Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 20, 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5P/226/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724202845
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1724202845.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté deti M. N., narodený XX.XX.XXXX, P. N., narodený XX.XX.XXXX a V. N.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, deti rodičov: N. G., narodená XX.XX.XXXX,
bytom Š. XXX/XX, O. X. a Ľ. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, O. X., o návrhu matky na
úpravu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloleté deti N., M., narodeného XX.XX.XXXX, P., narodeného XX.XX.XXXX a V.,
narodeného XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého M., narodeného XX.XX.XXXX mesačne sumou
100 euro, na výživu maloletého P., narodeného XX.XX.XXXX mesačne sumou 100 euro a na výživu
maloletého V., narodeného XX.XX.XXXX mesačne sumou 100 euro, počnúc dňom 01.01.2025, ktorú
sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

IV. Zročné výživné na maloletého M., narodeného XX.XX.XXXX za obdobie od 01.01.2025 do
31.01.2025 v sume 100 euro je otec povinný zaplatiť v 2 po sebe idúcich mesačných splátkach spolu
s bežným výživným počnúc dňom 01.01.2025 k rukám matky s tým, že neplnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

V. Zročné výživné na maloletého P., narodeného XX.XX.XXXX za obdobie od 01.01.2025 do 31.01.2025
v sume 100 euro je otec povinný zaplatiť v 2 po sebe idúcich mesačných splátkach spolu s bežným

výživným počnúc dňom 01.01.2025 k rukám matky s tým, že neplnením jednej dávky alebo splátky má
za následok splatnosť celého plnenia.

VI.ZročnévýživnénamaloletéhoV.,narodenéhoXX.XX.XXXXzaobdobieod01.01.2025do31.01.2025
v sume 100 euro je otec povinný zaplatiť v 2 po sebe idúcich mesačných splátkach spolu s bežným
výživným počnúc dňom 01.01.2025 k rukám matky s tým, že neplnením jednej dávky alebo splátky má
za následok splatnosť celého plnenia.

VII. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje.

VIII. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Návrhom doručeným súdu dňa 13.08.2024 žiadala matka maloletých detí o úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom. Matka v návrhu žiadala, aby súd maloleté deti zveril do jej osobnej
starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa sumou 50,- eur

mesačne. V odôvodnení návrhu uviedla, že s otcom detí žili v spoločnej domácnosti. v rodinnom dome
po jeho rodičoch. Otec matku niekoľkokrát opakovane vyhodil z domu, vždy sa vrátila a zobral ju späť.
Otec si do domu nasťahoval svoju novú partnerku a opäť sa matke vyhrážal, že ju vyhodí z domu,
keď deti zaspia. Nakoľko tieto situácie už matka nezvládala a nechcela som byt' bez detí, rozhodla sa
požiadať o pomoc zariadenie pre matky s deťmi, nečakala kedy ju otec opäť vyhodí a odišla s deťmi

do azylového domu, kde ju ubytovali od 3.8.2024.

2. Otec sa k návrhu matky vyjadril na pojednávaní dňa 13.01.2025. Otec uviedol, že s návrhom matky
súhlasí, žiada aby súd určil výživné vo výške 100,- eur na každé dieťa. Otec uviedol, že matku vyhodil
z dôvodu, že sa mu nepáčila jej starostlivosť o deti.

3. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodným listom
maloletých detí, správou opatrovníka, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd
ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

4. Maloleté deti sa narodili z mimomanželského vzťahu rodičov, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti

od januára 2025.

5. Maloletý M. je žiakom 6. ročníka základnej školy, je zdravý. Jeho školské výsledky sú slabé, má
diagnostikovanú poruchu správania a ADHD. Priemerné mesačné výdavky na maloletého matka uviedla
vo výške 190,- eur.

6. Maloletý P. je žiakom 5. ročníka základnej školy, je zdravý, učí sa dobre. Priemerné mesačné výdavky
na maloletého matka uviedla vo výške 170,- eur.

7. Maloletý V. nenavštevuje predškolské zariadenie, je zdravý. Priemerné mesačné výdavky na

maloletého matka uviedla vo výške 170,- eur.

8. Matka je slobodná, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka je nezamestnaná, evidovaná ako
uchádzač o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi a prídavky na deti spolu vo výške 390,- eur.
Matka s maloletými deťmi dočasne býva u jej matky v nájomnom mestskom dvojizbovom byte, na

bývanie neprispieva.

9. Otec je slobodný, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec je nezamestnaný, nie je evidovaná ako
uchádzač o zamestnanie, na brigádach zarobí 500,- eur mesačne. Otec býva v rodinnom dome spolu
so svojim bratom, s ktorým majú dom v podielovom spoluvlastníctve.

10. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním
ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie
stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen
svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone

rodičovských práv a povinností.

11. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť

zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

12. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotnýmpostihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou

osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami
a s inými blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa
zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie
maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja

rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.
15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

22.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnostia majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, a s prihliadnutím na

všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov mal súd preukázané, že
návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je dôvodný. Maloleté
deti sa narodili z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením
rodičov na matričnom úrade a rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, čím mal súd splnené hmotnoprávne
podmienky na toto konanie a mal za preukázané, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom. Súd má za preukázané, že od rozchodu rodičov sú maloleté deti v

starostlivosti matky, otec so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky súhlasil, styk otca
s maloletými deťmi rodičia upraviť nežiadali. Matka maloletých detí v konaní vyčíslila mesačné náklady
na maloletého Alexandra na sumu 190,- eur, na maloletého Filipa na sumu 170,- eur mesačne a na
maloletého Richarda 170,- eur mesačne. Súd náklady, ktoré vyčíslila matka maloletých detí posúdil ako
primerané a to najmä vzhľadom na vek maloletých detí, školskú dochádzku a s tým spojené výdavky.

Súdmazvykonanéhodokazovaniazapreukázané,žematkajenezamestnaná, poberádávkuvhmotnej
núdzi a prídavky na deti spolu vo výške 390,- eur, otec je nezamestnaný, brigádnickou činnosťou zarobí
500,- eur mesačne. Otec maloletých detí žiadal určiť výživné na sumu 100,- eur na každé dieťa, čo je
vzhľadom na predložené náklady na maloleté deti v súlade s najlepším záujmom maloletých.

27.Súdprirozhodovaníovýkonerodičovskýchprávapovinnostívždyprihliadapredovšetkýmnazáujem
maloletého dieťaťa a dbá o to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre jeho ďalší vývoj a
aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. S poukazom
na vyššie uvedené, s použitím citovaných zákonných ustanovení a zhodnotiac vykonané dokazovanie
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach mal súd za preukázané, že zverenie maloletých detí do osobnej

starostlivosti matky, neupravenie styku otca s maloletými deťmi a určenie vyživovacej povinnosti vo
výške 100,- eur na každé dieťa bude v najlepšom záujme maloletých detí . Preto súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

28. Vzhľadom na určené výživné za obdobie od 01.01.2025 do 31.01.2025 vzniklo otcovi zročné výživné

na maloletého Alexandra vo výške 100,- eur, na maloletého Filipa vo výške 100,- eur, na maloletého
Richarda vo výške 100,- eur, zaplatiť v 2 po sebe idúcich mesačných splátkach spolu s bežným
výživným počnúc dňom 01.01.2025 k rukám matky s tým, že neplnením jednej dávky alebo splátky má
za následok splatnosť celého plnenia.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutie je možné podať odvolanie do 15
dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. ( § 356 Civilného

sporového poriadku, a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku )

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( §127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. ( §127 ods. 2 Civilného sporového poriadku )V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 Civilného sporového poriadku )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. ( § 364 Civilného sporového poriadku )

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku )

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o

odvolaní. ( § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku)