Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218011634
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7218011634.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Mateja Čintalu na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. júna
2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol., pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr.
zák. a iné, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 7.4.2025, sp. zn.
K2-4T/85/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods.1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie a ukladá súdu prvého stupňa,
aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd uznesením zo dňa 7.4.2025 sp. zn. K2-4T/85/2018 podľa § 290 ods. 1 Tr. por. z dôvodov
uvedených v § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por. trestné stíhanie obžalovaných A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., D.
E., nar. XX.XX.XXXX v A., A. F., nar. XX.XX.XXXX v A. a G. C., nar. XX.XX.XXXX v A. pre skutok právne

kvalifikovaný ako zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 05.08.2025, pomoc
pri prečine sprenevery podľa § 21 k § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného do 05.08.2025, že

obžalovaný A. B. a odsúdený G. C.
1) obžalovaný A. B. ako leasingový nájomca spol. A., H., C. uzavrel dňa 11.10.2006 so spoločnosťou I.,
J., A. X, I. Rámcovú zmluvu o operatívnom leasingu K. XXXXX zo dňa 10.10.2006, predmetom ktorej

bol leasing dopravnej techniky troch osobných motorových vozidiel, a to osobného motorového vozidla
Škoda Octavia 1,9 TDI, farby béžová capuccino metalíza, EČV: I. XXX D., č. motora I., č. L. H. XXXXXX,
M. L., osobného motorového vozidla zn. VW Passat 2,0 TDI, farba strieborná modrá, EČV: I. XXX D., č.
motora I., č. TP H., WIN M. a osobného motorového vozidla zn. VW Passat 2,0 TDI, farby zelená derby,
EČV:I.XXXD.,č.motoraI.,č.L.H.,WINM.,pričomodsúdenýG.C.sprostredkovaluzavretiepredmetnej
zmluvy o operatívnom leasingu, ktorú uzavrel obžalovaný A. B. tým, že obžalovaného A. B. skontaktoval

s neznámou osobou, ktorá mala vzťahy s leasingovou spoločnosťou a následne dňa 26.10.2006 v
sídle leasingovej spoločnosti v Bratislave spoločne A. B. a G. C. s ďalšími doposiaľ nestotožnenými
osobami prevzali a následne tieto predmetné vozidlá dopravili na neznáme miesto v okrese Michalovce,
odkiaľ postupne tieto vozidlá boli v mesiaci november 2006 vyvezené obžalovanými D. E., A. F., G.
C. a už odsúdeným A. B. na územie Ukrajiny, čím takto spoločnosti I., J., I. spôsobili škodu vo výške
2.612.152,10 Sk (86.707,55 eur),

obžalovaní D. E. a G. C.
2) dňa 08.11.2006 v čase o 21.39 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode vyviezli zo Slovenskej
republiky a následne cez Poľskú republiku na N. osobné motorové vozidlo zn. VW Passat 2,0 TDI, farby
zelená derby, EČV: I. XXX D., č. motora I., č. L., WIN M., v hodnote 945.272 Sk (31.377,29 eur), ktorého
majiteľom je spoločnosť I., J., A. X, I., hoci vedeli, že uvedené vozidlo pochádza z trestnej činnosti a po

príchode na N. ho ponechali resp. odovzdali neznámym osobám v meste Užhorod,obžalovaný G. C. a už odsúdený A. B.
3) dňa 15.11.2006 v čase o 23.02 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode vyviezli zo Slovenskej
republiky a následne cez Poľskú republiku na N. osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 TDI,

farby béžová capuccino metalíza, EČV: I. XXX D., č. motora I., č. L. H. XXXXXX, WIN L., v hodnote
699.108 Sk (23.206,13 eur), ktorého majiteľom je spoločnosť I., J., A. X, I., hoci vedeli, že uvedené
vozidlopochádzaztrestnejčinnostiapopríchodenaN.hoponechaliresp.odovzdalineznámymosobám
v meste Užhorod,

obžalovaní D. E. a A. F.
4) dňa 22.11.2006 v čase o 23.52 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode vyviezli zo Slovenskej
republiky a následne cez Poľskú republiku na N. osobné motorové vozidlo zn. VW Passat 2,0 TDI,
farby strieborná modrá, EČV: I. XXX D., č. motora I., č. L., WIN M., v hodnote 967.772 Sk (32.124,15
eur), ktorého majiteľom je spoločnosť I., J., A. X, I., hoci vedeli, že uvedené vozidlo pochádza z trestnej
činnosti a po príchode na N. ho ponechali resp. odovzdali neznámym osobám v meste Užhorod

zastavil, pretože tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

Podľa § 281 ods. 3 Tr. por. odkázal spoločnosti E. O. I., J.. P.: XX XXX XXX, H. H. A. Q. X, I. - A. K. F.
XXX XX a E. R. S., J., P.: XX XXX XXX, A. Q. X, I. - A. K. F. XXX XX s uplatneným nárokom na náhradu

škody na civilný proces.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť prokurátor. V písomných dôvodoch
sťažnosti uviedol, že uvedené rozhodnutie Mestského súdu Košice považuje za nesprávne, pretože
neboli splnené zákonné podmienky na zastavenie trestného stíhania. Nemožno namietať záver, že

v prejednávanej veci sa jedná o skutočne nadštandardnú a neprimeranú dĺžku trestného konania.
Nestotožňuje sa však s názorom samosudcu vyjadrenom v odôvodnení napadnutého uznesenia, že
v predmetnej veci ide o extrémny prípad odôvodňujúci zastavenie trestného stíhania, a že zastavenie
trestného stíhania je nielen možné, ale dokonca nevyhnutné.

Aj keď samosudca v odôvodnení napadnutého uznesenia poukazuje okrem iného aj na stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v tomto smere dáva do pozornosti napr. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Tdo/41/2020 zo dňa 25. augusta 2020.

V ďalšom poukázal na článok 6 ods. 1 veta prvá dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd

(ďalej len „Dohovor”) podľa ktorého, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti
nemu. Dohovor v článku 6 ods. 1 ani v inom ustanovení vôbec nestanovuje žiadnu výslovnú sankciu,
ktorou by stíhal porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré je v tomto článku zakotvené, a pod ktorým

je uvedený celý rad čiastkových práv a slobôd, ktorého súčasťou je i právo na rozhodnutie v primeranej
lehote.

Dohovor ani Európsky súd pre ľudské práva v žiadnom prípade nekonkretizujú všeobecne záväznú
dobu, ktorú je možné považovať za primeranú lehotu. Porušenie pravidla plynúceho z článku 6

ods. 1 Dohovoru je sankcionované vyvodením zodpovednosti štátu voči obvinenému, kedy bolo
v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva spravidla priznané sťažovateľovi spravodlivé
zadosťučinenie vo forme peňažnej náhrady a konštatované porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru.
Nápravuporušeniaprávanaprejednanievecivprimeranejlehotevoformezastaveniatrestnéhostíhania
Európsky súd pre ľudské práva z článku 6 Dohovoru v žiadnom prípade zo svojich rozhodnutí nevyvodil.

Naopak, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva je v tomto ohľade jednoznačná v tom smere, že
zmiernenie trestu z dôvodu neprimeranosti dĺžky konania v zásade zbavuje jednotlivca jeho postavenia
obete v zmysle článku 36 Dohovoru za predpokladu, že vnútroštátne orgány uznajú, či už výslovne alebo
v podstate veci, že išlo o porušenie Dohovoru a uskutočnia nápravu.

Je zrejmé, že neodôvodnené prieťahy spojené s neprimeranou dĺžkou konania vo všeobecnosti sú
zásahom do práv obvineného na spravodlivý proces, a že tento zásah je v rozpore so základnými
zásadami trestného konania, avšak táto skutočnosť nezakladá neprípustnosť trestného stíhania.
Článok 6 Dohovoru je potrebné v prvom rade považovať za pokyn či apel signatárskym štátom, abyorganizovali svoje súdnictvo tak, aby princípy súdnictva v Dohovore zakotvené, boli rešpektované. Štát
prostredníctvom orgánov k tomu určených rozhoduje o obvinených z trestných činov a zaisťuje prípadné
potrestania páchateľov. Rozhodovanie o vine a treste v rámci trestného konania je nielen právom, ale

predovšetkým povinnosťou týchto orgánov (už spomínaná zásada oficiality). Je celkom v rozpore so
zmyslom článku 6 Dohovoru, aby orgán činný v trestnom konaní, ktorý prieťahy v konaní spôsobil, sa
tejto svojej povinnosti zbavil bez toho, aby vyvinul iniciatívu k naplneniu účelu trestného konania, ktorým
je práve rozhodnutie o otázke viny a trestu. Účelom trestného konania je predovšetkým to, aby trestné
činybolináležitezistenéaichpáchateliapodľazákonaspravodlivopotrestaní,pritommátrestnékonanie

súčasne pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti,
na výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel občianskeho spolužitia
i čestného plnenia povinností k štátu a spoločnosti (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 5To/7/2018 z 27.09.2018).

Vzhľadomnauvedenéprokurátormázato,žeporušenieprávanaprejednanievecivprimeranejlehoteje

možnénapraviťajvnepeňažnejforme-konkrétnesúdmôžespoukazomnadĺžkukonaniapoprípadnom
dokázaní viny obžalovaným primerane použiť mimoriadne zmierňovacie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák.
a uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom.

S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Košiciach podľa § 194 ods. 1 písm.

b) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Mestského súdu Košice, a aby mu uložil vo veci znovu konať
a rozhodnúť.

Krajský súd ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto

výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.

Prvostupňový súd teraz sťažnosťou napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že prejednanie predmetnej
trestnej veci obžalovaných trvá už neúmerne dlho, ktorú skutočnosť možno považovať za tzv. extrémny
prípad, pokiaľ sa týka dĺžky konania. Škoda bola spôsobená väčšia, avšak po novelizácii Trestného

zákona ide o prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného od 06.08.2024,
kde trestná sadzba je až 4 roky. Pri takejto trestnej sadzbe už samotné konanie, ktoré trvá 19 rokov
je postačujúcim „trestom“ pre spoločnosť. Plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti na potrestaní
páchateľa a slabne aj potreba jednak individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie
(výchovné a odstrašujúce účinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú ).

Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním
páchateľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne
rozhodnutie má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Je
povinnosťou súdov, aby reagovali na uvedené porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote
a určitým spôsobom ho odškodnili. Z tohto závažného dôvodu aplikoval konajúci súd článok 6 ods. 1

Dohovoru v znení Protokolu č. 11 tak, že z neho vyvodil možnosť zastavenia trestného stíhania v zmysle
§ 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku. V tejto súvislosti konštatoval, že ďalším predlžovaním konania,
ak by nedošlo k zastaveniu trestného stíhania, by opätovne došlo k porušeniu práva obžalovaného
na spravodlivý súdny proces a iný postup súdu, ktorý by mohol vzniknúť v rámci inak nariadeného
a vykonávaného dokazovania na hlavnom pojednávaní s jeho alternatívnym výsledkom, by nemohol

byť dostatočný na konformne a ústavne želateľnú formu zadosťučinenia, pretože v tom nosnom je
ovplyvnený objektívne plynúcim faktorom času, čo by nastalo aj v prípade, ak by súd nerozhodol
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Krajský súd sa však s týmto odôvodnením napadnutého uznesenia nestotožňuje a uvádza nasledovné:

Podľa § 9 ods.1 písm. g) Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v
ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je
Slovenská republika viazaná.

Medzinárodná zmluva, na ktorú odkazuje vyššie citované zákonné ustanovenie však musí výslovne
upravovať konkrétny dôvod neprípustnosti trestného stíhania.Neprípustnosť trestného stíhania pre neprimeranú dĺžku konania nie je zakotvená v článku 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd , v inom ustanovení Dohovoru ani v inej medzinárodnej
zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná. Dĺžka konania však môže byť dôvodom pre použitie

ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu.

Podľa článku 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý
rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu. Dohovor o ochrane základných ľudských práv a slobôd v článku 6 ods. 1 ani v
inom ustanovení neupravuje ako sankciu za porušenie práva na spravodlivý proces povinnosť štátu -
ako porušovateľa práva - zastaviť trestné stíhanie voči obžalovanému. Medzinárodná zmluva, na ktorú
odkazuje § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por. musí výslovne upravovať konkrétny dôvod neprípustnosti trestného
stíhania, a teda nemožno akceptovať názor prvostupňového súdu, že dohovor nevylučuje povinnosť
zastaviť trestné stíhanie z dôvodu neprimeranej dĺžky jeho konania. Z uvedeného jasne vyplýva, že

Dohovor ani Európsky súd pre ľudské práva v žiadnom prípade nekonkretizuje všeobecne záväznú
dobu, ktorú je možné považovať za primeranú lehotu. Je zrejmé, že neodôvodnené prieťahy spojené s
neprimeranou dĺžkou konania sú zásahom do práv obžalovaného na spravodlivý proces, je to v rozpore
so základnými zásadami trestného konania, avšak táto skutočnosť nezakladá neprípustnosť trestného
stíhania.

Napokon krajský súd podotýka, že je nutné prihliadať nielen na práva obžalovaných na spravodlivý
proces, ale tiež na záujmy spoločnosti a ostatných subjektov trestného konania, záujmy verejnosti na
spravodlivé potrestanie páchateľov, aby bol naplnený účel trestného konania. Zastavenie trestného
konania v tejto trestnej veci z dôvodu neprimeranej dĺžky trestného konania, znamená v podstate

navodenie beztrestnosti konania obžalovaných. Navyše obtiažnosť a hospodárnosť konania nemôže
viesť k zastaveniu trestného konania, ako aj predpokladaná dlhšia doba dokazovania na hlavnom
pojednávaní. Súd môže s poukazom na dĺžku konania po dokázaní viny páchateľom trestných činov
primerane použiť mimoriadne zmierňovacie ustanovenia podľa § 39 ods.1 Tr. zák. a uložiť trest odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom.

S poukazom na vyššie uvedené preto krajský súd podľa § 194 ods.1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnuté
uznesenie a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V prerokúvanom prípade
bude preto úlohou súdu prvého stupňa nevyhnutné vykonať dokazovanie a zákonným spôsobom vo
veci rozhodnúť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.