Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 17, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125202978
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125202978.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/26/2025

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XX/XX, XXX XX E., 2. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX H. – I. J., 3. A. G. G.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX H. – I. J., všetci právne zastúpení Advokátska kancelária
Kerestešová & Švarná, so sídlom Coboriho 2, 949 01 Nitra, IČO: 44 140 045, proti žalovanému: 1.
Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova
36, 817 15 Bratislava, 2. Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka A. A., K. A.,
3. Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka L. J., K. A., 4. Neznámy (nezistený)
právny nástupca ostatného vlastníka A. M., K. C., 5. Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného
vlastníka K. N., K. C., 6. Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka K. M. (mal.),

7. Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka N. M., 8. Neznámy (nezistený) právny
nástupca ostatného vlastníka O. M., 9. Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka E. M.,
10. Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka E. B., 11. Neznámy (nezistený) právny
nástupca ostatného vlastníka E. B., 12. Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka O.
C., K. B., 13. Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka O. B., K. B., 14. Neznámy
(nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka L. C., K. M., 15. Neznámy (nezistený) právny nástupca
ostatného vlastníka O. B., K. B., žalovaní 2. až 15. zastúpení správcom Slovenský pozemkový fond, IČO:

17 335 345, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva,
takto

r o z h o d o l :

8C/26/2025

I. Súd žalobu o určenie, že do dedičstva po I. G., K. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa 21.11.1991 a

P. G., K. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 24.05.2006, patria pozemky - parcely registra „E“ v kat.úz.
E., parc.č. XXX/XXX orná pôda o výmere 95 m2 na LV č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
každého poručiteľa 1/96 v pomere k celku, parc.č. XXX/XXX orná pôda o výmere 414 na LV č. XXXX
m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu každého poručiteľa 1/96 v pomere k celku a parc.č. XXX/XXX
orná pôda o výmere 3959 m2 na LV č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu každého poručiteľa
293/960 v pomere k celku, zamieta.II. Súd určuje, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat.úz. E., obec E., P. H., zapísaná na LV č. XXXX ako
pozemok,parcelaregistra„E“,parc.č.XXX/XXXornápôdaovýmere95m2,oveľkostispoluvlastníckeho
podielu 1/48 v pomere k celku, nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat.úz. E., obec E., P. H., zapísaná na

LV č. XXXX ako pozemok, parcela registra „E“, parc.č. XXX/XXX orná pôda o výmere 414 m2 o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/48 v pomere k celku a nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat.úz. E., obec
E., P. H., zapísaná na LV č. XXXX ako pozemok, parcela registra „E“, parc.č. XXX/XXX orná pôda o
výmere 3959 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 586/960 v pomere k celku, patria do dedičstva
po poručiteľke P. G., K. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 24.05.2006.

III. Žalobcom 1. až 3. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

8C/26/2025

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že do dedičstva po
poručiteľovi I. G., K. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX a poručiteľke P. G., K. G., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, patria nehnuteľnosti v kat.úz. E., obec E., P. H., zapísané na
LV č. XXXX ako pozemok, parcela registra „E“, parc.č. XXX/XXX orná pôda o výmere 95 m2, o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu každého poručiteľa 1/96 v pomere k celku, na LV č. XXXX ako pozemok,

parcela registra „E“, parc.č. XXX/XXX orná pôda o výmere 414 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
každého poručiteľa 1/96 v pomere k celku a na LV č. XXXX ako pozemok, parcela registra „E“, parc.č.
XXX/XXX orná pôda o výmere 3959 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu každého poručiteľa
293/960 v pomere k celku eventuálne aby určil, že do dedičstva po poručiteľke P. G., K. G., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti v kat.úz. E., obec E., P. H., zapísané

na LV č. XXXX ako pozemok, parcela registra „E“, parc.č. XXX/XXX orná pôda o výmere 95 m2, o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu poručiteľa 1/48 v pomere k celku, na LV č. XXXX ako pozemok,
parcela registra „E“, parc.č. XXX/XXX orná pôda o výmere 414 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
poručiteľky 1/48 v pomere k celku a na LV č. XXXX ako pozemok, parcela registra „E“, parc.č. XXX/
XXX orná pôda o výmere 3959 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu poručiteľky 586/960 v pomere

k celku.

2. Žalobu odôvodnili tým, že v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, je daná ich aktívna vecná
legitimácia ako dedičov po poručiteľoch I. a P. G., keď žalobkyňa v1. rade je dcérou poručiteľov
a žalované v 2. a 3.rade sú zákonní dedičia (manželka a dcéra) po synovi poručiteľov I. G.. Pasívna

vecná legitimácia žalovaných vyplýva z ich evidencie v katastri nehnuteľností. K naliehavému právnemu
záujmunapožadovanomurčeníspoukazomnauznesenieNSSRsp.zn.3Cdo/154/2010,publikovanom
podč.3/2011uviedli,ževprípadepožadovanéhourčeniasamôžužalobcoviaakodedičiapoporučiteľovi
následne domáhať prejednania dedičstva v dodatočnom konaní o dedičstve a týmto spôsobom zosúladiť
evidovaný stav na katastri nehnuteľností s užívacím a právnym stavom. K samotému nároku uviedli že

sporné pozemky – parcely č. XXX/XXX, XXX/XXX L. XXX/XXX boli vytvorené oddelením od pôvodnej
parcely registra „E“ parcelné číslo XXX orná pôda o výmere 7178 m2, zapísanej pôvodne na LV č.
XXXX pre kat.úz. E. (časť parcely č. XXX o výmere 84 m2 bola zapísaná na LV č. XXXX), ktorá parcela
bola pôvodne súčasťou pozemnoknižnej parcely v pkn č. XXXX pod parcelným číslom: XXX – roľa
o výmere 7262 m2, t.j. 2019 štvorcových siah. Pôvodnú pozemnoknižnú parcelu Q. XXX odkúpil dňa

XX.XX.XXXX právny predchodca žalobcov, I. G. od L. M., K. C. ako roľu v hone B. parc.č. XXX F.
výmere 2019 štvorcových siah, a to za kúpnu cenu vo výške 4.000,- Kčs. Žalobcovia poukázali na
§ 111 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len stredný Občiansky zákonník), keď na
účinnosť zmluvného nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebola potrebná intabulácia
do pozemkovej knihy, ale bolo potrebné privolenie okresného národného výboru podľa § 1 ods. 1 zákona

č. 65/1951 Zb.. V danej veci sa zachovalo písomné potvrdenie vydané K. A. H. F. F. E., okres H., ktorýmRada MNV v E. v súlade so zákonom č. 65/1951 Zb. potvrdila, že právny predchodca žalobcov, I. G.,
kupuje pozemok od L. M. pre účely stavebné, konkrétne na účely výstavby rodinného domu. Vzhľadom
na to, že v čase uzatvorenia zmluvy bol I. G. ženatý s manželkou P., majetok získaný na základe

predmetnej zmluvy bol v zmysle § 22 zákona č. 2635/1949 Zb. majetkom spoločným. Ku skutočnosti,
že predávajúca L. M. nebola v čase uzatvorenia zmluvy evidovaná ako výlučný vlastník PK parcely č.
XXX, žalobcovia tvrdili, že vlastnícke právo nadobudla vydržaním, keď pozemok dostala do vlastníctva
ešte v roku XXXX od svojej svokry C. M., od ktorej doby ho užívala v pokojnej a nerušenej držbe.
Podľaobyčajovéhoprávabolsíceprezápisvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamzakotvenýobligatórny

intabulačný princíp, keď v súlade s Pozemnoknižným poriadkom z roku 1885 mal konštitutívne účinky
až zápis do pozemkovej knihy upravujúcim pozemkové knihy až zápisom, ktorý zápis mal, avšak
nadobudnúť vlastníctvo bez pozemnoknižného vpisu mohol vydržaním ten, kto má nehnuteľnosť za 32
rokov ako svoju pokojne v držbe. Vydržacia doba podľa uhorského obyčajového práva tak L. M. uplynula
v roku 1951. Z intertemporálneho ustanovenia § 566 stredného Občianskeho zákonníka účinného od
01.01.1951 vyplýva, že pre vydržanie vlastníctva nehnuteľností platilo, že už bežiaca vydržacia doba sa

skončí uplynutím pôvodnej vydržacej doby, ak uplynula pred uvedeným dátumom 1. januára 1961. To,
že L. M. skutočne vlastníčkou pozemnoknižnej parcely č. XXX, potvrdzuje aj písomné potvrdenie Rady
MNVvE.zodňaXX.XX.XXXX.Žalobcoviapoukázali,ženačastipôvodnejparcelyprávnipredchodcovia
žalobcov už v roku XXXX postavili rodinný dom so súp. Q. XX.

3. Žalobcovia pre prípad, ak by súd nevyhodnotil vyššie uvedenú kúpnopredajnú zmluvu ako platný
nadobúdací titul, mali za to, že ich právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo titulom vydržania
a eventuálnym petitom žiadali určiť, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po P. G.. Dôvodili,
že k uchopeniu držby došlo k dňom XX.XX.XXXX, čo vyplýva z kúpnopredajnej zmluvy, ktorá pre nich
predstavovala domnelý nadobúdací právny titul, ktorá u I. G. trvala do jeho smrti dňa XX.XX.XXXX a u P.

G. do jej smrti 24.05.2006, s poukazom na § 115, 116 stredného Občianskeho zákonníka a prechodného
ustanovenia § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb, v zmysle ktorého v nadväznosti
na prijatú prax a judikatúru do vydržacej doby možno započítať aj dobu držby uskutočňovanú pred
X. E. XXXX. K splneniu podmienky oprávnenej držby žalobcovia uviedli, že od XX.XX.XXXX žili
právni predchodcovia žalobcov v dobrej viere, že ich právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k

danému pozemku existuje a že na základe neho sa stali vlastníkmi tohto pozemku. Od vstupu do
užívania dotknutého pozemku v roku XXXX bola držba právnych predchodcov žalobcov všeobecne
rešpektovaná obyvateľstvom (osobitne aj právnymi predchodcami žalovaných), keď v užívaní a držbe
tejto nehnuteľnosti až do ich smrti ich nik nerušil, tento pozemok užívali pre seba v dobrej viere, že im
patrí, na pozemku riadne a nerušene hospodárili (vrátane výstavby rodinného domu v roku XXXX na

časti parcely č. XXX, neskôr vystavali aj garáž). Vo vzťahu k I. G. uviedli, že tento zomrel skôr, ako
Občiansky zákonník od 01.01.1992 umožňoval nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, po jeho smrti
však pokračovala v užívaní a v oprávnenej (pokojnej a nikým nerušenej) držbe jeho manželka P.. Vo
vzťahu k podmienkam vydržania poukázali na Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo
14.11.2018, rozsudok NS SR sp.zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.05.2024 a uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 5Cdo/210/2019 zo dňa 12.08.2021.

4. Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaných vo vyjadrení k žalobe s uplatneným nárokom
nesúhlasil v celom rozsahu. Dôvodil, že v prvom rade nie je preukázané, že žalované pozemky boli
vytvorené oddelením od pôvodnej pozemkovoknižnej parc. č. XXX pre kat. úz. E.. L. M., ani C. M.,

nemohli byť objektívne so zreteľom ku všetkým okolnostiam, vnútorne presvedčené, že im parc. č. XXX
vlastnícky patrí, nakoľko žiadna z nich nebola evidovaná ako výlučná vlastníčka, ani ako podielová
spoluvlastníčka parc. č XXX v PKV č. XXXX. Uvedená parcela bola v podielovom spoluvlastníctve
veľkého množstva podielových spoluvlastníkov, pričom v období od roku XXXX do roku XXXX bola
niekoľkokrát prededená, resp. prevádzaná na iné subjekty, ktoré okolnosti spôsobujú prerušenie

tvrdeného vydržania. V uvedenom období platil prísny intabulačný princíp. Vo vzťahu ku kúpnopredajnej
zmluve uviedol, že v danom období sa k zmluve vyžadovalo privolenie Okresného národného výboru,
v obvode ktorého sa nachádzala nehnuteľnosť. Potvrdenie Rady Miestneho národného výboru v E. o
určitých skutočnostiach, bez dátumu podpisu, nenahradzuje privolenie Okresného národného výboru
v zmysle § 1 ods. 1 zák. č. 65/1951 Zb.. Predložená Kúpnopredajná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX nie

je platným právnym úkonom aj z dôvodu, že nie je jasná, zrozumiteľná a určitá pokiaľ ide o označenie
predmetu, ktorý mal tvoriť prevod. V zmluve sa uvádza, že parc. č. XXX sa odpredáva nie v celosti, ale
len ako rodičovská čiastka po manželovi E. M.. V Potvrdení Rady MNV v E. sa uvádza, že kupiteľovi sa
jedná len o stavebný pozemok, ktorý mohol predstavovať výmeru max. do 900 m2. V nadväznosti nauvedené nie je preukázaný rozsah užívania pozemkov. Predložená kúpnopredajná zmluva so zreteľom
k vytýkaným nedostatkom a absencii privolenia ONV, nemohla byť ani domnelým nadobúdacím titulom
a podkladom k vydržaniu vlastníctva. SPF poukázal na to, že žalobcovia v žalobe tvrdia, že ich právni

predchodcovia nadobudli sporné pozemky kúpnou zmluvou z roku XXXX, resp. vydržaním, pričom tieto
pozemky odkupovali od iných podielových spoluvlastníkov kúpnymi zmluvami č.k. F. XXXX/XXXX a č.
k. F. XXXX/XXXX, čo je v rozpore s ich tvrdeniami prezentovanými v žalobe.

5.Žalobcoviavreplikepredložilitvrdeniakuskutočnosti,žespornépozemkybolivytvorenéoddelenímod

pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. XXX (podľa žalobcov to vyplýva z doloženého aktuálneho výpisu
z listu vlastníctva č. XXXX, Q. XXXX, Q. XXXX;výmera pkn parcely č. XXX – roľa v hone „B.“ bola 7262
m2, t.j. 2019 štvorcových siah /v pkn výmera zapísaná ako 1 kj.-katastrálne jutro 419 štv.siah/, pričom
vo výmere 7178 m2 bola táto parcela už ako par. reg. EKN evidovaná v roku 2003 na liste vlastníctva č.
XXXX). K SPF uvádzanej absencii privolenia Okresného národného výboru pri prevode nehnuteľnosti
žalobcovia poukázali na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa

02.09. 2002, sp. zn. 22 Cdo 122/2001, z ktorého odvodili, že absencia tohto privolenia nespôsobovala
neplatnosť Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa žalobcov bola zmluva vymedzená
dostatočne určito, keď v zmluve je výslovne uvedené, že odpredavateľka odpredáva nehnuteľnosť, a
to roľu v hone B. parc.č. XXX vo výmere 2019 štvorcových siah. Vymedzenie nehnuteľnosti pritom
plne korešponduje s označením tejto nehnuteľnosti v pozemkovej knihe. Popreli tvrdenie SPF, že táto

nehnuteľnosť nemala byť prevádzaná v celosti, ale len ako rodičovská čiastka. Nepresnú formuláciu
zmluvy je možné preklenúť výkladom v zmysle § 31 odsek 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb..
Skutočnosť, že predmetom prevodu podľa zmluvy zo dňa 1955 bola celá roľa, je zrejmá aj z potvrdenia
Rady A. H. F. F. E.. Poukázali na to, že zákonné obmedzenie výmery pozemku na účely výstavby
rodinného domu bolo zavedené až Občianskym zákonníkom č. 40/1964 Sb. s účinnosťou od 01.04.1964

(§ 198 a nasl.). Tvrdenie SPF, že nie je preukázaný rozsah užívania pozemkov, ako aj ich odkúpenie
v rámci celej výmery parcely č. XXX vyvracia podľa žalobcov žalobcami doložené čestné vyhlásenie
súčasníkov právnych predchodcov žalobcov. K námietke SPF týkajúcej sa dobromyseľnosti L. M., resp.
C. M., uviedli, že potom, ako L. M. vstúpila v roku 1919 do držby role s parc.č. XXX, nedošlo vo
vzťahu k tejto nehnuteľnosti k žiadnemu odplatnému prevodu na inú osobu; po roku XXXX sú v rámci

PKV č. XXXX uvádzané iba prepisy titulom dedenia a jeden prepis titulom bezodplatného darovania,
ktoré prepisy vlastníckeho práva, tým, že nie sú odplatné, nespôsobovali prerušenie vydržania podľa
uhorského obyčajového práva. Na účely vydržania mimo pozemkovej knihy bolo potrebné, aby vydržiteľ
bol presvedčený, že svojou mimopozemnoknižnou držbou nikoho neukracuje, keď jeho nestatočnosť
musí preukázať druhá strana. Presvedčenie L. M. o svojom vlastníctve preukazuje aj potvrdenie Rady

MNV v Jarku, ktorý orgán miestnej štátnej správy ju rovnako považoval za vlastníka tejto nehnuteľnosti,
s poukazom na to, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy v roku XXXX nebolo možné považovať údaje
v pozemkovej knihe za hodnoverné, čo je všeobecne známe. Jej nikým nerušená držba nasvedčuje
tomu, že jej držba bola aj v očiach pozemnoknižných vlastníkov, aj spoločnosťou, vnímaná ako poctivá,
statočná. Ďalej žalobcovia tvrdili, že ich predchodcovia pri uzatváraní Kúpnopredajnej zmluvy v roku

1955konalivdobrejviere,ženazákladetejtozmluvysastalivlastníkmiparcelyč.XXXvcelejjejvýmere,
v čom boli utvrdení aj potvrdením Rady MNV v E. a poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. I. ÚS 549/2015-33, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/17/2016 zo dňa
24.04.2017 (vo vzťahu k domnelému titulu nadobudnutia vlastníctva), rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 117/94 (R 44/96). K odkupovaniu pozemkov od iných podielových

spoluvlastníkov žalobcovia uviedli, že tak postupovali za účelom majetkovoprávneho usporiadania
vlastníckych vzťahov k pozemku.

6. SPF v duplike uviedol, že podľa bezprostrednej nasledujúcej právnej úpravy po uzatvorení zmluvy,
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý zrušil zák. č. 65/1951 Zb., vyžadovali zmluvy ku svojej

platnosti registráciu na štátnom notárstve v osobitnom konaní o registrácii podľa zák. č. 95/1963 Zb. (ust.
§ 134 ods. 2 v tom čase účinného Občianskeho zákonníka). Ak kúpna zmluva nebola registrovaná na
štátnom notárstve, nemohla nadobudnúť platnosť a na jej základe nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho
práva.Opäťsajednáoskutočnosti,ktorébolivšeobecneznáme.PoukázalnarozhodnutieNSČRzodňa
10.10.2002, sp. zn. 22 Cdo 490/2001 a uznesenie NS SR zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 4 Cdo 283/2009,

publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 73/2015 s tým, že
uvedená judikatúra je aplikovateľná aj na prejednávaný prípad, s tým rozdielom, že k zmluve o prevode
nehnuteľnosti bolo potrebné privolenie ONV. Podľa práva platného na Slovensku do XX.XX.XXXX
za dobromyseľného sa držiteľ považoval len vtedy, ak so zreteľom na všetky okolnosti mohol byťpresvedčený o tom, že mu vec patrí. Pravdaže vedomie, že niekto vlastní iba spoluvlastnícky podiel
nehnuteľnosti vylučuje - ak nehnuteľnosť užíva celú výlučne sám - dobromyseľnosť v tom, že mu vec
patrí celá, ak nedošlo k udalosti, ktorá odôvodnene mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, sa stal

vlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych podielov (R 65/1972).

7. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, ktoré vykonal za účasti žalobkýň v 1. a 2. rade, ich
právnej zástupkyne a zástupkyne SPF.

8.Žalobkyňav1.rade,dcéraI.aP.G.,uviedla,žejejrodičiahovoriliotom,žekúpilipozemokaveľkúroľu.
Na tom pozemku boli základy, na ktorých rodičia začali stavať dom, do ktorého sa potom presťahovali.
Bola tam veľká záhrada, kde mama sadievala rôzne plodiny, potom nasledovala dlhá roľa, kde sa sadila
kukurica. Rodičia užívali tieto nehnuteľnosti s tým, že sú ich. Boli presvedčení, že je to ich, verili kúpnej
zmluve. O tom, že to nie je napísané na rodičov, sa dozvedeli až na dedičskom konaní po zomrelom
otcovi. Do ROEP-u užívali celú nehnuteľnosť, dom, záhradu aj celú roľu. Časť, ktorá nie je prepísaná,

je užívaná od ROEP družstvom.

9. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že sa s manželom zobrali v roku XXXX. Vtedy ju upozornil, že majú
strašne veľkú roľu. Každý rok tam chodili pomáhať, aj jej rodina. Roľa sa obrábala každý rok, nikto
nikde nespochybnil, že manželovi rodičia nie sú vlastníci. O tejto skutočnosti sme sa dozvedeli až na

dedičskom konaní po manželovom otcovi. Nikto iný si nikdy neuplatňoval právo na nehnuteľnosť.

10. Právna zástupkyňa žalobcov nad rámec už predloženej argumentácie uviedla, že z obsahu kúpno-
predajnej zmluvy z roku XXXX jednoznačne vyplýva, že do držby tejto nehnuteľnosti vstúpila L. M. už
v roku XXXX, čo potvrdzuje aj listina, kde ONV potvrdzuje, že v čase uzatvorenia tejto kúpno-predajnej

zmluvy mala L. M. 65 rokov a v tom čase bola zo strany Miestneho národného výboru vedená ako
vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti. Samotná kúpno-predajná zmluva je napísaná starším právnym
jazykom, kde je potrebné vykladať pojem rodičovská čiastka ako podiel z celkového rodinného majetku,
ktorý sa odovzdával deťom pri delení majetku rodičov. E. M. dostal časť majetku po matke a táto
pripadla na jeho manželku L. M. po jeho smrti. Od roku XXXX až do roku XXXX vydržala L. M. tieto

nehnuteľnosti, pri držbe rušená nebola, jej držba bola pokojná, statočná, vlastníctvo potvrdila aj Rady
miestneho národného výboru v E.. Skutočnosť, že bola prevádzaná na I. G. celá nehnuteľnosť o výmere
2019 štvorcových siah, preukazuje práve záverečná časť zmluvy, podľa ktorej časť z kupovanej role o
výmere cca 1200 štvorcových siah, čo je cez 3000 m2, I. G. poskytuje na ďalšie užívanie svojim rodičom.
Čosatýkapozemno-knižnejvložkynevyplývaznej,žebydochádzalokodplatnýmprevodom.Zároveňje

potrebnévnímaťkontextdanejdoby.Išlooobdobiepoprvejsvetovejvojne,kedyvlastníckevzťahyneboli
na takej úrovni ako dnes. Pokiaľ ide o privolanie ONV k prevodu pôdy na základe zmluvy, poukázala
na spomenuté rozhodnutie NS ČR, keď samotná zmluva nadobúdala účinnosť k XX.XX.XXXX, kedy
nadobudol účinnosť nový Občiansky zákonník, ktorý už privolanie ONV v zmysle zákona platného v čase
uzatvorenia kúpno-predajnej zmluvy z roku XXXX nevyžadoval. K prípadnému vydržaniu nehnuteľností

právnymi predchodcami žalobcov uviedla, že pri vstupe do držby v roku XXXX I. G., právny predchodca
žalobcov, zaplatil 4600 slovenský korún teda za danú roľu. Až po smrti I. G. v roku XXXX dediči zistili, že
nehnuteľnosti nie sú evidované na ich predchodcov, preto v roku 2004 na základe notárskej zápisnice o
vydržaní si dali potvrdiť vydržanie k rodinnému domu a časti pozemku p.č. XXX. Keďže nebolo možné
dohľadať ostatných dedičov spoluvlastníkov, nebolo možné sa s nimi nejakým spôsobom vysporiadať.

V roku XXXX na základe vykonaného ROEP-u boli zapísané súčasné osoby vedené ako vlastníci na
liste vlastníctva. Žalobcovia podávali námietky v rámci ROEP-u a tvrdili svoje vlastnícke právo.

11. Zástupkyňa SPF uviedla, že v PK vložke č. XXXX sa uvádza, že E. M. pod B1 mal ženu C. M., K.
R.. Podielový spoluvlastník bol E. M., nie C. M., čiže nebola oprávnená previesť alebo darovať L. M.

túto nehnuteľnosť ani v príslušnom spoluvlastníckom podiele. Vydržanie sa prerušilo, ak nehnuteľnosť
bola počas vydržacej doby bola prevádzaná na iné subjekty. Od roku XXXX do roku XXXX predmetná
nehnuteľnosť bola niekoľkokrát prededená. Bola prevádzaná na základe nielen bezodplatného ale
aj odplatného úkonu. Z PK vložky č. XXXX zápis pod B17 vyplýva, že v roku XXXX na základe
podielnej zmluvy, čo je zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, A. B. previedol

svoje spoluvlastnícke podiely evidované bod B5 a B12 na kupujúcu A. A. K. D.. V roku XXXX bol
spoluvlastnícky podiel E. M., ktorý mal manželku C. M. K. R., prevedený na základe darovacej zmluvy
na úplne iné subjekty, 5 fyzických osôb do príslušných spoluvlastníckych podielov. L. M. nemohla byť
dobromyseľná, jej držba nebola statočná, pokojná. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že samotný E. M. jejsvokor previedol spoluvlastnícky podiel k tejto parcele iným osobám do podielového spoluvlastníctva nie
L. M.. Toto musela vedieť, nakoľko sa jednalo o jej blízku rodinu a v tom čase takže mám za to, že prevod
ktorý sa uskutočnil po roku XXXX a ktorý je zapísaný v pozemkovej knihe nemohla byť dobromyseľnou

držiteľkou a nemohla získať vlastnícke právo vydržaním.

12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchmi žalobkýň v 1. a 2. rade sporu a zistil tento
skutkový stav.

13. I. G., nar. XX.XX.XXXX a P. G. nar. XX.XX.XXXX, uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX.
Zákonnými dedičmi po I. a P. sú dcéra - žalobkyňa v 1. rade a syn I. G., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX,
ktorého právnymi nástupcami (dedičmi) sú manželka – žalobkyňa v 2. rade a dcéra – žalobkyňa v 3. rade
(uznesenie Štátneho notárstva v Nitre I. XXXX/XX-X zo dňa 02.03.1992, uznesenie Okresného súdu
Nitra XX/XXX/XXXX, I. XXX/XXXX zo dňa 08.01.2024). I. G. zomrel dňa XX.XX.XXXX a P. G. zomrela
dňa XX.XX.XXXX.

14. Kúpnopredajnou zmluvou uzatvorenou dňa XX.XX.XXXX medzi L. M. K. C. ako odpredavateľkou
(predávajúcou) a I. G. ako kupiteľom (kupujúcim) predávajúca odpredala nehnuteľnosť, roľu v hone – B.
parc.č. XXX vo výmere 2019 štv. siah, ktorú nehnuteľnosť dostala v roku XXXX do úžitku a vlastnícka
od svokruši M. C. K. R. ako rodičovskú čiastku po manželovi E. M. a túto od tej doby užíva v pokojnej

a nerušenej držbe doteraz a odpredáva za vopred dojednanú a už vyplatenú kúpnu cenu 4.000 Kčs. Do
úžitku predmetnej nehnuteľnosti vstupuje kupujúci hneď po podpísaní zmluvy. Kupujúci I. G. v zmluve
prehlásil, že z uvedenej kúpenej role dáva zároveň do úžitku svojím rodičom N. G. a A. K. R. výmeru 1
uhj, t.j. asi 1200 štv.siah za pôžičku, ktorú pri tejto kúpe učinil v hotových peniazoch.

15. Z potvrdenia Rady miestneho národného výboru v E. vyplýva, že rada pri príležitosti odpredaja
pozemku L. M., K. C. pre I. G., (okrem iného) potvrdila, že kupujúci pozemok kupuje pre účely stavebné
a hodlá si postaviť na tomto rod. domek, v danom prípade nejde o špekulatívne úmysly, predávajúca
na odpredanom pozemku nehospodári, lebo je už viac ako 65 ročná a iný majetok mimo odpredávanej
nehnuteľnosti nemá a kúpna cena je v zmluve primeraná.

16. F. A., nar. XX.XX.XXXX a A. A., nar. XX.XX.XXXX v čestnom prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX
prehlásili, že ako pôvodní vlastníci rodinného domu súp.č. XX v k.ú E., na adrese C. XX/XX, osobne
poznali I. G., keďže boli susedmi s jeho rodičmi. F. A. vyhlásil, že ako chlapec si ešte pamätá, že niekedy
okolo roku XXXX/XXXX odkúpil I. G. pozemok (pôvodne pkn. č. XXX) nachádzajúci sa cez ulicu oproti

ich rodinnému domu a už v tom čase boli na pozemku postavené základy domu. Vie, že na tomto
pozemku, na pôvodných základoch, začal stavať I. G. dom. Vie, že tento pozemok kúpil I. G. až po
hranicu pozemku, ktorý už je v kat. území obce Veľké Zálužie. I. G. kúpil pozemok celý, v pôvodných
hraniciach, t.j. od cesty až po tú hranicu s katastrom obce F. B..

17. V pozemkovoknižnej vložke č. XXXX bola vedená roľa v hone B. o výmere 1 jutár 419 siah. Táto
bola odpísaná z vložky č. XXX R. tam vloženým vlastníckym právom a ako vlastníci boli zapísaní bod
B1 – 16 viacerí spoluvlastníci, pod B1 E. M. ženatý s C. R. v čiastke 12/48.

18. Z identifikácie parciel Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, zo dňa 11.07.2025 vyplýva, že

parcely E KN v k.ú E. parc.č. XXX/XXX o výmere 95 m2, parc.č. XXX/XXX o výmere 414 m2 a parc.č.
XXX/XXX o výmere 3959 m2 boli vytvorené z parcely vedenej v listine č. XXXX (PKV), parcelné číslo
XXX o celkovej výmere 7262 m2.

19. Ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti v k.ú E., obec E., P. H., zapísanej na LV č. XXXX ako

parcela reg. „E“ parc.č. XXX/XXX orná pôda o výmere 95 m2 sú zapísaní žalobkyňa v 1.rade v podiele
47/48 k celku, žalovaný v 1. rade v podiele 1/48 k celku.

20. Ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti v k.ú E., obec E., P. H., zapísanej na LV č. XXXX ako
parcela reg. „E“ parc.č. XXX/XXX orná pôda o výmere 414 m2 sú zapísaní žalobkyňa v 1.rade v podiele

47/48 k celku, žalovaný v 1. rade v podiele 1/48 k celku.

21. Ako spoluvlastníci nehnuteľnosti v k.ú E., obec E., P. H., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela reg.
„E“ parc.č. XXX/XXX orná pôda o výmere 3959 m2 sú zapísaní :žalobkyňa v 1.rade v podiele 6557/34560 k celku,
žalobkyňa v 3.rade v podiele 6907/34560 k celku,
žalovaný v 1. rade v podiele 1/48 k celku,

A. A. K. A. v podiele 1/48 k celku,
J. L. K. A. v podiele 1/48 k celku,
M. A. K. C. v podiele 1/20 k celku,
N. K. K. C. v podiele 1/20 k celku,
M. K. (mal.), v podiele 1/48 k celku,

M. N. v podiele 1/48 k celku,
M. O. v podiele 1/48 k celku,
M. E. v podiele 1/48 k celku,
B. E. K. B. v podiele 17/192 k celku,
B. E. K. B. v podiele 1/192 k celku,
C. O. K. B. v podiele 1/16 k celku, B.

L. O. K. B. v podiele 1/16 k celku,
C. L. K. M. v podiele 1/8 k celku,
B. O. K. B. v podiele 1/48 k celku.

K žalovanému v 1. rade a k neznámym vlastníkom je zapísaný správca Slovenský pozemkový fond.

22. Podľa § 111 stredného Občianskeho zákonníka (zákon č. 141/1950 Zb.) vlastníctvo k veciam
jednotlive určeným prevádza sa už samou smluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič
iné z osobitných predpisov. Podľa ods. 2 ak ide o veci určené podľa druhu, je na prevod vlastníctva
potrebné ich odovzdanie.

23. Podľa § 112 stredného Občianskeho zákonníka prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam,
zapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše sa do týchto kníh.

24. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch

poľnohospodárskej a lesnej pôdy na prevod nehnuteľnosti a na prenájom poľnohospodárskej alebo
lesnej pôdy je potrebné privolenie okresného národného výboru. Ako prevod nehnuteľnosti sa posudzuje
i jej rozdelenie.

25. Podľa § 115 zákona stredného Občianskeho zákonníka vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke

právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

26. Podľa § 116 ods. 1 stredného Občianskeho zákonníka vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne,
kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba
desaťročná.

27. Podľa § 145 ods. 1 stredného Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

28. Podľa § 566 ods. 1 stredného Občianskeho zákonníka lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom

1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty,
počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo
dňa, keď lehota začala bežať. Podľa ods. 2 to isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

29. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

30. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

31.Podľa§130ods.1Občianskehozákonníkaajedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.32. Podľa § 137 písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak

vyplýva z osobitného predpisu.

33.Žalobcoviažiadajúurčiť,žespornénehnuteľnostivpríslušnýchspoluvlastníckychpodielochpatriado
dedičstva po ich právnych predchodcov, a to titulom zmluvného prevodu vlastníckeho práva na základe
kúpnopredajnej zmluvy z roku 1955, resp. v prípade nepreukázania uvedeného spôsobu nadobudnutia

vlastníckeho práva žiadali o určenie titulom vydržania vlastníckeho práva právnym predchodcom.

34. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je podľa § 137 písm. c) CSP existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či
sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Súd má za to, že pokiaľ je sporné, kto je

vlastníkom určitej nehnuteľností, tento spor musí rozhodnúť súd v civilnom sporovom konaní, pretože
až na základe rozhodnutia súdu môže byť pôvodne sporný údaj v katastri nehnuteľností zmenený.
Podľa ustálenej judikatúry sa dedič môže domáhať určenia, že poručiteľ bol vlastníkom majetku v deň
smrti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu zo 14.12.2000, spis č. 20Cdo/1897/98, uverejnený v Soudné
rozhledy č. 6/2001). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/154/2010 (R3/2011)

dospel k záveru, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá
vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takýchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol
v čase smrti vlastníkom tejto veci. Podaná žaloba na určenie, že vec patrí do dedičstva, je vhodným
nástrojom,akodosiahnuťzmenuzápisuvkatastrinehnuteľností,pretomajúžalobcovianaliehavýprávny
záujem na predmetnej určovacej žalobe.

35. Vecná legitimácia v konaní sporná nebola. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj
v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania (strán sporu) nenamieta. Aktívna vecná legitimácia na
strane žalobcov je daná. V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať
za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní

za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných
spoločníkov. Žalobcovia sú jediní dediči po zomr. právnych predchodcoch, ktorých vlastnícke právo sa
(ku dňu ich smrti) posudzuje (právne nástupníctvo vyplýva z uznesenia I. XXXX/XX a XX/XXX/XXXX).
Rovnako je daná aj pasívna vecná legitimácia žalovaných, ktorí sú k príslušným nehnuteľnostiam ako
spoluvlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností.

36. Vo vzťahu k žalovaným v 2. až 15. rade súd konštatuje, že sú tzv. neznámi (nezistení) právni
nástupcovia ostatných vlastníkov (vzhľadom na zápisy v pozemkovoknižne vložke je predpoklad, že
zapísaní vlastníci už nežijú). V ustanovení § 16 ods. 1 písm. b) zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom zveruje fondu oprávnenie nakladať podľa tohto

zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13), ktorými sú
v zmysle § 8 písm. c) a d) pozemky, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu
alebo sídlo nie je známe, alebo pozemky, ktorých vlastník nie je známy. Najvyšší súd SR v uznesení
sp. zn. 6Cdo/11/2016 uviedol, že priblížená právna konštrukcia spôsobovala udržateľnosť označenia
Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného, evidovaného vlastníka len

u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c) zákona
180/1995 Z. z., teda len u tých, o ktorých bolo nepochybné, že existovali (čo u fyzických osôb
znamená, že ešte žili a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti
bola neznámosť ich adresy alebo sídla. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa
15.4.2019 v nadväznosti na to uviedol, že hoci spôsobilosť „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka

byť účastníkom konania je aj pri jeho označení (druhovým pomenovaním) ako: „neznámy (nezistený)
právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým
fondom“ prinajmenšom diskutabilná, keďže nie je preukázané, či vôbec nejaký právny nástupca
pôvodného vlastníka existuje, t. j. či je ňou označená existujúca fyzická osoba, zákonodarca mu priznal
právnu subjektivitu vytvorením osobitného subjektu „neznámeho“, resp. „nezisteného vlastníka“, ktorý je

vybavený procesnoprávnou subjektivitou, a preto sa bolo potrebné prikloniť k potrebe žalobu prejednať
vecne a meritórne rozhodnúť.37. Predmetom konania sú parcely E KN parc.č. XXX/XXX, XXX/XXX L. XXX/XXX. V konaní
po vykonanom dokazovaní nebolo sporné, že tieto boli vytvorené oddelením od pôvodnej
pozemkovoknižnej parcely č. XXX evidovanej v PKV XXXX pre kat. územie E. (resp. SPF po vyžiadaní

listín od orgánu správy katastra nezotrval na svojich pôvodne predložených námietkach). Uvedenú
skutočnosť okrem iného preukazuje identifikácia parciel (č.l. XX spisu), zápisy na aktuálnych listoch
vlastníctva, ako aj výšky jednotlivých výmer pôvodných a súčasných nehnuteľností (tak ako dôvodili
žalobcoviavpodanejreplikevbodoch3až7–vzhľadomnanespornosťtejtoskutočnostisasúdktomuto
bližšie nevyjadroval, majúc za to, že argumentácia žalobcov v tejto otázke je správna a podporená

vykonanými dôkazmi).

38. Žalobcovia sa primárne domáhali určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po I. a P. G. titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Súd na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba v časti tohto petitu nie je dôvodná.
SPF tento nárok namietal tvrdiac, že predmetná zmluva má vady (zmluva je v časti predmetu kúpy

neurčitá), že sa predával len podiel na nehnuteľnosti, že predávajúca L. M. nemohla byť vlastníčkou
celej nehnuteľnosti, ani podielu na nej a že nebolo vydané privolenie okresného národného výboru na
prevod nehnuteľnosti.

39. Súd konštatuje, že v zmysle § 111 stredného Občianskeho zákonníka (za účinnosti ktorého bola

zmluva uzatváraná) sa vlastníctvo k veciam prevádzalo už samotnou zmluvou, pričom na prevod
nehnuteľnosti bolo podľa § 1 ods. 1 zákona č. 65/1951 Zb. potrebné privolenie okresného národného
výboru. Vo vzťahu k námietke neurčitosti kúpnopredajnej zmluvy z roku 1955, ktorá by mala za následok
jej neplatnosť, súd uvádza, že s touto sa nestotožnil. Podľa § 32 stredného Občianskeho zákonníka
prejav, ktorý urobila osoba nespôsobilá na právny úkon, alebo ktorý nie je zrozumiteľný alebo vážny, je

neplatný. Podľa názoru súdu výkladom obsahu zmluvy možno jednoznačne dospieť k záveru, čo bolo
predmetomprevodu(podľa§31ods.1strednéhoObčianskehozákonníkaprejavvôletrebavykladaťtak,
ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol urobený, zodpovedá pravidlám socialistického spolužitia).
Prevádzaná nehnuteľnosť je v kúpnej zmluve identifikovaná presne v súlade so zápisom v pozemkovej
knihe, teda ako roľa v hone B. parc. č. XXX o výmere 2019 štv., v zmluve je jasne vyjadrené, že

predávajúca L. M. odpredáva takto vymedzenú nehnuteľnosť kupujúcemu I. G.. Pokiaľ SPF tvrdil, že
sa zmluvou prevádzal len podiel na nehnuteľnosti, vzhľadom na formuláciu uvedenú v zmluve, že L. M.
dostala túto nehnuteľnosť do úžitku a vlastníctva ako rodičovskú čiastku po manželovi E. M., t.j. že pojem
čiastka predstavuje podiel (aj vzhľadom k tomu, že predmetná nehnuteľnosť bola zapísaná v prospech
viacerých podielových spoluvlastníkov), z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že mala byť prevádzaná

celá nehnuteľnosť, nielen podiel na nej. Tento záver umocňuje aj záverečná časť zmluvy, kde sa I. G.
zaviazal dať svojím rodičom do úžitku asi 1200 štv. siah (čo predstavuje viac ako polovicu celej výmery
pozemnoknižnej parcely č. XXX). Hodnotiac potom prejavenú vôľu účastníkov zmluvy v kontexte celého
obsahuzmluvymožnobezpečnevyvodiť,ževoľouzmluvnýchstránbolopreviesťcelúnehnuteľnosť(vjej
celkovej zapísanej výmere). Neobstojí ani námietka SPF, že podľa potvrdenia Rady MNV sa kupujúcemu

jedná len o stavebný pozemok, ktorý mohol predstavovať výmeru max 900 m2, nakoľko v danom čase
takéto obmedzenie neplatilo a zároveň z obsahu zmluvy žiadne obmedzenie nevyplýva.

40. SPF namietal, že predávajúca L. M. nemohla previesť vlastnícke právo na I. G., nakoľko nikdy nebola
vlastníčkou a rovnako jej svokra C. M., K. R. jej taktiež nemohla darovať nehnuteľnosť, nakoľko nikdy

nebola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Žalobcovia dôvodili, že L. M. vlastnícke právo vydržala na
základedomneléhotitulu–ústnejdarovacejzmluvy(daromodsvokry),dodržbyvstúpilavroku1919aaž
do uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy nebola nikým v držbe rušená. Naopak SPF namietal nedostatok
dobromyseľnosti L. M. vzhľadom na to, že v uvedenom období platil prísny intabulačný princíp, PK
parcela bola v podielovom spoluvlastníctve veľkého množstva podielových spoluvlastníkov a v období

od roku XXXX do XXXX bola niekoľkokrát prededená, resp. prevádzaná na iné subjekty.

41. Uhorské obyčajové právo platné na území Slovenska do 31. decembra 1950
rozoznávalo pozemnoknižné vydržanie, zápis skutočného držiteľa do pozemkovej knihy a vydržanie
mimo pozemkovej knihy - išlo o pôvodné nadobudnutie vlastníctva na základe dlhotrvajúcej, pokojnej

a statočnej držby; vydržiteľ musí byť presvedčený, že svojou mimopozemnoknižnou držbou
nikoho neukracuje, jeho nestatočnosť musípreukázaťdruhástrana,svýnimkou,žedržiteľnadobudol
násilím, tajne alebo zneužitím výprosy, lebo preukázaním tohto spôsobu nadobudnutia je dokázaná aj
nestatočnosť držby. V pomere k pozemkovej knihe držba nemusí byť a ani nie je statočná, veď vydržiteľvie, že pozemnoknižne je k držbe oprávnený niekto iný, ale môže byť presvedčený, že mimo pozemkovej
knihy je oprávnený on sám (napr. ako on alebo jeho predchodca kúpil nehnuteľnosť, ale
nedal previesť v pozemkovej knihe na seba) (Luby, Š.: Základy všeobecného súkromného práva, III.

vydanie, Heuréka, Šamorín 2002, s. 107 a nasl.). Podľa ďalších autorov (Fajnor, V. – Záturecký,
A.: Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, III. vydanie, Heuréka,
Šamorín, 1998, s. 140 a nasl) právo vlastníctva nehnuteľnosti bez vpisu do pozemkovej knihy, aj proti
vlastníkovi vpísanému do pozemkovej knihy, nadobudne si ten, kto nehnuteľnosť za 32 rokov ako svoju
pokojne má v držbe. Nevydrží nehnuteľnosť ten, kdo je obmyseľný, totiž kto už na počiatku svojej

držby vedel o tom, že bezprávne nadobudol nehnuteľnosť. Vlastnícke právo nehnuteľnosti však
nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby, a teda vedel, že
nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Pri skutočnej držbe sa vždy predpokladalo, že je po práve a opak
sa musel dokazovať (Svoboda, J. a kol.: Občiansky zákonník. Komentár a súvisiace predpisy,
V. vydanie, Eurounion, Bratislava 2005, s. 205, obdobne rozhodnutia Z IV (s. 163 ods. 1/, R 65/1975).

42. Tvrdenia žalobcov o tom, že L. M. vstúpila do držby PK parcely č. XXX v roku XXXX po tom, ako túto
dostala darom, ani tvrdenie, že jej držba bola až do roku XXXX nerušená, neboli popreté a sú preukazné
samotnou kúpnopredajnou zmluvou. Rovnako nebolo sporné, ani žiadnymi dôkazmi preukázané, že
by pozemkovoknižní vlastníci podali proti L. M. žalobu, alebo že by nadobudla držbu násilím, tajne
alebo zneužitím výprosy. Potvrdenie Rady miestneho národného výboru tiež preukazuje, že L. M. bola

považovaná za vlastníčku nehnuteľnosti. Uvedené skutočnosti naznačujú, tak ako tvrdia žalobcovia, že
jej držba bola spoločnosťou vnímaná ako poctivá a statočná. Dobromyseľnosť vo vzťahu k vydržaniu
je však vnútornou kategóriou, ktorá sa síce samozrejme posudzuje cez objektívne skutočnosti, avšak
samotná skutočnosť o všeobecnej akceptácii držby ostatnými nemusí preukazoval dobromyseľnosť
vydržateľa, najmä ak sú tu iné skutočnosti, ktoré by mohli vedomosť o tom, že držiteľ nehnuteľnosť

nadobudol riadne, narúšať.

43. Z pozemkovoknižnej vložky č. XXXX vyplýva, že majetková podstata – roľa v hone B. bola odpísaná
z pozemkovoknižnej vložky č. XXX (tam zapísaná v časti A pod radovým číslom 2). V časti B PKV č. XXX
boli ako pôvodní vlastníci vedení M. E., R. O., B. E. a E. L. (vlastnícke zápisy pod poradovým číslom 1.

až 4. – č.l. 91 spisu). V prípade osôb M. E., R. O. išlo o svokrovcov L. M. (predávajúcou z kúpnej zmluvy
z roku XXXX). Zo zápisu z 23.01.1923 č. XXX vyplýva, že na základe pozostalostného výroku súdu,
teda titulom dedenia, sa vlastnícke právo na 2/8 čiastky z nehnuteľností zapísané na meno C. R., vyd.
za E. M. zapisuje v rovnakom pomere v prospech L. M. vyd. za S. C. a E. M. (vlastníci pod por. číslom 16
a 17). Do PKV č. XXXX boli prenesení ako vlastníci E. M. (žen. s C. R.) s 12/48 čiastok pod por. číslom

1 a dedičia po C. R. L. M. vyd. za S. C. s 6/48 čiastok pod por. číslom 8 a Jan Bekéni s 6/48 čiastok pod
por. číslom 9. Dňa XX.XX.XXXX je pod por. číslom 18. zápis zo dňa 02.11.1926 o vklade vlastníctva
na 6/48 čiastky titulom dedenia po E. M. (vlastníkovi s por. číslom 9) v prospech šiestich dedičov. Pod
poradovým číslom 20 je zápis zo dňa XX.XX.XXXX o vklade vlastníctva na základe darovacej zmluvy
zo dňa XXXX H. XX/XX čiastok zapísaných na mene E. M. (vlastník pod por. číslom 1) v prospech 5

obdarovaných.

44. Z uvedených zápisov vyplýva, že C. M., K. R., svokra L. M. bola síce evidovaná ako vlastníčka
nehnuteľnosti–roleparc.č.XXX,avšaknikdynievcelosti,keďvlastníckeprávosvedčaloajjejmanželovi
E. M. a ďalším osobám. Nie je zrejmé, z akej právnej skutočnosti mohla L. M. odvodzovať, že je svokra

darovala celú roľu. Najneskôr z dedičského konania po svokre C. R. muselo byť L. M. zrejmé, že jej
svokra nevlastnila celú roľu, keď predmetom dedenia bol podiel 2/8 a tento nadobudli dedičia E. M.
(zrejme manžel L.) a L. M.. Ďalej je zo zápisov zrejmé, že L. svokor E. M. daroval svoj podiel vo
výške 12/48 darovacou zmluvou z XX.XX.XXXX iným osobám. Vzhľadom na blízke rodinné vzťahy je
pravdepodobné, že o darovaní mohla vedieť. Nie je zanedbateľné, že podľa obyčajového práva platného

na Slovensku do XX.XX.XXXX platil prísny intabulačný princíp, čo znamená, že k prevodu bol potrebný
zápis v pozemkovej knihe, pričom pozemková kniha plnila aj
právotvornú funkciu. Vzhľadom na uvedené, ako aj na skutočnosť, že nehnuteľnosť, ktorá mala
byť L. M. darovaná, bola následne v časti podielu 2/8 (t.j.12/48) po samotnej darkyni prededená
a v časti podielu 12/48 svokrom L. darovaná, nie je možné L. M. za dobromyseľnú, keď z vykonaného

dokazovania nevyplynula žiadna skutočnosť, na základe ktorej by mohla mať za to, že nadobudla roľu
v celej jej výmere (že sa stala vlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych podielov), práve naopak,
zo zápisov z PKV vyplývajú skutočnosti, na základe ktorých mohla vedieť, že jej svokra ako darkyňa
nikdy nebola vlastníčkou celej nehnuteľnosti. Súd preto dospel k záveru, že L. M. nemohla byťpresvedčená, že mimo pozemkovej knihy je oprávnená k držbe ona sama, a teda nemohla
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním k pk parcele č. XXX. Na základe uvedeného nemohol I.
G. ako kupujúci na základe kúpnopredajnej zmluvy nadobudnúť vlastnícke právo od L. M., nakoľko

jej nesvedčalo. Právna zásada nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet sa dá
vyjadriť aj slovami „z nepráva nemôže vzniknúť právo“, a teda právny predchodca žalobcov mohol
platne nadobudnúť vlastnícke právo z dôvodu, že predávajúca L. M., od ktorej vlastnícke právo
žalobcovia odvodzovali, toto právo k prevádzanej nehnuteľnosti v celom rozsahu nikdy nenadobudla,
teda ho nemohla na právneho predchodcu žalovaných ani platne previesť. Preto nebolo možné žalobe

žalobcov v prvom (primárnom) petite vyhovieť a súd ho musel zamietnuť (ak súd rozhoduje podľa
druhého subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne. Ak rozhoduje podľa primárneho, prvého petitu, o
druhom petite už nerozhoduje; NS SR sp. zn. 4Cdo/113/2010 a sp. zn. 3Cdo/347/2009).

45. Čo sa týka námietky o absencii privolenia okresného národného výboru ku kúpnopredajnej zmluve
(vyžadovaný v ust. § 1 ods. 1 zákona č. 65/1951 Zb.), súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcov,

že vzhľadom na zmenu právnej úpravy nebolo pre účinnosť zmluvy potrebné (predložené potvrdenie
Rady miestneho národného výboru nie je možné podľa názoru súdu za takéto privolenie považovať).
Najvyšší súd Českej republiky opakovane riešil situáciu, keď na účinnosť právneho úkonu bol potrebný
súhlas štátneho orgánu, tento súhlas nebol doteraz udelený (nebol síce odmietnutý, avšak účastníci oň
nepožiadali alebo o ňom ešte nebolo rozhodnuté) a právny predpis, ktorý udelenie súhlasu vyžadoval,

bol medzitým zrušený. V týchto prípadoch, ak zákon neustanovuje niečo iné, sa uplatňuje zásada, že
právnyúkonsastávaúčinnýmkudňu,keďodpadlapodmienkaúčinnosti,ktorouboloschválenieštátnym
(alebo iným) orgánom (pozri R 44/2003, R 27/1996 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, obdobne
22Cdo 1405/2004). Zákon č. 65/1951 Zb. bol zrušený Občianskym zákonníkom č. 40/1964 Z.z. účinným
od 01.04.1964, kedy sa k prevodom pozemkov s výnimkou prevodu a prenájmu poľnohospodárskeho

(lesného) pozemku nevyžadoval súhlas národného výboru a od 01.04.1983 sa vyžadoval súhlas len na
prevod poľnohospodárskeho (lesného) pozemku, iba ak išlo o prevod do socialistického spoločenského
vlastníctva, t.j. na iné pozemky sa súhlas nevyžadoval (§ 490 Občianskeho zákonníka v znení od
01.04.1964 a následne od 01.04.1983).

46. Žalobcovia sa pre prípad zamietnutia primárneho nároku dožadovali určenia vlastníckeho práva
ich právnej predchodkyne titulom vydržania. Súd po vykonanom dokazovaní považoval tento nárok za
dôvodný.

47. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Zákonnými

predpokladmi vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu, sú a) spôsobilý subjekt, b)
spôsobilý predmet držby, c) dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, d) oprávnená držba po zákonom
stanovenú dobu, e) uplynutie vydržacej doby, čo je v prípade nehnuteľnosti 10 rokov.

48. Základnou podmienkou vydržania je oprávnenosť držby, teda nakladanie s vecou ako so svojou, ak

je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti (t.j. aj okolnosti nadobudnutia držby) dobromyseľný, že mu vec
patrí ako vlastníkovi. Oprávnená držba sa nemusí opierať o platný nadobúdací titul, ale môže sa opierať
aj o domnelý právny dôvod. Z uvedeného vyplýva, že domnienka držiteľa, že mu vec patrí, sa musí
vždy opierať o niektorý z právnych úkonov alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých, podľa jeho
presvedčenia vec alebo právo nadobudol.

49. V predmetnej veci žalobcovia za domnelý titul označili kúpnopredajnú zmluvu z roku XXXX. Súd
sa stotožňuje s ich tvrdeniami, že na základe tejto zmluvy ich právni predchodcovia mohli objektívne
nadobudnúť presvedčenie, že nehnuteľnosť I. G. riadne nadobudol kúpou. Toto presvedčenie bolo
podporené potvrdením Rady miestneho národného výboru v E., v zmysle ktorého bola predávajúca L.

M. považovaná za vlastníčku celej nehnuteľnosti (napr. v časti, kde bolo konštatované, že predávajúca
iný majetok mimo odpredávanej role nemá). Od roku XXXX do XXXX, t.j. v čase účinnosti stredného
Občianskeho zákonníka, bola intabulačná zásada pretrhnutá a zápis do pozemkovej knihy bol
dobrovoľný a mal deklaratórny charakter, preto údaje v pozemkovej knihe neboli spoľahlivé za účelom
overenia vlastníctva. Presvedčenie kupujúceho, že nadobúda zmluvou celý pozemok vyplýva jednak

z toho, že pozemok (roľu pkv.č. XXX) v celosti užíval od roku XXXX, keď na ňom postavil s manželkou
rodinný dom, ktorý následne užívali spolu so záhradou a celou roľou (čo potvrdili žalobkyne vo svojom
výsluchu; tvrdenie o užívaní celej nehnuteľnosti v závere konania sporné ani nebolo). Uvedenépotvrdzuje aj čestné vyhlásenie F. A., ktorý uviedol, že I. G. pozemok kúpil celý, v pôvodných hraniciach.
Od roku XXXX neboli manželia G. nijakým spôsobom rušení v držbe nehnuteľnosti.

50. Najvyšší súd vo svojej staršej judikatúre (R 44/96] nadviazal na skoršiu judikatúru (R 45/1986,
Zb. rozh. č. 45, zoš. 9-10/1986, str. 193) podľa ktorej na rozdiel od preukazovania vlastníctva
nebude treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod
vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi
ochranou vlastníctva a ochranou držby. Podľa právnej vety R 44/96 „neplatnosť právneho úkonu

o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním“. Obdobne
podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SSR z 30.3.1983 CPJ 69/82 ústne
dohodnuté zmluvy (kúpne, darovacie, zámenné) nemohli byť základom pre prevod vlastníckeho práva,
mohli byť však základom dobromyseľnosti nadobúdateľa o nadobudnutí nehnuteľnosti vydržaním.
Neskôr - niekedy od roku 2010 - sa najvyšší súd viacerými rozhodnutiami priklonil k názoru, že do
podmienok oprávnenej držby, resp. dobromyseľného držiteľa je potrebné zahrnúť aj povinnosť držiteľa

dodržať právny titul potrebný pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Judikatúra sa rozvinula v tejto
otázke do takej miery, že ani v prípade písomnej kúpnej zmluvy nemôže byť držba oprávnená, ak
neprišlo k jej registrácii štátnym notárstvom v období, keď to právny poriadok vyžadoval R 73/2015, R
74/2015 a R 83/2018). Na uvedenú judikatúru poukazoval aj SPF v rámci procesnej obrany. Súčasná
súdna prax (dovolacieho i ústavného súdu) sa viacerými rozhodnutiami vrátila k právnym záverom

staršej judikatúry (sp. zn. 5Cdo/210/2019, II. ÚS 484/2015 publikovanom v Zbierke nálezov s uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 48/2018; III. ÚS 468/2022). Veľký senát najvyššieho
súdu v rozhodnutí sp.zn. 1VCdo/1/2024 uviedol, že nepovažuje za správny v podstate jediný argument,
o ktorý sa novšia judikatúra (R 73/2015 a R 74/2015) opiera, a to, že neznalosť jasného, zrozumiteľného
a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje. Uzavrel, že nedostatok právneho titulu (napr. ústna

kúpna zmluva nehnuteľnosti) preto pre účely vydržania nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby, resp.
nedobromyseľnosť držiteľa; keď tak, môže byť (iba) jedným z dôkazov preukazujúcich oprávnenosť
držby, resp. dobromyseľnosť držiteľa. V zhode s názorom ústavného súdu ( II. ÚS 484/2015) pri ústavne
konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený
o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil

zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je
v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú
sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

51. Na základe uvedených záverov možno konštatovať, že najvyššie súdne autority upúšťajú od

formálneho chápania podmienok dobromyseľnosti, preto poukaz SPF na rozhodnutie R 73/2015
neobstojí. Navyše týmto rozhodnutím SPF argumentoval z dôvodu, že neboli splnené zákonné
podmienky na odbudnutia vlastníckeho práva, keď absentovalo privolenie okresného národného výboru
podľa zákona č. 65/1951 Zb., s čím sa súd vysporiadal tak, že zmenou právnej úpravy táto podmienka
účinnosti zmluvy odpadla. Súd pre úplnosť dodáva, že aj keby podmienka privolenia národného výboru

pre nadobudnutie účinnosti zmluvy trvala, na dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov by to
vzhľadom na všetky ostatné okolnosti vplyv nemalo.

52. Nahliadajúc na zistený stav veci cez závery ústavného súdu v konaní sp. zn II. ÚS 484/2015,
najvyššieho súdu sp. zn. 1VCdo/1/2024 a ústavne konformný výklad dobromyseľnosti držby možno

konštatovať, že žiadna zo skutočností zistených v konaní nenasvedčuje tomu, že by navrhovatelia
nemohli byť presvedčení o poctivom nadobudnutí nehnuteľnosti, a to s poukazom na uzatvorenú
písomnú kúpnopredajnú zmluvu, stanovisko rady miestneho národného výboru, zaplatenie kúpnej ceny
za celú nehnuteľnosť vo výške 4.000 Kčs, ktorá bola podľa potvrdenia rady MNV primeraná. Právni
predchodcovia neboli v držbe nikým rušení, ich držba bola pokojná, nerušená, všeobecne akceptovaná.

53. Na okraj chce súd uviesť, že pri hodnotení dobromyseľnosti a oprávnenej držby skrz vyššie
citované rozhodnutia dospel k rozdielnym záverom pri L. M. a I. G., nakoľko skutková situácia bola
značne rozdielna. Kým pri držbe I. G. nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho
presvedčenie o poctivom nadobudnutí veci, pri L. M. takéto skutočnosti boli (skutočnosť, že darkyňa

bola len podielovou spoluvlastníčkou, že podiel po nej sa po tvrdenej darovacej zmluve dedil, že svokor
daroval svoj podiel iným osobám). Je pravdou, že účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym, avšak len samotné užívanie samo o sebe nepostačuje, stále je
potrebné skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobomnadobudol, a to vzhľadom na všetky okolnosti. Záver o tom, že L. M. mohla byť presvedčená o tom, že
nadobudla celú nehnuteľnosť, nevyplýva z vykonaného dokazovania.

54. Stredný občiansky zákonník platný v čase vstupu do držby v roku XXXX umožňoval nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním s desaťročnou vydržacou dobou pri nehnuteľnostiach (§ 115 a nasl.),
následne však Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný do 01.04.1964 nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním neupravoval. Podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. účinného od 01.01.1992
sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desiatich rokov, ak

ide o nehnuteľnosť (§ 134 odsek 1 Občianskeho zákonníka). Z prechodného ustanovenia § 872 ods. 6
Občianskeho zákonníka v nadväznosti na prijatú prax a judikatúru vyplýva, že do vydržacej doby možno
započítať aj dobu držby uskutočňovanú pred 1. januárom 1992, a to aj vtedy, ak ide o vydržanie veci,
ktorá nemohla byť predmetom vydržania pred týmto dňom (§ 135a ods. 3 v znení do 31. decembra
1991. Vlastníkom nehnuteľnosti sa tak počínajúc dňom 01.01.1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť
v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom

pred 01.01.1992.

55. Ku dňu smrti XX.XX.XXXX I. G. síce uplynula viac ako 36 ročná vydržacia doba, avšak vydržať
vlastnícke právo k pozemku umožňoval občiansky zákonník až najskôr od 01.01.1992. Po smrti I.
G. pokračovala v užívaní a v držbe parcely č. XXX jeho manželka, P. G., a to až do jej smrti dňa

XX.XX.XXXX. Súd preto súhlasí s tvrdením žalobcov, že ich právna predchodkyňa P. G. nadobudla
vlastnícke právo k pozemku parc.č. XXX, dnes v časti stotožnená s E-KN parcelami č. XXX/XXX,
XXX/XXX L. XXX/XXX, vydržaním k XX.XX.XXXX, preukázateľne tak bola ku dňu svojej smrti dňa
XX.XX.XXXX vlastníkom sporných pozemkov. Preto súd žalobe vyhovel a určil, že podiely žalovaných
k E-KN parcelám č. XXX/XXX, XXX/XXX L. XXX/XXX patria do dedičstva po poručiteľke P. G..

56. Pokiaľ SPF poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia sa snažili nadobúdať podiely na sporných
nehnuteľnostiach kúpou, čo má zrejme negovať ich presvedčenie o riadnom nadobudnutí kúpou
alebo vydržaním, s takýmto záverom sa súd nestotožňuje. Vo vzťahu k vydržaniu ide v prvom rade
o skutočnosti, ktoré až nastali po uplynutí vydržacej doby, keď žalobcovia o skutočnosti, že nie sú vedení

ako vlastníci sporných nehnuteľností, nadobudli vedomosť až v rámci dedičského konania po I. G. (t.j.
v roku XXXX), pričom následne sa uvedenú situáciu snažili vysporiadať rôznymi spôsobmi (potvrdením
vydržania, kúpnymi zmluvami, návrhom na vypriadanie podielového spoluvlastníctva voči nezisteným
vlastníkom adresovaným SPF, ktorému SPF nevyhovelo v roku 2022 – č.l. 106 spisu). Vzhľadom na
dlhotrvajúcu nerušnú držbu a všetky relevantné okolnosti uvádzané vyššie nemožno žalobcom klásť na

ťarchu, že sa vzniknutý stav snažili riešiť dostupnými právnymi možnosťami a už vôbec nie vykladať
ho tak, že neguje splnenie podmienok nadobudnutia nehnuteľnosti vydržaním vo vzťahu k ich právnym
predchodcom. Súd dodáva, že nevykonal dokazovanie zmluvami F. XXXX/XXXX L. F. XXXX/XXXX
navrhované SPF, nakoľko na tomto dôkaznom prostriedku SPF nezotrval.

57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže boli v konaní úspešní žalobcovia (úspech pri
eventuálnom petite je podľa názoru súdu daný, ak súd niektorému z nárokov vyhovie), svedčí im nárok
na náhradu trov konania. Keďže však žalobcovia náhradu trov konania výslovne nežiadali, súd im nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

8C/26/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.