Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoCsp/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124292414
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124292414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

ĎurianaasudcovJUDr.ZityNagypálovejaJUDr.ĽubomíraŠablu,akočlenovsenátu,vsporežalobkyne:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C. D., E. F. XXX/X, zastúpenej právnym zástupcom Lion Law
Partners s.r.o., IČO: 36862461, so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského č. 14A, v mene ktorého pred
súdom JUDr. Peter Kočička, advokát a konateľ, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
IČO: 00151700, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 19, o zaplatenie 6.524,20 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20Csp/26/2024-180 zo dňa
07.11.2024, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol (prvý výrok) a žalovanému
voči žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).

1.2 V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že:
(1) žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala zaplatenia náhrady za stratu na zárobku v sume 6.524,20
€ s príslušenstvom za obdobie práceneschopnosti v období od 04.02.2021 do 10.04.2022; žalobkyňa
podala žalobu na súd dňa 06.05.2024;
(2)žalovanývzniesolnámietkupremlčaniaanavrholžalobuvdôsledkupremlčaniazamietnuť;nesúhlasil
ani s tvrdením žalobkyne o dobe jej práceneschopnosti

(3) zo žaloby súd zistil, že dňa 04.02.2021 bola žalobkyňa ako poškodená účastníčkou dopravnej
nehody, pri ktorej vodič protiidúceho vozidla prednou časťou narazil do jej vozidla; žalobkyňa si
uplatnila nárok z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX voči žalovanej s číslom škodovej udalosti 2180002165;
žalobkyňa si uplatnila v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou náhradu straty na zárobku počas
práceneschopnosti a žalovaný priznal žalobkyni poistné plnenie v sume 53,92 € za obdobie sedem
týždňov práceneschopnosti, pričom žalobkyňa bola práceneschopná až 61 týždňov;

(4) súd prvej inštancie urobil dotaz na Sociálnu poisťovňu, pobočka Banská Bystrica, ktorá oznámila, že
rozhodnutie zo dňa 26.04.2022 bolo žalobkyni doručené dňa 29.04.2022; naposledy jej bola vyplatená
úrazová dávka, a to sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1.817,- € dňa 14.03.2024 a dňa
02.05.2022 požiadala o invalidný dôchodok, nebola uznaná invalidnou, žiadosť jej bola zamietnutá,invalidný dôchodok nepoberá; Sociálna poisťovňa predložila doručenku do vlastných rúk žalobkyni, z
ktorej bolo preukázateľne zistené doručenie rozhodnutia dňa 29.04.2022; na pojednávaní žalobkyňa
potvrdila, že ide o jej podpis a v uvedený deň jej predmetné rozhodnutie bolo doručené; žalovaný

k uvedenému v písomnom vyhotovení uviedol, že posledná nemocenská dávka bola vyplatená
žalobkyni dňa 27.04.2022; dňa 29.04.2022 jej bolo doručené rozhodnutie o zániku nároku na výplatu
nemocenského a najneskôr k uvedenému dátumu musela vedieť o strate na zárobku v súvislosti s
dopravnou nehodou a musela ju vedieť aj vyčísliť a najneskôr týmto dátumom jej začala plynúť dvojročná
premlčacia lehota v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka; k uplatneniu nároku na súde došlo dňa

06.05.2024 po uplynutí premlčacej lehoty;
(5) podľa súdu prvej inštancie subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (§ 447 Občianskeho zákonníka) začína plynúť zásadne
od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení
prípadne, kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní invalidného dôchodku a poškodený
sa o ňom dozvedel; náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti je jedným nárokom,

tentonároknemožnorozložiťnaniekoľkočastí,pokiaľnenastanúnovéskutočnosti;lehotanapremlčanie
nároku na náhradu straty na zárobku začína plynúť najneskoršie po dni doručenia rozhodnutia o priznaní
invalidného dôchodku a nárok sa premlčuje ako jeden celok; o škode s rozdielu medzi priznaným
zárobkom pred poškodením a nemocenským sa dozvie v okamihu, keď mu bola vyplatená posledná
dávka v práceneschopnosti a kedy môže stratu na zárobku špecifikovať; začiatok plynutia premlčacej

dobyjetuviazanýnasubjektívnymoment,ktorýspočívavovedomostipoškodenéhoospôsobenejškode
a o tom, kto za škodu zodpovedá; ak sa poškodený stane v dôsledku škody na zdraví práceneschopným
aposkončenípracovnejneschopnostipoberáleninvalidnýdôchodokspravidlazískavavedomosťotom,
že mu uchádza zárobok a vedomosť o rozsahu straty na zárobku umožňujúcej uplatnenie jej náhrady
žalobou na súde až potom, čo bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a poškodený

