Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/98/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824200706
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824200706.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, právne zastúpená Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o.,
so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovaným: 1/ F. G., C. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, J., 2/ K. B., C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, žalované v rade
1/ a 2/ zastúpené splnomocneným zástupcom L. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom, D. XXX/XX, N. H. –
D., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaných
v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo z 23. decembra 2024, č. k. 15C/13/2024-131,

takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných
1/a2/knehnuteľnostiamvk.ú.E.,zapísanýchnaLVč.XXX, LVč.XXX, LVč.XXLVč.XXXaLVč.XXX,
špecifikované vo výroku I. Všetky nehnuteľnosti/pozemky prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne
(výrokII.).Žalobkyňuzaviazalkpovinnostizaplatiťtitulomnáhradyzajejspoluvlastníckypodielžalovanej

v rade 1/ sumu 6.767,63 Eur a žalovanej v rade 2/ titulom náhrady za jej spoluvlastnícky podiel sumu
6.767,63 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). O trovách konania rozhodol podľa § 255
ods. 2 CSP a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov nepriznal, keď vychádza z okolností prejednávanej
veci. Hoci žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyhovel, nerozhodol v súlade
s pôvodne uvádzanou predstavou žalobkyne pokiaľ sa jedná o spôsob vyporiadania, ale aj výšky
náhrady, keď súdom stanovená náhrada sa nachádza približne uprostred medzi pôvodnou výškou
ponúkanou žalobkyňou z obdobia pred začatím sporu a žalovanými v priebehu sporu požadovanou

náhradou (výrok IV.).

2. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že všetky predmetné nehnuteľnosti, ktoré
sa nachádzajú v zastavanom území obce E. žalobkyňa vlastní v podiele 1-ice a každá zo žalovaných
v podiele 1-iny, ktoré spoluvlastnícke podiely nadobudli po svojich právnych predchodcoch. Pred
začatím sporu medzi spoluvlastníkmi prebiehali viaceré rokovania s cieľom faktického ukončenia režimu
spoluvlastníctva v tom duchu, že tieto získa do výlučného vlastníctva žalobkyňa za náhradu pre

ostatných spoluvlastníkov, ale títo neboli schopní dospieť k dohode o výške tejto náhrady. Žalované
nemienili zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalobkyňou, nakoľko pozemky nemôžu náležite a účelne
využívať,trvalebývajúvinýchobciach,žalobkyňaichdlhodoboužívavcelku,atietosanachádzajúpred,
pod, vedľa a za jej rodinným domom. Zároveň mal preukázané, že u prevažnej väčšiny predmetnýchnehnuteľností už len ich samotná veľkosť (výmera) a s tým súvisiace aj veľkosti spoluvlastníckych
podielov žalobkyne a žalovaných k ním bráni možnosť ich reálnej deľby v tom smere, aby ich rozdelením
vznikli samostatné nehnuteľnosti spôsobilé ich účelného využitia. S väčšou výmerou boli prakticky len

parcely KN-C č. 249/1 – záhrada o výmere 989 m2 a parcela KN-C č. 250, ostatná plocha o výmere 622
m2, ktoré však nie sú priamo prístupné z verejnej komunikácie, ale len cez ďalšie nehnuteľnosti tvoriace
predmet sporu. V priebehu konania žalobkyňa súhlasila s návrhom žalovaných, aby všetky predmetné
nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva za náhradu. Pred podaním žaloby, v čase
rokovania strán sporu o mimosúdnom usporiadaní sporu žalobkyňa navrhovala vyplatenie náhrady

za vyporiadaný spoluvlastnícky podiel, resp. výšku kúpnej ceny 2.000,- Eur a neskôr 3.500,- Eur za
predmetné nehnuteľnosti, s ktorými žalované nesúhlasili. Naproti tomu predstava žalovaných ohľadom
spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva z obdobia pred začatím tohto sporu, tak aj počas
celého konania bola rovnaká, keď žalované navrhovali prikázanie všetkých nehnuteľností do výlučného
vlastníctva žalobkyne za náhradu, ktorú navrhovali určiť vo výške nimi predloženého „ocenenia“ zo
strany realitnej kancelárie H. – C., F., N. H. z 31.01.2024 vo výške 9.636,25 Eur na podiel 1-iny

