Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/120/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124013441
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124013441.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Mgr. Martina Floriša, PhD. a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného:
A. B., pre prečin neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky formou účastníctva
ako návodca podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona k § 171 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona v
znení účinnom od 06.08.2024, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa

15.07.2025, sp. zn. 8T/41/2024 -280, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.10.2025 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 15.07.2025, sp. zn. 8T/41/2024-280 (ďalej aj ,,napadnutý
rozsudok“), bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu neoprávnené prechovávanie omamnej látky
a psychotropnej látky formou účastníctva ako návodca podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona

k § 171 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, na tom skutkovom základe,
že (citácia)
v období od 04.05.2021 do 20.05.2021 v telefonickej komunikácií z Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Hrnčiarovce nad Parnou, A. B., ktorý sa v tom čase nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody,
požiadal svoju sestru D. B. (o ktorej vine bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom pred Okresným
súdom Trnava pod sp. zn. 8T/41/2024), aby mu obstarala a do výkonu trestu priniesla metamfetamín,

pričom ju upokojoval, že všetko pôjde bez problémov a vysvetľoval jej, ako má drogy zabaliť a čím
viac prinesie, tým lepšie, na základe čoho D. B. v presne nezistenom čase a na presne nezistenom
mieste, v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov, zadovážila pre svojho brata A. B. 1 ks plastové vrecko s
obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 256 mg s priemernou koncentráciou 70,9 % hmotnostných
metamfetamínu, obsahujúce 182 mg absolútneho metamfetamínu a toto neoprávnene prechovávala vo

vrecku svojej bundy do 11.30 hod. dňa 20.05.2021, kedy jej vypadli pri kontrole na vstupnej chodbe
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, a tieto následne dobrovoľne vydala
v zmysle ustanovenia § 89a ods. 1 Trestného poriadku, pričom metamfetamín je v zmysle zákona NR
SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok.

Za tento trestný čin (spáchaný formou účastníctva) Okresný súd Trnava (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“)
obžalovanému uložil podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 36
písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd
prvého stupňa zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súd
prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 280 - 282 spisu súdu prvého stupňa.Po vyhlásení napadnutého rozsudku obžalovaný si ponechal lehotu na prípadné podanie odvolania (č. l.
279 spisu súdu prvého stupňa). Prokurátorka prítomná na hlavnom pojednávaní sa vzápätí po vyhlásení
napadnutého rozsudku vzdala práva na podanie odvolania (č. l. 279 spisu súdu prvého stupňa).

Obžalovaný v zákonnej lehote doručil súdu písomné odvolanie voči napadnutému rozsudku, a to tak
prostredníctvom svojho obhajcu (č. l. 284 spisu súdu prvého stupňa) ako i sám (č. l. 286 spisu súdu
prvéhostupňa),všetkoďalejaj,,odvolanie“.Vpísomnomodôvodneníodvolaniaobžalovanýuviedol(ako
z neho vyrozumel odvolací súd), že (zostručnené/zosumarizované)

- svoje odvolanie smeruje výlučne do výroku o treste napadnutého rozsudku, ktorým (i) výrokom
súd prvého stupňa uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody a (ii) teda nesiahol po
podmienečnom treste odňatia slobody.
- síce bol v minulosti súdne trestaný, no naposledy za skutok spred 6tich rokov, pričom tu stíhanú trestnú
činnosť spáchal v súvislosti so svojou drogovou závislosťou, ktorá je však už ukončenou minulosťou.
- v súčasnej dobe obžalovaný pracuje a vedie riadny život (má priateľku, čakajú spolu dieťa), je na

slobode už 10 mesiacov (za ten čas má len jeden priestupok), je mladý človek, schopný správať sa
v súlade so zákonom aj do budúcna, výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody by mu v podstate
likvidačne zasiahol do aktuálne ním budovaného/vedeného riadneho/usporiadaného života.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsahu zrušil a zmenil vo výroku o treste tak, že obžalovanému uloží podmienečný trest

odňatia slobody.

Prokuratúra sa k odvolaniu obžalovaného osobitne písomne nevyjadrila.
Konanie na odvolacom súde. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného
súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni;

o odvolaní proti rozsudku súdu podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Krajský súd ako súd odvolací (ďalej aj ,,odvolací súd“), skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť
podľa § 317 Trestného poriadku, bol povinný v zmysle § 316 Trestného poriadku skúmať, či odvolanie
obžalovanéhobolopodanévčas(§309Trestnéhoporiadku),čihopodalaoprávnenáosoba(§307,§308
Trestného poriadku) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného
odvolania (§ 312, § 313 Trestného poriadku), alebo či nebolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné [§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku]. Odvolací
súd nezistil v tomto ohľade žiadnu procesnú prekážku meritórneho prejednania odvolania obžalovaného
a rozhodnutia o ňom. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku napadnutého
rozsudku o treste, v tomto smere v podstate žiadne odvolacie námietky procesné strany nemali a chyby
odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku,

odvolací súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať, že súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku o treste procesne správne; zjednodušene
povedané, podľa názoru odvolacieho súdu cesta súdu prvého stupňa k napadnutému rozsudku
bola ,,procesne čistá“, aj čo do plného zachovania práv procesných strán na konaní participovať a podľavlastného uváženia realizovať svoje procesné práva. Odvolací súd teda podané odvolanie preskúmal a
dospel k záveru, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku
o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, no (čo do vecného posúdenia) odvolanie

nie je dôvodné (k tomu viď detailne nižšie).
Za účelom prejednania odvolania odvolací súd v predmetnej veci vykonal verejné zasadnutie za
prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry a obhajcu obžalovaného, u ktorých bola lehota podľa
§ 292 ods. 4 Trestného poriadku zachovaná. Uvedená lehota bola zachovaná aj u obžalovaného,
ktorý sa (prezumovane jedine z vlastného rozhodnutia) verejného zasadnutia pred odvolacím súdom

nezúčastnil. Na verejnom zasadnutí obhajca zotrval na podanom odvolaní obžalovaného. Odvolací súd
oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného, aktuálnym odpisom registra
trestov obžalovaného, aktuálnou lustráciou z databázy súdov ohľadne osoby obžalovaného, aktuálnou
lustráciou z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ohľadne osoby obžalovaného
(odvolací súd za účelom získania aktuálnych informácií o osobe obžalovaného pri odvolacom prieskume
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa procesne/formálne doplnil dokazovanie o predmetnú

aktuálnu priestupkovú lustráciu ohľadne obžalovaného, z ktorej plynie, že v čase po napadnutom
rozsudku sa dňa 03.10.2025 dopustil priestupku proti majetku spočívajúceho v poškodení cudzej veci,
za čo mu bola uložená pokuta 10,- eur zaplatená na mieste), a s podstatným obsahom spisu. Procesné
strany nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému obsahu spisového materiálu či pred odvolacím
súdom vykonanému dokazovaniu, ani návrhy na doplnenie takého dokazovania. Prokurátorka

končeným návrhom uviedla, že trest uložený napadnutým rozsudkom považuje prokuratúra za zákonný/
spravodlivý, preto odvolanie obžalovaného navrhla zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného
konečným návrhom uviedol, že navrhuje vyhovieť odvolaniu obžalovaného a uložiť obžalovanému trest
odňatia slobody v jeho miernejšej forme, a to ako podmienečný.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného za
splnenia zákonných podmienok, jeho neúčasť pripisuje odvolací súd jedine vlastnému rozhodnutiu
obžalovaného sa verejného zasadnutia nezúčastniť resp. riadne z neúčasti na ňom sa ospravedlniť.
Obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia riadne a včas upovedomený zásielkou, ktorú prevzal
(viď doručenku na č. l. 291), v doručovanom upovedomení bol riadne poučený o možnosti konať verejné

zasadnutie v jeho neprítomnosti (viď listinu na č. l. 294; vrátane náležitostí ospravedlnenia neúčasti na
verejnom zasadnutí zo zdravotných dôvodov podľa § 120 ods. 2 Trestného poriadku), podľa odvolacím
súdom vykonanej aktuálnej lustrácie Zboru väzenskej a justičnej stráže ohľadne osoby obžalovaného,
ten v danej evidencii toho času nie je vedený (č. l. 309), pričom v tomto prípade sa nejedná o trestný
čin, na ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby trestu

odňatia slobody prevyšujúcou desať rokov (§ 293 ods. 6 Trestného poriadku). Odvolací súd nevidel
vzhľadom na uvedené žiadnu prekážku prejednania veci v neprítomnosti obžalovaného, ktorému bol
súdom zachovaný plný rozsah obhajovacích práv, ktoré navyše osobne hájil na verejnom zasadnutí jeho
tam prítomný obhajca (profesionál z radov advokátov). Síce
-vpredvečerverejnéhozasadnutiaodvolaciehosúdu(vneskorýchvečernýchhodináchdňa20.10.2025)

bol do podateľne odvolacieho súdu doručený e-mail z adresy E., ktorý má obsahovať podľa jeho
obsahu žiadosť obžalovaného o odročenie verejného zasadnutia zo zdravotných dôvodov na strane
obžalovaného (spočívajúcich v tam uvádzanom akútnom zápale okostnice sprevádzanom bolesťami
znemožňujúcimi sústrediť sa/rozprávať) s plánovaným dátumom vyšetrenia u lekára dňa 21.10.2025
o 09:00h (t. j. plánovanom na čas jednu hodinu pred termínom verejného zasadnutia);

- dňa 21.10.2025 v čase 09:16hod. bol na e-mailovú adresu asistentky trestnej kancelárie odvolacieho
súdu doručený z vyššie uvedenej e-mailovej adresy e-mail majúci obsahovať vyjadrenie obžalovaného,
že bude v daný deň meškať, no v priebehu dňa zašle ospravedlnenie svojej neúčasti;
no odvolací súd (i) nemal za jednoznačne (resp. vôbec) preukázané (t. j. bez dôvodných pochybností), či
predmetné e-mailové správy skutočne pochádzajú od obžalovaného (ide svojou povahou o elektronickú

formu komunikácie nijak negarantujúcu osobu jej odosielateľa, a teda ani to, či vôbec obsahuje/
zachytáva prejav vôle obžalovaného), no ak by aj áno, odvolací súd (ii) ich obsahovo nevyhodnotil
ako súladné s § 293 ods. 8 Trestného poriadku v spojení s § 120 ods. 2 Trestného poriadku, a teda
povinnosťouobžalovanéhohodnovernýmspôsobomospravedlniťsvojuneúčasťnaverejnomzasadnutí.
Predmetné e-mailové ospravedlnenie/žiadosť o odročenie verejného zasadnutia totiž, napriek

- tomu, že obžalovaný bol dňa 06.10.2025 cez doručenie upovedomenia o termíne verejného zasadnutia
pred odvolacím súdom v tejto trestnej veci (č. l. 293 v spojení s č. l. 294) náležite poučený
o potrebe zdokladovať ospravedlnenie neúčasti na úkone súdu zo zdravotných dôvodov náležitosťami
zakotvenými v § 120 ods. 2 Trestného poriadku,- v nej uvedenému presnému určeniu diagnózy, t. j. napriek z daného plynúcemu rozumnému
predpokladu, že diagnózu už medzičasom určil lekár, z ktorého posúdenia ochorenia by mal existovať
objektívne preskúmateľný fyzický výstup predložiteľný súdu (napr. lekársky nález),

neobsahovalo dané podanie žiaden doklad umožňujúci objektívne súdu posúdiť relevantnosť/
hodnovernosť v daných e-mailových správach tvrdených informácií (a to ani kontaktné údaje lekára,
u ktorého mal byť plánovaný termín vyšetrenia na deň 21.10.2025 o 09:00hod. a ktorého lekára by
tak odvolací súd mohol eventuálne operatívne kontaktovať za účelom preverenia si daných informácií
včasepredverejnýmzasadnutím).Vzhľadomnauvedené,odvolacísúd,viazanýzákonnoupovinnosťou

uskutočniť verejné zasadnutie (a prejednať vec), kedy podľa názoru odvolacieho súdu neboli naplnené
žiadne zákonom predpokladané procesné podmienky na opačný postup, vyhodnotil predmetné e-
mailové správy ako nespôsobilé byť základom pre odročenie verejného zasadnutia odvolacieho súdu.
Odvolací súd teda uskutočnil verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného (pritom zo strany na
verejnom zasadnutí prítomného obhajcu ani nebol prezentovaný žiaden dôvod na odročenie verejného
zasadnutia, ani také odročenie žiadané; § 293 ods. 9 Trestného poriadku).

