Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 3Csp/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924201710
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lívia Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6924201710.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

3 3Csp/33/2024

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Líviou Mikulášovou v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – Ružinov, zast.:
Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – Ružinov, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 3.000,-
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

3 3Csp/33/2024

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

18 3Csp/33/2024

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.04.2024 sa žalobca domáhal od
žalovaného zaplatenia 3.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 3.000,- eur od
24.06.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
podľa § 524 a nasl. zákona č. 40//1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 23.06.2023 medzi
postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči

žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek
písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku
voči postupcovi po dobu dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

3. Postupca uzatvoril so žalovaným podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku dňa 27. 02. 2019 zmluvu č. 5155044166, ktorej súčasťou
sú Všeobecnéobchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov, pričom k samotnému uzatvoreniu

zmluvy došlo elektronicky prostredníctvom služby Internetbankingu pomocou tzv. bezpečnostného
predmetu (GRID kartou, SMS kľúčom, alebo elektronickým osobným kľúčom a to priamo cez kanál
Internetbankingu alebo prostredníctvom nahrávaných čítacích hlášok (v prípade, ak sa zmluva uzatvára
prostredníctvom telefónneho rozhovoru).4.Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení

zmluvnýchpovinnostíaďalšienáležitostisúupravenévzmluveavoVOP.Žalovanýnapriekopakovaným
výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s § 53 ods. 9 zákona č. 4/1964 Zb. Občiansky
zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia tohto práva na vyhlásenie
mimoriadnejsplatnostiúveru,neplnilvstanovenýchtermínochsplátky,čímporušilsvojupovinnosťpodľa
zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške

10 675,46 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 10 675,46 eur, z riadneho úroku vo výške 0,00 eur, zo
zmluvného úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,00 eur, z úroku z omeškania po zosplatnení
vo výške 0,00 eur, z poplatkov vo výške 0,00 eur v súlade s prílohou k Zmluve, kde postupca deklaruje,
že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaný bankovým systémom
a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky
nevykonal žiadne úhrady.

5.Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 3.000,- eur, pričom pozostáva
z neuhradenej istiny úveru vo výške 3.000,- eur, zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 7675,46 eur, ktorá
pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 7 675,46 eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca
si uplatňuje úrok z omeškania od 24.06.2023, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia

pohľadávky.

6. Súd vo veci vydal dňa 07.5.2024 platobný rozkaz proti ktorému podal včas odpor
žalovaný. V podanom odpore namietal doručovanie zásielok zo strany žalobcu, uviedol, že z dôvodu,
že odosielateľ nesie dôkazné bremeno o tom, že adresátovi prejav vôle došiel, je potrebné, aby zvolil

taký prostriedok prenosu prejavu vôle, ktorým bude môcť v prípade súdneho sporu o účinkoch dôjdenia
tieto účinky dokázať. Ďalej namietal neprimerane vysokú úrokovú sadzbu vo výške 14,90%, ktorú
považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na to, že žalobca nie je nositeľom bankovej
licencie. Namietal, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou pri overovaní schopnosti spotrebiteľa
splácať úver. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a konanie veriteľa a následne žalobcu

predstavuje nekalé obchodné praktiky. Namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko žalobca
nemá povolenie od Národnej banky Slovenska poskytovať úvery. Postúpenie pohľadávky banky zo
spotrebiteľskej zmluvy voči jej klientovi spotrebiteľovi na inú osobu, ktorá nie je bankou je neplatné, ak
je takéto postúpenie v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Tvrdil, že banka vôbec nemôže postúpiť
svoju pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu ako je iná banka, nakoľko takéto postúpenie

by bolo absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo
v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. Navyše podľa v odpore citovaných rozhodnutí
krajských súdov patrí zosplatnenie úveru pod správu úveru, na ktorú má však právo len banka.
Uplatnený nárok žalobcu tak neuznáva čo do dôvodu a výšky a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť
ako nedôvodnú. Taktiež z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Namietal platenie úrokov aj po

zosplatnení úveru. Ďalej uviedol, že žalobca v zmluve o úvere č. 5155044166 zo dňa 27.02.2019
( v súdnom spise iba Potvrdenie o uzavretí zmluvy s textom s veľmi drobnými písmenami) ešte pred jej
podpisom nastavil veľmi sofistikované právnické pasce, ktoré bežný spotrebiteľ nedokáže identifikovať
a teda ani odborne pochopiť. Zmluvu s právnickými pascami dal veriteľ žalovanému podpísať s tým
vedomím, že zmluva je v súlade so zákonom, ale až teraz viem, že veriteľ mi klamal od prvého kontaktu

s ním. Mám za to, že žalobca nepredložil tú relevantnú zmluvu ako dôkaz nášho zmluvného vzťahu,
chýbajú ďalšie doklady, ktoré mu dal žalobca podpísať a nedal mu z nich ani kópie, myslí, že sa jedná
o dojednanie o rozhodcovskom súde a ešte niečo, čo si nepamätá. Má za to, že vzájomné finančné
plnenia sa kvôli matematickej presnosti musia popisovať presnými číselnými údajmi o tom, akú finančnú
čiastku veriteľ reálne požičal spotrebiteľovi a akú finančnú čiastku spotrebiteľ veriteľovi preukázateľne

vrátil. Namieta, že veriteľ poskytnutie úveru vo výške 19.100,- eur nepreukázal výpisom z bankového
účtu o požičaní tejto sumy žalovanému, pretože zmluva nie je dôkazom o reálnom poskytnutí úveru.
Žalobca súdu predložil len svoj interný doklad, podľa ktorého sa pracným spôsobom dá vylúštiť, že
žalovaný uhradil veriteľovi spolu 16.611,26, čo je ale len podľa interného dokladu veriteľa a nie je
možné predložené dôkazy považovať za relevantný dôkaz. Poplatky účtované veriteľom považuje za

