Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/69/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123390998
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6123390998.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot
poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava, zast.: SEDLAČKO
& PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Pribinova 19, Bratislava, o zaplatenie istiny
6.081,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV
zo dňa 03. júna 2024, č.k. 4C/48/2023-93, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvyhovujúcomvýroku(výrokII.)avsúvisiacom

výroku o trovách konania (výrok III.) potvrdzuje.
Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti 5.534,31 eur zastavil (I. výrok), zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 746,80 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 6.081,11 eur od
02.05.2022do03.10.2023aúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy746,80eurod04.10.2023
do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku (II. výrok) a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok).
2.Vdôvodochnapadnutéhorozsudkusúdprvejinštancieozrejmil,žežalobcasasvojoužaloboudomáha

zaplatenia sumy 6.081,11 eur s prísl. titulom regresného nároku na tom skutkovom základe, že uzatvoril
so spoločnosťou VÚB Leasing, a. s. poistnú zmluvu č. 610/509617-6, ktorou bolo poistené motorové
vozidlo typu ŠKODA OCTAVIA COMBI, EČV: U. pre prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti. Dňa
30.08.2021 došlo k dopravnej nehode tak, ktorú spôsobil vodič motorového vozidla typu BMW X3,
EČV: S., a za ktorú žalobca vyplatil dňa 30.12.2021 poistné plnenie, po odpočítaní zmluvnej spoluúčasti
320,06 eur a hodnoty použiteľných zvyškov 5.630,- eur, vo výške 6.081,11 eur, ktorú sumu si uplatnil
titulom regresného nároku u žalovaného ako PZP poistiteľa škodcu.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 a 3, § 443, § 517 ods.
1 a 2 a § 813 ods. 1 Obč. Zák., § 3 ods. 1 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o PZP“), § 2 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka; vecne tým, že z vykonaného dokazovania skutkovo zistil, že
žalobca uzatvoril so spoločnosťou VÚB Leasing, a.s. poistnú zmluvu č. 610/509617-6, predmetom ktorej

bolo poistenie motorového vozidla ŠKODA OCTAVIA COMBI, EČV: U.. Dňa 30.08.2021 došlo k poistnej
udalosti, za ktorú žalobca titulom poistného plnenia vyplatil dňa 30.12.2021 poistenému poistné plnenie
vo výške 6.081,11 eur (po odpočítaní zmluvnej spoluúčasti vo výške 320,06 eur a hodnoty použiteľných
zvyškov vo výške 5.630,- eur). Listom zo dňa 30.12.2021 a písomnými urgenciami zo dňa 31.03.2022a dňa 02.05.2022 si žalobca uplatnil u žalovaného regresný nárok vo výške 6.081,11 eur. Žalovaný
zaplatil žalobcovi dňa 03.10.2023 sumu 5.534,31 eur. Zhrnul, že skutkový stav, ako ani právny základ
uplatneného nároku nebol v konaní sporný, pričom po úhrade sumy 5.534,31 eur sporným zostalo len

posúdenie, či daň z pridanej hodnoty (t.j. zostatok žalovanej sumy vo výške 746,80 eur) má byt súčasťou
poistného plnenia v prípade, že poškodený je platcom DPH.
4. Akcentoval, že v konaní nebol sporný právny základ uplatneného nároku, a síce regres žalobcu voči
žalovanému v zmysle § 813 Obč. Zák. za poskytnuté poistné plnenie svojmu poistenému z havarijného
poisteniazdôvodupoistnejudalostizavinenejpoistenýmužalovanéhonazákladepovinnéhozmluvného

poistenia. Sporným bola len výška tohto regresu, nakoľko žalovaný namietal uhradiť žalobcovi daň z
pridanej hodnoty vo výške 746,80 eur. Súd prvej inštancie vysvetlil, že základom poistného plnenia
ako formy náhrady škody je vznik poistnej udalosti, pri ktorej poškodený zavinením škodcu alebo na
základe objektívnej zodpovednosti utrpel škodu. Jedná sa teda o jednostranný protiprávny úkon škodcu,
výsledkom ktorého je vznik škody. S poukazom na ust. § 2 zákona č. 222/2004 Z.z. potom uviedol,
že predmetom dane sú obchodné (dvojstranné) právne vzťahy, a síce dodávky tovaru a služieb medzi

podnikateľmi. Výška poistného plnenia, ktorú žalobca vyplatil poškodenému je škodou, ktorá mu reálne
vznikla a jej výpočet vyplýva zo šetrenia poistnej udalosti žalobcom. Je teda zrejmé, že medzi žalobcom
a poškodeným, i keď sa jedná o právnickú osobu podnikateľa, neexistuje dvojstranný záväzkovo-právny
vzťah, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 222/2004 Z.z. o DPH, v dôsledku čoho je vylúčené, aby žalovaný
považoval časť poistného plnenia v sume 746,80 eur za DPH.

5. Pokiaľ išlo o priznané úroky z omeškania, súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca požiadal
žalovanéholistomzodňa30.12.2021orefundáciupoistnéhoplnenia vlehote15dníoddoručeniavýzvy,
opakovane listami zo dňa 31.03.2022 a dňa 02.05.2022, pričom žalovaný uhradil časť požadovaného
regresu vo výške 5.534,31 eur až dňa 03.10.2023 (po začatí upomínacieho konania, poznámka
odvolacieho súdu). Skonštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania už uplynutím lehoty 15 dní

poskytnutej mu žalobcom v liste zo dňa 30.12.2021, a keďže žalobca si uplatnil nárok na úroky z
omeškania až počnúc dňom 02.05.2022, súd prvej inštancie aj v tejto časti žalobe vyhovel.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o
výške ktorej si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a napadol ním II. a III. výrok.
Dôvodil, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, že
konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,žesúdprvejinštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alternatívne, aby ho zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov
konania. Zhrnul, že žalobca sa voči nemu domáhal zaplatenia sumy 6.081,11 eur s prísl. titulom náhrady

škody uplatnenej v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., keďže držiteľ vozidla, prevádzkou
ktorého bola škoda spôsobená, mal v čase vzniku škodovej udalosti uzavretú zmluvu o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným. Časť žalobcovho
nároku po doručení platobného rozkazu bola uhradená žalovaným, v konaní tak ostala sporná časť
istiny vo výške 746,80 eur. Žalovaný má za to, že žalobcovi uhradil tzv. totálnu škodu na poškodenom

motorovom vozidle v sume bez dane z pridanej hodnoty, nakoľko poškodený bol a je platcom DPH,
t.j. s nárokom na tzv. nadmerný odpočet a v takom prípade suma DPH nie je súčasťou škody na
poškodenom motorovom vozidle. Žalovaný súdu prvej inštancie vytkol, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku nenapĺňa atribúty odôvodnenia vyžadované Civilným sporovým poriadkom ako aj judikatúrou
vyšších súdov a ústavného súdu. Odôvodnenie je nielen stručné, ale najmä opomína vyhodnotiť jeho

nosnú argumentáciu, t.j. či DPH je alebo nie je súčasťou skutočnej škody na veci (nie poistného plnenia
žalobcujehopoistenémuzpoisteniamotorovéhovozidla).Súdprvejinštanciedanúproblematikuuzavrel
bez dôkladného posúdenia konštatovaním, že žalovaný pri refundácií z PZP zdaňuje uplatnenú náhradu
škody, čo však pri zohľadnení celej posudzovanej otázky nie je správny úsudok a záver. Nikdy totiž
netvrdil, že samotná náhrada škody alebo samotné poistné plnenie podlieha dani z pridanej hodnoty, ale

tvrdil, že pri náhrade škody na veci patriace platiteľovi DPH (ktorý má možnosť nadmerného odpočtu),
treba túto skutočnosť zohľadniť. Pokiaľ súd prvej inštancie usúdil, že do výpočtu škody na veci nijako
nemôže vstupovať otázka DPH, lebo vznik škody nie je dodávateľský obchodnoprávny vzťah, ide o
nesprávne pochopenie nastolenej otázky. To, že v prípade náhrady škody nejde o dodávateľský vzťahnerozporuje, avšak uvedené nevypovedá o konštrukte výpočtu skutočnej škody na veci. Ďalej žalovaný
namietal, že súd prvej inštancie nesprávne stotožnil výplatu poistného plnenia z havarijného poistenia
motorového vozidla s náhradou škody z povinného zmluvného poistenia, hoci sa jedná o rozdielne

právne inštitúty. Z ust. § 813 Obč. Zákonníka vyplýva, že regresný nárok na náhradu skutočnej škody
nevyhnutne nekopíruje výšku poskytnutého poistného plnenia, najmä ak bolo poskytnuté vo väčšej
výške ako je skutočná škoda. V zmysle § 813 Obč. Zák. prechádzal len právo na náhradu škody a
teda nárok žalobcu bol/je len do výšky škody (pričom poistné plnenie z havarijného poistenia sa nemusí
rovnať výške škody, ale plnenie podľa zákona o PZP má pokryť výlučne škodu). Pokiaľ súd stotožňuje

výpočet žalobcu z komerčného havarijného poistenia s výpočtom škody, tak ani neodôvodňuje, prečo
dospel k názoru, že ide o totožné výpočty (že plnenie z havarijného poistenia sa v tomto prípade
rovná výške škody). V tejto súvislosti citoval § 442 ods. 1 a § 443 Obč. Zákonníka. Argumentoval, že
žalovaný uhradil žalobcovi totálnu škodu na poškodenom motorovom vozidle v sume bez DPH podľa
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, nakoľko poškodený bol v čase prvého obstarania
poškodeného motorového vozidla, ako aj aktuálne, platcom DPH, a teda poškodený si pri obstaraní

vozidla uplatnil právo na odpočítanie DPH a o sumu DPH si ponížil svoju daňovú povinnosť alebo mu
sumu DPH štát (finančná správa) vrátil. Zhrnul, že suma DPH nie je súčasťou škody na poškodenom
motorovom vozidle. Náklad - sumu rovnajúcu sa DPH poškodený obstaraním motorového vozidla v
končenom dôsledku neznášal, a preto pri totálnej škode na motorovom vozidle ani nemôže vstupovať do
výpočtu pre účely náhrady škody. Ak si poškodený za vyplatené poistné plnenie obstará nové motorové

vozidlo, má možnosť si opäť uplatniť právo na odpočet DPH. Žalovaný v súdnom konaní navrhol, aby
súd požadoval od žalobcu preukázanie, že poškodenému právo na odpočítanie DPH nevzniklo (pri kúpe
svojho vozidla), resp. nevznikne, nakoľko žalovaný túto skutočnosť preveriť nevedel. Tento návrh však
súd pri svojom rozhodovaní opomenul, ako aj vysvetliť dôvod, pre ktorý navrhovaný dôkaz nevykonal.
Zdôraznil, že poškodený nemá povinnosť opraviť odpočítanie DPH z obstarania vozidla pri jeho totálnej

škode (povinnosť opraviť odpočítanú DPH vzniká pri krádeži vozidla podľa § 53 ods. 5 zákona o
DPH, avšak nie pri totálnej škode). Odôvodnenie rozsudku vysporiadanie sa s vyvstávajúcimi otázkami
neobsahuje. V konaní vznikli otázky reálnej hodnoty motorového vozidla, na ktorú treba nazerať od
nadobudnutia vozidla (jeho kúpy) s prihliadnutím na vlastníka vozidla, ktorý je platiteľom DPH a následne
otázka správneho výpočtu skutočnej škody na totálne zničenom motorovom vozidle. Žalovaný má za to,

že poškodený sumu rovnajúcu sa DPH obstaraním motorového vozidla v konečnom dôsledku neznášal,
a preto pri totálnej škode na motorovom vozidle ani nemôže vstupovať do výpočtu pre účely náhrady
škody. Nenamieta, že poistný vzťah nie je odberateľským vzťahom, a preto sa naňho nevzťahuje zákon
o DPH, avšak tvrdí, že predmetom sporu je nárok na náhradu škody a nie nárok na poistné plnenie
z uzatvorenej poistnej zmluvy. Uzavrel, že regresný nárok na náhradu skutočnej škody nevyhnutne

nekopíruje výšku poskytnutého poistného plnenia, najmä ak bolo poskytnuté vo väčšej výške ako je
skutočná škoda.
8. K odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalobca, ktorý uviedol,
že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom, keďže súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne
právne posúdil a vyjadril sa ku všetkým podstatným tvrdeniam, a preto odvolaciemu súdu navrhol,

aby napadnuté rozhodnutie potvrdil. Konštatoval, že samotná skutočnosť, že poškodený je platcom
DPH a motorové vozidlo využíval na podnikanie neznamená, že mu v súvislosti so zničením vozidla
vznikol nárok na jej odpočet, pretože takáto možnosť prichádza do úvahy iba pri poškodení vozidla,
keď dôjde k vystaveniu faktúry zo strany servisu za opravu vozidla. V prípade totálnej škody ale
niet osoby, voči ktorej by si poškodený mohol DPH odpočítať. Ďalej tvrdil, že pri výpočte hodnoty

motorového vozidla postupoval likvidátor v súlade s § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
492/2004 Z.z., ktorý predpokladá zahrnutie DPH do celkovej hodnoty motorového vozidla. V dôsledku
uvedeného potom nie je podľa žalobcu dôvod na to, aby mu nebolo poskytnuté poistné plnenie
v celom rozsahu. Záverom na podporu svojej argumentácie citoval z rozsudku Okresného súdu
Bratislava I, č. k. 33Cb/165/2020-119 zo dňa 21.11.2022, rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č. k.

B1-39Cb/94/2022-84zodňa10.10.2023rozsudkuKrajskéhosúduvBratislave,č.k.3Cob/192/2018-228
zo dňa 06.03.2019 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/156/2019 zo dňa 21.05.2020.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu zopakoval, že žalobcovi uhradil
tzv. totálnu škodu na poškodenom motorovom vozidle v sume bez DPH, nakoľko poškodený bol v čase
prvého obstarania poškodeného motorového vozidla platcom DPH, pričom poškodený si pri obstaraní

vozidla uplatnil právo no odpočítanie DPH a o sumu DPH si ponížil svoju daňovú povinnosť alebo
mu sumu DPH štát vrátil. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že vyhláška Ministerstva spravodlivosti
SR č. 492/2004 Z.z. predpokladá zahrnutie DPH do celkovej hodnoty motorového vozidla uviedol, že
logickým a gramatickým výkladom ust. § 2 písm. g) predmetnej vyhlášky nie je stanovenie všeobecnejhodnoty majetku v každom prípade obligatórne späté s DPH. Vyjadril preto názor, že v prípade
totálnej škody na motorovom vozidle, ktorého vlastník bol v čase škodovej udalosti platcom DPH, má
byť všeobecná hodnota tohto poškodeného vozidla stanovená bez DPH, nakoľko na základe takto

stanovenej všeobecnej hodnoty vozidla sa následne poškodenému poskytuje poistné plnenie. Uzavrel,
že v prípade, ak by poškodenému, ktorý je platcom DPH, bola spolu s poistným plnením vyplatená aj
DPH, táto by bola poskytnutá bez právneho dôvodu.
10. K vyjadreniu žalovaného sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalobca, ktorý v
celom rozsahu zopakoval svoju argumentáciu, že i keď je poškodený platcom DPH a motorové vozidlo

využíval na podnikanie neznamená, že mu v súvislosti so zničením vozidla vznikol nárok na jej odpočet,
že poškodenému nevznikol nárok na odpočet DPH v prejednávanom prípade, a že v prípade totálnej
škody na motorovom vozidle niet osoby, voči ktorej by si poškodený mohol DPH odpočítať.
11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako

ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie obsiahnutými v
odvolaním napadnutej časti a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
12. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (ktorý napokon vyplýva aj z obsahu spisu)
žalobca (ako poistiteľ) uzatvoril s VÚB Leasing, a.s. (poistník a vinkulárny veriteľ) dňa 01.02.2019

na dobu neurčitú poistnú zmluvu č. 5544332211, predmetom ktorej bolo poistenie motorového
vozidla ŠKODA OCTAVIA COMBI, EČ: U. pre prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti (č.l. 38).
Zo Zápisu o poškodení motorového vozidla vyplýva, že dňa 30.08.2021 došlo k poistnej udalosti na
poistenom motorovom vozidle, ktorá bola poisťovateľom (žalobcom) zlikvidovaná ako totálna škoda
s následkom zániku poistnej zmluvy (zánik predmetu poistenia). Poistenému (VÚB Leasing, a.s.)

poisťovateľ (žalobca) vyplatil dňa 30.12.2021 poistné plnenie vo výške 6.081,11 eur s tým, že účtovná
zostatková hodnota vozidla ku dňu vzniku škody bola 12.031,17 eur, hodnota zvyškov motorového
vozidla 5.630 eur a spoluúčasť poisteného 320,06 eur (Oznámenie o poistnom plnení k poistnej udalosti
č. 1530.8376/010-7 zo dňa 30.08.2021 - Totálna škoda, č.l. 12). Poistenému teda bola vyplatená
suma zodpovedajúca všeobecnej hodnote vozidla v čase vzniku poistnej udalosti, znížená o hodnotu

použiteľných zvyškov poisteného vozidla (t.j. o hodnotu vozidla v poškodenom stave) a zmluvne
dohodnutú spoluúčasť. V zmysle § 813 ods. 1 Obč. Zák. vzniklo žalobcovi ako poistiteľovi, ktorý poskytol
poistenému poistné plnenie z havarijného poistenia, právo tzv. nepriameho regresu voči škodcovi,
a to do výšky plnenia, ktoré poškodenému poskytol. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzku motorového vozidla, je oprávnený za

poškodeného uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi škodcu; je však povinný
tento nárok preukázať.
13. Podľa § 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, všeobecnou
hodnotou majetku (je) výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom
najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú

by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj
predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je
ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH predmetom dane
a) je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v

postavení zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
"členský štát"),

d) dovoz tovaru do tuzemska.
15. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca všetky zákonné podmienky pre úspešné uplatnenie svojho
regresného nároku voči žalovanému splnil. Poskytol svojmu poistenému poistné plnenie v súlade s
poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami a Občianskym zákonníkom, t.j. vychádzal zo
všeobecnej hodnoty vozidla v čase vzniku poistnej udalosti, od ktorej odpočítal zostatkovú hodnotu

vozidla (resp. hodnotu použiteľných zvyškov vozidla) a spoluúčasť poisteného. Nakoľko škoda na
motorovom vozidle bola likvidovaná ako totálna škoda, vzhľadom na finančnú neúčelnosť opravy
vozidla v dôsledku poškodenia poistnou udalosťou, jeho oprava sa z toho dôvodu nevykonala. Pokiaľ
žalovaný dôvodí svojim vlastným výpočtom výšky škody, keď v sume 12.031,17 eur (všeobecná hodnotavozidla ku dňu vzniku škodovej udalosti) zohľadnil aj DPH, od ktorej sumy následne odpočítal hodnotu
použiteľných zvyškov vo výške 5.630 eur a DPH vo výške 1.066,86 eur, ide o postup, ktorý nemá
zákonnúoporu.Napokonanisámžalovanýnevedel,napodporupreukázaniasprávnostisvojhopostupu,

konkrétne ustanovenie zákona o DPH č. 222/2004 Z.z. uviesť. V odvolaní síce namietal, že v súdnom
konaní navrhol, aby súd prvej inštancie požadoval od žalobcu preukázanie, že poškodenému právo
na odpočítanie DPH nevzniklo (pri kúpe svojho vozidla), resp. nevznikne, nakoľko túto skutočnosť
preveriť nevedel, ide však o tvrdenie, ktorého opodstatnenosť mal dôkazne preukázať sám (t.j. že sa
plnením vo výške 746,80 eur poškodený obohatil). Nosným argumentom žalovaného bolo, že žalobcovi

uhradil totálnu škodu na poškodenom motorovom vozidle v sume bez DPH, nakoľko poškodený bol
v čase prvého obstarania poškodeného motorového vozidla, ako aj aktuálne, platcom DPH, a teda
poškodený si pri obstaraní vozidla uplatnil právo na odpočítanie DPH a o sumu DPH si ponížil svoju
daňovú povinnosť alebo mu sumu DPH štát (finančná správa) vrátil. K tomu odvolací súd dodáva, že
predmetom regresného nároku je plnenie uhradené poisťovňou poškodenému z titulu poistnej udalosti,
teda náhrada škody spôsobená poistnou udalosťou. Ako už bolo uvedené vyššie, nejde o nový nárok,

ale o prechod pôvodného nároku poisteného na náhradu škody. V zmysle ustanovenia § 813 Obč. zák.
došlo poskytnutím poistného plnenia k zákonnej cesii (prechodu) práva poisteného na náhradu škody
voči tretej osobe na poistiteľa. Poistiteľovi teda nevznikajú nové práva voči zodpovednému subjektu,
ale všetky jeho práva sú odvodené od práv poisteného ako oprávneného zo zodpovednostného vzťahu
voči tretej osobe (tá mala svoju zodpovednosť z prevádzky motorového vozidla poistenú u žalovaného).

Prechod práva na náhradu škody na poistiteľa je limitovaný len výškou plnenia, ktorú poistiteľ vyplatil
poistenému, t.j. náhrada škody požadovaná od žalovaného musí kopírovať výšku skutočnej škody.
Samotná skutočnosť, že poškodený je platcom DPH neznamená, že mu v súvislosti so zničením vozidla
vznikol nárok na jej odpočet. Takáto možnosť by prichádzala do úvahy iba pri takom poškodení vozidla,
ktoré bolo odstránené jeho opravou, t.j. ak dôjde k vystaveniu faktúry zo strany servisu za opravu vozidla.

V prípade zničenia motorového vozidla (totálnej škody) niet osoby, voči ktorej by si poškodený mohol
DPH odpočítať. Podľa ust. § 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku, vyhláška predpokladá zahrnutie DPH do celkovej hodnoty motorového vozidla, preto nie
je dôvod, aby žalovaný túto skutočnosť rozporoval a odmietol žalobcovi nahradiť poskytnuté poistné
plnenie v celom rozsahu (aj vrátane DPH). Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že tzv. „Odpočítanie dane

platiteľom“ je v zákone č. 222/2004 Z.z. riešené v ust. § 49 ods. 2 (ide o vymedzenie prípadov, kedy môže
platiteľ dane odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ, pričom citované zákonné ustanovenie prejednávanú skutkovú situáciu
nevymedzuje. Odvolací súd preto považoval argumentáciu žalovaného za právne bezvýznamnú.
16. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá

požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd

stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho
požiadavkami (I. ÚS 50/2004).
17. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, vo vzťahu
k nemu žalovaný v odvolaní osobitnú odvolaciu argumentáciu neuviedol. Z tohto dôvodu tento výrok

nebol podrobený osobitnému prieskumu odvolacieho súdu.
18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo
výroku II) a v súvisiacom výroku o trovách konania (vo výroku III) ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v

spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne procesne úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
20. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 5.534,31 eur

zastavené (I. výrok), nebol napadnutý odvolaním a preto nadobudol právoplatnosť.
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s

ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).