Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15Csp/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124214175
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124214175.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15Csp/84/2024

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu:
Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy č. 1, Bratislava, IČO: 31 320 155,
právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. C. XXX, D. E., o zaplatenie 323,53 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

15Csp/84/2024
I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

15Csp/84/2024
1.Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 24.09.2024 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiťmusumu323,53eur spolusúrokomzomeškania5%ročnezosumy 323,53eur od15.02.2022
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 23.09.2021 zmluvu o pôžičke č.
21705179 / 1000083851 (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol
žalobca žalovanému pôžičku vo výške 303 eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v

zmluve. Kúpna cena tovaru bola 303 eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 0 eur
a na zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanému pôžičku podľa uvedenej zmluvy. Podľa zmluvy
mal žalovaný splácať spotrebiteľský úver v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 11,15 eur, a to
až do celkovej sumy pôžičky vo výške 401,4 eur. Žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy neuhradil žiadnu
sumu. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a včas t.j. v
súladesozmluvouapodmienkamikzmluve,žalobcalistomzdňa29.12.2021–predžalobnáupomienka,
vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie

viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej
omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej
lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a
dňa 07.02.2022 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 09.02.2022 - „Oznámenie
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí
dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred
zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto

však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej
upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo
oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania
návrhu predstavoval sumu 323,53 eur. Žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiestehodňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané
obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní.
3. Nakoľko sa súdu nepodarilo šetrením zistiť adresu, na ktorej sa žalovaný zdržuje a na ktorú by mu

bolo možné doručovať zásielky do vlastných rúk, žalobu súd žalovanému doručoval postupom podľa §
116 ods. 2 CSP. K žalobe sa žalovaný nevyjadril.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň 23.09.2025, na ktoré sa strany sporu nedostavili. Právny zástupca
žalobcu mal doručené predvolanie riadne do vlastných rúk, následne podaním doručeným súdu dňa
18.09.2025 ospravedlnil neúčasť žalobcu a jeho právneho zástupcu a súhlasil, aby súd konal a rozhodol

ajvichneprítomnosti.Žalovanémusúdpredvolaniedoručovalnaadresujehopobytuevidovanúvregistri
obyvateľov, odkiaľ sa súdu zásielka s predvolaním vrátila s tým, že adresát je na uvedenej adrese
neznámy, a to dňa 12.08.2025. Predvolanie sa považuje za doručené žalovanému podľa § 111 ods. 3
CSP. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Súd
preto pojednával v neprítomnosti strán sporu.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a po

vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

6. Súd mal preukázané, že Všeobecná úverová banka, a.s. (VÚB, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
dňa 23.09.2021 uzatvorili zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru na nákup tovaru zn. Candy CSWS 4852DWE/1-S v sume 303,-eur.

Žalovaný sa zaviazal spotrebiteľský úver splácať v 36 mesačných splátkach po 11,15 eur. Celkovo sa
zaviazal vrátiť sumu 401,37 eur. Úroková sadzba bola 21,56 %, RPMN 21,56 %. Prvá splátka bola
splatná 20. dňa nasledujúceho mesiaca po dodaní tovaru, pričom tovar bol dodaný do 23.03.2022.
Splátky boli splatné vždy k 20.dňu v mesiaci. Podľa bodu 9.2 zmluvných podmienok je banka oprávnená
v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok úveru žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky

pred dátumom konečnej splatnosti úveru, ktorá sa stane okamžite splatnou, ak je klient v omeškaní
súhradoujednejsplátkyalebočiastočnéhoplneniajednejsplátkypočasobdobiadlhšiehoako3mesiace
a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Uzatvorenie zmluvy
s týmto obsahom sporné nebolo.
7. Žalovaný bol listom zo dňa 29.12.2021 vyzvaný zo strany žalobcu - VÚB, a.s. na úhradu dlžných

splátok, ktoré činili v tom čase sumu 33,45 eur. Žalovaný bol súčasne upozornený, že ak táto suma
nebude uhradená do 05.02.2022, bude veriteľ oprávnený pristúpiť k vyhláseniu splatnosti celého úveru.
Výzvu na úhradu žalobca žalovanému adresoval poštou, avšak táto sa žalobcovi vrátila s poznámkou
o neznámom adresátovi. Následne veriteľ oznámil žalovanému listom zo dňa 09.02.2022, že sa stal dlh
z úverovej zmluvy splatným v celom rozsahu naraz dňom 07.02.2022, nakoľko dlžné splátky žalovaný

riadne a včas neuhradil, pričom bol vyzvaný na úhradu sumy 323,53 eur. K uvedenej písomnosti nebol
predloženýdokladojejdoručovanížalovanému(žalobcatvrdil,žetútopísomnosťžalovanémudoručoval
ako obyčajnú poštovú listovú zásielku).
8. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad bolo zistené, že žalovaný neuhradil titulom splátok úveru
žiadnu sumu.

9. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných

prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom

sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovaniatýchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.
Podľa ust. § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom,

Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Veriteľ –žalobca v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu,
ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania. Pri zákonnom
posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010
Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi zmluvy na základe zmluvy
uzavretej dňa 23.09.2021 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto

zákona.

11. V konaní nebolo sporné, že žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa
23.09.2021. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver na nákup
tovaru vo výške 303,- eur. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou

o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva
o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, pričom súd
konštatuje, že zmluva obsahuje všetky povinné náležitosti vymenované v tomto zákonnom ustanovení
a žiadna taká náležitosť, ktorá by spôsobovala bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru (§ 11 ods. 1
zákona), neabsentuje. Nechýba žiadna taká náležitosť, pre absenciu ktorej by dlžník nevedel posúdiť

rozsah svojho záväzku.

12. V konaní nebolo sporné uzatvorenie zmluvy so žalovaným, ani čerpanie finančných prostriedkov
v tvrdenej výške 303,- eur žalovaným. V konaní bolo preukázané, že žalovaný sa zaviazal splácať úver
v sume 303,- eur v 36 mesačných splátkach. Žalobca tvrdil, že žalovaný túto svoju povinnosť porušil,

a preto vyhlásil predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru v súlade s čl. 9.2 zmluvných podmienok.
Súd sa preto zameral na posúdenie, či k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo v súlade so
zákonom. Súd konštatuje, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nebolo platné a účinné, a to hneď
z viacerých dôvodov.

13. Súd sa zameral na posúdenie náležitostí výzvy – predžalobnej upomienky zo dňa 29.12.2021, a to
aj vo svetle judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorý v uznesení sp.zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024
uzavrel,ževýzva,ktorúveriteľadresujedlžníkovipredvyhlásenímpredčasnejsplatnostiúverupostupom
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí obsahovať uvedenie konkrétnej mesačnej splátky,pre ktorú hrozí, že bude úver predčasne zosplatnený. V súvislosti s úpravou režimu straty výhody
splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva,
že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo

splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že
upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že
veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez
takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá Občianskeho

zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť
najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak
zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný pre platný úkon zosplatnenia je
zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a

predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa
plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni
zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná
informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla
kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený

celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže
byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. S prihliadnutím
na tieto východiská súd konštatuje, že žalobcom vyhotovená výzva zo dňa 29.12.2021 neobsahuje
identifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú by mohlo dôjsť k zosplatneniu úveru, keď uvádza, iba súhrnnú
dlžnú sumu ku dňu 29.12.2021 vo výške 33,45 eur. Mesačná splátka bola dohodnutá v zmluve na

sumu 11,15 eur, a teda suma 33,45 eur celkom zrejme predstavuje za určité obdobie naakumulovaný
dlh titulom viacerých nezaplatených splátok. Uvedenie konkrétnej splátky, pre nezaplatenie ktorej hrozí
zosplatnenie úveru, resp. zaplatením ktorej dlžník odvráti zosplatnenie úveru, nie je vo výzve uvedené
a jej identifikáciu nie je možné ani z obsahu výzvy nijak odvodiť. Napokon, uvedenie tejto konkrétnej
splátky, pre ktorú sa úver zosplatňuje, neobsahuje ani následné oznámenie o vyhlásení okamžitej

splatnosti úveru zo dňa 09.02.2022. Z týchto dôvodov súd konštatuje, že nebol dodržaný postup pri
vyhlasovaní predčasnej splatnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda je jej vyhlásenie
pre rozpor so zákonom neplatné.

14. Okrem toho je tu aj ďalší dôvod, pre ktorý nemohlo predčasné zosplatnenie úveru vyvolať

zamýšľané právne účinky. V konaní bolo zistené, že veriteľ – žalobca –spol. VÚB, a.s. pristúpil
k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru podľa čl. 9.2 zmluvných podmienok. Listom zo dňa 29.12.2021
žalobca žalovaného upozornil na dlh na splátkach, vyzval ho na jeho úhradu s tým, že ak v určenej
lehote k úhrade nedôjde, žalobca využije svoje právo a úver predčasne zosplatní. Túto výzvu
žalovanému žalobca doručoval poštou, ale na doručovacej adrese bol žalovaný neznámy. Následne

listom z 09.02.2022 žalobca vyhotovil oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, vo vzťahu ku
ktorej listine ale tvrdil, že ju doručoval žalovanému len obyčajnou poštou. Netvrdil, kedy sa dostala do
dispozičnej sféry žalovaného, ale považoval písomnosť za doručenú na 5.-ty deň od podania na poštovú
prepravu, pretože obvyklá doba doručenia tejto listiny je 5 dní. Zo žiadnej z listín nevyplývalo, ani žalobca
konkrétnenetvrdil,čiakedytútopísomnosťnapoštovúprepravupodalažetedaučiniltakýúkon,ktorýby

umožnil dostať túto písomnosť do dispozície žalovaného. Písomné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru (žiadosť o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky) podľa § 565
Občianskeho zákonníka je potrebné považovať za hmotnoprávny úkon, na nastúpenie účinkov ktorého
sa vzťahuje ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (t.j. aby vyvolalo zamýšľaný hmotnoprávny
účinok, musí sa dostať do dispozičnej sféry adresáta). Takýto záver však podľa súdu vo vzťahu k

žalovanému z vykonaného dokazovania nevyplynul. V konečnom dôsledku žalobca ani netvrdil, že by
tátopísomnosťboladošlažalovanémudodispozičnejsféry,keďjejdoručeniežalovanémunevyvodzoval
z jeho dôjdenia do jeho dispozičnej sféry, ale v žalobe jej účinky viazal na akúsi fikciu, v zmysle ktorej
spravidla doručenie poštovej zásielky trvá 5 dní, a preto sa má považovať za doručenú na 5. deň
(nevedno odkedy rátaný piaty deň, pretože sa netvrdí či a kedy mala byť táto písomnosť podaná na

prepravu). Doručovanie písomností rieši čl. 9.5 všeobecných obchodných podmienok Quatro, v zmysle
ktorého písomnosť adresovaná klientovi sa považuje za doručenú, ak nie je preukázaný iný deň
doručenia desiatym pracovným dňom, ak je písomnosť odoslaná poštou obyčajne (teda ani nie piatym
dňom, ako žalobca uvádza v žalobe). Aplikáciu kogentného ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskehozákonníka však podľa názoru súdu nemôžu strany vylúčiť svojou dohodou. Preto bez doručenia
písomného oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky) podľa §565 Občianskeho zákonníka žalovanému nemohlo dôjsť k

nastúpeniu účinkov vyhlásenia mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru poskytnutého žalovanému
na základe spornej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Platí, že už samotné nepreukázanie splnenia
podmienky uvedenej v § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka, t.j. nepreukázanie dôjdenia (písomného)
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do dispozičnej sféry žalovaného postačuje na prijatie toho
záveru, že nebolo preukázané účinné zosplatnenie úveru, a preto ani nie je možné vyvodiť, že by

mohlo predčasné zosplatnenie úveru vyvolať zamýšľané účinky. Pri jednostranných hmotnoprávnych
úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva sa predpokladá,
že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície, keď už
týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Princíp doručovania právnych
úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z
hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností

účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby
mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť, t.j. ak má byť určitý právny
úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť
spoznať jeho obsah, musí dôjsť do jej dispozičnej sféry (k tomu napr. body 13.2 a 13.3 odôvodnenia
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020, ktorý bol

uverejnený v zbierke ako R 4/2021). Žalobca nepreukázal, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti zo dňa 09.02.2022 bolo v niektorý konkrétny deň podané na prepravu tak, aby mohlo byť
doručené do dispozičnej sféry žalovaného. Účinky zosplatnenia pritom určite nenastanú len samotným
dňom uskutočnenia úkonu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bez ohľadu na doručenie oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlžníkovi (spotrebiteľovi), pretože žiadosť veriteľa na zaplatenie

celej pohľadávky možno charakterizovať ako jednostranný, adresný a hmotnoprávny právny úkon, čo
znamená, že v stanovenej lehote musí byť doručený dlžníkovi (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
a nestačí odovzdanie prejavu na prepravu, ktorá navyše ani nebola preukázaná. Vzhľadom na
kogentnú právnu úpravu nie je možné ani dohodou zmluvných strán upravujúcich vzájomné doručovanie
písomností kogentnosť uvedenej hmotnoprávnej úpravy zmeniť. Z vyššie uvedených dôvodov preto nie

je možné ani konštatovať, že by na vyvolanie predčasného zosplatnenia bola postačujúca len výzva
vzmysle§53ods.9Občianskehozákonníka,ktoráupozorňujedlžníkanabudúcumožnosťzosplatnenia
úveru. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka podľa názoru súdu jednoznačne rozlišuje medzi
výzvou, ktorá povinne predchádza samotnému mimoriadnemu zosplatneniu úveru a samotným úkonom
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru veriteľom. Absencia ktoréhokoľvek úkonu z týchto dvoch potom

znamenánedodržaniezákonnýchpodmienokprezosplatnenieúveru.Zosplatnenieúverusatotižnedeje
nijako automaticky, ale veriteľ musí toto právo využiť zákonom predpokladaným spôsobom a o tom, že
toto právo veriteľ využil (a teda v praktickej rovine o tom, že sa jeho využitím zásadným spôsobom menia
dovtedajšie práva a povinnosti zmluvných strán) musí byť dlžník upovedomený. Nič pritom nebránilo
veriteľovi doručovať vyhlásenie predčasnej splatnosti tak, aby uskutočnenie jeho doručovania mohol

neskôr v prípadnom spore aj preukázať. Ak sa rozhodol doručovať ho spôsobom neumožňujúcim neskôr
preukázať to, že vôbec vyhotovenú listinu žalovanému doručoval do miesta, kde sa mohol žalovaný
s ňou oboznámiť, potom takýto prístup musí ísť na jeho vrub. Zosplatnenie spotrebiteľského úveru vo
svojom dôsledku prináša pre spotrebiteľa závažné následky, preto je na žalobcovi ako veriteľovi, aby
spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti preukázal naplnenie všetkých zákonom stanovených

podmienok pre platné zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd je pritom
ex offo povinný skúmať splnenie podmienok na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v zmysle § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, a to aj bez námietok žalovaného spotrebiteľa. Treba tiež uviesť, že
žalobca vlastne ani konkrétne netvrdil, že vôbec a kedy táto písomnosť došla do dispozície žalovaného,
keď on sám odvíjal účinky doručenia nie od okamihu dôjdenia žalovanému, ale od okamihu akejsi fikcie

doručenia na 5.ty deň od odoslania zásielky, ktorá fikcia tak, ako bola tvrdená, napokon ani nemá oporu
v podmienkach dohodnutých so žalovaným. Nebolo pritom ani len tvrdené, kedy bola zásielka daná
na prepravu a nieto ešte to, kedy došla do sféry dispozície žalovaného. Nebolo preto ani žiadnych
konkrétnych žalobcom produkovaných tvrdení, ktoré by žalovaný mohol nejako konkrétne popierať.

15. Súd preto uzavrel, že z vyššie uvedených dôvodov vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nemohlo
vyvolať zamýšľané právne následky, teda sporný úver sa predčasne splatným v dôsledku tohto úkonu
nestal.Vyhláseniepredčasnejsplatnostiúverutakjeneplatnéprerozporsozákonom(§39Občianskeho
zákonníka).16. Nakoľko nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, súd konštatuje, že jednotlivé
splátky spotrebiteľského úveru sú splatnými v zmysle dátumov ich splatnosti dohodnutých v úverovej

zmluve, teda vždy k 20. dňu v kal. mesiaci od 20.04.2022 (tovar dodaný v marci 2022,splatnosť
1.splátky na 20 deň mesiaca nasledujúceho po dodaní tovaru) do 20.03.2025. V tejto súvislosti ale súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024, podľa ktorého
nemožno priznať veriteľovi právo na zaplatenie splátok úveru splatných ku dňu rozhodnutia súdu, ak si
v žalobe veriteľ uplatňoval zaplatenie celého predčasne zosplatneného úveru a súd dospel k záveru, že

predčasné zosplatnenie úveru je neplatné. Najvyšší súd SR uzavrel, že síce by šlo o plnenie z rovnakej
zmluvy, ale súd by neprípustne priznal plnenie z iného skutkového stavu, než aký bol vymedzený
v žalobe. V žalobe pritom žalobca jednoznačne tvrdil, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru
(a aj odôvodňoval, akým postupom sa tak stalo), ktoré súd posúdil nakoniec ako neplatné a žiadal
priznať práve a len takto zosplatnený úver. Najvyšší súd SR pre takéto prípady uzavrel, že ak by súd
priznal za takéhoto stavu nárok na zaplatenie jednotlivých splatných splátok, porušil by tým zásadu

„ne ultra petitum“, a teda prekročil by rámec vymedzeného petitu, čo je neprípustné. Vychádzajúc
teda z uvedeného rozhodnutia najvyššej súdnej autority, súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné
vyhovieť ani čiastočne, teda nie je možné priznať namiesto mimoriadne zosplatneného úveru dlžné
splátky splatné v zmysle termínov splatnosti dohodnutých v úverovej zmluve do okamihu vyhlásenia
rozsudku (tu nie je možné priznať jednotlivé mesačné splátky splatné od 20.04.2022 do 20.03.2025).

Súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V konaní bol plne úspešný žalovaný, keďže súd žalobu zamietol, a preto žalovaný by mal proti
neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému zo spisu žiadne

trovy nevyplývajú, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

15Csp/84/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.