Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, August 25, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/161/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823221310
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:3823221310.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: W. L., rod. K., narodenej XX. V. XXXX, Z.,
W. XX, zastúpenej advokátkou doc. JUDr. Lilou Bronislavou Pavelkovou PhD., Bratislava, Jesenského
12, IČO: 30 852 064, proti žalovanému: W. L.W., narodenému XX. T. XXXX, B.Á., I. XXX/X, a súčasne U.,
XXXX S. M. H. #. F. H. XXXXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva,
vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 21C/45/2023, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 28. júna 2024 č. k. 27Co/44/2024-45, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Krajský súdu v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd") potvrdil uznesenie

Okresného súdu Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie"") z 09. apríla 2024, č.k. 21C/45/2023-25,
ktorým súd vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci a konanie zastavuje. Odvolací súd žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

2.Súdprvejinštancievodôvodneníuviedol,žežaloboudoručenoudňa09.novembra2023sažalobkyňa
domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM") po rozvode

manželstva, navrhujúc, aby žalovanému prikázal súd do vlastníctva peniaze z predaja rodinného domu
s garážou v U., Š.G. H., N. S. B. W. H. M., Č. XXXX, U. D. H., ktorý je postavený na parcele č.
XXXXXXXXXX; motorové vozidlo zn. G., W. M.; motorové vozidlo zn. W., model Q. a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel vo výške 100 000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
tiež jej nahradil trovy konania. Uviedla, že manželstvo so žalovaným uzavreli dňa 09. januára 2010
v Spojených štátoch amerických, obaja sú štátni občania Slovenskej republiky a USA. Ich posledné

spoločné bydlisko ako manželov bolo v USA v meste H. M., I. U. D. H., kde už v súčasnosti nebývajú.
Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. z 18. augusta 2022 pod sp. zn.
27Pc/7/2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. augusta 2022. Obaja manželia majú trvalý pobyt
na území Slovenskej republiky, žalovaný má trvalý pobyt aj v USA, kde aj preberá zásielky. Bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo počas trvania manželstva modifikované, ani zrušené. Po zrušení
manželstva sa žalobkyňa pokúsila o vyporiadanie ich BSM dohodou, avšak bezúspešne. Žalobkyňa

tvrdila, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov pôvodne tvorili aktíva, a to nehnuteľnosť, rodinný
dom s garážou v USA (Š. H.), ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a pozemku vo veľkosti 479 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva Y. XX M.
J. I. X H. M., motorové vozidlo zn. G., W. M., uzavretá limuzína, nadobudnuté v roku 2016 za kúpnu
cenu 30 000 USD, hodnota ktorého vozidla ku dňu rozvodu bola približne 10 000 USD, ďalej motorové
vozidlo zn. W., W. Q., nadobudnuté v roku 2018 za kúpnu cenu 70 000 USD, hodnota ktorého vozidla

bola ku dňu rozvodu približne 35 000 USD. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tvorili aj pasíva,
a to pôžička 10 000 eur čerpaná žalobkyňou z dôvodu zabezpečenia si potrebných osobných vecí,ktoré si musela zakúpiť po tom, ako zistila, že ich rodinný dom bol predaný a manžel na jej správy
vôbec nereagoval. Žalobkyňa sa už nemala kam vrátiť, preto zostala na Slovensku a nakoniec sa tu
manželia aj rozviedli. Uviedla, že podľa jej výpočtu má majetok v ich BSM hodnotu vyše 340 000 USD.