pre každú zo žalovaných v rade 1/ a 2/, s ktorou výškou nesúhlasila žalobkyňa. Žalobkyňa podaním
z 04.12.2024 predložila znalecký posudok A. O. P. XX/XXXX, v ktorom stanovil všeobecnú hodnotu
každej z predmetných nehnuteľností – parc. č. 250, 249/1, 249/2, 235, 236, 241, 237/1, 237/2, 244/1
a 245 k. ú. E., na základe čoho by žalovaným v rade 1/ a 2/ mala byť spolu vyplatená náhrada 13.400,-
Eur, t. j. každej po 1-ici z nej, čo predstavuje sumu 6.700,- Eur. Predmetom znaleckého dokazovania

nebolo ocenenie KN-E parcely č. 237/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, zapísanej
na LV č. XXX k. ú. E., ktorú taktiež žalované žiadali prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne,
pričom v prípade tejto parcely žalobkyňa navrhla vychádzať z jednotkovej ceny 20,09 Eur/ m2. Pokiaľ sa
jedná o výšku primeranej náhrady za podiely žalovaných, k jej určeniu boli vykonané/predkladané dva
dôkazy, a to žalovanými stanovisko realitnej kancelárie – H. – C., F., odhadujúce hodnotu nehnuteľností

na základe aktuálnej ponuky pozemkov v danej lokalite a intraviláne obce E. a znalecký posudok
A. O., ktorým hodnota pozemkov bola zistená a stanovená na podklade miestnej ohliadky metódou
polohovej diferenciácie, keď u niektorých z pozemkov bola stanovená jednotková všeobecná hodnota
vo výške 8,91 Eur/ m2 a u ďalších vyporiadaných pozemkov bola stanovená jednotková všeobecná
hodnota vo výške 20,09 Eur/ m2. Pri stanovení výšky primeranej náhrady súd vychádzal zo záverov

znaleckého posudku, predstavujúceho komplexnejší pohľad – hodnotenie jednotlivých konkrétnych
faktorov majúcich vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty jednotlivých nehnuteľností, ktoré boli zistené
v rámci znalcom vykonanej ohliadky spojenej s miestnym šetrením dňa 28.11.2024, než „ocenenie“
zo strany realitnej kancelárie vykonané bez miestneho zisťovania, takpovediac „od stola“, vychádzajúc
len zo všeobecných poznatkov. Na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol tak, že zrušil

a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom konania
a tieto na základe zhodnej vôle sporových strán prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že
vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku A. O. O. zaviazal žalobkyňu k povinnosti zaplatiť titulom
náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej v rade 1/ a žalovanej v rade 2/ každej sumu 6.767,63 Eur.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie „vo výroku III.“ podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalované v rade 1/ a 2/. Uviedli, že žalobkyňa si dala vypracovať znalecký posudok na ocenenie
nehnuteľností až dňa 28.11.2024, hoci predbežné prejednanie sporu sa uskutočnilo už 23.10.2024,
teda jeden mesiac a päť dní predtým, kedy už bolo zrejmé, že v merite veci – spôsobe vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a prikázania všetkých predmetných pozemkov za náhradu súd rozhodne
v ich prospech. O účelovosti a obštrukciách nasvedčuje i tá skutočnosť, že znalecký posudok bol

doručený ich splnomocnenému zástupcovi niekoľko minút pred pojednávaním dňa 28.11.2024, ktoré
bolo odročené na deň 23.12.2024 z dôvodu, aby sa ich zástupca mohol oboznámiť so znaleckým
posudkom. Poukazujú na skutočnosť, že znalec vykonal ohliadku, meranie a šetrenie na mieste ešte
v deň objednávky posudku žalobkyňou, t. j. 28.11.2004 len za jej prítomnosti, bez ich prítomnosti, resp.
ich splnomocneného zástupcu a už dňa 01.12.2024 vyhotovil znalecký posudok. Sú preto toho názoru,

