípadne vykoná aj ďalšie dokazovanie navrhnuté účastníkmi konania,

ak takéto bude považovať za potrebné pre rozhodnutie vo vec. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
zároveň vymedzí rozsah oprávnení a povinností opatrovníka a zmení predchádzajúce rozhodnutie súdu
o ustanovení opatrovníka osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony. Súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby spĺňalo kritériá riadneho a preskúmateľného rozhodnutia podľa
§ 220 ods. 2 CSP, pričom sa vysporiada s podstatnou argumentáciou účastníkov konania (vrátane

námietok uplatnených v rámci odvolacieho konania).

43. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a v
súlade s § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

44. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).