Na dom sa viazala hypotéka, ale jej výšku žalobkyňa nevedela vyčísliť, keďže vinou žalovaného stratila
možnosť všetky veci (vrátane dokladov) držať, preto presnú výšku majetku musí vyčísliť žalovaný a
v prípade ak to neurobí, navrhla započítať na hypotéku sumu 140 000 USD. Okrem hypotéky by mal
žalovaný predložiť aj dôkazy, týkajúce sa jeho životnej poistky, ktorá predstavovala nemalú hodnotu a
bitcoinov, ktoré rodina vlastnila. Rovnako ako v prípade hypotéky navrhla, aby súd prvej inštancie vyzval

žalovaného na doplnenie chýbajúcej položky BSM. Navrhla pracovať so sumou 200 000 eur ako sumou
na rozdelenie, ktorá je tvorená „ziskom" z predaja domu po zaplatení hypotéky vo výške 200 000 USD,
hodnotou auta G. 10 000 USD a hodnotou auta W. 35 000 USD. V prípade úveru 10 000 eur, ktorý
spláca výlučne žalobkyňa, navrhla súdu prvej inštancie, aby ho prikázal jej a o jeho podiel vo výške 1/2
sa navýšil jej podiel na BSM. Za reálne považovala, aby žalovaný vyplatil žalobkyni vyrovnací podiel vo
výške 100 000 eur. Na základe vyššie uvedeného túto variantu považovala za najschodnejšiu, dôvodiac,

že žalovaný užíva (možno predal v USA) obe motorové vozidlá, dom s garážou predal bez jej vedomia,
ako bolo uvedené vyššie.

2.1 Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 3, § 9, § 161 ods.1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP"), § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom

a procesnom (ďalej len „ZMPS") konštatoval, že právomoc slovenských súdov v konaní o majetkových
právach, medzi ktoré patrí aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je dané
len v prípade, že žalovaný má na území Slovenskej republiky tento majetok, bez ohľadu na jeho bydlisko
(žalovaný sa má zdržiavať v USA, kde preberá aj poštu), avšak z predmetnej žaloby podľa jeho názoru
nevyplynulo, že by sa na území Slovenskej republiky nachádzali nejaké hnuteľné alebo nehnuteľné

veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Motorové vozidlá, ktoré označila žalobkyňa
že majú patriť do BSM, boli kupované a evidované v USA a žalovaný ich užíva (či možno predal) na
území USA a zo žaloby nevyplynulo, že by sa tieto nachádzali na Slovensku. Rovnako rodinný dom,
ktorý má patriť do BSM sa nachádza v USA, ktorý ako uvádzala žalobkyňa, mal údajne žalovaný predať
za 295 000 USD. Podľa názoru súdu prvej inštancie peňažné prostriedky v inštitúciách bankového

typu nepredstavujú majetok nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky, keďže vzhľadom na ich
nehmotný charakter ako majetkového práva nie je dosť možné určiť miesto, kde sa táto pohľadávka
nachádza a vychádzať z tejto skutočnosti pri skúmaní danosti právomoci slovenských súdov v tejto veci
konať, čo platí aj v prípade bitcoinov (naviac ani nie je zrejmé na akých účtoch a kde vedených by sa tieto
mali nachádzať). Identicky v prípade životnej poistky z dôvodu jej nehmotného charakteru nemožno určiť

miesto, kde sa nachádza, pričom žalobkyňa ani neuviedla žiadne bližšie informácie o tejto. Právomoc
slovenských súdov tak podľa názoru súdu prvej inštancie nie je daná, keďže žalobkyňa nepreukázala, že
by sa majetok tvoriaci masu BSM nachádzal na území Slovenskej republiky. Pre nedostatok právomoci
slovenských súdov konať vo veci ako neodstrániteľnej vade procesných podmienok, ani podľa iných
ustanovení zákona č. 97/1963 Zb., tak súd prvej inštancie podľa § 9 ods. 1 a § 161 ods. 2 CSP konanie

zastavil.

2.2 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 a 262 ods. 1 a 2 CSP,
zastavenie konania zavinila žalobkyňa, avšak žalovanému žiadne trovy preukázateľne v tomto konaní
nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal.

3. Odvolací súd námietky odvolateľky vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie zistených skutočnostiach a v následnom právnom posúdení veci.

