Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 22, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/122/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124205984
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124205984.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., t. č.
bytom E. XXX/X, XXX XX D., zastúpená JUDr. Ivetou Mikulovou, advokátkou, so sídlom Makovického

55/3, 010 01 Žilina, a otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. I. XX, XXX XX J., zastúpený JUDr.
Ladislavom Ščurym, PhD., advokátom, so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, o zverenie maloletého
dieťaťa do starostlivosti matky, o určenie výživného otcovi a úpravu styku, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 5P/88/2024-251 zo dňa 19.02.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5P/88/2024-251 zo dňa 19.02.2025 v napadnutých výrokoch II.,
III., IV., V., VI. a VII. zrušuje a v týchto častiach vracia vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) rozhodol tak, že
výrokom I. maloletú dcéru zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať
jej majetok. Výrokom II. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne,
vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 1.6.2024. V poradí III. výrokom povolil
otcovizameškanévýživnénamaloletúzaobdobieod1.6.2024do31.1.2025vovýške800,-eurmesačne

splácať v splátkach vo výške 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa, pod
stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich. Výrokom IV. okresný súd ponechal styk otca
s maloletou na dohode rodičov. Výrokom V. rozhodol, že sa mení rozsudok Okresného súdu Čadca
sp. zn. 8P/27/2017 zo dňa 27.10.2017. V poradí VI. výrokom návrh na nariadenie psychologického
poradenstva maloletej a otcovi zamietol. VII. výrokom rozhodol o trovách konania tak, že účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že maloletá bola naposledy
rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 8P/27/2017 zo dňa 27.10.2017 zverená do osobnej
starostlivosti otca a matke bolo určené výživné vo výške 100,- eur mesačne. Neodkladným opatrením
sp. zn. 5PPOm/1/2024 zo dňa 28.03.2024 bola maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti
matky a otcovi bolo určené výživné vo výške 100,- eur mesačne. Okresný súd dospel k záveru, že

je dôvodné zveriť maloletú do starostlivosti matky, u ktorej maloletá cítila potrebu bezpečia a stabilitu
výchovného prostredia, nakoľko otec vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, v dôsledku ktorých
bol agresívny, psychicky ju týral, vyhadzoval z domu, preto okresný súd v záujme ďalšieho zdravého
fyzického a psychického vývinu dieťaťa vydal neodkladné opatrenie. Uvedené neodkladné opatrenie
bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline.

3. Matka v riadnom konaní podala návrh na zverenie maloletej do svojej starostlivosti, s ktorým návrhom
otec spočiatku nesúhlasil. Uvádzal, že o maloletú sa riadne staral 7 rokov, pričom v súčasnosti mu matkabráni v kontakte s maloletou, snaží sa ju zmanipulovať a odtrhnúť od otca. Maloletá sa v rámci zisťovania
názoru podľa § 38 Zákona o rodine vyjadrila, že chce bývať s matkou, na bývanie s otcom nemá dobré
spomienky, pričom sa rozplakala. Uviedla, že nechce k nemu ani chodievať. Taktiež zo znaleckých

posudkov vypracovaných v trestnom konaní vyplývalo, že maloletá má k otcovi veľmi negatívny vzťah.
Vyjadrila sa, že otec vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, v dôsledku čoho je agresívny, vyháňa
ju z domu, domýšľa si, ak aj prišla neskôr domov, že sa niekde „fláka“, nechodí do školy, nadáva jej
pre kamarátku. Ako sama uviedla, otec ju nechcel púšťať k mame, telefonovala jej potajomky a až po
zásahu polície, ako aj ÚPSVaR Čadca ju k matke začal púšťať.

