Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 59Ek/879/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124284187
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marko Hudák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124284187.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného PD Hlboká, s.r.o., so sídlom Hlboká 25,
94901Nitra,IČO36748919,právnezastúpenýJUDr.Lukáčová&partners,s.r.o.,sosídlomMostná72,
949 01 Nitra, IČO 47 237 244, proti povinným 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D.,
2./ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX D., o vymoženie 37.122,59 eur s prísl., vedenom
súdnym exekútorom JUDr. Natáliou Ďurákovou, Exekútorský úrad Topoľčany so sídlom Bernolákova

1546/32, 955 01 Topoľčany, pod sp. zn. 242EX 341/24, o návrhu povinného 2./ na zastavenie exekúcie
zo dňa 05.06.2024 a o návrhu povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2024 z a m i e t a.

II. Návrh povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025 z a m i e t a.

III. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného
2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2024 vo výške 650,96 eur, o ktorom súd rozhodne vydaním
dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného

2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025 vo výške 325,48 eur, o ktorom súd rozhodne vydaním
dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.

V. Povinný 2./ n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému v súvislosti s
návrhom povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2024 a v súvislosti s návrhom povinného
2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 11.04.2024 domáhal od
povinných vymoženia 37.122,59 eur s prísl. na podklade exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-7824
zo dňa 10.07.2012. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že ide o opätovný návrh na vykonanie
exekúcie podaný po zastavení starej exekúcie, keďže exekúcia vo veci hore uvedených účastníkov
vedená súdnym exekútorom JUDr. Miroslav Šupa, Exekútorský úrad Nitra so sídlom Kmeťkova 30,

949 01 Nitra pod sp. zn. EX 698/2013 a Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 19Er/539/2013 bola podľa
zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZoUNEK) zastavená. Exekučný súd dňa 02.05.2024 vydal poverenie na vykonanie
exekúcie pod sp. zn. 59Ek/879/2024, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci
hore uvedených účastníkov.

2. Dňa 19.02.2025 súdny exekútor predložil súdu návrh povinného 2./ na zastavenie exekúcie. Po
preskúmaní jednotlivých príloh exekučný súd zistil, že povinný 2./ doručil súdnemu exekútorovi dvanávrhy, a to návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2024 a návrh na zastavenie exekúcie zo dňa
10.02.2025.

3. Povinný 2./ v poradí prvom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2024 uviedol, že dňa
22.05.2024 prevzal upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 342EX 341/24, ktoré bolo vydané na
základe vykonateľného exekučného titulu – rozhodcovský rozsudok; č.k. II/2021-7824, ktorý vydal
Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie dňa 10.07.2012 a ktorý sa stal právoplatným
dňa 07.08.2012 a vykonateľným dňa 10.08.2012 a na základe poverenie na vykonanie exekúcie č.

6124284187 zo dňa 02.05.2024, ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica a ktoré od OS Banská
Bystrica ku dňu podania návrhu nedostal. Ďalej uviedol, že exekúcie z roku 2011 v súlade so zákonom
č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní spadá pod staré exekúcie, v ktorej uplynula
rozhodná doba piatich rokov a ktoré sa zastavujú priamo nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, t.j. dňom 1.
januára 2020. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o najstaršiu exekúciu, ktorá trvá podľa § 3 k nadobudnutiu
účinnosti ZoUNEK viac ako 5 rokov (trvá 9 rokov, ku dňu podania návrhu trvá 14 rokov) a v posledných

18-tich mesiacoch – v období od 01.06.2018 do 31.12.2019 nebol dosiahnutý výťažok spolu vo výške
15,- eur, a preto žiada o zastavenie exekúcie.

4. Oprávnený vo vyjadrení (datované dňom 14.03.2025) k návrhu povinného 2./ na zastavenie exekúcie
zo dňa 05.06.2024 prostredníctvom právneho zástupcu s poukazom na ust. § 9 ods. 1 zákona č.