3.1 Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne ak by sa majetok, o

vyporiadanie ktorého ide (a s ním súvisiace práva), nachádzal na území Slovenskej republiky, potom
by mal slovenský súd právo v tejto veci konať a rozhodnúť. Keďže ťažiskový majetok konkretizovaný
žalobkyňou, ktorý označila ako predmet vyporiadania BSM a ktorý je zreteľne identifikovateľný územím
iného štátu, na ktorom sa má nachádzať (hnuteľné a nehnuteľné veci v USA a s nimi súvisiace
práva), s ktorým ale SR nemá uzatvorenú osobitnú medzinárodnú zmluvu pre danú oblasť (upravujúcu

majetkové vzťahy manželov), bolo potrebné postupovať podľa príslušnej vnútroštátnej právnej úpravy,
t.j. vychádzať z ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
(ďalej len „ZMPS"). Pripomenul, že súd prvej inštancie týmto spôsobom aj postupujúc, s poukazom na
všeobecné kritérium právomoci podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom aprocesnom (z dôvodu absencie osobitnej normy právomoci pre majetkové vzťahy manželov) a okolnosti
posudzovanej veci (absencia spoločného majetku manželov na území SR) správne ustálil, že v danom
prípade nemá právomoc konať o vyporiadaní BSM strán sporu po rozvode ich manželstva, keďže v

posudzovanej veci ide o práva k majetku nachádzajúcemu sa v inom štáte.
3.2 Ďalej odvolací súd uviedol, že v konkrétnostiach vo vzťahu k okruhu majetku, ktorý žalobkyňa
označuje ako spoločný majetok manželov, ktorý žiada vyporiadať, primárne pokiaľ ide o nehnuteľný
majetok a to rodinný dom s garážou, tento sa nesporne aj podľa tvrdení samotnej žalobkyne nachádza
na území USA, v dôsledku čoho nie sú naplnené podmienky výlučnej právomoci slovenského súdu

podľa miesta, kde sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania podľa § 37d písm. a) ZMPS.
Nemožnosť konať pre nesplnenie zákonnej podmienky danej ust. § 37 ZMPS dopadá aj na žalobkyňou
označený hnuteľný majetok a to motorové vozidlá, ktoré ako sama uvádza boli kupované, evidované
a užívané v USA a pre určenie právomoci o tomto majetku konať je bez významu, či ich žalovaný
ďalej užíva, prípadne ich predal v USA (čo je naviac len v rovine ničím nepodloženého teoretizovania
žalobkyne). Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdenú životnú poistku žalovaného a tiež tvrdené vlastníctvo

bitcoinov manželmi, tak žalobkyňa ani v žalobe, ani následne v priebehu konania (tiež odvolacieho)
neprodukovala v konkrétnostiach vo vzťahu k nim také skutkové tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé ani vo
vzťahu k nim založiť právomoc slovenských súdov o vyporiadaní takéhoto majetku/majetkového práva
konať. Nielenže nepredložila ani najmenší dôkaz o ich existencii, ale neprodukovala ani elementárne
skutkovétvrdenia,ktorébybolispôsobilékzáveru,žetietospĺňajúzákonnúpodmienkupredpísanúust.§

37 ZMPS. Vo vzťahu k bitcoinom neuviedla kedy, kým a v akej hodnote mali byť nadobudnuté a na akom
v účte a v ktorom štáte sa majú nachádzať, vo vzťahu k životnej poistke ani neuviedla, kedy a na území
ktoréhoštátujumalžalovanýuzatvoriť.Pokiaľťažiskovovodvolanížalobkyňazakladásvojodlišnýnázor
na nedostatok právomoci slovenských súdov v tejto veci konať na tvrdení, že predmetom vyporiadania
BSM sú tiež pasíva, za ktoré označuje úver, ktorý mal byť ako sama uvádza čerpaný výlučne ňou z

kartového účtu na jej osobné potreby, ktorý má byť viazaný k spoločnému účtu v slovenskej pobočke
bankovej inštitúcie Mbank, na ktorom spoločnom účte ako zároveň uvádza, nie sú žiadne finančné
prostriedky, pričom zároveň tvrdí, že zrušenie tohto spoločného účtu je podmienené vyporiadaním BSM,
tak ani v tomto smere odvolací súd nepovažoval jej námietky za spôsobilé k odlišným záverom, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