sa o jeho existencii dozvedel;
(6) súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za to, že žalobkyni začala plynúť
premlčacia lehota na uplatnenie nároku nasledujúcim dňom po doručení rozhodnutia č. 3061-34/2022-
BB zo dňa 26.04.2022 zo strany sociálnej poisťovne vo veci nároku na úrazový príplatok, ktorý bol
odo dňa 03.02.2022 odňatý z dôvodu zániku nároku na výplatu nemocenského z nemocenského

poistenia;predmetnérozhodnutieboložalobkynidoručenédňa29.04.2022takakovyplývazpredloženej
doručenky od sociálnej poisťovne, táto skutočnosť v konaní nebola sporná a žalobkyňa to vo svojej
výpovedi potvrdila; žalobkyni skončilo podporné obdobie dňa 02.02.2022 a 10.04.2022 pri ukončení
pracovnej neschopnosti musela vedieť objektívne vyčísliť stratu na zárobku; súd mal za to, že žalobkyňa
doručením predmetného rozhodnutia mala vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá a mala aj možnosť

túto škodu vyčísliť a mala dobu dvoch rokov na uplatnenie nároku na súde a za dobu plynutia premlčacej
doby mala možnosť vyčísliť predmetný nárok a vyžiadať si aj od zamestnávateľa potrebné doklady;
(7) vzhľadom na námietku žalobkyne mal súd prvej inštancie za to, že vznesená námietka premlčania
zo strany žalovaného nie je v rozpore s dobrými mravmi; vznesenie námietky premlčania zásadne
dobrým mravom neodporuje, môžu však nastať situácie, kedy uplatnenie námietky premlčania je

výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči
ktorému by za takejto situácie zánik nároku v dôsledku jej uplynutia doby bol neprimerane tvrdým
postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje
právo včas neuplatnil (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/2366/2013); o konanie vykazujúce znaky
priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by nebolo možné uvažovať z okolností a dôvodov, z

ktorých je vznik uplatneného nároku možno vyvodiť, ale len z konkrétnych okolností, za ktorých bola
námietka premlčania tohto nároku uplatnená; tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko
výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým jej
odopretieprávauplatniťnámietkupremlčania;žalobkyňasiprostredníctvomprávnehozástupcuuplatnila
nárok z poistnej udalosti výzvou na zaplatenie náhrady škody zo dňa 17.01.2024; na predmetnú výzvu

poisťovňa oznámila svoje stanovisko s tým, že uznávala nárok straty na zárobku v sume 53,92 €,
ktorú poukázala na účet žalobkyne s tým, že úraz pri dopravnej nehode nebol dôvodom uznania ročnej
práceneschopnosti a liečba trvajúca jeden rok v súvislosti so zraneniami pri dopravnej nehode nebola
odôvodnená; žalobkyňa podala dňa 29.02.2024 žiadosť o prehodnotenie stanoviska poisťovne, na čo
poisťovňa reagovala odpoveďou zo dňa 28.03.2024, kde poukázala na svoj list zo dňa 23.02.2024 s

tým, že trvanie práceneschopnosti nad päť týždňov je neodôvodnené; nie je potom pravdivé tvrdenie
žalobkyne, že zo strany poisťovne bola zavádzaná a že by z týchto vyjadrení vyplývalo, že uplatnený
nárok žalobkyňou poisťovňa uznáva; takéto skutočnosti z vyjadrenia poisťovne nevyplývajú; súd mal
potom za to, že vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného neodporuje dobrým mravoma neboli preukázané znaky priameho úmyslu poškodiť žalobkyňu, ktoré by vyplývali z konkrétnych
okolností, za ktorých bola námietka premlčania nároku uplatnená; súd opakovane poukazuje, že
žalobkyňa od doručenia rozhodnutia sociálnej poisťovne mala dva roky na uplatnenie svojho nároku

voči poisťovni; konať voči poisťovni začala výzvou zo dňa 17.01.2024; premlčané právo nie je možné
priznať a potom súd žalobu žalobkyne z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania zamietol