Pokiaľ ide o posúdenie veci samej (odvolania obžalovaného), po zohľadnení odvolacích námietok
odvolací súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa v súlade s
ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku dostatočne uviedol právne úvahy súvisiace (aj) s výrokom
o treste. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia

súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s úvahami
súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo
svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (k tomu viď. uznesenie NS SR sp. zn.
2Tdo/2/2018 z 23.01.2018). Odvolací súd je totiž toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je
presvedčivé,totovychádzazoskutkovéhostavu,akoboltentozistenýnahlavnompojednávaní,odvolací

súd proti nemu nemá podstatné výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku osvojuje a v
podrobnostiach na neho poukazuje.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v

obžalobe a následne na všetky položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f),
písm. g), písm. h) Trestného poriadku odpovedal ,,áno“, pričom prokurátorka nemala k vyhláseniu
obžalovaného výhrady a navrhla toto vyhlásenie prijať. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď
prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, a vykonal
dokazovanie (len) ohľadne trestu. V konaní tak bolo nepochybne preukázané [tiež s poukazom na

vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku], že obžalovaný sa dopustil
spáchania prečinu neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky formou účastníctva
ako návodca podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona k § 171 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona v
znení účinnom od 06.08.2024. Odvolací súd vzhľadom na odvolanie podané obžalovaným proti výroku
o treste, resp. obžalovaný svoje výhrady voči napadnutému rozsudku smeruje len voči uloženému

nepodmienečnému trestu odňatia slobody a nie samotnému trestu odňatia slobody ako druhu trestu, ako
aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a prijatie vyhlásenia súdom
prvého stupňa, sa meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku, ktorým súd prvého stupňa
uložil obžalovanému podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 36
písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia

slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie sankcií/trestov uvedených v § 33a a § 34 Trestného zákona, podľa ktorých (okrem iného)
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest
má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada tzv. proporcionálnosti trestu). Pritom otázku nápravy páchateľa nemožno riešiť

iba s prihliadnutím na jeho osobu a vždy je potrebné, aby sa brala do úvahy spoločenská situácia a
ostatné hľadiská. V prípade, ak by došlo k disproporcii medzi jednotlivými druhmi prevencie, viedlo by
to najskôr k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, kde by spravodlivosť trestu neuznával ani
páchateľ, ani spoločnosť. Preventívny účinok trestu netkvie len v jeho prísnosti (napr. zvolenej jehovýmery), nakoľko v treste je obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa
a jeho činu, a to tak právne ako aj etické. Vyslovením viny a uložením trestu spoločnosť vyjadruje
zavrhnutiahodnosť trestného činu, teda že páchateľ vykonal niečo protispoločenské a nemorálne.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu

právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.05.2014,
sp. zn. 4 To 7/2013). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou

spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a
jeho činu, a to tak právne ako aj etické (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Tost/19/2015 zo dňa 23.06.2015).

Po komplexnom preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že súd

prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu
obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie zákonného a spravodlivého trestu. Súd
prvého stupňa správne u obžalovaného skúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom u obžalovaného správne vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona (obžalovaný tu svoju vinu doznal, trestnú činnosť oľutoval), a jednu priťažujúcu

okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (trestná minulosť obžalovaného, kedy ani odvolací
súd nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súd na takú minulosť obžalovaného na účely ukladania trestu
tu prihliadať). Iné poľahčujúce/priťažujúce okolnosti v tejto trestnej veci nevzhliadol ani odvolací súd.
Berúc do úvahy pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie, po zohľadnení okolností spáchania
tu stíhaného skutku a jeho závažnosti ako trestného činu, osoby obžalovaného a jeho doterajšieho

života (ide o v minulosti opakovane súdne trestanú osobu za rôznorodú úmyselnú trestnú činnosť,
pričom k jej náprave v minulosti neviedli ani ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody), no tiež po
zohľadnení jeho v konaní prezentovaného sebakritického postoja k ním spáchanej trestnej činnosti, pri
tomneopomínajúcanizákonompredpokladanévýchovnépôsobenietrestuodňatiaslobodydobudúcna,
môže odvolací súd jedine konštatovať, že súd prvého stupňa (i) dospel k správnym právnym záverom

pri voľbe nepodmienečného trestu odňatia slobody v tejto trestnej veci, vrátane jeho výmery a spôsobu
výkonu (v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia), kedy tieto svoje
úvahy (ii) vyčerpávajúco odôvodnil (viď druhý odsek na strane 3 napadnutého rozsudku až po posledný
odsek na strane 6 napadnutého rozsudku). Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku
plne stotožňuje a tým to naň odkazuje. Zjednodušene povedané, prostredníctvom napadnutého

rozsudku dostal obžalovaný jednoznačnú, zrozumiteľnú a danú otázku vyčerpávajúcu odpoveď, prečo
je na naplnenie účelu trestu u jeho osoby v tejto trestnej veci potrebné na neho pôsobiť výkonom
nepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyvovýmere(lenajedine)6mesiacov(tedanasamotnejspodnej
hranici do úvahy prichádzajúcej základnej výmery trestnej sadzby trestu odňatia slobody za žalovaný
trestný čin), a prečo je možné k náprave obžalovaného sa dopracovať aj cez jeho zaradenie do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym (teda miernejším) stupňom stráženia (zohľadňujúc tak
aj jeho v konaní prejavenú úprimnú sebareflexiu k ním spáchanej, tu stíhanej trestnej činnosti), napriek
tomu, že odpis registra trestov obžalovaného by zdôvodňoval jeho umiestnenie v ústave na výkon trestu
odňatia slobody s prísnejším, stredným stupňom stráženia.

Síce totiž zmysle § 33a Trestného zákona v spojení s § 34 Trestného zákona platí aj zásada tzv.
personality trestu (ako je už naznačené vyššie), podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa
tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, no odvolací súd
vzhľadom na vyššie uvedené dospel v zhode so súdom prvého stupňa k presvedčeniu, že tak v oblasti
individuálnej, ale aj generálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý uložením

nepodmienečného trestu odňatia slobody v takej výmere, akú zvolil (správne) súd prvého stupňa (t.
j. 6 mesiacov). Takto uložený trest odňatia slobody (a určený spôsob jeho výkonu) považuje totiž aj
odvolací súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku
napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona (zohľadňujúc zásady ukladania trestov/sankcií v§ 33a, § 34 Trestného zákona), a to tak z pohľadu generálnej prevencie (odradenie iných od páchania
takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného na jedinca,
ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude (kedy správnosť týchto záverov odvolacieho

súdu preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).

Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného a už v minulosti
ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré dosiaľ k jeho úplnej náprave evidentne neviedli,
bolo potrebné siahnuť po (nepodmienečnom) trestne odňatia slobody (nie inom druhu trestu), nakoľko

iný druh trestu by vzhľadom na uvedené ani nebol podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilý docieliť
svoj účel predpokladaný Trestným zákonom.

K odvolacím námietkam obžalovaného. Obžalovaný svoje odvolacie námietky v podstate zúžil na
spochybnenie napadnutým rozsudkom uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody s tým, že
je u neho možné docieliť naplnenie účelu trestu aj uložením trestu odňatia slobody s podmienečným

odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu, nakoľko toho času už vedie riadny život. Súd prvého stupňa
v tu napádanom rozsudku však z pohľadu odvolacieho súdu pomerne detailne a danú matériu z pohľadu
odvolacieho súdu vyčerpávajúco zdôvodnil, z ktorých pred súdom na hlavnom pojednávaní vykonaných
dôkazov na účely ukladania trestu obžalovanému vychádzal a aké skutočnosti pri tom bral do úvahy
(viď napr. posledný odsek na strane 5 a prvý odsek na strane 6 napadnutého rozsudku). Zhodnotil tak

osobu obžalovaného (jeho doterajší život, jeho aktuálne ním tvrdené pomery/vedený život) a tiež povahu
spáchaného skutku ako i možnosti nápravy obžalovaného. Z pohľadu odvolacieho súdu tak súd prvého
stupňa poskytol obžalovanému v napadnutom rozsudku svojím rozsahom dostatočnú/vyčerpávajúcu
odpoveď na otázku, aký trest, v akej výmere a prečo obžalovanému za tu stíhanú trestnú činnosť ukladá,
a prečo so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Právo na spravodlivý proces negarantuje osobe právo na to, aby bolo rozhodnuté v súlade s
jej predstavami a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky, vrátane odpovedí na argumenty predostreté obžalovaným – prieskumom

napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo v intenciách § 316 ods. 3 Trestného poriadku
a § 317 a nasl. Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že také právo obžalovaného v konaní
pred súdom prvého stupňa naplnené bolo, súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku riadne
vysporiadal (i) so svojou povinnosťou riadne a zákonným spôsobom svoje rozhodnutie odôvodniť, ako i s
(ii) obhajobnou argumentáciou (týkajúcou sa vedenia riadneho života obžalovaným v súčasnosti, k tomu

viď posledný odsek na strane 5 a prvý odsek na strane 6 napadnutého rozsudku), a nenechal v tomto
smere otvorenú v podstate žiadnu spornú meritórnu otázku (čo do odvolacích námietok obžalovaného),
riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zrušenie či zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa, ani dôvody pre iný procesný postup, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle vyššie
citovaného § 319 Trestného poriadku zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.