4. Okresný súd ďalej konštatoval, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by v súčasnosti matka
bránila maloletej v stretávaní sa s otcom. Zo správy od ÚPSVaR Čadca, ako aj ÚPSVaR Žilina, ako aj
z vyjadrenia kolíznej opatrovníčky na pojednávaní vyplýva, že doporučujú maloletú zveriť do osobnej
starostlivosti matky, nakoľko v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Naopak, maloletá je
u matky konečne šťastná a cíti sa u nej spokojná v bezpečí. Matka sa o ňu dobre stará, zabezpečuje

jej všetky potreby. Taktiež zo strany školy neboli evidované žiadne nedostatky. Maloletá uviedla pred
nimi, že u otca to bolo veľmi zlé, v poslednom období čím ďalej, tým viac. Z uvedeného dôvodu si želala
byť zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom s otcom sa vôbec nechcela ani stretávať. Z vyššie
uvedených dôvodov okresný súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zároveň
zastupovať a spravovať jej majetok.

5. Vo vzťahu k úprave vyživovacej povinnosti okresný súd uviedol, že naposledy bolo rozhodované
o výživnom rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 8P/27/2017 zo dňa 27.10.2017, kedy bolo matke
určené výživné vo výške 100,- eur mesačne. Maloletá mala v tom čase X rokov, navštevovala X. ročník
základnej školy, v súčasnosti navštevuje X. ročník základnej školy. Okresný súd mal teda prestupom

z nižšieho stupňa na vyšší stupeň základnej školy preukázanú zmenu pomerov na strane maloletého
dieťaťa. Aj keď otec uvádzal, že zarába 630,- eur mesačne netto, tak okresný súd jeho tvrdeniam
neuveril, mal za to, že jeho skutočný príjem je vyšší, nakoľko otec by zarobil len minimálnu mzdu. Mal
za to, že otec by pri výdavkoch, ktoré v konaní uviedol a zároveň výdavkoch na maloletú, ktoré mal
v čase, keď bola v jeho starostlivosti, nevyžil, aj keď mu matka prispievala výživným vo výške 100,- eur

mesačne. Bol názoru, že otcovi nič nebráni v tom, aby si privyrobil brigádnickou činnosťou, nepreukázal
v konaní vážny zhoršený zdravotný stav, ktorý by mu bránil brigádnickou činnosťou si privyrobiť. Preto
vychádzal z potencionálneho príjmu otca, ktorý príjem by mohol dosahovať, ak ho už aj nedosahuje tým,
že časť výplaty dostáva „na ruku“, ale aj privyrábaním si brigádnickou činnosťou. Okresný súd poukázal
na to, že maloletá má XX a B. roka, končí G. ročník, pripravuje sa na stredoškolské štúdium, takže suma

100,- eur mesačne je veľmi nízka. Otec taktiež nijako inak na výživu dcéry neprispieva, a to ani darčekmi
na sviatky, na Vianoce a podobne. Matka sa snaží skutočne uspokojiť všetky potreby maloletej, ktorá
v konaní potvrdila, že matka sa o ňu skutočne riadne stará, a preto okresný súd určil otcovi prispievať
na jej výživu sumou 200,- eur mesačne. Nakoľko okresný súd určoval výživné spätne za obdobie od
01.06.2024 do 31.01.2025, vzniklo otcovi zameškané výživné za 8 mesiacov po 100,- eur, t.j. suma 800,-

eur, ktorú mu okresný súd povolil splácať v splátkach po 20,- eur mesačne, spolu s bežným výživným
k rukám matky dieťaťa, pod stratou výhody splátok, nezaplatením čo i len jednej z nich.

6.Oúpravestykuokresnýsúdrozhodoltak,žeponechalstykotcasmaloletounadohoderodičov.Právny
zástupca otca žiadal v rámci pokusu o uzatvorenie rodičovskej dohody pred pojednávaním, aby okresný

súd styk upravil aspoň jeden deň v mesiaci, taktiež aby upravil aspoň jedenkrát v mesiaci telefonický
styk. Okresný súd sa s týmito návrhmi nestotožnil vzhľadom na to, že ide o XX,X ročné dievča, ktoré má
v súčasnosti tak negatívny vzťah k otcovi, že pokiaľ o ňom len začala rozprávať pred sudkyňou v rámci
zisťovania názoru, hneď sa rozplakala. S otcom sa za žiadnych okolností nechcela stretávať, stretávať
sa chcela len so starými rodičmi bez prítomnosti iných osôb. Podľa jej vyjadrení otec pil každý deň,

niekedy bol veľmi opitý, cez víkendy sa vracal z krčmy neskoro večer, až o jednej hodine. Keď bol opitý,
vyhadzovaljukbabke,pričomvposlednomobdobíchodievalakotcovilenzpiatkanasobotu,ceztýždeň
bývala u babky. S otcom sa veľa hádali, nechcel ju púšťať vonku s kamarátkami, bránil jej v stretávaní
sa a telefonovaní s matkou. Sama uviedla, že otec by nebol ani taký zlý, pokiaľ by nepil, v dôsledku čoho
si domýšľal pokiaľ prišla neskôr, že sa „fláka“ a nechodí do školy, má zlú kamarátku. Na otca nemala

dobré spomienky ani z toho dôvodu, že s otcom nikdy nechodievala na výlety, na kúpaliská, na hrady,
bola buď len s ním doma alebo u babky. Taktiež kolízna opatrovníčka neodporúčala upraviť styk otca
s maloletou z dôvodu narušeného vzťahu, nakoľko maloletá potvrdila fyzické napadnutie otcom, ako aj
požívanie alkoholických nápojov z jeho strany. Z uvedených dôvodov okresný súd ponechal styk otcas maloletou na dohode rodičov. Na otázku sudkyne na matku, či by bránila v styku maloletej s otcom,
pokiaľ by si to táto žiadala, matka jednoznačne uviedla, že nie. Podľa okresného súdu dieťa v takom
veku už k styku s rodičom nútiť nemožno, samo sa musí rozhodnúť, samo musí chcieť.

7. Okresný súd návrh právneho zástupcu otca, aby nariadil psychologické poradenstvo maloletej A. a
otcovi zamietol. Právna zástupkyňa matky t.č. považovala uvedenú psychologickú pomoc za zbytočnú,
nátlakovú,ktoránemážiadenvýznam,nakoľkootecvsúčasnostinevyužívažiadnumožnosťstretávaťsa
s maloletou, a to ako telefonicky, tak aj osobne. Sám sa v konaní vyjadril, že s maloletou sa skontaktoval

naposledy minulý rok na Veľkú noc, kedy mu povedala, že sa s ním stretávať nechce. Otec takmer rok
nevyužilmožnosťstykusmaloletouanakoľkoideoXX,X-XXXXXdievča,okresnýsúdmalzato,ženieje
potrebné hneď nariaďovať psychologické poradenstvo, ale pokúšať sa o to, aby sa maloletá dobrovoľne
chcela stretnúť s otcom. Zo záverov znalkyne v znaleckom posudku usúdil okresný súd negatívny vzťah
maloletejkotcovi.Maloletázažilauotcatraumy,bolotounehopodľanejzlé,najmävposlednomobdobí,
nielen preto, že jeho nároky na ňu boli extrémne vysoké ale aj najmä pre jeho alkoholizmus, následné

agresívne správanie sa k nej a vyhadzovanie z domu. U matky je naopak šťastná, spokojná, v bezpečí,
matka sa o ňu stará, zabezpečuje jej na rozdiel od otca všetky potreby. Až pokiaľ by maloletá absolútne
odmietala obnoviť vzťah s otcom, mohol by okresný súd nariadiť aj psychologické poradenstvo. Ale
vzhľadom na vek maloletej, blížiaci sa k dospelosti, má súd pochybnosti o tom, že by takéto násilné
nariadenie viedlo k úspechu bez súhlasu a spolupráce maloletej.

8. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol postupom podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

9. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, a to čo do výrokov

II. až VI., z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Poukázal na to, že matka o maloletú dlhých 7 rokov neprejavovala žiadny záujem, nijakým
spôsobom ju nekontaktovala a nezaujímala sa o jej zdravotný stav, prospech ani o nič, čo s maloletou
súviselo. Podľa otca ide o tak významnú okolnosť, že napriek súčasnej situácií nie je správne, aby

bol ako otec, tak aj stará mama maloletej, stavaný do situácie, že po tak dlhej dobe, čo sa o maloletú
spolu s rodinu staral najlepšie ako vedel, bol od svojej dcéry odtrhnutý. Vyjadril, že súd pri svojej
rozhodovacej činnosti pochybil, nevyhodnotil skutkovo situáciu správne, napriek dostatočne nesporne
učinenej skutkovej situácií, čo má za následok, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a
trpí značnými vadami, ktoré naplnili podstatu citovaných odvolacích dôvodov. Keďže skutkový základ

rozhodnutia nebol vytvorený správne a v súlade so skutočnosťou, tak ide o skutkové vady spočívajúce
v nesprávnych skutkových zisteniach a záveroch vyplývajúcich z vykonaných dôkazov. Uviedol, že nie
je žiaden alkoholik a ani nemá žiaden problém s alkoholom, pretože si to ani nemôže dovoliť z viacerých
dôvodov, jedným z nich je jeho finančná situácia a ďalším práca, kde má nemalú zodpovednosť.

10. Vyjadril, že je pre neho zarážajúce rozhodnutie súdu, čo sa týka výživného, keď on dostával výživné
od matky iba vo výške 100,- eur, keď bola maloletá v K. triede základnej školy a matke súd zvýšil výživné
v X. ročníku základnej školy na sumu 200,- eur. Poprel tvrdenie uvedené v rozhodnutí, že súd mal
prestupom z nižšieho stupňa na vyšší stupeň ZŠ preukázanú zmenu pomerov na strane mal. dieťaťa. K
žiadnej podstatnej zmene pomerov nedošlo, pretože maloletá je stále na druhom stupni ZŠ. Uviedol, že

pracuje ako vodič poľnohospodárskeho stroja na družstve v I., pričom okresný súd neuveril, že zarába
v čistom iba 630,- eur mesačne. Súd neuviedol žiadne bližšie relevantné dôvody, prečo spochybňuje
výšku jeho skutočnej mzdy. Z príjmu, ktorý okresnému súdu zdokladoval, mu určil viac ako tretinu na
výživné spolu so zameškaným výživným tvrdiac, že nie je možné v dnešnej dobe, aby zarábal tak málo.
Tento postup i zdôvodnenie výšky výživného, ktorá má úmerne zodpovedať aj dosiahnutej mzde, je v

rozpore s výškou výživného, ktorú donedávna platila matka na maloletú vo výške 100,- eur. Tvrdenie
okresného súdu, že otec vlastní majetok v G. H. I., označil za nepravdivé, čo preukázal aj svojim čestným
prehlásením zo dňa 26.03.2025.

11. Vo vzťahu k styku s maloletou v odvolaní otec uviedol, že je z vykonaného dokazovania jasné, že sa

s matkou nedohodne na styku s maloletou a ak sa dohodne aj priamo s maloletou, tak matka jej v tom
bude brániť, hoci navonok prezentuje opak. Nesúhlasil s tým, aby okresný súd neupravil styk s maloletou
a nechal ju na dohode rodičov. Pri tak vážnom rozvrátenom vzťahu rodičov, ako je v tomto konaní,
takáto dohoda rodičov nikdy uzatvorená nebude, čím okresný súd v podstate odňal otcovi rodičovsképráva v podobe šance stýkať sa s maloletou, ako aj pracovať na obnovení ich vzťahu. Vzhľadom na to,
že sú vážne rozvrátene vzťahy, navrhoval v konaní psychologické poradenstvo medzi ním a maloletou
dcérou, avšak aj toto okresný súd zamietol vo výroku VI. rozsudku. Zámerom otca bolo pracovať' na

ich vzťahu odborným spôsobom a pod odborným dohľadom. Tomuto riešeniu bol pozitívne naklonený aj
ÚPSVaR Čadca. Okresný súd išiel dokonca aj nad vyjadrenia kolíznej opatrovníčky, keď táto súhlasila
s psychologickým poradenstvom, avšak okresný súd tento návrh zamietol.

12. Kolízny opatrovník k podanému odvolaniu uviedol, že maloletá sa od marca 2025 zúčastňuje

psychologického poradenstva na RPPS v Čadci za účelom stabilizovania psychického stavu dieťaťa.
Podľa vyjadrenia psychológa, matka sprevádza dcéru na individuálne stretnutia, ktoré boli spočiatku
každý týždeň, neskôr každé dva týždne. Matke poskytli informáciu, vzhľadom na závery znaleckého
posudku, v prípade potreby využiť psychologickú pomoc i dlhodobejšie. Dňa 17.4.2025 úrad vykonal
telefonicky pohovor s maloletou, ktorá uviedla, že s otcom nie je v žiadnom kontakte. Stretávanie sa
s otcom aj naďalej odmieta. Na základe uvedených skutočností úrad navrhoval napadnutý rozsudok

okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť.

13. Matka v reakcii na podané odvolanie otca doručila okresnému súdu písomné podanie, v ktorom
uviedla, že otec je v súčasnosti stíhaný za zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Otec neuvádza pravdu,
keď tvrdí, že matka neprejavovala 7 rokov o maloletú záujem, v stretávaní a v akomkoľvek kontakte

bránil aj matke, aj dcére. Výživné vo výške 100,- eur k rukám otca bolo určené rozsudkom Okresného
súdu v Čadci sp. zn. 8P/27/2017 zo dňa 27.10.2017, teda pred siedmimi rokmi. Matka v konaní riadne
uplatnila a preukázala výdavky maloletej. Vie, že príjem otca je vyšší, bolo to tak, aj keď spolu žili,
zamestnávateľ otcovi oficiálne dáva len minimálnu mzdu. Dala do pozornosti, že otec neplatí výživné
určené v rozsudku v plnej miere. Poznamenala, že otec má vo výlučnom vlastníctve nehnuteľnosti v kat.

území J., ktoré špecifikovala v podaní. K psychologickému poradenstvu uviedla, že kolízny opatrovník
vo veci koná a maloletá sa už trikrát zúčastnila poradenstva, raz bol pozvaný aj otec. K neupraveniu
styku otca s maloletou uviedla, že súd nerozhodoval o styku, pretože sa maloletá vyjadrila, že sa s otcom
stretávať nechce. Zároveň nebolo preukázané, že by matka nejakým spôsobom bránila maloletej v styku
s otcom. Otec zavolal maloletej za celú dobu, čo je u matky, len 1-krát. Odvolanie otca tak považovala za

nedôvodné a navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdil.

14. Otec v písomnom vyjadrení poprel tvrdenia matky, že jej v styku s maloletou bránil. O zvýšenie
výživného od matky nežiadal, nakoľko vedel, že jej finančná situácia nie je najlepšia, napriek tomu
maloletej nikdy nič nechýbalo. K tvrdeniu, že výživné neplatí, uviedol, že to platí pravidelne každý mesiac

v najväčšej možnej výške, akú mu jeho pomery dovoľujú. K psychologickému poradenstvu uviedol, že
sa teší z toho, že sa to rozhýbalo správnym smerom, pretože jeho snaha pracovať na vzťahu stále trvá
a bude sa snažiť vyvíjať najväčšiu možnú aktivitu, aby došlo k obnove vzťahu s maloletou. Nestotožnil
sa s tvrdením matky, že by sa maloletá nechcela s ním stretávať, pretože si myslí, že svoj postoj
prehodnotila a verí, že sa to vplyvom psychologického poradenstva len zlepší. K vyjadreniu kolízneho

opatrovníka uviedol, že jeho závery považuje za predčasné. Nemôže akceptovať, aby sa na základe
jedného telefonického rozhovoru celá vec uzavrela a boli mu odňaté rodičovské práva k maloletej, o
ktorú matka sedem rokov nejavila záujem a staral sa o ňu sám.

15. Z ďalšieho podania kolízneho opatrovníka vyplynulo, že maloletá bola opakovane dotazovaná na

stretávanie sa s otcom, pričom uviedla, že sa s ním stretávať nechce ani s ním momentálne neudržiava
žiaden kontakt. Naďalej navštevuje RPPS za účelom stabilizovania psychického stavu.

16. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 CMP s tým, že odvolacími
dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie prijal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), konštatujúc dôvodnosť odvolania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2
ods. 1 CMP, napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil vo výrokoch II. až VI. ako i v závislom výroku

VII. o trovách konania podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil v tejto časti súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.17. Vo vzťahu k podanému odvolaniu považuje krajský súd za potrebné predovšetkým zdôrazniť,
že odvolanie smeruje výlučne voči výrokom II. až VI. rozhodnutia okresného súdu, ktorým okresný
súd rozhodol o vyživovacej povinnosti otca na maloletú, určil zameškané výživné, ponechal styk otca

s maloletou na dohode rodičov a zamietol návrh na nariadenie psychologického poradenstva maloletej
a otca.

18. Odvolací súd po preskúmaní správnosti napadnutého výroku o určení výšky vyživovacej povinnosti
otca na maloletú, pri ktorom okresný súd vychádzal z princípu potencionality príjmu otca, vo

všeobecnosti uvádza, že pri posudzovaní potenciality príjmov povinného musí súd postupovať veľmi
prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Treba mať zároveň na
pamäti, že v mimosporových konaniach platí vyšetrovací princíp (§ 35, § 36 CMP), preto súd nemôže
dôkazným bremenom zaťažiť navrhovateľa, ale musí sám aktívne vyhľadávať a vykonávať dôkazy
na preukázanie objektívneho stavu veci. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu
možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že sa pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek)

neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa
z jeho potenciálnych príjmov. Teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne
preukázaných skutočností (Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,
2019, s. 469 - 480).

19. Odvolací súd k tomu dopĺňa, že aj aplikovanie princípu potencionality príjmu povinného rodiča nie je
bezbrehý. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí z 29. mája 2024 sp. zn. 7CdoR/13/2023 konštatoval,
že pre určenie rozsahu zvýšeného výživného na dieťa odvolací súd ustálil potencionálny príjem otca
vyjadrený ako reálny mesačný príjem, z čoho možno usudzovať, že ide o čistý príjem, ktorý môže
dosahovať za splnenia podmienok podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine (po odpočítaní zálohy na daň

z príjmov a odvody na poistné do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne). Základné pravidlá pre
určenie výšky výživného obsiahnuté v § 75 Zákona o rodine sa vzťahujú na všetky druhy vyživovacích
povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych konaniach stanoviť ich
rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny) povinnej osoby. Zároveň možno
konštatovať, že v prejednávanej veci musí byť splnené, že na základe uvedeného vymedzenia príjmu

otca si bol súd schopný urobiť dostatočnú predstavu o jeho majetkových pomeroch.

20. Odvolací súd zohľadnením vyššie vyjadreného názoru dovolacieho súdu preskúmal rozhodnutie
okresného súdu v časti výroku o určení vyživovacej povinnosti otca a dospel k záveru, že odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, ako bolo koncipované, nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia. Konkrétne z odôvodenia rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmá, pri uplatnení
princípu potencionality príjmu otca, konkrétna výška tohto príjmu (prípadne rozpätie potencionálneho
príjmu) a ani dôkazy, skutočnosti, z ktorých súd následne stanovil výšku výživného na dieťa, následkom
čoho rozhodnutie v tejto časti nemožno považovať za preskúmateľné. I tento potencionálny príjem
musí byť konkrétnym spôsobom vyjadrený (nielen zhrnuté pomery otca bez bližšieho záveru). V danom

prípade ide o tak závažný nedostatok rozhodnutia (a zásahu do procesných práv účastníka), ktorého
intenzita zakladá (až) porušenie práva na spravodlivý súdny proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6CdoR/2/2024 zo dňa 17.07.2024).

21. Ku komplexnému vyhodnoteniu odvolacích dôvodov otca maloletej, ktoré smerovali proti výroku

o ponechaní styku otca s maloletou na dohode rodičov, odvolací súd uvádza, že sa so závermi
okresného súdu vzťahujúcimi sa na takúto úpravu styku otca s maloletou nestotožnil. Z obsahu
spisu vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú problémové, čo vyplýva aj zo zisteného skutočného stavu
okresným súdom, z informácií o vedených trestných konaniach medzi rodičmi, v ktorých mala maloletá
vystupovať ako poškodená, ako aj z jednotlivých tvrdení účastníkov konania, ktorí sa navzájom obviňujú

z osočovania. Konkrétny negatívny aspekt možno badať aj vo vzťahu maloletej k otcovi, keďže tá
opakovane prezentovala, že sa s otcom stretávať nechce, pred kolíznou opatrovníčku potvrdila fyzické
napadnutie otcom, ako aj požívanie alkoholických nápojov z jeho strany, keď bol opitý, vyhadzoval ju
kbabke,veľasahádali,brániljejvstretávaníatelefonovanísmatkouapod.Okresnýsúdberúcdoúvahy
vek maloletej a vyjadrenie matky, že by styku maloletej s otcom nebránila, rozhodol tak, že styk otca

s maloletou ponechal na dohode rodičov. Uvedený záver v kontakte odvolacích námietok otca odvolací
súd nevyhodnotil za správny, a to s prihliadnutím na existenciu konfliktného vzťahu medzi rodičmi, ako
aj s prihliadnutím na to, že otec prostredníctvom právneho zástupcu v konaní navrhoval upraviť styk
s maloletou aspoň jeden deň v mesiaci a telefonický styk aspoň jedenkrát v mesiaci, čím prejavil vôľu,aby okresný súd o úprave styku rozhodol konečným rozhodnutím a určil stretávanie aspoň v minimálnom
rozsahu.

22. Odvolací súd, po vykonanom odvolacom prieskume, s poukazom na odvolacie námietky otca, za
situácie, že okresný súd nerozhodol v zmysle navrhovanej úpravy styku a tento ponechal na dohode
rodičov, pričom bral na zreteľ vek a vyjadrený názor maloletej, že sa nechce s otcom stretávať,
konštatuje, že i keď súd prihliada na názor maloletého dieťaťa, jeho povinnosťou bolo rozhodovať
v súlade s najlepším záujmom, ktorý nemusí byť zhodný s vyjadreným prianím maloletého dieťaťa.

Vyhodnotenie kritérií za účelom posúdenia najlepšieho záujmu maloletých detí je výlučne vecou
procesného súdu a je otázkou individuálneho posúdenia okolnosti prípadu a aspektov na strane dieťaťa.
Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvej inštancie nedospel k záveru, že by nesúhlas maloletého
dieťaťa výrazným spôsobom prevyšoval pred jeho záujmom na starostlivosti a výchove zo strany oboch
rodičov, čo by odôvodňovalo zásah do výkonu rodičovského práva otca na styk s dieťaťom.

23. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa
rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z čl. 41 ods. 4 z Ústavy
SR, vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej aj len „dohovor“), ako aj z
čl. 8 dohovoru, z ktorého vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne
k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu

sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“), ktorý opakovane
konštatuje, že ,,je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo
odtrhnuté od svojich koreňov“ (Gogulu proti Nemecku, sťažnosť č. 74969/01), resp. ,,že dieťa má právo
na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne
slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (Hansenová proti Turecku,

sťažnosť č. 36141/97). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (Kraska proti Španielsku z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016).

24. Z výsledkov vykonaného dokazovania a ustáleného skutočného stavu súdom prvej inštancie

odvolací súd ustálil, že v danom prípade dohoda rodičov o úprave styku s maloletou nie je za aktuálnej
situácie možná, realizovanie styku dohodou rodičov by bolo spojené s určitými úskaliami súvisiacimi
so situáciu v rodinných vzťahoch, vzhľadom k čomu bolo podľa odvolacieho súdu potrebné riadne
rozhodnúť aj o úprave styku otca s maloletou (podporne a primerane uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8CdoR/5/2025 zo dňa 30.04.2025).

25. Odvolací súd tak nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, pokiaľ za zistených podmienok,
konfliktného vzťahu rodičov ponechal styk na dohode rodičov, bez meritórnej úpravy styku, keď
jednoznačnezvýsledkovvykonanéhodokazovaniavyplynulzáveropotrebeautoritatívnehorozhodnutia
súdom. Štát má zodpovednosť prostredníctvom svojich orgánov, teda aj prostredníctvom súdu, viesť

rodičov ku konštruktívnemu riešeniu krízy ich rodiny a k rešpektu k rodičovstvu druhého rodiča. Túto
povinnosť však súd prvej inštancie nedodržal, pretože svoje rozhodnutie neupraviť styk založil na
jeho presvedčení o tom, že rodičia sa budú vedieť na styku dohodnúť, čo z vykonaného dokazovania
nevyplynulo. Styk otca s maloletými deťmi má zásadný význam pre emočné puto medzi nimi a pre ďalší
vývoj ich vzájomného vzťahu. Čím ďalej nebude ich vzájomný kontakt vôbec prebiehať, o to náročnejšie

bude neskôr obnovenie tohto vzťahu.

26. V kontexte vyššie uvedeného tak odvolací súd zrušil výrok VI., ktorým súd zamietol návrh otca na
nariadenie psychologického poradenstva, keďže podľa odvolacieho súdu po konštatovaní negatívneho
postoja maloletej k otcovi je namieste, aby súd vytvoril priestor na obnovenie, prípadne zlepšenie

vzťahu medzi otcom a maloletou. Z tvrdení účastníkov v odvolacom konaní síce vyplýva, že sa
maloletá zúčastňuje psychologického poradenstva, avšak nie je dostatočne zrejmé, v akej miere je toto
orientované aj na vzťah maloletej k otcovi.

27. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.28. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol
bez toho, aby vyhodnotil - posúdil nosné dôvody rozhodnutia. V danom prípade podľa odvolacieho
súdu došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods.
1 CMP, teda, že súd prvej inštancie vec nevyhodnotením vyššie ozrejmených skutočností odvolacím

súdom privodil nedostatočnosť odôvodnenia rozsudku, zodpovedajúceho výrokom II. až VI., ktorá sa
premietla do predčasnosti prijatých právnych a skutkových záverov, ktoré na seba viazali dôsledok
odňatia možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti tiež neúplne a nesprávne zistil skutočný stav veci,
čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 62 ods. 1 CMP. V dôsledku tohto potom odvolací súd
už bez ďalšieho podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok okresného súdu
v napadnutých výrokoch, ako aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania zrušil a podľa § 391 ods.

1CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. V ďalšom konaní sa súd bude zaoberať úpravou rodičovských práv a povinnosti v kontexte
uvedených záverov odvolacieho súdu, sformuluje preskúmateľné a presvedčivé závery k jednotlivým
otázkam a vyhodnotí skutočnosti z celého konania, vrátane tých, ktoré nastali už v čase vyvolaného

odvolacieho konania.

31. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu, považuje za
podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré
je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre

rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho
súdu, preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 161/2023 zo dňa 12.
októbra 2023.

32. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.