233/2019 Z. z. uviedol, že pôvodné exekučné konanie bolo vedené na exekútorskom úrade u súdneho
exekútora JUDr. Miroslav Šupa so sídlom Kmeťkova 30, Nitra pod č.k. EX 698/2013. Toto exekučné
konanie bolo zastavené dňa 11.04.2024 v zmysle ZoUNEK, na ktorý sa povinný v 2. rade odvoláva.
Ďalej uviedol, že vzhľadom na zákonné ustanovenia podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd vydal dňa 02.05.2024 nové poverenie na vykonanie exekúcie č. 6124284187 a to pre

súdnuexekútorkuJUDr.NatáliuĎurákovú.Aktuálneexekučnékonanievedenépodč.k.342EX341/2024
je novým exekučným konaním, na ktoré sa ustanovenia ZoUNEK nevzťahujú, ako si mylne vysvetľuje
povinný v 2. rade. Návrh povinného v 2. rade zo dňa 05.06.2024 je nezmyselný, nelogický ale najmä
bezdôvodný. Oprávnený má za to, že zo strany povinného v 2. rade ide o pokus o zmarenie exekučného
konania. Vychádzajúc z vyššie uvedených argumentov má jednoznačne za to, že neexistujú žiadne

zákonné dôvody na to, aby exekučné konanie č. 342EX 341/24 bolo zastavené v zmysle ustanovení
ZoUNEK. Oprávnený navrhuje, aby príslušný exekučný súd návrh povinného v 2. rade na zastavenie
exekúcie zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu a priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

5. Povinný 2./ v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025 prostredníctvom
právneho zástupcu uviedol, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným v 1. rade došlo
dňa 27.07.2009 k uzatvoreniu zmluvy o kontokorentnom úvere č. 2500/09/121 (ďalej len ako „zmluva
o úvere“). Dňa 27.07.2009 bola medzi právnym predchodcom oprávneného uzatvorená ručiteľská
listina č. 2500/09/121-RL-01 s povinnou 2/. Poverením na vykonanie exekúcie vydaným Okresným

súdom Nitra č. 5403*137737, ktoré bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi doručené
dňa 02.07.2013 začala exekúcia vedená týmto súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 698/2013-76. Dňa
22.02.2024 došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019
Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní. Následne dňa 02.05.2024 vydal Okresný súd Banská
Bystrica poverenie na vykonanie exekúcie č. 6124284187 po opätovne podanom návrhu oprávneného

na vykonanie exekúcie. Dňa 02.05.2024 došlo k začatiu exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Natáliou Ďurákovou pod sp. zn. 342EX 341/2024. V tomto prípade však nie sú splnené procesné
podmienky pre vedenie exekúcie, a to z nasledujúcich dôvodov. Citujúc ust. § 57 ods. 1 písm. g), § 57
ods. 2, § 58 ods. 2 Exekučného poriadku (pozn. súdu v znení účinnom do 31.03.2017) poukazuje na
to, že podkladom v súčasnosti vedenej exekúcie po podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie

oprávneným je práve zastavená exekúcia (tzv. stará exekúcia). Už v rámci vydávania poverenia v
rámci starej exekúcie a následne počas celej doby jej trvania došlo zo strany konajúceho súdu k
pochybeniu, keď túto exekúciu nezastavil. Vzhľadom na to, že ide o opätovný návrh vychádzajúci z
pôvodnej starej exekúcie, ktorá bola v zmysle nižšie uvedeného vedená nezákonne je potrebné aj túto
exekúciu zastaviť. Z takto nezákonne vedenej starej exekúcie nie je možné viesť novú exekúciu a

považovať ju za zákonnú. V nadväznosti na uvedené je preto logické aplikovať na prejednávaný prípad
ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
v zmysle ustanovení účinných v čase začatia starej exekúcie, ktorá je podkladom tejto exekúcie. Ďalej
uviedol, že v rámci ručiteľského vzťahu bol v postavení fyzickej osoby spotrebiteľa. Síce ručil za záväzok,ktorý bol obchodnoprávnej povahy, ale to by malo vplyv na obsah záväzku, pričom vtedy by mohol
uplatniť len tie námietky, ktoré by mohol uplatniť dlžník (tzn. povinný 1/). V tejto súvislosti ale vystupoval
vo vzťahu k ručiteľskej listine ako spotrebiteľ, v dôsledku čoho tak bolo vo vzťahu k nemu potrebné

prihliadnuť na toto jeho postavenie a aplikovať príslušné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. V tejto
súvislosti poukázal napríklad na právoplatné rozhodnutie súdu (rozsudok Okresného súdu Bardejov zo
dňa 29.09.2023 vydaný pod sp. zn. 8Csp/72/2022) a dodal, že uvedené ale nebolo dodržané už ani v
rámci vydávania poverenia na vykonanie exekúcie súdom v roku 2013, a ani v súčasnosti, v dôsledku
čoho tak nie sú splnené procesné podmienky pre vedenie exekúcie. S poukazom na ust. § 52 ods.

1, § 53 ods. 1, § 53 ods. 2, § 53 ods. 3, § 53 ods. 4 písm. r) a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
povinný 2./ uviedol, že v rámci ručiteľskej listiny (konkrétne čl. IV bod 4) je obsiahnuté ustanovenie, ktoré
určovalo, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto ručiteľskej listiny najmä z dôvodu neplnenia
povinností a náhrady škody, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom
súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. (Uvedené vyplýva z Rozhodcovského
rozsudku str. 2 ods. 2) Už v čase uzatvorenia ručiteľskej listiny platné a účinné znenie Občianského

zákonníka vyslovovalo neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Napriek uvedenému exekučný súd v roku
2013 pri vydávaní poverenia na uvedené neprihliadol a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Bolo
súdnounotorietou,žetietorozhodcovskédoložkysúneprijateľnézmluvnépodmienkyasúdyzastavovali
exekúcie práve z tohto dôvodu. Touto rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v ručiteľskej dohode, na

podklade ktorej mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci,
došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa nakoľko absenciou tejto doložky, by bol
veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom súde v obvode podľa bydliska
spotrebiteľa. Pre každého spotrebiteľa je pritom neporovnateľne výhodnejšie a hospodárnejšie zúčastniť
sa súdneho konania vedeného na súde v obvode svojho bydliska než konania pred rozhodcovským

súdom. Dohodou s takýmto znením si tak spotrebiteľ nepochybne zhoršil svoje postavenie. Bez nej
by sa konanie uskutočnilo v mieste jeho bydliska na príslušnom okresnom súde a podľa príslušných
ustanovení príslušných procesných predpisov upravujúcich civilný proces a s garanciou ústavných práv,
ktorých znenie je pre spotrebiteľa omnoho priaznivejšie než vnútorný štatút rozhodcovského súdu,
podľa ktorého prebiehalo rozhodcovské konanie – známe omnoho väčšou benevolenciou postavenou

v prospech dodávateľa.

6. V ďalšej časti návrhu povinný 2./ uviedol, že o zjavnú nerovnováhu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom ide aj z dôvodu, že oprávnený si priamo a autoritatívne prostredníctvom rozhodcovskej
doložky určil pre prípad vzniku sporu príslušnosť rozhodcovského súdu. Táto rozhodcovská doložka

tak predstavuje ukážkový príklad nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho postavenia dodávateľa
voči slabšej strane – spotrebiteľovi. S odkazom na početnú rozhodovaciu prax všeobecných súdov
Slovenskej republiky, ktoré výkon exekúcie v rovnakých konaniach nepovolili (resp. zastavili), poukazuje
na neprijateľnosť tejto podmienky, ktorá v tomto prípade nebola individuálne dojednaná. Podstatou
rozhodcovského konania by malo byť prostredníctvom záväzkový vzťah doplniť a nie zaviazať

spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý si vybrala jeho protistrana. Spotrebiteľ
okrem toho, že nemôže ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, takisto nemôže pre svoju ochranu využiť
inštitúty priznané mu ako slabšej strane zákonom. Po vydaní rozhodcovského rozsudku nemá prakticky
žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania žiadať o preskúmanie rozhodnutia. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 01.11.2011, vydané v konaní

vedenom pod č. II.ÚS 2164/10, a uviedol, že nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah ručiteľskej
listiny a tá obsahovala rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej bolo výrazne zhoršené postavenie
jeho ako spotrebiteľa. Dôrazne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
22.02.2017, vydané pod sp. zn.: 21XECdo/8/2016-87, a to, že ak Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznal, že v prípade samostatnej rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskom vzťahu ide o neprijateľnú

zmluvnú podmienku, o to viac ako neprijateľnú zmluvnú podmienku treba posudzovať rozhodcovskú
doložku o akú ide aj v prejednávanom prípade, v ktorej veriteľ spotrebiteľovi absolútne zabrániť uplatniť
svoje práva pred všeobecnými súdmi. Vzhľadom na to, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje
značný až hrubý nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, predstavuje v zmysle platnej
právnej úpravy neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne

dojednaná, a preto je neplatná. Na základe takéhoto neplatného právneho aktu zároveň nemohla byť
daná právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozhodnutia, na podklade ktorého
prebieha aj toto predmetné exekučné konanie, a na podklade ktorého prebiehalo aj pôvodné exekučné
konanie, ktoré je podkladom tohto exekučného konania, na základe čoho tak predmetný exekučný titulnie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. V rámci rozhodovacej praxe súdov pri posudzovaní
neplatnosti rozhodcovských doložiek poukázal na rozhodnutia (uznesenie Krajského súdu Banská
Bystrica, sp. zn.: 1CoE/309/2014 zo dňa 02.12.2014; uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn.

2CoE/253/2014 zo dňa 03.12.2014; uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3CoE/137/2014
zo dňa 03.12.2014) a zároveň poukázal na to, že ručiteľská listina obsahovala aj ďalšie ustanovenia,
ktoré je potrebné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. V zmysle ručiteľskej listiny sa mala
výslovne vylúčiť aplikácia ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, tzn. oprávnený sa mohol
domáhať plnenia od povinného 2/ aj bez toho, aby prednostne vyzval povinného 1/ na plnenie a

poskytol mu primeranú dobu na toto plnenie (uvedené vyplýva z rozhodcovského rozsudku str. 5 a
6). Uvedené ustanovenie ručiteľskej listiny prestavuje jednoznačné zhoršenie postavenia spotrebiteľa,
voči ktorému si tak oprávnený mohol bez akéhokoľvek predošlého vyzvania povinného 1/ na plnenie
uplatňovať uspokojenie nároku na plnenie. Toto ustanovenie ručiteľskej listiny povinný 2/ nemohol
ovplyvniť a toto ustanovenie spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Aj toto ustanovenie ručiteľskej listiny je tak potrebné považovať za

neplatné, a potom uplatnený nárok oprávneného za nezákonne vymáhaný v dôsledku nedodržania
zákonom vyžadovaného postupu. S ohľadom na vyššie uvedené je preto potrebné prijať záver, že
predmetná rozhodcovská doložka je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, na základe čoho
konajúci rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Rozhodcovský rozsudok, ktorý
bol vydaný na základe takejto rozhodcovskej doložky je tak nulitným aktom. Exekučný súd v rámci

pôvodného exekučného konania neposúdil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky v ručiteľskej listine a
ustanovenie týkajúce sa vylúčenia aplikácie § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka voči povinnému 2/ v
dôsledku čoho, tak vydal poverenie na vykonanie exekúcie, tento nedostatok nebol odstránený v celom
období vedenia tzv. starej exekúcie, pričom tento nedostatok nebol odstránený ani v tomto exekučnom
konaní. V tejto súvislosti povinný 2./ poukázal na to, že dňa 04.06.2024 podal návrh na zastavenie

exekúcie, na ktorý mu však vo veci konajúci súdny exekútor len odpovedal a tento návrh nepredložil
súdu, a to aj napriek tomu, že tento postup je vyžadovaný zákonom. Ak by sa aj nemala uplatniť vyššie
uvedená argumentácia o aplikácií ustanovení Exekučného poriadku platných a účinných v čase začatia
pôvodnej exekúcie je tento procesný postup v rozpore so súčasne platnými a účinnými ustanoveniami
Exekučného poriadku a takýto návrh mal byť návrhom na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom.

Takýmto spôsobom bolo povinnému 2/ odňaté hájiť svoje práva v lehote, ktorá má rozhodujúci význam
z pohľadu jeho odkladného účinku. Vzhľadom na to, že exekučný súd už v pôvodnom exekučnom
konaní neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v ručiteľskej listine a vydal poverenie
na vykonanie exekúcie, aj napriek nulitnosti exekučného titulu, vydaného na podklade neprijateľnej
zmluvnej podmienky bola tzv. stará exekúcia vedená nezákonne. V zmysle uvedeného preto opätovným

návrhom,ktoréhopodkladpredstavujeprávetzv.staráexekúcia,niejemožnévyvodiťzáverozákonnosti
vedenia tejto novej exekúcie, a to s ohľadom na vyššie uvedené. Vzhľadom na vyššie obsiahnutú
argumentáciu je zrejmé, že pokračovanie vo výkone exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý
bol vydaný v rozpore s právnymi predpismi nemôže byť takýto exekučný titul spôsobilým, a preto je
potrebné exekúciu voči povinnému 2/ na jeho podklade zastaviť. Na základe vyššie uvedeného povinný

2./ navrhuje, aby súd exekúciu zastavil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025
prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že medzi právnym predchodcom oprávneného (OTP
banka, a.s.) a povinným v 1. rade došlo dňa 27.07.2009 k uzavretiu zmluvy o kontokorentnom úvere č.

2500/09/121. Dňa 27.07.2009 bola uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným
v 2. rade ručiteľská listina č. 2500/09/121-RL-01. Kontokorentný úver bol poskytnutý povinnému v 1.
rade v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou (financovanie prevádzkových potrieb). Povinný v 1.
rade mal miesto podnikania v D. D. C. XX, IČO: XX XXX XXX a bol zapísaný v živnostenskom registri
Obvodného úradu Nitra, číslo živnostenského registra XXX-XXXX. Je nesporné (čo sám potvrdil aj

povinný v 2. rade) že sa jedná o obchodnoprávny vzťah. Tento obchodnoprávny záväzkový vzťah bol
následne zabezpečený (okrem iného zabezpečenia) aj ručiteľským vyhlásením povinného v 2. rade vo
vyššieuvedenejručiteľskejlistinevzmysleustanovenia§546anasl.Občianskehozákonníka.Pokiaľide
o ručiteľské vyhlásenie toto vyjadruje akcesorický vzťah k hlavnému záväzkovému vzťahu. Jeho právny
režim sa spravuje režimom hlavného záväzku, ktorý je nepochybne a nesporne obchodnoprávnym

vzťahom medzi dodávateľom - oprávneným a povinným v 1. rade ako odberateľom – podnikateľom. Aj
z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (obdobný prípad vedený pod č.k. C-419/11) vyplýva,
že fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k
spoločnosti (poznámka oprávneného: v tu prejednávanom prípade k živnostníkovi t.j. fyzickej osobe –podnikateľovi), nemožno považovať za spotrebiteľa, ak prevezme ručenie na zabezpečenie záväzkov
tejto spoločnosti (poznámka oprávneného: v tu prejednávanom prípade k živnostníkovi t.j. fyzickej osobe
–podnikateľovi).Povinnýv2.radesavručiteľskejlistine(Článok1bod.1)zaviazaluhradiťoprávnenému

zabezpečenú pohľadávku, ak povinný v 1. rade svoj splatný záväzok nesplnil. Keďže k splneniu
záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy nedošlo, Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej
asociácie so sídlom v Bratislave vydal dňa 10.07.2012 rozhodcovský nespotrebiteľský rozsudok, v
zmysle ktorého zaviazal povinného v 1. rade a povinného v 2. rade uhradiť sumu 38.816,- eur aj
33 centov s príslušenstvom. Rozhodcovský nespotrebiteľský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

07.08.2012 a vykonateľnosť dňa 10.08.2012, čím sa stal riadnym exekučným titulom, na podklade
ktorého je vykonávané toto exekučné konanie. Vzhľadom na tú skutočnosť, že jednoznačne ide o
obchodnoprávny záväzkový vzťah a s ním súvisiace exekučné konanie, je nutné konštatovať, že v tu
prejednávanom prípade nie je možné aplikovať ustanovenia platné pre spotrebiteľské právo. Tvrdenie
povinného v 2. rade o tom, že uvedená vec je spotrebiteľským sporom je nesprávne. Napokon citujúc
ust. § 61k ods. 1 a 2 Exekučného poriadku oprávnený uviedol, že povinný v 2. rade podal návrh na

zastavenie exekúcie zjavne po lehote (upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému v 2. rade
doručené dňa 22.05.2024 a návrh na zastavenie podal až dňa 10.02.2025) t.j. po uplynutí lehoty
uvedenej v ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a preto nie je možné priznať takémuto návrhu
odkladný účinok. Taktiež je nutné opätovne zdôrazniť, že exekučné konanie je vedené na podklade
právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, ktorý nemá spotrebiteľský charakter, preto je

vylúčené,abyexekučnýsúdvovykonávacomkonanípristupovalkvecnémuprieskumutohorozhodnutia
(exekučného titulu). Exekučný súd nemá oprávnenie preskúmavať právomoc rozhodcovského súdu,
ktorý rozhodoval v nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na preskúmavanie právomoci a iných
otázok slúžia totiž inštitúty podľa zákona o rozhodcovskom konaní (námietka nedostatku právomoci a
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Uvedený právny názor vychádza z rozhodovacej činnosti

Ústavného súdu SR, ktorý sa vyjadril vo svojich nálezoch: Nález IV. ÚS 282/2020 z 10. novembra
2020, Nález I. ÚS 265/2020 z 15. decembra 2020 a zároveň odkázal na svoju judikatúrnu líniu,
ktorú začal Nález II. ÚS 300/2018 z 5. septembra 2018 a ďalšie nadväzujúce rozhodnutia (II. ÚS
395/2019, IV. ÚS 22/2020, II. ÚS 298/2020). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je preukázané,
že kontokorentný úver bol poskytnutý výlučne povinnému v 1. rade ako živnostníkovi (podnikateľovi)

na identifikovaný podnikateľský účel (financovanie prevádzkových potrieb), za splatenie ktorého sa
zaručil povinný v 2. rade. Z uvedeného dôvodu nemožno hovoriť o postavení povinného v 2. rade
ako o postavení spotrebiteľa. V prejednávanej veci sa preto na povinného v 2. rade ani nevzťahovala
ochrana spotrebiteľa a teda ani nie je potrebné exekučný titul podrobiť ex offo preskúmaniu z hľadiska
toho, či obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Aj z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že v

obchodnoprávnych vzťahoch sa predpokladá určitá úroveň vzdelania a právnej zdatnosti subjektov.
Navyšepovinnýv2.rademádosiahnutéprávnickévzdelanie,keďžeideosprávcukonkurznejpodstatya
jeho vedomostná úroveň a odborná zdatnosť bola dostatočná pri uzatváraní ručiteľskej listiny. Vzhľadom
na vyššie uvedené exekučný súd nemal dôvod skúmať exekučný titul pri posudzovaní návrhu na
vykonanie exekúcie postupom uvedeným v ustanovení § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku a

preto správne, dňa 02.05.2024, vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 6124284187. Pri ďalších
námietkach povinného v 2. rade (o rozhodcovskej zmluve, nárokoch priznaných v rozpore so zákonom
a pod.) možno konštatovať, že ide o námietky vecného charakteru týkajúce sa veci samej, ktoré bolo
možné uplatňovať primárne v rozhodcovskom konaní, prípadne v žalobe o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, a nie v exekučnom konaní. Tieto námietky povinného v 2. rade sa tak bezpochyby javia ako

účelové s úmyslom vyhnúť sa splateniu svojho viac ako 14 ročného záväzku. Vychádzajúc z vyššie
uvedených argumentov oprávnený navrhuje, aby príslušný exekučný súd návrh povinného v 2. rade
na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu a priznal mu nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

8. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučným
titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane
zmieru v ňom schváleného.

9. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.10. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

11. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný
titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné

skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená
exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného
nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania;
predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej
povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa

tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť
exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo
k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa
námietky odmietli.

17. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného
konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis
umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.

18. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa

použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

19. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.21. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

22. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im
v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

24. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

25. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony

právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

26. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu proti nedôvodnej, resp.

neprípustnej exekúcii vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, ktorého účelom je jej
zastaveniezdôvodov,ktorézákonustanovujetaxatívnymspôsobom.Dôkaznébremeno,spočívajúcevo
všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť
svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení
hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp.

iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom
postavení povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje
tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.