3.3. Podľa odvolacieho súdu žalobkyňa existenciu takéhoto spoločného účtu, ktorý by bol naďalej
aktívny,čitvrdenieoúverespojenomstakýmtoúčtom,ktorýbybolnaviacmožnépovažovaťzaspoločné
pasívum manželov, žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala. Neuviedla ani dátum uzavretia
zmluvy o poskytnutí úveru, či zriadenia kartového účtu, dátum čerpania/vyčerpania úveru, prípadne

jeho aktuálny zostatok a to napriek tomu, že tvrdí, že ide o účet spoločný a teda má nepochybne
prístup k zadováženiu si listín, ktoré by boli spôsobilé jej tvrdenia hodnoverne preukázať. Za takýto
dôkaz rozhodne nemožno podľa názoru odvolacieho súdu považovať fotokópiu tzv. „detailu z účtu",
ktorý síce svojím obsahom naznačuje, že spolumajitelia bližšie neidentifikovaného (jeho číslom) určitého
účtu vedeného v Mbank môžu byť/boli obaja bývalí manželia. Tento detail účtu však nie je sprevádzaný

jeho datovaním a preto ho nemožno považovať za dôkaz toho, že takýto účet je stále aktívny. Naviac,
podľa tvrdenia samotnej žalobkyne, na tomto nemajú byť žiadne peňažné prostriedky, ktoré by mali
byť spoločným majetkom a byť tak predmetom vyporiadania. Nad rámec toho, že nebola preukázaná
ani aktuálna existencia samotného účtu, nebol preukázaný ani úver ako spoločné pasívum spôsobilé k
vyporiadaniu, keď za dôkaz o jeho existencii a spôsobilosti byť spoločným pasívom nemožno považovať

predložený „detail kreditnej karty", z ktorého vyplýva, že ide o kreditnú Mastercard kartu na meno „W. L."
zriadenú k spoločnému účtu, že na tejto (kartovom účte) sú/mali byť k čerpaniu dostupné ešte úverové
prostriedky vo výške 8,95 eura a celkové zadĺženie malo byť vo výške 10.023,77 eur, keďže ani v tomto
prípade nejde o listinu, z ktorej by bolo zjavné jej datovanie a z hľadiska potrebných informácií má
takto nulovú výpovednú hodnotu. V zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt" (práva patria len

bdelým) bolo tak aj v okolnostiach danej veci na žalobkyni, akým spôsobom dôvody založenia právomoci
formulovala a na akých skutočnostiach tieto zakladala a to vo vedomí, že pasivita, či nesprávne zvolená
argumentácia, môže priniesť pre ňu negatívne dôsledky, k naplneniu čoho aj došlo v posudzovanej veci
na strane žalobkyne, keď táto neprodukovala také tvrdenia a dôkazy, ktoré by boli spôsobilé k záveru
o splnení zákonnej podmienky danej ust. § 37 ZMPS pre to, aby súdy na území SR mohli v majetkovej

veci týkajúcej sa strán sporu konať.

3.4 Bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia považoval odvolací súd aj jej
argumentáciu, že o rozvode manželstva rozhodol slovenský súd, preto aj majetkové vyporiadanie porozvodemanželstvabymalvykonaťslovenskýsúd,keďžeotázkaprávomocivovecirozvodumanželstva
je totiž riešená právnymi predpismi odlišne. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie k záveru,
že v posudzovanej veci nie je daná právomoc slovenských súdov na to, aby mohli konať a vo veci

rozhodnúť a keďže ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd prvej inštancie správne
konanie zastavil.