že za daných okolností nebolo možné riadne a odborne znalecký posudok vypracovať. Nesúhlasia
preto s cenou, resp. hodnotou predmetných pozemkov vypočítaných znalcom, keď podľa ich vedomostí
a renomovaných realitných kancelárií pre oblasť N. H. – E. sa cena pozemkov pohybuje do cca 109
Eur/ m2. Žiadali, aby súd nariadil vyhotoviť nový znalecký posudok nestranným znalcom mimo okres
Dolný Kubín.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako správny
potvrdiť. Tvrdenia žalovaných v podanom odvolaní považuje za účelové a subjektívne vyjadrenia, ktoré
sú nespokojné s ocenením nehnuteľností v znaleckom posudku A. O.. Dôvody, ktorými spochybňujú
znalecký posudok sú irelevantné a objektívne nespochybňujúce napádaný znalecký posudok. Žalovanémali dostatok času na to, aby sa podrobne oboznámili so znaleckým posudkom a už v prvostupňovom
konaní mohli predložiť svoj znalecký posudok, prípadne požiadať o lehotu na to, aby si dali vypracovať
súkromný znalecký posudok. Takýto dôkaz však nepredložili a ani nenavrhli. Keďže žalované nevyužili

svoje právo, ich subjektívny nesúhlas so znaleckým posudkom nie je odvolacím dôvodom na zrušenie
rozsudku v napadnutej časti. Žiadala preto rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť.

5. Žalované vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne (v tzv. replike) uviedli, že ešte na predbežnom
prejednanísporudňa23.10.2024žalobkyňavyjadrilasúhlassvýškounáhradyzaspoluvlastníckypodiel,

ktorá bola určená v stanovisku spoločnosti H. – C., F., N. H.. Až následne po predbežnom prerokovaní
sporu dňa 23.10.2024 si žalobkyňa nechala vypracovať znalecký posudok. Z uvedených dôvodov
považujú odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie za dôvodné.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných v rade 1/, 2/ (v tzv. duplike) poukazuje na skutočnosť,
že pred podaním žaloby mala záujem predmet spoluvlastníctva reálne rozdeliť, na čo chcela použiť
geometrický plán priložený v spise. S takýmto návrhom žalované v rade 1/ a 2/ nesúhlasili a došlo

k prikázaniu nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva. Za týmto účelom si nechala vypracovať znalecký
posudok, keďže sa jedná o odbornú otázku a žalované taktiež mali možnosť v konaní, v prípade ich
nesúhlasu, pred súdom prvého stupňa predložiť iný znalecký posudok, ktorý by spochybnil posudok,
ktorý si nechala vypracovať. Keďže žalované si svoju povinnosť nesplnili, bolo by v rozpore s Civilným
sporovým poriadkom aby povinnosti, ktoré patria sporovým stranám, mal suplovať druhoinštančný súd.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1
CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 písm. c/
CSP a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

8. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného
skutkového stavu zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu na základe podmienok § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka tak, že všetky v žalobe uvedené nehnuteľnosti/pozemky prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne a rozhodol o povinnosti žalobkyne zaplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel
každej zo žalovaných vo výške 6.767,63 Eur, je správny.

9. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou
v podiele 1-ice a žalované v rade 1/ a 2/ každá z nich v podiele 1-iny nehnuteľností nachádzajúcich sa
v k. ú. E., ktoré boli predmetom podanej žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
žalobkyne, ako sú podrobne špecifikované vo výrokoch I. a II. predmetného rozsudku. Je zrejmé, že
v čase pred a na základe podanej žaloby žalobkyňa pôvodne navrhovala zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou, avšak vzhľadom na stanovisko žalovaných, že nemienia
zotrvať v spoluvlastníckom podiele so žalobkyňou vzhľadom k tomu, že bývajú v inej obci a jedná
sa o pozemky v okolí rodinného domu žalobkyne, žalobkyňa súhlasila s tým, aby všetky predmetné
nehnuteľnostiboliprikázanédojejvýlučnéhovlastníctvazanáhradu,akoďalšiehospôsobuvyporiadania
podielového spoluvlastníctva na základe podmienok § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka; a tak

rozhodovanie súdu prvej inštancie o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa v priebehu
konania stalo medzi stranami nesporným.
10. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu pred podaním žaloby, ako aj v jeho priebehu do
rozhodnutia súdu prvej inštancie, bolo stanovenie výšky náhrady za vyporiadaný spoluvlastnícky podiel
žalovaných v rade 1/, 2/, keď žalované v súvislosti s ich návrhom prikázania všetkých nehnuteľností/

pozemkov do výlučného vlastníctva žalobkyne za náhradu navrhovali určiť/stanoviť výšku náhrady
na základe ocenenia realitnej kancelárie H. – C., F., N. H. z 31.01.2024 tak, že každej z nich bude
vyplatená náhrada vo výške 9.636,25 Eur. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobkyňa
dňa 04.12.2024 predložila znalecký posudok Ing. O. P. XX/XXXX, v ktorom znalec stanovil všeobecnú
hodnotu pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. E. tak, ako podrobne konštatoval súd prvej inštancie

v bode 7 odôvodnenia rozsudku. Vychádzajúc zo záverov súdu prvej inštancie v bodoch 16.1, 16.2
a 17 a 18 sa tento priklonil k oceneniu nehnuteľností, ktoré boli predmetom zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva na základe znaleckého posudku A. O. O., pričom sa jasne a zrozumiteľne
vysporiadal s tvrdeniami strán sporu, z ktorého z predkladaných dôkazov (teda ocenenia zo strany
realitnej kancelárie H. – C., F., N. H. D. XX.XX.XXXX predkladaného žalovanými v rade 1/ a 2/ alebo

znaleckého posudku A. O. O., ktorý predložila v konaní žalobkyňa), je dôvodné vychádzať pri stanovení
výšky primeranej náhrady, t.j. zo záverov znaleckého posudku, predstavujúceho komplexnejší pohľad
– v zhodnotení jednotlivých konkrétnych faktorov majúcich vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty
jednotlivých nehnuteľností, než to bolo v prípade predkladaného dôkazu zo strany žalovaných.11. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie žalovaných namietajúc spôsob vykonania
a vypracovania znaleckého posudku (vykonanie ohliadky, meranie a šetrenie na mieste samom,
vypracovanie posudku v krátkom čase) ako aj v spôsobe oboznamovania sa s jeho obsahom na

pojednávaní dňa 09.12.2024, ktoré bolo následne za účelom poskytnutia lehoty odročené na deň
23.12.2024. Taktiež z tvrdení žalovaných je zrejmé, že pokiaľ znalecký posudok A. O. O. bol doručený
splnomocnenému zástupcovi žalovaných dňa 09.12.2024, a mal dostatok času oboznámiť sa s jeho
obsahom, tak zo zápisnice o pojednávaní z 23.12.2024 vyplýva, že zástupca žalovaných voči
znaleckému posudku nevzniesol žiadne námietky, zhodne strany sporu (aj žalované 1/ a 2/) sa vyjadrili,

že nemajú pripomienky k vykonanému dokazovaniu ani ďalšie návrhy na dokazovanie.
12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol na
základe riadne zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP), rešpektujúc ustanovenia o koncentrácii
konania (§ 153, § 157 ods. 1 CSP), keď v zásade žalované prostriedky procesného útoku alebo
procesnej obrany mohli (mali právo, ale aj povinnosť) uplatniť do rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo
však neučinili, keď nenavrhli žiadne ďalšie dokazovanie.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie rozhodol v súlade
s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi koncentráciu konania pred súdom prvej inštancie, ako aj
v súlade s hmotným právom - o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v súlade s ust.
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
(vychádzajúc z podmienok § 379 písm. c/ CSP) ako správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2
CSP).

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)