Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722010197
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6722010197.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov

Mgr. Jána Bednára a JUDr. Petra Hunáka, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. septembra
2025, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Zvolen,
sp. zn. 3T/39/2022 zo dňa 02.04.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a, b Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen, 3T/39/2022
z 02.04.2025 v celom rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a § 285 písm. a) Tr. por.

o s l o b o d z u j e

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom C. D. XXX,

spod obžaloby Okresného prokurátora Zvolen, sp.zn 1Pv 438/21/6611-9, zo 04.04.2022, kde bol trestne

stíhaný pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a to za skutok,
ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 07.11.2021 v čase o 02.30 h v meste Zvolen viedol po ul. Borovianskej smerom ku Spojenej
škole obchodu a služieb osobné motorové vozidlo zn. VW Multivan ev. č. E. F. XXXX, ktorého bol v
tom čase vlastníkom, pričom pri konečnej zastávke mestskej hromadnej dopravy vyšiel na vydláždený
chodník pre chodcov, z ktorého zišiel na trávnatú časť, kde pravou prednou časťou vozidla narazil do
betónového oporného múrika, do ktorého sa pri následnom cúvaní vozidlo pravou časťou podvozku

zakliesnilo, pričom bola na miesto svedkami privolaná hliadka Okresného dopravného inšpektorátu
Zvolen a obvinený bol podrobený dychovej skúške, pri ktorej mu bol elektronickým meračom Alcotest
7510, sériové č. ARFM-0496 v čase o 03.02 h zistený pozitívny výsledok 0,76 mg/l alkoholu v dychu
a následnou opakovanou skúškou v čase o 03.21 h pozitívny výsledok 0,70 mg/l alkoholu v dychu,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 3T/39/2022 zo dňa 02.04.2025 bol obžalovaný A. B.

uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a to za
skutok, ktorého sa dopustil tak, žedňa 07.11.2021 v čase o 02.30 h v meste Zvolen viedol po ul. Borovianskej smerom ku Spojenej
škole obchodu a služieb osobné motorové vozidlo zn. VW Multivan ev. č. E. F. XXXX, ktorého bol v
tom čase vlastníkom, pričom pri konečnej zastávke mestskej hromadnej dopravy vyšiel na vydláždený

chodník pre chodcov, z ktorého zišiel na trávnatú časť, kde pravou prednou časťou vozidla narazil do
betónového oporného múrika, do ktorého sa pri následnom cúvaní vozidlo pravou časťou podvozku
zakliesnilo, pričom bola na miesto svedkami privolaná hliadka Okresného dopravného inšpektorátu
Zvolen a obvinený bol podrobený dychovej skúške, pri ktorej mu bol elektronickým meračom Alcotest
7510, sériové č. ARFM-0496 v čase o 03.02 h zistený pozitívny výsledok 0,76 mg/l alkoholu v dychu

a následnou opakovanou skúškou v čase o 03.21 h pozitívny výsledok 0,70 mg/l alkoholu v dychu.

Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní
10 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, 2
Tr. zákona okresný súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu v trvaní 26 mesiacov.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho svojím odvolaním v celom rozsahu napadol
obžalovaný A. B. a to cestou svojho zvoleného obhajcu.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že s napadnutým rozsudkom nesúhlasí a to vo
všetkých výrokoch, pričom dodal, že usvedčovaný mal byť len výsluchmi svedkov G. a D., keďže sa vo
svojich výpovediach zhodli v tom, že po tom, ako vodič motorového vozidla narazil do múrika a vystúpil,
skontroloval vozidlo a následne s vozidlom začal cúvať a ostal zakliesnený na múriku, tak mala vystúpiť
im neznáma osoba a potom mala odísť k svedkom. V tomto smere obhajoba v odvolaní konštatovala,

že ani po vykonanej konfrontácie medzi svedkami a obžalovaným sa nerozplynuli pochybnosti, ktoré
uvádzali už v predchádzajúcich podaniach, že či mohol šoférovať svedok H. a či bolo možné vidieť do
vozidla na zadné sedadlá napriek zatmaveným oknám, či tam sedí ešte ďalšia osoba a či sa svedkovia
celý čas pozerali na vozidlo a či náhodou z neho nevystúpila iná osoba a nemohla nepozorovane
odísť. V tomto smere obhajoba poukázala práve na skutočnosť, že svedkovia uvádzali, že sa na vozidlo

obžalovaného mali pozerať z predných sedadiel ich vozidla smerom dozadu, pričom zadné okná ich
vozidla, v ktorom sedeli, boli zatmavené.

V ďalšej časti odvolania obžalovaný konštatuje, že vo vozidle Volkswagen Multivan, ktoré v tom období
vlastnil, je možné prechádzať medzi prvou a druhou radou sedačiek a pohybovať sa bez obmedzení

vzhľadom na vnútorné rozloženie sedačiek.

Súd ďalšie dôkazy po zrušení veci nevykonal napriek tomu, že obžalovaný je naďalej vyviňovaný z
trestnej činnosti výpoveďou svedka H., ktorý uviedol, že to bol on, kto motorové vozidlo šoféroval, s
ktorým sa zachytil o múrik a potom následne cez druhú radu sedadiel vystúpil opačnou stranou, ako je

strana šoférova. Táto jeho výpoveď je dôveryhodná, pričom v podstatných skutočnostiach sa zhoduje aj
s ostatnými výpoveďami tohoto svedka. Obhajoba dáva do pozornosti, že podstatné je tvrdenie svedka
H., že on šoféroval a obžalovaný sedel za ním na strane vodiča, kde driemal. Podstatné je v tom aj to,
že potom svedok H. vystúpil dverami na pravej strane vozidla a mohol z miesta odísť bez toho, aby
ho svedkovia G. a D. mohli vidieť, pričom sami uviedli, že celý čas sa nedívali na zakliesnené vozidlo.

Z tohto dôvodu je preto obhajoba toho názoru, že skutkový stav nebol bez akýchkoľvek pochybností
jednoznačne preukázaný a v súčasnom stave zadokumentovania a poznania existuje reálne a ničím
nevyvrátené tvrdenie svedka H., že to bol on, kto viedol motorové vozidlo.

Okresný súd tým, že dôsledne nevykonal všetky vytýkané dôkazy a neodstránil rozpory uvedené v

zrušujúcom uznesení krajského súdu, tak nezistil správne skutkový stav.

Z uvedeného dôvodu preto obžalovaný cestou obhajcu navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a
krajský súd sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.

Na podklade podaného odvolania následne krajský súd potom, čo mu bola vec predložená, vo veci
určil termín verejného zasadnutia, ktoré bolo neskôr 2-krát zrušené a presunuté, avšak na verejné
zasadnutie, určené na deň 11. septembra 2025, sa riadne a včas ustanovil tak obžalovaný A. B., jeho
obhajca, ako aj krajský prokurátor.V konečných návrhoch potom obhajca za obžalovaného B. uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava
písomných dôvodov odvolania tak, ako boli krajským súdom na verejnom zasadnutí referované a

navrhol, aby bol napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušený a krajský
súd aby sám obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Krajský prokurátor naopak vo svojom konečnom návrhu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za
správny a zákonný a preto navrhuje odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný A. B. v konečnom návrhu len stručne uviedol, že sa necíti byť vinným a verí v spravodlivé
súdne rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici potom na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal

žalovaný odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného A. B. je dôvodné a s prvostupňovým rozsudkom okresného súdu sa nie je
možné stotožniť.

Zpredloženéhotrestnéhospisujezrejmé,žeobžalovanýcelýčaspopieralspáchanietrestnejčinnostiav

priebehu pojednávania pred súdom aj upresnil osobu vodiča, ktorý mal jeho vozidlo viesť a prísť s ním až
do Zvolena, kde potom na múriku pri Spojenej škole obchodu ostal visieť. Okresný súd správne potom,
čo obžalovaný konkretizoval osobu vodiča, tohto vypočul a svedok H. aj na pojednávaní jednoznačne a
konzistentne vypovedal o tom, ako sa spoznal s obžalovaným, prečo išli do Zvolena do časti pri Spojenej
škole obchodu, prečo tam ostal zakliesnený s vozidlom a akým spôsobom a kam zo Zvolena odišiel.

Taktiež je z predloženého trestného spisu zrejmé, že v danej trestnej veci ešte v prípravnom konaní
a následne na hlavnom pojednávaní boli vypočutí svedkovia D. D. a C. G.. Títo svedkovia mali tak v
prípravnom konaní, ako následne na to aj pred samosudcom na Okresnom súde vo Zvolene vypovedať
o tom, že sedeli v zaparkovanom aute na parkovisku na predných sedadlách a mali cez predné okno

sledovať, ako na toto parkovisko prišlo vozidlo obžalovaného, ktoré následne malo urobiť okruh a za
ich zadnou časťou vo vzdialenosti asi 50 metrov malo ostať visieť na múriku vodičovou stranou k nim.
Dodali, že videli zo strany vodiča vystúpiť osobu, ktorá sa neskôr pohybovala popri vozidle, kontaktovali
políciu a následne polícia po príchode na miesto túto osobu zadržala a bol to obžalovaný A. B..
Samotný obžalovaný poprel spáchanie trestnej činnosti a uvádzal, že nešoféroval, driemal na zadnom

sedadle a keď svedok H. sa zasekol s vozidlom na obrubníku, tak mu začal nadávať, neskôr preliezol
dopredu, pokúšal sa naštartovať vozidlo a pohnúť sa, čo sa mu nepodarilo a preto vystúpil z dverí na
strane vodiča, avšak vozidlo nešoféroval, lebo si bol vedomý, že je pod vplyvom alkoholických nápojov.
Bránil sa tým spôsobom, že keby bol šoféroval, bol by z miesta činu odišiel, pretože vedel, že požíval
alkoholické nápoje a teda, že by mohol mať problém s prípadným príchodom polície.

Takýto skutkový dej bol preukázaný tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, avšak
okresný súd absolútne rezignoval na to, aby sa pokúsil odstrániť rozpory v danej trestnej veci, respektíve
vyvrátiť obranu obžalovaného, ktorú uvádzal v súvislosti s tým, že nie on, ale niekto iný vozidlo šoféroval.

Aj potom čo krajský súd podrobne v zrušujúcom uznesení okresnému súdu naznačil, akým spôsobom
mal vo veci postupovať, okresný súd dôsledne v zmysle tohto pokynu nepostupoval, keď len dopočul
svedkov D. a G. k ich výpovedí bez toho, aby sa pokúsil podrobne od nich zistiť, akým spôsobom
sledovali vozidlo obžalovaného potom, čo ostalo stáť na mieste, či celý čas boli otočení chrbtom dozadu
odprednýchsedadiel,abytak sledovalitotovozidlo,čiešteskôrakoprišlahliadkapolície,ztohtovozidla

vystúpili a akým spôsobom mali vozidlo obžalovaného pod kontrolu, tak keď mohli tvrdiť, že žiadna iná
osoba z tohto vozidla nevystúpila. Je nepochybné, že ani obhajoba v tomto smere nevyvinula žiadne
úsilie, či takýmto spôsobom sa dalo sledovať vozidlo obžalovaného a prokurátor tak isto nevyvinul v
tomto smere žiadnu aktivitu. Krajský súd je toho názoru, že spôsob, akým boli vykonané dôkazy o tom,
či to bol obžalovaný, kto vozidlo doviezol na miesto činu, a teda či sa dopustil prečinu ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky v zmysle § 289 ods. 1 Tr. zák., bolo preukázané, krajský súd je toho názoru,
že táto okolnosť jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb preukázaná nebola.Z celého trestného spisu vyplýva, že vozidlo Volkswagen Multivan je vo svojej kabíne tak široké, že je
možné bez väčších problémov prechádzať medzi prvou a druhou radou sedadiel, to znamená, vodič,
ktorý sedí za volantom, môže bez akejkoľvek námahy prejsť za prvú radu sedadiel a následne pravou

stranou z vozidla vystúpiť. Z kamerového záznamu, ktorý je založený v trestnom spise, je zrejmé, že
vozidlo obžalovaného bolo otočené k autu, kde mali sedieť svedkovia D. a G. ľavou stranou, to znamená
stranou vodiča a preto nie je vylúčená obrana obžalovaného, že svedok H. mohol pravou stranou vozidla
nepozorovane vystúpiť a na tú stranu aj odísť bez toho, aby si ho svedkovia všimli, keď nebolo ani
preukázané, že by sa svedkovia celý čas a sústavne pozerali na toto vozidlo a mali naň taký prehľad, aby

mohli bez akýchkoľvek pochybností potvrdiť, že nikto okrem obžalovaného z tohoto vozidla nevystúpil.
Naviac okresný súd vôbec nevenoval pozornosť skutočnosti, čo vlastne títo svedkovia v neskorú nočnú
hodinu na danom mieste robili, a teda či sa nevenovali inej činnosti, ako tomu, aby sledovali bez
prestania vozidlo obžalovaného.

Výpovede príslušníkov polície v trestnom spise, ako aj úkony, ktoré potom následne robili v prípravnom

konaní, svedčia o tom, že ani oni sami si neboli istí, či sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti, keďže
po skutku mu poverený príslušník nezadržal vodičský preukaz, ani neskôr v priebehu vyšetrovania tak
nikto neurobil.
Za týchto okolností sa preto krajský súd nemohol stotožniť s hodnotením dôkazov tak, ako tieto dôkazy
vykonal v prípravnom konaní prokurátor a následne aj na hlavnom pojednávaní okresný súd, keď

okresný súd ako to je už vyššie uvedené, absolútne odignoroval pokyny, ktoré mu krajský súd pri
predchádzajúcom zrušení veci uložil, za týchto okolností potom existujú dôvodné pochybnosti o tom,
či sa stal skutok tak, ako kládol za vinu obžalovanému prokurátor a ako ho v konečnom dôsledku aj
prvostupňový súd uznal za vinného.

Krajský súd dôsledne riadiac sa zásadou in dubio pre reo, to znamená v pochybnostiach v prospech
obžalovaného, nemohol pochybnosti v danej trestnej veci odignorovať a potom keď dospel k záveru,
že nie je bez akejkoľvek pochybnosti preukázané, že sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti, naviac
keď ho z trestnej činnosti okrem jeho samotnej výpovede vyviňuje aj svedok H., pričom nie je možné
tvrdenia svedka D. a G. nadradiť nad výpovede obžalovaného a svedka H., a preto pri takto vykonanom

hodnotení dospel krajský súd k záveru, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný a potom postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok
Okresného súdu Zvolen v celom rozsahu a rozhodujúc sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. a §
285 písm. a) Tr. por. obžalovaného A. B. zo žalovanej trestnej činnosti oslobodil.

Uvedené rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.