3.5 O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako síce úspešnému v odvolacom konaní, nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu z obsahu spisu vznik trov nevyplýva.

4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktorého prípustnosť
vyvodzovala z § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP"). Dovolateľka v podanom dovolaní namieta, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces,
keďže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil jej uplatnenie procesných práv. Konanie bolo

zastavené na základe toho, že išlo o konanie s cudzím prvkom a žalovaný nemal majetok na území
Slovenskejrepubliky.Dovolateľkavšaktvrdí,žemajetoknaSlovenskupreukázala-idenajmäospoločné
účty v slovenskej banke. Vzhľadom na to mala byť podľa nej právomoc slovenského súdu daná.
Dovolateľkaďalejpoukazujenato,žeajvprípade,akbyprávomocneboladanábežne,malsúdmožnosť
právomoc si výnimočne založiť podľa § 47a zákona č. 97/1963 Zb., pretože konanie nie je možné účinne

viesť v cudzine a vec má úzku väzbu na Slovensko. Zdôrazňuje, že obaja účastníci sú slovenskí občania,
žijú na Slovensku a ich majetok sa nachádza na účtoch v slovenských bankách. V USA nie je možné
konanie začať, pretože rozvodové konanie už prebehlo na Slovensku, čím je naplnená podmienka
nemožnosti viesť konanie v cudzine. Súd podľa názoru dovolateľky aplikoval zákon príliš formalisticky
a tým jej znemožnil prístup k súdu, čím došlo k zásahu do jej základných práv. Pokiaľ slovenské súdy

nebudú konať, nebude existovať žiadny súd, na ktorý by sa mohla obrátiť, čo je v rozpore s Európskym
dohovorom o ochrane ľudských práv a judikatúrou Ústavného súdu SR aj Európskeho súdu pre ľudské
práva. Z tohto dôvodu sa dovolateľka domáha zrušenia uznesení súdov nižšieho stupňa a vrátenia veci
na ďalšie konanie.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

6. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok
a tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej
Civilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
je dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak

zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,
nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.

7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto

v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťoudovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva

dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu
do práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci
procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v

dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny
proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).

11. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v
zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil
vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu,
že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3 Cdo 41/2017, 3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo
73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie

dovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý
proces.

12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých
prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na

spravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať
postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré
sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo

nazastúpeniezvolenýmzástupcom,právonapredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistrán
v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

13. Žalobkyňa namietala absenciu aplikácie § 47a ZMPS súdmi spojenú s odmietnutím jej práva na

prístup k súdu.

14. Podľa § 47a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v účinnom
znení ( „ ZMPS") Ak podľa tohto oddielu nemá slovenský súd právomoc, môže si vo výnimočných
prípadoch túto právomoc založiť, ak sa konanie nemôže účinne začať alebo uskutočniť v cudzine

a vec má úzku väzbu na Slovenskú republiku. To platí aj vtedy, že uznanie cudzieho rozhodnutia
bolo v Slovenskej republike zamietnuté a v cudzine nemožno uskutočniť nové konanie pre prekážku
právoplatne rozhodnutej veci.

15. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že zásada iura novit curia (súd pozná právo), ktorá sa

však nevzťahuje na cudzie právo. Cudzie právo je okolnosťou, ktorá musí byť dokázaná. Strana,
ktorá sa chce odvolávať na cudzie právo, ho musí v konaní tvrdiť (bremeno tvrdenia) a preukázať
(dôkazné bremeno). Žalobkyňa sa domáhala aplikácie §47a ZMPS z dôvodu nemožnosti vysporiadať
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v USA, a preto bolo jej povinnosťou v konaní preukázať túto
skutočnosť. Keďže tieto tvrdenia o nemožnosti začatia konania v cudzine neboli v konaní preukázané,

odvolací súd postupoval správne, keď neaplikoval §47a ZMPS pre nenaplnenie tejto podmienky. Súd
mal preukázané, že majetok, ktorý žiadala vyporiadať sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky.
Ohľadne predmetného majetku nie je preukázaná úzka väzba na Slovenskú republiku.

