Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/154/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323201920
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323201920.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu
Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobkyne: A. A. B. C., nar. X.XX.XXXX,
bytom D. E. XXX, zastúpenej advokátkou: Mgr. Jana Benková, so sídlom Veľký Grob 386, proti
žalovanému: F. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, zastúpenému advokátom: JUDr. Ing. Arpád
Barczi, so sídlom T. Vansovej 225/3, Galanta, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 2. októbra 2024 č. k. 35C/47/2023-501
v spojení s opravným uznesením z 3. októbra 2024 č.k. 35C/47/2023-519, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV., V. a VII.r u š í a vec mu
v zrušenom rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zrušil

podielovéspoluvlastníctvožalobkyneažalovanéhoknehnuteľnostiamnachádzajúcimsavkatastrálnom
území D. E., okres Galanta, obec D. E., evidovaným Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom
na LV č. XXXX ako pozemok vedený ako parcela registra "C" pod parcelným číslom 76/5 o výmere
307 m2, druh pozemku: záhrada, pozemok vedený ako parcela registra "C" pod parcelným číslom 76/6
o výmere 238 m2, druh pozemku: záhrada, pozemok vedený ako parcela registra "C" pod parcelným
číslom 76/7 o výmere 259 m2, druh pozemku: záhrada, pozemok vedený ako parcela registra "C"

pod parcelným číslom 76/8 o výmere 250 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavba
so súpisným číslom XXX, druh stavby: rodinný dom, postavený na parcele registra "C" pod parcelným
číslom 76/8; výrokom II. prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: D. E., okres
Galanta, obec D. E., evidované Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako
pozemok vedený ako parcela registra "C" pod parcelným číslom 76/5 o výmere 307 m2, druh pozemku:
záhrada, pozemok vedený ako parcela registra "C" pod parcelným číslom 76/6 o výmere 238 m2, druh

pozemku: záhrada, pozemok vedený ako parcela registra "C" pod parcelným číslom 76/7 o výmere 259
m2, druh pozemku: záhrada, pozemok vedený ako parcela registra "C" pod parcelným číslom 76/8 o
výmere 250 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavba so súpisným číslom XXX, druh
stavby:rodinnýdom,postavenýnaparceleregistra"C"podparcelnýmčíslom76/8vcelostidovýlučného
vlastníctva žalobkyne; výrokom III. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému titulom náhrady za
spoluvlastnícky podiel sumu vo výške 86.398 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom IV.

uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému 6.182,69 eura, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku;
výrokom V. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 14.400 eur, do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku; výrokom VI. žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu
15.050 eur zamietol a výrokom VII. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).3. Vecne dôvodil tým, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Galanta, odborom katastrálnym na
LV č. XXXX, kat. úz. D. E. ako parcely registra „C“ parc. č. 76/5, 76/6, 76/7 a 76/8 a stavba - rodinný dom

súp. č. XXX na parcele č. 76/8 tak, že nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne,
ktorá mala byť titulom finančného vyrovnania zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 50.000 eur do 30 dní
od právoplatnosti rozhodnutia. V zmysle následne pripustenej zmeny žaloby žalobkyňa navrhla, aby jej
súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel sumu 57.800,55 eura
a ďalej si v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva uplatnila voči žalovanému aj nárok

nazaplateniesumy23.267,31eura(29.450eur–6.182,69eura–polovicasplátokhypotekárnehoúveru,
ktorý platil žalovaný od 22.6.2022 do 14.7.2023) v rámci toho si uplatnila nárok na zohľadnenie investície
žalobkyne vo výške 30.100 eur, ktoré získala od rodičov s tým, že od žalovaného požaduje 15.050 eura,
a nárok za neužívanie nehnuteľností, resp. za užívanie žalovaným nad rozsah jeho spoluvlastníckeho
podielu vo výške 14.400 eur spätne za 3 roky, keďže medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o náhrade
za jej užívanie žalovaným.

4. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na 2.9.2024 (pondelok), termín ktorého brali
strany na vedomie na pojednávaní dňa 19.5.2024. V podaní doručenom súdu 2.9.2024 (odoslané
1.9.2024,doručenévdeňnariadenéhopojednávania)označenomakovyjadreniekznaleckémuposudku
právny zástupca žalovaného o.i. uviedol, že v období od 10.7. do konca augusta bol na zahraničnej

dovolenke a k veci sa vyjadrí ústne do zápisnice na pojednávaní 2.9.2024. V deň pojednávania 2.9.2024
o 8.14 hod zamestnankyňa právneho zástupcu žalovaného ospravedlnila neprítomnosť právneho
zástupcu žalovaného z dôvodu náhleho vážneho zhoršenia zdravotného stavu a požiadala o odročenie
pojednávania.Výzvouprostredníctvomelektronickejpoštyz2.9.2024o8.23hodsúdpožiadalkanceláriu
právneho zástupcu žalovaného o doloženie písomného lekárskeho potvrdenia o zdravotnom stave

právneho zástupcu žalovaného, ktorý mu bráni v účasti na pojednávaní. Rovnako telefonicky pred
týmto pojednávaním sudkyňa upozornila kanceláriu, že pokiaľ dôvod odročenia nebude riadne doložený,
súd ho akceptovať nebude. K doloženiu dôvodu odročenia do doby začatia pojednávania nedošlo.
Právna zástupkyňa žalobkyne nesúhlasila s odročením pojednávania, pretože zo strany právneho
zástupcu žalovaného nebol preukázaný dôvod odročenia, ani tvrdené čerpanie dovolenky. Súd prvej

inštancie uviedol, že pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov, ktorých existencia musí
byť súdu súčasne riadne doložená. Ako uviedol Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/167/2010
„Pokiaľ odporca v danom prípade nepreukázal dôvod svojej neprítomnosti na pojednávaní, zostala
jeho žiadosť o odročenie pojednávania len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia, na ktoré nebolo
možné prihliadať. Súd prvého stupňa, ktorý v danej procesnej situácii vec prejednal a rozhodol

v neprítomnosti odporcu, neodňal odporcovi možnosť realizácie žiadneho procesného oprávnenia
účastníka občianskeho súdneho konania. Postupom, ktorý sa nepriečil Občianskemu súdnemu konaniu,
nemohla byť odporcovi odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f) OSP).“ Citované rozhodnutie
bolo podľa súdu prvej inštancie možné aplikovať aj na prejednávanú vec, predovšetkým v situácii,
keď bol právny zástupca upovedomený o potrebe preukázania existencie vážneho dôvodu, inak súd

jeho žiadosť nevyhovie. Hoci sa tento postup vzhľadom na rozličné životné situácie môže javiť veľmi
striktný, v danom prípade bol vyvolaný okolnosťami prípadu. Ako bolo uvedené, právny zástupca
žalovaného zaslal súdu podanie z 1.9.2024 o 13.59 hod, v ktorom uvádzal, že do konca augusta bol
na dovolenke a z tohto dôvodu sa k veci vyjadrí na pojednávaní 2.9.2024 do zápisnice. Na uvedené
pojednávanie sa však nedostavil. Skutočnosť, že sa žalobca do konca augusta zdržiaval na dovolenke

mimo územia Slovenskej republiky však právny zástupca žiadnym spôsobom nepreukázal. Na druhý
deň po pojednávaní konanom 2.9.2024 doložil potvrdenie od lekára z 3.9.2024, na ktorom je uvedené, že
pacient uviedol, že v nedeľu sa vrátil z Egypta. Na základe všeobecne známych skutočností, následne
preverených na príslušnom oddelení Okresného súdu Galanta, však mal súd závažné pochybnosti
o pravdivosti týchto tvrdení. V rámci reportáže odvysielanej televíziou JOJ dňa 30.8.2024 (aj v čase

vyhlásenia rozsudku dostupnej v archíve televízie) právny zástupca žalovaného v piatok 30.8.2024
pred budovou Okresného súdu Galanta poskytoval rozhovor ako obhajca v trestnej veci. Z preverenej
činnosti súdu bolo následne zistené, že právny zástupca bol vyššou súdnou úradníčkou v konaní XXX/
XX/XXXX za účelom ustanovenia za obhajcu kontaktovaný ešte 27.8.2024 (v utorok), s čím súhlasil, a
dňa 30.8.2024 bol v čase od 12.00 hod do 15.10 hod prítomný na výsluchu obvinených ako zástupca v

konaní XXX/XX/XXXX na Okresnom súde Galanta. Súd mal preto vedomosť o tom, že právny zástupca
žalovaného sa v týždni predchádzajúcom pojednávaniu konanému 2.9.2024 nachádzal na území SR
a dokonca aj na tamojšom súde a vykonával svoje povolanie. Právny zástupca žalovaného tak mal
možnosť riadne a včas realizovať procesné úkony v konaní, tak aby predišiel prípadnému zmareniupojednávania. Keďže v dôsledku uvedeného mal súd pochybnosti o hodnovernosti tvrdení právneho
zástupcu žalovaného, trval na preukázaní existencie dôvodu odročenia.

5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkov B.
B., F. G., H. I., výpisom z LV č. XXXX, darovacou zmluvou z 19.9.2012, rozsudkom Okresného súdu
Galanta č.k. 21P 151/2019-223 z 22.6.2020, kolaudačný rozhodnutím Obce D. E. z 19.11.2014, výzvou
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z 10.11.2022, odpoveďou z 8.12.2022, potvrdením o
zostatku dlhu zo 14.3.2023, rozhodnutím Správy katastra Galanta o vklade č. V 3119/2012 z 9.10.2012,

zmluvou o financovaní bývania č. 001/185485/12-001/000 zo dňa 25.9.2012, inzerátom z reality.sk.,
znaleckým posudkom č. 209/2023 vypracovaným Ing. Petrom Újom, ocenením CASMAR REALITY z
16.1.2024, znaleckým posudkom Ing. Petra Hurtu č. 68/2024, znaleckým posudkom č. 14/2024 Ing.
Márie Morvayovej, sms správami a fotodokumentáciou, podstatným obsahom spisu OS Galanta sp.zn.
21P/151/2019.

6. Uviedol, že v prejednávanej veci bolo nesporné, že medzi spoluvlastníkmi nedošlo k zrušeniu a
vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou, keďže napriek predsporovej výzve žalobkyne, ako
aj pokusu o zmier v priebehu konania, žalovaný s navrhnutým vyporiadaním nesúhlasil. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi každý v
jednej polovici, pričom žalovaný svoj spoluvlastnícky podiel nadobudol od žalobkyne ako pôvodnej

výlučnej vlastníčky na základe darovacej zmluvy z 19.9.2012, ktorou na neho previedla podiel na
pozemkoch a na v tom čase rozostavanom rodinnom dome.

7. Reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov súd prvej inštancie v danom prípade vylúčil, keďže na
základe zhodných vyjadrení strán, reálne rozdelenie zastavaných pozemkov a pozemkov susediacich

so stavbou, ako aj rodinného domu ako stavby určenej na bývanie nie je možné bez vynaloženia
neprimerane vysokých nákladov. V priebehu konania sa strany ustálili na zhodnom návrhu, aby
súd ich spoluvlastníctvo vyporiadal prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkyne, ktorá s týmto
prikázaním súhlasila. Vzhľadom na prejavený záujem žalobkyne a súhlasné stanovisko žalovaného, súd
nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalobcu.

8. Následkom prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej
náhrady tomu spoluvlastníkovi, ktorý svoj spoluvlastnícky podiel stráca. Pri stanovovaní primeranej
náhrady súd vychádzal z predložených dôkazov, a to znaleckého posudku Ing. Petra Hurtu č.
68/2024, znaleckého posudku č. 209/2023 vypracovaného Ing. Petrom Újom, znaleckého posudku č.

14/2024 vypracovaného Ing. Máriou Morvayovou a ocenení nehnuteľností vypracovaných realitnými
kanceláriami CASMAR REALITY, s.r.o. a Reality J. E.. Spolu so žalobou predložený znalecký posudok
č. 11/2023 vypracovaný znalcom Ing. Romeom Tanuškom bol pre potreby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva nepoužiteľný, keďže znalec podľa zadania žalobkyne vychádzal z technického stavu
rodinného domu ku dňu rozvodu manželstva, t.j. 22.6.2020, ktorý dátum pre potreby vyporiadania

podielového spoluvlastníctva v stave k času vyporiadania nebol relevantný. Pokiaľ žalovaný namietal,
že súd akceptoval súkromný znalecký posudok Ing. Petra Hurtu predložený žalobkyňou po tom, ako
žalobkyňa požiadala o nariadenie znaleckého dokazovania súdom, súd tieto námietky nepovažoval za
relevantné. Bolo na rozhodnutí žalobkyne, či zloží preddavok na znalecké dokazovania, ako podmienku
pre nariadenie znaleckého dokazovania súdom, alebo po zvážení časových či ekonomických dosahov,

predloží súkromný znalecký posudok. Obdobné stanovisko má súd aj k vyjadreniu právneho zástupcu
žalovaného na pojednávaní 24.1.2024, na ktorom uviedol, že „doložené ocenenia realitných kancelárií
považuje za dôkazne bezpredmetné, v tejto situácii len znalecký posudok má váhu“. Aj v tomto prípade
je podľa názoru súdu potrebné mať na pamäti, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, t.j. každý
dôkaz má rovnocenné postavenie a potenciál presvedčivosti.

9. Hodnota vyporiadavaných nehnuteľnosti bola medzi stranami sporná, pričom predložené znalecké
dôkazyaoceneniasaprijejstanovenídosťvýraznerozchádzali.Všetci znalcivšakzhodnepristanovení
všeobecnej hodnoty nehnuteľností použili metódu polohovej diferenciácie, nakoľko konštatovali, že
hodnotená stavba nie je schopná dosahovať primeraný výnos formou prenájmu, v dôsledku čoho

nie je možné použiť kombinovanú metódu a pre použitie porovnávacej metódy neexistuje dostatok
podkladov pre danú lokalitu a typ stavby. Znalecké posudky boli vypracované v časovom rozpätí 6
mesiacov (5.10.2023, 4.3.2024, 3.5.2024), počas ktorých boli zo strany žalobkyne i žalovaného ako
dôkazy predkladané aj inzertné ponuky na údajne porovnateľné ponuky pozemkov a stavieb. Súdsa však vzhľadom na zhodný záver znalcov o neexistencii podkladov pre lokalitu a typ pozemku/
stavby, týmito ponukami bližšie nezaoberal, keďže zo stručného obsahu inzertných ponúk nie je
možné spoľahlivo zistiť, či ide o porovnateľné nehnuteľnosti k tým vyporiadavaným svojou povahou,

umiestnením a možnosťami funkčného využitia. Zároveň do spisu bol zabezpečený dostatočný rozsah
dôkazov vzťahujúcich sa na hodnotu priamo vyporiadavanej nehnuteľnosti.

10. Vo vzťahu k súkromným znaleckým posudkom predloženým stranami sporu súd prvej inštancie
uviedol, že súd síce nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, avšak môže

výsledky znaleckého dokazovania hodnotiť voľne, t.j. vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli
z iných dôkazov. Najvyšší súd SR už v stanovisku sp. zn. Pls 3/80 z 23.12.1980 v časti venovanej
hodnoteniu znaleckého posudku uvádzal, že „súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého
posudku bez, aby ich hodnotil podľa § 132 OSP“ (teraz čl. 15 a § 191 CSP). Ak by súd ponechal bez
povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôveroval záverom znalca, znamenalo by
to vo svojich dôsledkoch popretie zásady voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu

hodnotiť podľa jeho vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký dôkaz a preniesť zodpovednosť
za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca (viď nález Ústavného súdu ČR z 30.4.2007, III.
ÚS 299/06). Znalec sa vo svojom posudku nesmie obmedziť na podanie odborného záveru, ale z jeho
posudku musí mať súd možnosť poznať, z ktorých zistení v posudku znalec vychádzal, akou cestou k
týmto zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel k svojmu záveru.

11. Pokiaľ ide o žalovaným predložený znalecký posudok č. 209/2023 vypracovaný Ing. Petrom
Újom, znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na hodnotu 328.868,58 eura (z toho stavby
225.713,60 eura a pozemky 103.154,98 eura). Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas so stanovenou všeobecnou
hodnotou nehnuteľnosti a formulovala aj konkrétne námietky k postupu znalca. Poukazovala na to, že

rodinný dom je postavený z muriva tvárnic Ytong Lambda 375 mm (čo potvrdil aj znalec), znalec však v
príslušnom bode zadal murivo z tehál s bodovým hodnotením 1290 bodov, hoci správne malo byť 4.2.d.
murované z iných materiálov (calsilox, siporex, calofrig) v skladobnej hrúbke nad 30 do 40 cm s bodovým
hodnotením 735 bodov. Znalec svoj postup pri svojom výsluchu zdôvodnil tým, že konkrétna skladba
danej steny v metodike nie je, a preto použil najbližšie porovnateľné prevedenie. Pripustil, že alternatívne

by bolo možné murivo menšej hrúbky, ale to by bolo potrebné vypočítať zateplenie. Takéto vysvetlenie
znalca však súd nepovažoval za dostatočné, keďže na jeho základe nemožno zistiť, či by bodové
hodnotenie položky podľa bodu 4.2.d. zodpovedajúcej reálnemu stavu po (zrejme komplikovanejšom)
dopočítaní zateplenia zodpovedalo znalcom použitému prevedeniu; znalec stanovil priemerný koeficient
polohovej diferenciácie vo výške 0,5 v rozpore s Metodikou výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností

a stavieb USI v Žiline. V Metodike je v tabuľke orientačných priemerných koeficientov predajnosti v
SR pre obce a bytové budovy (t.j. aj rodinné domy) doporučený koeficient v intervale 0,20 - 0,30. V
prípadoch, ak ide o samostatnú obec, ktorá tvorí obytnú časť mesta alebo oblasť so zvýšeným záujmom
o kúpu nehnuteľností, je možné priemerný koeficient predajnosti zvýšiť o max. 0,15 oproti pôvodnému
koeficientu, prislúchajúcemu pôvodnému zaradeniu. V posudzovanej veci tak v intervale 0,35 - 0,45

max (resp. podľa praxe 0,3 -04). Znalec pri svojom výsluchu v tejto súvislosti uviedol, že znalecké
dokazovanie sa riadi metodikou, ale musia byť zároveň zohľadnené všetky vplyvy a jeho odborný pohľad
znalca mu bráni v tom, aby použil koeficient pre obec, keďže výsledná hodnota by bola mimoriadne
nízka. Ani toto vysvetlenie však súd nepovažoval za presvedčivé, keďže vágny odkaz na odborný pohľad
znalca neposkytuje súdu žiadny obraz o tom, z akých zistení a úvah znalec pri odklone od metodiky

vychádzal; znalec nesprávne stanovil jednotkovú východiskovú hodnotu vo výške 80% z východiskovej
hodnoty mesta Bratislava 66,39 eura/m2. Podľa vyhlášky MS SR č. 213/2017 Z.z. obce a lokality v okolí
miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie alebo rekreáciu môžu mať jednotkovú
východiskovú hodnotu do 80% z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem.

12. Súd prvej inštancie konštatoval, že v samotnom znaleckom posudku znalec len stručne uviedol, že
pozemky sú v zastavanom území obce D. E., charakter terénu je rovinatý, pozemok má obytnú polohu,
Obec D. E. má 1430 obyvateľov a v lokalite je zvýšený záujem o kúpu pozemkov. Na pojednávaní
doplnil, že obec je v relatívnej blízkosti mesta Bratislava, má to vplyv na kupujúcich, ak majú dobrú
dostupnosť, sú tam do pol hodiny. Keby sa podľa znalca použila východisková hodnota mesta Trnava

ako krajského mesta, nedala by sa dosiahnuť hodnota, ktorá by tam mala podľa jeho odborného odhadu
a podľa zverejnených internetových ponúk mala byť. Súd upriamil pozornosť na to, že pri ďalšej otázke
zameranej na rozdiel v hodnotách inzerovaných ponúk nehnuteľností (235,13 eura za m2 a 164,64 eura
za m2) a hodnote stanovenej znalcom 312,14 eura za m2, znalec uviedol, že takto stanovené hodnotynemajú žiadnu výpovednú hodnotu, nevychádzajú zo žiadnej metodiky, sú len informatívne, keďže
nebola použitá porovnávacia metóda. Pokiaľ však zverejnené internetové ponuky nemajú výpovednú
hodnotu, vyplýva z toho, že znalec východiskovú hodnotu opätovne stanovil len na základe jeho

odborného pohľadu, východiská ktorého však žiadnym spôsobom neobjasnil ani v znaleckom posudku,
ani pri svojom výsluchu. Znalec žiadnym spôsobom reálne neodôvodnil záver, že sa jedná o obec so
zvýšeným záujmom o kúpu pozemkov. Obec D. E. sa nachádza vo vzdialenosti cca 65 km od Bratislavy
a patrí do iného kraja. Podľa názoru súdu znalec relevantným spôsobom nezdôvodnil použitie vyššej
jednotkovej východiskovej hodnoty s odkazom na údajný zvýšený záujem o kúpu pozemkov, keďže obec

sa nenachádza v okolí mesta Bratislava a žiadny zvýšený záujem z dostupných podkladov nevyplýva.
Obec nie je v okolí hlavného mesta Bratislava a nie je ani súčasťou krajského mesta Trnava, ide o
samostatnú obec s počtom obyvateľov cca 1430, ktorá nepredstavuje vyhľadávanú rekreačnú oblasť
s infraštruktúrou potrebnou pre takýto účel (občianska vybavenosť je na úrovni menšej obce). Znalec
nesprávne určil ďalšie dielčie koeficienty - napr. koeficient dopravných vzťahov pre pozemky v mestách
s možnosťou využitia mestskej hromadnej dopravy, keď obec D. E. nie je mestom a ani v blízkom

meste E. nechodí MHD. Vzhľadom na vecnú nesprávnosť niektorých parametrov použitých znalcom,
nevysvetlenie odklonov od metodiky, nepresvedčivosť jeho záverov založených prevažne na „odbornom
pohľade“ znalca, súd znalecký posudok nepovažoval za relevantný podklad pre stanovenie hodnoty
nehnuteľnosti.

13. Bez bližšieho zdôvodnenia žalovaný do spisu zabezpečil aj ďalší súkromný znalecký posudok
vypracovaný Ing. Máriou Morvayovou, v ktorom znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu tých istých
nehnuteľností na hodnotu 330.389,10 eura (z toho stavby 215.777,14 eura a pozemky 114.611,96
eura), pričom žalovaný poukazoval na to, že táto hodnota potvrdzuje hodnotu nehnuteľnosti stanovenú
znaleckým posudkom Ing. Úja. Žalobkyňa však prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázala

na účelovosť tohto znaleckého posudku a zaujatosť znalkyne, ktorá je bývalou kolegyňou žalovaného
a osobou, ktorá im bola na svadbe a osobne ich navštívila, keď sa im narodilo dieťa. Znalkyňa podľa
žalobkyne znalecký posudok vypracovala tak, aby podporil žalovaným už predložený znalecký posudok,
pričom odstránila niektoré vady. Po oboznámení sa s posudkom súd konštatoval, že námietky žalobkyne
sú opodstatnené a spochybňujú hodnovernosť znaleckého posudku v rozsahu nesprávneho uvedenia

materiálu muriva a tým bodového navýšenia rovnakým spôsobom, ako to urobil Ing. Új. Znalkyňa v
rozpore s vlastným technickým popisom, ako aj so zisteniami znalcov Ing. Úja a Ing. Hurtu, nesprávne
špecifikovala a bodovo navýšila rozvody vody (o 20 bodov navyše), podmurovku (o 105 bodov viac),
schody (o 210 bodov viac), počet umývadiel (+ 10 bodov), počet kúpeľní (+80 bodov), počet elektrických
rozvádzačov (+240 bodov), akvárium, ktoré je len doplnkom nie pevne zabudovaným (180 bodov).

ZnalkyňatakvrozporesozisteniaminielenIng.Hurtu,aleajIng.Újanadhodnotilarozpočtovýukazovateľ
o 1400 bodov. Žalobkyňa poukázala aj na ďalšie položky, ktoré nezodpovedajú reálnemu prevedeniu na
nehnuteľnostiach a znalkyňa prostredníctvom nich navyšuje hodnotu nehnuteľnosti - oplotenie zozadu
s posuvnou kovovou bránou, hoci brána je dvojkrídlová otváravá, zväčšenie plochy plota od ulice
uvedením nesprávneho údaja o jeho výške a dĺžke, nesprávny popis oplotenia zboku. Znalkyňa do

posudku pridala položku „Podmurovka betónová monolitická alebo prefabrikovaná“, ktorá sa však v
znaleckých posudkoch znalcov Úja a Hurtu neuvádza a v skutočnosti podľa žalobkyne neexistuje.
Znalkyňa nesprávne uvádza aj údaj o materiále, z ktorého je vodovodná prípojka. Ako dôvodné súd
vyhodnotil aj námietky žalobkyne o zmätočnosti obsahu znaleckého posudku v niektorých častiach,
keď v jednej časti znalkyňa uvádza, že obec má 1300 obyvateľov, v ďalšej, že 2123 obyvateľov. V

posudku je uvedené, že dopyt po nehnuteľnostiach je v súčasnej dobe nižší ako ponuka na trhu s
nehnuteľnosťami. Znalkyňa stanovila jednotkovú východiskovú hodnotu vo výške 70% z východiskovej
hodnoty mesta Bratislava bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Rovnako ako pri znaleckom posudku Ing.
Úja tak súd konštatoval, že znalkyňa relevantným spôsobom nezdôvodnila použitie vyššej jednotkovej
východiskovej hodnoty, keďže obec sa nenachádza v okolí mesta Bratislava a žiadny zvýšený záujem z

dostupných podkladov nevyplýva, sama znalkyňa dokonca konštatuje, že ponuka prevyšuje dopyt. Obec
nie je v okolí hlavného mesta Bratislava a nie je ani súčasťou krajského mesta Trnava, ide o menšiu
samostatnú obec, ktorá nepredstavuje vyhľadávanú rekreačnú oblasť s infraštruktúrou potrebnou pre
takýto účel. Aj znalkyňa Morvayová nesprávne určila niektoré dielčie koeficienty, napr. koeficient
všeobecnejsituáciepodľapoložky4.,hociobecniejevdosahumiestnad50000obyvateľov,čikoeficient

dopravných vzťahov, keďže obec nie je mestom s možnosťou využitia MHD. Vzhľadom na veľký rozsah
skutkových vád, len pokiaľ ide o technický popis nehnuteľností, na ktorý poukázala žalobkyňa a ktorý
je zjavný aj po konfrontácii posudku s posudkami znalcov Ing. Úja a Ing. Hurtu, je možné konštatovať,
že správnosť podkladov získaných znalkyňou pre vypracovanie znaleckého posudku je spochybnenáa tým aj hodnovernosť jeho záverov. Použitie niektorých koeficientov zjavne nemá základ v reálnych
podmienkach malej obce ako je D. E. a navýšenie východiskovej hodnoty vo vzťahu k mestu Bratislava
nebolo v znaleckom posudku žiadnym spôsobom zdôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.

14. Zo znaleckého posudku Ing. Petra Hurtu č. 68/2024 vyplýva, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu
tých istých nehnuteľností na hodnotu 255.194,92 eura (z toho stavby 180.898,46 eura a pozemky
74.296,46 eura). Pri analýze polohy nehnuteľností znalec vychádzal z toho, že nehnuteľnosť sa
nachádza v širšom centre obce. Pozemok má samostatný prístup z cesty. V lokalite sa nachádzajú

prevažne rodinné domy. Od krajského mesta Trnava je obec vzdialená približne 17 km a od Bratislavy
60 km. V blízkosti obce sa nachádza rýchlostná komunikácia R1, ktorá spája obec s diaľnicou D1. Obec
je teda v blízkosti rýchlostných komunikácií a má dobré prepojenie s Bratislavou, Trnavou a Nitrou.
Okrem osobnej dopravy je k dispozícii aj autobusová. V blízkosti je občianska vybavenosť na úrovni
obce. Obec susedí s mestom E.. Pre stavbu znalec zvolil priemerný koeficient polohovej diferenciácie
0,4. Vo vzťahu k pozemkom východiskovú hodnotu navýšil vo vzťahu k mestu Trnava (80% z 26,56

eura/m2) z dôvodu potreby zohľadnenia mesta Trnava (krajské mesto), pretože jednotková VH určená
pre Obec D. E. je v praxi príliš nízka a neodráža skutočnú hodnotu pozemkov. Súd dospel k záveru, že
znalec relevantným spôsobom zdôvodnil použitie vyššej jednotkovej východiskovej hodnoty s odkazom
dobré prepojenie s krajským mestom Trnava prostredníctvom rýchlostnej cesty, umožňujúce dostupnosť
pracovných alebo študijných príležitostí, kedy nevychádzal z východiskovej jednotkovej hodnoty 3,32

eura, čo by zodpovedalo Obci D. E. ako obci do 5000 obyvateľov, ale východiskovú hodnotu stanovil vo
výške 80% z východiskovej hodnoty pozemkov v krajskom meste Trnava, teda na sumu 21,25 eura/m2.
Znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov a stavby využitím metódy polohovej diferenciácie
postupoval v súlade s ust. vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pričom
prihliadolnaichpotenciálsohľadomnaichpolohuafunkčnévyužitie.Znaleckýposudokajprivymedzení

koeficientovmajúcichvplyvnahodnotunehnuteľnostizohľadňujeviacfaktorovnavyšujúcichvkonečnom
dôsledku celkovú hodnotu nehnuteľností. Podľa názoru súdu prvej inštancie závery znaleckého posudku
zohľadňujú reálny stav užívania pozemkov a stavieb a sú relevantným podkladom pre stanovenie
všeobecnej hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti.

15. Žalovaný znalecký posudok Ing. Hurtu prevzal 18.3.2024. V podaní doručenom súdu 7.5.2024
právny zástupca žalovaného uviedol, že znalecký posudok hlboko podhodnocuje predmetnú
nehnuteľnosť a na pojednávaní 15.5.2024 doplnil, že znalecký posudok je podhodnotený z hľadiska
použitia koeficientov pre výpočet všeobecnej hodnoty. Pojednávanie konané dňa 15.5.2024 bolo
odročené na 2.9.2024. Následné vyjadrenie žalobkyne zo 14.6.2024 právny zástupca žalovaného

prevzal 13.7.2024. Dňa 2.9.2024, t.j. v deň konania nariadeného pojednávania, bolo súdu doručené
vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku Ing. Hurtu. Právny zástupca žalovaného zároveň uviedol,
že v období od 10.7. do konca augusta bol na zahraničnej dovolenke a nebolo v jeho možnostiach
oboznámiť sa s podaním žalobkyne, ku ktorému sa vyjadrí na pojednávaní 2.9.2024 do zápisnice.
Súd uviedol, že uznesením z 26.9.2023, č.k. 35C/47/2023 bol žalovaný v zmysle § 167 ods. 4 CSP

poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo
zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán
(napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové
návrhy na vykonanie dokazovania, ktorý bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu
k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie

súdnej ochrany bolo rýchle a účinné (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 43/2018 z
26.2.2019). Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas, v prípade porušenia povinnosti môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153
ods. 2 a 3 CSP, prípadne aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana
sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konalo starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak

neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov
až na pojednávaní nie je včasné. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej
obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné
omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že
súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. V danom prípade mal žalovaný

dôkazný prostriedok v podobe súkromného znaleckého posudku Ing. Hurtu k dispozícii od 18.3.2024.
Súd mal za to, že žalovaný mal dostatok času na sformulovanie konkrétnych námietok proti obsahu
znaleckého posudku alebo postupu znalca. Pokiaľ tak žalovaný urobil po viac ako piatich mesiacoch,
a to písomným podaním doručeným v deň pojednávania 2.9.2024, súd rozhodol, že tento prostriedokprocesnej obrany nebol uplatnený včas a na podanie žalovaného zo dňa 2.9.2024 a k nemu pripojené
prílohy neprihliadal.

16. Vzhľadom k uvedenému, keďže žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by závery
znalca Ing. Hurtu alebo jeho postup spochybnili, súd záver znaleckého posudku akceptoval. Hodnota
nehnuteľností stanovená týmto znaleckým posudkom bola zároveň potvrdená aj ďalšími dôkazmi,
a to oceneniami vyporiadavaných nehnuteľností vypracovaných realitnými kanceláriami (CASMAR
REALITY, s.r.o., Reality J. E.), ktoré odhadli cenu na 240.000 eur a 237.000 eur. Právny zástupca síce

spochybnil dôkaznú váhu týchto listín, k tomuto argumentu sa však súd už vyjadril vyššie. Znalecký
posudok Ing. Hurtu, závery ktorého boli podporne potvrdené vyjadreniami osôb podnikajúcich v oblasti
kúpy a predaja nehnuteľností, tak predstavuje relevantný podklad pre stanovenie primeranej náhrady
za spoluvlastnícky podiel.

17. Medzi stranami nebolo sporné, že na nehnuteľnostiach viazne ťarcha v podobe záložného práva v

prospech tretej osoby (K., L.) zabezpečujúceho pohľadávku zo zmluvy o úvere, ktorú čerpali žalobkyňa a
žalovaný ako spoludlžníci. Medzi stranami nebolo sporné, že k 8.9.2023 bol zostatok pohľadávky z titulu
úveru vo výške 82.398,91 eura. V priebehu konania strany sporu svoje nesporné tvrdenie vo vzťahu
k výške zostatku úveru žiadnym spôsobom nemodifikovali, a preto súd z tejto hodnoty ako hodnoty
záložného práva vychádzal pri stanovení trhovej všeobecnej ceny nehnuteľnosti. Cena nehnuteľnosti tak

predstavovala 172.796,01 eura (255.194,92 - 82.398,91). Nakoľko na základe zhodného návrhu strán
sporu súd spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že žalobkyni nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva,
súčasne jej uložil povinnosť zaplatiť žalovaného primeranú náhradu za jeho podiel v jednej polovici, t.j.
sumu 86.398 eura.

18. V priebehu konania žalobkyňa rozšírila svoj žalobný návrh o ďalšie nároky a domáhala sa
vyporiadania spoluvlastníctva v širšom zmysle. Vyporiadanie zrušovaného podielového spoluvlastníctva
sa vykonáva v širšom zmysle na návrh strany; v rámci neho sa prihliada nielen na to, do akej miery
niektorýzospoluvlastníkovzhodnotilspoločnúvec,aleprípadneajnato,čiprihospodárenísospoločnou
vecou účelne vynaložil náklady nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. O týchto nárokoch súd

rozhoduje len na návrh alebo vzájomný návrh, pričom súd o týchto nárokoch rozhoduje samostatným
výrokom rozsudku, a nie len v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel. Pohľadávka
z titulu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až právoplatnosťou rozsudku o zrušení
spoluvlastníctva, kým pohľadávka z vynaložených nákladov vzniká od okamihu ich vynaloženia.

19. Žalobkyňa v rámci širšieho vyporiadania žiadala zohľadniť investície žalobkyne vynaložené na
spoločnú nehnuteľnosť vo výške 30.100 eur, ktoré získala od svojich rodičov, čím od žalovaného
požadovala sumu 15.050 eur. Tento nárok žalobkyňa bližšie špecifikovala ešte v žalobe, kde uviedla, že
základy domu, inžinierske siete a oplotenie pozemku v celkovej sume investícií 16.000 eur realizovala
žalobkyňa z financií, ktoré jej boli darovali rodičia. Okrem toho jej výlučným vkladom bola suma 14.000

eur, z ktorej boli financované zateplenie domu + fasáda, zámková dlažba a brány (predná a zadná).
Vo vyjadrení z 13.9.2023 žalobkyňa zopakovala, že ona sama začala stavať základy domu, inžinierske
siete, oplotenie pozemku, zateplenie domu a fasádu, zámkovú dlažbu a brány za pomoci svojich
rodičov. Ďalej žalobkyňa uviedla, že jej rodičia darovali do výstavby rozostavanej stavby vlastné financie,
stravovali robotníkov a riešili realizáciu plynovej prípojky a preto neboli nadšení z toho, že žalobkyňa ide

žalovanému previesť polovicu nehnuteľností. Zo skutkových tvrdení žalobkyne tak vyplýva, že tvrdené
investície boli vynaložené na realizáciu rozostavanej stavby v čase, keď žalobkyňa bola výlučnou
vlastníčkou pozemkov ako aj rozostavanej stavby. K vzniku podielového spoluvlastníctva žalobkyne
a žalovaného došlo až následne, a to darovacou zmluvou z 19.9.2012, ktorou žalobkyňa previedla
na žalovaného spoluvlastnícky podiel. Podľa názoru súdu je možné v rámci vyporiadania podielového

spoluvlastníctva v širšom rozsahu riešiť len vzťahy spoluvlastníkov a nároky, ktoré vznikli za trvania
spoluvlastníckeho vzťahu. Dary, ktoré žalobkyňa prijala od rodičov pred vznikom spoluvlastníctva, boli
investíciou do jej výlučného vlastníctva a nie je ich možné zohľadniť pri širšom vyporiadaní. Z uvedených
dôvodov súd návrh žalobkyne, ktorým žiadala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej sumu
15.050 eur zamietol. Strany sporu vo svojich úvodných vyjadreniach uvádzali skutkové tvrdenia o

okolnostiach nadobudnutia vlastníctva žalobkyne k pozemkom, zabezpečovania stavebného povolenia,
investíciívynaloženýchdo19.9.2012(dopodpísaniadarovacejzmluvy)avtejtosúvislostipripojililistinné
dôkazy a navrhli vykonanie dokazovania výsluchmi svedkov. Vzhľadom na vyššie uvedený záver súdu,
že pre širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je rozhodujúcim dátum vzniku podielovéhospoluvlastníctva, považoval súd za nadbytočné prihliadať na tieto skutkové tvrdenia, vyhodnocovať
obsah listinných dôkazov a vykonávať navrhnuté dokazovanie. Súd zároveň poukazuje na to, že
strany sporu po oboznámení podľa 181 ods. 2 CSP predbežný záver súdu akceptovali a na vykonaní

dokazovania v tomto smere netrvali.

20. Strany v konaní ďalej navrhli, aby súd vyporiadal nárok žalovaného vo výške 6.182,69 eura titulom
polovicesplátokspoločnéhoúveruzaobdobieod22.6.2020do14.7.2023,ktorýstranyčerpalizaúčelom
dostavby rodinného domu. Nakoľko výška tohto nároku v rozsahu, v ktorom bol žalovaným vyčíslený a

ktorým vyčíslením jeho súd viazaný, nebola zo strany žalobkyne rozporovaná, súd žalovanému tento
nárok priznal.

21. Za dôvodný však súd považoval nárok žalobkyne uplatnený proti žalovanému na zaplatenie sumy
14.400 eur z titulu užívania nehnuteľností žalovaným nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu.
Žalobkyňa si nárok uplatnila za obdobie od 13.9.2020 do 13.9.2023. Žalobkyňa spoločnú nehnuteľnosť

opustila ešte v máji 2020, kedy boli strany sporu v rozvodovom konaní. Z obsahu výpovedí strán v
konaní o rozvode vyplynulo, že vzťahy medzi nimi boli vážne naštrbené a zo strany žalovaného došlo k
opakovanému fyzickému napadnutiu žalobkyne. Za takejto situácie je pochopiteľné konanie žalobkyne,
ktorá v záujme svojho fyzického a psychického zdravia a ochrany detí pred konfliktným prostredím,
ktoré im rodičia svojím spolužitím vytvárali opustila spoločnú domácnosť. V takomto zmysle súd vykladá

aj znenie sms správy z 27.5.2020. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že na základe tejto
správy mala žalobkyňa súhlasiť s tým, aby spoločnú nehnuteľnosť naďalej užíval sám len žalovaný.
Súd nesúhlasil ani s tým, že žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť dobrovoľne, keďže z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že medzi v tom čase ešte manželmi panovalo napätie a konflikty, čo
potvrdila aj svedkyňa I.. Tvrdenia žalovaného neboli konzistentné ani pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý

mala žalobkyňa údajne spoločnú domácnosť opustiť, keď spočiatku to malo byť z dôvodu jej vzťahu s
iným mužom, neskôr zas z dôvodu, že žalobkyňa sa tohto iného muža bála. Naproti tomu žalobkyňa
stále uvádzala, že nehnuteľnosť opustila nedobrovoľne z obavy z fyzického a psychického násilia zo
strany manžela. Pre priznanie nároku za užívanie spoločnej nehnuteľnosti žalovaným nad rámec jeho
podielu však bolo rozhodujúce, či medzi spoluvlastníkmi existovala dohoda o takomto užívaní, resp.

že spoluvlastníci užívali nehnuteľnosť v pôvodnom rozsahu. Je nesporné, že odchodom žalobkyne sa
pomery v užívaní zmenili. Žalovaný zostal nehnuteľnosť užívať sám, resp. svedkovia uvádzali, že tam
chodila jeho rodina a kamaráti. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti naďalej užívala,
tieto skutočnosti sa mu však podľa názoru súdu nepodarilo preukázať. Vypočutí svedkovia opísali len
sporadické stretnutia spojené s odovzdaním maloletých detí. Aj fotografie, ktoré mali preukazovať,

že žalobkyňa sa na dome zdržiavala, zobrazujú žalobkyňu v prítomnosti detí (napr. pri príležitosti
Vianoc), čo vysvetlila prvotnou obavou detí zostať s otcom samé po rozvode manželstva. Dôkazné
bremeno v smere preukázania dohody o užívaní nehnuteľnosti po jej opustení žalobkyňou však žalovaný
neuniesol. Samotné spoluvlastníctvo nezakladalo právo žalovaného užívať nehnuteľnosti v celosti a ak
tak činil, hoci na to nemal súhlas žalobkyne, je povinný poskytnúť jej peňažnú náhradu. Ekvivalentnou

peňažnou náhradou za neužívanie rodinného domu je suma zodpovedajúca všeobecnej hodnote nájmu.
Žalobkyňa si tento nárok uplatnila za tri roky spätne, pri sume 400 eur mesačne, čo doložila vyjadreniami
realitných kancelárií. Žalovaný síce výšku tohto nároku spochybnil, avšak sám neprodukoval žiadne
vlastné tvrdenia vo vzťahu k výške obvyklého nájomného ani nenavrhol dôkazy, v dôsledku čoho súd
jeho obranu nepovažoval za účinnú.

22. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2, § 262
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne tým, že žalobkyňa
sa žalobou domáhala vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom z predložených listín vyplýva,
že pred podaním žaloby medzi stranami prebiehali rokovania o vyporiadaní, nezhodli sa však na

spôsobe vyporiadania ani výške primeranej náhrady. V priebehu konania následne došlo k rozšíreniu
žaloby o nároky žalobkyne a nárok žalovaného na vyporiadanie v širšom zmysle. Vychádzajúc z
rozhodnutia vo veci samej je možné konštatovať, že každá zo strán mala v konaní čiastočný úspech. Súd
spoluvlastníctvo vyporiadal spôsobom navrhnutým žalobkyňou, zároveň však v prospech žalovaného
upravil výšku primeranej náhrady, ktorá mala byť žalovanému vyplatená. Aj vo vzťahu k samostatným

nárokom je možno konštatovať čiastočný úspech, keďže žalobkyňa bola úspešná v časti nároku na
zaplatenie sumy 14.400 eur, žalovaný zas v časti priznaného nároku na zaplatenie 6.182,69 eura a
zároveň v časti sumy 15.050 eura, v ktorej súd žalobu zamietol. Nakoľko vzhľadom na špecifickú povahu
konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kedy súd nie je viazaný návrhmi strán ani pokiaľide o spôsob vyporiadania ani výšku primeranej náhrady, nie je možné jednoznačne vymedziť rozsah
úspechu na tej-ktorej strane rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán náhradu
trov konania nepriznal.

23. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I., II., III., IV., V. podal včas odvolanie žalovaný s návrhom
na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ CSP. Namietal nesprávnosť a neurčitosť výroku
IV. rozsudku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.182,69 eura a výrok V.

rozsudku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 14.400 eur z dôvodu, že z nich
nie je jasné, aký je právny titul uloženej povinnosti. Je potrebné, aby tieto výroky, ktorým sa rozhoduje
o samostatných nárokoch, boli dostatočne určité práve konkrétnym uvedením uplatneného nároku,
napr. uvedením právneho titulu uloženej povinnosti. Ak súd vo výroku III. uviedol právny titul uloženej
povinnosti, mal tak urobiť aj v ostatných výrokoch IV. a V. Nesprávny je výrok III. rozsudku aj čo sa
týka výšky sumy (86.398 eur) titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel. Rozsudok sa musí opierať o

stav zistený ku dňu vydania rozsudku, pričom v danom prípade táto podmienka splnená nebola, pretože
žalobkyňa a takisto aj súd v rozsudku počítal s hodnotou právnej vady - zostatku hypotekárneho úveru
ku dňu 8.9.2023 vo výške 82.398,91 eura, ktorá suma sa má odpočítať od zistenej všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti. Keďže žalobkyňa bola stranou, ktorá tvrdila uvedenú výšku právnej vady-zostatku úveru,
tak práve žalobkyňu ťažilo dôkazné bremeno preukázania aktuálneho zostatku ku dňu vydanie rozsudku

dňa 2.9.2024, ktorého sa zúčastnila tak žalobkyňa ako aj jej právna zástupkyňa, na ktorom pojednávaní
mohla predložiť aktuálny zostatok spoločného úveru. Nie je možné akceptovať zistený zostatok ku dňu
8.9.2023, ktorý ku dňu 2.9.2024 je zistený pred viac ako 365 dňami, pričom navyše splátky uhrádzal
žalovaný bez prispievania žalobkyne. Nie sú vykonané všetky navrhnuté dôkazy a súd nereflektoval
nijako na návrh žalovaného navrhnutého vo vyjadrení zo dňa 29.12.2023 o potrebe ustálenia zostatku

spoločného hypotekárneho úveru v čase rozhodovanie súdu. Konečné rozhodovanie súdu bolo dňa
2.9.2024, pričom posledný zostatok bol zistený ku dňu 12.9.2023, čo je o viac ako rok po vyčíslení
zostatku úveru. V tomto smere však dôkazné bremeno žalobkyňa neuniesla. Obdobne je tomu aj pri
výroku IV., ktorý je nesprávny, kde analogicky platia vyššie uvedené skutočnosti o zistení skutkového
stavu veci ku dňu rozsudku a dôkazné bremeno žalobkyne.

24.Žalovanýďalejnamietal,žesúdnevykonalnavrhnutédôkazyatentopostupdostatočneneodôvodnil.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.8.2023 k žalobe navrhol vypočuť svedkov D. B., M. B., N. B. k
okolnosti, či žalovaný atakoval alebo neatakoval žalobkyňu, a následne či žalobkyňa bola alebo nebola
nútená z dôvodov údajných fyzických a psychických atakov zo strany žalovaného opustiť ich spoločnú

domácnosť, a tak isto vo vzťahu k podanému trestnému oznámeniu žalobkyne navrhoval, aby súd si
vyžiadal od polície celý trestný spis vrátane príslušného rozhodnutia OČTK o trestnom oznámení za
účelom preukázania tvrdení žalobkyne o údajných fyzických a psychických atakov zo strany žalovaného.
Súd tento dôkaz odmietol vykonať, predtým však sa súd opýtal žalobkyne, že akým spôsobom bola
trestná vec skončená. Na túto otázku súdu žalobkyňa uviedla, že trestné konanie sa zastavilo, avšak

znova, záhadným spôsobom sa táto informácia nedostala do zápisnice o pojednávaní dňa 15.5.2024,
ale na zvukovej nahrávke to je možné dohľadať.

25. Ďalšou vážnou nezákonnosťou rozsudku je, že súd v rozsudku síce uvádza, že vo veci vykonal
dokazovanie aj listinami a aj oboznámením podstatného obsahu spisu OS Galanta sp.zn. 21P/151/2019,

avšak toto nie je pravdou. V zápisnici o pojednávaní zo dňa 2.9.2024 síce vyplýva, že súd oboznamuje
listiny z č.l. 1-424 ich čítaním, avšak po vypočutí zvukového záznamu z tohto pojednávania (z 2.9.2024)
je celkom zrejmé, že nedošlo k čítaniu uvedených listín, čím sa hrubo porušilo ust. § 204 CSP o spôsobe
vykonania dôkazu listinou. Z uvedeného vyplýva, že neboli prečítané listiny ani ostatný spisový materiál.
Žalobkyni, resp. jej právnej zástupkyni bola oznámená a doručená správa od ÚPSVaR od pani B., ktorú

tiež navrhoval vypočuť, ale žalovanému uvedená správa nebola vôbec doručená. Súd odbil žalovaného
resp. jeho právneho zástupcu na pojednávaní s tým, že v rozvodovom konaní (OSGA 21P/151/2019)
právny zástupca žalovaného zastupoval žalovaného, a teda má mať vedomosť o správe ÚPSVaR pani
B. z rozvodového spisu. K takému postupu súdu sa uviedol, že rozvodové konanie bolo v roku 2019,
právny zástupca ani žalovaný nemá už k dispozícii rozvodový spis, a po uplynutí piatich rokov si nemôže

pamätať obsah tejto správy. Vo vzťahu k týmto argumentom je potrebné si vypočuť zvukový záznam
z pojednávania zo dňa 15.5.2024, pretože podstatné argumenty žalovaného a vyjadrenia súdu sa do
protokolácie nedostali. Súd teda oprel výroky rozsudku o dôkazy, ktoré neboli vykonané zákonnýmspôsobom, naviac niektoré (napr. správa o prešetrení pomerov) ani neboli doručené žalovanému alebo
jeho právnemu zástupcovi.

26. Žalovaný rovnako ako žalobkyňa navrhli vypočuť svedkyňu B. – sociálnu pracovníčku UPSVaR
a súd k tomuto uviedol, že nevykonal výsluch svedkyne, nakoľko v obsahu správy zo šetrenia nie sú
zachytené všetky okolnosti, ktoré prezentoval žalovaný na tomto stretnutí. Takto strohé odôvodnenie
súdom je nedostatočné, nepreskúmateľné a nezákonné. Navyše touto vetou si súd protirečí. Žalovaný
(prostredníctvom právneho zástupcu) uviedol, „Navrhujem, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom M.

B., nakoľko v obsahu správy nie sú zachytené všetky okolnosti, ktoré prezentoval (žalovaný - pozn.)
na tomto stretnutí a nie je tam uvedené všetko čo tam bolo.“ Pre zhodnotenie, aké skutkové okolnosti
žalovaný žiadal objasniť výsluchom svedkyne B. spočívajú v kontexte predchádzajúcej časti prednesov
a vyjadrení, k čomu sa vyjadrovala žalobkyňa, resp. jej právny zástupca, a na to nadviazal žalovaný
pre návrh výsluchu svedkyne B.. Žalovaný chcel výsluchom preukázať pravdivé skutočnosti, ktoré on
uvádzal, a takisto spochybniť tvrdenia žalobkyne o jej údajnom týraní, čoho dôsledkom údajne malo byť,

že žalobkyňa sa „musela“ odsťahovať zo spoločnej nehnuteľnosti. Opodstatneniu vykonania výsluchu
svedkyne B. svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 24.1.2024 uviedla, že práve na
odporúčanie pracovníčky ÚPSVaR B. sa odsťahovala z nehnuteľnosti. Súd sa všemožným spôsobom
snažil obmedziť právo žalovaného na overenie pravdivosti tvrdení žalobkyne.

27. K zamietnutiu návrhu na výsluch znalkyne Ing. Morvayovej žalovaný poukázal na to, že súd
prednesené námietky právneho zástupcu žalobkyne k znaleckému posudku Ing. Morvayovej do
zápisnice o pojednávaní nezaprotokoloval, resp. zaprotokoloval len nepodstatné minimum. Návrh na
výsluch znalkyne Ing. Morvayovej súd odmietol s odôvodnením, že právny zástupca žalovaného
nešpecifikoval, k akým iným okolnostiam by sa mala znalkyňa vyjadrovať, pre absenciu skutkových

tvrdení, ktoré sa mali dôkazom preukázať, a súd považoval za nadbytočné tento výsluch vykonať.
Práve z dôvodov prednesených právnym zástupcom žalobkyne navrhol žalovaný výsluch znalkyne Ing.
Morvayovej presne k tým skutkovým otázkam, ktoré žalobkyňa namietala. Ďalej súd uvádza, že návrh
na výsluch znalkyne Ing. Morvayovej na pojednávaní 15.5.2024 zo strany žalovaného považoval za
predčasný, keďže protistrana nevzniesla žiadne konkrétne námietky k jeho obsahu. Toto tvrdenie súdu

je nepravdivé, a presný opak vyplýva zo zvukovej nahrávky. Z podania žalovaného zo dňa 7.5.2024 pri
doručovaní znaleckého posudku Ing. Morvayovej sa uvádza, že tento ZP navrhuje vykonať ako dôkaz, z
ktorého má vyplývať všeobecná hodnota nehnuteľnosti vo výške 330.000 eur, ktorá suma sa ale okrem
iného potvrdzuje aj znaleckým posudkom Ing. Úja. Zároveň sa tu uvádza aj to, že v ZP Ing. Hurtu
všeobecná hodnota nehnuteľnosti je hlboko podhodnotená, čo sa má preukázať aj ZP Ing. Morvayovej.

Nie je teda pravdou, že právny zástupca žalovaného neuviedol bližšie zdôvodnenie a skutkové tvrdenia
pri predložení ZP Ing. Morvayovej.

28. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal vyjadrenie k žalobe zo dňa 15.8.2023
doručené súdu dňa 16.8.2023, súčasťou čoho boli aj inzeráty obsahujúce predajné ceny nehnuteľností

v obci D. E. z O.. Súd sa nijako nevysporiadal s tým, že z akého dôvodu nevykonal tieto dôkazné
návrhy. Aj tu je možné vidieť jednostrannosť súdu, keď súd vykonal dokazovanie inzerátom z reality.sk
predloženým žalobkyňou, čím porušil čl. 6 ods. 1 CSP. Žalovaný tiež poukázal na to, že súd svojim
úskočným postupom na pojednávaní dňa 15.5.2024 uviedol právneho zástupcu žalovaného do omylu pri
zodpovedaní otázky o ďalších dôkazných návrhoch. Právny zástupca žalovaného uviedol, „Navrhujem

vypočuť znalkyňu Morvayovú, k námietkam, ktoré uvádzala druhá strana. Iné návrhy na vykonanie
dokazovania nemám. (súd vstupuje do prednesu právneho zástupcu, a navádza na vhodnú odpoveď
- pozn. - viď zvukový záznam). Na návrhoch na vykonanie dokazovania formulovaných v písomnom
vyjadrení netrvám.“ Z kontextu obsahu pojednávania vyplýva, že pred položením otázky právnemu
zástupcovi žalovaného, či má ďalšie návrhy na dokazovanie, resp. či trvá na písomne predložených

návrhoch na dokazovanie, sa súd opýtal právneho zástupcu žalobkyne, či trvá na navrhnutých
dôkazoch vo vzťahu k tej časti žaloby, ktorá sa týkala nároku na priznanie finančného vysporiadania
žalobkyňou vložených financií do nehnuteľnosti počas výstavby. Právny zástupca žalovaného svojou
vyššie uvedenou odpoveďou o netrvaní dôkazných návrhov formulovaných v písomnom vyjadrení mal
na mysli tie dôkazné návrhy, ktoré sa týkajú priznania finančného vysporiadania žalobkyňou vložených

financií do nehnuteľnosti počas výstavby, pretože túto časť žaloby považoval za neúspešnú.

29. Ďalej žalovaný poukázal na nesprávny procesný postup súdu, keď žalovanému nebolo doručené
podanie žalobkyne zo dňa 19.8.2024, keďže podľa neho procesno-právne bezvýznamné, že následnesúd odmietne alebo neodmietne vykonať tento dôkazný návrh alebo že žalobkyňa zobrala späť na
pojednávaní dňa 2.9.2024 svoje návrhy zo dňa 19.8.2024. Ďalším nesprávnym procesným postupom
súdu bol postup založený na nepredložení správy ÚPSVaR od soc.prac. B. získanej údajne z konania

Okresného súdu Galanta sp. zn. 21P/151/2019. Súd tiež na pojednávaní dňa 24.1.2024 porušil § 99 ods.
1 CSP v spojení s § 181 ods. 2 CSP, § 52 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z., pretože ak sa súd rozhodol v
zmysle § 99 ods. 1 CSP zaznamenávať procesné úkony, vrátane procesných úkonov, obsah prednesov
a rozhodnutí, tak pri prednese súdu v zmysle § 181 ods. 2 CSP mal za povinnosť uviesť konkrétne, ktoré
skutkové tvrdenia považuje súd za sporné, ktoré považuje za nesporné a ako predbežne právne posúdil

vec. V zápisnici o pojednávaní zo dňa 24.1.2024 takéto konkrétne informácie nie sú uvedené, je tam len
strohá veta, „Sudkyňa v zmysle § 181 ods. 2 CSP uviedla, ktoré skutkové tvrdenia sú sporné a ktoré
nesporné, a uviedla predbežné právne posúdenie veci.“

30. Zároveň žalovaný namietal aj procesný postup súdu, keď rozhodol o neodročení pojednávania
dňa 2.9.2024. Na skoršom pojednávaní dňa 15.5.2024 pri nariaďovaní ďalšieho termínu pojednávania

sa právny zástupca žalovaného vyjadril, že bude čerpať cez letné mesiace dovolenku a preto sa
„dohodol“ termín ďalšieho pojednávania na 2.9.2024. Právny zástupca žalobkyne podal podanie z
13.6.2024 doručené do schránky súdu 14.6.2024, súdom expedované 27.6.2024, doručené právnemu
zástupcovi žalovaného dňa 13.7.2024 (právny zástupca už bol na dovolenke), obsiahle podanie, v
ktorom argumentoval teóriou o sudcovskej koncentráciou konania, uvádzal námietky proti znaleckému

posudku Ing. Morvayovej a doložil ďalšie listinné dôkazy. Ďalšou prekvapujúcou skutočnosťou bolo
ďalšie podanie právneho zástupcu žalobkyne z 19.8.2024, ktoré nebolo doručené žalovanému ani jeho
právnemu zástupcovi, o čom sa právny zástupca žalovaného dozvedel až 28.8.2024, kedy nahliadol
do elektronického súdneho spisu. Bolo teda logické predpokladať, že 2.9.2024 súd nebude uzatvárať
konanie, pretože žalovaný chcel reagovať svojim vyjadrením na podania žalobkyne z 13.6.2024 a

19.8.2024napojednávanídňa2.9.2024.Právnyzástupcažalovanéhobolnazahraničnýchdovolenkách,
bol aj na dovolenke v Egypte, a domov sa dostal v nedeľu dňa 25.8.2024. Dňa 27.8.2024 bol právny
zástupca žalovaného ako advokát v procesnom postavení obhajcu vo väzobnej veci mladistvých E..
XXX/XX/XXXX kontaktovaný Okresným súdom Galanta, a poprosený, aby prevzal povinnú obhajobu.
Počas uvedeného krátkeho času od 27.8.2024 až do podania sťažnosti voči uzneseniu o vzatí do

väzby mladistvých bolo potrebné, aby právny zástupca žalovaného v procesnom postavení obhajcu
naštudoval kompletný trestný spis, pripravil sa na ich (bolo ich 5) obhajobu. Väzobné veci majú prednosť
pred ostatnými súdnymi konaniami a právny zástupca žalovaného v procesnom postavení obhajcu bol
natoľko vyťažený, že nebolo v jeho silách reagovať skôr už aj tak na neskoro alebo vôbec nedoručené
podania právneho zástupcu žalobkyne. Od 26.8.2024 sa už právny zástupca žalobcu necítil zdravotne

celkom dobre. Je síce pravdou, že znalecký posudok Ing. Hurtu mu bol doručený dňa 18.3.2024, na čo
reagoval podaním doručeným súdu 7.5.2024, teda ešte pred pojednávaním 15.5.2024, teda včas, a na
pojednávanítiežuviedolďalšievýhradyvočiznaleckémuposudkuIng.Hurtu.Posúdiťznaleckýposudok,
nie je otázkou odborno-právnou, ale inej odbornosti. K tejto otázke si právny zástupca žalovaného musel
vyhľadať a dohodnúť externého odborníka, ktorý vysvetlil mechanizmus a metodiku ohodnocovania

nehnuteľností a usmernil ho aj v otázkach technických, stavebných a pod. Nájsť však iného znalca,
ktorý je ochotný podrobiť kritike nejaký znalecký posudok nie je triviálne. Právny zástupca žalovaného
predpokladajúc, že 2.9.2024 sa vec neuzatvorí z dôvodov, že nemal možnosť sa včas oboznámiť
s podaním žalobkyne z 19.8.2024, dopracoval vyjadrenie k znaleckému posudku Ing. Hurtu a toto
vyjadrenie zaslal súdu 1.9.2024 (nedeľa). Súdu to bolo doručené dňa 1.9.2024, a nie je pravdou tvrdenie

súdu,žetobolodoručenéažpredpojednávanímdňa2.9.2024.Vzaslanomvyjadreníz30.8.2024právny
zástupca žalovaného uviedol, že na pojednávaní dňa 2.9.2024 sa vyjadrí ešte k ostatným otázkam,
ktoré mu boli, resp. neboli doručené. Uvedené preukazuje, že právny zástupca žalovaného nemal v
úmysle sa nezúčastniť na pojednávaní 2.9.2024. V nočných a ranných hodinách 2.9.2024 sa však
zdravotný stav právneho zástupcu žalovaného náhle zhoršil behom dvoch hodín natoľko, že nebol

schopný opustiť toaletu a mal veľmi intenzívne žalúdočné bolesti. Z uvedeného dôvodu okolo 7:50
hod. právny zástupca žalovaného kontaktoval svoju advokátsku kanceláriu, aby ho ospravedlnili zo
zdravotných dôvodov z pojednávania dňa 2.9.2024. Následne právny zástupca žalovaného kontaktoval
telefonicky svoju ošetrujúcu lekárku dňa 2.9.2024, ktorá mu podľa klinických prejavov odporučila ostať
v teple, ležať, dodržiavať pitný režim, a predpísala recept s príslušnou medikáciou. Súd požadoval od

právneho zástupcu žalovaného o 8:45 hod., resp. odkázal mu, že musí doložiť do 9:00 hod. lekárske
potvrdenie o tom, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie, inak sa bude pojednávať. Takéto potvrdenie
predložiť súdu za daného zdravotného stavu nebolo možné realizovať. Advokátska kancelária právneho
zástupcu žalovaného v zmysle § 183 ods. 3 CSP neodkladne oznámila súdu dôvod nemožnosti jehoúčasti na pojednávaní, a to ihneď ako to bolo za daného zdravotného stavu možné. Právny zástupca
žalovaného bol PN cca 13 dní so zápalom čriev, o čom doložil potvrdenie dňa 3.9.2024. Právny zástupca
žalovaného je presvedčený, že neuznanie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania dňa 2.9.2024

bolo v rozpore so zákonom, a v rozpore aj s elementárnou morálkou. Zároveň je právny zástupca
žalovaného presvedčený, že súd bol zaujatý buď voči nemu alebo voči žalovanému z jemu neznámych
dôvodov, ktoré pociťoval už počas vedenia ostatných skorších pojednávaní, kedy súd neustále vstupoval
do jeho prednesov. O tom, že súd postupoval nezákonne a zaujato svedčí aj ods. 12. rozsudku,
kde uvádza, že právny zástupca žalovaného doložil na druhý deň po pojednávaní konanom 2.9.2024

potvrdenie od lekára z 3.9.2024, na ktorom je uvedené, že pacient uviedol, že v nedeľu sa vrátil z
Egypta. Táto skutočnosť, že v nedeľu sa vrátil z Egypta je pravdivá, právny zástupca žalovaného
nemôže za to, že ošetrujúci lekár to takto zapísal, a neuviedol tam presný dátum, hodinu a minútu
príchodu, a súd automaticky s predsudkami uzatvoril, že to mohlo byť jedine v nedeľu dňa 1.9.2024.
Súd dňa 2.9.2024 do 9:00 hod. nemal k dispozícii lekársku správu právneho zástupcu žalovaného,
a teda nemohol mať vedomosť o tom, že sa vrátil z Egypta v nedeľu. Táto informácia sa dostala do

dispozície súdu až 3.9.2024, kedy už súd rozhodol o tom, že pojednávanie dňa 2.9.2024 neodročí.
V uvedenom postupe súdu právny zástupca žalovaného vidí celkom zrejmú zaujatosť súdu, ktorú
pociťoval už od samého začiatku konania, avšak nemal dostatok dôkazov na jej preukázanie. Za daných
okolností je možné vysloviť záver, že súd uvedeným procesným postupom odňal žalovanému právo
konať pred súdom aj v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy prostredníctvom právneho zástupcu a dňa 2.9.2024

za neprítomnosti žalovaného, ktorý sa riadne ospravedlnil, požiadal o odročenie, túto žiadosť zdôvodnil
vrátane skutočnosti o nemožnosti zastúpenia iným zástupcom, za neprítomnosti právneho zástupcu
žalovaného, napriek nedoručeniu podania právneho zástupcu žalobkyne z 19.8.2024, súd urýchlene
ukončil dokazovanie a dal priestor na záverečnú reč. Tento postup je zjavne rozporný so zákonom.

31. K sudcovskej koncentrácii konania žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa 25.3.2024 na pojednávaní
predložila návrh na pripojenie rozvodového spisu 21P/151/2019, trestné oznámenie žalobkyne (podané
v roku 2020), návrh na výsluch svedkyne I. (susedka žalobkyne), návrh na výsluch svedkyne M. B.
(kolízna opatrovníčka v rozvodovom konaní OSGA), pričom všetky uvedené listiny a návrhy mohla
žalobkyňa podať už pri podávaní žaloby alebo najneskôr pri podaní rozšírenia žaloby a zmene petitu z

13.9.2023. Žiadny z uvedených dôkazov a návrhov nevyplýval z iného dôkazu. Žalovaný tiež poukázal
na to, že žalobkyňa na pojednávaní 24.1.2024 navrhla vykonať znalecké dokazovanie súdno-znaleckým
posudkomzaúčelomstanoveniahodnotynehnuteľností,pričomžalovanýnamietapostupsúduvtom,že
od neho súd požadoval úplne iný rozsah a obsah skutkových tvrdení a okolností pri znaleckom posudku
Ing. Morvayovej (na pojednávaní dňa 15.5.2024), ako v prípade návrhu žalobkyne. Tento postup

nesvedčí o rovnakom pohľade súdu na strany konania. Návrh na dokazovanie zo strany žalobkyne
znaleckým posudkom znalca Ing. Tanušku predložený súčasne so žalobou bol účelový, pretože bez
ďalšieho uznali námietku nemožnosti použitia znaleckého posudku znalca Ing. Tanušku. Následne
postup obstarania a predloženia znaleckého Ing. Hurtu považoval žalovaný za účelový, obchádzajúci
zákon, pretože žalobkyňa vedela aké sú reálne predajné ceny obdobných nehnuteľností v obci D. E., a

pri súdno-znaleckom dokazovaní by sa dostali na reálnu cenu a nie na sumu cca 250.000 eur, a mohli
už pri podaní žaloby zabezpečiť riadny a „čerstvý“ znalecký posudok.

32. Žalovaný tiež namietal nesprávne skutkové zistenia súdu, keď vyhodnotil nelogicky a nesprávne
skutočnosť, že žalovaný užíval nad svoj podiel rodinný dom. Z hodnotenia výpovede žalobkyne vyplýva,

že táto nehovorila pravdu a vyslovene klamala. Samotný žalovaný uviedol, že žalobkyňa dobrovoľne
opustila rodinný dom. Ak by bolo pravdou tvrdenie žalobkyne, že musela odísť zo spoločnej domácnosti
zdôvoduobavyosvojefyzickéčipsychickézdravie,takbykonalataktoužvčaseúdajnéhoohrozovania,
a nie po tom, ako sa „vyžalovala“ (jednostranne) sociálnej pracovníčke, pričom žalobkyňa sa mala
odsťahovať až na odporúčanie sociálnej pracovníčky. Takéto jej tvrdenie je klamlivé. Pri posudzovaní

jej konania je potrebné brať do úvahy, že žalobkyňa má vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, pričom
žalovaný poukázal i na to, že rodičia žalobkyne sú vlastníkmi dlhodobo fungujúceho veľkého komplexu
reštaurácie „N.“ v D. E., susediaci s predmetným rodinným domom, sú finančne zabezpečení, a v
priestoroch reštaurácie N. sú existujúce priestory na ubytovanie, je tam samostatný apartmán s veľkou
obývačkou a so štyrmi miestnosťami. Je klamlivé tvrdenie žalobkyne, že za takýchto okolností a jej

možností sa nemala kde uchýliť pre jej potrebu údajného opustenia rodinného domu. Pravdou je, a to
vyplýva aj z jej výpovede, že dôvodom jej odchodu z rodinného domu nebola jej obava o svoje zdravie,
ale mimomanželská „známosť“ s osobou B., aby sa s ním mohla stretávať a mať avantúry bez „pohľadu“
žalovaného, ako aj bez „očí“ svojich rodičov, ktorí by jej správanie odsudzovali. Podanie trestnéhooznámenia za údajné týranie žalobkyne žalovaným, ktoré v končenom dôsledku bolo orgánmi činnými
v trestnom konaní odmietnuté, a ktoré nebolo prešetrované ani v priestupkovom konaní, bolo vopred
uvážené s cieľom „zdiskreditovať“ žalovaného, a toto využiť vo svoj prospech pri delení spoločného

majetku. Vzájomný fyzický atak sa nemôže začať tým, že napadnutý (žalovaný) sa bráni, alebo že
zabráni trvajúcemu útoku alebo hrozbe zo strany žalobkyne smerujúcej k svojmu pokusu o ublíženie
na zdraví a živote žalobkyne za prítomnosti jej hysterického záchvatu, kedy bola usvedčená z klamstva
a mimomanželského vzťahu s B.. Žalobkyňa sa pre prípad jej údajného nutného opustenia rodinného
domu mohla ubytovať aj v rodinnom dome svojich rodičov, ktorý bol neobývaný, ale nevyužila ani

túto možnosť, práve z dôvodov, aby nebola na „očiach“ svojim rodičov z vyššie uvedených dôvodov.
Súd vyhodnotil nelogicky a nesprávne aj skutočnosť, že žalovaný užíval nad svoj podiel rodinný dom.
Z výpovede žalobkyne aj žalovaného vyplýva, že kľúč od rodinného domu mala, mala kľúč aj od vstupnej
brány, na pozemok, na ktorom je umiestnený rodinný dom, sa mohla dostať aj cez otvorený priestor – cez
pozemky reštaurácie N.. Skutočnosť, že žalobkyňa sa mohla kedykoľvek dostať a vstúpiť do priestorov
rodinného domu dosvedčujú aj skutočnosti vyplývajúce z výpovedí svedkov B. a G.. Z uvedeného

jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa nemala obavy o svoje zdravie pri súčasnej prítomnosti žalovaného,
vstupovala a chodila do rodinného domu, kedy sa jej zachcelo, a to bez ohľadu na to, či tam žalovaný
bol alebo nebol prítomný, čo vyvracia jej klamlivé tvrdenie, že sa bála žalovaného. Klamstvá žalobkyne
o svojej obave o svoje zdravie vyvracajú aj fotografie nachádzajúce sa v spise, na ktorých sú zobrazené
dátumy ich vytvorenia, ale hlavne sa na nich nachádzajú spoločne žalobkyňa, žalovaný, ich deti tak na

Vianoce, tak aj pri spoločnej prechádzke či bicyklovaní v prírode. Z hľadiska posúdenia, či žalobkyňa
mohla alebo nemohla užívať rodinný dom je právne irelevantné tvrdenie, že žalobkyňa požadovala
náhradu za nadužívanie rodinného domu len tri roky spätne. K podstatnej skutkovej otázke, či mohla
žalobkyňa užívať nehnuteľnosť alebo nemohla, súd sa oprel len o výpovede žalobkyne pred týmto
súdom, správy ÚPSVaR od pani B., ktorej obsah pochádzal tiež od žalobkyne, zápisnice z pojednávania

z 15.4.2020 z konania na Okresnom súde Galanta sp.zn. 21P/151/2019 (rozvodový spis), ktorý však
nebol prečítaný pred súdom, trestného oznámenia podaného žalobkyňou. Všetky uvedené informácie
pochádzajú od žalobkyne, ale bez ich objektivizácie inými dôkazmi ostávajú bez overenia ich pravdivosti.
Žalovaný naopak tvrdí, že on bol ten, koho žalobkyňa fyzicky napadla a on sa tomu len bránil, a potom
zasiahol pri jej hysterickom výstupe pri pokuse o stranguláciu samotnou žalobkyňou.

33. Žalovaný namietal aj hodnotenie znaleckých posudkov Ing. Úja a Ing. Morvayovej súdom, pretože
súd nevie posúdiť stav nehnuteľnosti, jeho skladbu, výbavu, vodovodné rozvody a materiály, a podobné
vlastnosti. Stroho vypísal len tvrdenia žalobkyne, ktoré nie sú ničím objektivizované. Stačí sa pozrieť
na technické výkresy, ktoré sú priložené k znaleckému posudku Ing. Tanušku, a z nich je možné bez

toho, aby tento znalecký posudok bol braný ako dôkaz, vyvodiť technické závery, pričom technické
výkresy dôkazom môžu byť (znalecký posudok Ing. Tanušku bol navrhnutý ako dôkaz), a z nich vyplýva
napr. správnosť zatriedenia podmurovky znalkyňou Ing. Morvayovou, naproti neprávnemu zatriedeniu
znalcom Ing. Hurtom. Súd hodnotil nekriticky znalecký posudok Ing. Hurtu, a navyše aj rozdielnym
pohľadomakoznalecképosudkyIng.ÚjaaIng.Morvayovej.Súdvšakvytýkanénedostatkyuznaleckých

posudkov Ing. Úja a Ing. Morvayovej neskúmal, len mechanicky opísal text zo znaleckého posudku.
Žalovaný zdôraznil, že v Metodike Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline na strane č. 33, pod tabuľkou č.
7, ktorá uvádza Orientačné priemerné koeficienty predajnosti v SR sa uvádza „Upozornenie: Priemerné
koeficienty uvedené v tabuľke č. 7 sú iba orientačné údaje“. Takže tvrdenie súdu, resp. žalobkyne
o tom, že znalci Ing. Új a Ing. Morvayová použili nesprávnu hodnotu koeficientu sa nezakladajú na

pravde. Znalec Ing. Hurta sa v znaleckom posudku dopustil viacerých podstatných chýb, vád a v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (Vyhláška MSSR č. 492/2004), ktoré spôsobili
nesprávne určenie tak východiskovej, technickej hodnoty a následne všeobecnej hodnoty oceňovanej
nehnuteľnosti. Najväčšou chybou posudku, ktorú súd neskúmal, je porušenie ust. Vyhlášky MSSR č.
492/2004 Z.z. Na strane č. 21 posudku znalec Hurta uvádza, že pri stanovení všeobecnej hodnoty

pozemku je potrebné zohľadniť vplyv mesta Trnava, pretože jednotková cena VH určená pre obec D.
E. je v praxi príliš nízka a neodráža skutočnú hodnotu pozemkov. Podľa uvedeného znalec Hurta pre
určenie hodnoty VHmj vybral hodnotu 26,56 €/m2 z tabuľky Klasifikácia obce-názov alebo údaj podľa
počtu obyvateľov uvedenej v časti E3.1.1 Prílohy č. 3 Vyhlášky, a následne pre určenie koeficientu
všeobecnej situácie „ks“ vybral z tabuľky uvedenej v Prílohe č. 3 uvedenej v časti E3.1.1 Prílohy č. 3

Vyhlášky hodnotu 0,9 Vyhlášky, čo je nesprávne. Podľa časti E3.1.1 Prílohy č. 3 Vyhlášky platí, že obce
a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie alebo rekreáciu môžu
mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 80 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva
zvýšený záujem. V takých prípadoch sa koeficient polohovej diferenciácie vzťahuje na obec, z ktorejvyplýva zvýšený záujem. To znamená, že ak znalec ako referenčné mesto pre zohľadnenie vplyvu pre
stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku vybral mesto Trnava, tak mal pri výbere koeficientu v zmysle
časti E3.1.1 Prílohy č. 3 Vyhlášky (ks – koeficient všeobecnej situácie /0,7-2,00/ – „tab.A“) vybrať triedu

4. - centrá miest od 10 000 do 50 000 obyvateľov, obytné zóny miest nad 50 000 obyvateľov, obytné zóny
samostatných obcí v dosahu miest nad 50 000 obyvateľov...., takto určiť správnu hodnotu koeficientu
všeobecnej situácie – ks = 1,3. Následne výpočet koeficientu polohovej diferenciácie podľa vzorca kPD
= kS . kV . kD . kF . kI . kZ . kR má správnu hodnotu: kPD = 1,3 * 1,05 * 0,9 * 1,3 * 1,5 * 2,0 * 1,0 = 4,791.
Po zohľadnení všetkých chýb znaleckého posudku aj s ohľadom na ďalšie (znalec nesprávne zaradil

nehnuteľnosť a výslednou hodnotou tabuľky výpočtu koeficientu polohovej diferenciácie je správna
hodnotu 136,24; v tabuľke všeobecná hodnota stavieb koeficient polohovej diferenciácie namiesto
nesprávnej hodnoty 0,624 má správnu hodnotu 0,757 (kPD=136,24/180), a všeobecná hodnota (stavby)
namiesto 180.898,46 eura má správnu hodnotu VŠHS = TH*kPD = 297.747,85 * 0,757 = 225.395,12
eura; ďalej východisková hodnota má byť správne 332.093,10 eura a technická hodnota 297.747,85
eura), vychádza všeobecná hodnota nehnuteľnosti 339.000 eur.

34. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Žalobkyňa poukázala na konanie žalovaného v priebehu celého konania,
keď žalovanému cestou jeho právneho zástupcu boli doručované všetky písomnosti a podania a
listinné dôkazy po uplynutí úložnej lehoty na tzv. fikciu doručenia, nereagoval ani na zaslaný návrh na

uzatvorenie súdneho zmieru zo dňa 28.5.2024. Samotné konanie vyvolal žalovaný a žaloba bola podaná
na súd z dôvodu, že so žalovaným nebola možná mimosúdna dohoda. Žalovaný nerešpektoval zásady
civilného sporového konania, neustále predkladal ďalšie dôkazy a zámerne tak, aby žalovaná nemala
dostatok času sa s nimi oboznámiť pred pojednávaním. Nerešpektoval ani vyhlásenie súdu o skončení
dokazovania a predložil do konania ďalšie listiny, čo odôvodnil nezákonným postupom súdu. Žalovaný

nerešpektuje pokyny súdu a spôsob vedenia konania. Žalobkyňa sa tiež ohradila voči neustálemu
poukazu žalovaného na majetkové a finančné pomery jej rodičov, ktoré nesúvisia s prejednávanou
vecou. Právny zástupca žalovaného v žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe dňa 8.8.2023
uviedol tiež, že je potrebné zaobstarať aj potvrdenie zostatku úveru, ktorý úver a jeho zostatok sa
v žalobe uvádza, ktoré potvrdenie už žalovaný požiadal K. banku a čaká na jeho vydanie. Konajúcemu

súdu do dnešného dňa žiadne potvrdenie o zostatku úveru zo strany žalovaného doručené nebolo,
hoci v odvolaní argumentuje, že ho mala predložiť žalobkyňa. Žalobkyňa ďalej poukázala aj na ostatné
konkrétne situácie, kedy žalovaný nerešpektoval súdom uložené lehoty.

35. K námietke žalovaného o nesprávnom a neurčitom výroku súdu mala žalobkyňa za to, že výrok

rozsudku je jasný a zrozumiteľný. Nebolo jej zrejmé, prečo žalovaný napáda aj výrok I. rozsudku,
pretože spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v ňom určený nebol medzi
stranami sporný. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že o návrhu požadujúcom zaplatenie
finančnej čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania je nutné rozhodnúť samostatným výrokom súdu a
nie v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel, a tak súd v rozsudku aj rozhodol. Pokiaľ si chcel

žalovaný uplatniť titulom širšieho vyporiadania sumu, ktorú uhradil za žalobkyňu K., mal túto sumu v
priebehukonaniapreukázať,čovšakneurobil,hocidôkaznébremenobolonaňom.Žalobkyňapredložila
dvakrát do konania vyčíslenie zostatku hypotekárneho úveru, naposledy vo výške 6.182,90 eura, z
ktorej následne aj žalovaný v podaní zo dňa 29.12.2023 vychádzal a do dnešného dňa ju žiadnym
spôsobom nemodifikoval. K námietke, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov D. B., M. B.

a N. B. žalobkyňa poukázala na to, že na pojednávaní dňa 24.1.2024 sa právny zástupca žalovaného
vyjadril, že výsluch rodičov žalobkyne, o ktorý žiadala žalobkyňa, by bol vzhľadom na ich blízkych vzťah
neobjektívny. Naproti tomu argumentuje nevykonaním výsluchu rodičov a brata žalovaného, pričom
rodičia žalovaného žijú v P. a jeho brat v zahraničí, preto mala žalobkyňa za to, že by sa nevedeli
vyjadriť keďže s nimi nežili a ani v ich susedstve. Avšak na pojednávaní dňa 24.1.2024 sudkyňa vyslovila

predbežné právne posúdenie a uviedla, ktoré skutkové tvrdenia sú sporné a ktoré nesporné a ktoré
dôkazy vykoná a ktoré nevykoná, pričom obe strany toto právne posúdenie rešpektovali a žalovaný viac
netrval na výsluchu jeho rodičov, žiadal vypočuť len znalca Ing. Uja a jeho dlhoročných kamarátov. K
argumentácii žalovaného, že zápisnici z pojednávania z 15.5.2024 nie je uvedená informácia, že trestné
konanie sa zastavilo, je irelevantná pre toto konanie, pretože skutočnosti, pre ktoré žalobkyňa opustila

spoločnú domácnosť ešte pred rozvodom vyplynuli z iných dôkazov založených v tomto spise a tiež sa k
fyzickýmatakomakfackámžalobkynipriznalajsámžalovanývrozvodovomkonaní21P/151/2019,ktorý
spis bol pripojený do tohto konania a tiež pred kolíznou opatrovníčkou. Žalovaný nikdy obsah zápisnice
nenamietal a urobil tak až odvolaní. Minimálne právnemu zástupcovi žalovaného musí byť jasné, žezápisnica z pojednávania nemusí obsahovať doslovný prednes strán. Obviňovanie súdu, že zápisnice
mu boli doručované s časovým odstupom dehonestujú prácu súdu, najmä ak zo spisu vyplýva, že si
ich právny žalovaného preberal po uplynutí úložnej lehoty na tzv. fikciu doručenia. Nie je možné hovoriť

ani o manipulácii s obsahom zápisnice či podozreniach z jednostrannosti súdu, ale skôr o laxnom a
nezodpovednom prístupe ku konaniu zo strany žalovaného. Faktom tiež je, že neexistovala a neexistuje
žiadna dohoda medzi stranami sporu o užívaní spoločnej nehnuteľnosti výlučne žalovaným.

36. Pokiaľ žalovaný namietal, že mu nebola doručená správa zo šetrenia pomerov od M. F. B., ktorá

bola obsahom rozvodového spisu Okresného súdu Galanta 21P/151/2019, žalobkyňa uviedla, že zo
zápisnice z pojednávania z 25.3.2024 tiež vyplýva, že to bola prvotne žalobkyňa, ktorá žiadala vypočuť
sociálnu pracovníčku, k čomu sa právny zástupca žalovaného následne na pojednávaní vyjadril, že to
považuje za nadbytočné. Na žiadosť súdu, aby sa žalobkyňa vyjadrila, či po oboznámení sa zo správou
ÚPSVaR Galanta zo 7.1.2020 z prešetrenia pomerov vypracovanou M. F. B. trvá na výsluchu svedkyne,
pretože ona navrhovala tento dôkaz, žalobkyňa s prihliadnutím na hospodárnosť konania netrvala na

jej výsluchu, pričom následne na pojednávaní dňa 15.5.2024 sudkyňa oboznámila správu z prešetrenia
pomerov zo 7.1.2020 a uviedla, že je súčasťou pripojeného rozvodového spisu. Následne až 15.5.2024
navrhoval zrazu už aj žalovaný vypočuť sociálnu pracovníčku, hoci dovtedy to považoval za nadbytočné.
Argumentáciu žalovaného, že neboli vykonané dôkazy uvádzané súdom v odôvodnení rozsudku nie je
možné pochopiť, celý rozvodový spis bol pripojený k tomuto konaniu, zápisnicu ako listinných dôkaz

predložila ako prílohu podania zo dňa 13.9.2023 aj žalobkyňa a bola doručená aj právnemu zástupcovi
žalovaného.

37. K odmietnutiu vykonania výsluchu znalkyne Ing. Morvayovej žalobkyňa poukázala na to, že súd
nie je povinný vykonať každý dôkaz, ktorý strana navrhne a ďalej, že žalovaným predložený v poradí

druhý znalecký posudok vypracovaný Ing. Morvayovou bol doručený súdu 7.5.2024, t.j. 5 pracovných
dní pred pojednávaním, pričom ďalšie dôkazy predkladal 9.5.2024 (3 pracovné dni pred pojednávaním).
Právnej zástupkyni žalobkyne boli tieto podania doručené 13.5.2024 a tiež priamo na pojednávaní
15.5.2024, pričom ak by konala tak ako žalovaný a jeho právny zástupca v priebehu celého súdneho
konania a počkala by na doručenie uplynutím úložnej lehoty, nedostali by sa k nej tieto podania do

termínu pojednávania vôbec. Žalobkyňa predniesla cestou svojej právnej zástupkyne na pojednávaní
časť námietok proti znaleckému posudku Ing. Morvayovej, pričom poukazovala na zásadu sudcovskej
koncentrácie a nemožnosť oboznámiť sa s celým ich podaním, okrem toho sa jednalo o dôkazy, ktoré
mohli byť dokonania predložené žalovaným už skôr. Konajúci súd však tieto dôkazy pripustil. Pokiaľ
žalovaný spochybňoval súd, že ho svojim úskočným postupom uviedol na pojednávaní dňa 15.5.2024

do omylu, keď právny zástupca uviedol, že na návrhoch na vykonanie dokazovania formulovaných v
písomnom vyjadrení netrvá, žalobkyni nebolo zrejmé, čomu žalovaný nerozumie, pretože to čo mal
na mysli, mohol uviesť na pojednávaní cestou svojho advokáta a nie je v odvolanie útočiť na súd.
To, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania právny zástupca žalovaného predniesol aj na
pojednávaní 25.3.2024 a predsa ďalšie dôkazy predkladal.

38. K nesprávnemu procesnému súdu, keď žalovaný namietal znenie zápisnice z 24.1.2024 s poukazom
porušenie § 99 ods. 1 CSP v spojením s § 181 ods. 2 a 52 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z., žalobkyňa
poukázala na § 52 ods. 5 vyhlášky 543/2005 Z.z., podľa ktorého súd nemá povinnosť zapisovať doslovný
obsah výpovedí, navyše ak ide o nahrávané pojednávanie. Konajúci súd na pojednávaní 24.1.2024

splnil povinnosť podľa § 181 ods. 2 CSP, čo vyplýva aj s nahrávky z pojednávania zo dňa 24.1.2024. Ak
mal žalovaný výhrady k zneniu zápisnice, mohol jej znenie namietať, avšak robí tak až odvolaní. Pokiaľ
žalovaný namietal, že právna zástupkyňa žalobkyne predložila dokonania podanie z 19.8.2024 - listinný
dôkaz (inzertnú ponuku rodinného domu) a tento mu nebo nebol doručený, žalobkyňa uviedla, že táto
inzertná ponuka bola zverejnená 1.8.2024 a do konania bola predložená hneď ako sa o nej žalobkyňa

dozvedela a tiež ju zaslali ako súdu, tak aj právnemu zástupcovi žalovaného, dňa 19.8.2024 na email
uvádzaný ako kontaktný v podaniach právneho zástupcu žalovaného. Nemôže byť teda pravdou, že sa
právnyzástupcažalovanéhodozvedelopodaníaž28.8.2024.Navykonanítohtodôkazuvšakžalobkyňa
následnenetrvalaavykonanýnebol,tedanijakýmspôsobomneovplyvňovalvýsledokkonaniaasamotný
rozsudok.

39. K procesnému postupu súdu o neodročení pojednávania dňa 2.9.2024 žalobkyňa poukázala na
to, že z nahrávky z pojednávania 15.5.2024 vyplýva, že sudkyňa aj žalobkyňa mali záujem ukončiť
spor ešte pred letnými prázdninami 2024, v dôsledku čoho ponúkla termín ďalšieho pojednávania5.6.2024, ktorý termín však právnemu zástupcovi žalovaného nevyhovoval, následne sudkyňa ponúkla
ďalšie júnové termíny, pričom právny zástupca žalovaného tvrdil, že má dovolenku, ale 2.9.2024 môže.
Teda sudkyňa opäť vyhovela právnemu zástupcovi žalovaného, brala do úvahy jeho argumentáciu

o dovolenkách, preto nemožno hovoriť o jednostrannosti sudkyne, či jej zaujatosti. Z predložených
listinných dôkazov žalovaným k odvolaniu vyplýva jednoznačný záver, že v čase dohadovania sa
na ďalšom termíne pojednávania právny zástupca žalovaného žiadnu dovolenku objednanú nemal
a následne si ju rezervoval až 13.6.2024 s odchodom od 29.6.2024 do príchodu 12.7.2024; právny
zástupca žalovaného bol na dovolenke od tiež od 11.8.2024 do 22.8.2024, z čoho vyplýva, že sa

pojednávanie sa v júni mohlo uskutočniť, avšak protistrana spôsobila prieťahy v konaní. Klamlivo
vyznieva aj tvrdenie, že v čase 13.7.2024 (kedy uplynula úložná lehota a bolo doručené podanie
žalobkyne z 13.6.2024) bol už právny zástupca žalovaného na dovolenke, keď z jeho potvrdenia o
rezervácii dovolenky predloženého k odvolaniu vyplýva, že do 12.7. mal byť v Chorvátsku a teda
13.7. už na žiadnej dovolenke nebol. Tiež nie je pravdivé a preukázané, že by sa právny zástupca
žalovaného z dovolenky v Egypte vrátil v nedeľu 25.8.2024, keď na ním predložených cestovných

dokumentoch je uvedený prílet 22.8.2024 (štvrtok) a následne nie je pravdivé ani tvrdenie právneho
zástupcu žalovaného, že bude dokonca augusta na dovolenke. Pojednávanie v tejto veci sa dohodlo
na žiadosť právneho zástupcu žalovaného na termín 2.9.2024 a už 15.5.2024 sudkyňa avizovala, že
sa 2.9.2024 bude vykonávať pre dnes záverečných rečí. Právny zástupca žalovaného teda vedel, že
žalobkyni bola uložená dňa 15.5.2024 povinnosť vyjadriť sa k jeho neskoro predloženému podaniu a k

listinnýmdôkazom,chcelpojednávaniepoprázdnináchna2.9.2024amalskorodvamesiacenazaujatie
stanoviska a predloženie takých dôkazov, ktoré do konania nebolo možné predložiť už skôr. V deň
pred uskutočnením pojednávania (v deň pracovného pokoja) v nedeľu 1.9.2024 v poobedných hodinách
právny zástupca žalovaného zaslal vyjadrenie k podaniu žalobkyne doručeného mu už 13.7.2024,
doručil súdu námietky k znaleckému posudku Ing. Hurtu (ktorý mu bol doručený už 18.3.2024). Toto

podanie obsahuje klamlivé tvrdenie, že v období od 10. júla do konca augusta 2024 bude na zahraničnej
dlhodobo plánovanej a zaplatenej dovolenke a nebolo v jeho možnostiach dostatočne sa oboznámiť s
podaním žalobkyne doručené právny zástupca žalovaného dňa 13.7.2024. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaný uplatnil námietky proti znaleckému posudku Ing. Hurtu prvýkrát v podaní z 1.9.2024 t.j.
5,5 mesiaca a potom čoho obdržal a následne po 7 mesiacov od jeho obdržania v odvolaní, žalobkyňa

žiadalaodvolacísúd,abynajehonámietkykznaleckémuposudkuneprihliadal,pretoženeboliuplatnené
včas a bolo možné ich uplatniť už v skoršom štádiu konania. Neobstojí ani jeho argumentácia, že na
posúdenieznaleckéhoposudkusimuselvyhľadaťodborníka,pretožeakovyplývazpodanížalobkyne,tá
dokázala v lehote stanovenej súdom (30 dní) predložiť námietky k znaleckým posudkom Ing. Uja aj Ing.
Morvayovej a taktiež ich konzultovala s odborníkmi zo znaleckého odboru. Žalobkyňa tiež poukázala na

to, že podľa odvolania sa právny zástupca žalovaného 26.8.2024 necítil zdravotne dobre, avšak lekára
navštívil až 3.9.2024, pričom sa vrátil z Egypta vo štvrtok 22.8.2024 (nie v nedeľu ani 25.8. ani 1.9.2024).
Žalobkyňa predpokladá, že ošetrujúci lekársky daný termín nevymyslel, ale bol mu oznámený pacientom
a ak následne právny zástupca túto správu predložil v súdu ako dôkaz, nesie za ňu zodpovednosť.
Nezmyselné je podľa žalobkyne obviňovať súd, že dňa 2.9. nemohol mať vedomosť, že sa v nedeľu vrátil

z Egypta, keď takéto tvrdenie na pojednávanie neodznelo a ani, že súd urýchlene ukončil dokazovanie,
keď to bolo avizované už 15.5.2024, že bude dňa 2.9.2024 prednes záverečných rečí. Vzhľadom na
skutočnosť, že právny zástupca tvrdí, že 26.8.2024 sa necítil zdravotne dobre a mal tiež vedomosť aké
úkony ho čakajú, mal možnosť zabezpečiť si buď svoje zastúpenie iným advokátom alebo navštíviť
lekára včas, aby sa riadne vedel ospravedlniť z neúčasti na súdnom pojednávaní a žiadať o jeho

odročenie. Žalobkyňa nesúhlasila ani s tvrdením žalovaného, že mohla už všetky dôkazy predložiť skôr.
Na pojednávaní dňa 24.1.2024 síce predložila ocenenie realitných kancelárií, toto však bolo reakciou
na podanie žalovaného, kde spochybňoval znalecký posudok Ing. Tanušku; ostatné dôkazy, ktoré boli
do konania predložené žalobkyňou boli bezprostrednou reakciou na podania žalovaného.

40. Žalobkyňa sa vyjadrila k námietke hodnotenia znaleckých posudkov súdom zo strany žalovaného,
pričom uviedla, že riadne zniesla námietky proti znaleckému posudku Ing. Uja a formulovala konkrétne
námietky a vady posudku. Následne po výsluchu znalca, keď ani sám znalec nevedel riadne zdôvodniť
svojej tvrdenia, žalovaných predložil ďalší znalecký postup Ing. Morvayovej, pri ktorom žalobkyňa tiež
uviedla konkrétne námietky. Žalobkyňa nerozporuje, že znalecké dokazovanie súdom navrhovala ona

sama, avšak po doručení uznesenia z 30.1.2024, podaním zo 16.2.2024 jasne odôvodnila, prečo
nezloží preddavok, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že na ňou predložený znalecký posudok
Ing. Tanušku konajúci súd nebude prihliadať ako uviedol v rámci predbežného právneho posúdenia
na pojednávaní dňa 24.1.2024. Následne doručila dňa 6.3.2024 znalecký posudok Ing. Hurtu, ktorýsa k dispozície žalovaného dostal 18.3.2024 a pokiaľ žalovaný chcel vznášať konkrétne námietky
proti tomuto znaleckému posudku mohol tak urobiť po 18.3.2024, pretože sa od tej doby uskutočnili
ešte 3 pojednávania, z ktorých na dvoch bol prítomný žalovaný aj s právnym zástupcom (25.3.2024

a 15.5.2024).