27. Je nesporné, že exekučné konanie sa v posudzovanej veci začalo v zmysle ust. § 50 ods. 1

Exekučného poriadku dňa 11.04.2024, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený
súdu. Oprávnený sa v rámci tzv. starej exekúcie návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30.04.2013
domáhal od povinných vymoženia pohľadávky 38.816,33 eur s prísl. na podklade exekučného titulu
– rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom
v Bratislave sp. zn. II/2011-7824 zo dňa 10.07.2012, ktorým bola žalovaným v 1. a 2. rade (povinný

v 1. a 2. rade v tomto konaní) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému v tomto konaní)
spoločne a nerozdielne dlžnú sumu vo výške 38.816,33 eur, úrok z omeškania vo výške 9,25 % p.a.
z nesplatenej istiny úveru vo výške 34.273,20 eur od 01.06.2011 do zaplatenia a trovy rozhodcovského
konaniavovýške1.428,-eur.NazákladepredmetnéhonávrhunavykonanieexekúcieOkresnýsúdNitra
v konaní vedenom pod sp. zn. 19Er/539/2013 vydal poverenie na vykonanie exekúcie 5403*137737,

ktoré bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi doručené dňa 02.07.2013. Súdny exekútor
dňa 22.02.2024 vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č.
233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnenie niektorých zákonov,
a teda z dôvodu, že uplynula rozhodná doba. Oprávnený následne v zmysle ust. § 9 ods. 1 uvedeného
zákona podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ktorému exekučný súd vyhovel a dňa 02.05.2024

poveril súdneho exekútora JUDr. Natáliu Ďurákovú vykonaním exekúcie v tejto veci.

28. Pokiaľ ide o námietky povinného 2./ uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2024
(podaný ako prvý v poradí) exekučný súd uvádza, že zákonodarca prijatím zákona č. 233/2019
Z. z. umožnil oprávnenému v prípade, ak exekúcia v rámci ktorej sa domáhal od povinného

vymoženia svojej pohľadávky a k zastaveniu ktorej došlo v zmysle ust. § 2 ods. 1 ZoUNEK, podať
opätovne návrh na vykonanie exekúcie a to za splnenia podmienok ustanovených v § 9 ods. 1
predmetnéhozákona.Inakpovedané,ajkeďvrámci„exekučnejamnestie“došlokzastaveniuniektorých
exekučnýchkonanízačatýchpred01.04.2017exlege,tedapriamozozákona,pohľadávkaoprávnenéhonezanikla a jej vymoženia sa môže domáhať podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.
Oprávnený v predmetnej veci podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie dňa 11.04.2024, kedy bol
exekučnému súdu doručený, pričom tento bol podaný v súlade s ust. § 9 ods. 1 ZoUNEK, keďže

oprávnenýpredloženímexekučnéhotitulu,upovedomeniaozastavenístarejexekúcie,akoajoznámenia
o ukončení exekučného konania splnil zákonom predpokladané podmienky pre začatie exekučného
konania po zastavení starej exekúcie v zmysle tohto zákona. Keďže zastavením exekúcie pohľadávka
oprávneného priznaná exekučným titulom nezanikla, nemôže byť preto sporné, že v čase podania
opätovného návrhu na vykonanie exekúcie a teda v čase začatia exekučného konania existoval nárok

oprávneného voči povinnému 2./ vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže
exekučný súd s poukazom na ust. § 10 ods. 1 ZoUNEK, v zmysle ktorého sa na postup podľa tohto
zákona použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g), v konaní o návrhu na
vykonanie exekúcie nezistil žiaden zo zákonných dôvodov, pre ktoré by musel návrh oprávneného
podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku zamietnuť, poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Ak
povinný 2./ v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie mu nebolo

doručené, exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie sa začína doručením návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie súdu a v prípade, ak súd nezistí existenciu dôvodov vedúcich k
odmietnutiu, resp. zamietnutiu návrhu, vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré sa doručí
len súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Súd zároveň o vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie upovedomí oprávneného, ktorý návrh na vykonanie exekúcie podal (§ 53 ods. 1

Exekučného poriadku). Z uvedeného je teda zrejmé, že poverenie na vykonanie exekúcie sa povinnému
ako účastníkovi konania nedoručuje. Okamihom doručenia poverenia súdnemu exekútorovi sa začína
exekúcia a súdny exekútor má povinnosť zabezpečiť jej vykonanie, a teda uskutočniť nútené vymoženie
nároku oprávneného. Povinný sa o exekúcii tak dozvedá až doručením upovedomenia o začatí exekúcie
zo strany súdneho exekútora, a preto námietka povinného 2./ o nedoručení poverenia je rovnako bez

právneho významu v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti jeho návrhu na zastavenie exekúcie.

29. Exekučný súd k návrhu povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025, ktorý podal ako
druhý v poradí uvádza, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy sa v konaní o návrhu na zastavenie
exekúcie uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania

ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia
exekúcie je povinný uplatniť včas. Exekučný poriadok pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie
exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných povinným za predpokladu včasného
uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie
exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, povinný má

povinnosť uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak
návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v
návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to,
či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia
konania za situácie, ak povinný podá druhý a následne ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje

tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania
predchádzajúceho návrhu s výnimkou tých, ktoré nemohol uplatniť bez vlastnej viny skôr.

30. Povinný 2./ v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podal ako druhý v poradí, ako dôvod zastavenia
exekúcie uvádza, že bolo potrebné prihliadnuť na to, že vo vzťahu k ručiteľskej listine vystupoval

ako spotrebiteľ v dôsledku čoho tak bolo potrebné prihliadnuť na toto jeho postavenie a v danej veci
aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Ďalej poukázal na neplatnosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v ručiteľskej dohode z dôvodu, že požaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní a spôsobuje značný až hrubý nepomer v právach medzi spotrebiteľom
a dodávateľom, pričom na základe takéhoto neplatného právneho aktu zároveň nemohla byť daná

právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozhodnutia, a preto predmetný exekučný
titul nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul, ale nulitný akt. K uvedeným námietkam
exekučnýsúduvádza,žeichnemožnopovažovaťzaskutočnostinové,ktorépovinný2./bezvlastnejviny
nemohol uplatniť už v predchádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie. Je preto potrebné konštatovať,
že bolo povinnosťou povinného 2./ vyššie uvedené skutočnosti namietať už v predchádzajúcom návrhu,

čo sa však nestalo a preto súd odkazujúc na zásadu koncentrácie konania v súvislosti s rozhodovaním o
v poradí druhom návrhu povinného 2./ na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 61k ods. 3 Exekučného
poriadku na uvedené tvrdenia neprihliada. Keďže je návrh na zastavenie exekúcie v časti týkajúcej
sa tvrdení povinného 2./ o vyššie uvedených skutočnostiach neúčinný z dôvodu, že povinný 2./ tietopredkladá až v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie a teda oneskorene, súd nemohol na
uvedené tvrdenia prihliadať a na ich podklade o zastavení exekúcie rozhodnúť.

31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný 2./ v poradí prvom návrhu na
zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného
nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu,
pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, ako aj na skutočnosť,
že súd na námietky uvádzané v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie ako na oneskorene

uplatnenéneprihliadal,rozhodoltak,ženávrhpovinného2./nazastavenieexekúciezodňa05.06.2024a
návrh povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
zamietol.

32. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách
exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex

upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento
upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v
pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno
považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny
výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení

oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie,
ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust.
§ 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové
výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného

na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí
základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí
trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením
trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť

o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a
v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom, resp. v prípade rozhodnutia
súdu, ktorým exekučný súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má oprávnený voči
povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní
v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na

náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie
exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom
konaní. Keďže v posudzovanej veci mal oprávnený plný úspech, nakoľko súd zamietol návrh povinného
2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2024, ako aj jeho návrh na zastavenie exekúcie zo dňa
10.02.2025 v celom rozsahu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a

oprávnenému priznal voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhmi
povinného 2./ na zastavenie exekúcie.

33. Exekučný súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči
povinnému 2./ nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu

povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2024 a návrhu povinného 2./ na zastavenie exekúcie
zo dňa 10.02.2025 spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a
príprava zastúpenia a podanie vyjadrení k návrhom povinného). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky
vymáhaného peňažného plnenia v sume 37.122,59 eur, odmena za úkon právnej služby predstavuje
499,57 eur. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhmi povinného 2./ na

zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2024 a 10.02.2025 za 3 polovičné úkony právnej služby (3 x 249,78
eur), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2025 (3 x 14,84 eur) + 23 % DPH v sume 182,58 eur, tak
predstavujú celkovo sumu 976,44 eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu
na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.