1.3Súdprvejinštancierozhodolspoukazomnaustanovenia§3,§100ods.1,§106ods.1Občianskeho
zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu

trov konania voči žalobkyni nepriznal, pretože žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu

včas odvolanie zo dňa 10.12.2024 (č.l. 192-194 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadla v celom
rozsahu; vyjadrila názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v odvolaní konkrétne namietala, že:
(1) súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe

skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti; v prípade, že z vykonaných skutkových zistení súd prijme závery, ktoré z nich
nevyplynuli, pričom uvedené skutkové zistenia tvoria zásadný skutkový rámec pre právne posúdenie
veci, jedná sa o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., keď súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

(2) odôvodnenie napadnutého rozsudku je sústredené v bodoch 21. a 24. odôvodnenia, hodnotiace
úsudky a myšlienkové postupy súdu prvej inštancie sústredené v uvedených bodoch odôvodnenia sú
v uvedenom rozsahu nepostačujúce a neudržateľné, pretože v jadre nezohľadňujú skutkové okolnosti
v čase rozhodovania súdu;
(3)chybouodôvodnenianapadnutéhorozsudku,ježeposúdenímšpecifickýchskutkovýchokolnostíveci

vo väzbe na vznesenú námietku premlčania sa zaoberalo nedôsledne, povrchne, pričom súd hodnotil
len časové okolnosti vo všeobecnej rovine a bez zohľadnenia okolností, za ktorých žalobca pôvodne vo
vyjadrení k žalobe zo dňa 23.05.2024, rovnako tiež vo vyjadrení zo dňa 08.07.2024 skutkovo vymedzil
námietku premlčania;
(4) vo vyjadrení k žalobe žalovaný vo vzťahu k námietke premlčania uviedol: „Ako sme uviedli vyššie,

žalobkyňa si uplatňuje nárok na náhradu straty na zárobku počas PN za obdobie od 04.02.2021 do
10.04.2022; predmetný nárok bol na súde uplatnený žalobou dňa 06.05.2024; na základe uvedeného
máme za to, že žalobou uplatnený nárok (strata na zárobku) je v celom rozsahu premlčaný a týmto
vznášame námietku premlčania nároku v celom rozsahu; keďže k podaniu žaloby na súde došlo dňa
06.05.2024, nároky staršie ako dva roky pred podaním žaloby (nároky do 06.05.2022) je nevyhnutné

považovať za premlčané a touto cestou vznášame námietku premlčania“; rovnako sa žalovaný k
námietke premlčania po obsahovej stránke vyjadroval aj vo vyjadrení zo dňa 08.07.2024;
(5)ažnanámietkužalobkynevovyjadrenízodňa08.10.2024,žeSociálnapoisťovňadoručiladokonania
dôkaz, t.j. doručenku do vlastných rúk, ktorou žalobkyňa dňa 29.04.2022 prevzala rozhodnutie, od
dátumu ktorého mohla začať plynúť premlčacia lehota; predložením doručenky bola súčasne vyvrátená

správnosť predchádzajúcej použitej argumentácie žalovaného ohľadom vznesenej námietky premlčania
a vo svetle uvedeného dôkazu sa jednalo o zásadnú zmenu obrany žalovaného, s ktorou bola spojená
povinnosť súdu preskúmateľne a zrozumiteľne ju vyhodnotiť a vysvetliť v odôvodnení rozhodnutia, k
čomu nedošlo;
(6) sporným po rozhodnutí súdu tiež ostáva, či žalovaný v skutočnosti aj vzniesol novú námietku

premlčania s poukazom na zmenu zistenú z predloženej doručenky, keďže dovtedy použitá skutková
argumentácie stratila na akomkoľvek dôkaznom význame, čím súčasne žalobkyňa úspešne poprela
tvrdenie žalovaného o premlčaní;
(7) zo zápisnice z pojednávania dňa 07.11.2024 pritom nevplýva, že by žalovaný explicitne vzniesol
novú námietku premlčania, t.j. skutkovo odlišnú od skoršej a v čase rozhodovania súdu už obsahovo

neaktuálnej námietky premlčania;
(8) pod vplyvom zadováženého dôkazu (doručenka zo dňa 29.04.2022) súd nesprávne pristúpil k
vyhodnoteniu vnímania časových okolností i na strane žalobkyne, keď až do predloženia doručenky
žalobkyňa žila v presvedčení, že rozhodnutie č. 3061-34/2022-BB zo dňa 26.04.2022 jej bolo doručenéaž po návrate z týždňového pracovného pobytu na chate Lubetha dňa 05.05.2022, o čom na druhý
deň, t.j. 06.05.2022 následne informovala advokátsku kanceláriu právneho zástupcu; uvedené okolnosti
neboli predmetom vyhodnotenia zo strany súdu prvej inštancie;