16. Podľa § 216 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") súd je viazaný

žalobným návrhom žalobcu.

17. Žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu požadovala prikázanie do vlastníctva žalovaného peniaze
z predaja rodinného domu s garážou v USA, motorové vozidlo zn. G., model M. a Motorové vozidlozn. W., model Q.. Súčasne požadovala, aby žalovaného súd zaviazal zaplatiť jej vyrovnávací podiel vo
výške 100 000 eur.

18. Z uvedeného žalobného návrhu je zrejmé, že žalobkyňa požadovala vyporiadať v rámci
bezpodielového spoluvlastníctva manželov len peniaze z predaja nehnuteľností a dvoch motorových
vozidiel. Preto sa dovolací súd zaoberal žalobkyňou namietanou väzbou na Slovenskú republiku iba
časťou majetku, ktorý požadovala vyporiadať v zmysle ňou uvedeného žalobného návrhu. Dovolací súd
poukazuje na to, že vyporiadať BSM je možné iba ako celok.

19. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho
súdu: „V konkrétnostiach vo vzťahu k okruhu majetku, ktorý žalobkyňa označuje ako spoločný
majetok manželov, ktorý žiada vyporiadať, primárne pokiaľ ide o nehnuteľný majetok a to rodinný
dom s garážou, tento sa nesporne aj podľa tvrdení samotnej žalobkyne nachádza na území USA, v
dôsledku čoho nie sú naplnené podmienky výlučnej právomoci slovenského súdu podľa miesta, kde sa

nachádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania (podľa § 37d písm. a/ zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom), ktorým režimom sa spravujú v rámci manželských
majetkových vzťahov nielen otázky vzniku, ale aj prípadného následného prevodu vlastníckeho práva k
takémuto majetku, či s ním súvisiacich (tiež vzájomných) práv a povinností (v rámci toho aj vyporiadanie
prípadnej hypotéky, ktorá na nich viazne, ako to v danej veci tvrdila tiež žalobkyňa). Vo vzťahu k nim

tak právomoc slovenských súdov pokiaľ ide o vyporiadanie majetkových vzťahov medzi manželmi/
rozvedenými manželmi daná nie je, a k odlišnému záveru nie je spôsobilé ani tvrdenie žalobkyne, že
tieto už mali byť predané. Nemožnosť konať pre nesplnenie zákonnej podmienky danej ust. § 37 ZMPS
dopadá aj na žalobkyňou označený hnuteľný majetok a to motorové vozidlá, ktoré ako sama uvádza boli
kupované, evidované a užívané v USA a pre určenie právomoci o tomto majetku konať je bez významu,

či ich žalovaný ďalej užíva, prípadne ich predal v USA (čo je naviac len v rovine ničím nepodloženého
teoretizovania žalobkyne)."

20. Najvyšší súd sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, ktorý dostatočne vysvetlil, že majetok,
ktorý žalobkyňa požaduje vyporiadať sa nachádza na území USA, a teda absentuje väzba na Slovenskú

republiku.

21. Keďže žalobkyňa v konaní neuniesla nepreukázala relevantným spôsobom nemožnosť vyporiadať
bezpodielovéspoluvlastníctvo,manželovvUSA,majetoksanenachádzanaúzemíSlovenskejrepubliky,
dovolací súd nemohol jej námietkam vyhovieť.

22. Na základe vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. f) CSP
odmietol, keďže pri preskúmaní dovolania nezistil existenciu tvrdeného dovolacieho dôvodu.

23. Dovolací súd rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému neodôvodňuje

(§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok