Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.

Legislation area – Trestné právo

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221010998
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7221010998.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD.
asudcovJUDr.MartinaMichalanskéhoaJUDr.PetryPavlisovej,naneverejnomzasadnutíkonanomdňa
13. januára 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin obmedzovania osobnej slobody
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu
Košice zo dňa 30.05.2024 sp. zn. K2-4T/49/2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa§ 322 ods. 1 Tr. por. v r a c i a vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 30. mája 2024 sp. zn. K2-4T/49/2021 podľa
§ 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodil obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. 4
spod obžaloby Okresného prokurátora Košice II sp. zn. 2 Pv 202/20 pre skutok kvalifikovaný ako zločin
obmedzovania osobnej slobody podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a iné, ktorého sa mal
dopustiť tak, že

v Košiciach na ul. Važeckej č.4 dňa 18.5.2020 vo večerných hodinách v byte na 6. poschodí fyzicky
atakoval poškodenú F. G., nar. X.XX.XXXX a to tak, že v rámci útoku vedenom voči telesnej integrite
poškodenej, túto opakovane udieral otvorenou časťou dlane, ako aj päsťou do oblasti hlavy a hrudníka,
na čo po páde poškodenej na podlahu túto kopal do oblasti hrudníka, pričom súčasne využijúc jej stav
bezbrannosti spôsobený prítomným úľakom, ju násilím zbavil vrstiev šatstva, ktoré následne ponoril
do vody v úmysle zabrániť poškodenej v dobrovoľnom odchode z priestorov bytu a vzápätí na to, za

použitia fyzického násilia proti vôli poškodenej, vnikol, svojím pohlavným údom do jej análneho otvoru
a vykonal s ňou análny styk, čím svojím úmyselným konaním spôsobil poškodenej F. G. zlomeniny
šiesteho, siedmeho a desiateho rebra vpravo (3 zlomené rebrá) s posunom úlomkov, zlomeninu dolnej
časti hrudnej kosti a malým posunom úlomkov a pomliaždenie tváre vpravo s krvnou podliatinou okolo
pravej očnice s obvyklou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 28 -35 dní (menej ako 42 dní),

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal poškodených:
- Všeobecnúzdravotnúpoisťovňu,a.s.sosídlomPanónskacesta2,Bratislava-mestskáčasťPetržalka,
IČO: XX XXX XXX,
- F. G., nar. X.XX.XXXX v C., trvale bytom C. - B. H. I. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, prokurátor podal odvolanie, v ktorom uviedol nasledovné.

Súd v tomto prípade dospel k nesprávnym právnym záverom, keď obžalovaného A. B. oslobodil podľa
§ 285 písm. c/ Trestného poriadku za skutok právne kvalifikovaný ako zločin obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. d) Trestného
zákona a iné, nakoľko podľa názoru súdu nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa názoru súdu ani jedným z produkovaných dôkazov, nebolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané,
že skutku sa mal dopustiť práve obžalovaný. Jediným dôkazom smerujúcim proti obžalovanému je
výpoveď poškodenej F. G., ktorú však súd vyhodnotil ako plnú rozporov, preto súd postupoval v zmysle
zásady „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

Konštatovaný právny záver súdu považuje prokurátor za nesprávny, prameniaci z nedôsledného

posúdenia všetkých dôkazov a skutkového stavu veci.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrnenezávisleodtoho,čiichobstaral

súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Zásada voľného hodnotenia dôkazov neznamená ľubovôľu orgánu štátu pri rozhodovaní. Výsledok
rozhodovacieho procesu musí byť založený na logickom úsudku, vyplývajúcom zo starostlivého
uváženia všetkých dôkazov, získaných a vykonaných zákonným spôsobom.

V zmysle ustálenej judikatúry pri hodnotení výpovede svedka musí súd skúmať, či je jeho výpoveď
logická. Musí pritom vychádzať z celej výpovede svedka, v rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov
v jeho výpovediach a z jeho vysvetlení, prečo k týmto rozdielom došlo. Aby súd mohol taký dôkaz
spoľahlivo zhodnotiť, musí vziať do úvahy aj ostatné dôkazy a posúdiť prípadne rozdiely medzi nimi.

Poškodená F. G. podrobne popísala priebeh spáchania skutku zo strany obvineného tak, ako je to
uvedené v obžalobnom návrhu.

VýpoveďpoškodenejbolaverifikovanáajvýpoveďousvedkaG.C.,ktorýzhodneakopoškodenáuviedol,

žedňa18.05.2020bolvonkusA.B.načerpacejstaniciLUKOIL,kdespoluniečopopili.Ponejakomčase
prišla poškodená F. G., kedy obžalovaný navrhol, aby išli k nemu domov. Išli spoločne na ul. Važeckú
č. 4 v Košiciach do bytu matky obžalovaného J. B.. Na byte boli len oni traja a vypili tam veľa alkoholu,
kedy on zaspal. Čo sa dialo potom, uviesť nevie, pretože bol veľmi opitý, avšak keď sa ráno zobudil
uviedol, že poškodená bola celá dobitá, vyzerala strašne a celá bola zničená, zle sa na ňu pozeralo.

Poškodená mu však nepovedala, čo sa jej stalo a on sa jej na to nepýtal. On potom odišiel domov a od
uvedenej doby obžalovaného nevidel, až od policajtov sa dozvedel čo obvinený spravil.

SkutočnostiuvádzanépoškodenouvpodstatepotvrdzujeajďalšísvedokK.I.,ktorýokreminéhouviedol,
že niekedy v máji k nemu domov prišla poškodená F., pričom bola celá dobitá, na tvári mala monokle,

pričom mu povedala, že ju zbil A. B. u nich doma, v byte, kde býval s matkou. Poškodená v tú noc
nespala a skuvíňala od bolesti, sťažovala sa na bolesť hrudníka. Obžalovaný ju mal kopnúť do hrudníka
a následne ju nechcel pustiť z bytu, na čo sa jej podarilo potom niekde ujsť. Zároveň mu poškodená
mala uviesť, že v byte mala byť aj nejaká ďalšia osoba, (svedok G. C.).

S výpoveďou poškodenej korešpondujú aj závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a
farmácie, odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia, kde k mechanizmu vzniku poranení, ktoré poškodená
utrpela dňa 18.05.2020 znalec uviedol, že tieto zodpovedajú výpovedi poškodenej. Obžalovaný A. B.
konaním bližšie špecifikovaným v obžalobnom návrhu spôsobil poškodenej F. G. zlomeniny šiesteho,
siedmeho a desiateho rebra vpravo (3 zlomené rebrá) s posunom úlomkov, zlomeninu dolnej časti

hrudnej kosti s malým posunom úlomkov a pomliaždenie tváre vpravo s krvnou podliatinou okolo pravej
očnice s obvyklou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 28-35 dní (menej ako 42 dní).Zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológie č. 45/2020 vypracovaného PhDr. Evou Kitkovou
na poškodenú F. G. okrem iného vyplýva, že poškodená je ľahko ovplyvniteľná a manipulovateľná.

Zároveň treba zdôrazniť ako vyplývalo z návrhu prokurátora zo dňa 10. 7. 2020 o rozšírení dôvodov
väzby, ktoré súd akceptoval a to uznesením, sp. zn. 3Tp 36/2020 zo dňa 30.7.2020 podľa 79 ods. 2 Tr.
poriadku, ktorým zmenil dôvody väzby u obž. A. B. z ust. § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. poriadku na
dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. poriadku, pretože z obsahu súdneho spisu
bezpochyby vyplýva, že obvinený A. B. dňa 25. 6. 2020 napísal počas väzobného stíhania v predmetnej

trestnej veci list, ktorý adresoval svojej dcére L. B.. V liste ju žiadal o pomoc a dával jej inštrukciu, ktorým
osobám má zavolať a konkrétne uvádzal, čo im má oznámiť, aby takto vypovedali. Ide o osoby, ktoré by
mu mali ako svedkovia dosvedčiť na čas skutku alibi, a to, „Laciho", C., A. M..

V tejto súvislosti prokurátor poukázal aj na tú skutočnosť, že napriek tomu, že na hlavnom pojednávaní
vypovedala poškodená F. G. a vyššie uvedení svedkovia menej detailne ako v prípravnom konaní (čo

je pochopiteľné vzhľadom na dlhší časový odstup, nakoľko skutok sa stal dňa 18.5.2020), avšak s
uvedením všetkých podstatných okolností, nevyhnutných na rozhodnutie o vine u obžalovaného za
spáchanie žalovaného konania.

V rozpore s názorom súdu teda zastáva stanovisko, že dôkazy, vykonané v prípravnom konaní, ako

aj v konaní pred súdom tvoria logickú, ničím nerušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov,
ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku, ale usvedčujú
z jeho spáchania obžalovaného a zároveň vylučujú možnosť akéhokoľvek iného skutkového a právneho
záveru.

Ako súd viac než kriticky pristupoval k hodnoteniu výpovedí poškodenej a vyššie spomenutých svedkov
ako aj ďalších vykonaných dôkazov, tak nekriticky hodnotil výpovede obžalovaného, ktorý na svoju
obhajobu na hlavnom pojednávaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti.

V zmysle § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, účinného v čase spáchania skutku sa zločinu

obmedzovania osobnej slobody dopustí aj ten, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to násilím (§ 138 písm. d) Trestného zákona).

V zmysle § 200 ods. 1 Trestného zákona, účinného v čase spáchania skutku sa zločinu sexuálneho
násilia dopustí aj ten, kto násilím donúti iného k análnemu styku a k iným sexuálnym praktikám.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, účinného v čase spáchania skutku sa prečinu ublíženia na zdraví
dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví.

Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu obmedzovania

osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. d)
Trestného zákona po stránke objektívnej tým, že konaním bližšie špecifikovaným v obžalobnom návrhu
násilím bez oprávnenia bránil poškodenej užívať osobnú slobodu.

Zároveň obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu

sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona po stránke objektívnej tým, že konaním bližšie
špecifikovaným v obžalobnom návrhu násilím donútil poškodenú k análnemu styku.

Ďalej obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona po stránke objektívnej v tom, že konaním bližšie

špecifikovaným v obžalobnom návrhu inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil poškodenej zranenia
s obvyklou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 28-35 dní (menej ako 42 dní).

Po stránke subjektívnej obžalovaný naplnil skutkovú podstatu vyššie uvedených trestných činov, ktoré
sa mu kladú za vinu formou priameho úmyslu podľa §15 písm. a) Trestného zákona.

S poukazom na vyššie konštatované skutočnosti odvolaciemu súdu navrhol odvolaním napadnutý
rozsudok zrušiť z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku a vrátiť vec Mestskému súdu
Košice na nové prejednanie a rozhodnutie.Na podklade odvolania prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozsudku na základe podaného odvolania, ako aj predloženého spisového
materiálu bolo nepochybne zistené, že mestský súd svoje rozhodnutie opiera o záver, že na základe
vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok,

ktorý je uvedený v obžalobe spáchal obžalovaný. Podľa mestského súdu poškodená vo svojej výpovedi
pripustila, že s obžalovaným sa stretávala, a to aj intímne, a po inkriminovanej udalosti sa s ním
tiež stretla a pýtala od neho peniaze. V čase, kedy malo ku skutku dôjsť bola podľa výpovedí nielen
obžalovaného, ale aj svedkov pod vplyvom alkoholu. Sama priznala, že napriek tomu, že bývala v
spoločnej domácnosti so svedkom K. I., udržiavala vzťah aj s obžalovaným, ktorý jej dával peniaze.

Výpoveď poškodenej prvostupňový súd vyhodnotil ako nevierohodnú, pretože poškodená menila
svoje výpovede a napriek otázkam, zmeny vo výpovedí nevysvetlila. Jej verziu nepotvrdil ani jeden
z vypočutých svedkov a ani jeden z vypočutých svedkov nebol pri skutku, ktorý sa kladie obžalovanému
za vinu, pričom svedkovia o tom, čo sa malo odohrať sa dozvedeli len z jej rozprávania.

Súd napriek tomu, že nespochybnil zranenia poškodenej, uvedené v lekárskej správe a znaleckom
posudku, nemal ani jeden relevantný dôkaz, svedčiaci o tom, že násilia voči poškodenej sa dopustil
obžalovaný, preto postupoval v zmysle zásady „in dubio pro reo“ , t. j. v pochybnostiach v prospech
obžalovaného a tohto spod obžaloby Okresného prokurátora Košice II oslobodil podľa § 285 písm. c)
Tr. por. s konštatovaním že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Takto vyhodnotený dôkazný stav považuje odvolací súd, na základe odvolacej argumentácie
prokurátora, za nedostatočný a nezohľadňujúci všetky preukázané okolnosti významne pre rozhodnutie
o vine obžalovaného.

Vo výpovedi poškodenej sa nepochybne objavuje celý rad rozporov, avšak v tých najpodstatnejší
skutočnostiach, ktoré predstavujú fyzické a sexuálne násilie a obmedzovanie osobnej vypovedá
konzistentne.Príčiny,prektorévzniklirozporyvjejvýpovedi,takakoichvysvetľujepoškodená(dlhodobé
nadmerné užívanie alkoholu a opakované prípady fyzických útokov zo strany obžalovaného) vyznievajú
presvedčivo. Teda možno pripustiť, že poškodená sa odôvodnene nerozpamätáva na určité okolnosti

skutku, že sa mýli v čase alebo v tom, kedy a ako odišla z bytu a podobne, čo však rozhodne nie je
dôvod, aby len na základe takéhoto dôkazu bolo možné uznať vinu obžalovaného, avšak ako uviedla
prokuratúra, sú tu aj ďalšie dôkazy, ktoré v spojení s tou časťou výpovede poškodenej, v ktorej sa
neobjavili rozpory, môžu vytvárať sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku
môžu nielen spoľahlivo preukázať všetky okolnosti žalovaného skutku, ale usvedčiť z jeho spáchania

obžalovaného a zároveň môžu vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného skutkového a právneho záveru.

V tomto smere za hlavný nedostatok vo vyhodnotení vykonaného dokazovania odvolací súd považuje
to, že sa mestský súd nijako vysporiadal s výpoveďou svedka G. C., ktorý bol v inkriminovanom čase
v byte, kde malo dôjsť ku skutku a hoci v dôsledku množstva požitého alkoholu v noci spal, ráno keď

sa zobudil, údajne mal vidieť poškodenú, že mala zranenia, ale nepovedala mu od koho a on sa jej ani
nepýtal. Ide o dosť podstatnú skutočnosť, ktorá ostala bez povšimnutia zo strany súdu. Vyhodnotenie
tejto skutočnosti samo o sebe, ako aj v spojení s ďalšími vykonanými dôkazmi, je podľa názoru krajského
súd absolútne nevyhnutné pre úplnosť skutkových zistení. Nehovoriac, že následne sa v celkom inom
svetle môžu javiť aj ďalšie vykonané dôkazy, čo v konečnom dôsledku môže viesť súd k inému ustáleniu

skutkového stavu.

Z uvedeného dôvodu sa predmetné rozhodnutie mestského súdu javí byť ako predčasné, založené
na nedostatočne vyhodnotenom dokazovaní, pretože sa prvostupňový súd nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho vznikli dôvodné pochybnosti o správnosti

skutkových zistení napadnutého výroku, pričom objasnenie týchto pochybnosti je potrebné v ďalšom
konaní doplniť dokazovaním.Na základe vyššie uvedených úvah súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
v celom rozsahu. V danej veci bude potrebné po vrátení veci súdu prvého stupňa doplniť doposiaľ
vykonané dokazovanie v naznačených smeroch, resp. vykonať aj iné dôkazy, pokiaľ v ďalšom konaní

nastane potreba ich vykonania v záujme náležitého zistenia skutkového stavu. Až po takto doplnenom
dokazovaní, jeho vyhodnotení a vysporiadaní sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
bude možné vo veci zákonne a spravodlivo rozhodnúť.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol, nakoľko v prvom rade bude potrebné čo najdôslednejšie osobne vypočuť svedka C. hlavne
ktomu,vakomstavebolapoškodenáránoposkutkuavzávislostiodvýsledkutaktovykonanéhodôkazu
zvážiť ďalší procesný postup. S poukazom na dôkaznú hodnotu výpovede poškodenej, bude žiaduce
považovať za nepochybne preukázané len tie skutočnosti a tvrdenia poškodenej, ktoré budú podporené
niektorým z vykonaných dôkazov.

Až po takto doplnenom dokazovaní bude musieť mestský súd znova vyhodnotiť dôkaznú situáciu, ustáliť
skutkový stav veci a vo veci zákonne rozhodnúť, pričom vlastné úvahy súdu je potrebné v súlade s §
168 ods. 1 Tr. por. vyjadriť v odôvodnení svojho rozsudku.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,

pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.