(9) súd nepostačujúco a bez zohľadnenia aspektu slabšej zmluvnej strany posúdil konanie žalovaného,
ktorý v procese likvidácie poistnej udalosti začatom dňa 17.01.2024 bola žalobkyňa vo výsledku
relevantne uvedená do omylu, že základ nároku sa uznáva a spornou je len výška; v reakcii na námietky
žalovaného žalobkyňa kontinuálne požiadala o vystavenie potvrdenia o úrazových dávkach vyplatených
sociálnou poisťovňou a tiež o nemocenských dávkach, ktoré jej boli vystavené sociálnou poisťovňou

dňa 17.04.2024 a následne jej boli doručované; ani s touto skutkovou okolnosťou sa súd nevysporiadal
pri posúdení ustanovenia korigujúceho výkon práva z námietky premlčania použitím generálnej klauzuly
o dobrých mravoch;
(10) žalovaný spochybňoval inak dôvodný nárok žalobkyne svojvoľne, keď zo sociálnou poisťovňou
uznanej dĺžky práceneschopnosti neuznával jej faktické trvanie a na podklade extrémne účelového
selektívneho vytrhnutia informácií zo znaleckého posudku vyhotoveného v trestnom konaní (ktorý

vzhľadom na termín vyhotovenia nezohľadňujúci dĺžku PN žalobkyne bol nepoužiteľný) cielene (vo
význame zámerne) extrahoval doslova nezmyselnú informáciu, na podklade ktorej (v rozsahu 53,92 €
oproti uplatneným 6.524,20 €) čiastočne plnil;
(11) konanie žalovaného v procese predsúdnej likvidácie poistnej udalosti, rovnako i v priebehu súdneho
konania pociťuje žalobkyňa ako vyslovene šikanózny výkon práva, zneužívajúc pritom dominantné

postavenie poisťovne; v objektívnom ponímaní je konanie žalovaného výrazom zneužitia práva na úkor
druhého slabšieho účastníka poistného konania; súd na takto nastolenú situáciu neposkytol žiadnu
odpoveď;
(12) nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav; o
mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis ako mal správne použiť

alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil; súd prvej inštancie aplikoval
a interpretoval ustanovenia § 151 a § 191 C.s.p. v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka, ktoré nesprávne
vyložil;
(13) svojvoľnosť a zmätočnosť, tým pádom i výsledná vecná nesprávnosť napadnutého rozhodnutia
je v rovine právneho posúdenia pre žalobkyňu založená neposkytnutím vyčerpávajúcej vysvetľujúcej

argumentácie súdu na dôležité skutkové otázky - zásadné aj pre vecne správny procesný postup súdu
ústiaci do výsledného rozhodnutia; intenzita nesprávnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku v rovine
skutkových zistení tak vo
výsledku kauzálne vedie i k pochybnostiam o správnosti aplikácie a interpretácie súdom aplikovaných
noriem;

(14) v prospech odvolacích námietok žalobkyne o proporcionálne vhodnom použití § 3 Občianskeho
zákonníkasvedčíustálenározhodovaciaprax:„vovšeobecnostiniejevylúčené,abyvznesenienámietky
premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože
výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi; o takýto prípad však môže ísť iba
výnimočne; v rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v občianskom

súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom
vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník
konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov
premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom; pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať
z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a

dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby“ (ÚS SR II.ÚS/176/2011);
„podľa ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi; toto
ustanovenieplatíajprevýkonprávavzniesťnámietkupremlčania“(ÚSČRII.ÚS/309/1995);„širšíkontext
veci, t.j. dôvody, prečo právo nebolo uplatnené, môže byť pre posúdenie súladu námietky premlčania s
dobrými mravmi relevantný“ (ÚS ČR II.ÚS/2062/2014); „námietka premlčania zásadne dobrým mravom

neodporuje, ale môžu nastať situácie (napr. v pomere blízkych príbuzných či spolupracovníkov alebo
spolumajiteľov firmy a pod.), že uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka,
ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za takej situácie zánik nároku
v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a
charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas; v duchu tohto

právneho názoru sa uplatnenie premlčacej námietky môže priečiť dobrým mravom len vo výnimočných
prípadoch, keď by bolo na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, alebo keď
by sa aprobovalo konanie, ktoré je contra bonos mores podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka“ (ÚS
SR I.ÚS/33/2012);(15) súdom v bode 24. odôvodnenia použité rozhodnutie NS ČR 25Cdo/2366/2013 nie je podľa názoru
žalobkyne vhodne aplikovateľné na okolnosti prejednávanej veci pre zásadnú odlišnosť skutkového
stavu;

