Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, August 15, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Stk/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200069
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200069.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr.
Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): G. G., nar. X. V. XXXX, bytom
B. B. XXX/X, XXX XX G., právne zastúpeného: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO:47 238 232 proti žalovanému: Krajský dopravný
inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, so sídlom Jilemnického 10, 911 42
Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TN-KDI-64/2022-P zo dňa 3.
januára 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici

č. k. TN-12Sa/6/2023-64 zo dňa 27. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Okresný dopravný inšpektorát, (ďalej ako
„prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. p.: ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P zo dňa 23.09.2022 (ďalej

ako „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f/ zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkochvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonopriestupkoch“)apodľa§22ods.2písm.b/
zákona o priestupkoch uložil žalobcovi pokutu vo výške 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
na dobu 24 mesiacov, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň bola žalobcovi v zmysle § 79 ods.
1 zákona o priestupkoch, s poukazom na § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje
paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z. z. uložená povinnosť

uhradiť trovy konania vo výške 33,- eur.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie zo dňa 31.10.2022, v ktorom uviedol odvolacie námietky, ktoré boli obsahovo totožné s
námietkami uvedenými v predchádzajúcom odvolaní proti pôvodnému prvostupňovému rozhodnutiu (č.
p.: ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P zo dňa 25.11.2021, ktoré bolo zrušené rozhodnutím č. p.: KRPZ-TN-
KDI-3-003/2022-P zo dňa 10.03.2022) a zdôraznil, že nastolené otázky z prechádzajúceho vyšetrovania

zodpovedané neboli. Žalobca opakovane uviedol, že informácia o množstve ópiových alkaloidov vrátane
morfínu v maku nie je laickej verejnosti známa, mak je prirodzenou súčasťou potravín a prítomnosť
ópiových alkaloidov sa na obaloch bežne dostupných potravín obsahujúcich mak nenachádza, pričom
ich prítomnosť je možné identifikovať len na základe vykonanej odbornej laboratórnej analýzy, odbornekvalifikovaným pracovníkom v rámci na to určeného a technicky vybaveného laboratória, preto
vzhľadom na okolnosti a na jeho osobné pomery o tom vedieť nemohol. Žalobca v rámci odvolacieho
konania upriamil pozornosť na „odborné vyjadrenie“ lekárky W.. M. L., B.., psychiatra, poskytnuté

prostredníctvom emailovej komunikácie s tým, že W.. M. L., B.. je odborníčkou na danú problematiku, s
odkazom na vydané klinické štúdie, ktorých je spoluautorkou.

3. Odvolací orgán preskúmal odvolanie, ako aj obsah spisu prvostupňového orgánu verejnej správy.
Vo vzťahu k námietkam uvedeným v odvolaní odvolací orgán okrem iného poukázal na vyjadrenie

členov hliadky uvedeného v opise konania, Správu o výsledku objasňovania priestupku aj na úradný
záznam, z ktorých vyplýva, že žalobca po vystúpení z vozidla javil známky požitia omamných a
psychotropnýchlátok,nakoľkomalrozšírenézreničkyapôsobilunavene.Nazákladeuvedenéhohliadka
OOPZ nadobudla podozrenie, že žalobca (vodič) viedol motorové vozidlo pod vplyvom omamných a
psychotropných látok. Žalobca bol následne poučený a vyzvaný k vykonaniu odberu krvi a biologického
materiálu, čo neodmietol a na mieste uviedol, že on drogy neužíva.

4. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne (ďalej aj ako
„žalovaný“) ako príslušný druhostupňový orgán verejnej správy podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Správny poriadok“) na základe odvolania
žalobcu preskúmal podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie, ako aj konanie,

ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu a vydal rozhodnutie č. p.: KRPZ-TN-KDI-64/2022-P
zo dňa 03.01.2023 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2
Správneho poriadku zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že z predloženého spisového materiálu nemá pochybnosť o tom, že skutok sa stal
tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Žalobca svojím konaním porušil povinnosť

ustanovenú v paragrafe 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v platnom znení ( ďalej aj „zákon o cestnej premávke“) a dopustil sa priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch.

II. Konanie na krajskom súde

5. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej ako
„správny súd“). Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonovbolzriadenýSprávnysúdvBanskejBystrici.Podľa§3ods.3písm.a)uvedenéhozákonavýkon
súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od

01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v
TrenčíneaKrajskéhosúduvŽilinenaSprávnysúdvBanskejBystrici.Vzhľadomnauvedenúlegislatívnu
zmenu konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod spisovou značkou 12Sa/6/2023 sa
vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou TN-12Sa/6/2023.

6. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v podanej správnej
žalobe dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, preto ju v celom rozsahu podľa § 190 Správneho
súdneho poriadku ( ďalej aj „SSP“) zamietol.

7. Ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd z obsahu administratívneho spisu

zistil, že priestupkové konanie začalo z podnetu Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trenčíne,
a to na základe Správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 06.04.2021, z ktorej vyplynulo, že
žalobca dňa 06.04.2021 v čase o 6.48 hodine viedol osobné motorové vozidlo značky VW Passat,
evidenčné číslo Q. po ceste I/61 v smere jazdy na obec Trenčín, kde bol následne v uvedenom úseku
150 m pred dopravnou značkou označujúcou obec Trenčín na pravej strane na odstavnej ploche

predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru, pričom počas kontroly
bol zákonne poučený a vyzvaný aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu v
krvi, ktorá bola s negatívnym výsledkom, avšak po vystúpení z vozidla javil známky požitia omamných
a psychotropných látok, nakoľko mal rozšírené zreničky, preto bol žalobca vyzvaný, aby sa podrobil
lekárskemu vyšetreniu odberom a laboratórnemu vyšetreniu krvi a iného biologického materiálu, s čím

súhlasil, pričom v následne odobratých vzorkách vo Fakultnej nemocnici Trenčín mu bol vyšetrením
toxikologicky významných látok zistený pozitívny nález opiátov. Žalobcovi nebola zakázaná ďalšia jazda
a nebol zadržaný vodičský preukaz. Uvedeným konaním porušil § 4 ods. 2 písm. d/ zákona o cestnej
premávke, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch.Žalobca bol poučený o svojich právach a k priestupku sa vyjadril tak, že v noci o 2.00 hodine v práci
zjedol makový koláč, neužíva drogy, ale aj napriek tomu rešpektuje prácu polície. Zároveň žalobca
uviedol, že súhlasí s obsahom Správy o výsledku objasňovania priestupku. Žalobca bol pred vykonaním

odberov biologického materiálu osobitne poučený pre účel vyšetrenia na prítomnosť omamných alebo
psychotropných látok. Z Protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na návykovú látku v krvi a v moči
vyplynulo, že žalobca nejavil príznaky požitia návykovej látky. Z lekárskej správy Pracoviska klinickej
biochémie, Oddelenie klinickej biochémie, hematológie a mikrobiológie Fakultnej nemocnice Trenčín
vyplýva, že z výsledku orientačnej toxikologickej analýzy bol u žalobcu zistený pozitívny nález opiátov,

pričom žalobca v čase 9.30 hodine opakovane uviedol, že nemal žiadne psychoaktívne látky, neužil
žiadne lieky a približne pred 7-9 hodinami počas nočnej služby jedol makový koláč. Prvostupňový orgán
verejnej správy vykonal dokazovanie obsahom vyšetrovacieho spisu ORPZ-TN-OPP3-471/TN-2021-P
a vykonal došetrenie odborným vyjadrením Súdnolekárskeho a patologicko-anatomického pracoviska
Martin, pričom z Výsledku toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021 zo dňa 22.09.2021 vyplynulo,
že „imunochromatografické testy zamerané na prítomnosť konkrétnych látok v natívnom moči boli

pozitívne na obsah ópioidov, skríning liečiv pôsobiacich tlmivo alebo stimulačne na centrálny nervový
systém vykonaný metódou GC-MS v spracovanej vzorke moču bol negatívny, z ostatných látok bol
pozitívny nikotín a kofeín, vyšetrenie spracovanej vzorky moču zamerané na dôkaz omamných a
psychotropných látok zo skupiny budivých amínov, ópioidov (morfín, etylmorfín, 6-monoacetylmorfín,
oxykodón) a kokaínu vykonané metódou GC-MS preukázalo prítomnosť morfínu v stopovom množstve

a z analýzy krvi zameranej na stanovenie látok zo skupiny ópioidov preukázalo prítomnosť morfínu
v koncentrácii 0,059 µg/ml“. Po zrušení pôvodného prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán
verejnej správy vykonal došetrenie Znaleckým posudkom č. 42/2022 vo veci posúdenia ovplyvnenia
psychoaktívnymi látkami (morfium) u žalobcu, z ktorého okrem iného vyplynulo, že „koncentrácia 59 ng/
ml stanovená v toxikologickom laboratóriu sa pohybovala nad koncentráciou terapeuticky významného

množstva podávaného injekčného morfínu (20 - 40 ng/ml) pacientom s ochoreniami vyvolávajúcimi
silnú bolesť ... v danom prípade nie je pravdepodobné, že by zjedením 400 - 500g makového koláča
dosiahol koncentráciu látky (morfia) nad terapeutickou účinnou koncentráciou morfia podávaného v
rámci lekárskej indikácie“. Následne po takto vykonanom dokazovaní prvostupňový orgán verejnej
správy dospel k záveru o spáchaní priestupku žalobcom, preto prvostupňovým rozhodnutím uznal

žalobcu vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f/
zákona o priestupkoch, pretože svojím konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d/ zákona o cestnej
premávke tým, že dňa 06.04.2021 v čase o 6.48 hodine viedol osobné motorové vozidlo značky VW
Passat, evidenčné číslo Q. po ceste I/61 v smere jazdy na obec Trenčín, kde bol následne v uvedenom
úseku 150 m pred dopravnou značkou označujúcou obec Trenčín na pravej strane na odstavnej ploche

predpísanýmspôsobomzastavenýakontrolovanýhliadkouPolicajnéhozboru,pričompočaskontrolybol
zákonne poučený a vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu v krvi, ktorá
bola s negatívnym výsledkom a následne ho vyzvali, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom
a laboratórnemu vyšetreniu krvi a iného biologického materiálu, s čím súhlasil a podrobil sa, pričom v
následne odobratých vzorkách vo Fakultnej nemocnici Trenčín za prítomnosti službukonajúcej lekárky

W.. W. L. mu bolo vyšetrením toxikologicky významných látok zistený pozitívny nález opiátov, teda viedol
vozidlo v takom čase po požití návykovej látky, keď sa návyková látka ešte nachádzala v jeho organizme.
Za spáchaný skutok správny orgán uložil obvinenému (žalobcovi) podľa § 22 ods. 2 písm. b/ zákona o
priestupkoch pokutu vo výške 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov,
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť

trovy konania vo výške 33,- eur. Druhostupňový orgán sa vyrovnal s námietkami uplatnenými v odvolaní
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil z dôvodov uvedených v bode 14. odôvodnenia tohto rozsudku.

8. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti. Za nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť
ako bolo vlastne rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené, alebo odôvodnenie trpí takými
vadami, že v ňom úplne absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností,
alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, ak chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia
však nespôsobuje to, že účastník konania nesúhlasí s dôvodmi. Musí ísť o vady v skutkových zisteniach,

a to buď že je rozhodnutie založené na nezisťovaných skutočnostiach, alebo na dôkazoch získaných v
rozpore so zákonom. Takýmito vadami napadnuté rozhodnutie ale netrpí. Skutkové závery žalovaného
vyplývajú z dôkazov, ktoré boli v správnom konaní vykonané, a ktoré sú v odôvodnení rozhodnutia
jasne označené. Na konanie o priestupkoch sa v zmysle § 51 zákona o priestupkoch vzťahuje § 34Správneho poriadku, podľa ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Nepochybne sú nimi aj
dôkazy získané orgánmi činnými v trestom konaní vo veci, ktoré v zmysle zákona postúpili správnemu

orgánu na priestupkové konanie. Žalobca ani v odvolaní a ani v žalobe netvrdí, že pri zabezpečovaní
dôkazov bol porušený zákon. Dôkaz o prítomnosti návykových látok v tele žalobcu spochybňuje z iných
dôvodov. Preto správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú s tým, že dôkazy boli získané
na základe postupu súladného so zákonom. Skutkové závery, ku ktorým dospel žalovaný vyplývajú z
hodnotenia zákonným spôsobom získaných dôkazov, pričom toto hodnotenie je v súlade s logickým

uvažovaním.

9. Pokiaľ ide o námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, správny súd túto vyhodnotil
taktiežzanedôvodnú,nakoľkozobsahuadministratívnehospisuvyplývadostatokdôkazovopriestupku,
za spáchanie ktorého bol žalobca uznaný vinným, konkrétne išlo o: Úradný záznam hliadky OOPZ
Trenčín zo dňa 06.04.2021, Správa o výsledku objasňovania priestupku č. ORPZ-TN-OPP3-471/2021-

P, č. DU: 631/TN-2021 zo dňa 06.04.2021, Zápis o dychovej skúške zo dňa 06.04.2021, Poučenie
osoby pre účel vyšetrenia na prítomnosť omamných alebo psychotropných látok zo dňa 06.04.2021,
Protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na návykovú látku v krvi a v moči zo dňa 06.04.2021, Výsledok
orientačnej toxikologickej analýzy zo dňa 06.04.2021, Žiadanka pre akútne toxikologické vyšetrenie zo
dňa 06.04.2021, Výsledky toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021 zo dňa 22.09.2021, Záznamu

o podaní vysvetlenia zo dňa 13.08.2021 držiteľom vozidla W. N., Evidenčná karta vozidla VW PASSAT
ev. č.: Q. zo dňa 08.04.2021, Evidenčná karta vodiča (žalobcu) zo dňa 28.09.2021, Výpis z ústrednej
evidencie priestupkov MV SR zo dňa 28.09.2021, Zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku č.
ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P zo dňa 25.11.2021 za osobnej účasti žalobcu, pôvodného rozhodnutia,
Odvolanie proti pôvodnému rozhodnutiu zo dňa 17.12.2021, Stanovisko prvostupňového orgánu

verejnejsprávykodvolaniu,zrušujúcerozhodnutiežalovanéhozodňa10.03.2022,Predvolanianaústne
pojednávanie zo dňa 28.03.2022, Zápisnica z ústneho pojednávania č. ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P
zo dňa 25.04.2022 za osobnej účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu, Rozhodnutie o ustanovení
znalca č. ORPZ-TN-ODI2-490/2021-P zo dňa 26.04.2022, Znalecký posudok č. 42/2022 zo dňa
09.08.2022 vypracovaný znalcom W.. J. Š., B.., Zápisnica z pokračovania ústneho pojednávania zo dňa

25.04.2022 (ústne pojednávanie pokračovalo dňa 23.09.2022), prvostupňové rozhodnutie, Odvolanie
proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 31.10.2022, Emailová komunikácia medzi W.. M. L. a právnym
zástupcom žalobcu, odborný článok s názvom „Detekce opiátů v moči po jednorázovém požití máku
setého v kuchyňské úpravě“, novinový článok názvom „Pozor! Otestovali sme nevinnú dobrotu. Z koláča
pozitívninaheroín!“aStanoviskoprvostupňovéhosprávnehoorgánukpodanémuodvolaniu.Nazáklade

uvedeného mal správny súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný, ako aj orgán verejnej správy
prvého stupňa si zadovážili dostatok skutkových podkladov, náležite zistili vo veci skutkový stav, konali
v súčinnosti so žalobcom a odôvodnenie svojich rozhodnutí založili na dôkazoch nachádzajúcich sa v
administratívnom spise, preto námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave správny súd
vyhodnotil ako nedôvodnú. V konaní napokon ani nebolo sporné, že žalobca viedol motorové vozidlo v

takomčasepopožitínávykovejlátky,keďsanávykoválátkaeštenachádzalavjehoorganizme.Sporným
zostalo iba to, či sa množstvo návykovej látky dostalo do organizmu žalobcu požitím potraviny (požitím
400-500g makového koláča).

10. Pokiaľ ide o odborné stanovisko W.. M. L., B.. a predloženej klinickej štúdie, správny súd sa

stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý sa týmito podkladmi dostatočným spôsobom vysporiadal
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď konštatoval, že „W.. M. L., B.. nemala podrobnú znalosť
o prejedávanom prípade a elektronická komunikácia medzi ňou a právnym zástupcom obvineného
v žiadnom prípade nemôže nahrádzať vypracovaný znalecký posudok. Z predmetnej elektronickej
komunikácie navyše vyplýva, že W.. M. L., B.. odporúča verifikovať pravosť výsledkov metódou plynovej

chromatografie, ktorá však v danom prípade bola vykonaná. Predmetná štúdia (pozn. ,,Detekce opiátu
v moči po jednorazovém požití maku setého v kuchyňské úrpave“) sa zaoberala pozitívnym nálezom
opiátov v moči po zjedení makového koláča. V tejto štúdii bola použitá imunochemická metóda, ktorá
detekuje pozitivitu len na opiáty. Výsledok by mal byť ešte overený jednou zo špecifických metód ako
napr. metódou plynovej chromatografie v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou (GC-MS), ktorá určí

konkrétnu zakázanú látku (napr. morfín) a urči jej hodnotu nielen v moči ale ako to bolo i v prejedávanom
prípade v krvi vyšetrovanej osoby. Sama štúdia v závere poukazuje na povinnosť podrobiť testované
osoby niektorej zo špecifických metód aby bola potvrdená alebo vyvrátená pozitivita testovaných osôb.“11. Správny súd zároveň dodal, že námietku žalobcu, ktorou spochybnil zistenie skutkového stavu
oneskoreným vykonaním toxikologicko-chemickej analýzy (24 dní po odbere vzoriek žalobcu) napriek
tomu, že na žiadosti o vykonanie toxikologicko-chemickej analýzy bolo uvedené, že žalobca mal pred

odberom vzoriek zjesť makový koláč, vyhodnotil správny súd ako účelovú, nakoľko na Žiadanke pre
akútne toxikologické vyšetrenie sa nenachádza informácia o zjedení makového koláča žalobcom pred
odobratím vzoriek. Zároveň skutočnosť, že látka thebain má veľmi krátky biologický polčas rozpadu,
rádovo v hodinách, je vysoko odbornou otázkou, o ktorej nemal v tom čase znalosť správny orgán
ani žalobca a zo žiadosti o vypracovanie odborného vyjadrenia vyplynulo, že táto bola vyhotovená

bez zbytočného odkladu, dňa 07.04.2021. Zároveň treba uviesť, že prítomnosť morfínu v koncentrácii
0,059 µg/ml bola zistená toxikologicko-chemickou analýzou v krvi žalobcu a plynová chromatografia v
kombinácii s hmotnostnou spektrometriou bola vykonaná zo vzorky moču, teda odhliadnuc od výsledkov
zo vzorky moču, bol skutkový stav zistený správnym orgánom o prítomnosti zakázanej látky v organizme
žalobcu správny.

12. Čo sa týka námietky žalobcu, podľa ktorej si žalovaný na základe vlastných úvah posudzoval
odborné otázky, na ktorých objektívne a nezávislé posúdenie je nevyhnutné disponovať odbornými
znalosťami, táto je podľa názoru správneho súdu nedôvodná, nakoľko z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že skutkové zistenia o prítomnosti návykovej látky (morfínu) v organizme žalobcu v
čase vedenia motorového vozidla vyplynuli z orientačnej toxikologickej analýzy vykonanej Pracoviskom

klinickej biochémie, Oddelenie klinickej biochémie, hematológie a mikrobiológie Fakultnej nemocnice
Trenčín dňa 06.04.2021, teda v deň spáchania priestupku, ako aj z Toxikologicko-chemickej analýzy
vypracovanej Súdnolekárskym a patologicko-anatomickým pracoviskom Martin č. 218/2021 zo dňa
22.09.2021, ktorá potvrdila prítomnosť ópioidov (morfín) v moči žalobcu v stopovom množstve a
v krvi žalobcu v koncentrácii 0,059 µg/ml. Tieto odborné závery správne orgány potom prevzali do

odôvodnenia svojich rozhodnutí, nakoľko nemali pochybnosti o ich vierohodnosti. V tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že je nepresná konštatácia žalobcu uvedená v správnej žalobe, že výsledky
Toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021 zo dňa 22.09.2021 konštatujú, že v organizme žalobcu bol
morfín detekovaný len v stopovom množstve, a to v hodnote 0,059 µg/ml, nakoľko predmetná analýza
rozlišuje medzi zistením prítomnosti morfínu v moči - v stopovom množstve a zistením prítomnosti

morfínu v krvi - v hodnote 0,059 µg/ml. Inými slovami koncentrácia morfínu 0,059 µg/ml zistená v krvi
žalobcu nepredstavuje len stopové množstvo tejto látky. Pokiaľ správne orgány ako dôkaz vykonali
dokazovanie odborným vyjadrením z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: toxikológia, ktoré
vypracoval toxikológ W.. W.G. J. (Toxikologicko-chemická analýza č. 218/2021 zo dňa 22.09.2021), a
ktorý zistil určité hodnoty morfínu v krvi a v moči žalobcu a vykonali aj znalecké dokazovanie znalcom W..

J. Š., B.. z odvetvia zdravotníctvo, súdne lekárstvo, súdnolekárska toxikológia, alkohológia a sérológia
(Znalecký posudok č. 42/2022), ktorý obsahoval závery o tom, že nie je pravdepodobné, že by zjedením
400-500 g makového koláča by žalobca dosiahol koncentráciu látky (morfia) nad terapeutickou účinnou
koncentráciou morfia podávaného v rámci lekárskej indikácie, dostatočne tým podľa názoru správneho
súdu preukázali, že žalobca bol dňa 06.04.2021 o 6.48 hod. pri vedení motorového vozidla ešte pod

vplyvom návykovej látky. Zároveň je treba prisvedčiť žalovanému, že na rozdiel od českej právnej úpravy
právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje hraničné hodnoty návykových látok (tzv. cut off), kedy
je vodič považovaný za jednoznačne ovplyvneného návykovou látkou alebo psychoaktívnou látkou. V
Slovenskej republike platí tzv. nulová tolerancia v súvislosti s vedením motorových vozidiel pod vplyvom
návykových látok.

13. Správny súd uviedol, že žalobca tiež namietal, že žalovaný ani prvostupňový orgán verejnej
správy neskúmali materiálny znak priestupku, ktorým sa rozumie spoločenská škodlivosť zavineného
protiprávneho konania, ktoré porušuje alebo ohrozuje verejný záujem. Spoločenská škodlivosť vyjadruje
stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť, pričom v prípade priestupkov ide o nepatrný, resp. minimálny

stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť, resp. jej ohrozenie (na rozdiel od súdnych deliktov - trestných
činov). S odkazom na skutočnosť, že „spoločenská škodlivosť“ je neurčitý pojem, skúmanie naplnenia
materiálneho znaku priestupku v konkrétnej veci je úlohou správneho orgánu, prípadne následne
správneho súdu. S naplnením materiálneho znaku (v každom konkrétnom prípade priestupku) sú
správne orgány povinné riadne sa vysporiadať a v rámci odôvodnenia rozhodnutia o priestupku

jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že konkrétnym protiprávnym konaním alebo
opomenutím priestupcu boli naplnené nielen formálne znaky priestupku, ale aj materiálny znak
priestupku. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, podľa ktorého vedenie motorového vozidla
pod vplyvom návykovej látky býva jednou z najčastejších príčin vzniku dopravných nehôd a ovplyvnenievodiča návykovou látkou výrazne znižuje jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo, čím potenciálne
nebezpečenstvo pre seba a pre iných účastníkov cestnej premávky. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutiatiežvyplýva,žežalovanýskúmalajsplneniemateriálnejstránkypriestupku,keďkonštatoval,

že „konaním žalobcu nemuselo dôjsť ku skutočnej škode na zdraví alebo na majetku, ale postačovalo
to, že spoločenský záujem bol konaním žalobcu ohrozený. Priestupkom v tomto prípade je už samotné
konanie porušujúce zákon, pričom sa súčasne nevyžaduje žiaden bezprostredný negatívny následok,
ale stačí, aby bol záujem spoločnosti porušený, či ohrozený iba v nepatrnej miere tak, ako tomu
bolo aj v uvedenom konkrétnom prípade. V uvedenom prípade podľa názoru žalovaného spoločenská

nebezpečnosť konania obvineného nebola znížená na takú mieru, že by nebola naplnená materiálna
stránkapriestupku.Nazákladeuvedenéhomázato,žesamotnévedenievozidlapodvplyvomnávykovej
látky vykazovalo takú mieru spoločenskej nebezpečnosti, ktorá odôvodňuje prijať záver o naplnení
všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku ako z formálnej tak i z materiálnej stránky.“ Správny
súd zároveň dodal, že skutočnosť, či detekované množstvo morfínu, prítomné v organizme žalobcu v
čase vedenia motorového vozidla malo alebo nemalo vplyv na jeho riadne vedenie, nie je z hľadiska

posúdenia zodpovednosti za spáchaný priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch
relevantná, nakoľko táto skutočnosť netvorí objektívnu stránku skutkovej podstaty tohto priestupku, ako
je tomu napríklad v prípade priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, alebo v prípade
skutkovejpodstatytrestnéhočinuohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289Trestnéhozákona,
pri ktorých je znakom objektívnej stránky stav vylučujúci spôsobilosť viesť motorové vozidlo. Na základe

uvedeného mal správny súd za to, že žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal aj s otázkou splnenia
materiálnej stránky priestupku, teda námietka žalobcu o neskúmaní materiálnej stránky priestupku je
nedôvodná.

14. K námietke žalobcu, že žalobca vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery (najvyššie

dosiahnuté vzdelanie) nemohol vedieť, že potraviny (makový koláč), ktoré konzumoval pred vedením
motorového vozidla môžu obsahovať ópiové alkaloidy vrátane morfínu, nakoľko ide o vysoko odbornú
informáciu, vo vzťahu k namietanému nedostatku znaku skutkovej podstaty priestupku - zavinenia, ktoré
predstavuje vnútorný psychický vzťah človeka k vlastnému protiprávnemu konaniu a k jeho následku,
a ktoré všeobecne môže byť úmyselné (priamy alebo nepriamy úmysel) a neúmyselné (vedomá alebo

nevedomá nedbanlivosť), správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prípade zodpovednosti za
priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. f/ zákona priestupkoch stačí zavinenie z nedbanlivosti. V prípade
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky postačuje aj nevedomá nedbanlivosť, teda
stav,keďpáchateľpriestupkunevedel,žeporušeniealeboohrozeniezáujmuspoločnostimôžespôsobiť,
hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Žalobca je svojprávnou

osobou, ktorá všeobecne má možnosť a schopnosť kontrolovať látky, ktoré požíva a ktorú preto ani
prípadná nevedomosť o zložení potraviny zodpovednosti za spáchaný priestupok nezbavuje. Pokiaľ ide
o osobné pomery žalobcu, z jeho výpovede zo dňa 25.11.2021 vyplynulo, že bol pravidelným užívateľom
tohto druhu potraviny, preto je možné dôvodne predpokladať, že mohol mať vedomosť o vplyve látok
obsiahnutých v maku na ľudský organizmus. V konaní pred správnymi orgánmi nebolo preukázané, že

prítomnosť návykovej látky v organizme žalobcu bola spôsobená zjedením makového koláča, avšak
aj v prípade, ak by tomu tak bolo, táto skutočnosť sama o sebe nezbavuje žalobcu zodpovednosti za
spáchaný priestupok. Nakoľko znakom skutkovej podstaty daného priestupku nie je drogová závislosť
páchateľa priestupku, za nerelevantné v súvislosti s posudzovaním zákonnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia považoval správny súd aj tvrdenie žalobcu, že nie je drogovo závislou osobou.

15. Podľa správneho súdu niet preto sporu o tom, že žalobca viedol ako vodič motorové vozidlo v takom
čase po požití návykovej látky, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu
návyková látka ešte nachádzala v jeho organizme, pričom svojím konaním sa dopustil priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch. Správny

súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v ustanovenia § 195 písm. a/ až e/ SSP, ktorý by
odôvodňoval zrušenie napadnutého rozhodnutia. Zistenia skutkového stavu bolo dostatočné na riadne
posúdenie veci a skutkový základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s obsahom administratívneho
spisu, nakoľko z podkladov rozhodnutia je možné spoľahlivo dospieť k preukázanému záveru, že boli
naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. Sankcia vo forme pokuty a zákazu činnosti bola

primeraná závažnosti priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti,
za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútku a na osobu páchateľa. Správny súd nezistil
porušenie základných zásad trestného konania, pretože správne konanie o priestupku bolo začaté,
vedené a napadnutým rozhodnutím skončené na základe preukázaného porušenia zákona, ktoré bolozistené zákonným postupom a konanie prebehlo so zachovaním procesných práv žalobcu. Správny súd
nezistil ani porušenie zásad ukladania trestov, ktoré boli uplatniteľné aj pri posudzovaní sankcie uloženej
za priestupok, ktorého sa žalobca preukázateľne dopustil, a ktorého neodvratným právnym následkom

bola práve sankcia uložená formou pokuty vo výške 800,- eur a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
po dobu 24 mesiacov. Správny súd má za to, že správne orgány posúdili rovnako poľahčujúce, ako
aj priťažujúce okolnosti, pričom svoje rozhodnutia dostatočne presvedčivým spôsobom odôvodnili a pri
ukladaní druhu a výšky sankcie nevybočili z rozsahu správnej úvahy, pričom uložené sankcie plnia tak
funkciu represívnu, ako aj preventívnu.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania

16. Sťažovateľ podal voči napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol,
aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol nesprávne a nezákonne, nakoľko rozhodol

na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym procesným postupom (nedostatočným
odôvodnením) znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Ako uviedol sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, v konaní nebolo sporné, že v tele sťažovateľa bola

identifikovaná látka morfín. Sporným zostalo, či sa množstvo návykovej látky dostalo do organizmu
požitím potraviny (požitím 400-500g makového koláča) a či sťažovateľ mohol mať vedomosť o vplyve
látok obsiahnutých v maku na ľudský organizmus, a teda sporným ostala otázka naplnenia subjektívnej
stránky priestupku - zavinenie.

18. Sťažovateľ poukázal na záver súdu o zavinenom konaní sťažovateľa, ktorý bol založený na dvoch
tvrdeniach súdu a to: 1. v konaní pred správnymi orgánmi nebolo preukázané, že prítomnosť návykovej
látky v organizme sťažovateľa bola spôsobená zjedením makového koláča, 2. avšak aj v prípade, ak by
tomu tak bolo, sťažovateľ konal minimálne v nevedomej nedbanlivosti.

19. Sťažovateľ ďalej uviedol, že nie je jeho povinnosťou preukazovať svoju nevinu, ale je povinnosťou
žalovaného preukazovať vinu sťažovateľa. Pokiaľ sťažovateľ od začiatku tvrdil, že prítomnosť návykovej
látky bola spôsobená zjedením makového koláča a predložil o tom dôkaz, že v dôsledku zjedenia
makového koláča môže byť v tele detekovaný morfín, bolo povinnosťou žalovaného preukázať bez
akýchkoľvek pochybností, že morfín v tele sťažovateľa nepochádzal z makového koláča, nakoľko

táto otázka má zásadný vplyv na splnenie obligatórnych znakov priestupku, konkrétne na posúdenie
subjektívnej stránky priestupku.

20. Sťažovateľ poukázal na znenie ustanovenia § 34 ods. 1 a § 35 ods. 5 Správneho poriadku a v
tejto súvislosti na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, pričom uviedol, že znalecký posudok ako každý

iný dôkazný prostriedok podlieha hodnoteniu jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach s ostatnými
vykonanými dôkazmi. Závery znalca nemajú automatickú a nadradenú hodnotu pravdivosti a správnosti,
ak jeho závery sú spochybnené inými dôkazmi, s výnimkou riešenia otázok, ktoré si vyžadujú špecifické
odborné znalosti. Ak bol v konaní sporný záver znalca spochybnený iným dôkazom - odborným
vyjadrením odborníka v tejto oblasti, dokonca autora štúdie a odborného článku, bolo potrebné aplikovať

zásadu in dubio pri reo. Pokiaľ sa súd stotožnil s vyjadrením žalovaného, že stanovisko nemôže nahradiť
znalecký posudok, takéto vysporiadanie sa s predloženými dôkazmi nezohľadňuje zákonnú úpravu,
podľa ktorej na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný
stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, ako aj s povinnosťou žalovaného hodnotiť dôkazy
podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Zo

žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že znalecký posudok požíva automaticky nadradenú hodnotu.
W.. M. L., B.. mala k dispozícii rovnaké informácie ako znalec - hmotnosť makového koláča a nameranú
hodnotu morfínu v krvi. Odborná štúdia W.. M. L., B.. spochybňuje tvrdenia znalca a s poukazom aj na
iné štúdie preukazuje, že morfín sa v ľudskom tele môže nachádzať aj po požití makového koláča.

21. Sťažovateľ v tejto súvislosti ďalej uviedol, že zistenie súdu, že na žiadanke pre akútne toxikologické
vyšetrenie sa nenachádza informácia o zjedení makového koláča sťažovateľom pred odobratím vzoriek,
len potvrdzuje to, že pri vykonaní toxikologického vyšetria sa nebralo do úvahy tvrdenie sťažovateľa o
zjedení makového koláča. Nezaznamenaním tejto informácie došlo k zmareniu preukázania skutočnosti,či pôvodcom morfínu v biologickom materiáli bol alebo nebol mak. V dôsledku absencie tejto informácie
toxikologicko-chemická analýza a plynová chromatografia v kombinácii s hmotnostnou spektrometriou
neboli zamerané na zistenie iných látok svedčiacich pre požitie maku, resp. boli vykonané neskoro, v

čase kedy látky svedčiace pre mak už nemohli byť v skúmanej vzorke prítomné.

22. Sťažovateľ je presvedčený, že v konaní pred správnymi orgánmi nebolo preukázané, že prítomnosť
návykovej látky v organizme sťažovateľa nebola spôsobená zjedením makového koláča, v dôsledku
čoho nemohol byť preukázaný ani úmysel alebo vedomá nedbanlivosť sťažovateľa spáchať skutok.

23. Sťažovateľ ďalej dôvodil tým, že tvrdenie súdu o zavinení priestupku sťažovateľom formou
nevedomej nedbanlivosti je založené výlučne na tom, že sťažovateľ bol pravidelným užívateľom
makových koláčov. S takýmto zovšeobecnením súdu sa nemožno stotožniť. Veľká väčšina konzumentov
maku nemá vedomosť o tom, že v dôsledku požitia makových výrobkov v krvi môže byť zistená
prítomnosť morfinu, resp. že požívajú návykovú látku. Táto informácia nie je všeobecne a bežne

dostupná, a teda širokej verejnosti ani nemusí byť známa. Sťažovateľ vzhľadom na chýbajúce
upozornenie nemal odkiaľ vedieť, že potraviny, ktoré konzumoval štyri hodiny pred vedením motorového
vozidla, môžu obsahovať ópiové alkaloidy vrátane morfínu a zároveň, vzhľadom na jeho najvyššie
dosiahnuté vzdelanie, ako aj vzhľadom na to, že ide o vysoko odbornú informáciu, ktorá nemusí byť
širokej laickej verejnosti známa a dostupná (ako je to napríklad v prípade alkoholických nápojov), to

vzhľadom na okolnosti a na svoje odborné pomery ani vedieť nemohol.

24. Dôkazom toho, že sťažovateľ vzhľadom na svoje osobné pomery nemohol a nemal vedieť, že
po požití makového koláča zároveň požíva návykovú látku vylučujúcu vedenie motorového vozidla, je
samotná skutočnosť, že lekári odborníci (W.. Š., B.., W.. M. L., B..) sa nevedia zhodnúť na tom, či po

zjedení makového koláča môže byť v biologickom materiáli zistená prítomnosť morfínu.

25. Na základe uvedeného podľa názoru sťažovateľa súd vec nesprávne právne posúdil, keď
dospel k záveru, že bola naplnená subjektívna stránka priestupku a to minimálne formou nevedomej
nedbanlivosti. Subjektívna stránka priestupku naplnená nebola, nakoľko sťažovateľ nemohol a nemal

ako vedieť, že požívaním makového koláča požíva návykovú látku morfín a následne vedie motorové
vozidlo po požití návykovej látky.

26. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s
rozhodnutím správneho súdu. Žalovaný trvá na všetkých skutočnostiach uvedených vo svojich

doterajších vyjadreniach v danej veci. Skutok kladený sťažovateľovi za vinu bol dostatočne zistený,
zadokumentovaný a zabezpečené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho
rozhodnutia.

IV. Právny názor kasačného súdu

27.NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepubliky(ďalejaj„NajvyššísprávnysúdSR“)konajúciakokasačný
súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných
bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola
podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP), a že ide o rozhodnutie,

proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil
pojednávanie, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v
spojení s § 452 ods. 1 SSP a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná.

28. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému
rozsudku správneho súdu preskúmal tento napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
pričom skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a konanie im
predchádzajúce,atonajmäzpohľadu,čisasprávnysúdvysporiadalsovšetkýmizásadnýminámietkami

uvedenými v podanej žalobe.29. Sťažovateľ kasačnú sťažnosť totožne ako podanú žalobu proti rozhodnutiu žalovaného
odôvodňuje v zásade rovnakými námietkami ako aj rovnakými odvolacími námietkami vznesenými proti
prvostupňovému rozhodnutiu.

30. Dôvod kasačnej sťažnosti sťažovateľ odôvodňuje tým, že v konaní zostalo sporným, (i) či sa
množstvo návykovej látky dostalo do organizmu sťažovateľa požitím potraviny (400-500g makového
koláča) a (ii) či sťažovateľ mohol mať vedomosť o vplyve látok obsiahnutých v maku na ľudský
organizmus, a teda spornou ostala otázka naplnenia subjektívnej stránky priestupku - zavinenie.

31. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému
rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu,
s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k
záveru,ženezistildôvodnato,abysaodchýlilodrelevantnýchprávnychzáverov,ktoréspolusuvedením
dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku vytvárajú dostatočné

východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, s ktorými sa kasačný súd v plnom rozsahu
stotožňuje.

32. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, mal kasačný súd
za preukázané, že skutkový stav v danej veci nebol sporný. V konaní napokon (ako to uviedol aj správny

súd v odôvodnení svojho rozsudku) ani nebolo sporné, že sťažovateľ viedol motorové vozidlo v takom
čase po požití návykovej látky, keď sa návyková látka ešte nachádzala v organizme. Sporným zostalo
iba to, či sa množstvo návykovej látky dostalo do organizmu sťažovateľa požitím potraviny a to požitím
400-500g makového koláča.

33.KasačnýsúdvtejtosúvislostipoukazujenaúradnýzáznamOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboru
v Trenčíne, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Trenčín sp. zn. DU:631/
TN-2021, ORPZ-TN-OPP3-471/2021-P zo dňa 06.04.2021 ako i na Správu o výsledku objasňovania
priestupku, z ktorých vyplynulo, že sťažovateľ dňa 06.04.2021 v čase o 06:48 hod viedol osobné
motorové vozidlo zn. VW Passat, evidenčné číslo Q. po ceste 1/61 v smere jazdy na obec Trenčín,

kde bol následne v uvedenom úseku, 150 metrov pred dopravnou značkou označujúcou obec Trenčín,
na pravej strane na odstavnej ploche zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru. Počas
kontroly bol sťažovateľ zákonne poučený a vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie
množstva alkoholu v krvi, ktorá bola s negatívnym výsledkom. Po vystúpení z motorového vozidla
však sťažovateľ javil známky požitia omamných a psychotropných látok. Následne bol vyzvaný, aby sa

podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom krvi a iného biologického materiálu s čím súhlasil a vyšetreniu
sa podrobil.

34. Kasačný súd uvádza, že na základe Správy o výsledku objasňovania priestupku/záznam o skutku
na úseku cestnej dopravy č. ORPZ-TN-OPP3-471/2021-P zo dňa 06.04.2021 bola vec podľa § 60 ods.

3 písm. d/ zákona o priestupkoch predložená ako podnet na začatie konania o priestupku. K správe boli
priložené: výstup z tlačiarne elektronického merača alkoholu ev. č. AREF-004, úradný záznam policajta
zo dňa 06.04.2021, lekárska správa o výsledku laboratórneho vyšetrenia krvi alebo iného biologického
materiálu/žiadanka pre akútne toxikologické vyšetrenie č. vyšetrenia : LC: 202104060224C.

35. Ako je ďalej zrejmé vo Fakultnej nemocnici Trenčín za prítomnosti službukonajúcej lekárky W..
W. L., lekárky v odbore psychiater, bol sťažovateľovi odobratý biologický materiál 2x10 ml moč o
7:50 hod. a 2x5 ml krv o 7:55 hod (Protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na návykovú látku
v krvi a moči zo dňa 06.04.2021). V predmetnom protokole je uvedené, že vyšetrenie sa vykonalo
na príkaz bezpečnostných orgánov, pričom vyšetrovaný nejavil príznaky požitia návykovej látky.

Vyšetrením toxikologicky významných látok bol zistený Oddelením klinickej biochémie, hematológie a
mikrobiológieFNTrenčín,pracoviskomklinickejbiochémie,pozitívnynálezopiátov.Vpredmetnejspráve
je uvedené, že pozitívnu reakciu na opiáty môžu dávať nasledujúce látky: acetylmorphine, codeine,
diacetylmorphine, ethylmorphine, hydromorphone, levorphanol, morphine, oxycodone, hydrocodone,
pholcoidine, oxymorphone, thebaine a procaie. V správe bolo ďalej uvedené, že sťažovateľ opakovane

udával, že nemal žiadne psychoaktívne látky, neužil vôbec žiadne lieky, cca pred 7-9 hodinami počas
nočnej služby jedol makový koláč.36. Následne Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, odbor poriadkovej polície, Obvodné
oddelenie Policajného zboru Trenčín požiadalo Súdnolekárske pracovisko, ÚDZS-pobočka Martin o
vypracovanieodbornéhovyjadreniažiadosťouč.ORPZ-TN-OPP3-471/TN-2021-Pzodňa27.04.2021.Z

výsledkov toxikologicko-chemickej analýzy č. 241/2021 zo dňa 22.09.2021 vykonanej Súdnolekárskym
a patologicko-anatomickým pracoviskom Martin v dňoch 30.04.-22.09.2021 metódou GC-MS (plynová
chromatografia v kombinácii s hmotnostnou spektometriou) a imunochromatografiou vyplynuli
nasledovné výsledky: z analýzy moču - preukázalo prítomnosť ópiodov (morfín) v stopovom množstve;
z analýzy krvi - vyšetrenie krvi na prítomnosť látok zo skupiny ópiodov preukázalo prítomnosť morfínu

v koncentrácii 0,059 µg/ml.

37. Kasačný súd upriamuje pozornosť na znalecký posudok (prvostupňový správny orgán rozhodol
o ustanovení znalca rozhodnutím č. p. ORPZ-ZN-ODI-490/20201-P zo dňa 26.04.2022) W.. J. Š.,
B.. zo dňa 09.08.2022 č. 42/2022 vo veci posúdenia ovplyvnenia psychoaktívnymi látkami (morfín) u
sťažovateľa (vodiča) kde znalec uviedol, že morfium je účinné v koncentrácii od 20-40 ng/ml a vyššie.

Koncentrácia 59 ng/ml bola nad hladinou terapeutickej dávky podávanej injekčným morfiom pacientom
v nemocnici. K otázke 2. znalec uviedol, že v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a jeho príloh je morfín zaradený
do II. skupiny psychotropných látok, pre ktoré platí tzv. nulová tolerancia. K otázke 3. znalec uviedol,
že v Slovenskej republike neexistujú tabuľky na porovnávanie stupňa ovplyvnenia cudzorodou látkou a

porovnanie týchto látok s ekvivalentným množstvom alkoholu v krvi (nulová tolerancia), teda nemožno
zatiaľ hodnotiť podobne, ako je to u alkoholu (ťažký, ľahký, stredný stupeň opitosti). Súčasne neexistuje
zákonne uvádzaná hraničná hodnota stupňa ovplyvnenia. Existuje tzv. cut off hodnota, ktorá je podľa
zákonov platných v Českej republike pre morfium 10 ng/ml. Teda koncentrácia nad cut off hodnotu
je už pozitívna a významná z analytického hľadiska. Z tohto faktu vyplýva, že v čase odberu sa v

krvi žalobcu nachádzala analyticky významná koncentrácia morfínu. Čo sa týka hodnotenia, možností
negatívneho ovplyvnenia schopnosti riadiť motorové vozidlo za podmienky, že koncentrácia aktívneho
opiátu v krvi presahuje cutt off hodnotu, môže sa znalec vyjadriť, pokiaľ má k dispozícii popis duševného
stavu, konania a správania sa osoby v dobe kontroly vodiča. V danom prípade, podľa príslušných
zákonov v Českej republike sa uvádza hodnota vylučujúca spôsobilosť vodiča hraničná koncentrácia

200ng/ml. K otázke 4. znalec uviedol, že mak, z ktorého sa pripravujú v priemyselnom rozsahu koláče
nepatrí medzi variety produkujúce ópium, resp. nedokážu vytvoriť také veľké množstvo a takého
kvalitného aktívneho morfínu, ako sú variety cielene pestované na výrobu ópia. Koncentrácia 59 ng/
ml stanovená v toxikologickom laboratóriu sa pohybovala nad koncentráciou terapeuticky významného
množstva podávaného injekčného morfinu (20-40 ng/ml) pacientom s ochoreniami vyvolávajúcimi silnú

bolesť. V danom prípade nie je pravdepodobné, že by zjedením 400-500 g makového koláča z Billy
dosiahol koncentráciu látky (morfia) nad terapeutickou účinnou koncentráciou morfia podávaného v
rámci lekárskej indikácie.

38. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ si zabezpečil tiež odborné stanovisko lekárky

W.. M. L., B.., psychiatra z psychiatrickej ambulancie s miestom prevádzky: Slovanská 1238/69, 326 00
Plzeň, ktorá na otázku právneho zástupcu sťažovateľa, zaslanú formou e mailu v znení: či prítomnosť
morfínu v koncentrácií 0,059 µg/ml, by mohla byť spôsobená zjedením 400-500g makového koláča,
odpovedala, že „Teoreticky to možné je, hladina to není vysoká, klidně to po snězení koláče být může.
Definitivně odlišit to lze vyšetřením vzorku plynovou chromatografií, kde by byly nalezeny i jiné látky,

které jsou pouze v máku“. Sťažovateľ kasačnému súdu dôvodil tým, že lekár W.. M. L. je spoluautorom
klinickej štúdie s názvom: „Detekce opiátů v moči po jednorázovém požití máku setého v kuchyňské
úpravě“, a teda v tejto otázke je odborníkom s náležitými skúsenosťami. Sťažovateľ dal do pozornosti,
že na to, aby mohlo byť rozlíšené, či ide o morfín z maku je nutné preukázať prítomnosť aj iných opiátov
predovšetkým thebainu. Plynová chromatografia sa však musí vykonať veľmi skoro po užití maku, keďže

thebain má veľmi krátky biologický polčas rozpadu, rádovo v hodinách (klinická štúdia „Detekce opiátů
v moči po jednorázovém požití máku setého v kuchyňské úpravě“, autori: Racková S., Racek J., Janů
L., Klin. Biochem. Metab., 28 (49), 2020, No. 2, str. 44).

39. V uvedenej právnej veci je podľa názoru kasačného súdu nesporné, že sťažovateľ svojim konaním

porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 2 písm. d/ zákona o cestnej premávke a dopustil sa priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f/ zákona o priestupkoch.
Správa o objasňovaní priestupku, úradný záznam zo dňa 06.04.2021, výsledky orientačno-toxikologickej
analýzy zo dňa 06.04.2021 a výsledky toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021 preukazujú, žesťažovateľ viedol dňa 06.04.2021 v čase o 6:48 hod. osobné motorové vozidlo VW Passat, evidenčné
číslo Q. po ceste 1/64 150 metrov pred tabuľou obce Trenčín, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou
OO PZ Trenčín, pod vplyvom návykovej látky, konkrétne morfínu v takom čase po požití návykovej látky,

keď sa návyková látka nachádzala v jeho organizme.

40. Podľa názoru kasačného súdu tvrdenie sťažovateľa, že morfín v danej koncentrácii sa dostal do
jeho tela požitím 400-500g makového koláča je účelové v snahe vyhnúť sa sankcii. Otázka, či je možné,
aby sa množstvo morfínu detekovaného v krvi sťažovateľa dostalo do jeho organizmu v hodnotách

0,059 µg/ml požitím 400-500g makového koláča zjedeného cca 7-9 hodín pred vykonaným odberom
bola zodpovedaná W.. J. Š., B.., znalcom, ktorý bol ustanovený prvostupňovým správnym orgánom na
zodpovedanie tejto otázky a vypracovaním znaleckého posudku, ktorý tvrdenie sťažovateľa považuje
za nepravdepodobné. Klinická štúdia W.. M. L., B.., ktorú predložil sťažovateľ sa zaoberá detekciou
opiátov v moči po jednorazovom požití maku siateho v kuchynskej úprave. W.. M. L., B.. v danom
prípade odporučila vykonať vyšetrenie vzorky plynovou chromatografiou, ktorá by preukázala aj iné látky

nachádzajúce sa v maku.

41. V danom prípade kasačný súd poukazuje na to, že vzorka krvi bola preskúmaná metódou plynovej
chromatografie v kombinácii s hmotnostnou spektometriou. Táto jednoznačne preukázala prítomnosť
morfínu v krvi sťažovateľa, pričom ako bolo uvedené znalec W.. J. Š., B.., vzhľadom k výsledku

vyšetrenia vylúčil možnosť, že by sa hodnota morfínu v koncentrácii 0,059 µg/ml dostala do krvi
sťažovateľa zjedením makového koláča. Klinická štúdia W.. M. L., B.. sa zaoberala prítomnosťou opiátov
v moči, pričom v prípade sťažovateľa sa morfín nachádzal aj v krvi. V tejto súvislosti kasačný súd
ešte poukazuje na skutočnosť, že podľa toxikologicko chemickej analýzy vykonanej metódou plynovej
chromatografie na vzorke moči, detekuje prítomnosť morfínu v stopovom množstve, avšak v prípade

analýzy krvi kde je preukázaný prítomnosť morfínu v koncentrácii 0,059 µg/ml nie je uvedené, že by
sa jednalo len o stopové množstvo.

42. Znalecký posudok hodnoverným spôsobom vyvrátil tvrdenie sťažovateľa, že morfín sa do jeho tela
dostal zjedením makového koláča. Znalecký posudok uviedol, že „koncentrácia 0,059 µg/ml stanovená

v toxikologickom laboratóriu sa pohybovala nad koncentráciou terapeuticky významného množstva
podávaného injekčného morfínu (20-40 ng/ml) pacientom s ochoreniami vyvolávajúcimi silnú bolesť.
Klinická štúdia predložená sťažovateľom bola vykonaná len orientačnou imunochemickou metódou,
ktorá je schopná detekovať len opiáty v moči. Predmetná štúdia taktiež uvádza, že imunochemické
stanovenie nerozlišuje jednotlivé opiáty (morfín, kodeín, thebain, papaverin), a preto je k odlíšeniu

toxikomanov užívajúcich morfín použiť špecifickú metódu, pričom obvykle sa používa plynová alebo
kvapalinová chromatografia v spojení s hmotnostnou spektometriou. Uvedená špecifická metóda bola
použitá i pri vykonaní toxikologicko-chemickej analýzy č. 218/2021.

43. Kasačný súd uvádza na základe vyššie uvedeného a po zhodnotení dôkazov, že je vylúčené, aby sa

morfín dostal do tela sťažovateľa požitím makového koláča, čo je zrejmé zo znaleckého posudku znalca
W.. J. Š., B.. Jeho závery nemôže spochybniť klinická štúdia W.. M. L., B.. navyše z cudzieho štátu.
Je teda nespochybniteľné, že sťažovateľ pred jazdou osobným motorovým vozidlom požil návykovú
látku, ktorá sa v čase jazdy nachádzala v jeho organizme. Požitie takejto látky pred jazdou motorovým
vozidlom je potrebné považovať za priamy úmysel sťažovateľa porušiť predpisy o cestnej premávke a

tým je tak naplnená subjektívna stránka priestupku.

44. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom
pre jeho výrok, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, pričom medzi výrokom a odôvodnením je logická zhoda. Kasačný súd dospel

k záveru, že právne závery vyslovené v obidvoch rozhodnutiach, boli tak prvostupňovým ako aj
druhostupňovým orgánom verejnej správy riadne odôvodnené, pričom nedošlo k odklonu od logických
argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou a výkladom právnych noriem
obsiahnutých v ich odôvodneniach.

45. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že
každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú
argumentáciu,atovdostatočnomrozsahu,tzn.žepriemernýadresátmusímaťmožnosťzpredloženého
odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne záverynevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti. (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10Sžo/3/2012).

46. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces
zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že
na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť
rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z
29.05.1997, Recueil III/1997).

47. Správny súd v rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na
spravodlivé konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05, I ÚS 141/09-12). Na ústavnosť odôvodnenia nie

je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné
okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné (uznesenie
ÚS SR č.k. IV. ÚS 150/03-41 zo dňa 27.08.2003).

48. Kasačný súd konštatuje, že správny súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými relevantnými

námietkami, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie náležite
a presvedčivo odôvodnil, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo
relevantné pre posúdenie prejednávanej veci. Kasačný súd preto v nadväznosti na uvedené konštatuje,
že námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku správneho súdu, ani rozhodnutí správnych orgánov a preto tieto vyhodnotil ako

nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú podľa § 461
SSP.

49. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý
nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§

467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný
súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a
v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1
v spojení s § 168 SSP).

50. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP
v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.