Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/10/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509202136
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8509202136.3

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2,
81272 Bratislava, IČO: 00151866 proti povinným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, 2.D.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, 3. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, 4. F. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, 5. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, o vymoženie 33,19
eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Štefanom Šviderským, PhD. pod sp. zn. EX

4424/2009, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Žiadnemu z účastníkov konania súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

III. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa poverením číslo 5710 015993* zo dňa 17.8.2009 poveril súdneho
exekútoravykonanímexekúciezaúčelomuspokojeniapohľadávkyoprávneného,atonazákladenávrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1836656 zo
dňa 12.2.2008, právoplatného dňa 12.2.2008 a vykonateľného dňa 27.2.2008, ktoré vydalo Obvodné
oddelenie PZ v Poprade.

2. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/10/2009 zo dňa 13.3.2025, právoplatným dňa 5.4.2025, bolo
rozhodnuté o zmene účastníka konania na strane povinného tak, že na strane povinného vystupujú jeho
dedičia ako sú uvedení v záhlaví tohto uznesenia.

3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konanie začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia

zaniklo právo ním priznané.

6. Podľa § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu,
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno
vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

7. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keďto účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké
dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením
bez právneho dôvodu (plnením nedlhu – in debitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

8. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008.
Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,
ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do

dátumuúčinnostinovely,alebosamápodátumeúčinnostinovelypoužiťvždyužlennováprávnaúprava,
ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je
preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení
sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z.z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1
Zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie.
Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať

právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné
rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti
a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom
vznikli.

9. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva
platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady
platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.

10. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone
jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného,
osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta
výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna
úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností

nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta
právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.

11. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne

platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom
prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej
normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v
zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase
aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.

12. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa
nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne
ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a
nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej

republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba
použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne
platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.

13. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty
pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje
vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava.
Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v
tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88

ods. 1 Zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy
preto musí podľa nej aj skončiť. Trojročná prekluzívna lehota v tomto prípade uplynula, preto súd s
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zastavil exekúciu, nakoľko právo na vykonanie rozhodnutiav zmysle exekučného titulu zaniklo uplynutím času - troch rokov od uplynutia lehoty určenej exekučným
titulom na zaplatenie.

14. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, účinného do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

15. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok („CSP“), o nároku na náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

18. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku a § 257 CSP
tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu
trov konania (II. výrok tohto uznesenia). K zastaveniu konania došlo pre objektívnu skutočnosť, ktorou je

zánik práva vymáhať pohľadávku ex lege, čo žiadny z účastníkov procesne nezavinil a dôvod zastavenia
exekúcie je tak dôvodom hodným osobitného zreteľa na nepriznanie nároku na náhradu trov konania
žiadnemu z účastníkov konania.

19. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí

exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

20. Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške

platí trovy exekúcie.

21. Vzhľadom na to, že súdny exekútor oznámil výslovne, že náhradu trov exekúcie si neuplatňuje, bolo
týmto uznesením rozhodnuté, že táto náhrada sa mu nepriznáva.

Poučenie:

Proti výrokom tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo
sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.