(16) na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.12.2024 (č.l. 209-211 spisu) k odvolaniu žalobkyne uviedol, že:
(1)súdprvejinštanciesasjehonámietkoupremlčaniariadnevysporiadal,posúdiljuakodôvodnúasvoje

rozhodnutie riadne odôvodnil, preto považuje napadnutý rozsudok za vecne správny;
(2) nesúhlasil s názorom žalobkyne, že nevzniesol námietku premlčania riadne, pretože ju vzniesol už
v prvom vyjadrení k žalobe; k premlčaniu nároku žalobkyne došlo už skôr ako uviedol súd prvej inštancie,
pretože už po skončení skutočnej práceneschopnosti dňa 25.03.2021 musela žalobkyňa vedieť o strate
na zárobku v súvislosti s dopravnou nehodou a musela ju vedieť aj vyčísliť; aj v prípade celého
trvania práceneschopnosti (ktorá však podľa jeho názoru nebola celá v príčinnej súvislosti s dopravnou

nehodou) do 10.04.2022 bola žalobkyňa schopná objektívne vyčísliť stratu na zárobku, pretože už dňa
02.02.2022 jej skončilo podporné obdobie;
(3) posledná dávka nemocenského bola žalobkyni vyplatená dňa 27.04.2022, pričom rozhodnutie
o odňatí úrazového príplatku jej bolo doručené dňa 29.04.2022, preto najneskôr k uvedenému dátumu
musela žalobkyňa vedieť o strate na zárobku v súvislosti s dopravnou nehodou a musela ju vedieť aj

vyčísliť, preto najneskôr od uvedeného dátumu jej začala plynúť dvojročná premlčacia lehota v zmysle §
106 Občianskeho zákonníka, pričom k uplatneniu práva na súde došlo až dňa 06.05.2024, t.j. po uplynutí
premlčacej lehoty; súd prvej inštancie preto správne prihliadol na vznesenú námietku premlčania;
(4) pokiaľ žalobkyňa uviedla, že po doručení rozhodnutia Sociálnej poisťovne dňa 29.04.2022, po
návrate z chaty, kde pracovala, dňa 06.05.2022 oslovila advokátsku kanceláriu, nie je zrejmé, prečo

v dvojročnej premlčacej lehote neuplatnila svoj nárok;
(5) skutočnosť, že žalobkyňa svoj nárok najskôr uplatnila u žalovaného neprerušuje ani nepredlžuje
plynutie premlčacej lehoty;
(6) s poukazom na súdnu prax v SR (1Cdo/148/2004, 3Cdo/41/2012, II.ÚS/176/2011) a ČR
(25Cdo/2648/2003, I.ÚS/643/2004, 25Cdo/1839/2000) neboli preukázané ani zistené také okolnosti,

ktoré by odôvodňovali vyhodnotenie námietky premlčania ako rozpornej s dobrými mravmi;
(7) na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

2.3 Žalobkyňa v odvolacej replike zo dňa 27.01.2025 (č.l. 218 spisu) prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedla, že:

(1) žalovaný sa vyhol jej odvolacej námietke uvedenej v časti I odvolania popísanej v bodoch 4 až 7
odvolania;
(2) argumentácia žalovaného je len všeobecná, vôbec nereflektuje nesprávny procesný postup pri
uplatňovaní námietky premlčania; vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný len opakuje obsah svojich právnych
úkonov a len vo všeobecnosti analyzuje dostupnú judikatúru v právnej otázke premlčania;

(3) žalovaný opomína skutočnosť, že bolo jeho primárnou povinnosťou uniesť bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno o vznesenej námietke premlčania uvedením skutkových údajov preskúmateľne
vymedzujúcich začiatok plynutia premlčacej lehoty, reagujúc pritom na zmenu zisteného skutkového
stavu v medziobdobí od pojednávania dňa 06.09.2024 do pojednávania dňa 07.11.2024 a až po
bezvýhradnom splnení tejto povinnosti mohla nastúpiť druhá fáza, ktorou je posúdenie námietky v

rozpore s dobrými mravmi;
(4) z podstaty veci pritom vyplýva, že bez splnenia v poradí prvej primárnej povinnosti (kvalifikovane
vzniesť námietku premlčania), nemôže súd pristúpiť k posúdeniu odopretia výkonu práva titulom
porušenia dobrých mravov;
(5) zotrváva na argumentácii uvedenej v odvolaní v celom rozsahu s poukazom na nesprávny procesný

postup súdu; žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu postačujúco nezdôvodnil svoj návrh na potvrdenie
rozhodnutia súdu;
(6) na základe uvedeného žalobkyňa zotrvala na podanom odvolaní a odvolacom návrhu.

2.4 Žalovaný sa viac v odvolacom konaní nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.)3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania

žalobkyne podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.4 Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol
postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj
odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní nebolo potrebné
opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.).

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k splneniu podmienok na zamietnutie
žaloby žalobkyne, v plnom rozsahu si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne
ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal
len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal

vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§
380 ods. 2 C.s.p.).

4.6 Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom
spore boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie žaloby žalobkyne z dôvodu dôvodne vznesenej

námietky premlčania uplatneného nároku zo strany žalovaného.

4.7 Vo všeobecnosti predstavuje premlčanie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého možno
súdnu vymáhateľnosť nároku odvrátiť námietkou premlčania; premlčacou dobou sa rozumie časový
úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania; premlčacia doba

je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia; dĺžku premlčacej
doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán;
premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje; uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik
súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať; ak uplynula zákonom
ustanovená premlčacia doba na uplatnenie práva a oprávnená osoba počas plynutia premlčacej doby na

príslušnom orgáne svoje právo neuplatnila, vzniká povinnej osobe právo vzniesť námietku premlčania
uplatneného nároku; dôvodné vznesenie námietky premlčania v civilnom sporovom konaní má za
následok nepriznanie nároku zo strany súdu; zo zásady hospodárnosti konania vyplýva, že v prípade
vznesenia námietky premlčania súd prednostne posudzuje jej dôvodnosť, nakoľko dôvodne vznesená
námietka premlčania uplatneného nároku vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej bez

potrebyvykonávaniaďalšíchdôkazov;pritomplatí,žesúdsavcivilnomsporovomkonanímôžezaoberať
vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
veriteľa (existenciu uplatneného nároku); súdna prax (R 29/1983) v takomto prípade uprednostňuje
hľadisko procesnej ekonómie, preto ak súd zistí, že uplatnené právo žalobcu je premlčané a žalovanývzniesolnámietkupremlčania(t.j.zaniklasúdnavymáhateľnosťuplatnenéhonároku)bližšieužneskúma
existenciu subjektívneho práva žalobcu.

4.8 Preskúmaním veci dospel aj odvolací súd k záveru, že pokiaľ žalobkyňa v prejednávanom spore
doručil žalobu na súd dňa 06.05.2024 (§ 156 C.s.p.) uplatnila premlčané právo. Zo skutkových
zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že vedomosť o výške nároku na stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti nadobudla žalobkyňa dňa 29.04.2022 po doručení rozhodnutia o odňatí úrazového
príplatku. Dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle §

106 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala žalobkyni plynúť dňom 30.04.2022 a márne uplynula dňa
30.04.2024, ktorý bol riadnym pracovným dňom (utorok). Žalobkyňa podala žalobu v prejednávanom
spore na súd dňa 06.06.20245. Aj podľa odvolacieho súdu podala žalobkyňa žalobu na súd až po
márnom uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody (§
106 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Súd
prvej inštancie správne žalobu žalobkyne zamietol (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd

preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby žalobkyne (prvý výrok)
ako vecne správny potvrdil.

4.9 Žalobkyňa v podanom odvolaní konkrétne ťažiskovo vyjadrila pochybnosť, či žalovaný účinne
vzniesol námietku premlčania proti uplatnenému nároku, pretože túto nezopakoval a neodôvodnil

po zmene skutkových tvrdení (zistení) oproti tvrdeniam v podanej žalobe ohľadne začiatku plynutia
premlčacej doby na uplatnenie nároku po doručení rozhodnutia Sociálnej poisťovne o odňatí úrazového
príplatku z dôvodu zániku nároku na nemocenské, keď v tomto smere odvolací súd udáva (§ 387 ods. 3
C.s.p.), že námietka premlčania predstavuje hmotnoprávnu námietku (§ 152 C.s.p.); na obsah námietky
premlčania nekladie procesný predpis žiadne osobitné požiadavky; posúdenie dôvodnosti námietky

premlčania predstavuje aplikáciu práva na zistený skutkový stav, preto či bola námietka premlčania
žalovaným uplatnená dôvodne skúma súd vo vzťahu k žalobným tvrdeniam (k žalobcom uvádzaným
skutkovým okolnostiam prípadu v podanej žalobe), resp. vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu veci
v čase rozhodovania vo veci samej; právnym posúdením veci ohľadne začiatku plynutia premlčacej
doby a jej uplynutia zo strany žalovaného uvedeným v námietke premlčania nie je súd v zmysle zásady

súd pozná právo (iura novit curia) ani viazaný; žalovaný preto nemusí v prípade zmeny skutkového
stavu vznesenú námietku premlčania opakovať, resp. aktualizovať vo vzťahu k zmenenému skutkovému
stavu; žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku vo vyjadrení zo dňa 23.05.2024
k podanej žalobe, kedy ju odôvodnil nesúhlasom s tvrdenou dĺžkou práceneschopnosti žalobkyne,
pričom na námietke premlčania žalovaný zotrval aj po zmene skutkového stavu ohľadne plynutia

premlčacej doby po doručení rozhodnutia Sociálnej poisťovne o odňatí úrazového príplatku žalobkyni
dňa 29.04.2022, keď na pojednávaní zo dňa 07.11.2024 opätovne uviedol, že „nárok je premlčaný
uplynutím dvojročnej premlčacej doby aj keď berieme dátum 29.04.2022, keďže k podaniu žaloby došlo
06.05.2024“, preto „žalobu žiada zamietnuť z dôvodu premlčania“; súd prvej inštancie bol preto povinný
vysporiadať sa so žalovaným vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku a nepochybil, keď

na námietku premlčania prihliadol.

4.10 Žalobkyňa v podanom odvolaní osobitne namietala, že v prípade námietky premlčania vznesenej
žalovaným ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka); s týmto
názorom žalobkyne sa odvolací súd (v zhode so súdom prvej inštancie) nestotožnil.

4.11 Dobrými mravmi sa rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji preukazujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú
akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania; rozpor s
dobrými mravmi spočíva v tom, že výkon práva sa prieči spoločensky uznávaným názorom, ktoré vo

vzájomných vzťahoch určujú, aký má byť obsah ich konania, aby bol súladný so všeobecnými zásadami
spoločnosti; vo všeobecnosti ide o prípad konania v rozpore s dobrými mravmi vtedy, keď konajúci síce
formálne postupuje v medziach svojho práva, ale realizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého
účastníka právneho vzťahu; v takom prípade síce ide o výkon práva, avšak výkon práva v rozpore
s dobrými mravmi, pre ktorý je typické, že konajúcemu v skutočnosti nejde o dosiahnutie cieľov, ktoré

právo s takým konaním spája, ale mu ide o to, aby vedľajšie účinky jeho konania viedli k stavu jemu
vyhovujúcemu, avšak poškodzujúcemu druhú stranu.4.12 V zákonom stanovených prípadoch je výkonom práva tiež vznesenie námietky premlčania;
námietka premlčania je jednostranný právny úkon dlžníka v konaní pred súdom, ktorým dlžník namieta
uplynutie premlčacej doby; vo všeobecnosti možno uviesť, že samotné vznesenie námietky premlčania

nepredstavuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pretože ide o zákonný inštitút, ktorého
primárnym účelom je prispievanie k istote právnych vzťahov; pokiaľ ide o rozpor uplatnenia námietky
premlčania s dobrými mravmi, nie je na druhej strane vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania bolo
považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi; o takýto prípad však môže ísť iba výnimočne; v rozpore s dobrými

mravmi môže byť len taký výkon práva jednej procesnej strany, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva
na úkor druhej procesnej strany, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto
prípad ísť len vtedy, ak druhá procesná strana márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a voči nej
by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom; pre posúdenie
primeranosti postihu je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy
charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím

premlčacej doby; v tejto súvislosti je tiež relevantné, či v konaní boli preukázané také dôvody a okolnosti
prípadu, pre ktoré by mala byť námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi; posúdenie dôvodnosti
námietky premlčania zostáva vždy na úvahe súdu, ktorý objektívne prihliada predovšetkým na to, za
akých okolností bola námietka premlčania vznesená, za akých okolností k premlčaniu došlo (dôvody,
pre ktoré nedošlo k uplatneniu práva) a prípadne samotnú ujmu, ktorá veriteľovi v dôsledku účinkov

premlčania hrozí; medzi zneužitím práva namietať premlčanie zo strany dlžníka (výkonom práva vzniesť
námietkupremlčaniavrozporesdobrýmimravmi)adôvodmi,prektoréveriteľneuplatnilvčassvojnárok,
by mala byť príčinná súvislosť; úmysel poškodiť druhú procesnú stranu námietkou premlčania však
nemožno vyvodiť z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale z tých
konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená; tieto okolnosti by pritom museli

byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu
právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania.

4.13 Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že
v prejednávanom spore nejde v prípade námietky premlčania uplatneného nároku vznesenej žalovaným

o taký výnimočný prípad, že by výkon tohto práva bol v rozpore s dobrými mravmi. Podstatou
argumentácie žalobkyne v priebehu sporu ako aj v podanom odvolaní bola v tomto smere v zásade
skutočnosť, že žalovaný jej nárok na náhradu škody nepopieral, svoj nárok na náhradu škodu si riadne
uplatnil u žalovaného, ktorý žiadnym spôsobom nepoprel základ jej nároku a vyžadoval predloženie
dokladov ohľadne výšky nároku. Medzi stranami nebolo sporné, že ku škodovej udalosti došlo dňa

04.02.2021; nárok na poistné plnenie uplatnila žalobkyňa u žalovaného listom zo dňa 17.01.2024,
pričom v konaní o vyplatenie poistného plnenia zostalo sporné trvanie práceneschopnosti žalobkyne,
preto žalovaný plnil žalobkyni len čiastočne (suma 53,92 €). Podľa názoru odvolacieho súdu samotné
nepopretie základu nároku žalobkyne na náhradu škody nemožno považovať za takú výnimočnú
okolnosť, v dôsledku ktorej by bolo možné uvažovať o vznesenej námietke premlčania zo strany

žalovaného ako o výkone práva v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobkyni nič nebránilo uplatniť
svoje právo na náhradu škody na súde v rámci plynutia premlčacej doby; z dokazovania nevyplynuli
žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplýval záver, že žalobkyňa nemohla podať žalobu na súd
v rámci plynutia premlčacej doby na základe konkrétneho správania žalovaného; z listu žalovaného zo
dňa 04.02.2021 (v reakcii na žiadosť žalobkyne zo dňa 17.01.2024) vyplýva nesúhlas s tvrdenou dĺžkou

práceneschopnostižalobkyne,pričomnazákladežiadostižalobkynezodňa29.02.2024oprehodnotenie
stanoviska prejavil žalovaný v liste zo dňa 28.03.2024 ochotu len prepočítať už vyplatené plnenie
po prípadnom doložení dokladov o dennom zárobku žalobkyne, nič však nezmenil na svojom názore
o dĺžke trvania práceneschopnosti žalobkyne; na základe uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru,
že vznesenie námietky premlčania uplatneného nároku žalobkyne nie je výkonom práva žalovaného

v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

4.14 Pre úplnosť odvolací súd udáva, že podanou žalobou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala
zaplatenia sumy 6.524,20 € s príslušenstvom. V podaní zo dňa 24.06.2024 žalobkyňa vzala žalobu

späť v časti o zaplatenie sumy 53,92 € s príslušenstvom z dôvodu úhrady tejto sumy pred podaním
žaloby a zotrvala na žalobe o zaplatenie sumy 6.470,28 € s príslušenstvom. Žalovaný v podaní
zo dňa 08.07.2024 s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil. Súd prvej inštancie o čiastočnom
zastavení konania ohľadne zaplatenia sumy 53,92 € s príslušenstvom nerozhodol a napadnutýmrozsudkom rozhodol o zamietnutí pôvodne žalovanej sumy 6.524,20 € s príslušenstvom bez ohľadu
na čiastočné späťvzatie žaloby. Predmetný nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie nebol pri
viazanosti odvolacími dôvodmi predmetom odvolacieho prieskumu a nespôsobil ani vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení

s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobkyňa podané odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); skutkové zistenia

súdu prvej inštancie ako aj právne posúdenie veci ohľadne splnenia podmienok na zamietnutie žaloby
žalobkyne v dôsledku premlčania uplatneného nároku považuje odvolací súd za správne a odvolacími
dôvodmi sa žalobkyni správnosť napadnutého rozsudku nepodarilo spochybniť (body 4.4 až 4.13
odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil a to vrátane závislého výroku (§ 379 písm. a/ C.s.p.) o trovách
konania (druhý výrok), ktorý bol odôvodnený plným úspechom žalovaného v spore, ktorý však žiadne
trovy konania nežiadal nahradiť.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom

konaní v plnom rozsahu úspešný, vzniklo mu voči plne neúspešnej žalobkyni právo na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovaný žiadne trovy odvolacieho
konania nežiadal nahradiť, odvolací súd muj náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni nepriznal
(porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016
alebo sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnené v zbierke ako R 72/2018).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvozmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.