Uznesenie – Hospodárske trestné činy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Tos/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116011330
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7116011330.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej
a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a Ing. JUDr. Milana Husťáka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
21. mája 2024, v trestnej veci proti A. B., odsúdeného pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., o sťažnosti zúčastnenej osoby a obhajcu proti uzneseniu Mestského súdu
Košice zo dňa 21.03.2024 sp. zn. 8T/25/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamieta sťažnosť zúčastnenej osoby A. B. a obhajcu Mgr. Juraja
Schmidta.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice uznesením sp. zn. 8T/25/2016 zo dňa 21.03.2024 podľa § 83 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona súd vyslovil zhabanie vecí, a to:

finančných prostriedkov na podnikateľskom bankovom účte spoločnosti C. D., so sídlom A. E. XX, XXX
XX B., IČO: XXXXXXXX vedenom v F. G. H., na čísle účtu: IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
vo výške 53.899,90 €.

Podľa § 83 ods. 2 Trestného zákona vlastníkom vyššie uvedených vecí sa stáva štát.

Proti tomuto uzneseniu po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, zúčastnená osoba a obhajca Mgr. Juraj Schmidt do zápisnice o verejnom zasadnutí
zahlásili sťažnosť, ktorú odôvodnili nasledovne.

Podľa ich názoru súd opomenul podstatnú časť argumentácie, ktorú v konaní predložili či už v písomnom
podaní označenom ako „Vyjadrenie k nemožnosti zhabania veci" zo dňa 16.02. 2024, ako aj prednesenú

obhajcom na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.03. 2024.

V prvom rade obhajca a zúčastnená osoba poukázali na to, že prokurátor na verejnom zasadnutí
síce skonštatoval, že zotrváva na „podanom návrhu na zhabanie veci..." avšak nie je im zrejmé, kedy
prokurátor takýto návrh podal. V tejto súvislosti zrekapitulovali podstatný priebeh tohto konania.

V odsudzujúcom rozsudku vydanom Mestským súdom Košice sp. zn. 8T/25/2016 z
10.05.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7To/86/2022 z 23.02.2023,
zúčastnenej osobe nebolo uložené ochranné opatrenie zhabania veci, konajúce súdy si rozhodovanie o
ochrannom opatrení nevyhradili na verejné zasadnutie podľa § 289 ods. 2 Trestného poriadku a rovnako
ani prokurátor počas celého konania takýto návrh nepredniesol.
NásledneMestskýsúdKošiceuznesenímsp.zn.8T/25/2016z24.07.2023vyhovel žiadostizúčastnenej

osoby o zrušenie zaistenia finančných prostriedkov na podnikateľskom účte spoločnosti C. D..Proti tomuto uzneseniu (v zmysle predchádzajúcej vety) podal prokurátor sťažnosť, pričom v rámci jej
písomného odôvodnenia z 11.08. 2023 iba skonštatoval, že „Za tohto stavu by do úvahy prichádzal
postup podľa § 83 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a nie podľa § 95 ods. 8 Trestného poriadku.“

Toto konštatovanie samo osebe podľa názoru obhajcu a zúčastnenej osoby nemožno považovať za
návrh na uloženie ochranného opatrenia v podobe zhabania veci zúčastnenej osobe. Taktiež prednes
prokurátoranaverejnomzasadnutímožnovnímaťibaakoodkaznaakýsi,bližšienešpecifikovanýúdajne
už skôr uplatnený návrh na zhabanie veci (o ktorom však nemajú vedomosť) a nie ako samotný návrh
na zhabanie veci, keď tento uviedol, že „zotrváva na podanom návrhu". Podotkli, že súčasťou trestného

spisu nie je žiadny návrh prokurátora na uloženie ochranného opatrenia zhabania veci.

Sťažnostný návrh bol v rámci odôvodnenia predmetnej sťažnosti z 11.08.2023 formulovaný
prokurátorom v poslednej vete, pričom týmto je návrh na zrušenie napádaného rozhodnutia Mestského
súdu v Košiciach (o vyhovení jeho žiadosti) a uloženie mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol - vo veci
jeho žiadosti o zrušenie zaistenia finančných prostriedkov.

Krajský súd v Košiciach preto rozhodoval v takto vymedzenom rámci konania, vyhovel sťažnostnému
návrhu prokurátora a zrušil uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 8T/25/2016 z 24. júla 2023, ktorým
vyhovel jeho žiadosti o zrušenie zaistenia finančných prostriedkov, pričom mu uložil, aby vo veci znovu
konal a rozhodol.

Následne Mestský súd v Košiciach nariadil verejné zasadnutie na deň 21.03.2024, na ktorom rozhodol
o zhabaní veci namiesto toho, aby rozhodoval o žiadosti o zrušenie zaistenia peňažných prostriedkov.

Tento nesprávny procesný postup má podľa názoru obhajcu a zúčastnenej osoby za následok jednak

to, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o žiadosti zúčastnenej osoby o zrušenie zaistenia finančných
prostriedkov a taktiež to, že zo strany súdu prvého stupňa došlo k rozhodovaniu o uložení ochranného
opatrenia po právoplatnom odsudzujúcom rozsudku bez toho, aby existoval na uloženie tohto
ochranného opatrenia návrh.

V tomto kontexte poukázali na § 299 ods. 1 Trestného poriadku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ak
nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o zhabaní veci vyhradil podľa § 289 ods. 2, môže tieto ochranné
opatrenia uložiť na verejnom zasadnutí len vtedy, ak to navrhne prokurátor.

V tomto prípade však podľa názoru obhajcu a zúčastnenej osoby prokurátor žiaden takýto návrh

nepredniesol a súd napriek tomu nariadil verejné zasadnutie za účelom rozhodovania o zhabaní veci, na
ktorom takéto rozhodnutie napokon aj vydal. Pokiaľ by aj prokurátor takýto návrh učinil, sú toho názoru,
že nie je akceptovateľný taký výklad príslušných ustanovení Trestného poriadku, podľa ktorého by mohol
prokurátor návrh na uloženie ochranného opatrenia zhabaním veci uplatniť kedykoľvek po právoplatnom
skončení meritórneho konania o vine a treste, teda bez časového obmedzenia.

Užvjehopísomnomvyjadrenízodňa16.02.2024vtejtosúvislostipoukazovalnauznesenieNajvyššieho
súdu SR, sp. zn. 5 To 61/02 zo 16. apríla 2003 zverejnené v zbierke pod č. R 103/2003, kde najvyšší
súd zaujal právny názor, podľa ktorého: „ Ochranné opatrenie - zhabanie veci podľa § 73 ods. 1 písm.
d) TZ (teraz § 83 ods. 1 písm. e) TP - pozn. kol.) na hlavnom pojednávaní bez návrhu prokurátora

podľa § 230 ods. 1 TP (teraz § 289 ods. 1 TP- pozn. kol.) možno uložiť, len ak ide o vec patriacu
obžalovanému. Ak ide o vec, ktorá nepatrí obžalovanému a prokurátor navrhol jej zhabanie podľa § 178
ods. 1 TP [teraz § 235 písm. f) TP - pozn. koľ] v obžalobe, prípadne podľa §178 ods. 2 TP (teraz § 236
ods. 1 TP - pozn. kol.) aj samostatne, ale ešte pred skončením hlavného pojednávania, najneskôr v
záverečnej reči na hlavnom pojednávaní, môže súd podľa § 230 ods. 2 TP (teraz § 289 ods. 2 TP

- pozn. kol.) vyhradiť rozhodnutie o zhabaní veci nepatriacej obžalovanému na verejné zasadnutie, ak
pre rozhodnutie o ochrannom opatrení treba vykonať ešte ďalšie dokazovanie (§ 230 ods. 3 TP; teraz
§ 289 ods. 2TP- pozn. kol.)."

Obhajca a zúčastnená osoba v doplnení dôvodov sťažnosti poukázali na to, že v právnom štáte

je neakceptovateľné, aby mohlo byť rozhodnuté o zhabaní veci, navyše nepatriacej obvinenému,
kedykoľvek t. i. bez časového obmedzenia a inak ako procesné predpísaným spôsobom - podľa čl. 2
ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon.V prvom rade považovali za potrebné uviesť, že predmetné finančné peňažné prostriedky predstavujú
majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 ústavy a ich zhabanie predstavuje ten najväčší možný zásah do

základných práv majetkovej povahy, a preto je potrebné takýto zásah vyhodnotiť v kontexte jeho
kompatibility nielen s textom Trestného zákona a Trestného poriadku, ale i obsahom základných práv
a slobôd garantovaných dotknutej osobe najmä Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd a
ostatných nadzákonných právnych predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika
viazaná.

Aj odsúdený páchateľ trestného činu má právo poznať finálny obsah a rozsah sankcií uložených mu za
spáchaný trestný čin. Toto právo mu nemožno zo strany súdov ani orgánov činných v trestnom konaní
uprieť a udržovať ho tak (hoci aj po celý zvyšok života) v stave právnej neistoty. Taktiež poukázali na to,
že realizácii práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR napomáhajú viaceré ustanovenia Trestného poriadku.
Podľa ustanovenia §181 ods. 2 citovaného zákona po podaní obžaloby súd rozhoduje samostatne

všetky otázky súvisiace s ďalším konaním a je povinný - nevyčkávajúc na ďalšie návrhy - urobiť všetky
rozhodnutia a opatrenia, ktoré sú potrebné na vybavenie obžaloby, na skončenie veci a na výkon
súdneho rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 2 ods. 4 orgány činné v trestnom konaní vrátane súdu musia
trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou."
Z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy možno potom povedať, že účelom práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty osoby, na ktorú bola podaná obžaloba".

Obhajca a zúčastnená osoba v doplnení dôvodov sťažnosti ďalej uviedli, že pokiaľ vyššie uvedené
závery platia vo vzťahu k obžalovanému, o to viac musia platiť pre tretiu osobu v postavení zúčastnenej
osoby.

V neposlednom rade opätovne zdôraznili, že zo spisového materiálu jasne vyplýva, že predmetné
finančné prostriedky sú blokované a vymáhané v daňovom exekučnom konaní vedenom voči
zúčastnenej osobe - spoločnosti C. D..

Na účely ust. § 83 ods. 3 písm. a) Trestného zákona sa pojem škoda vykladá ako akákoľvek ujma, ktorá
môže vzniknúť tretiemu subjektu v dôsledku uloženia zhabania veci. Ak by sa pojem škoda vykladal
rýdzo reštriktívne, malo by to za následok, že z ochrany finančných a majetkových hodnôt by sa vylúčila
široká množina týchto hodnôt, čo zjavne nebolo účelom predmetného ustanovenia.

Obhajca zúčastnenej osoby za týmto účelom vykonal na verejnom zasadnutí dňa 21.03.2024 všetky
dôkazy označené v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 16.02.2024, nie iba tie, ktoré sú uvedené v zápisnici
o verejnom zasadnutí (v zápisnici je nesprávne uvedený iba jeden z nich, a to daňový exekučný príkaz
Daňového úradu Prešov zo dňa 25.9.2018). V tejto súvislosti navrhol opravu zápisnice.

Vykonanými dôkazmi bolo podľa ich názoru v konaní preukázané, že predmetné peňažné prostriedky sú
prikázané k ich vyplateniu na účet správcu dane, titulom ich vymáhania je daňový nedoplatok vzniknutý
vymeraným nadmerným odpočtom DPH, v daňovom exekučnom konaní teda boli vydané všetky
potrebné rozhodnutia a vykonané všetky ďalšie procesné úkony, aby peňažné prostriedky nachádzajúce
sa na účte spoločnosti C. D. v sume zodpovedajúcej neoprávnenému odpočtu DPH, boli vrátené štátu.

Podľa § 35 ods. 3 Trestného zákona, ochranné opatrenie možno uložiť aj páchateľovi činu inak trestného
alebo inej osobe, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchaním nových
trestných činov.

Podľa názoru obhajcu a zúčastnenej osoby je zrejmé, že zabezpečenie ochrany spoločnosti pred
páchaním trestných činov už bolo vykonané, a to uložením mu nielen trestu odňatia slobody(s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu), ale súčasne aj peňažného trestu v sume 10.000 EUR.
Navyše, pokiaľ ide o nápravu dôsledkov trestného činu, táto je zabezpečovaná v daňovom exekučnom
konaní tak, ako to uvádzajú vyššie.

Nestotožnili sa s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého je irelevantná skutočnosť, že voči
zúčastnenej osobe je vedené aj iné konanie pred iným verejným orgánom.Za vyššie uvedených okolností totiž už neexistuje potreba ochrany spoločnosti zhabaním ďalších
peňažných prostriedkov zúčastnenej osobe. Ako ďalej uviedli, zúčastnená osoba naďalej podniká a
riadne si plní svoje daňové a odvodové povinnosti voči štátu, ktorý si peňažné prostriedky získané

zúčastnenou osobou v dôsledku nadmerného odpočtu DPH vymáha prostredníctvom správcu dane.

Záverom poukázali na to, že je zrejmé, že duplicitný postih zúčastnenej osoby, t. j. v rámci daňovej
exekúcie prikázaním peňažných prostriedkov a súčasne zhabanie peňažných prostriedkov v rovnakej
sume v trestnom konaní, nie dôvodný v zmysle zákonom stanovených zásad ukladania ochranných

opatrení, pričom je tiež v rozpore so zásadou primeranosti.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhli, aby Krajsky súd v Košiciach zrušil napadnuté uznesenie
Mestského súdu Košice sp. zn. 8T/25/2016 z 21.03.2024 a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce
výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel
k záveru, že sťažnosť zúčastnenej osoby a obhajcu nie je dôvodná.

Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd konštatuje, že súd prvého

stupňa vykonal na verejnom zasadnutí dokazovanie v rozsahu zodpovedajúcom predmetu verejného
zasadnutia, v rámci ktorého sa dôsledne vysporiadal so všetkými zákonnými ustanoveniami a
materiálnymi podmienkami, vzťahujúcimi sa na rozhodnutie o zhabaní finančných prostriedkov.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že A. B. bol rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn.

8T/25/2016 zo dňa 10. 05. 2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7To/86/2022
zo dňa 23.02.2023 uznaný vinným zo spáchania zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods. 1, 3 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, peňažný trest vo výške 10.000
(desaťtisíc) EUR a pre prípad, že by výkon tohto trestu bol úmyselne zmarený, bol stanovený náhradný

trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Uznesením Mestského súdu Košice , sp. zn. 8T/25/2016 zo dňa 24.07.2023 súd podľa § 95 ods. 8 Tr.
por. vyhovel žiadosti odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo I. J. F., trvale bytom K., A. XX o zrušenie
zaistenia finančných prostriedkov na podnikateľskom bankovom účte spoločnosti C. D. so sídlom A. E.

XX, B. XXX XX, IČO: XX XXX XXX, vedenom v F. G., H., na čísle účtu IBAN: D. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX v celkovej výške 53.899,90 Eur.

Proti uvedenému uzneseniu podal dňa 08.08.2023 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry SR v zákonnej lehote sťažnosť a následne odôvodnenie sťažnosti zo dňa 11.08.2023. V

odôvodnení sťažnosti má za to, že aj v priebehu konania boli v celom rozsahu potvrdené skutočnosti
uvedené v príkaze prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR sp. zn. VII/1Gv202/11/1000 zo dňa
23.02.2012, dôsledkom čoho bolo aj vydanie odsudzujúceho rozsudku dňa 10.05.2022. Objektívne teda
vznikla situácia, že existuje vec, ktorá nepatrí páchateľovi a je výnosom z trestnej činnosti.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7Tos/81/2023 zo dňa 13.09.2023 súd podľa § 194 ods.
1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a uložil mestskému súdu, aby vo veci znovu konal a
rozhodol.

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.03.2024 prvostupňový súd oboznámil listinné dôkazy a to

daňový exekučný príkaz daňového úradu Prešov zo dňa 25.09.2018 (čl. 1917-1918), odpis registra
trestov odsúdeného (čl. 1926), rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 8T/25/2016 zo dňa
10.05.2022 (čl. 1742 - 1766).

Podľa § 83 ods. 1 písm. c) Tr. zák. ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v § 60 ods. 1, súd

uloží zhabanie veci, ak nepatrí páchateľovi a je výnosom z trestnej činnosti.Podľa § 83 ods. 2 Tr. zák., vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe
vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Na základe vyššie uvedeného i krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie mestského súdu
je vecne správne a zákonné, pretože boli splnené všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie o
zhabaní predmetných finančných prostriedkov, keď z vykonaného dokazovania dostatočne vyplynulo,
že uvedené finančné prostriedky nepatria páchateľovi a sú výnosom z trestnej činnosti.

K sťažnostným námietkam zúčastnenej osoby a jeho obhajcu, že voči zúčastnenej osobe je vedené aj
iné konanie pred verejným orgánom a zúčastnená osoba ďalej podniká a riadne si plní svoje daňové
a odvodové povinnosti voči štátu, ktorý si peňažné prostriedky získané zúčastnenou osobou v dôsledku
nadmerného odpočtu DPH vymáha prostredníctvom správcu dane, krajský súd uvádza, že sa stotožňuje
s názorom mestského súdu, že nejedná sa o duplicitný postih zúčastnenej osoby, keďže sa v daňovom
exekučnom konaní vymáha daňový nedoplatok, pretože ako správne uviedol prvostupňový súd pri

posudzovaní splnenia podmienok na rozhodnutie o zhabaní veci súd zameriava svoj prieskum na
zistenie, či v predmetnej veci došlo k uloženiu trestu prepadnutia veci a následne, či daná vec nepatrí
páchateľovi, a či je výnosom z trestnej činnosti. V tomto kontexte teda námietka, že je voči zúčastnenej
osobe vedené aj iné konanie pred iným verejným orgánom nie je relevantná. Navyše krajský súd na túto
skutočnosť poukázal už vo svojom rozhodnutí sp. zn. 7Tos/81/2023 zo dňa 13.09.2023, keď uviedol,

že skutočnosť, že odsúdený A. B. s touto spoločnosťou naďalej podniká, nie je dôvodom na vrátenie
výnosu z trestnej činnosti.

V neposlednom rade krajský súd zdôrazňuje skutočnosť, že neobstoja ani sťažnostné námietky
zúčastnenej osoby a obhajcu, ktorým nie je zrejmé, kedy prokurátor podal návrh na zhabanie veci,

nakoľko zo zápisnice o hlavnom pojednávaní Okresného súdu Košice I zo dňa 10.05.2022 (z č.l.
1728 spisu) má krajský súd preukázané, že prokurátor v záverečnej reči navrhol, aby súd rozhodol
o peniazoch zaistených na podnikateľskom účte spol. C. D., číslo účtu: D. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX vedenom v F., H.. Uvedené teda bez pochybností možno považovať za návrh na uloženie
ochranného opatrenia-zhabania veci v zmysle § 289 ods.1 Tr. por.

Záverom, k ostatným sťažnostným argumentom, krajský súd poznamenáva, že tieto nie sú spôsobilé
zvrátiť výrok uznesenia súdu prvého stupňa napadnutého sťažnosťou a nemajú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o opravnom prostriedku, resp. nezostali sporné, a nie sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v opravnom konaní. Rozhodnutiu nemožno vytknúť

žiadnu chybu či nedostatok, pričom odôvodnenie rozhodnutia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim
spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého
uznesenia odkazuje a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje.

Keďže krajský súd nezistil dôvod pre zmenu rozhodnutia mestského súdu, sťažnosť zúčastnenej osoby

a obhajcu považoval za nedôvodnú, preto ju postupom podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.