Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 7, 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 32P/140/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324203152
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sátorová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2324203152.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Andreou Sátorovou v právnej veci

navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., A. C. D. XXXX, A., v konaní zastúpený: JUDr.
Ivan Rendek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Šafárikova 1522/42, Galanta, IČO: 52 672 832, a
manželky navrhovateľa: E. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.. B.. H. XX. B.. B.. I. J. XXXXXX,
E., toho času J. K. X, XXXX L., J., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom: G. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, obe bytom ako otec, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo A. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX M.

A., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové
číslo XX, rozvádza.

II. Maloleté deti sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia majú
právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Matka sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého A. sumou XXX,- Eur mesačne a na maloletého

G. sumou XXX,- Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozhodnutia, kde výživné je splatné vždy
do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletých detí.

IV. Styk matky s maloletými deťmi sa neupravuje.

V. Štát nemá nárok na náhradu trov konania.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 23.08.2024 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd rozviedol jeho manželstvo a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas
po rozvode manželstva. Svoj návrh odôvodnil tým, že s manželkou uzatvorili manželstvo dňa 16.8.2008.
U oboch účastníkov konania išlo o manželstvo prvé. Uviedol, že je občanom Slovenskej republiky, a
manželka je štátnou príslušníčkou E.. Dodal, že v súčasnosti manželka žije v J.. S manželkou naposledy
spoločnebývalinaadreseD.XXXXM.A.,kdemalivnájme2izbovýobecnýbyt.Nakoľkonapredmetnom
byte v súvislosti s uhrádzaním nájmu vznikol dlh, obec nesúhlasila s tým, aby si s manželkou vybavili

na uvedenej adrese trvalý pobyt. Na uvedenej adrese býva navrhovateľ spolu s maloletými deťmi aj
naďalej. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti a to G. B., nar. X.X.XXXX, ktorý má toho času 13
rokov a A. B., nar. XX.X.XXXX, ktorý má toho času 15 rokov. Manželstvo s manželkou uzatvárali po
približne roku spoločného vzťahu. Samozrejme, drobné nezhody, ktoré bývajú v každom vzťahu, bolimedzi nimi už od uzatvorenia manželstva, nebolo to však nič zásadné. Približne po piatich rokoch od
uzatvorenia manželstva si však navrhovateľ stále viac začal uvedomovať, že manželke síce odovzdá
celú výplatu, no kedykoľvek od nej potom chcel, aby mu zo zarobených peňazí dala pár eur napríklad

na cigarety alebo niečo iné, odmietla, s tým, že už nemá peniaze. Stále viac mu začala vyhadzovať na
oči, že to, čo zarobí, jej nie je dosť. Rovnako si začal uvedomovať, že majú odlišné názory na výchovu
ich detí. Častokrát, keď prišiel večer domov z práce a pýtal sa manželky, kde sú deti, povedala, že
nevie a ďalej sa venovala sociálnym sieťam na mobilnom telefóne. Hoci chodila občas na brigády, bola
v podstate s deťmi doma. Napriek tomu sa s nimi neučila a venovala sa zase len mobilnému telefónu.

Tiež navrhovateľovi vadilo, že sebe kupovala podstatne drahšie oblečenie ako ich deťom. Opakovane
sa stávalo, že bez toho, aby mu to vopred oznámila, odišla sama na 3 až 4 týždne do E.. Teda nič mu
nepovedala, deti nechala samé doma a jednoducho odcestovala. Dňa 18.3.2019 vyzdvihla manželka
prídavky na deti a odsťahovala sa zo spoločnej domácnosti. Keď sa v ten deň navrhovateľ vrátil večer z
práce, deti doma plakali a manželka už doma nemala žiadne veci. Volal jej, čo sa deje a oznámila mu,
že má nového priateľa a že za ním odišla do J.. Odvtedy neprišla ani raz, a to ani za deťmi. Tým síce

zavolá, podľa navrhovateľovej vedomosti však len približne jeden krát do mesiaca. Napriek tomu, že
deťom motá hlavu, ako ich veľmi ľúbi, pozrieť ich nepríde, na ich výživu žiadnym spôsobom neprispieva
a neposiela im nič ani na Vianoce alebo ich sviatky. Po odchode manželky zo spoločnej domácnosti sa
navrhovateľ postupne dozvedal o jej ďalších neverách počas brigád, na ktoré chodila. Napriek tomu, že
ešte dlho čakal, či sa niečo nezmení a manželka sa nevráti, doposiaľ sa tak nestalo. Preto sa rozhodol už

nečakaťapožiadaťorozvodmanželstva.Manželkasíceojehozámerepodaťnávrhnarozvodnevedela,
keďže spolu nekomunikujú, avšak predpokladá, že jej to bude jedno. Ich vzťah je už len formálny a lásku
k manželke viac navrhovateľ necíti, preto má za to, že rozvrat ich manželstva je kvalifikovaný. Vzťahy
medzi účastníkmi konania sú z vyššie uvedených dôvodov tak vážne rozvrátené, že ich manželstvo
neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Podľa navrhovateľa, hlavnou príčinou

rozvratu manželstva bola nevera zo strany manželky, rozdielnosť pováh a názorov účastníkov konania
na fungovanie rodiny, spoločné hospodárenie, výchovu detí a následné citové odcudzenie. Ohľadne
úpravy práv a povinností k maloletým deťom navrhol obe deti zveriť do jeho osobnej starostlivosti, keďže
matka o ne nejaví od marca 2019 žiadny skutočný záujem. Aj z uvedeného dôvodu tiež navrhovateľ
navrhol, aby súd ponechal styk matky s maloletými deťmi neupravený. Tiež navrhol, aby súd matku

zaviazal prispievať na výživu mal. G. sumou 100,- Eur mesačne a na výživu mal. A. sumou 150,- Eur
mesačne.

2. Dňa 27.11.2024 sa na tunajšom súde uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov, za prítomnosti
navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa, manželky, a kolízneho opatrovníka, za účelom

uzatvorenia rodičovskej dohody. Rodičia na informatívnom stretnutí rodičovskú dohodu neuzavreli.

3. Manželka navrhovateľa sa na informatívnom stretnutí vyjadrila, že s podaným návrhom na rozvod
súhlasí, avšak s tým aby boli maloleté deti zverené do starostlivosti otcovi nesúhlasí. Uviedla, že jedno
dieťa si chce nechať a jedno chce nechať otcovi. Keď sa rozvedie, bude si hľadať prácu, avšak výživné

nevie platiť momentálne žiadne. Uviedla, že je matkou 3 detí (z toho 2 maloleté deti, o ktoré v konaní
ide). Plnoletý syn pochádza z predchádzajúceho vzťahu a už pracuje. Uviedla, že je nezamestnaná,
ale aktívne si hľadá toho času zamestnanie. Občas pracuje príležitostne na poli, ale teraz nepracuje
vôbec. Príjem nemá teda žiadny, živí ju jej priateľ. Priateľ pracuje vo firme a jeho príjem je cca 1000,-
Eur mesačne (400 000 forintov). Priateľ má 15 ročného syna, ktorý s nimi býva v spoločnej domácnosti.

Uviedla, že nemá ani úspory, ani exekúcie, nevlastní majetok vyššej hodnoty. Dodala, že má cukrovku,
ale lieky neberie, nakoľko nemá momentálne zdravotnú kartu a lekár v J. jej nevie predpísať lieky.
Uviedla, že pred polrokom s maloletými deťmi telefonovala a pred 6 rokmi sa naposledy s maloletými
deťmi stretla. Maloleté deti údajne chcela zobrať so sebou, ale otec jej to nedovolil.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie oboznámením sa zápisnicou
s informatívneho stretnutia rodičov a realizovaným výsluchom matky na tomto stretnutí, výsluchom
právneho zástupcu navrhovateľa, navrhovateľa, kolízneho opatrovníka, čítaním sa oboznámil s
potvrdeniami a správami ohľadne navrhovateľa, manželky navrhovateľa ako aj maloletých detí, ako aj
ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:

5. Z predloženého sobášneho listu bolo zistené, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 16.08.2008 M.
A., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu A., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX,poradové číslo XX. U oboch ide o v poradí prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve maloleté
deti, o ktorých sa v konaní koná.

6. Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 4.12.2024 vyplýva, že navrhovateľ je zamestnaný v spoločnosti
N. G. O., s priemerným čistým mesačným príjmom 615,50 Eur. Poberá prídavok na deti v sume 120
Eur. S maloletými deťmi býva v 2-izb. nájomnom obecnom byte v obci A.. Zo svojho príjmu sa snaží
hradiť všetky platby spojené s bývaním, bohužiaľ, nie vždy sa to podarí, nakoľko má na nájomnom
pomerne veľký dlh ešte z minulosti. Okrem toho má aj ďalšie dlžoby, vrátane niekoľkých exekúcií. Dlžoby

na byte vznikli ešte keď s nimi bývala v spoločnej domácnosti manželka, nakoľko peniaze zarobené
navrhovateľom míňala. Dlžoby sa snaží postupne splácať. Uviedol, že mesačná platba za byt je 133,50
Eur, za plyn 44,- Eur a za vodu 34,- Eur za tri mesiace. V súčasnosti mu mesačné platby za elektriku
upravili na sumu 36,- Eur za mesiac. Navrhovateľ ako pravidelné mesačné náklady spojené s bývaním
uviedol minimálne sumu 224,83 Eur, pričom pozostávajú z nasledovných položiek: 133,50 Eur nájom,
44,- Eur plyn, 36,- Eur elektrika, 11,33 Eur za vodu (34 Eur za tri mesiace). Jeho osobné výdavky

predstavujú minimálne sumu 229,- Eur mesačne, pričom pozostávajú z nasledovných výdavkov: 130,-
Eur strava, 10,- Eur oblečenie obuv, 5,- Eur hygienické potreby, 24,- Eur telefón, 60,- Eur cestovanie
autobusom do a z práce. Uviedol, že maloletý A. má toho času 16 rokov a študuje v 1. ročníku Súkromnej
strednej odbornej školy obchodu a služieb G. M. M. J.. Pravidelné mesačné výdavky na maloletého
A. sú minimálne v sume 299,94 Eur, pričom pozostávajú z nasledovných položiek: 130,- Eur strava,

74,94 Eur je alikvotná časť výdavkov na bývanie, 30,- Eur oblečenie a obuv, 5,- Eur hygienické potreby,
25,- Eur cestovné do školy, do 20,- Eur strava v škole, 15,- Eur škola (do školy sa malo uhradiť na
začiatku školského roka suma 7,- Eur na výlet, 5 Eur +2,- Eur poistenie, 40,- Eur ZRPŠ, 5,- Eur triedny
fond, 67,- Eur oblečenie (kuchárske) do školy, 20,- Eur knihy v škole). Maloletý G. má toho času 14
rokov a študuje v 8. ročníku základnej školy v A.. Výdavky na mal. G. sú v sume 249,94 Eur, pričom

pozostávajú z nasledovných položiek: 130,- Eur strava, 74,94 Eur alikvotná časť výdavkov na bývanie,
30,- Eur oblečenie a obuv, 5,- Eur hygienické potreby, 10,- Eur výdavky do školy. Maloleté deti sú zdravé
a okrem bežných ochorení sa neliečia na žiadnu chorobu, s ktorou by boli spojené zvýšené výdavky.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že na informatívnom stretnutí rodičov konanom dňa 27.11.2024 sa manželka
navrhovateľa vyjadrila, že s rozvodom manželstva súhlasí, avšak požaduje, aby jej jedno dieťa bolo

zverené do osobnej starostlivosti. Navrhovateľ uviedol, že síce nepredpokladá, že by konajúci súd čo
len uvažoval o tom, že by bolo jedno z maloletých detí zverených do osobnej starostlivosti manželky,
avšak uviedol, že s tým aj tak nesúhlasí. Poukazuje na to, že manželka mala z predchádzajúceho vzťahu
jedno dieťa (toho času už plnoleté, dokonca už pracuje), o ktoré sa jej starala jej matka v E. a nebolo ani
s ňou. Manželka sa mu pri rozhovore na chodbe v budove súdu rovnako vyjadrila, že chce mladšieho

z ich synov do starostlivosti s tým, že pôjde k jej matke do E.. Navrhovateľ s tým absolútne nesúhlasí a
rozdelenie ich detí na takú diaľku by určite nebolo v ich záujme. Rovnako poukazuje na to, že matka pred
vyše piatimi rokmi opustila spoločnú domácnosť', deti nechala samé doma, keď on bol v práci, vzala
všetky peniaze, ktoré prišli v ten deň ako príspevok na deti a od vtedy ich neprišla ani raz pozrieť. Aj v
deň, kedy pricestovala na informatívne stretnutie rodičov, sa ani len nespýtala na deti, ani neprejavila

snahu, aby ich išla čo len na chvíľu pozrieť. Len sa ponáhľala naspäť do J.. Rovnako poukázal na to, že
doposiaľnadetineprispelaaniraz.Pokiaľideojejtvrdenie,žesinájdeprácu,aleteraznevieplatiťžiadne
výživné, s tým rovnako navrhovateľ nesúhlasil a považoval to len za účelové tvrdenie. Jemu doposiaľ
tvrdila, že si nemohla nájsť prácu, lebo jej neposlal sobášny list. Na informatívnom stretnutí tvrdila, že
sa nemohla zamestnať, lebo nemá vybavenú zdravotnú kartu. Pokiaľ by matka mala čo len elementárnu

snahu sa zamestnať, za obdobie viac ako päť rokov, čo od navrhovateľa odišla do J., si mohla vybaviť
všetky potrebné dokumenty a už dávno sa mohla zamestnať. E., ktorého je štátnou príslušníčkou, J., v
ktorom sa v súčasnosti zdržiava a tiež aj G., kde uzatvorili manželstvo, sú všetko štáty Európskej únie,
preto v prípade skutočného záujmu by už bola dávno zamestnaná a mala vybavené všetky doklady.
Súčasne poukázal na to, že minimálna mzda v J. bola 698 Eur v roku 2024.

7. Súd lustráciou z portálu J. zistil, že minimálna mzda v J. v roku 2025 je 723 Eur.

8. Zo správy Základnej školy A. zo dňa 08.01.2025 vyplýva, že mal. G. chodí do školy upravený a vhodne
hygienicky oblečený. Má zabezpečené všetky potreby a uhradené školské poplatky. Otec spolupracuje

s triednou učiteľkou, informuje sa o maloletom dieťati.9. Zo správy Súkromnej strednej odbornej školy obchodu a služieb s VJM, J. zo dňa 10.01.2025 vyplýva,
že maloletý A. chodí do školy upravený, nie je javiť známky zanedbania, všetky školské platby sú
uhradené, maloletý má pomôcky.

10. Zo správy obce A. zo dňa 17.01.2025 vyplýva, že navrhovateľ nevlastní podľa ich vedomostí žiadny
nehnuteľný majetok, je zamestnaný, na menovaného nebolo podaná žiadna sťažnosť.

11. Dňa 20.01.2025 sa na tunajšom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa bez riadneho

ospravedlnenia nedostavila manželka navrhovateľa, kedy súd pojednával bez jej prítomnosti, v súlade
s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nakoľko manželka navrhovateľa
mala doručenie predvolania riadne vykázané.

12. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že zotrvávajú na podanom návrhu. Dodal, že
vychádzajúc z metodiky ministerstva spravodlivosti, pri vyživ. povinnosti pri 2 mal. deťoch, a s poukazom

na výšku min. mzdy v J. za rok 2024 vo výške 698,- Eur by výživné na mal. G. vychádzalo cca 111,- Eur
a u mal. A. 125,- Eur. Má však za to, že vzhľadom na to, že matka býva v J. už skoro 6 rokov, vzhľadom
k svojmu veku a zdrav. stavu sa mohla už dávno zamestnať a dosiahnuť vyšší príjem ako min. mzdu.
Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby bola matka zaviazaná prispievať na výživu mal. G. mesačne
sumou 100,- Eur a mal. A. sumou 150,- Eur.

13. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 20.01.2025 uviedol na otázku súdu, z akého dôvodu neinicioval
konanie skôr, že nechcel to vôbec doteraz riešiť, avšak toho času už má priateľku 3 roky, s ktorou
však nebýva v spoločnej domácnosti, avšak ich vzťah je harmonický, vážny, a aktuálne považuje za
potrebné manželstvo ukončiť. Vylučuje možnosť manželského spolužitia, je rozhodnutý, že nechce

zotrvať v manželskom zväzku, a preto žiada, aby súd ich manželstvo rozviedol. Na otázku sudkyne,
či bola matka počas uvedeného obdobia v pravidelnom kontakte s deťmi, uviedol, že poslednýkrát
boli v osobnom kontakte v čase, keď opustila spoločnú domácnosť, čiže v roku 2019. S deťmi mala
telefonický kontakt posledný krát cca pred dvoma rokmi. O mal. deti sa neinformuje, s navrhovateľom
v kontakte nie je. Od odchodu neprispela na domácnosť, ani na deti. Matka nemá informáciu ani o tom,

ktorú školu navštevujú maloleté deti.

14. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 20.01.2025 uviedol, že v prípade rozvodu manželstva aj
na základe vyjadrenia mal. detí navrhuje, aby súd zveril maloleté deti do výchovy a starostlivosti otca,
nakoľko 6 rokov sa stará o maloleté deti sám. Styk navrhoval kolízny opatrovník neupraviť, nakoľko 6

rokov neboli v kontakte maloleté deti s matkou a výživné navrhol na mal. A. vo výške 150,- Eur a G.
100,- Eur, nakoľko matka mal. detí nemá žiadne obmedzenie v tom, aby dosahovala príjem taký, ktorý
by si vedela zabezpečiť vlastnou prácou a bola schopná platiť výživné v uvedenej výške na mal. deti.

15. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 20.01.2025 vyplýva, že kolízny opatrovník vykonal šetrenie

v domácnosti navrhovateľa a maloletých detí. Mal. deti bývajú spolu so svojím otcom v prenajatom
2 izbovom byte s príslušenstvom, ktorý je vo vlastníctve obce A.. Mesačné nájomné vrátane energií
predstavuje mesačne sumu 250,00 Eur. Obe mal. deti majú v byte vytvorený priestor na pokojný
spánok, učenie a trávenie voľného času. Obe mal. deti sú zdravé, ich potreby sú primerané veku. Sú
v starostlivosti pediatra J. P. A. v A.. Obe mal. deti majú zabezpečené veci osobnej potreby. Mal. A.

je študentom 1.ročníka Strednej odbornej školy s vyučovacím jazykom maďarským v obci J. v odbore
kuchár. Stravuje sa v školskej jedálni, nenavštevuje žiadne krúžky. Mal. G. je žiakom 8.ročníka Základnej
školy s vyučovacím jazykom maďarským v obci A.. Stravuje sa v školskej jedálni. Vo svojom voľnom
čase hráva futbal. Otec mal. deti je od 09.03.2022 zamestnaný vo firme N. G. O. G. G. M. H., s miestom
výkonu práce vo firme L. a.s. Q. ako pracovník G.. Pracuje na 12 hodinové zmeny a čistým mesačným

príjmom cca 800,00 - 900,00 Eur. Poberá prídavok na dve mal. deti vo výške 120,00 Eur mesačne a
daňový bonus si uplatňuje na dve mal. deti raz za rok. Počas šetrenia bol vykonaný pohovor s oboma
mal. deťmi, ktoré počas pohovoru uviedli, že u otca sa cítia dobre, majú zabezpečené všetky potrebné
veci, v obci majú kamarátov. Mal. A. sa naposledy osobne stretol so svojou matkou pred 5 rokmi kedy
odišla preč a telefonicky s ňou komunikoval naposledy asi pred dvomi rokmi. Mal. G. bol v osobnom

kontakte s matkou pred 5 rokmi a telefonicky naposledy asi pred pol rokom. Obe mal. deti sa vyjadrili,
že po rozvode rodičov chcú zostať v starostlivosti svojho otca.16.Zpísomnéhovyjadreniamatkyzodňa17.03.2025vyplýva,žeposledných6rokovnemohlapracovať,
pretože sa nevedela prihlásiť do zdravotnej poisťovne a preto nebola schopná finančne podporovať
maloleté deti.

17. Z predložených listinných dôkazov matkou dňa 17.03.2025 vyplýva, že toho času je vedené konanie
na R. M. D. A. S. C. XX-XX-X/XXXX, konanie o vydanie čísla zdravotného poistenia a o vydanie dokladu
potvrdzujúceho zánik poistenia cudzinca, ktoré konanie bolo dňa 17.02.2025 prerušené, a to z dôvodu,
že nebolo poskytnuté potvrdenie zo strany Slovenskej poisťovne, o zániku zdravotného poistenia klienta.

18. Súd vlastnou činnosťou prostredníctvom dožiadania J. G. M. L. zo správy doručenej tunajšiemu súdu
dňa 07.02.2025 zistil, že na tamojšom súde neprebieha žiadne konanie týkajúce sa matky mal. detí,
prípadne maloletých detí.

19. Súd dožadoval o poskytnutie informácii aj F. T. R. M. J. (na základe odporúčania J. G. M. L.) ohľadne

informácií, či je matka v J. zamestnaná, či poberá akékoľvek dávky, či má v J. prechodný/trvalý pobyt,
či je zaradená do zoznamu uchádzačov o zamestnanie, avšak do vydania rozhodnutia v konaní súdu
nebola doručená odpoveď z uvedenej inštitúcie.

20. Dňa 07.04.2025 sa na tunajšom súde konalo pojednávanie, na ktoré sa nedostavila navrhovateľka,

ktorá svoju neúčasť ospravedlnila s odôvodnením, že nemá finančné prostriedky na cestovanie na
Slovensko.

21. Právny zástupca navrhovateľa, navrhovateľ ako aj kolízny opatrovník na pojednávaní dňa
07.04.2025 uviedli, že sa pridržiavajú doposiaľ uvedených skutočností, pričom aj kolízny opatrovník aj

navrhovateľ upravili svoj návrh v časti výživného na mal. G., kedy kolízny opatrovník aj navrhovateľ
žiadali, aby súd určil výživné na mal. G. v sume 125 Eur mesačne.

22.Navrhovateľnapojednávaníuviedol,žepoberádaňovýbonusrazročne,zarok2024vsume1758,27
Eur, t.j. 73,26 Eur mesačne na jedno maloleté dieťa

23. Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZR“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok
všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach.
Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

24. Podľa čl. 4 základných zásad ZR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a
podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

25. Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,

byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

26. Podľa § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

27. Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

28. Podľa § 23 ods. 2 ZR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,

a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

29. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), s konaním o rozvod manželstva
je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

30. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavejosobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o

výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú
starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou
starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí
dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže

zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú
takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov
dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

31. Podľa § 25 ods. 1 a 2 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to

neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

32. Podľa § 28 ods.1 a 2 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého
dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich

výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

33. Podľa § 62 ods.1 až 7 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté
dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej

osobnejstarostlivostiobidvochrodičov,súdmôžeschváliťdohodurodičovovýškevýživnéhoalebomôže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.

34. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

35. Podľa § 76 ods. 1 zákona ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

36. Podľa § 43 ods. 1 ZR, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť
vyjadriťsamostatnesvojnázor,máprávovyjadrovaťhoslobodnevovšetkýchveciach,ktorésahotýkajú.V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa
právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca
jeho veku a rozumovej vyspelosti.

37. Podľa článku 12 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu,
ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých
záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

38. Právo dieťaťa byť vypočuté v každom konaní, v ktorom sa rozhoduje o jeho záležitostiach (čl. 12
Dohovoru o právach dieťaťa, § 31 ods. 3 zákona o rodine), mu poskytuje možnosť, aby v konaní prejavilo
svoje stanovisko k otázkam, ktoré sa ho bezprostredne týkajú, a to buď priamo, alebo prostredníctvom
svojho zástupcu, pripadne prostredníctvom príslušného zákonom zriadeného orgánu. Nemožno však
prehliadnuť, že konečné hodnotenie (posúdenie) záujmov maloletého dieťaťa patrí všeobecnému sudu,

v ktorého dispozícii je aj prípadný korektív predstáv a názorov dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej
veci vhodné, resp. všeobecne prospešné, a čo nie, preto na názor maloletého dieťaťa súd prihliada,
a to s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť (U. R. G. C. V. XX. XXXXX XXXX, G. V. X.
U. XXXX/XX).

39. Rozvod manželstva je jediným spôsobom zániku manželstva za života manželov. Jediným
hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Základným kritériom úvahy,
či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené, sú hľadiská objektívne. Rozvrat vzťahov musí byť
kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie
vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa

musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi
manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu
zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu
vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania
harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Kumulatívne

ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie
existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia. Z ojedinelého porušenia manželských
povinností jedného z manželov a z niektorých, hoci amorálnych činov manželov však nemožno vyvodiť
záver o nemožnosti obnovenia vzťahov a spolužitia, keďže vzhľadom na individuálne a povahové
vlastnosti dotknutého manžela sa im nemusí prikladať vážnosť, resp. aj napriek porušeniu manželských

povinností tu stále existujú silné citové väzby a pod. Možnosť obnovenia manželského spolužitia teda
závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.

40. Na rozvod manželstva nie je právny nárok, súd posudzuje návrh na rozvod manželstva z vyššie
uvedených kritérií, teda starostlivo skúma, či sú tu objektívne zákonné predpoklady povolenia rozvodu

manželstva.

41. Nakoľko z výpovede navrhovateľa a taktiež aj manželky navrhovateľa na informatívnom stretnutí, na
pojednávaní ako aj z ich vyjadrení v konaní súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a
trvalo rozvrátené, manželstvo je dlhodobo nefunkčné, manželia nezdieľajú spoločnú domácnosť od roku

2019, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nie je možno očakávať obnovenie manželského
spolužitia, pričom túto možnosť navrhovateľ v konaní vylúčil, čo potvrdila na informatívnom stretnutí
rodičov aj manželka navrhovateľa a uviedla, že s rozvodom súhlasí, súd manželstvo účastníkov konania
rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva súd ustálil rozdielne názory manželov na účel a spôsob
manželského spolužitia a ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté deti, a neveru zo strany manželky

navrhovateľa.

42. Čo sa týka úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, medzi rodičmi
maloletého dieťaťa, súd ďalej rozhodol o zverení maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov
– do starostlivosti navrhovateľa, a teda rozhodol v súlade s návrhom navrhovateľa ako aj kolízneho

opatrovníka. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloleté deti sa od roku 2019,
kedy matka opustila spoločnú domácnosť, nachádzajú v osobnej starostlivosti otca. Od momentu jej
odsťahovania sa z domácnosti s nimi neudržiava osobný kontakt, pričom s maloletým G. naposledy
komunikovala približne pred pol rokom a s maloletým A. pred viac ako dvoma rokmi. Tieto skutočnostivyplývajú zo zhodných vyjadrení oboch rodičov, ako aj maloletých detí pred kolíznym opatrovníkom.
Matka nevykazuje žiadne objektívne prekážky – zdravotné, pracovné, ani iné – ktoré by jej znemožňovali
alebo sťažovali udržiavanie pravidelného kontaktu s maloletými deťmi či poskytovanie im primeranej

starostlivosti. Jej dlhodobá pasivita a nezáujem o maloleté deti poukazujú na to, že sa dobrovoľne
vzdala starostlivosti o maloleté deti a tým aj rodičovskej zodpovednosti. V konaní nebolo zo strany
matky nijako preukázané, že by jej otec bránil v osobnom styku alebo v komunikácii s deťmi. Súd
taktiež v kontexte zákonných ustanovení a vyššie uvedenej judikatúry prihliadol na názor maloletých
detí, kedy mal v konaní preukázané výsluchom maloletých pred kolíznym opatrovníkom, že maloleté deti

si želajú ostať v starostlivosti otca, u ktorého sa cítia dobre. Pokiaľ ide o názor samotného maloletého
dieťaťa, súd môže tento názor brať do úvahy, ak je dieťa dostatočne vyspelé a schopné vyjadriť svoje
želania a potreby, pričom v tomto konaní ide t. č. už o 14 a 16 ročné deti, ktoré sú zdravé a schopné
samostatne formulovať svoje názory a myšlienky, na základe čoho súd na názor maloletých prihliadol pri
rozhodovaní ako značne relevantný. Súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že v zmysle správy kolízneho
opatrovníka aj správ zo škôl, ktoré maloleté deti navštevujú, je zrejmé, že o maloleté deti je riadne

postarané a u otca majú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývoj maloletých
detí. Súd nevyhovel návrhu matky na zverenie jedného z maloletých detí do jej osobnej starostlivosti,
keďže takéto rozhodnutie by bolo v rozpore s princípom zachovania súrodeneckých väzieb, ktorý je
stabilne rešpektovaný ako súčasť najlepšieho záujmu dieťaťa. Maloleté deti od narodenia vyrastali
spoločne, a to vrátane obdobia po rozpade spoločnej domácnosti rodičov, pričom aj po odsťahovaní

matky zotrvávajú bez prerušenia v spoločnej domácnosti u otca, kde majú vytvorené medzi sebou
pevné vzťahové väzby. Rozdelenie súrodeneckej dvojice by predstavovalo neodôvodnený zásah do ich
emocionálnej stability a kontinuity v rodinnom prostredí, ktorý by mohol viesť k narušeniu ich psychickej
pohody,pocitubezpečiaaidentity.Takýtozásahbynebolprimeranýaniopodstatnený,najmäzasituácie,
keď matka dlhodobo neprejavuje aktívny záujem o starostlivosť o maloleté deti a absentuje relevantná

zmena okolností, ktorá by odôvodňovala úpravu aktuálneho stavu. Matka navyše ani nijakým spôsobom
neodôvodnila, prečo navrhuje jedno z maloletých detí zveriť do svojej osobnej starostlivosti a dokonca
súdu ani neuviedla, ktoré z mal. detí by malo byť zverené do jej osobnej starostlivosti. Za tejto situácie
súd považoval zotrvanie detí v stabilnom prostredí, v ktorom sa dlhodobo maloleté deti nachádzajú,
že je v najlepšom záujme maloletých detí. Ich zverenie do osobnej starostlivosti navrhovateľa tak

zodpovedá nielen aktuálnemu faktickému stavu, ale aj potrebám maloletých detí na stabilitu, kontinuitu
a emocionálne bezpečné prostredie.

43. Súd rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,
nakoľko vo výkone svojich rodičovských práv a povinností rodičia doposiaľ neboli súdom obmedzení,

ani pozbavení, resp. im nebol súdom ani pozastavený ich výkon a pre takéto rozhodnutie súčasne ani
neboli zistené dôvody.

44.Prirozhodovaníovýškevýživnéhosúdvychádzalzodôvodnenýchpotriebmaloletýchdetísohľadom
na ich vek, zdravotný stav, ako aj zo schopností a možností rodičov podieľať sa na uspokojovaní potrieb

maloletých detí. Súd určil výživné v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka a návrhom navrhovateľa.
Maloletý G. má toho času 14 rokov a navštevuje základnú školu, vyčíslené výdavky na maloleté dieťa
sú priemerne mesačne v sume 250 Eur. Maloletý A. má toho času 16 rokov, navštevuje strednú školu,
priemerné mesačné výdavky na maloleté dieťa sú v sume 300 Eur. Súd ustálil, že výdavky maloletých
detí sú bežné a veku primerané. Navrhovateľ je zamestnaný v spoločnosti N. G. O., s priemerným čistým

mesačným príjmom 615,50 Eur. Poberá prídavok na deti v sume 120 Eur. S maloletými deťmi býva
v 2-izb. nájomnom obecnom byte v obci A.. Navrhovateľ ako pravidelné mesačné náklady spojené s
bývaním uviedol minimálne sumu 224,83 Eur, pričom pozostávajú z nasledovných položiek: 133,50 Eur
nájom, 44,- Eur plyn, 36,- Eur elektrika, 11,33 Eur za vodu (34 Eur za tri mesiace). Jeho osobné výdavky
predstavujú minimálne sumu 229,- Eur mesačne, pričom pozostávajú z nasledovných výdavkov: 130,-

Eur strava, 10,- Eur oblečenie obuv, 5,- Eur hygienické potreby, 24,- Eur telefón, 60,- Eur cestovanie
autobusom do a z práce. Navrhovateľ hradí všetky výdavky na maloleté deti sám, nakoľko matka
aktuálne na ich výživu neprispieva. Matka v konaní uviedla, že je dlhodobo nezamestnaná, občasne
brigáduje, žije v domácnosti priateľa v Maďarsku, ktorý hradí jej výdavky. Uviedla, že posledných 6
rokov nemohla pracovať, pretože sa nevedela prihlásiť do zdravotnej poisťovne a preto nebola schopná

finančne podporovať maloleté deti. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z toho, že matka
maloletých detí iné vyživovacie povinnosti nemá, nakoľko jej tretie dieťa je už plnoleté. Napriek tomu, že
matka je toho času nezamestnaná a nemá príjem, súd túto skutočnosť vyhodnotil tak, že nezamestnaná
jevdôsledkusvojhonezodpovednéhosprávania.Matkaakodôvodnezamestnaniauviedla,žetohočasunemá vybavené doklady na to, aby mohla byť riadne zamestnaná v zahraničí, pričom súd konštatuje,
že táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu maloletých detí, a uvedené konanie matky považuje za
nezodpovednévprípaderodiča,ktorýmápovinnosťvyživovaťsvojemaloletédeti.Zasituácie,keďJ.ako

členský štát Európskej únie poskytuje občanom iných členských štátov rovnaký prístup k pracovnému
trhu a garantuje slobodu pohybu a zamestnávania, súd nepovažuje za dôveryhodné tvrdenie matky, že
jej dlhodobá nezamestnanosť – trvajúca viac ako šesť rokov – je spôsobená výlučne administratívnymi
prekážkami na strane verejných inštitúcií a nevyriešenou dokumentáciou. Súd v tomto smere prihliadol
aj na skutočnosť, že matka plynulo ovláda maďarský jazyk, čo jej reálne umožňuje plnohodnotnú

integráciu do pracovného prostredia v danej krajine a efektívnu komunikáciu s úradmi. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že absencia zamestnania na strane matky je dôsledkom
jej pasívneho postoja a nedostatočnej osobnej iniciatívy, a nemožno ju ospravedlniť objektívnymi
prekážkami vyplývajúcimi zo strany štátnych orgánov J.. Súd má za to, že je v schopnostiach a
možnostiach matky prispievať na maloleté deti súdom určeným výživným vo výške, ktorú súd považoval
za primeranú. Rovnako matka ani nepreukázala, že by trpela závažnými zdravotnými problémami, resp.

ochoreniami, ktoré by jej neumožňovali uplatniť sa na trhu práce, prípadne, že z objektívnych dôvodov
nie je schopná zabezpečiť svoj príjem na takej úrovni, aby si mohla svoju vyživovaciu povinnosť riadne
plniť. Súd v zmysle uvedeného určil matke povinnosť prispievať na mal. A. sumou 150 Eur a na mal.
G. sumou 125 Eur, kedy vychádzal z minimálneho predpokladaného príjmu matky, ktorý by v J. mohla
dosiahnuť pri zamestnaní na plný pracovný úväzok, čo bolo lustráciou súdu zistené na sumu 723 Eur,

čo je minimálna mzda v J. (súd však vzhľadom na vek matky vidí u nej potencialitu aj na vyšší príjem).
Takto určené výživné zodpovedá aj J. J. G. G. E., pre výpočet výživného rodičov k deťom (ďalej len
„metodika“), ktorá je platná pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti pre povinného rodiča, kedy súd
v danom prípade vychádzal pri určení výživného z potencionálneho príjmu matky v sume 723 Eur. Pokiaľ
súd vychádzal z tejto metodiky, pre jedno dieťa vo veku 10 - 19 rokov na druhom stupni základnej školy

a na strednej škole je možné postihnúť príjem povinného rodiča vo výške 16 – 18 % z príjmu pri dvoch
vyživovacích povinnostiach, t.j. v prípade matky je to suma vo výške 115 - 130 Eur na jedno dieťa s
tým, že je potrebné zároveň zohľadniť aj vzťah povinného rodiča s maloletým dieťaťom, resp. akým
spôsobom sa tento podieľa nad rámec súdom určeného výživného na výchove maloletého dieťaťa, čo
u matky nie je splnené, nakoľko tá sa nepodieľa na starostlivosti o maloleté deti nijakým spôsobom ani

neprispieva nad rámec vyživovacej povinnosti, a súčasne, maloleté deti sú už vo veku, kedy nevyžadujú
osobnústarostlivosťvtakejmiereapretobyanisúdnaprípadnývýkonakejkoľvekstarostlivostizostrany
matky pri určení vyživovacej povinnosti už neprihliadal. Povinnosť prispievať na výživu maloletých detí
totiž nemôže byť vykompenzovaná v určitom vyššom veku už osobnou starostlivosťou rodiča, najmä
keď maloleté deti sú toho času 14 a 16 ročné, pomerne samostatné, zdravé, nevyžadujú zvýšenú mieru

starostlivosti ako je bežné pre deti v ich veku. Uvedené vyplýva aj z Metodiky Ministerstva spravodlivosti
pre výpočet výživného rodičov, ktorá uvádza, že dieťa je samostatnejšie s postupným dospievaním a vo
všeobecnostisaznižujemieraosobnejstarostlivostirodičaodieťa.Pricharakterestarostlivostiodieťasa
prihliada na vek dieťaťa, ale primárne na reálnu náročnosť starostlivosti o dieťa v závislosti od toho, či ide
o zdravé dieťa alebo dieťa choré. Ďalej sa prihliada na potrebu zabezpečovať a manažovať mimoškolské

aktivity dieťaťa (odvoz na krúžky), potrebu náročnejšej prípravy na vyučovanie podľa intelektuálnych
schopností dieťaťa a pod. Z uvedeného dôvodu tak súd ustálil, že je potrebné matku zaviazať prispievať
na výživu maloletých detí sumou 125 Eur (na G.) a 150 Eur (na A.), ktorá sa rovná 50 % vyčíslených
bežných výdavkov maloletých detí, a to aj vzhľadom na vek a potreby maloletých detí. Pokiaľ otec
prispeje na výživu maloletého G. mesačne sumou 125,- Eur a matka sumou 125,- Eur, pripočíta sa

prídavok na maloleté dieťa v sume 60 Eur, a daňový bonus v sume 73,26 Eur, tak na strane maloletého
dieťaťa vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 383,26,- Eur mesačne, čím vznikne zatiaľ
dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého G.. Pokiaľ otec prispeje na
výživu maloletého A. mesačne sumou 150- Eur a matka sumou 150,- Eur, pripočíta sa prídavok na
maloleté dieťa v sume 60 Eur, a daňový bonus v sume 73,26 Eur, tak na strane maloletého dieťaťa

vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 433,26- Eur mesačne, čím vznikne zatiaľ dostatok
finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého A.. Výška výživného stanoveného nad
rámec bežných výdavkov môže byť využitá na pokrytie mimoriadnych nákladov, ktoré sú u maloletých
detí vzhľadom na ich vek a pokročilý stupeň štúdia predvídateľné. Tento príspevok zároveň môže slúžiť
na financovanie voľnočasových aktivít, ktoré nie sú zahrnuté v bežných výdavkoch vyčíslených na

maloleté deti. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym potrebám
maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. Splatnosť výživného súd určil v súvislosti
s ustálenou súdnou praxou do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletých detí.45. Súčasne súd rozhodol tak, že styk matky s maloletými deťmi neupravuje. Súd nepristúpil k úprave
styku matky s maloletými deťmi, keďže v súčasnosti tento styk reálne neprebieha a od roku 2019,
teda po odsťahovaní matky zo spoločnej domácnosti, dochádza len k minimálnemu, sporadickému

kontaktu výlučne formou telefonickej komunikácie s maloletými deťmi. Z dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že matka dlhodobo nejaví aktívny záujem o osobné stretnutia s deťmi, a to ani v minimálnom
rozsahu, pričom sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, konkrétne v J.. Vzhľadom na túto skutočnosť súd
dospel k záveru, že v súčasnom štádiu nie je opodstatnené pristupovať k úprave styku vymedzením
konkrétneho režimu. Upravovať styk rodiča s maloletými deťmi má význam v prípadoch, kedy existuje

reálny predpoklad, že bude aj v skutočnosti uskutočňovaný, čo však v predmetnej veci absentuje.
Vzhľadomnadlhodobúpasivitumatkyajejfaktickúneprítomnosťvživotemaloletýchdetísúdvyhodnotil,
že aktuálne neexistuje potreba právneho usporiadania styku matky s maloletými deťmi.

46. Podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), o povinnosti
nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 155 ods. 1

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), každý má právo konať pred súdom
v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké
možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Podľa
§ 155 ods. 2 C.s.p., trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému
rozumie, znáša štát.

47. Z dôvodu, že matka maloletých detí neovláda slovenský jazyk a komunikuje v maďarčine, uznesením
tunajšieho súdu č.k. XXX/XXX/XXXX – XX zo dňa 20.12.2024 bola v predmetnej veci ustanovená za
tlmočníka T. T. P., s miestom výkonu činnosti I. XXXX/X, F., a uznesením č.k. XXX/XXX/XXXX – XX zo
dňa 21.01.2025 súd ustanovil za prekladateľa J. N. G., s miestom výkonu činnosti I. XXXX/XXXXXXX

L. G.. Výrok o trovách štátu sa opiera o ust. § 155 C.s.p. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, že štát
nemá nárok na náhradu trov konania.

48. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie pre navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa
a kolízneho opatrovníka, nakoľko po vyhlásení rozsudku sa tohto svojho práva v súlade s ustanovením
§ 368 CSP voči súdu vzdali.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre manželku navrhovateľa v lehote 15 dní od doručenia na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné (§ 360 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z. z.) elektronicky
do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú
schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno

podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995
Z. z.).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom

premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.