neprijateľnú zmluvnú podmienku veriteľa. Žalobca v žalobe ani len dôkazmi neuviedol čiastku plnení
žalovaného v prospech veriteľa. Rozporuje čiastku plnení žalovaného žalobcovi v sume 16.611,26 eur,
tvrdí, že môže byť aj vyššia. Tvrdí, že ak žalovaný uhradil žalobcovi sumu 16.611,26 eur, potom pri
rešpektovaní existencie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve veriteľa (aj nekompletná zmluva)by mal žalovaný vrátiť žalobcovi sumu 2.488,74 eur (19.100 – 16.611,26 eur). Výslovne popiera všetky
vžalobeuvedenéskutkovétvrdeniaprotistrany,vžalobeabsentujeajfinančnézhrnutiečiastkyžalobcom
reálne požičanej istiny žalovanému, absentuje sumár úrokov, sumár poplatkov, nákladov vymáhania aj

po vyhlásení okamžitej splatnosti. Žalovaný tak rozporuje, existenciu celej zmluvy o úvere, (žalobca ju
v konaní nepredložil), splátkový kalendár ako osobitnú listinu podpísanú zmluvnými stranami, doručenku
o prevzatí oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti a doručenie oznámenie o postúpení pohľadávky,
obchodné podmienky podpísané zmluvnými stranami, splnomocnenie veriteľa. Na základe uvedeného
navrhuje, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu a zároveň, aby súd nezaviazal žalovaného na

platenie trov konania. Ak súd žalobe vyhovie, požaduje splácanie dlžnej čiastky v splátkach po 50 eur
splatných ku 25. dňu v mesiaci.

7. Žalobca v replike zo dňa 04.07.2024 uviedol, že dňa 14.12.2020 postúpil postupca
na žalobcu pohľadávku z úverovej zmluvy v celkovej výške 10.675,46 eur, ktorá pozostávala z istiny
o výške 10.675,46 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný v dňoch

27.02.2019 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 19.100,00 eur. V prílohe predložil výpis z úveru,
z ktorého je zrejmé čerpanie úveru na čísla účtu, ktoré patrili žalovanému. Žalobca si v rámci svojho
dispozičného oprávnenia uplatňuje v tomto konaní len časť neuhradenej istiny úveru vo výške 3.000,-
eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 7.675,46 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny vo výške
7.675,46 eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Pri skúmaní formy právneho úkonu (Zmluvy o úvere)

je potrebné vychádzať z úpravy zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku, ktorý predpokladá možnosť využitia finančnej služby prostriedkom diaľkovej komunikácie
(najmä elektronickou poštou, telefónom, faxom, na základe adresného listu, ponukového katalógu a
pod., viď § 2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z. z.). Zákon definuje zmluvu na diaľku ako zmluvu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom

prostriedkov diaľkovej komunikácie (§ 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z.). Za finančnú
službu právna úprava pokladá okrem iného aj službu poskytovanú veriteľom, ktorý poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania (§ 2 písm. b/ bod. 7 zákona č. 266/2005 Z. z.);
poznámka k uvedenému ustanoveniu odkazuje na § 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, ktorý bol neskôr nahradený zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon

tak umožňuje pri dojednávaní finančných služieb na diaľku využiť aj moderné technológie, ako je
internet, koniec koncov, tento spôsob možno v súčasnosti považovať za úplne bežný, obvyklý, rýchly a
štandardný,zktoréhodôvodunemožnoodstránprikontraktáciivyžadovaťvyhotoveniezmluvyvlistinnej
forme s vlastnoručným podpisom
(ktorý zákon ani nepredpisuje), pretože by to poprelo zmysel predmetnej úpravy. Rovnako poukazujeme

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži 3/2010 zo dňa 20.1.2011, podľa ktorého „pod pojmom
elektronický podpis je nevyhnutné okrem zákonnej definície (§ 3, § 4 zákona č. 215/2002 Z. z. o
elektronickom podpise v znení neskorších predpisov) zaradiť aj také
formyelektronickéhopodpisu,ktorézákonnedefinuje,akonapr.jednoduchéuvedeniemenaapriezviska
odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie, alebo podpisový vzor, ktorý sa automaticky pripojí k

odosielanej e-mailovej správe, alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré zmluvné alebo iné strany
považujú za identifikačný kód, v súlade s ktorým sú schopné identifikovať odosielateľa. Predmetné
druhy elektronických podpisov je nevyhnutné považovať za elektronický podpis v zmysle významu tohto
pojmu". Právny predchodca žalobcu dňa 27.02.2019 akceptoval listom s názvom Potvrdenie o uzavretí
zmluvy (ďalej len „Zmluva“) návrh žalovaného. Na základe uvedených právnych skutočností bola medzi

žalovaným a právnym predchodcom žalobcu uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 5155044166 v
zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v celkovej výške 19 100,00 € s fixnou úrokovou sadzbou
14,90 % a výškou splátky 370,51 € v počte splátok 96 od 25.04.2019 do 25.03.2027.
Nakoľko k uzatvoreniu zmluvy došlo prostredníctvom služby Internetbanking, klient (žalovaný) podpísal
potvrdenie elektronicky tzv. bezpečnostným predmetom (GRID kartou,

SMS kľúčom, alebo elektronickým osobným kľúčom (EOK)) a to priamo cez kanál Internetbanking-
u alebo prostredníctvom nahrávaných čítacích hlášok. Ďalej poprel tvrdenie žalovaného, že nie je
držiteľom bankovej licencie, a preto nemohol platne nadobudnúť pohľadávku zo zmluvy. Poukázal na
ustanovenie §§ 17, 20 ods. 1 zák. č. 129/2010 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca preto v
zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je aktívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko v

predmetnom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá bola v čase postúpenia predčasne splatná
na subjekt, ktorý je od 05.08.2016 držiteľom oprávnenia poskytovať úvery bez obmedzenia v rozsahu
v zmysle rozhodnutia Národnej banky Slovenska dostupného na webovom odkaze v nasledovnom
zmení: Národná banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom ako útvar príslušný na konaniea rozhodovanie v prvom stupni podľa ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade
nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení udeľuje spoločnosti EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 82109 Bratislava-mestská časť Ružinov (ďalej len „účastník konania')

podľa ustanovenia § 20 a § 20a zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania
spotrebiteľských úverov. Ďalej poprel tvrdenie žalovaného, že postúpenie pohľadávky z pôvodného
veriteľa na žalobcu je v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Uviedol, že žalovaný bol v omeškaní

so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na
úhradu omeškaných splátok a to: 1/ výzvou pred zosplatnením zo dňa 20.01.2023, 2/ výzvou označenou
ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, 3/ výzvou zo dňa 17.03. 2023 spolu s podacím
hárkom a potvrdením zo stránky slovenskej pošty o doručení tejto zásielky. Z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR v sp. zn. 7 Cdo 26/2017 zo dňa 28.marca 2018 vyplýva, za akých podmienok je možné

postúpiť pohľadávku banky, a to zmluva o postúpení pohľadávky musí mať písomnú formu, banka musí
písomne vyzvať dlžníka na splnenie pohľadávky a dlžník musí byť nepretržite viac než 90 dní v omeškaní
s plnením svojho záväzku. Uvedené podmienky sú podľa názoru žalobcu splnené. Zmluva o postúpení
pohľadávkymápísomnúformuadlžníkbolvýzvouzodňa17.03.20233vyzvanýnasplneniepohľadávky,
pričom toto omeškanie trvalo aj po odoslaní výzvy na úhradu.

8. Žalobca rozporoval tvrdenie žalovaného, že pohľadávka je premlčaná, keď tvrdil, že žalobca podal
na súd žalobu dňa 18.04.2024. Uplatnenie práva nastalo podaním zo dňa 22.02.2023, pričom v súlade
so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka došlo k uplatneniu tohto práva pre nesplnenie splátky, ktorej splatnosť bola datovaná na

25.10.2022. Premlčacia doba tak začala plynúť odo dňa 26.01.2023, teda prvý deň nasledujúci po troch
mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, pre ktorú nastalo zosplatnenie dlhu a uplynula by
26.01.2026. Nárok žalobcu tak premlčaný nie je ani len v jeho časti.

9. Ďalej uviedol, že žalovaný v podanom odpore konštatuje, že Zmluva o úvere obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky, avšak žalobca nikde nenachádza akékoľvek relevantné tvrdenia o tom, ktoré
zmluvné dojednania by mali byť neprijateľné. Taktiež žalovaný uvádza, že zmluva nemá náležitosti
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ale v celom vyjadrení nenachádzame zmienku o tom, ktoré
náležitostibytomalibyť.Ďalejžalobcauvádza,ževspornomprípadesiuplatňujelenčasťrozdielumedzi
poskytnutými finančnými prostriedkami a úhradami žalovaného. Žalobca si v rámci svojho dispozičného

oprávnenia uplatňuje v tomto konaní len časť neuhradenej istiny úveru vo výške 3 000,00 €. Akékoľvek
námietky o bezúročnosti a bezpoplatkovosti preto považuje za nadbytočné. Za nedôvodné považoval
námietky žalovaného týkajúce sa skúmania bonity žalovaného. Uviedol, že existujúce peňažné záväzky
veriteľ overil dopytom do úverového registra dňa 20.02.2019 z ktorého je zrejmé, že žalovaný mal v
čase poskytnutie úveru záväzky vo výške 835,00 €. Úver s mesačnou splátkou vo výške 313,00 € bol

vyplatený poskytnutým úverom. Nový úver bol poskytnutý s mesačnou splátkou 370,51 €. Výdavky
na peňažné záväzky spotrebiteľa teda boli vo výške 892,51 €. Veriteľ overil čistý príjem spotrebiteľa
vo výške 9 866,00 € na základe finančných výkazov, nakoľko išlo o príjem z podnikania. Veriteľ teda
počítal s mesačným čistým príjmom vo výške 9 866,00 €. V rámci nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa v celkovej sume 205,07 €, nakoľko

spotrebiteľuviedolrodinnýstavslobodnýapočetčlenovdomácnosti0.Veriteľzároveňzohľadnilvsúlade
s opatrením rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa,
životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 20 % - teda 1
932,19 € ((9866,00 € - 205,07 €) * 20%). V dokumente výpočet primárnej návratnosti, zohľadnené ako
„Ukazovateľ schopnosti splácať nesmie prekročiť hodnotu 0,80“ (1 – 20%). Celková výška nákladov

na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške 2 137,26 €. Uvedené v
zmysleopatreniaNBSreprezentujeobvyklémesačnévýdavkyspotrebiteľovnastravu,bývanie,ošatenie
a pod.. Výpočet DSTI bol teda realizovaný nasledovne: DSTI = 892,51 € / 9 866,00 € - 2137,26 € DSTI
= 0,115479366623 Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1, a preto bola schopnosť splácať poskytnutý
úver posúdená v súlade s Opatrením a ZoU. Pokiaľ ide o poplatky či náklady úveru tie predstavujú

zmluvné ustanovenia, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a preto sú podľa
názoru vylúčené zo súdneho prieskumu neprijateľných podmienok, tým netvrdí, že by boli v rozpore s
akýmkoľvekpredpisom.Ideocenuzaposkytnutiepeňažnýchprostriedkov.Rovnakýzáverprijalaičeská
právna teória, podľa ktorej cenovým dojednaním sú aj dojednania v úverových zmluvách o poplatkoch,ktoré sú tak vylúčené z prieskumu ich prípadnej neprijateľnej povahy podľa smernice o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (smernica Rady č. 93/13/EHS) (stanovisko Najvyššieho súdu
Českej republiky zo dňa 24.04.2014, podľa ktorého poplatky za správu úveru nepodliehajú prieskumu).

10. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 23.07.2024 uviedol, že to, že žalobca si nárokuje len dielčiu čiastku
3.000,- eur je potvrdením o nekalosti jeho konania. Naďalej zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.
Úrokovú sadzbu vo výške 14,90 % opakovane považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zaoberal
sa otázku dôjdenia prejavu vôle žalovanému a uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že

žalovanémuprejavvôledošiel.Namietal,žežalobcavkonanínepredložilspotrebiteľskúzmluvu.Naďalej
zotrval na svojich tvrdeniach, že žalobca nemá bankovú licenciu, že nemá aktívnu vecnú legitimáciu,
že právny predchodca žalobcu nedostatočne skúmal bonitu žalovaného, že žalobca požičanie sumy
19.100 eur nepreukázal výpisom z bankového účtu, žalobca predložil súdu len svoj interný doklad, podľa
ktorého sa pracným spôsobom dá vylúštiť, že žalovaný uhradil veriteľovi spolu 16.611,26 eur, čo je ale
len podľa interného dokladu veriteľa a nie je možné predložené doklady považovať za relevantný dôkaz.

Poplatky účtované veriteľom považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Naďalej zotrval na svojich
doterajších vyjadreniach.

11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.08.2024 uviedol, že došlo k riadnemu zosplatneniu úveru. Zároveň
má za to, že predložené podacie hárky sú dostatočným dôkazom o riadnom odoslaní zásielky na

dohodnutú adresu a poukázal pri tom na rozhodnutia Krajského súdu Žilina, sp. zn. 9CoCsp/9//2021
z 22.04.2021, Krajského súdu v Prešov, sp. zn. 13CoCsp/43/2020 z 18.05.2021 a Krajského súdu
v Trnave, sp. zn. 11CoCsp/52/2021 z 25.10.2022. V zmysle vyššie uvedených rozhodnutí má žaloba
za to, že je potrebné akceptovať podací poštový hárok, ako dôkaz žalobcu o doručení písomnosti do
dispozičnej sféry žalovaného. Okrem toho, súdu predložil aj potvrdenie zo stránky Slovenskej pošty, kde

je možné zistiť podrobnosti o doručovaní zásielky.

12. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zo dňa 11.09.2024 uviedol, že zotrváva na svojich predošlých
tvrdeniach. Žalobca sa snaží cielene a účelovo zahmlievať situáciu súvisiacu s nezákonným finančným
nárokom žalobcu a pôvodného veriteľa v neprospech spotrebiteľa.

13. Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3Csp/33/2024 zo dňa 30.10.2024 bola
žalovanémuuloženápovinnosťzaplatiťžalobcovisumu3.000eursúrokomzomeškaniavovýške8,00%
ročne zo sumy 3.000 eur od 24.06.2023 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania

v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich
výške.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd uznesením sp. zn. 16CoCsp/8/2025 zo dňa
28.05.2025 zrušil rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením č.k. 3Csp/33/2024 – 316

zo dňa 09.04.2025, ktorým súd opravil záhlavie rozsudku okresného súdu v priezvisku žalovaného a vec
muvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Vodôvodneníokreminéhouviedol,žeprvoinštančnýsúd
nedal v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď žalovanému vo vzťahu k existencii alebo neexistencii
prípadných ďalších neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve a zaoberal sa len priamo namietanou
úrokovou sadzbou. Súd prvej inštancie nedal žalovanému odpoveď na to, či zmluva obsahovala, resp.

neobsahovala žiadne ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky, aj keď ich v tomto smere odvolateľ
žiadnym spôsobom v spore nekonkretizoval. Uvedená pasivita žalovaného však nemôže zbaviť okresný
súd zodpovednosti ex offo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve aj
keď ich odvolateľ nijakým spôsobom nekonkretizoval a neposúdil obligatórne náležitosti zmluvy v súlade
so zákonom č. 129/2010 Z. z.. Okresný súd, tak zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti

svojho rozhodnutia v tomto smere spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení rozsudku. Odvolací súd
ďalej poukázal na to, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej
povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o
bankách pred postúpením pohľadávky pritom zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel
s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR č. 2/2022 pod č. 6/2022). Odvolací súd ďalej poukázal na to, že ak Občiansky zákonník
hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 OZ, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku,nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota
troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom. Podľa názoru odvolacieho súdu už z výzvy
na možnosť zosplatnenia musí byť zrejmé, pre omeškanie ktorej konkrétnej splátky je predmetný úver

predčasne zosplatnený. V tejto súvislosti dáva odvolací súd rovnako do pozornosti okresného súdu
aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to uznesenie sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo
dňa 26.06.2024, 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024, 6Cdo/15/2023 zo
dňa 25.09.2024, 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025 v zmysle ktorých je nevyhnutné pre platný úkon
zosplatnenia presne špecifikovať splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu dlhu.

Podľa názoru odvolacieho súdu je tak záver súdu prvej inštancie predčasný, pričom sa nedostatočne
venoval tejto otázke, keďže len stroho konštatoval splnenie zákonných podmienok podľa § 53 ods. 9
v spojení s § 565 OZ a zameral sa na aktívnu vecnú legitimáciu len s ohľadom na otázku udelenia
poverenia zo strany Národnej banky Slovenska. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel
odvolací súd k záveru, že rozsudok prvoinštančného súdu nie je dostatočne a riadne odôvodnený.
Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými námietkami žalovaného, ktoré boli podstatné pre

rozhodnutie a jeho rozhodnutie o aktívnej vecnej legitimácii považuje odvolací súd za predčasné.

15. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

16. Žalobca uviedol, že naďalej zotrváva na podanej žalobe a k zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho
súdu uviedol, že určenie splátky, pre ktorú môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vyplýva
priamo z právnych predpisov, a to ust. § 565 OZ, v zmysle ktorého „toto právo však môže veriteľ použiť
najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ, ktoré dopĺňa
uplatnenie tohto práva v spotrebiteľských sporoch tak, že „dodávateľ môže uplatniť právo podľa § 565

najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky“, a teda ide o otázku právneho
posúdeniaavžiadnomprípadesanejednáoskutkovúotázku,ktorámánavyšepredstavovaťobligatórnu
náležitosť právneho úkonu pod hrozbou jeho absolútnej neplatnosti. Na základe uvedeného má žalobca
za jednoznačne preukázané, že zákon priamo stanovuje, že v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
v spotrebiteľskom vzťahu môže veriteľ uplatniť toto právo výlučne pre splátku, ktorá predchádzala

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti tri mesiace, pretože toto právo pre akúkoľvek staršiu splátku zaniklo
splatnosťou ďalšej splátky a v prípade spotrebiteľských vzťahov, môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
výlučne pre splátku, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní tri mesiace. Žalobca osobitne poukazuje na
skutočnosť, že právo veriteľa na zosplatnenie pohľadávky podľa ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. §
565 OZ sa obnovuje každou ďalšou nezaplatenou splátkou, pričom nie je potrebné určovať v žiadnom

podaní konkrétnu splátku, pre ktorú sa úver zosplatnil nakoľko ide o vec právneho posúdenia, pričom
uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (ktoré z nepochopiteľného dôvodu odvolací súd
v zrušujúcom uznesení ani len nespomenul), ktorý vo svojom uznesení so sp. zn. 1Cdo/123/2022 z
30.01.2024 uviedol nasledovné: „Veriteľ má právo vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu deň po tom, keď
sa niektorá splátka dostane do omeškania aspoň tri mesiace. Premlčacia doba pri zosplatnení celého

dlhu nemôže závisieť od vôle veriteľa (teda od toho, či právo vyhlásiť predčasnú splatnosť celého dlhu
využije už v prvý deň alebo až v 30. deň po naplnení zákonných predpokladov). Podstata ustanovenia
$ 103 druhej vety Občianskeho zákonníka (dôvod, pre ktorý tu zákonodarca stanovil začatie plynutia
premlčacej doby odlišne od všeobecného pravidla actio nata, ustanoveného v $ 101) je v tom, že
plynutie premlčacej doby by nemalo byť výlučne na vôli veriteľa. Pokiaľ teda veriteľ môže jednostranným

právnym úkonom vyvolať možnosť uplatniť svoj nárok na súde, je potrebné, aby mu plynula premlčacia
doba bez ohľadu na to, kedy toto právo využije. Napokon, toto právo sa mu zo zákona obnovuje pri
každej ďalšej nezaplatenej splátke, ktorá sa dostane do omeškania viac ako tri mesiace a pri každej
splátke je potrebné po troch mesiacoch a jednom dni omeškania začať počítať novú premlčaciu dobu na
potenciálne zosplatnený dlh. Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že

špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného
zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi
neukladá. Považuje však za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak,
treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade
so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie $ 565 drubej vety Občianskeho zákonníka je potrebné

predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace
po splatnosti.“ Skutočnosť, že určenie splátky, pre ktorú sa vyhlasuje mimoriadna splatnosť predstavuje
otázku právneho posúdenia vyplýva nepriamo aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, uznesenie Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022). Z vyššie uvedeného vyplýva, že zákon
v žiadnom svojom ustanovení ani len okrajovo neupravuje ako náležitosť podania podľa ust. § 53 ods.
9 OZ určenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ plánuje vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, keďže táto

skutočnosť vyplýva priamo z výkladu zákonných ustanovení, a to osobitne s poukazom na skutočnosť,
že vyriešenie právnej otázky, pre ktorú splátku veriteľ vyhlasuje mimoriadnu splatnosť pohľadávky ako s
tým spojené plynutie premlčacej doby uzavrel až Najvyšší súd SR vo vyššie uvedených rozhodnutiach,
čo ešte viac prehlbuje arbitrárnosť rozhodnutia súdu, ktorý od veriteľa požaduje, aby v právnych
úkonoch uvádzal právne posúdenie ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ, ktoré bolo ustálene vyriešené až

Najvyšším súdom SR o niekoľko rokov neskôr. Podľa názoru žalobcu tak absencia tejto náležitosti v
podaní podľa ust. § 53 ods. 9 OZ nemôže za žiadnych okolností spôsobiť neplatnosť právneho úkonu
pre jeho neurčitosť, keďže k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nemohlo v zmysle ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR dôjsť pre inú splátku, než splátku, s ktorou bol žalovaný v čase zosplatnenia v
omeškaní viac ako tri mesiace. Podľa názoru žalobcu tak boli v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
postupcom splnené všetky podmienky, ktoré zákon vyžaduje pre platné zosplatnenie úveru, v dôsledku

čoho nemožno uzavrieť, že by uplatnenie práva podľa ust. § 565 OZ malo byť neplatným právnym
úkonom iba z toho dôvodu, že pre platnosť výzvy pred zosplatnením súd vyžaduje určenie splátky, pre
ktorú má dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, napriek splneniu všetkých zákonných podmienok na
jehovyužitie(dohodnutiemožnostiúverzosplatniť,pretrvávajúceomeškaniespotrebiteľapodobuaspoň
troch mesiacov a upozornenie spotrebiteľa na možné uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15

dní), čo považuje žalobca za absurdné a neprijateľné (a naviac za stavu, kedy rozhodovacia prax súdov
v otázke, ktorá splátka je splátkou, pre ktorú nastáva zosplatnenie, sa pred vydaním vyššie citovaných
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ani len nepribližovala jednotnosti). Predmetnú otázku posudzovali súdy
približne od roku 2008 – do roku 2024 a z rozhodovacej praxe súdov (na všetkých úrovniach) pre banky
požiadavka na špecifikáciu splátky vo výzve zosplatňujúcej resp. pred zosplatnením nevyplynula, pričom

až v roku 2024 došlo k zásadnej zmene pri posudzovaní obsahu predmetného ustanovenia. Aj keď sa
súdna prax môže v čase vyvíjať, nová argumentácia konajúceho súdu pre posudzovanie (ne)platnosti
uvedených právnych úkonov (výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ a zosplatnenia podľa ust. § 565 OZ) za danej
situácie predstavuje zásadný zásah do právnej istoty veriteľov, ktorému podľa názoru žalobcu intenzitou
nekorešponduje potrebná ochrana spotrebiteľa.

S ohľadom na uvedené má žalobca za to, že výklad dotknutých zákonných ustanovení v tom zmysle,
že veriteľ je povinný uviesť rozhodnú splátku v upozornení pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ
nemôževžiadnomohľadeobstáť,keďževpraktickejrealitebyveriteľuvádzalvtýchtoprávnychúkonoch
rôzne splátky, pričom spotrebiteľovi by táto informácia nepriniesla vôbec žiadnu informačnú hodnotu.

Uvedeniekonkrétnejsplátkyvupozornenípredzosplatnenímjepodľanázoružalobcuumelovytvoreným
„konštruktom“, ktorý jednak nezohľadňuje aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EÚ a nemá žiadny právny
základvžiadnomzákonnomustanovení.Takétonazeranienavýkladust.§53ods.9OZvspojitostisust.
§565OZvšpecifikáciisplátkynemávkonečnomdôsledkužiadenpozitívnydopadnazvýšenieplatobnej
disciplíny dlžníka-spotrebiteľa; absencia špecifikácie splátky nestavia spotrebiteľa do nevýhodnejšieho

postavenia

17. Žalovaný naďalej zotrval na svojich predošlých vyjadreniach.

18. Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z nezmeneného skutkového stavu a z predložených

listinných dôkazov, a to z platobnej histórie žalovaného, z výpisu z úveru zo Slovenskej sporiteľne,
a.s., z oznámenia o postúpení pohľadávky, z podacieho hárku, zo zmluvy o postúpení pohľadávky
č. 0550/2023/CE, z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, z potvrdenia o uzatvorení zmluvy, zo
splátkového kalendáru, z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, z doručenky k nemu,
zo Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., z Produktových obchodných

podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery, zo sadzobníka, z výzvy zo dňa 17.03.2023, z doručenky
k nej, z epotvrdenky, z výzvy zo dňa 20.01.2023 s upozornením na oprávnenie banky vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, z epotvrdenky k nej, z doporučeného listu, zo špecifikáciou postúpenej
pohľadávky, z kalkulácie ukazovateľa schopnosti splácať úver, z výpisu z účtu žalovaného, z výzvy
zo dňa 17.03.2023. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ (Slovenská

sporiteľňa, a.s.) uzavrel so žalovaným dňa 27.02.2019 podľa zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluvu č.
5155044166, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov,
pričom k samotnému uzatvoreniu zmluvy došlo elektronicky prostredníctvom služby Internetbanking.Z potvrdenia o uzatvorení zmluvy zo dňa 27.02.2019 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo
výške 19.100,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 96-tich mesačných splátkach vo výške 370,51
eur vždy do 25. dňa v kalendárnom mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola stanovená na deň 25.04.2019.

Úver bol žalovanému poskytnutý na účet žalovaného vedený u pôvodného veriteľa, úver bol poskytnutý
na splatenie úverov uvedených v návrhu. Výsledná výška úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy bola
stanovená na 14,90%. Konečná splatnosť úveru bola určená na deň 25.03.2027 a RPMN bola vo výške
18,47 %. Celková čiastka spojená s úverom predstavovala sumu 35 563,26 eur. Poplatok za poistenie
k úveru bol vo výške 22,61 eur. Ako príloha k potvrdeniu o uzatvorení zmluvy bol pripojený splátkový

kalendár, s fixnou výškou úrokovej sadzby 14,90% až do splatnosti.

19. Zo špecifikácie postúpenej pohľadávky a z platobnej histórie žalovaného vyplýva, že žalovaný na
poskytnutý úver zaplatil 8437,96 eur. Na žalobcu bola postúpená pohľadávka vo výške 10.675,46 eur,
z uhradenej sumy bola suma 8 424,54 eur započítaná na istinu a na poplatky bola započítaná suma
13,42eur.Postúpenépoplatkypredstavujúrozdielmedziúčtovanýmipoplatkamiaúhradamižalovaného

započítanými na poplatky.

20. Z výpisu z úveru žalovaného vedený u pôvodného veriteľa mal súd preukázané, že žalovanému bol
poskytnutý na jeho účet úver dňa 27.02.2019 v sume 16.342,15 eur a dňa 27.02. 2019 v sume 2.757,85
eur, spolu vo výške 19.100 eur.

21. Z písomnej výzvy zo dňa 17.03.2023 vyplýva, že právny predchodca žalobcu (banka) oznámil
žalovanému, že pohľadávka zo zmluvy je v celom rozsahu splatná a žalovaný je v omeškaní so
splácaním dlhu viac ako tri mesiace. V prípade, ak dlžnú sumu neuhradí, právny predchodca (banka)
je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe.

22. Z výzvy zo dňa 20.01.2023 mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ upozornil žalovaného na
oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu, že žalovaný je v omeškaní so
splácanímsplátokúveru.Výzvabolažalovanémudoručovanádoporučeneaod25.01.2023bolauložená
na pošte Tornaľa z dôvodu – adresát nezastihnutý.

23. Ku dňu 21.02.2023 pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere,
z dôvodu, že nastal prípad porušenia bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre
hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., s účinnosťou od 01.01.2015 v aktuálnom
znení – omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky o viac ako tri mesiace. Pohľadávku zo zmluvy

vo výške 23 278,53 eur bol žalovaný povinný uhradiť do 15 dní. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru bolo žalovanému doručované, čo vyplýva z priloženej doručenky, avšak žalovaný si
neprevzal zásielku v odbernej lehote.

24. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky a prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2023

mal súd preukázané, že medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a postupníkom EOS KSI
Slovensko, s.r.o., došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je uplatňovaná v tomto konaní na žalobcu.
Postúpenie pohľadávky oznámil postupca žalovanému listom zo dňa 01.7.2023, ktorý bol žalovanému
doručený dňa 06.07.2023, čo vyplýva z priloženej doručenky.

25. Z kalkulácie ukazovateľa schopnosti splácať úver vyplýva, že pôvodný veriteľ vychádzal z výšky
príjmu z podnikania u žalovaného vo výške 9.866 eur, pokiaľ ide o osobné pomery žalovaného uviedol,
že je rozvedený, mesačné náklady na živobytie sú 205 eur, počet členov domácnosti 1, existujúce
peňažné záväzky veriteľ overil dopytom do úverového registra dňa 20.02.2019 z ktorého je zrejmé,
že žalovaný mal v čase poskytnutia úveru záväzky vo výške 835,00 eur. Úver s mesačnou splátkou

vo výške 313,00 eur bol vyplatený poskytnutým úverom. Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa
boli vo výške 892, 51 eur. Celková výška čistých príjmov spotrebiteľa je vo výške 9866,00 eur, výška
nákladovnazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebsúvcelkovejvýške205,07eur.Veriteľzohľadnil
v súlade s opatrením rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom
spotrebiteľa, zvýšený o 20% - teda 1932,19 eur ( 9866,00 -205,07)* 20%. Výpočet DSTI bol teda

realizovanýnasledovne:DSTI=892,51€/9866,00€-2137,26€DSTI=0,115479366623HodnotaDSTI
neprekročila hodnotu 1, a preto bola schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená v súlade s Opatrením
a ZoU. Súd tak mal preukázané, že pôvodný veriteľ posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalovaného splácať úver v zmysle zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch.26. Podľa čl. 8 bod 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové
úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., s účinnosťou od 01.01.2015 - Prípady porušenia a ich následky za

prípadporušeniasapovažuje:omeškaniedlžníkasosplácanímpohľadávkybankyoviacakotrimesiace.
Ak nastane niektorý z uvedených prípadov porušenia banka môže a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
pohľadávky banky a požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka oznámi v Oznámení
o mimoriadnej splatnosti.

27. Podľa § 2 písm. a) , c), d) e) zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „ Zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku“ ) na účely tohto zákona
sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej
služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie c) dodávateľom osoba, ktorá je v
rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov

diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne
na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní
a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, e) prostriedkom diaľkovej
komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno
použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list,

ponukový katalóg.

28. Podľa § 4 ods. 7 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ Zákon o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku“ ) ak je zmluva na diaľku uzavretá na žiadosť spotrebiteľa

prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie, ktorý neumožňuje poskytnutie informácií uvedených
v odsekoch 1 a 5 v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, dodávateľ
je povinný zaslať spotrebiteľovi tieto informácie v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom
trvanlivom médiu bezprostredne po uzavretí zmluvy na diaľku.

29. Podľa § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku dodávateľ je
povinný informovať spotrebiteľa o uzavretí zmluvy na diaľku bez zbytočného odkladu. Dodávateľ je
povinný na žiadosť spotrebiteľa poskytnúť mu ďalšie informácie o finančnej službe týkajúce sa finančnej
služby podľa osobitných predpisov v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu,
a to kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu. Spotrebiteľ má právo zmeniť používané prostriedky

diaľkovej komunikácie; to neplatí, ak to nie je v súlade s uzavretou zmluvou na diaľku alebo ak to vylučuje
povaha poskytovanej finančnej služby.

30. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len Obchodný
zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech

peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

31. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

32. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, t.j. ku dňu 27.02.2019 ( ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

33. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

34. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. ku
dňu 21.02.2023, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môžedodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

35. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

36. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

prespotrebiteľovvzneníkudňuuzavretiazmluvyoúvere27.02.2019(ďalejlenzákonospotrebiteľských
úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným

prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,
niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované

spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných
predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky
úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

37. Podľa § 9 ods. 1 a § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p) zákona o spotrebiteľských úveroch

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje
slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe.

38. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

39. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov prvá
veta účinného do 31.12.2023 ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej bankysvoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je veriteľom, v súvislosti s

nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere podľa osobitného predpisu,
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.

40. Podľa § 17 ods. ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu postúpenia

pohľadávky, t.j. ku dňu 23.06.2023 práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú
a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so
všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru.

41. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

42. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

43. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom

alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

44. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, (ďalej len „ Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. “) odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné

plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené
s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri
výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas
a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v
spotrebiteľskej zmluve.

45. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. na účely stanovenia najvyššej prípustnej
výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a
pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená
podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

46. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou

povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

47. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola
uzatvorená zmluva na diaľku prostriedkami diaľkovej komunikácie, a to elektronickými prostriedkami
prostredníctvom služby tzv. Internetbankingu, a to na základe návrhu žalovaného na uzavretie

zmluvy. Banka následne prijala návrh žalovaného na uzavretie zmluvy a následne žalovaný podpísal
elektronicky uzavretie zmluvy tzv. bezpečnostným predmetom. Následne banka vydala žalovanému dňa
27.02.2019 potvrdenie o uzavretí zmluvy so všetkými informáciami týkajúcimi sa finančnej služby, ktorou
citovaný zákon rozumie okrem iného aj službu poskytovanú veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania ( § 2 písm. b) odsek 7 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných

službáchnadiaľku). Predmetnúzmluvuposúdilsúdakozmluvuoúverepodľa§497anasl.Obchodného
zákonníka, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň
ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení
(ďalej len Občiansky zákonník), keďže ju právny predchodca žalobcu uzatváral v rámci predmetusvojej podnikateľskej činnosti a žalovaný mal postavenie spotrebiteľa (fyzická osoba nekonajúca v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). Na základe tohto právneho posúdenia
musí mať zmluva náležitosti podľa Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch,

zmluva podlieha režimu ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských
úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania môže súd ustáliť, že predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná, má písomnú formu, obsahuje všetky náležitosti vyžadované
zákonom o spotrebiteľských úveroch ( zák. č. 129/2010 Z.z. ) a Obchodným zákonníkom, v zmluve
nie je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa, úroková sazdba vo výške 14,90%

ročne neprekračuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri
obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Z webovej stránky Ministerstva financií E. , kde sú súhrnné
informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2018, stav
ku 31.12.2018 zverejnenom naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu zmluvy bola priemerná
ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) pre úvery do 5 do 10 rokov (obdobný úver) vo výške
8,02%. Odplata v podobe úroku vo výške 14,90% tak neprevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej

percentuálnej miery nákladov a je v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.., úver bol poskytnutý
bezhotovostnýmprevodom,veriteľhruboneporušilpovinnostipodľa§7ods.1zákonaospotrebiteľských
úveroch, úver teda nie je bezúročný a bez poplatkov. Súdom neboli zistené žiadne neprijateľné
zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Uplatnené právo nie je premlčané. Taktiež v konaní bolo
preukázané, že žalobca má oprávnenie udelené Národnou bankou Slovenska na poskytovanie úverov.

Na webovej stránke Národnej banky Slovenska https://subjekty.nbs.sk/entity/3457/ je žalobca – EOS
KSI Slovensko, s.r.o. uvedený ako subjekt, ktorý je od 05.08.2016 držiteľom povolenia udelenom
Národnou bankou Slovenska poskytovať úvery.

48. V konaní bolo preukázané, že žalovaný úver riadne a včas nesplácal. Z výzvy zo dňa 20.01.2023 mal

súd preukázané, že pôvodný veriteľ upozornil žalovaného na oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru z dôvodu, že žalovaný je v omeškaní so splácaním splátok úveru. Výzva bola
žalovanému doručovaná doporučene a od 25.01.2023 bola uložená na pošte Tornaľa z dôvodu – adresát
nezastihnutý. Keďže žalovaný omeškané splátky úveru neuhradil, pôvodný veriteľ vyhlásil ku dňu
21.02.2023 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere, z dôvodu, že nastal prípad porušenia

bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej
sporiteľne, a.s., s účinnosťou od 01.01.2015 v aktuálnom znení – omeškanie dlžníka so splácaním
pohľadávky o viac ako tri mesiace. Pohľadávku zo zmluvy vo výške 23 278,53 eur bol žalovaný
povinný uhradiť do 15 dní. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanému
doručované, čo vyplýva z priloženej doručenky, avšak žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote.

Zásielka bola pôvodnému veriteľovi vrátená dňa 20.03.2023. Z uvedeného vyplýva, že oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného a mal možnosť sa
s obsahom predmetného oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru oboznámiť. Následne
písomnou výzvou zo dňa 17.03.2023 banka ako právny predchodca žalobcu oznámila v zmysle § 92
ods. 8 Zákona o bankách žalovanému, že pohľadávka zo zmluvy o úvere je splatná v celom rozsahu

a žalovaný je v omeškaní so splácaním dlhu viac ako tri mesiace. V prípade, ak dlžnú sumu žalovaný
neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe.

49. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Tieto hmotnoprávne

podmienky pre platné a zákonné postúpenie pohľadávky v spojení s § 17 ods. 1 písm. b/ zákona o
spotrebiteľských úveroch musia byť splnené kumulatívne. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
účinného ku dňu vyhlásenia predčasného splatenia úveru, t. j. ku dňu 21.02.2023, môže veriteľ žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na

uplatnenie tohto práva. Okrem riadneho doručenia oboch prejavov vôle, je v zmysle aktuálnej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pre platný úkon zosplatnenia zo strany veriteľa nevyhnutné, aby
už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva),
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh,
aby dlžník vedel zaplatením akej splátky a v akej výške zabráni zosplatneniu celého úveru ( uznesenie

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/15/2024 zo dňa 25.09.2024, uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024).). Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na
možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie
poškodený Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné identifikovať splátkunielen v upozornení na možnosť zosplatnenia úveru, ale aj vo výzve na predčasné splatenie úveru,
pretože konkretizovanie splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, má zásadný vplyv na plynutie
premlčacej doby. Veriteľ sa totiž na súde môže po prvý raz domáhať svojho práva na zaplatenie celého

úveru, prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so
splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na
zosplatnenie). S ohľadom na uvedené v prípade zosplatnenia dlhu musí právny úkon, ktorý zosplatnenie
má vyvolať, obsahovať aj údaj o identifikácii splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na
zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa

veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je neurčitý, keďže vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo
k dodržaniu zákonom stanovenej lehoty troch mesiacov pre uplatnenie práva veriteľa na zosplatnenie
dlhu. Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či
k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok ( uplynutia oboch lehôt podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024). Právny úkon nekonkretizujúci
splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka), (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.02.2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022,
uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2025).

50. Vzhľadom na neurčitosť právneho úkonu, ktorým nastalo zosplatnenie úveru, keďže oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú nastalo zosplatnenie

dlhu, je tento právny úkon neplatný a pohľadávka zo zmluvy o úvere sa nestala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti úveru, a preto postúpenie pohľadávky na postupníka - žalobcu v tomto konaní nie
je platné pre rozpor so zákonom podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa
ktorého práva vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy veriteľ nemôže previesť na tretiu osobu, pretože
pohľadávkasanestalasplatnoupretermínomkonečnejsplatnostiúveru.Nemožnopostúpiťpohľadávku,

ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom ( § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Zmluvaopostúpenípohľadávky,ktorúuzavrelpôvodnýveriteľžalovanéhosožalobcomtakniejeplatnou
pre rozpor so zákonom ( § 39 Občianskeho zákonníka). Ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu,
na ktorú súd prihliada ex offo, z úradnej povinnosti, a to aj bez námietky. Z vyššie uvedených dôvodu
nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, a preto

sa žalobca v konaní nestal vlastníkom uvedenej pohľadávky, teda nemá aktívnu vecnú legitimáciu
v konaní. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatnené právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo tento hmotnoprávny nárok
vkonaníuplatňovať.Preskúmanievecnejlegitimáciečiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej ( existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že
ju žiadna zo strán sporu nenamietala. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo
205/209 zo dňa 29.06.2010). Z vyššie uvedených dôvodov tak súd z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, žalobu zamietol.

51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 396 ods.
3 Civilného sporového poriadku a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania prvostupňového a odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
prvostupňovéhoaodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

13 3Csp/33/2024

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva

písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Rimavská Sobota.

Pokiaľ strana sporu bude odvolanie podávať poštou alebo osobne do podateľne súdu, je vhodnejšie,
aby ho doručila na Okresný súd Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, SNP 539/1, 050 01 RevúcaV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§365 ods. 1
CSP )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v platnom znení).