41. Žalovaný sa v replike zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Zopakoval,
že skutočnosť, že sa právnym predpisom určila lehota na doručenie do elektronickej schránky právny
zástupca na 15 dní, a následne dôjde k tzv. fikcii doručenia nasvedčuje tomu, že zákonodarca rozumne

umožnil prijímateľovi elektronickej zásielky prijať zásielku v časovom rozpätí 15 dní s následnou fikciou
doručenia, a využitie tejto zákonnej možnosti neznamená žiadne porušenie zákona, tak ako sa to snaží
navodiť žalobkyňa. Vo vzťahu k otázke uzatvorenia súdneho zmieru uviedol, že práve právny zástupca
žalovaného po pojednávaní dňa 15.5.2024 oslovil právneho zástupcu žalobkyne, aj za prítomnosti
žalobkyne a žalovaného, s návrhom na uzatvorenie súdneho zmieru. Zopakoval tiež, že listiny a návrhy
predložené dňa 24.1. a 25.3.2024 mohla žalobkyňa podať už pri podávaní žaloby alebo najneskôr

pri podaní rozšírenia žaloby a zmene petitu z 13.9.2023. Žiadny z uvedených dôkazov a návrhov
nevyplýva z nejakého iného dôkazu. Takže nie žalovaný spôsobuje prieťahy v konaní, ale samotná
žalobkyňa. Za ohováranie považoval žalovaný tvrdenie žalobkyne o tom, že celé konanie sa nesie
s poukazom na majetok rodičov žalobkyne, a že žalovaný z manželstva chce práve preto získať
nadštandardný majetkový prospech. Ďalej uviedol, že výrok I. ( o zrušení podielového spoluvlastníctva)

sám o sebe nemôže obstať bez jeho naviazania na výrok II. (prikázanie vlastníctva žalobkyni), avšak
výroky I. a II. sú logicky aj svojimi následkami naviazané na výrok III., s ktorým žalovaný nesúhlasí.
K námietke žalobkyne, že je na žalovanom preukázať sumu, ktorú žalovaný sám uhradil na spoločný
hypotekárny úver, mal za to, že táto je nepochopením argumentácie žalovaného v odvolaní. Zo žaloby
žalobkyne z 19.4.2023 ako aj zmeny žaloby, vyplýva, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

je nutné zohľadniť aj hodnotu záložného práva, ktoré viazne na vyporiadávanej veci, a že táto vada
má znižovať o hodnotu záložného práva, a tento spôsob žalobkyňa pomenuváva tzv. vyporiadaním
v podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, t.j. započítaním zostatku záložného práva. Žalobkyňa
bola teda stranou, ktorá tvrdila započítanie zostatku hypotekárneho úveru do konečného vyporiadania.
V zmene žaloby žalobkyňa počíta s hodnotou znaleckého posudku znalca Ing. Tanušku vo výške

198.000 eur, o ktorom na pojednávaní uznala, že sa nedá použiť pre účely žaloby, a následne v
zmene žaloby počíta s touto sumou, kde z titulu tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva
vypočítava sumu 23.267,31 ako rozdiel sumy 29.450 eur (nevie, čo je to za sumu), a premieta do
petitu do navrhovaného výroku III. Teda je zrejmé, že preukázanie výšky zostatku hypoúveru ťaží
žalobkyňu a nie žalobcu, a to ku dňu rozhodnutiu súdu o vyporiadaní v širšom zmysle. Uviedol

tiež, že žalobkyňa si prisvojuje právo súdu hodnotiť dôkazné návrhy a ich možný obsah. S takýmto
postupom nesúhlasil, je to práve doména súdu a nie žalobkyne. K argumentácii žalobkyne, že žalovaný
nenamietal obsah zápisnice v rozvodovom konaní sp. zn. 21P/151/2019, uviedol, že v rozvodovom
konaní sa nejednalo o vyporiadanie spoluvlastníctva a je na žalovanom, kedy a aký prostriedok obrany
použije. Skutočnosť, že žalovaný dovtedy nenamietal obsah uvedenej zápisnice, ešte neznamená, že

s obsahom súhlasil. Ďalej uviedol, že žalovaná sa nezaoberá skutočným dôvodom odvolania k otázke
nevypočutia Ing. Morvayovej, ktorým bolo, že podľa súdu neboli vyhradené skutkové okolnosti, ku
ktorým sa mala vypočuť znalkyňa Ing. Morvayová, avšak žalovaný reagoval na námietky žalovanej
vo vzťahu k znaleckému posudku Ing. Morvayovej a na tento prejav žalovanej reagoval návrhom na
výsluch znalkyne Ing. Morvayovej. Žalovaný nesúhlasil so žalobkyňou v tvrdení, že je správny postup

súdu v tom, že v zápisnici o pojednávaní súd neuviedol konkrétne obsah svojho právneho posúdenia,
sporné a nesporné tvrdenia a že ktoré dôkazy vykoná alebo nevykoná. Inštitút predbežného právneho
posúdenia nie je samoúčelný. Práve jeho obsah determinuje ďalší postup strán konania, ich ďalšie
skutkové tvrdenia ako aj dôkazné návrh, preto je potrebné jeho obsah dostatočne konkrétne uviesť
v zápisnici. K tvrdeniu žalobkyne, že podanie-inzerát doručený súdu 19.8.2024 bolo právny zástupca

žalovaného doručené mailom, žalovaný uviedol, že CSP takýto postup neupravuje a uvedený mail od
právny zástupca žalobkyne nebol zaslaný právny zástupca žalovaného, právny zástupca žalovaného
nečítal takýto dôkaz. K neodročeniu pojednávania žalovaný doplnil, že skutočnosť, že právny zástupca
žalovaného predložil súdu potvrdenie dovolenky v Chorvátsku od 29.6.2024 a v Egypte od 11.8.2024,
ešte neznamená, že právny zástupca žalovaného nečerpal dovolenku v ostatných dňoch mesiaca jún –

august 2024. U právneho zástupcu žalovaného prepukli z noci 1.9.2024 na 2.9.2024 intenzívne bolesti
brucha spolu s intenzívnou hnačkou vrátane zvracania počas celého dňa 2.9.2024, nemohol sa v tento
deň dostaviť k lekárovi. Právny zástupca žalovaného dňa 3.9.2024 poslal mail súdu, v ktorom zaslal
aj potvrdenie o práceneschopnosti, a takisto ospravedlnenie svojej neúčasti. Tento mail sa nedostal dospisu, ale až následne bol do spisu elektronicky zaslaný prostredníctvom právny zástupca žalovaného.
Tvrdenie súdu o tom, že listiny obsahujúce osobné údaje sa uchovávajú oddelene od ostatnej časti spisu
je pre právny zástupca žalovaného novinkou. Doposiaľ skoro vo všetkých spisoch či civilných konaní

alebo trestných konaní, boli súčasťou spisu aj osobné údaje, či svedkov alebo účastníkov konania,
vrátane rozvodového konania. Súd dňa 2.9.2024 požadoval od právneho zástupcu žalovaného o 8:45
hod. predloženie lekárskeho potvrdenia súdu do 9:00 hod., teda za 15 min, čo je extrémnym vybočením
zo zásad spravodlivého konania ako aj zdravého rozumu, a v neposlednom rade tak zákonnosti ako aj
porušenia etických princípov spoločnosti.

42. Žalobkyňa svoje právo podať odvolaciu dupliku nevyužila.

43. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1

CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo

doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutom rozsahu zrušiť s použitím
ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

44. Keďže výrok VI. rozsudku súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán, je
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatný a nebol preto predmetom prieskumu odvolacieho
súdu.

45. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na

odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet ich podielového spoluvlastníctva
a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, za primeranú náhradu
vovýške86.398eur,uložilžalobkynipovinnosťzaplatiťžalovanému6.182,69eura(titulom1zaplatených

splátok hypotekárneho úveru) a tiež uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 14.400 eur
(ako náhradu za nadužívanie nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán sporu žalovaným).

46. Žalobca v odvolaní namietal nesplnenie procesných podmienok, nesprávny procesný postup súdu
prvej inštancie, ktorým mu odňal možnosť konať pred súdom, nevykonanie navrhnutých dôkazov,

nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ako aj, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené.

47. V rámci odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP (nesplnenie procesných podmienok)

z odvolania žalovaného možno vyvodiť, že pod tento odvolací dôvod zrejme subsumoval vadu
v obsadení súdu, keď napadnuté rozhodnutie bolo podľa jeho názoru vydané vylúčenou sudkyňou, a to
pre jej zaujatosť. Žalovaný poukazoval v tejto súvislosti na procesný postup súdu, keď nepristupoval
rovnako k stranám sporu, ale najmä, že nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania dňa 2.9.2024.
Tento odvolací dôvod v prejednávanej veci naplnený nebol, pretože žalovaným namietaná zaujatosť

sudcu by mala celkom zjavne spočívať v jeho procesnom postupe. Zákon (§ 49 ods. 3 CSP) výslovne
vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré
spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanom spore. Postupom sa pritom rozumejú procesné
úkony vrátane rozhodnutí. V postupe sudcu pri prejednávaní konkrétneho sporu sa prejavuje samotný
výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť samy o sebe dôvodom zaujatosti sudcu.

48. Za dôvodné odvolací súd nepovažoval ani námietky žalovaného týkajúce sa procesného postupu
súdu, pokiaľ namietal, že súd na pojednávaní dňa 24.1.2024 porušil § 99 ods. 1 CSP v spojení s § 181
ods. 2 CSP, § 52 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z., keď pri prednese v zmysle § 181 ods. 2 CSP neuviedoldo zápisnice konkrétne, ktoré skutkové tvrdenia považuje súd za sporné, ktoré považuje za nesporné a
ako predbežne právne posúdil vec. Túto námietku vyhodnotil odvolací ako celkom zjavne nedôvodnú,
pretože zo zvukového záznamu z pojednávania dňa 24.1.2024 jednoznačne vyplýva, že súd prvej

inštancie za prítomnosti oboch strán sporu ako aj ich právnych zástupcov uviedol v zmysle § 181 ods. 2
CSP riadne a vyčerpávajúco sporné i nesporné skutočnosti, ako aj predbežné právne posúdenie veci.
Ustanovenie § 98 CSP predpisuje obligatórne zaznamenávanie procesných úkonov súdu, pri ktorých
súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie, technickým zariadením na zaznamenávanie zvuku.
Pokiaľ to však súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch v zmysle § 99 CSP

aj zápisnica, v ktorej sa označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh procesného
úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výrok rozhodnutia. Rozhodnutie o tom, čo je podstatné
a čo a ako treba zachytiť v zápisnici, je však rozhodnutím sudcu, ktorý zápisnicu diktuje. V prípade
ak sa vyhotovuje zvukový záznam aj zápisnica, je pre ďalšie konanie rozhodné to zachytenie, ktoré je
na zvukovom zázname, a nie v zápisnici. Z uvedeného vyplýva, že je vecou sudcu, ktoré skutočnosti
a v akom rozsahu do zápisnice o pojednávaní zaznamená, pokiaľ sa súčasne vyhotovuje zvukový

záznam. Súd nie je povinný do zápisnice spísať všetko, čo je zachytené na zvukovom zázname, keďže
prioritu má práve zvukový záznam z pojednávania. Rozhodujúce v danom prípade je, že súd prvej
inštancie si riadne splnil svoju povinnosť v zmysle § 181 ods. 2 CSP, čo vyplýva zo zvukového záznamu
z pojednávania, preto námietka žalovaného o nezaznamenaní konkrétnych sporných a nesporných
skutočností a predbežného právneho posúdenia veci v zápisnici o pojednávaní, nemohla obstáť.

49. Len pre úplnosť odvolací súd tiež dodáva, že z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
vyplýva,žecieľomustanovenia§181ods.2CSPjezameraťprocesnúaktivitustránnaskutočnosti,ktoré
sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať
rozhodnutie súdu. Okrem toho je jeho cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali

zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným
skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie
uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv (7Cdo/111/2020,
1Obdo/92/2018, 2Obdo/56/2020, 7Cdo/45/2020). I v prípade, ak by súd prvej inštancie opomenul
aplikovať § 181 ods. 2 CSP, teda neuviedol by, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné,

ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná, ako
aj svoje predbežné právne posúdenie veci (k čomu však podľa zvukového záznamu v prejednávanej
veci nedošlo), toto opomenutie by žiadnym spôsobom nediskvalifikovalo strany v práve zúčastniť sa
na pojednávaní, robiť prednesy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, navrhovať dôkazy, či v práve na
záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., nezbavilo by to strany ani povinnosti predložiť všetky

potrebné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a nemalo by žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia
strán sporu z ich procesných práv, ktoré im Civilný sporový poriadok priznáva. K tomu je potrebné dodať,
že aj v prípade, ak súd postupuje podľa § 181 ods. 2 CSP a označí určité skutkové tvrdenia ako sporné a
tiež oznámi predbežné právne posúdenie veci, to ešte neznamená, že vo vzťahu k tomuto skutkovému
tvrdeniu vyslovuje svoj konečný názor, a súčasne to neznamená striktnú viazanosť ním formulovaného

predbežného právneho posúdenia veci, čo teda nevyhnutne podporuje záver, že ani dodržanie tohto
postupu nezbavuje strany sporu povinnosti byť v spore aktívny a predkladať v ňom také dôkazy, ktoré
podporujú a dokazujú nimi tvrdené skutočnosti. Opomenutie aplikácie § 181 ods. 2 CSP sa konvaliduje
vydaním rozhodnutia vo veci samej, v ktorom súd svoje názory oznámil, a tým zhojil tento procesný
nedostatok a prípadné odňatie práva na spravodlivý súdny proces stranám sporu (takýto právny názor

považoval Ústavný súd SR za ústavne konformný napr. v rozhodnutiach IV. ÚS 16/2012, I. ÚS 643/2022,
I. ÚS 646/2022, II. ÚS 366/2018).

50. Rovnako tak nedôvodnou bola i opakovaná námietka žalovaného o nedoručení mu správy ÚPSVaR
od sociálnej pracovníčky B. z konania vedeného na Okresnom súde Galanta sp. zn. 21P/151/2019.

Dôkaz správou zo šetrenia pomerov ÚPSVaR GA zo 7.1.2020 bol súdom prvej inštancie vykonaný na
pojednávaní dňa 15.5.2024, a to prečítaním predmetnej správy v celom jej znení, ako to vyplýva aj zo
zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 15.5.2024.

51. Odvolací nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalovaného, že výroky IV. a V. napadnutého rozsudku

sú neurčité z dôvodu, že z nich nie je jasné, aký je právny titul uloženej povinnosti. Právny titul uloženej
peňažnej povinnosti totiž vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom vo výroku súd jasne
uviedol kto má akú peňažnú pohľadávku komu zaplatiť. Ak súd vo výroku III. uviedol právny titul uloženej
povinnosti (náhrada za spoluvlastnícky podiel), urobil tak v súlade so súdnou praxou, uvedené všakneznamená, že by to bolo podmienkou určitosti daného výroku a ani to, že by mal následne právny titul
uloženej povinnosti uvádzať pri iných výrokoch znejúcich na zaplatenie peňažnej sumy.

52. Ako dôvodnú však vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného, že súd dňa 2.9.2024
pojednával a ukončil dokazovanie bez prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, čím mu odňal
právo konať pred súdom.

53. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený

vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne
pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

54. Z obsahu spisu vyplýva, že zamestnankyňa právneho zástupcu žalovaného e-mailom doručeným
súdu dňa 2.9.2024 o 8:14 h. ospravedlnila neúčasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 2.9.2024

o 9:00 h. a požiadala o jeho odročenie z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu právneho
zástupcu žalovaného (zjavne črevná viróza). Žalovaný tiež e-mailovým podaním doručeným súdu dňa
2.9.2024 o 8:19 h. ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o jeho odročenie, pretože
jeho právny zástupca nemôže prísť na pojednávanie a bez neho ísť na pojednávanie nechce, keďže
najlepšie pozná prípad a situáciu v jeho bývalej rodine a nechce, aby ho pred súdom zastupoval iný

právnik. V nadväznosti na zaslaný e-mail z advokátskej kancelárie právneho zástupcu žalovaného, súd
prvej inštancie e-mailom z 2.9.2024 o 8:23 h. žiadal predložiť písomné potvrdenie o vážnom zhoršení
zdravotného stavu právneho zástupcu žalovaného. Zo zápisnice z pojednávania z 2.9.2024 vyplýva,
že súd prvej inštancie oboznámil prítomných, že sudkyňa pred pojednávaním telefonicky upozornila
kanceláriu právneho zástupcu žalovaného, že pokiaľ dôvod odročenia nebude riadne doložený, súd ho

nebude akceptovať. Súd následne rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného a jeho
právnehozástupcu,vykonaldokazovanie,umožnilžalobkynipredniesťzáverečnúrečanásledneukončil
dokazovanie, pričom pojednávanie odročil na vyhlásenie rozsudku na termín 2.10.2024 o 10:45 h.

55. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že e-mailom z 2.9.2024 o 9:21 h. zamestnankyňa advokátskej

kancelárie právneho zástupcu žalovaného oznámila, že telefonovala s právny zástupcom a informovala
ho o potrebe predloženia lekárskeho potvrdenia, pričom právny zástupca z dôvodu zdravotných
problémov nie je schopný opustiť bydlisko a k lekárovi pôjde akonáhle mu to zdravotný stav
umožní a lekárske potvrdenie predloží. Dňa 3.9.2024 právny zástupca doručil súdu prvej inštancie
e-mail, v ktorom opísal okolnosti jeho náhleho zhoršenia zdravotného stavu a predložil i potvrdenie

o práceneschopnosti od 2.9.2024.

56. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali

zastúpiť.

57. Podľa § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním
a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom
zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany

možnovždyspravodlivožiadať,abysadalanaďalšompojednávanízastúpiťinouosobou,akkodročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

58. Cieľom právnej úpravy odročenia pojednávania v § 183, § 184 CSP je zabrániť obštrukciám, ktoré
strany využívajú na opakované odročovanie pojednávaní, ktoré sa v mnohých prípadoch ukázalo ako

nedôvodné. Ustanovenie § 157 ods. 1 CSP súdu ukladá povinnosť, aby rozhodol rýchlo a hospodárne,
spravidla na jednom pojednávaní. Odročenie pojednávania preto prichádza do úvahy len z dôležitého
dôvodu, t.j. ak sa strana sporu alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžu dostaviť na pojednávanie
a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Platí, že
posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností

prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o
odročenie termínu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/19/2014). Od strany,
ktorá sa mieni na pojednávanie včas dostaviť, nemožno spravodlivo požadovať, aby musela strpieť
prejednanie a rozhodnutie veci v jej neprítomnosti, ak nastane prekážka alebo iná okolnosť, ktorájej bráni sa na pojednávaní zúčastniť. Táto prekážka alebo okolnosť súčasne musí predstavovať
dôležitý dôvod. Preto príčina prečo sa strana pojednávania zúčastniť nemôže a z ktorej dôvodu
žiada o odročenie pojednávania sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou,

závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov (por. 3Obdo/11/2009). Popri dôležitom dôvode na
odročenie termínu pojednávania na návrh strany, resp. jej zástupcu musí byť kumulatívne splnený aj
predpoklad, že od strany, resp. jej zástupcu nemožnosť spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní
nechali zastúpiť (§ 183 ods. 1 CSP). Zákon vytvára konštrukciu (§ 183 ods. 2 CSP), že ak je strana
zastúpená advokátom a tento požiadal odročenie termínu pojednávania z dôvodu existencie prekážky

na jeho strane, vždy od neho možnosť spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Z
uvedeného pravidla však existujú dve výnimky, a to jednak existencia dôvodov, ktoré nastali krátko pred
pojednávaním; a jednak ak advokát súdu preukáže, že strana odôvodnene trvá na zastúpení týmto
advokátom. V prípade existencie dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním, pôjde predovšetkým
o situácie, objektívna prekážka na strane zástupcu strany sporu, ktorý je advokátom, nastala deň
predchádzajúci alebo v deň termínu pojednávania, t.j. v takom krátkom časovom okamihu, že nebolo

možné, aby si advokát na základe substitučného plnomocenstva ustanovil zástupcu.

59. V danom prípade súd prvej inštancie žiadosti právneho zástupcu žalovaného o odročenie termínu
pojednávania nevyhovel, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku dôvodil i tým, že právny zástupca
žalovaného na druhý deň po pojednávaní konanom 2.9.2024 doložil potvrdenie od lekára z 3.9.2024, na

ktorom je uvedené, že pacient uviedol, že v nedeľu sa vrátil z Egypta. Na základe všeobecne známych
skutočností, následne preverených na príslušnom oddelení Okresného súdu Galanta však mal súd prvej
inštanciezávažnépochybnostiopravdivostitýchtotvrdení,keďmalvedomosťotom,žeprávnyzástupca
žalovaného sa v týždni predchádzajúcom pojednávaniu konanému 2.9.2024 nachádzal na území SR
a dokonca aj na tamojšom súde a vykonával svoje povolanie. Právny zástupca žalovaného tak mal

možnosť riadne a včas realizovať procesné úkony v konaní, tak aby predišiel prípadnému zmareniu
pojednávania. V dôsledku uvedeného mal teda súd prvej inštancie pochybnosti o hodnovernosti tvrdení
právneho zástupcu žalovaného, a preto trval na preukázaní existencie dôvodu odročenia.

60. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie dôvodil i skutočnosťami, ktoré mu nemohli

byť známe v čase rozhodnutia o žiadosti o odročenie pojednávania, konkrétne potvrdenie od lekára
z 3.9.2024, na ktorom je uvedené, že pacient uviedol, že v nedeľu sa vrátil z Egypta, čo je však
neprípustné. V čase rozhodnutia o žiadosti o odročenie pojednávania súd mohol vychádzať len
zo skutočností oznámených mu kanceláriou právneho zástupcu žalovaného, t.j. náhleho vážneho
zhoršenia zdravotného stavu (črevná viróza) a následných informácií zistených v rámci telefonického

rozhovoru s kanceláriou právneho zástupcu žalovaného. V danom prípade tak bol naplnený dôvod na
odročenie pojednávania, pretože je zrejmé, že v prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu nemožno
od nikoho spravodlivo požadovať, aby obratom doložil potvrdenie od lekára. Bola tak splnená výnimka
v zmysle § 183 ods. 2 CSP, t.j. existencia dôvodov, ktoré nastali u právneho zástupcu žalovaného krátko
pred pojednávaním, a teda nebolo od možné spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.

61. Napriek poukazu súdu prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/167/2010,
podľa ktorého v žiadosti o odročenie termínu pojednávanie je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody
na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť, toto rozhodnutie v súdenej veci
nebolo i s ohľadom na odlišné skutkové okolnosti prípadu aplikovateľné. Vo veci sp. zn. 3Cdo/167/2010

totiž žiadosť o odročenie pojednávania (podaná 3 dni pred pojednávaním) nebola podaná z dôvodu
náhleho zhoršenia zdravotného stavu účastníka, ale z dôvodu, že pracoval v zahraničí. Ako už odvolací
súd uviedol vyššie, v prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu nemožno od strany alebo jej
zástupcu požadovať, aby obratom predložili súdu potvrdenie od lekára. Navyše v prejednávanej veci
právny zástupca ním uvádzaný dôležitý dôvod nasledujúci deň po pojednávaní (3.9.2024) aj preukázal

predloženým potvrdením od lekára s práceneschopnosťou od 2.9.2024. Je zrejmé, že v prípade, ak
dôvodom žiadosti strany (jej zástupcu) o odročenie pojednávania je náhle zhoršenie zdravotného
stavu, sú možnosti súdu ohľadom preverenia tvrdených skutočností značne limitované. Prípadné
opakovanéobštrukčnésprávanie(vprípadenáslednéhonepreukázaniadôležitéhodôvodunaodročenie
pojednávania, čo ale nie je prejednávaný prípad) však súd má možnosť eliminovať postupom podľa §

184 ods. 2 CSP.

62. Tým, že súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania a vo veci dňa
2.9.2024 konal bez prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, vykonal dokazovanie a zároveňaj dokazovanie vyhlásil za skončené, odňal žalovanému aj je ho právo zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť
sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci (právo záverečnej reči). Je to významné právo strany,
a je povinnosťou súdu vyzvať strany a ich zástupcov na jej prednesenie. Upretie, resp. odňatie práva

sporovej strany predniesť pred skončením dokazovania záverečnú reč predstavuje zásadný zásah do jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a do princípu rovnosti strán v zmysle čl. 6 ods. 1 CSP. Takéto upretie práva
na záverečnú reč je možné len v prípade, ak by pojednávanie prebiehalo v neprítomnosti strán lege
artis. Súd prvej inštancie ale v rozpore so zákonom pojednával dňa 2.9.2024 bez prítomnosti žalovaného

a jeho právneho zástupcu, vykonával dokazovanie a zároveň aj ukončil dokazovanie, bez umožnenia
žalovanému predtým predniesť záverečnú reč, pričom tento vadný postup súdu prvej inštancie založil
dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

63. Žalovaný tiež dôvodne namietal, že na pojednávaní dňa 2.9.2024 súd vo veci vykonal dokazovanie
aj listinami a aj oboznámením podstatného obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp.zn. 21P/151/2019,

avšak nedošlo k čítaniu uvedených listín, čím sa porušilo ust. § 204 CSP o spôsobe vykonania dôkazu
listinou.Zobsahuspisuvyplýva,žesúdprvejinštancievzápisniciopojednávanízodňa2.9.2024uviedol,
že oboznámil listiny z č.l. 1-424 ich čítaním. Odvolací súd si v tejto súvislosti vypočul i zvukový záznam
z predmetného pojednávania, z ktorého vyplýva, že nedošlo k čítaniu uvedených listín, pričom súd prvej
inštancie ani v zápisnici a ani ústne na pojednávaní (podľa zvukového záznamu) nekonštatoval, že by

pri všetkých listinných dôkazoch (v rámci listín na čl. 1 - 424 spisu) boli splnené podmienky podľa §
204 CSP, t.j. že prečítanie alebo oznámenie listín nebolo nutné, pretože odpisy listín boli strane sporu
v priebehu konania doručené a listiny alebo ich obsah neboli protistranou spochybnené. Zároveň je však
potrebné uviesť, že nie všetky listy spisu na č.l. 1-424 sú listinnými dôkazmi a navyše na č.l. 336 spisu je
pripojený aj spis z iného konania (21P/151/2019) a pri tomto vôbec nie je zrejmé, ktoré listiny z neho súd

vykonal ako dôkaz. Ak je dôkaz vykonávaný listinami obsiahnutými v inom spise, musí byť zo zápisnice
o pojednávaní zrejmé, ktoré konkrétne dôkazné prostriedky z iného spisu súd využil. Vykonanie dôkazu
súhrnne celým spisom nie je správne, keďže nie je možné posúdiť, ktorý z konkrétnych dôkazných
prostriedkov z iného spisu súd vykonal, keďže spravidla nedochádza k tomu, že by bol v civilnom konaní
čítaný alebo oboznamovaný obsah celého spisu.

64. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaného, pre účely ďalšieho konania odvolací súd uvádza, že
dôkazné bremeno o zostatku hypotekárneho úveru zaťažuje žalovaného, ako stranu, ktorá z tohto
dôkazu vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Dodáva sa, že dôkazným bremenom (v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od

zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného
bremena stranou sporu je jej neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj
zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v
situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta strane, na ktorej leží podľa predpisov hmotného
práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného

práva). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana preukázať, zásadne
určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je
nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá zo strán sporu je povinná stanovený okruh skutočností
preukázať. Otázka posudzovania dôkazného bremena je integrálnou súčasťou zisťovania skutkového
stavu a hodnotenia dôkazov. Nejde teda o právne posudzovanie veci, ktorým treba spravidla rozumieť

hmotnoprávne posúdenie (subsumpciu) /rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 400/09, publikované v
Zbierke pod č. 21/2010/.

65. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán,
ktorá im je všeobecne uložená v ustanovení § 185 CSP. Ide o povinnosť tej zo strán, ktorá tvrdí

skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v
sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa
vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla
bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda
povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov

budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo na vykonanie určitého
dôkazu navrhnúť. Vo všeobecnosti platí, že dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej
stranesporu,ktorázexistencietýchtoskutočnostívyvodzujepresebapriaznivéprávnedôsledky;ideotú
stranu, ktorá existenciu tejto skutočnosti tiež tvrdí. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastníkmusí uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Ide tu o tzv. delenie alebo
presúvanie dôkazného bremena. Neplatí teda, že dokazovať skutočnosti je len povinnosťou žalobcu.
Napriek tomu, že žalobkyňa navrhla vyporiadať aj zostatok hypotekárneho úveru, pokiaľ žalovaný tvrdil,

že suma hypotekárneho úveru sa musí ustáliť ku dňu rozhodnutia súdu, potom bolo jeho povinnosťou
tiež tvrdiť a predložiť dôkazy o jeho zostatku, pretože takýto dôkaz je jednoznačne v jeho prospech (i
pokiaľ ide o výšku vyporiadacieho podielu, ako aj sumu splátok, ktorú mu má žalobkyňa zaplatiť). Navyše
v konaní nebolo sporu o tom, že hypotekárny úver spláca už len žalovaný, teda práve on musí mať
najlepší prehľad o tom, kedy, koľko a v akej výške splátky uhradil.

66. Odvolací súd taktiež nemá dôvod nesúhlasiť s využitím sudcovskej koncentrácie konania zo strany
súdu prvej inštancie. Sudcovská koncentrácia konania je totiž výlučne v diskrečnej právomoci súdu,
tzn. včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach
konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu
ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon

neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. V zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení
a dôkazov až na pojednávaní nie je včasné. Súd prvej inštancie v danej veci na prostriedky procesnej
obrany žalovaného (námietky proti znaleckému posudku) neprihliadol z dôvodu, že nebol uplatnený
včas, čo súd prvej inštancie odôvodnil tým, že bol žalovaný poučený o následkoch sudcovskej
koncentrácie konania a mal dostatok času na sformulovanie konkrétnych námietok proti obsahu

znaleckého posudku alebo postupu znalca, pričom žalovaný tak urobil po viac ako piatich mesiacoch,
a to písomným podaním doručeným v deň pojednávania 2.9.2024, súd rozhodol, že tento prostriedok
procesnej obrany nebol uplatnený včas a na podanie žalovaného zo dňa 2.9.2024 a k nemu pripojené
prílohy neprihliadal. V prípade, ak by bolo zákonným spôsobom uskutočnené pojednávanie, vykonané
a aj ukončené dokazovanie, nebolo by dôvodu, aby odvolací súd do tohto diskrečného práva súdu

prvej inštancie zasahoval, a teda posudzoval, či súd prvej inštancie mal alebo nemal na prostriedky
procesnej obrany žalovaného prihliadnuť. Avšak za danej situácie, keď súd prvej inštancie odňal svojím
postupom žalovanému právo konať pred súdom, bude v ďalšom konaní potrebné, aby sa súd prvej
inštancie vysporiadal i s námietkami žalovaného proti znaleckému posudku Ing. Hurtu.

67. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, keď
vyhodnotil nelogicky a nesprávne skutočnosť, že žalovaný užíval nad svoj podiel rodinný dom, odvolací
súduvádza,žeodôvodnenietejtočastiuplatnenéhonárokužalobkyne(ktorýjeúplnesamotnýodnávrhu
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) nie je dostatočné, ani podložené dôkazmi.
Najmä nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd prvej inštancie vyvodil skutkový záver, že

žalovaný užíval nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Ako vyplýva z ustálenej
súdnejpraxe(nižšiecitovanérozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo184/2010)dôvod,prektorý
spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný. Aj s ohľadom na skutočnosť, že
súd prvej inštancie vo veci nevykonal riadne dokazovanie (nie je zrejmé, ktorými listinami zo spisu sp.
zn. 21P/151/2019 vykonal dokazovanie) je taktiež predčasný skutkový záver o tom, že žalobkyňa bola

nútená opustiť spoločnú nehnuteľnosť.

68. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 184/2010 uviedol, že „ak spoluvlastník neužíva
(nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, obohatenie
druhého spoluvlastníka (ostatných spoluvlastníkov) spočíva v užívaní väčšieho rozsahu predmetu

spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho (ich) spoluvlastníckemu podielu“. Zdôraznil, že „nárok
spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu
vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom
je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich)
spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí

byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v
takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa
na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom
rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o
bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či

ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok
na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade,
ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože
v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacomoprávnení v rozsahu svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento
spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné
ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však

nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže
byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne
okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna“.

69. V kontexte všetkého vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že v danom prípade došlo

nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (prejednaním veci bez prítomnosti žalovaného,
čím došlo zároveň k porušeniu práva žalovaného predniesť záverečnú reč) k znemožneniu žalovanému,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom aj s ohľadom nevykonanie riadneho dokazovania listinami, nie je dobre možné tento
nedostatok napraviť až v konaní pred odvolacím súdom.

70. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v rozsahu napadnutých výrokov I. až V., s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP vrátane závislého
výroku VII. o náhrade trov konania (§ 379 písm. a/ CSP) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

71. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude v konaní pokračovať a o žalobe žalobkyne opätovne rozhodnúť,
pričom v ďalšom konaní súd prvej inštancie riadne vykoná dokazovanie listinami, dôsledne vyhodnotí
a podľa potreby doplní vykonané dokazovanie, a to aj v časti uplatneného nároku žalobkyne na
náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom sa dôsledne

vysporiada s námietkami žalovaného i proti znaleckému posudku Ing. Hurtu. Súd prvej inštancie
pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a
presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane uvedenia použitých
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj
so špecifickými námietkami strán konania.

72. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov prvoinštančného, aj tohto

odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), pričom v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania v prípade
vyporiadania podielového spoluvlastníctva dáva odvolací súd tiež do pozornosti uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo/94/2022 z 26.9.2023, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 138/2022 z 23.6.2022 a podporne i nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
266/2022 z 23.6.2022.

73. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie.