Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 24, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/88/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124278066
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6124278066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, adresa C.
A., zastúpeného advokátkou: Mgr. Marianna Paulíková, so sídlom Karloveské rameno 8/A, Bratislava-
Karlova Ves, proti žalovanej: D. E., nar. X.X.XXXX, adresa F. G. XXXX/X, C. A., zastúpenej advokátkou:
JUDr. Lenka Čomajová, so sídlom Hurbanova 486/2, Senica, o zaplatenie 58.000,- eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 3C/46/2024-70 zo dňa 30.1.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu (o zaplatenie 58.000,- eur s príslušenstvom)
v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnom
rozsahu s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. V rámci zisteného skutkového stavu veci prvoinštančný súd skonštatoval, že medzi stranami prišlo
k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 4.10.2021, a to medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou
ako kupujúcou. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na

LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom pre okres Senica, obec C.
A., katastrálne územie C. A., a to: a) rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc.
registra „C“, parc. číslo 365, b) pozemku, parcela registra „C“, parc. číslo 365, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, s výmerou 619 m2, v podiele 1/6 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach. V článku
III. bod 1 je uvedené okrem iného, že zmluvné strany na základe vzájomnej dohody stanovili kúpnu
cenu za predmetné nehnuteľnosti na 58.000 Eur. Zmluvné strany dohodli podmienky splatenia kúpnej
ceny nasledovne: Kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti bude rozdelená na 4 splátky a splatená

v období 4 mesiacov: a) prvú časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 14.500 Eur uhradí kupujúci
predávajúcemu z vlastných finančných zdrojov v hotovosti, pri podpise kúpnej zmluvy, čo obe strany
potvrdzujú podpisom na tejto zmluve; b) druhú až štvrtú časť dohodnutej kúpnej ceny v mesačných
intervaloch uhradí kupujúci predávajúcemu z vlastných finančných zdrojov v hotovosti v troch splátkach
najneskôrvšakdo26.1.2022.Včl.III.bod4tejtozmluvysauvádza,ženávrhnavkladvlastníckehopráva
k prevádzaným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech kupujúceho podpíšu zmluvné
strany súčasne s podpisom tejto zmluvy a do katastra nehnuteľností ho podajú spoločne, bezodkladne

po tom, čo bola v prospech predávajúceho úplne a bezozvyšku zaplatená kúpna cena, podľa čl. III tejto
zmluvy. V čl. V bod 1 kúpnej zmluvy si strany dohodli, že predávajúci má právo odstúpiť od tejto zmluvy
v prípade, ak do 26.1.2022 nebude v plnej výške zaplatená kúpna cena. Rozhodnutím Okresného úradu
Senica, katastrálny odbor zo dňa 24.2.2022 bolo prerušené katastrálne konanie vo veci návrhu na vkladvlastníckeho práva vedené pod č. V-290/2022 a na odstránenie nedostatkov konania bola určená lehota
30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Dňa 28.3.2022 strany uzatvorili Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve, v
ktorom sa okrem iného dohodli na zmene spoluvlastníckeho podielu na prevádzaných nehnuteľnostiach,

z pôvodnej 1/6 na 1/3. Ďalej sa dohodli na zmene ustanovenia čl. III. ods. 1 z pôvodného na nové s
nasledovným znením: „1) Predávajúci predáva kupujúcemu predmetné nehnuteľnosti s príslušenstvom
v podiele 1/3 a 1/6, tzn. 1/3 tak, ako sú uvedené v článku I. a II. tejto zmluve. Kupujúci nadobudne
predmetné nehnuteľnosti so všetkými právami a povinnosťami s nimi spojenými do svojho vlastníctva.
Zmluvné strany na základe vzájomnej dohody stanovili celkovú kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti

na: 58 000,- eur. Zmluvné strany dohodli podmienky splatenia kúpnej ceny nasledovne: Kúpna cena za
predmetné nehnuteľnosti bude rozdelená na 4 splátky a splatená v období 4 mesiacov: a) prvú časť
dohodnutej kúpnej ceny vo výške 14.500,- eur uhradí kupujúci predávajúcemu z vlastných finančných
zdrojov v hotovosti, pri podpise kúpnej zmluvy, čo obe strany potvrdzujú podpisom na tejto zmluve; b)
druhú až štvrtú časť dohodnutej kúpnej ceny v mesačných intervaloch uhradí kupujúci predávajúcemu
z vlastných finančných zdrojov v hotovosti v troch splátkach najneskôr však do 25.1.2022.“ Vklad

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prevádzaným v zmysle Kúpnej zmluvy v znení jej Dodatku č. 1 bol
povolený dňa 29.03.2022 podľa rozhodnutia Okresného úradu Senica, katastrálny odbor V 290/2022.
Z LV č. XXX pre obec a k.ú. C. A. ku dňu 7.4.2024 bolo zistené, že výlučným vlastníkom predmetných
nehnuteľností na ňom evidovaných je F. H.. Žalobca žalovanej zaslal návrh na usporiadanie vzájomných
práv a povinností zo dňa 23.1.2024.

3. Kúpnou zmluvou podpísanou žalovanou dňa 22.12.2020 /predloženou súdu bez podpisu
predávajúcich/ predávajúce I. F., J. B. a K. I., J. B. previedli vlastnícke právo na kupujúcu - žalovanú
k nehnuteľnostiam k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Senica,
katastrálnym odborom, okres Senica, obec C. A., katastrálne územie C. A., a to: a) rodinného domu

súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. registra „C“, parc. číslo 365, b) pozemku, parcela registra
„C“, parc. číslo 365, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s výmerou 619 m2, každá v podiele
1/3 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach. Podľa tejto kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena
55.000 eur za predmetné nehnuteľnosti. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prevádzaným v
zmysle uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený dňa 1.2.2021 podľa rozhodnutia Okresného úradu Senica,

katastrálny odbor V 19/2021.

4. Podľa odborného stanoviska č. 40/2019 L. F. M. pre účely dedičského konania po neb. D. B. bola
všeobecná hodnota rodinného domu s.č. XXX a pozemkov, pre k.ú. a obec C. A. k februáru 2019 vo
výške 57.000,- eur.

5. Z výsluchu žalobcu bolo zistené, že žalobca neobdržal kúpnu cenu za nehnuteľnosti na N. O. I. C. A.,
zapísané na LV č. XXX. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností, aj keď nedošlo k zaplateniu kúpnej
ceny, podal z dôvodu, že so žalovanou dlho spolu žili, mali ešte aj ďalší dom a myslel si, že mu kúpnu
cenu vyplatí neskôr a nie, že mu zruší trvalý pobyt. Od zmluvy neodstúpil, preto lebo so žalovanou

dlhodobo žili.

6. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že kúpnu cenu do centu vyplatila, berie žalobu ako odvetu, po
tom ako požiadala o zvýšenie výživného na ich 17 ročného syna. Na kladené otázky uviedla, že od
10/2021 do 3/2022 bola zamestnankyňou žalobcu, predtým 30 rokov robila v školstve, z toho 10 rokov

ako riaditeľka. Žalobcovi robila 9 rokov osobného šoféra, po tom ako mu pre alkohol zobrali vodičské
oprávnenie. Zárobok mala vysoký, nakoľko mala potom aj vysoké nemocenské. Ďalej uviedla, že má
úver na dom, v ktorom so synom býva. V rozhodnom období mala úspory skoro 60.000,- eur. Peniaze
si šetrila tak, že si so zárobku odkladala a chodila cez leto na brigády.

7. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 37 ods. 1, § 588 a § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

8. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil prvoinštančný súd ten právny
záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Medzi žalobcom a žalovanou došlo k platnému uzatvoreniu

kúpnej zmluvy zo dňa 4.10.2021, na základe ktorej žalobca ako predávajúci previedol na žalovanú
ako kupujúcu vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom
Senica, katastrálnym odborom pre okres Senica, obec C. A., katastrálne územie C. A., a to: a) rodinného
domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. registra „C“, parc. číslo 365, b) pozemku, parcelaregistra „C“, parc. číslo 365, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s výmerou 619 m2, v podiele
1/6 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach. Podľa tejto kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena
58.000 eur za predmetné nehnuteľnosti. Zmluvné strany si dohodli podmienky splatenia kúpnej ceny

tak, že kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti bude rozdelená na 4 splátky a splatená v období 4
mesiacov a) prvú časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 14.500 Eur uhradí kupujúci predávajúcemu
z vlastných finančných zdrojov v hotovosti, pri podpise kúpnej zmluvy, čo obe strany potvrdzujú
podpisom na tejto zmluve; b) druhú až štvrtú časť dohodnutej kúpnej ceny v mesačných intervaloch
uhradí kupujúci predávajúcemu z vlastných finančných zdrojov v hotovosti v troch splátkach najneskôr

však do 26.1.2022. Takéto dojednanie zmluvných strán prvoinštančný súd považoval v zmysle § 37
Občianskeho zákonníka za platné a dostatočne určité. Z doslovného výkladu textu zmluvy v časti úhrady
kúpnej zmluvy vyplýva, že prvá časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 14.500,- eur má byť uhradená
kupujúcim predávajúcemu v hotovosti pri podpise zmluvy, teda moment odovzdania peňazí nemá byť
pred podpísaním a ani po podpísaní zmluvy, ale priamo pri podpise zmluvy, čo obe strany potvrdili svojim
podpisom. Súd uvedeným znením zmluvy a podpisom strán kúpnej zmluvy považoval za dostatočne

preukázanú skutočnosť o zaplatení sumy 14.500,- € kupujúcou. Následne bolo katastrálne konanie vo
veci návrhu na vklad vlastníckeho práva prerušené a na odstránenie nedostatkov konania bola určená
lehota 30 dní. Dňa 28.3.2022 strany uzatvorili Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve, v ktorom sa okrem
iného dohodli na zmene spoluvlastníckeho podielu na prevádzaných nehnuteľnostiach, z pôvodnej 1/6
na 1/3 a ďalej sa dohodli na zmene ustanovenia čl. III. ods. 1 kúpnej zmluvy z pôvodného na nové s

nasledovným znením: „1) Predávajúci predáva kupujúcemu predmetné nehnuteľnosti s príslušenstvom
v podiele 1/3 a 1/6, tzn. 1/3 tak, ako sú uvedené v článku I. a II. tejto zmluve. Kupujúci nadobudne
predmetné nehnuteľnosti so všetkými právami a povinnosťami s nimi spojenými do svojho vlastníctva.
Zmluvné strany na základe vzájomnej dohody stanovili celkovú kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti
na: 58 000,- eur. Zmluvné strany dohodli podmienky splatenia kúpnej ceny nasledovne: Kúpna cena za

predmetné nehnuteľnosti bude rozdelená na 4 splátky a splatená v období 4 mesiacov: a) prvú časť
dohodnutej kúpnej ceny vo výške 14.500,- eur uhradí kupujúci predávajúcemu z vlastných finančných
zdrojov v hotovosti, pri podpise kúpnej zmluvy, čo obe strany potvrdzujú podpisom na tejto zmluve; b)
druhú až štvrtú časť dohodnutej kúpnej ceny v mesačných intervaloch uhradí kupujúci predávajúcemu
z vlastných finančných zdrojov v hotovosti v troch splátkach najneskôr však do 25.1.2022.“ V dodatku

ku kúpnej zmluve strany zotrvali na rovnakom spôsobe odovzdávania kúpnej ceny ako v pôvodnom
článku, s výnimkou konečnej splatnosti, ktorá bola stanovená na 25.1.2022. Z uvedeného je zrejmé,
že ak by neprišlo k vyplateniu čiastky 14.500,- €, predávajúci dodatok ku kúpnej zmluve v rovnakom
znení, týkajúcom sa spôsobu úhrady kúpnej ceny, nemusel uzatvoriť. Čo sa týka zvyšku kúpnej ceny,
tak v čl. III. bod 4 kúpnej zmluvy sa uvádza, že návrh na vklad vlastníckeho práva k prevádzaným

nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech kupujúceho podpíšu zmluvné strany súčasne
s podpisom tejto zmluvy a do katastra nehnuteľností ho podajú spoločne, bezodkladne po tom, čo
bola v prospech predávajúceho úplne a bezozvyšku zaplatená kúpna cena. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva,žespoločnépodanienávrhunavkladprevoduvlastníckehoprávastranamijeprávnyúkon,ktorý
potvrdzuje zaplatenie celej kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti. Len podporne možno poukázať

aj na čl. V bod 1 kúpnej zmluvy, v ktorom si strany zmluvy dohodli, že predávajúci má právo odstúpiť
od tejto zmluvy v prípade, ak do 26.1.2022 nebude v plnej výške zaplatená kúpna cena. Žalobca teda
mal právo od zmluvy odstúpiť v prípade nezaplatenia kúpnej ceny, samozrejme do doby než žalovaná
predmetnú nehnuteľnosť odpredala. Argumentácia žalobcu, že návrh na vklad do katastra nehnuteľností
podal aj keď nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny z toho dôvodu, že so žalovanou dlho spolu žili, mali ešte

aj ďalší dom a myslel si, že mu kúpnu cenu vyplatí neskôr neobstojí, nakoľko právne úkony žalobcu
- uzavretie kúpnej zmluvy, dodatku k nej, podpísanie a podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva
boli urobené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, teda platne a nesúvisia s medziľudskými vzťahmi.
Právne úkony by vždy mali deklarovať aj skutočný stav veci, skutočnú vôľu strán a pokiaľ je právny
úkon platný, nemožno dospieť k inému právnemu záveru ako v ňom obsiahnutom. Z vyššie uvedeného

teda súd prvej inštancie považoval za preukázané, že kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti kúpnou
zmluvou zo dňa 4.10.2021 bola žalovanou žalobcovi riadne uhradená, a preto žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

9. Ostatné namietané skutočnosti súd už pre rozhodnutie vo veci považoval za nadbytočné, nemožné

zmeniť vyslovený právny záver súdu. Ide napr. o rozdiel medzi kúpnou cenou za spoluvlastnícky
podiel sestier žalobcu a kúpnou cenou spoluvlastníckeho podielu žalobcu, ktoré kúpila žalovaná, ako
aj primeranosť kúpnej ceny spoluvlastníckeho podielu žalobcu k hodnote nehnuteľnosti. Výška kúpnej
ceny je predmetom dohody strán, ich zmluvnej voľnosti, a nerobí právny úkon neplatným, aj v prípadedojednania príliš nízkej kúpnej ceny. Taktiež je po právnej stránke irelevantné z akých finančných
prostriedkov žalovaná kúpnu cenu za prevádzané nehnuteľnosti zaplatila, nakoľko súd považoval za
preukázané, že kúpnu cenu zaplatila v hotovosti, čo vyplýva z textu kúpnej zmluvy, dodatku k nej a

spoločného podania stranami návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

10. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej
priznal ich plnú náhradu, nakoľko bola v konaní úspešná v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady
trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny

úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

11. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojej advokátky odvolanie
žalobca, pričom uplatnil odvolací dôvod, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a domáhal sa, aby odvolací súd

v zmysle § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alternatívne,
aby rozsudok v zmysle § 389 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň
priznal žalobcovi 100% náhrady trov konania.

12. Odvolateľ vyslovil svoj nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že znením zmluvy a podpisom

strán kúpnej zmluvy považoval za dostatočne preukázanú skutočnosť o zaplatení sumy 14.500,- eur
kupujúcou s tým, že z predmetného znenia kúpnej zmluvy nevyplýva, že by túto časť kúpnej ceny
žalovaná vôbec uhradila, ani že by žalobca od žalovanej prvú časť dohodnutej kúpnej ceny prevzal.
Uvedené ustanovenie podľa odvolateľa deklaruje len spôsob, resp. čas zaplatenia prvej časti kúpnej
ceny.

13. Podľa odvolateľa pozornosti súdu uniklo, že pokiaľ zmluvné strany podpisovali dodatok ku kúpnej
zmluve dňa 28.3.2022 a kúpna cena mala byť zaplatená pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností, čo bolo 28.1.2022, prečo zmluvné strany opravovali dodatok ku
kúpnej zmluve aj tú časť, ktorá upravuje spôsob zaplatenia kúpnej ceny, prečo pokiaľ kúpna cena bola

zaplatená, žalovaná neuviedla do dodatku, že kúpna cena je z jej strany uhradená. Rovnako je otázkou,
ktorúokresnýsúdnevyhodnotilastoutoskutočnosťousanezaoberal,prečožalovanápodpísaladodatok
po tom, čo mala byť už kúpna cena uhradená, pričom v dodatku sa znova konštatuje, že prvú časť
kúpnej ceny uhradí kupujúca pri podpise kúpnej zmluvy v hotovosti a druhú najneskôr do 25.1.2022
rozdielne oproti kúpnej cene, kde bol dohodnutý termín do 26.1.2022. Prečo teda žalovaná podpisovala

dňa 28.3.2022 dodatok týkajúci sa zmeny splatnosti kúpnej ceny, keď kúpnu cenu mala mať už uhradenú
a prečo zotrvala na rovnako spôsobe odovzdávania kúpnej ceny ako v pôvodnom článku zmluvy.

14. Odvolateľ namietal tiež skutočnosť, že prvoinštančný súd podporne poukázal na čl. V bod 1 kúpnej
zmluvy, v ktorom si zmluvné strany dohodli, že predávajúci má právo odstúpiť od zmluvy v prípade, ak

v dohodnutej lehote nebude v plnej výške uhradená kúpna cena. To, že žalobca nevyužil svoje právo
od kúpnej zmluvy odstúpiť, okresnému súdu vo výpovedi vysvetlil tým, že odstúpenie od zmluvy je
jeho právo, nie povinnosť a keď sa rozhodne využiť svoje právo od zmluvy neodstúpiť, neznamená to
automaticky,žebolakúpnacenauhradená.Takýtozáverokresnéhosúduneobstojí,nakoľkojevrozpore
s právom sporových strán na spravodlivý súdny proces, keď odstúpenie od zmluvy je možnosť.

15. Pokiaľ prvoinštančný súd prijal záver, že uzavretie kúpnej zmluvy, dodatku k nej, podpísanie
a podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva boli urobené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne,
teda platne, s uvedeným záverom okresného súdu odvolateľ súhlasí, avšak je potrebné, aby tento záver
súd aplikoval aj na žalovanú, nakoľko by došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní. Hoci žalovaná

uvádza, že žalobca ju mal presvedčiť, aby uzatvorila dotknuté kúpne zmluvy, tieto uzatvorila slobodne,
vážne, určite a zrozumiteľne. Súd sa však už nezaoberal konaním žalovanej v príkrom rozpore s dobrými
mravmi, ktorá sa nielenže obohatila tým, že nadobudla predmetné nehnuteľnosti za celkovú kúpnu cenu
113.000,- eur a súčasne tieto predala za kúpnu cenu 155.000,- eur, ale hlavne tým, že kúpnu cenu
55.000,- eur žalobcovi nevyplatila. Teda celkové obohatenie žalovanej predstavuje 97.000,- eur, čo je

v rozpore s dobrými mravmi.

16. Odvolateľ nesúhlasil ani s časťou odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej súd uviedol, že
je irelevantné z akých finančných prostriedkov žalovaná kúpnu cenu za prevádzané nehnuteľnostizaplatila. Žalobca totiž poukazoval na to, že žalovaná v rozhodnom období pracovala ako učiteľka
v materskej škole s čistým mesačným zárobkom okolo 800,- eur a dá sa s predpokladom rovnajúcim
sa istote predpokladať, že žalovaná nemohla uhradiť kúpnu cenu žalobcovi, nakoľko nedisponovala

dostatočnými finančnými prostriedkami na jej úhradu. Sama uviedla, že finančné prostriedky utŕžené
z predaja jej rodinného domu na ulici Bratislavská použila na splatenie hypotekárneho úveru
a súrodencov žalobcu, pričom nečerpala žiaden úvery, nemala pôžičku. Je teda otázne z akých
finančných prostriedkov podľa jej tvrdenia uhradila kúpnu cenu žalobcovi. Neobstojí tvrdenie žalovanej,
že by mala mať v rozhodnom období úspory okolo 60.000,- eur. Takými nemohla disponovať a ani

nedisponovala. Jednak pokiaľ by si odkladala napríklad 1.000,- eur mesačne (čo ale ani nezarobila),
trvalo by to minimálne 5 rokov, pokiaľ by uvedenú sumu našetrila. Pokiaľ by žalovaná disponovala sumou
60.000,- eur, predčasne by si splatila hypotekárny úver. Nakoľko sa jedná o vysokú kúpnu cenu, dá sa
predpokladať, že jednotlivé splátky vo výške 14.500,- eur by musela vyberať z účtu, ale túto skutočnosť
nepreukázala alebo by museli byť zrealizované prevodným príkazom, čo tiež nebolo preukázané. Pokiaľ
by žalovaná predmetnou hotovosťou disponovala, tak by nebolo potrebné deliť kúpnu cenu na splátky,

ale naopak, bola by vyplatená okamžite. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na zák. č. 394/2012 Zb.
o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý zakazuje vykonávať platby v hotovosti prevyšujúce sumu 15.000,-
eur, ak sa jedná o platbu medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi, pričom hodnotou platby v hotovosti,
ktorá je rozdelená na niekoľko samostatných platieb, je súčet hodnôt týchto platieb, ak tieto platby
vyplývajú z jedného právneho vzťahu.

17. Podľa odvolateľa okresný súd sa mal súčasne zaoberať aj skutočnosťou z akej činnosti by údajné
úspory žalovanej mali pochádzať a či boli riadne zdanené, resp. či sa nejedná o neobvyklú obchodnú
operáciu podľa zák. č. 297/2008 Z.z.

18. Pokiaľ žalovaná vo výpovedi žalobcu vykreslila ako nedôveryhodnú osobu, je otázne, prečo si nedala
vystaviťpríjmovýpokladničnýaleboinýrelevantnýdoklad,ktorýmbymalapreukázanézaplateniekúpnej
ceny, prípadne prečo kúpnu cenu neuhradila za účasti svedka. Na žiadnu z uvedených skutočností
okresný súd neprihliadol a ani danými súvislosťami sa nezaoberal.

19. V závere odvolateľ zhrnul, že je logické a zrejmé, že ak by žalovaná kúpnu cenu ako tvrdí, riadne
uhradila, nebol by z jej strany dôvod podpisovať dodatok ku kúpnej zmluve, v ktorom by sa zhodne
s kúpnou zmluvou zaviazal k zaplateniu kúpnej ceny, ktorá podľa záverov súdu v tom čase už mala byť
uhradená. Súčasne pokiaľ by v rozhodnom období disponovala hotovosťou vo výške 60.000,- eur, ako
to uviedla vo výpovedi, nebolo by potrebné deliť kúpnu cenu na splátky, ale uhradila by ju vcelku. Kúpne

ceny, ktoré žalovaná uhradila predávajúcim sestrám žalobcu boli uhradené bankovým prevodom, a nie
v hotovosti.

20. Na základe uvedeného odvolateľ zhrnul, že napadnutý rozsudok bol vydaný v rozpore so zisteným
skutkovým a právnym stavom veci, ktorý súd nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

21. Žalovaná odvolanie nepodala. K doručenému odvolaniu žalobcu predložila písomné vyjadrenie,
ktorým žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil ako vecne správny
a priznal jej trovy odvolacieho konania vo výške 100%.

22. Podľa žalovanej odvolanie ako i celá žaloba sú nedôvodné. Má za to, že súd vecne správne
a spravodlivo rozhodol, keď žalobu zamietol. Žalobca v konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by
preukazoval jeho tvrdenie, že porušila ustanovenia kúpnej zmluvy o zaplatení kúpnej ceny. Navyše
v odvolaní uvádza nové argumenty a dôvody. Žalovaná jednoznačne preukázala, že prišlo k zaplateniu

celej kúpnej ceny, zároveň odkiaľ mala peniaze na jej vyplatenie a na spochybnenie jej tvrdení
nepredložil, ani nenavrhol žalobca žiaden dôkaz. So žalobcom sa dohodli, že kúpnu cenu zaplatí
v hotovosti, keďže žalobca nemal súkromný účet a používal jej účet pre jeho potrebu. Kúpnu cenu
zaplatila na splátky tak, ako sa dohodli v zmluve a z textu zmluvy je nepochybné, že i žalobca vedel,
že má vlastné finančné zdroje k vyplateniu kúpnej ceny. Potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny si nedala

žalobcovi podpísať z dôvodu, že spolu žili v jednej domácnosti a navyše v kúpnej zmluve bolo jasne
uvedené, že prvá časť kúpnej ceny 14.500,- eur bude vyplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy,
čo obe strany potvrdzujú svojím podpisom na zmluve. Nejde len o deklarovanie spôsobu zaplatenia
časti kúpnej ceny, ale o potvrdenie o jej zaplatení. Ďalším dôkazom o zaplatení celej kúpnej ceny jepodanie návrhu na vklad doručeného Okresnému úradu Senica 28.1.2022, teda dva dni po uplynutí
lehoty na zaplatenie celej kúpnej ceny. Žalobca spolu so žalovanou podal návrh na vklad, keďže mu bola
vyplatená celá kúpna cena 58.000,- eur. Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve bol uzatváraný a podpisovaný

z dôvodu, že v zmluve nesprávne uviedli výšku podielu žalobcu 1/6 namiesto 1/3. Z toho dôvodu boli
vyzvaní OÚ Senica katastrálnym odborom na opravu údajov na kúpnej zmluve. Dodatkom č. 1 teda
menili len výšku podielu, ktorý sa nachádzal v čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 3 ods. 1 kúpnej zmluvy a ostatné
ustanovenia kúpnej zmluvy ostávajú nezmenené. V článku o kúpnej ceny zmenili len podiel na 1/3
a ostatné časti nemenili, hoci kúpnu cenu riadne uhradila a Dodatok č. 1 nič na tom nezmenil. Podanie

návrhu na vklad je dôkazom o zaplatení celej kúpnej ceny. Nemali dôvod meniť spôsob platenia kúpnej
ceny, nakoľko ho žalovaná riadne dodržala a podanie návrhu na vklad to dokazovalo.

23. Čo sa týkalo odstúpenia od zmluvy, žalobca mal právo od zmluvy odstúpiť, čo neurobil. Aj toto je
nepriamym dôkazom, že riadne uhradila kúpnu cenu. Čo sa týka výšky kúpnej ceny, túto nenamietala,
keďže sa na nej dohodli. Len chcela upriamiť pozornosť súdu na konanie žalobcu, ktorý si cenu

nehnuteľnosti prispôsoboval tak, aby mal z toho finančný prospech. Žalobca od nej dostal dosť vysokú
kúpnu cenu a prevzatie celej kúpnej ceny potvrdil podpísaním a následným podaním návrhu na vklad.

24. Žalovaná považuje za zarážajúce, že odvolateľ uvádza, že sa mala na jeho úkor obohatiť tým, že
po vyplatení celej kúpnej ceny predala nehnuteľnosti so ziskom a s ním sa nerozdelila. Žalovaná bola

výlučná vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti, mala právo s ňou voľne disponovať. Túto nehnuteľnosť
riadne odkúpila od žalobcu a jeho sestier a následne ju predala. V žiadnom prípade sa neobohatila na
úkor žalobcu.

25. Žalovaná poukázala tiež na to, že pri výsluchu riadne preukázala akým spôsobom mala k dispozícii

vlastné finančné zdroje, o ktorých žalobca vedel už pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Peniaze si šetrila,
nakoľkopracovalaodmlada,navyšebrigádovalaarobilaajvzahraničí.Kúpnucenuvyplatilavsplátkach,
lebosatakdohodli.Akbyžalobcachcelpeniazeposlaťnaúčet,nemalabystýmproblém,keďžepeniaze
na účet riadne vyplatila napríklad jeho sestrám. Tieto skutočnosti ohľadne platenia v hotovosti na splátky,
dobré mravy nenamietal v žalobe, ani v konaní pred súdom prvej inštancie. Tvrdeniami, ktoré žalobca

pred prvoinštančným súdom nepoužil, sa prvoinštančný súd nemohol ani vysporiadať.

26. Žalobca zneužil postavenie žalovanej, keďže kúpna cena mala byť vyplatená v hotovosti a ona
nemá iný doklad o zaplatení celej kúpnej ceny len kúpnu zmluvu a podaný návrh na vklad. Keďže žili
v spoločnej domácnosti, nenechala si vyplatenie kúpnej ceny od žalobcu podpísať. Domnievala sa, že

podanie návrhu na vklad je dostatočným dôkazom o zaplatení celej kúpnej ceny. Suma 58.000,- eur
bola žalobcovi riadne uhradená a nemá voči nemu žiadne podlžnosti.

27. Žalovaná poukázala tiež na to, že žalobca podal predmetnú žalobu na súd až 8.4.2024 po tom, čo
žiadala na syna výživné, hoci vzťah ukončili už v septembri 2023, kedy predmetnú žalobu už mohol

podať. Podanou žalobou sa žalobca chce žalovanej len pomstiť, vychádzajúc z domnienky, že keďže
kúpnu cenu vyplatila v hotovosti a nepodpísal jej žiadne potvrdenie o prevzatí peňazí, nebude mať ako
preukázať zaplatenie kúpnej ceny. Dokladom o zaplatení celej kúpnej ceny bezo zvyšku je podanie
návrhu na vklad, ako to vyžaduje čl. III. ods. 4 kúpnej zmluvy. Podľa žalovanej je absolútne nelogické,
že žalobca neodstúpil od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny a podal navyše návrh na zápis prevodu

vlastníckeho práva.

28. V závere vyjadrenia žalovaná zdôraznila, že súd správne žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže
žaloba neuniesol dôkazné bremeno, a preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom
rozsahu potvrdil ako vecne správny a priznal je plnú náhradu trov odvolacieho konania.

29. K doručenému vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu žalobca prostredníctvom svojej advokátky
predložil repliku, ktorou navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alternatívne, aby v zmysle § 389 CSP napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň priznal žalobcovi 100% náhrady trov

konania, včítane odvolacieho.

30. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil dôkaz, ktorý by
preukazoval jeho tvrdenie, že žalovaná porušila ustanovenie kúpnej zmluvy o zaplatení kúpnej ceny,s uvedeným nemožno súhlasiť, nakoľko od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby dokazoval
reálnu neexistenciu určitej skutočnosti, teda negatívnu skutočnosť. Preukazovanie takejto skutočnosti
je spravidla objektívne nemožné. Z tohto dôvodu sa v danom prípade presunulo dôkazné bremeno na

protistranu, ktorá mala preukázať zaplatenie kúpnej ceny, čo však nepreukázala.

31. Pokiaľ žalovaná odkazuje na čl. VI bod 6 kúpnej zmluvy, podľa ktorého zmluvné strany obsahu
zmluvy porozumeli, vyhlasujú, že bola uzavretá podľa ich pravej, slobodnej a vážnej vôle a na znak
súhlasu s jej obsahom ju podpisujú, je potrebné uvedomiť si, že aj žalovaná bola účastníkom predmetnej

kúpnej zmluvy a teda aj na ňu sa dané ustanovenia vzťahujú. Neobstoja preto jej tvrdenia a úvahy o tom,
že by ju mal žalobca presvedčiť, aby uzatvorila kúpnu zmluvu a námietky týkajúce sa výšky kúpnej ceny.

32. Je pravdou, že strany sa dohodli, že kúpna cena bude zaplatená žalovanou v hotovosti, avšak nikdy
žalobcovi vyplatená nebola. To, že kúpna cena nebola žalovanou zaplatená preukazujú nasledovné
skutočnosti:

- žalovaná uvedenou hotovosťou nikdy nedisponovala, takže o skutočnosti, že žalovaná má vlastné
finančnézdrojeanižalobcanemoholvedieťatototvrdeniežalovanejvýslovnepopiera,nakoľkožalovaná
takú sumu za celý svoj život ani nezarobila;
- pokiaľ by touto hotovosťou žalovaná disponovala, uložila by ju na bankový účet, prípadne by ju
investovala, prípadne by predčasne splatila hypotekárny úver;

- pokiaľ by žalovaná danou hotovosťou disponovala, tak by nebolo potrebné deliť kúpnu cenu na splátky,
ale naopak, bola by vyplatená okamžite v celosti.

33. Tvrdenie žalovanej, že si nedala vystaviť potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny, nakoľko strany
žili v spoločnej domácnosti, označil žalobca za alibistické, nakoľko v rámci sporu žalovaná žalobcu

vykresľovalaakonedôveryhodnúosobuapotomjeotázne,prečosinedalavystaviťpríjmovýpokladničný
doklad o zaplatení kúpnej ceny.

34.Ktvrdeniužalovanej,žeprváčasťkúpnejceny14.500,-eurmalabyťvyplatenávhotovostipripodpise
kúpnej zmluvy, žalobca zopakoval, že z predmetného znenia kúpnej zmluvy nevyplýva, že by túto časť

kúpnej ceny žalovaná vôbec uhradila a že by ju žalobca prevzal. Uvedené ustanovenie len deklaruje
dohodnutý spôsob zaplatenia prvej časti kúpnej ceny.

35. Podľa žalobcu neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že žalobca podal návrh na vklad, keďže mu bola
vyplatená celá kúpna cena. Skutočnosť, že zmluvné strany podali návrh do katastra nehnuteľností

nie je potvrdením zaplatenia kúpnej ceny. Naopak z dôvodu, že žalobca so žalovanou žili v spoločnej
domácnosti, žalobca súhlasil s podaním návrhu na vklad aj napriek tomu, že kúpna cena nebola
zaplatená. Veril, že mu žalovaná kúpnu cenu zaplatí po tom, ako predmetnú nehnuteľnosť predá a získa
finančnéprostriedkyzajejpredaj.Ažnásledneakožalovanázospoločnéhoobydliažalobcuvysťahovala
a zrušila mu trvalý pobyt, začala sa mu vyhrážať, že už nikdy neuvidí ani kúpnu cenu, ani iný svoj majetok

nadobudnutý žalobcom za trvania spoločnej domácnosti so žalovanou.

36. Záver žalovanej, že dodatkom menili článok o kúpnej cene, nakoľko sa tam zmenil podiel a ostatné
časti nemenili, označil žalobca za absolútne nelogický a preto podpis dodatku nemôže slúžiť ako
dôkaz, že kúpna cena v tom čase bola uhradená. Žiadne úkony a kroky žalobcu ako to tvrdí žalovaná,

nepreukazujú zaplatenie kúpnej ceny a splnenie jej povinnosti kúpnu cenu zaplatiť.

37. Odstúpenie od kúpnej zmluvy je v prvom rade právo žalobcu, a nie povinnosť. Toto môže využiť,
avšaknemusí,beztoho,abytoznamenalo,žekeďsarozhodnevyužiťsvojeprávoodzmluvyneodstúpiť,
že by bola kúpna cena zaplatená.

38.Podľažalobcužalovanásvojouvýpoveďoupreukázala,žejedinouosobou,ktorejišlovždyopeniaze,
bola ona sama, po celú dobu spoločného nažívania žila na úkor svojho druha – žalobcu, len aby ona
získala čo najväčší majetkový prospech. Výška kúpnej ceny bola stanovená v rámci zmluvnej rovnosti
a s jej výškou žalovaná súhlasila.

39. Odborné vyjadrenie L. F. M. bolo použité v rámci dedičského konania vo februári 2019 a nijako
neslúžilo pri stanovení kúpnej ceny za prevádzaný podiel v rámci kúpnej zmluvy uzavretej stranami.
Pri uzatváraní kúpnej zmluvy zmluvné strany vychádzali zo zmluvnej voľnosti a výšku kúpnej cenystanovili dohodou. Nie je pravdou ani tvrdenie žalovanej, že by mal žalovanú presvedčiť, aby kúpila od
súrodencov žalobcu ich spoluvlastnícky podiel. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že žalobca
mal nehnuteľnosť prenajímať a peniaze si nechal sám, toto v konaní nebolo nijako preukázané. Pokiaľ

žalovaná nezaplatila za spoluvlastnícky podiel nadobudnutý od žalobcu dohodnutú kúpnu cenu, má
žalobca nárok na zaplatenie kúpnej ceny, ktorú očakával, že žalovaná po tom, ako nehnuteľnosť scudzí,
mu uhradí.

40. Všetky argumenty a dôvody, ktoré považuje žalovaná za nové, uviedol žalobca v priebehu svojich

písomných vyjadrení alebo výpovedí na súde. Žalovaná nemá iný doklad preukazujúci zaplatenie kúpnej
ceny, nakoľko žiadny by jej žalobca nevystavil, pretože kúpna cena nikdy uhradená nebola. Nie je preto
pravdou, že by žalobca žiadal uhradiť kúpnu cenu druhýkrát.

41. Žalovaná zavádza, že by ju mal žalobca vyhodiť z domu a mylne sa domnieva, že žalobu podal až po
tom, ako žalovaná podala návrh na zverenie spoločného syna do jej osobnej starostlivosti. Uvedené je

irelevantné a s podanou žalobou nijako nesúvisí. Žalobca využil svoje zákonné právo a podal predmetnú
žalobu. Skutočnosť, že žalovaná kúpnu cenu neuhradila je fakt.

42. K predchádzajúcemu vyjadreniu žalovanej predložil žalobca prostredníctvom svojej advokátky
písomné vyjadrenie, v závere ktorého navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť mu žalovanú sumu a zároveň aby jemu priznal 100% náhrady trov konania,
včítane odvolacieho.

43. Podľa žalobcu žalovaná v danom vyjadrení dôvodí v podstate rovnakými argumentmi ako v konaní
pred súdom prvej inštancie, ktoré však on účinne poprel. Nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že nepredložil

žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaná porušila ustanovenie kúpnej zmluvy o zaplatení kúpnej
ceny, keďže od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej
skutočnosti. Z tohto dôvodu má za to, že došlo k presunu dôkazného bremena na žalovanú, ktorá mala
preukázať zaplatenie kúpnej ceny, čo však nepreukázala. Pokiaľ žalovaná odkazuje na čl. VI bod 6
kúpnejzmluvy,jepotrebnéuvedomiťsi,žeajonasamabolaajeúčastníkomdanejkúpnejzmluvy,tedaaj

na ňu sa dané ustanovenia vzťahujú. Neobstoja teda jej tvrdenia o tom, že by ju mal žalobca presvedčiť
aby uzatvorila kúpnu zmluvu, ani námietky týkajúce sa výšky kúpnej ceny a že by sa mal žalobca na
jej úkor obohatiť. Je pravdou, že sa žalobca so žalovanou dohodli, že kúpna cena bude zaplatená
v hotovosti, avšak žalobcovi nikdy vyplatená nebola, čo preukazujú viaceré skutočnosti. Jednak to, že
žalovaná uvedenou hotovosťou nikdy nedisponovala, takú sumu za celý svoj život ani nezarobila, keď

mala zárobok okolo 800,- eur, okrem toho mala náklady a nemohla ju z brigád ani zarobiť, nieto ešte
ušetriť. Pokiaľ by žalovaná touto hotovosťou disponovala, uložila by ju na bankový účet, alebo by ju
investovala,prípadnebypredčasnesplatilasvojhypotekárnyúver.Pokiaľbydanouhotovosťoužalovaná
disponovala, tak by nebolo potrebné deliť kúpnu cenu na splátky, ale naopak, bola by vyplatená v celosti.
Pokiaľ žalovaná v rámci sporu vykresľovala žalobcu ako nedôveryhodnú osobu, je potom otázne, prečo

si od neho nedala vystaviť príjmový doklad o vyplatení kúpnej ceny. Podľa odvolateľa dojednanie
v kúpnej zmluve o vyplatení prvej časti kúpnej ceny, na ktoré poukazuje žalovaná, nepreukazuje, že by
túto časť kúpnej ceny žalovaná uhradila a že by ju žalovaný prevzal, len deklaruje spôsob zaplatenia
prvej časti kúpnej ceny. Skutočnosť, že zmluvné strany podali návrh do katastra nehnuteľností, nie je
podľa žalobcu potvrdením zaplatenia kúpnej ceny, resp. jej časti. Naopak, z dôvodu, že žalobca so

žalovanou žili v spoločnej domácnosti, žalovaný súhlasil s podaním návrhu na vklad aj keď kúpna cena
nebola zaplatená, pričom veril, že mu žalovaná kúpnu cenu zaplatí po tom, ako danú nehnuteľnosť predá
a získa tým finančné prostriedky. Až po tom, ako žalovaná žalobcu vysťahovala a zrušila mu trvalý pobyt,
začala sa mu vyhrážať, že už nikdy neuvidí ani kúpnu cenu, ani iný svoj majetok nadobudnutý za trvania
spoločnej domácnosti. Podľa žalobcu ani podpis dodatku nemôže slúžiť ako dôkaz, že kúpna cena bola

vtomčaseuhradená.Žalovanátotižakokupujúcapodpisovaladňa28.3.2022dodatoktýkajúcisazmeny
splatnostikúpnejcenyaprávepretototoustanovenienepreukazujezaplateniekúpnejceny,aležekúpna
cena uhradená nebola. Pokiaľ by uhradená bola, uviedli by to zmluvné strany v dodatku. Žiadne úkony
a kroky žalobcu (ani podanie návrhu na vklad) nepreukazujú zaplatenie kúpnej ceny. Odstúpenie od
zmluvy je v prvom rade právo žalobcu, nie povinnosť, ktoré môže a nemusí využiť, a ak od zmluvy

neodstúpil, neznamená to automaticky, že by kúpna cena bola uhradená. Jedinou osobou, ktorej išlo
vždy o peniaze, bola žalovaná, ktorá po celú dobu spoločného nažívania žila na úkor žalobcu. Odborné
vyjadrenie od L. F. M. bolo použité v rámci dedičského konania vo februári 2019 a nijako neslúžilo
pri stanovení kúpnej ceny za podiel 1/3 prevádzaný zo žalobcu na žalovanú. Nie je pravdou tvrdeniežalovanej, že by ju mal žalobca presvedčiť, aby kúpila od súrodencov žalobcu ich spoluvlastnícky podiel.
Nie je pravdou ani tvrdenie, že by mal žalobca nehnuteľnosť prenajímať a peniaze si nechať. Pokiaľ
žalovaná nezaplatila za spoluvlastnícky podiel nadobudnutý od žalobcu dohodnutú kúpnu cenu, má

žalobca nárok na jej zaplatenie. Všetky argumenty a dôvody, ktoré považuje žalovaná za nové, uviedol
žalobca v priebehu svojich písomných vyjadrení alebo výpovedí na súde. Nie je pravdou, že by žalobca
žiadal uhradiť kúpnu cenu druhýkrát, kúpna cena zaplatená nebola. Je irelevantné tvrdenie žalovanej,
že by žalobca podal žalobu až po tom, ako žalovaná podala návrh na zverenie spoločného syna do
jej osobnej starostlivosti. V závere podania žalobca zdôraznil, že skutočnosť, že žalovaná kúpnu cenu

neuhradila, je fakt.

44. K ostatne uvedenému vyjadreniu žalobcu podala prostredníctvom svojej advokátky vyjadrenie
žalovaná, v ktorom uviedla, že na podanom vyjadrení k odvolaniu trvá a žiada, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil a priznal jej trovy odvolacieho konania vo výške 100%.

45. Po poukaze na text kúpnej zmluvy v čl. III bod 1 písm. a) a b) a čl. III bod 4 uviedla, že podpísaním
a podaním návrhu na vklad bola splnená podmienka zaplatenia celej kúpnej ceny bezo zvyšku a je
teda potvrdením o zaplatení a prijatí kúpnej ceny v hotovosti do rúk predávajúceho. Obaja plnili a konali
v zmysle kúpnej zmluvy a hneď dva dni po uplynutí termínu na vyplatenie celej kúpnej ceny podali
spoločne návrh na vklad. Iné potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny preto nepotrebovala. Má za to, že

tým hodnoverným spôsobom preukázala spôsob akým došlo k výplate kúpnej ceny uvedený v kúpnej
zmluve, jej tvrdenia sú logické a zodpovedajúce textu zmluvných dojednaní.

46. Čo sa týka ďalších tvrdení žalobcu vo vyjadrení, k týmto už zaslala stanovisko, na ktorom trvá.
Strany neboli nikdy dohodnuté, že kúpnu cenu žalovaná žalobcovi vyplatí až po tom, ako predmetnú

nehnuteľnosť predá. Ak by k vyplateniu kúpnej ceny neprišlo v celom rozsahu, žalobca by nemusel
v zmysle kúpnej zmluvy podpisovať a podávať návrh na vklad hneď 28.1.2022, strany tak postupovali
v zmysle kúpnej zmluvy a po vyplatení celej kúpnej ceny. Žalobca ani v dodatku zmluvy, kde menili
výšku podielu, nežiadal zmeniť čl. III bod 4, ak nemal vyplatenú celú kúpnu cenu a nemusel podpísať
ani dodatok, ani návrh na vklad. Podpísaním dodatku a následne podaním návrhu na vklad potvrdil,

že mu celá kúpna cena bola vyplatená riadne a včas. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by
žalovanú vyzýval po predaji nehnuteľnosti na zaplatenie kúpnej ceny, ak sa domnieval, že mu vtedy
budú peniaze vyplatené. Žalobu podal až po tom, ako žalovaná od žalobcu žiadala výživné na syna.
Žalobca až teraz namieta, že mu mala peniaze zaslať jednorazovo a na jeho účet, avšak v kúpnej
zmluve nebol dohodnutý takýto spôsob úhrady a ona plnila presne tak, ako hovorí text kúpnej zmluvy.

Navyše z textu kúpnej zmluvy vyplýva, že mala uhradiť kúpnu cenu z vlastných finančných prostriedkov
v hotovosti, žalobca teda vedel, že má vlastné finančné zdroje, z ktorých kúpnu cenu uhradila. Podľa
žalovanej je nepochybné, že žalobca mal možnosti, ak mu nebola vyplatená kúpna cena, nepodať návrh
na vklad, od zmluvy odstúpiť, písomne ju vyzvať po predaji nehnuteľnosti na zaplatenie kúpnej ceny.
Tieto kroky ale neurobil, lebo si bol vedomý toho, že žalovaná mu riadne a včas uhradila kúpnu cenu

presne podľa kúpnej zmluvy. Až po tom, ako začala žiadať výživné na syna, podal žalobu na súd viac
ako dva roky od podania návrhu na vklad. Žalobca náležitým spôsobom neobjasnil, prečo od kúpnej
zmluvy neodstúpil pre nezaplatenie kúpnej ceny. Všetky vyššie uvedené dôkazy hodnotené jednotlivo
i vo vzájomnej súvislosti viedli súd k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich
tvrdení a preto súd žalobcu zamietol.

47. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

48. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom

– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody(§365ods.1písm.f)ah)CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce

sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách
podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže nebolo
zistené naplnenie žiadneho ním uplatneného odvolacieho dôvodu a napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§
387 CSP).

49. Predmetom konania je žalobou uplatnený nárok žalobcu ako predávajúceho voči žalovanej ako
kupujúcej z titulu kúpnej ceny 58.000,- eur aj s príslušenstvom za prevod nehnuteľností podľa kúpnej

zmluvy uzavretej zmluvnými stranami dňa 4.10.2021 v spojení s dodatkom č. 1 kúpnej zmluvy zo dňa
28.3.2022. Prvoinštančný súd žalobu v celom rozsahu zamietol, v podstate s odôvodnením, že v konaní
bolo preukázané, že predmetná kúpna cena bola žalovanou žalobcovi v plnom rozsahu uhradená.

50. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný nielen rozsahom
podaného odvolania, ale i uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť správnosť odvolaním

dotknutýchskutkovýchaprávnychúsudkovsúduprvejinštancievedúcichkzáveruopotrebezamietnutia
žaloby v celom rozsahu, so zameraním na zodpovedanie základnej otázky, či bolo v konaní preukázané,
že žalovaná žalobcovi žalovanú sumu uhradila.

51. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
(výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej

inštancie dotknutých odvolaním odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľa, dopĺňa iba
nasledovné:

52. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.

Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno tieto
skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania v sporovom
konaní je ustanovenie § 132 ods. 1 CSP v spojení s § 185 a nasl. CSP.

53. Uvedené ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť

dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana,
ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť

skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie
strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých
dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

54. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,
t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom
totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

55. Priamym dôkazom je ten, ktorý priamo potvrdzuje alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť.
Nepriamym dôkazom je taký dôkaz, ktorý dokazuje skutočnosť inú, ale takú, z ktorej je možné usudzovať
či sa ne/stala skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania; objasňuje teda dokazovanú skutočnosť
pomocou inej skutočnosti, ktorá má k dokazovanej skutočnosti len nepriamy vzťah. Nepriamy dôkaz

sám osebe spravidla nevedie (vzhľadom k svojmu sprostredkovanému vzťahu ku skutočnosti, ktorá je
predmetom dokazovania) k jej preukázaniu, výsledkom jeho hodnotenia v spojení s ďalšími nepriamymi
dôkazmi tvoriacimi systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade medzi sebou aj s dokazovanou
skutočnosťou, však takýto záver byť môže.56. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk, odvolací súd zhodne
s pvoinštančným dospel k záveru, že žalovaná, na ktorú v dôsledku negatívnej dôkaznej teórie prešlo

dôkazné bremeno preukázať, že predmetnú kúpnu cenu žalobcovi uhradila, danými priamymi ale
najmä nepriamymi dôkazmi, vyhodnotenými jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach, dostatočným
spôsobom preukázala, že žalovanú kúpnu cenu žalobcovi uhradila. V konaní bolo pritom nesporné, že
neexistuje žiadny listinný dôkaz ani svedok potvrdzujúci zaplatenie predmetnej kúpnej ceny v hotovosti
žalovanou žalobcovi.

57. Odvolací sa zhoduje so záverom prvoinštančného, že pokiaľ ide o prvú časť dohodnutej kúpnej
ceny vo výške 14.500,- eur, ktorú podľa dojednania v čl. III. bod 1 písm. a) predmetnej kúpnej zmluvy,
uhradí žalovaná v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy, čo obe strany potvrdzujú podpisom na zmluve,
ktorá je riadne podpísaná s osvedčením pravosti podpisu predávajúceho pred notárom, samo osebe
preukazuje zaplatenie tejto časti kúpnej ceny. Podľa daného textu zmluvy nejde len o deklarovanie času

a spôsobu zaplatenia kúpnej ceny, ako to tvrdí žalobca. Ide o vyhlásenie z ktorého je nutné vyvodiť (ak
nie je preukázaný opak), že podpis na zmluve potvrdzuje zaplatenie tejto časti kúpnej ceny. Ak žalobca
tvrdí opak, na ňom potom ležalo dôkazné bremeno preukázať, že ani prvá časť dohodnutej kúpnej ceny
v rozpore s deklaráciou a podpisom na predmetnej kúpnej zmluve, uhradená nebola. Toto svoje dôkazné
bremeno ale žalobca neuniesol.

58. Pokiaľ ide o zaplatenie zostávajúcej časti kúpnej ceny, ktorá podľa čl. III. bod 1 písm. b) predmetnej
kúpnej zmluvy mala byť uhradená v mesačných intervaloch z vlastných finančných zdrojov žalovanej
v hotovosti v troch splátkach, najneskôr však do 26.1.2022 (podľa dodatku č. 1 k predmetnej zmluve
do 25.1.2022). Zaplatenie tejto časti kúpnej ceny bolo podľa názoru odvolacieho súdu, zhodného so

súdom prvej inštancie, preukázané sériou nasledovných nepriamych dôkazov. Pokiaľ sa zmluvné strany
v čl. III. bod 4 predmetnej kúpnej zmluvy dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností podpíšu zmluvné strany súčasne s podpisom tejto zmluvy a do katastra nehnuteľností ho
podajú spoločne, bezodkladne potom, čo bola v prospech predávajúceho úplne a bezo zvyšku zaplatená
kúpnacenapodľačl.III.tejtozmluvy,jedôvodnépredpokladať,žeakžalobcapodal(spolusožalovanou)

úradu predmetný návrh na vklad, a to v časovej následnosti 2 dni po dohodnutej splatnosti kúpnej
ceny, že v čase predloženia tohto návrhu na vklad, bola kúpna cena zaplatená. Obdobne nepriamo
zaplateniu predmetnej kúpnej ceny v plnej výške nasvedčuje i to, že žalobca ako predávajúci nevyužil
zmluvne dojednané právo odstúpiť od zmluvy, ak do 26.1.2022 nebude v plnej výške zaplatená kúpna
cena v zmysle čl. V. bod 1 zmluvy. Argumentácia žalobcu, že tak neurobil preto, že žili so žalobkyňou

v spoločnej domácnosti a domnieval sa, že zaplatí neskôr, odvolací súd považuje za nedostatočnú a
nevierohodnú. Odvolací, zhodne s prvoinštančným, považuje za nesporné, že právo na odstúpenie od
zmluvy bolo iba právom resp. možnosťou žalobcu a nie jeho povinnosťou. Napriek tomu skutočnosť, že
toto právo nevyužil a od zmluvy neodstúpil, je jedným zo série podporných a nepriamych dôkazov.

59. Keď žalobca namietal, že žalovaná si mala dať podpísať doklad o jej zaplatení, prípadne platbu
odovzdať za účasti svedkov, žalovaná akceptovateľne oponovala, že žili v spoločnej domácnosti
a považovala za dostatočný dôkaz o zaplatení kúpnej ceny to, že v zmysle poukázaného dojednania
v zmluve spoločne podali návrh na vklad, ktoré podanie bolo podmienené zaplatením celej kúpnej ceny.

60. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta, že žalovaná nemohla uhradiť kúpnu cenu, nakoľko
nedisponovala dostatočnými finančnými prostriedkami s poukazom na jej príjem a to, že nečerpala úver
alebopôžičku,čožalovanápoprela,vyvstávapotomotázka,prečožalobcaakopredávajúcivpredmetnej
zmluve dojednal, že kúpna cena bude zaplatená v dohodnutých splátkach, vždy v hotovosti, výslovne
z vlastných finančných zdrojov žalovanej ako kupujúcej. Pokiaľ teda žalobca mal vedomosť o tom, že

žalovaná nedisponovala potrebnými finančnými prostriedkami, nevysvetlil prečo pristúpil k takémuto
textu kúpnej zmluvy. Ak v odvolacom konaní tvrdí, že očakával, že ho žalovaná vyplatí po predaji
nehnuteľností, nevysvetlil z akých dôvodov sa potom toto nepremietlo do splatnosti kúpnej ceny
v zmluve, ani prečo žalovanú nevyzval na zaplatenie kúpnej ceny po prevode daných nehnuteľností.
Podpísanie predmetnej kúpnej zmluvy žalobcom s daným textom o splatnosti kúpnej ceny nasvedčuje

skôr tomu, že mal vedomosť o potrebných hotovostných finančných zdrojoch žalovanej na zaplatenie
predmetnej kúpnej ceny, inak by nebolo logické, aby pristúpil k dojednaniu o úhradách kúpnej ceny
podľa čl. III. kúpnej zmluvy. Žalobca žiadne vysvetlenie k tomu, prečo k predmetnému dojednaniu v čl.
III. predmetnej kúpnej zmluvy pristúpil, ak podľa jeho vyjadrení v tomto súdnom konaní, mal vedomosťo tom, že žalovaná nemá a vzhľadom na jej pomery ani nemôže mať finančné zdroje na zaplatenie
kúpnej ceny, nepodal. To, že sa strany v kúpnej zmluve dohodli na zaplatení kúpnej ceny v štyroch
splátkach, samo osebe nepreukazuje, že žalovaná nedisponovala hotovosťou vo výške kúpnej ceny,

dôvody pre dohodu o splátkach mohli byť rôzne a zmluvné strany ich súdu neozrejmili. Ak by platilo
tvrdenie žalobcu, že žalovaná nemala vôbec finančné prostriedky na zaplatenie danej kúpnej ceny,
potom by bolo nezmyselné rozdeľovať jej zaplatenie na splátky. Žalobcove tvrdenie, že žalovaná by pri
disponovaní danou hotovosťou, peniaze uložila na účet alebo ich investovala, nevyvracia, že hotovosťou
disponovala.

61. Dodatok č. 1 k predmetnej kúpnej zmluve bol zmluvnými stranami uzavretý z podnetu Okresného
úradu, odboru katastra nehnuteľností, výlučne z dôvodu nesprávneho uvedenia spoluvlastníckeho
podielu žalobcu ako predávajúceho na daných nehnuteľnostiach, keď namiesto 1/6 správne malo byť
1/3. V dodatku č. 1, ktorý bol vypracovaný 28.3.2022, boli preto upravené tie časti zmluvy, kde sa táto
nesprávnosť vyskytla. Tak to bolo aj s čl. III. ods. 1 predmetnej kúpnej zmluvy o cene nehnuteľností

a platobných podmienkach, ktoré sa ale v dodatku nijako nemenili a splátky a ich splatnosť zostala
totožná s výnimkou, zrejme preklepu, pri dátume konečnej splatnosti, keď v zmluve bola 26.1.2022
a v dodatku 25.1.2022. Predmetný dodatok ku kúpnej zmluve sa netýkal kúpnej ceny a jej splatnosti,
a preto nebol dôvod, aj napriek tomu, že v čase jeho spísania, už podľa žalovanej mala byť kúpna cena
zaplatená, splatnosť meniť. Predmetný dodatok teda nepreukazuje, ako to nedôvodne tvrdí odvolateľ, že

kúpna cena v čase jeho podpisu nebola zaplatená. Naopak, bolo by logické očakávať, že pri nezaplatení
kúpnej ceny v čase dodatku sa splatnosť upraví na termíny v budúcnosti.

62. Otázka odvolateľa, či príjmy žalovanej boli riadne zdanené a legálne a či pri platbe nebol porušený
zák. č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti, je vo vzťahu k predmetu konania irelevantnou,

naviac sa jedná o novoty v odvolacom konaní neprípustné v zmysle § 366 CSP. Rovnako bez významu
pre posúdenie danej veci je tvrdenie žalobcu, že žalovaná konala v rozpore s dobrými mravmi, keď
sa nezaplatením predmetnej kúpnej ceny a následným prevodom danej nehnuteľnosti mala obohatiť
celkovo o sumu 97.000,- eur.

63. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie

rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

64. S poukazom na vyššie uvedené, v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozsudku súdom prvej
inštancie, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov žalobcu, po skonštatovaní, že žiaden z ním
uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený, odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, včítane vzhľadom na spôsob prvoinštančného rozhodnutia správneho výroku o náhrade trov

prvoinštančného konania, ako vo výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 CSP, potvrdil.

65. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
(v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto

rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či užúplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto
priznal žalovanej plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi.

66. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).