Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/120/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8401899953
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8401899953.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajsky´ súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUD.

Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej PhD. v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX D. E. XX, právne zastúpeného JUDr. Mikulášom Buzgóom, advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice,
proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo TATRY v Spišskej Belej, so sídlom Zimná č. 69, 059 01
SpišskáBelá,IČO:00199818,právnezastúpenémuadvokátskoukanceláriou:Podhorský&Partners,s.
r. o. so sídlom Mlynské nivy 53, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 46 962 000, o zaplatenie
36.950,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k.
2Cb/7/2001-1188 zo 14. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Cb/7/2001-1188 zo 14. októbra 2022.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca, vystupujúci v konaní pôvodne ako
žalobca v 1. rade, sa so žalobcami v 2. až 5. rade pôvodne domáhali určenia, že suma 35.552,54 eur

patrí do dedičstva po nebohom D. C., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom 05.08.2011 a určenia, že majetkový
podiel žalobcu A. B. C. predstavuje na majetku žalovaného hodnotu 36.950,92 eur.

3. O nároku žalobcov v 2. až 5. rade bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č. k. 4Cob/50/2020 – 994 z 11.03.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2021. Konanie
o nároku žalobcu (pôvodne žalobcu v 1. rade) bolo odvolacím súdom vrátené na rozhodnutie súdu prvej
inštancie.

4. Dňa 17.10.2016 žalobca navrhol zmenu žaloby a domáhal sa, aby súd žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť mu sumu 36.950,92 eur, súd uznesením č. k. 2Cb/7/2001 – 595 z 25.01.2017 pripustil zmenu
žaloby. Dňa 24.06.2019 žalobca navrhol ďalšiu zmenu žaloby v znení petitu: Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi v 1. rade 1.113.183,50 Sk, ktorý obnos zodpovedá sume 36.950,92 eur aj s úrokmi
z omeškania vo výške 17,6 % od 28. 02. 1996 do zaplatenia. Zmenu žaloby pripustil súd uznesením
vyhláseným na pojednávaní 14.10.2022.

5. Žalovaný vo vyjadrení k návrhom na zmenu žaloby vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu
vzhľadom na uplynutie premlčacej doby. Žalobca zotrval na tvrdení o dôvodnosti svojho nároku a k
námietke premlčania sa bližšie nevyjadril.6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 33c ods. 1-5 a § 33d ods. 1-3 Zákona
č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v

príslušnom znení neskorších predpisov, podľa § 101-110 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ) a § 255 a 262 zákona 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že v konaní nebolo sporné skutkové tvrdenie
žalovaného, že medzi stranami sporu nedošlo k vydaniu pohľadávky za majetkový podiel žalobcu v

družstve. Toto právo sa mohlo na súde uplatniť dňom 01. 09. 2005 a týmto dňom začala plynúť i trojročná
premlčacia doba. Nárok na plnenie pôvodní žalobcovia uplatnili voči žalovanému až návrhom na zmenu
žaloby dňa 17. 10. 2016 a neskôr návrhom na zmenu žaloby dňa 24.06.2019 si voči žalovanému uplatnili
i nárok na úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy. Nakoľko žalovaný v podaní zo dňa 10. 06. 2021
vzniesol námietku premlčania práva žalobcu, uplatnený nárok nebolo možné žalobcovi priznať. Súd
prvej inštancie preto žalobu zamietol.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil
tým, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (§ 365 ods. 1 písm. c) CSP),
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f) CSP).

10. Žalobca v odvolaní uviedol, že pre nerovnaký prístup zákonného sudcu k sporovým stranám pri
vyrubovaní súdnych poplatkov podal ústavnú sťažnosť. Z dôvodu podania tejto sťažnosti požiadal
súd prvej inštancie o odročenie nariadeného pojednávania až do doby rozhodnutia Ústavného súdu
SR. Súd prvej inštancie tejto žiadosti nevyhovel, vo veci konal a na pojednávaní dňa 14.10.2022
vo veci rozhodol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, pretože súdom nebola zistená

úplnosť jeho procesného postavenia. Vo vzťahu k výroku I., ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok
žalobcu z dôvodu premlčania žalobca uviedol, že námietka premlčania nebola žalovaným vznesená do
24.6.2019, preto na ňu súd nemal prihliadať. Žalobca uviedol, že uplatnený nárok mal súd posudzovať
podľa § 13 ods. 2 zákona č. 42/1992 Zb. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že lehota
na vydanie pohľadávky mu začala plynúť od 1.9.2005 a premlčala sa v lehote 3 rokov. V tomto období

ešte prebiehalo konanie o určenie výšky majetkových podielov, všetky lehoty podľa transformačného
zákona uplynuli skôr, než si mohol uplatniť svoj nárok titulom majetkového podielu v družstve. Žalobca
poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k právu na spravodlivý proces.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Vo

vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP žalovaný uviedol, že otázka vyhovenia
alebo nevyhovenia žiadosti o odročenie pojednávania, ako ani rozhodnutie o výške vyrubeného
súdneho poplatku samo o sebe nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP, nakoľko
podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Na odročenie pojednávania dňa 14.10.2022 neboli

splnené podmienky predpokladané § 183 CSP. Žalobca doručil konajúcemu súdu žiadosť o odročenie
pojednávania dňa 13.10.2022 t.j. jeden deň pred nariadeným pojednávaním vo veci, žiadosť odôvodil
výlučne podaním ústavnej sťažnosti. Z podacieho lístka predloženého samotným žalobcom vyplýva,
že ústavná sťažnosť bola žalobcom podaná až dňa 24.10.2022 (t.j. 10 dní po termíne pojednávania).
Žalovanýuviedol,žerozhodnutieoústavnejsťažnostižalobcunavyšenemážiadenvplyvnarozhodnutie

o merite veci. Súd prvej inštancie obratom dňa 13.10.2022 oboznámil obe strany sporu so svojim
rozhodnutím o nevyhovení podanej žiadosti, pričom pasivita žalobcu, ktorý sa napriek uvedenému
oznámeniu o neakceptovaní žiadosti o odročenie pojednávania, následne dňa 14.10.2022 nedostavil
bez ospravedlnenia na vytýčené pojednávanie, nemôže byť dodatočne „napravená“ podaním odvolania.
Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaný uviedol, že platná právna

úprava neohraničuje dobu, počas ktorej sa žalovaný môže úspešne dovolať námietky premlčania
uplatneného práva. Túto možno uplatniť kedykoľvek od začiatku až do právoplatného skončenia
súdneho konania, pričom uplatnenie tejto procesnej obrany nepodlieha koncentračnej zásade v zmysle
ustanovení CSP. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo/39/2008 zo dňa01.10.2011 a sp. zn. 5Cdo/120/2009, podľa ktorých môže námietku premlčania povinný subjekt uplatniť
v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Žalovaný navyše podal námietky
premlčania bezprostredne po doručení návrhu žalobcu na zmenu žaloby o určenie na žalobu o plnenie.

Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalobu vo veci podal včas, pretože po podaní žaloby došlo zo
strany žalobcu opakovane k jej zmenám, pričom v roku 2016 došlo k zmene žaloby na určenie na žalobu
o plnenie. Začatie konania o určenie (rovnako ako kladné rozhodnutie súdu v spore o takom určení)
nevedie k zastaveniu plynutia premlčacích, či prekluzívnych lehôt ohľadne tejto pohľadávky (Ro NS ČR
z 23. 1. 2003, sp. zn. 29 Odo 565/2001). Podanie určovacej žaloby nie je uplatnením práva na súde v

zmysle§112OZ.Tentovýkladvyplývazdoktrínypreventívnehocharakteruurčovacejžaloby.Určovacou
žalobou sa sleduje ochrana ohrozeného, nie však ešte porušeného práva. Podanie žaloby na určenie, t.j.
v danom prípade podanie žaloby na určenie výšky majetkového podielu nemá za následok spočívanie
premlčacej lehoty vo vzťahu ku žalobe na plnenie, t.j. nároku na zaplatenie sumy majetkového podielu.
Premlčacia lehota na uplatnenie práva na plnenie, t.j. na zaplatenie pohľadávky začala plynúť počnúc
dňom 01.09.2005. Keďže žalobca si nárok na plnenie, t.j. zaplatenie sumy 36.950,92 eur uplatnil až

zmenou žaloby v roku 2016, uplatnil si tento nárok už po uplynutí premlčacej doby.
Žalovaný navyše uviedol, že na účely konania vedeného Okresným súdom Kežmarok pod sp. zn.
2Cb/7/2001niejepostaveniežalobcuakočlenadružstvarelevantné.PoľnohospodárskedružstvoTatryv
Spišskej Belej, IČO: 00199818 vyzvalo všetkých majiteľov majetkových podielov, ktoré im boli schválené
v transformačnom projekte, jednalo sa cca o 1800 ľudí, aby prijali možnosť transformácie majetkových

podielov v družstve na družstevné podielnické listy. V prípade prijatia tejto ponuky, si mali podielnici
zriadiť majetkový účet v Stredisku cenných papierov. Tým podielníkom, ktorí si zriadili majetkový účet
v Stredisku cenných papierov a preukázali číslo majetkového účtu, bol prevedený majetkový podiel na
majetkový účet, čím ich majetkový podiel zanikol a transformoval sa na zaknihovaný cenný papier na
doručiteľa – družstevné podielnické listy, ktorými môžu disponovať. Žalobca si majetkový účet napriek

výzve žalovaného nezriadil. Pre prípad zániku členstva žalobcu v poľnohospodárskom družstve by
žalobcovi vznikol nárok na vyrovnací podiel podľa § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo však nemá
vplyv na nárok uplatnený v tomto konaní. Ku dnešnému dňu sú úspešne a k spokojnosti všetkých strán
v súlade s Transformačným projektom vysporiadané všetky nároky plynúce z transformácie podniku
okrem nároku žalobcu.

12.Žalobcavodvolacejreplikezopakovalsvojuargumentáciuvspore,uviedol,žežiadosťouoodročenie
pojednávania sa snažil predísť tomu, aby vo veci rozhodol zaujatý sudca. Zákonný sudca o súdnom
poplatku z odvolania konal rozdielne ako v prípade vyrubenia súdneho poplatku z dovolania. Kým
žalovaný z odvolania uhradil súdny poplatok vo výške 99,50 €, žalobca bol vyzvaný súdom k súdnemu

poplatku v sume 4.434,50 €. V spore nebolo zatiaľ rozhodnuté o vylúčení sudcu, túto otázku by mal
posúdiť odvolací súd. Žalobca zopakoval svoju argumentáciu o práve na spravodlivý proces. Opakovane
označil námietku premlčania za nedôvodnú, uviedol, že táto nemôže spôsobiť zánik práva a byť
dôvodom pre zamietnutie žaloby. Uviedol, že uplatnený nárok nestratil povahu hmotného práva a žalobu
na plnenie označil za procesne prípustnú.

13. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že žalovaný zastáva názor, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o súdnom poplatku postupoval správne, nakoľko postupoval v súlade so zákonom č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Žalovaný opakovane poukázal na § 49 ods. 3 CSP. Aj keby zákonný
sudca rozhodol vo vzťahu k vyrubenému súdnemu poplatku v rozpore so zákonom (čo žalovaný

odmieta), nezakladala by táto skutočnosť dôvody na vylúčenie zákonného sudcu z rozhodovania sporu.
Námietka žalobcu ohľadne porušenia práva na spravodlivý proces pre nevyhovenie jeho žiadosti o
odročenie pojednávania je podľa názoru žalovaného neopodstatnená. Žalobcovi neboli odňaté jeho
procesné práva ani ich možnosť uplatnenia v konaní pred súdom prvej inštancie. O žiadosti žalobcu o
odročeniepojednávaniasúdprvejinštancierozhodolbezodkladnearovnakotakbezodkladneinformoval

o svojom rozhodnutí o nevyhovení tejto žiadosti strany sporu. Skutočnosť, že žalobca napriek vedomosti
o nevyhovení jeho žiadosti o odročenie pojednávania, sa dňa 14.10.2022 nedostavil na vytýčené
pojednávanie a nevyužil možnosť uplatňovať jemu prináležiace procesné práva nemôže byť následne
„zhojená“ podaním odvolania.
Žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by preukázal, že zmenou žaloby uplatnený nárok bol zo

strany žalobcu uplatnený včas, t.j. pred uplynutím premlčacej doby. Žalovaný nespochybňoval právo
strany sporu podať žalobu o plnenie, poukázal na fakt, že podanie žaloby o určenie nemá vplyv na
plynutie premlčacej doby vo vzťahu k nároku, ktorý tvorí predmet žaloby na plnenie.14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

16. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. c) a f) CSP, t.j. tým, že vo
veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd a tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd zastáva názor, že
tento odvolací dôvod nie je naplnený.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov, posúdil, či vo veci
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd a či súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky

II. ÚS 78/05).

18. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd uzavrel, že vo veci
nerozhodol vylúčený sudca, nebolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces a súd prvej
inštancie zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným
tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

19. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 36.950,92 eur s príslušenstvom

z dôvodu premlčania žalovaného nároku. Uviedol, že podľa § 33d ods. 1 zákona č. 42/1992 Zb
o úprave majetkových vzťahov bol žalovaný povinný uspokojiť pohľadávku žalobcu zodpovedajúcu
jeho majetkovému podielu v lehote do 31. augusta 2005. Žalobca sa nároku na zaplatenie uvedenej
pohľadávky prvýkrát domáhal v návrhu na zmenu žaloby dňa 17.10.2016 s návrhom na zmenu žaloby
zo dňa 24.6.2019 sa domáhal príslušenstva k predmetnej pohľadávke. Súd prvej inštancie uzavrel, že

nárok žalobcu na plnenie sa premlčal uplynutím premlčacej lehoty tri roky, ktorá začala plynúť dňa 1.
septembra 2005 a žalobu z dôvodu vznesenia námietky premlčania žalovaným zamietol.

20. Žalobca v odvolaní o.i. namietal, že námietka premlčania je nedôvodná, uplatnená oneskorene,
uviedol, že premlčanie nespôsobuje zánik práva a nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby.

21. Odvolací súd uvádza, že žalobca má pravdu v tej časti svojej argumentácie, podľa ktorej
premlčanie práva nespôsobuje jeho zánik. Dlžník môže plniť aj premlčané právo a nedôjde tým k jeho
bezdôvodnému obohateniu. Premlčanie však spôsobuje oslabenie práva, spočívajúce v tom, že ak
veriteľ uplatní svoje právo na súde po uplynutí premlčacej doby, procesná ochrana jeho subjektívneho

práva bude po vznesení námietky premlčania protistranou zamietnutá. Zákon pritom právo vzniesť
námietku premlčania časovo neobmedzuje, námietka premlčania nepodlieha koncentrácii konania.
Preto námietka premlčania vznesená žalovaným nemôže byť posúdená ako vznesená oneskorene.

22. Žalobca pôvodne v konaní podal žalobu o určenie, neskôr návrhom na zmenu žaloby zo dňa

17.10.2016 zmenil túto žalobu na žalobu o plnenie. Rozlíšenie týchto dvoch druhov žalôb je pre
posúdenie prejednávaného sporu zásadné. Pretože podanie určovacej žaloby nie je spôsobilé vyvolať
spočívanie premlčacej lehoty. K spočívaniu premlčacej lehoty môže dôjsť výlučne podaním žaloby
o plnenie. Preto pre posúdenie premlčania v prejednávanom spore nie je rozhodné, kedy žalobca podal
žalobuourčenienasúd,alekedyuplatnilnároknaplneniežalovanejpohľadávky.Tosavprejednávanom

spore stalo až v októbri 2016.

23. Súd prvej inštancie preto správne zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil, keď uzavrel, že
uplatnený nárok na vyplatenie pohľadávky voči žalovanému vznikol podľa § 33d zákona č. 42/1992 Zb.dňa1.9.2005,pričomtentobolžalobcomnasúdeuplatnenýžalobounaplneniedňa17.10.2016.Nakoľko
žalovaný vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď
žalobu zamietol.

24. Žalobca v odvolaní namietal, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Naplnenie odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP videl v tom, že súd prvej inštancie mal nerovnako pristupovať k
sporovým stranám pri vyrubovaní súdneho poplatku za odvolanie žalovaného a za dovolanie žalobcu,
ako aj v neodročení pojednávania na žiadosť žalobcu.

25. Dôvodom pre vylúčenie sudcu môže byť výlučne jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom
alebo osobám zúčastneným na konaní, ak možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti
a rozhodovanie toho istého sporu na súde inej inštancie. Zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na
vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu
v konaní o prejednávanom spore. Postupom sa rozumejú procesné úkony sudcu vrátane rozhodnutí,

a to aj vo veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní konkrétneho sporu sa prejavuje samotný výkon
súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť samy osebe dôvodom zaujatosti sudcu. Ak sa námietka
zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej
činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa
k námietke zaujatosti nevyjadroval a vo veci konal bez jej predloženia nadriadenému súdu.

26. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva
žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko v čase podania žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania nebol
daný žiaden vážny dôvod pre jeho odročenie. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom
a svoje rozhodnutie o žiadosti žalobcu mu bezodkladne oznámil. Postupom súdu prvej inštancie zároveň

nedošlo k nerovnakému prístupu k stranám sporu, nakoľko súdny poplatok za opravné prostriedky bol
dorubený v súlade so zákonom o súdnych poplatkoch obom stranám sporu.

27. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že ústavná sťažnosť žalobcu podaná pre údajnú zaujatosť
súdu prvej inštancie bola uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 33/2023-15 zo dňa 25.1.2023

odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uzavrel, že v konaní pred súdom prvej inštancie nekonal
vylúčený sudca a nebolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil, keď nárok žalobcu ako premlčaný zamietol. Odvolací

súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne
správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

29. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní

úspešný,priznalplnúnáhradutrovodvolaciehokonania,ktoréjepovinnýnahradiťneúspešnýžalobca.O
výšketrovtohtoodvolaciehokonaniapodľa§262ods.2CSProzhodnesúdprvejinštanciesamostatným
uznesením.

30.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).