Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 13, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/151/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625205746
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2625205746.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, so sídlom Vajanského 17, Senica, matky: C. B., nar. XX.
XXXXXXXXX,trvalebytomB.XXX,D.,doručovaciaadresa:E.F.XX,D.,zastúpenásplnomocnenkyňou:

JUDr. Beáta Jankovičová, advokátka so sídlom Robotnícka 21, Senica, a otca: G. B., nar. X. XXXXXXX
XXXX, trvale bytom B. XXX, D., zastúpený splnomocnenkyňou: Prosman a Pavlovič advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o nariadenie neodkladného opatrenia,
oodvolanímatkyprotiuzneseniuOkresnéhosúduSenicač.k.25P/69/2025-48zo7.augusta2025,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. dočasne upravil styk otca s maloletou A. tak,
že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 16.00 hod.
do 19.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi odovzdať v
mieste bydliska maloletej a otec je povinný maloletú v stanovenom čase odovzdať matke na tom istom
mieste. Výrokom II. návrh vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. určil, že neodkladné opatrenie bude
trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn.

25P/26/2025. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne čl. 4, § 360 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328
ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„Civilný sporový poriadok“), § 24 ods. 5, § 25 ods. 1 až 4, , § 28 ods. 2 a § 36 ods. 1 z. č. 36/2005 Z.
z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne dôvodil, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti
súd v prvom rade prihliada na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie nie je konečné

rozhodnutie vo veci a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa. Podmienkou pre
jehonariadeniejeosvedčenie,žebezokamžitejikeďlendočasnejúpravypomerovbyboloprávodieťaťa
ohrozené. Súd prvej inštancie mal preukázané, že rodičia maloletej A. sú manželia, toho času je vedené
konanie o rozvod ich manželstva na návrh matky. Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od
konca októbra 2024, kedy sa matka s maloletou a svojimi synmi odsťahovala. Starostlivosť o maloletú
v súčasnosti zabezpečuje len matka. Z návrhu a správy kolízneho opatrovníka bolo osvedčené, že otec

sa s maloletou dcérou dlhodobo nestretáva, pričom o styk s maloletou javí záujem, avšak tento mu
podľa jeho tvrdenia nie je zo strany matky umožnený. V rámci sms komunikácie s matkou z januára
a februára tohto roka otec opakovane slušne žiadal matku, aby mu umožnila stretnutie s dcérou v
konkrétne dni (väčšinou v nedeľu) a v určenom čase, na čo matka v rámci tejto komunikácie žiadnym
spôsobom nereagovala. Otec sa nevie s matkou skontaktovať a dohodnúť na stretnutiach s dcérou. Od
opustenia spoločnej domácnosti otec údajne videl dcéru len dvakrát, kedy ju navštívil v materskej škôlke.

Z uvedeného je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že styk otca s maloletou nebol vôbec realizovaný
počas niekoľkých mesiacov. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletej jeokamžitá dočasná úprava styku s otcom, nakoľko by mohlo dôjsť k ich úplnému vzájomnému citovému
odcudzeniu a narušeniu zdravého psychického a emocionálneho vývinu dieťaťa, ktoré má právo na
zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a na udržovanie pravidelného styku s obidvomi rodičmi.

Súdu prvej inštancie bolo známe, že voči otcovi bolo na podnet matky začaté trestné stíhanie pre
zločin týrania blízkej a zverenej osoby, neprístojné konanie otca však podľa tvrdení matky smerovalo
len proti osobe matky a jej dvom synom, teda netýkalo sa maloletej. Navyše trestná vec bola postúpená
na priestupkové konanie, nakoľko vyšetrovaním nebolo preukázané, že sa jedná o trestný čin a v
psychologickom profile matky a detí nebola znalcom zistená psychopatológia príznačná pre týranie.

V súvislosti s obavami matky prezentovanými pred kolíznym opatrovníkom odovzdať maloletú otcovi,
pretože je nezodpovedný, stretáva sa s pochybnými ľuďmi, nesúhlasí s jeho postojmi prezentovanými na
sociálnych sieťach a je gambler, súd prvej inštancie uviedol, že uvedené tvrdenia nemôžu byť dôvodom
pre obmedzovanie otca vo výkone jeho rodičovských práv a zamedzovanie jeho styku s dcérou. Súd
prvej inštancie si bol vedomý i toho, že matka v návrhu na rozvod manželstva navrhla zakázať otcovi
styk s maloletou dôvodiac, že maloletá počas bývania v domácnosti otca z dôvodu jeho agresívneho

správania v noci dobre nespávala, neustále chcela byť kojená, mala problém s odlúčením od matky,
dostatočne nepriberala a bývala často chorá, pričom po odsťahovaní sa výrazne zlepšilo prosperovanie
maloletej. V tejto súvislosti však konštatoval, že z vyjadrení matky nevyplýva, že by sa otec správal
nevhodne priamo voči maloletej alebo že by jej otec svojím správaním dával príčinu na to, aby ho
nemala rada ako otca. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že tieto závery nemožno prijať ani z doposiaľ

vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej o rozvod manželstva. Mal za to, že prípadný odmietavý
postoj maloletej k otcovi je skôr výsledkom konfliktného vzťahu medzi rodičmi navzájom, ktorého prejavy
počas ich spolužitia mohli mať negatívny dopad na dieťa, avšak nie je daný správaním otca voči
dieťaťu samotnému. Nebolo preukázané, že by otec vykazoval priamo voči maloletej také správanie,
pre ktoré by malo byť bránené v ich vzájomnom stretávaní alebo že by nebol schopný starostlivosti

o dieťa v čase realizácie styku s ním (tri po sebe idúce hodiny). Súd prvej inštancie teda dočasne
upravil styk otca s maloletou, avšak nie v celom navrhovanom rozsahu, t.j. každú stredu v týždni.
Vzhľadom na čas odlúčenia maloletej od otca, kedy dlhodobým prerušením kontaktu zrejme už došlo k
určitej forme odcudzenia a narušenia vnímania rodiča zo strany dieťaťa, ako aj s ohľadom na tvrdenia
matky, že maloletá vykazuje prejavy strachu pri spomienke otca, bolo vhodnejšie dočasne upraviť ich

vzájomný styk v dlhších, menej pravidelných intervaloch, a to jedenkrát za dva týždne, aby k obnove
vzťahu otca s maloletou dochádzalo pomaly a postupne. V súvislosti s návrhom otca na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti telefonických stykov s maloletou súd prvej inštancie dospel k záveru
o jeho nedôvodnosti vzhľadom na nízky vek maloletej a predpoklad nedostatku skúseností s realizáciou
telefonického kontaktu, ktorý dieťa v tomto veku ani nemusí dostatočne chápať. V neposlednom rade

súd prvej inštancie poznamenal, že o trovách konania, vrátane trov konania o neodkladnom opatrení,
rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§ 58 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie voči výrokom I. a III. podala v zákonnej lehote odvolanie
matka maloletej. Namietala, že rozhodnutie nie je vecne správne a neboli splnené podmienky pre jeho

vydanie. Mala za to, že otec nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
SMS komunikácia zo začiatku roka 2025 naopak potvrdzuje, že jeho záujem o styk s maloletou nie
je úprimný a konštantný. Uviedla, že otec aj jeho splnomocnená zástupkyňa boli informovaní, aby ju
kontaktovali iba prostredníctvom jej splnomocnenej zástupkyne. Otca si zablokovala z dôvodu obavy
o svoj život a zdravie, ako aj zdravie a zdravý vývoj maloletej. Jej splnomocnená zástupkyňa nebola

zo strany otca ani jej splnomocnenej zástupkyne vôbec kontaktovaná. Podľa matky ani fotografie
priložené k návrhu nemajú žiadnu výpovednú hodnotu o vzťahu maloletej s otcom. Rovnako ako
otcom nepreukázané tvrdenie, že maloletá mala pred ním uviesť, že jej chýba a chce sa s ním
stretávať. Matka ďalej poukázala na to, že pobyt u otca pred odchodom a jeho násilnícke správanie mali
výrazný vplyv na prežívanie maloletej. Prosperovanie maloletej sa po odchode zo spoločnej domácnosti

zlepšilo. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sa radila s kamarátkou, ktorá má vyštudovanú
psychológiu, ohľadom postupu vo vzťahu k maloletej. Nevie uviesť, či maloletá otca odmieta, nakoľko
sa o otcovi v domácnosti nerozprávajú. Maloletá si spomína iba na traumatizujúce situácie, ktoré zažili
na dome u otca, kedy boli potichu v izbe a schovávali sa pred ním a čakali, kým pominie jeho násilnícky
výbuch. Nespomína žiadne situácie, kedy by sa s otcom hrala, smiala, kedy by sa o ňu otec sám staral.

Matka upriamila pozornosť na Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému
„Detiakonepriameobetedomácehonásilia“(2006/C325/15)iSmernicuEurópskehoparlamentuaRady
(EÚ) č. 2024/1385 zo 14. mája 2024 o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu a zdôraznila,
že správanie maloletej počas pobytu v spoločnej domácnosti v dome otca a po odchode vykazuje, žev spoločnej domácnosti bola maloletá svedkom a teda obeťou domáceho násilia. Maloletá bola vždy
pri nej počas násilníckych výbuchov otca a jeho epizód pod vplyvom alkoholu a prehry v hazardných
hrách. Keďže sa snažila maloletú uchrániť ďalšej viktimizácie, neuvádzala ju v trestnom oznámení a

ani nesúhlasila s tým, aby bola podrobená znaleckému dokazovaniu alebo inej forme vyšetrovania
a opakovanej retraumatizácie. Matka taktiež uviedla, že proti uzneseniu vyšetrovateľky Okresného
riaditeľstva PZ v Senci z 3. mája 2025, ktorým bola trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, postúpená správnemu orgánu na prejednanie priestupku,
podala sťažnosť. Existencia počiatočného štádia typického pre týranie konštatovaná znalcom u jej

mladšieho syna preukazuje, že sa jej odchodom zo spoločnej domácnosti podarilo deti ochrániť pred
rozvojom ďalších psychosomatických symptómov a psychických porúch. Podľa matky je otcov záujem
o maloletú len snahou ako matke ublížiť a naďalej ju kontrolovať. Druhá dcéra otca H., ktorá má pre
správanie otca psychické problémy, sa s otcom odmieta stýkať. Matka v neposlednom rade namietala,
že súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení vôbec nevyporiadal s tým, že v návrhu na rozvod
manželstva žiadala o zákaz styku otca s maloletou dovtedy, kým otec neabsolvuje diagnostiku a liečenie

závislosti na alkohole a hazardných hrách, pričom zároveň žiadala, aby mu boli uložené opatrenia
v zmysle z. č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele (ďalej len „zákon
o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele“) a aby sa otec musel podrobiť liečeniu. Záverom
odvolania matka navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle
ustanovenia § 389 Civilného sporového poriadku zrušil.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že napriek poukazu matky na vedenie
trestného konania voči otcovi, ktoré bolo políciou prekvalifikované na priestupok, je v záujme maloletej,
aby sa s otcom stretávala aspoň v minimálnom rozsahu, teda tak ako rozhodol súd prvej inštancie.

4. Vyjadrenie otca maloletej k odvolaniu matky nebolo podané.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou,
účastníčkou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmaluzneseniesúduprvejinštanciebezviazanostirozsahom(§65
Civilnéhomimosporovéhoporiadku)adôvodmiodvolania(§66Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 25P/69/2025 je návrh otca
maloletého dieťaťa, ktorým sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia ohľadom dočasnej úpravy

jeho styku s maloletou.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia
i argumenty predostreté matkou v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne do právoplatného skončenia konania vo

veci samej vedeného na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 25P/26/2025 upravil styk otca s maloletou
tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 16.00 hod.
do 19.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi odovzdať v
mieste bydliska maloletej a otec je povinný maloletú v stanovenom čase odovzdať matke na tom istom
mieste.

8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho

skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.11. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Účelom neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen
faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné
opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne

upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov
a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov
účastníkov.Nevyhnutnýmpredpokladomprevyhovenienávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaje
osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého

dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery.
Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností
bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba
daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by
mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.

16. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z citovaného čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade
osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste

rozhodnúť neodkladným opatrením.

17. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

18. Z doposiaľ osvedčených skutočností vyplýva, že rodičia maloletej sú manželia. V spoločnej
domácnosti nežijú od 28. októbra 2024, kedy sa matka s maloletou a so svojimi dvoma synmi zo
spoločnej domácnosti odsťahovala. Starostlivosť o maloletú v súčasnosti zabezpečuje matka. Na
Okresnom súde Senica prebieha pod sp. zn. 25P/26/2025 na návrh matky konanie o rozvod manželstvaa úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva, v rámci
ktorého sa matka okrem iného domáha zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti a otcovi
styk s maloletou neupravovať, resp. tento styk zakázať, dokiaľ otec neabsolvuje liečenie. Matka sa

v uvedenom konaní zároveň domáha, aby súd na základe vykonaného dokazovania a preukázania,
že otec je závislým na hazardných hrách, uložil otcovi výchovné opatrenia v zmysle Zákona o rodine
(predtým žiadala v zmysle zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele). Návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 8. júla 2025 sa otec domáha
dočasnej úpravy jeho styku s maloletou. Poukazuje na to, že matka mu neumožňuje žiaden kontakt

s maloletou. Na jeho žiadosti o styk s dcérou nijako nereaguje. Matka s nariadením neodkladného
opatrenia nesúhlasí. Zastáva názor, že nie je v záujme maloletej, aby sa s otcom stretávala, keďže
maloletá bola počas spolužitia rodičov v spoločnej domácnosti svedkom domáceho násilia otca vo
vzťahu k matke a jej synom. Poukazuje na to, že psychický stav maloletej sa po opustení spoločnej
domácnosti zlepšil a maloletá prospieva.

19. Po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel odvolací súd k totožnému záveru ako súd prvej
inštancie, že sú osvedčené skutkové okolnosti, z ktorých plynie záver, že je potrebné bezodkladne
upraviť pomery. Z osvedčených skutočností vyplýva, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti,
pričom osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje iba matka. Otec však o maloletú prejavuje záujem,
avšak je nepochybné, že matka otcovi neumožňuje žiaden styk s maloletou. Doposiaľ neexistuje žiadne

rozhodnutie, ani žiadna dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletou, ktoré by túto otázku riešilo.
V záujme zdravého vývinu maloletej je preto nevyhnutné zachovať jej vzťah k otcovi ako k (spolu s
matkou) najbližšej osobe v jej živote, tento vzťah rozvíjať, čo je možné iba za predpokladu, že bude otec
s maloletou A. v pravidelnom kontakte. Rozsah styku, ktorý nariadil súd prvej inštancie, umožní otcovi
do právoplatného skončenia konania vo veci samej zachovať a budovať svoje vzťahy s dcérou. Otec

bude i naďalej súčasťou jej života, i keď len v obmedzenom rozsahu.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že z právnej úpravy vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti
vyplýva, že prvou a najdôležitejšou požiadavkou je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa
na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Dieťa má právo byť vychovávané oboma rodičmi a pre

jeho zdravý psychický vývin je potrebné zachovať jeho pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Osobný
styk maloletého dieťaťa s rodičom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, je spôsobom, ako tento
rodič môže na dieťa výchovne pôsobiť, odovzdávať mu svoje hodnoty, upevňovať a prehlbovať ich
vzájomný vzťah. V najlepšom záujme dieťaťa je vždy zachovanie väzieb s oboma rodičmi (samozrejme,
za predpokladu, že rodič svojim správaním neohrozuje alebo nepoškodzuje zdravý fyzický a psychický

vývin maloletého dieťa). Je potrebné si uvedomiť, že obaja rodičia aj napriek rozpadu ich vzťahu
zostávajú i naďalej rodičmi spoločného dieťaťa.

21. Pokiaľ matka poukazovala na skutočnosť, že maloletá bola počas spolužitia rodičov v spoločnej
domácnosti obeťou domáceho násilia, táto skutočnosť nebola zo strany matky doposiaľ osvedčená.

Z obsahu spisu nevyplýva, že by sa otec voči maloletej dopúšťal neprístojného správania a že by zdravý
fyzický a psychický vývin maloletej bol z jeho strany ohrozený. Súd prvej inštancie správne poukázal
na skutočnosť, že trestné stíhanie začaté na podnet matky pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby
sa netýkalo maloletej. V konaní nebolo doposiaľ ani osvedčené, že by správanie otca voči matke a jej
dvom synom počas spolužitia, pre ktoré podala matka trestné oznámenie, malo na maloletú taký dopad,

že by bolo potrebné, aby sa s otcom nestretávala. To, že sa podľa vyjadrenia matky prosperovanie
maloletej po odchode zo spoločnej domácnosti zlepšilo, nemôže byť dôvodom pre obmedzenie otca vo
výkone jeho rodičovských práv a povinnosti. Vzhľadom na matkou neosvedčený možný negatívny vplyv
otca na maloletú, má odvolací súd za to, že v danom prípade by neupravenie styku otca s maloletou
formou neodkladného opatrenia znamenalo neprimeraný a nedôvodný zásah nielen do rodičovských

práv otca, ale aj zásah do objektívneho práva maloletej vytvárať a rozvíjať vzťah s otcom. Maloletá
je vo veku (tri roky), kedy sa ešte formuje a upevňuje vzťah dieťaťa k otcovi, preto je potrebné, aby
bol do právoplatného skončenia konania vo veci samej zabezpečený pravidelný kontakt maloletej
s otcom. Odvolací súd ešte dopĺňa, že aj keby bola maloletá svedkom konfliktných situácii medzi
rodičmi v spoločnej domácnosti, uvedená skutočnosť (bez osvedčenia možného negatívneho dopadu

na maloletú) sama osebe nepostačuje na to, aby sa maloletá nemohla s otcom stretávať. Navyše je
potrebné uviesť, že rodičia v súčasnosti už v spoločnej domácnosti nežijú.22. Nariadeniu neodkladného opatrenia v preskúmavanej veci nebráni ani to, že sa matka v konaní vo
veci samej domáha zákazu styku otca s maloletou a uloženia otcovi výchovných opatrení v súvislosti
s ňou tvrdenou závislosťou otca na hazardných hrách. Matkou tvrdené skutočnosti, pre ktoré by mal

byť styk otca zakázaný, resp. neupravený a otcovi uložené výchovné opatrenia, budú predmetom
dokazovania vo veci samej. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu
ako pri rozhodovaní vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je len dočasná úprava pomerov
účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych

či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany
neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom
po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú
ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania vo
veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo ak je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným
pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Pri rozhodovaní o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia je totiž určujúci aktuálny stav, resp. súčasné pomery vo vzájomných
vzťahoch účastníkov. Otec návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že jeho styk
s maloletou sa nerealizuje. Účelom neodkladného opatrenia v preskúmavanej veci je teda zabezpečenie
nepretrhnutia väzieb medzi otcom a dcérou, aby nedošlo do času rozhodnutia vo veci samej k ich
citovému odcudzeniu.

23. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku I. a III. podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.

24. Záverom odvolací súd apeluje na rodičov, aby pri výkone rodičovských práv a povinností v prvom

rade chránili záujmy svojho maloletého dieťaťa. Akékoľvek konfrontačné správanie rodičov nie je na
prospech maloletej, a preto dôrazne apeluje na rodičov, aby nadradili záujem a prospech svojho dcéry
nad vlastné záujmy a nad negatívne postoje voči druhému rodičovi.

25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o náhrade trov tohto

odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§
52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).