Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/150/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325202201
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2325202201.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa matky: A. C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. XXXX/XX, E., v konaní zastúpená splnomocnencom: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o.,

so sídlom Hlavná 14, Šaľa a otca: A. C. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX, F., v konaní
zastúpený splnomocnencom: JUDr. Eva Szikorová, advokátka so sídlom Hollého 1854/9, Šaľa, o návrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta,
č. k. 34P/104/2025-50 zo dňa 18.07.2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia , ktorým sa domáhal dočasného zverenia maloletého dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov na báze týždenného striedania, prípadne dočasnej úpravy
rozšírenia jeho styku s maloletým dieťaťom (oproti právoplatnej úprave rozsudkom Okresného súdu
Galanta z 11.12.2023 vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 21P/73/2023). Svoje rozhodnutie právne
odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1 , § 121, § 360 ods. 1, § 367 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 161/2015

Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ako aj ustanoveniami § 324 ods. 1, 2 a 3 ,
§ 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2 a § 330 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre jeho vydanie.
Zdôraznil, že inštitút neodkladného opatrenia predstavuje len dočasné riešenie určené pre situácie, kedy
je potrebné bezodkladne upraviť pomery, napríklad ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie,

zdravý vývin, výchova či výživa maloletého dieťaťa. V predmetnej veci dospel k záveru, že otec vo
svojom návrhu neosvedčil žiadne skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali existenciu takéhoto vážneho
a bezprostredného ohrozenia. Poukázal na skutočnosť, že pomery rodičov a maloletého dieťaťa sú už v
súčasnostiupravenéprávoplatnýmiavykonateľnýmisúdnymirozhodnutiami,nazákladektorýchjedieťa
zverené do osobnej starostlivosti matky a styk otca s dieťaťom je presne stanovený a aj realizovaný.
Dôvody, na ktoré otec v návrhu poukazoval, najmä na problémy dieťaťa so školskou dochádzkou a

adaptáciou na školské prostredie, nepovažoval súd za dostatočne naliehavé na to, aby odôvodňovali
okamžitý zásah do existujúcej úpravy počas letných školských prázdnin. Tento záver podporil aj faktom,
že vo veci samej je vedené konanie pod sp. zn. 12P/129/2024, ktorého predmetom je návrh otca na
zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Svoje rozhodnutie odôvodnil princípom právnej
istoty,ktorýchránistavvytvorenýprávoplatnýmsúdnymrozhodnutímazamedzujejehorevízii.Podrobne
vysvetlil, že právoplatnosť, ako vlastnosť súdneho rozhodnutia, spôsobuje jeho záväznosť a zásadnú

nezmeniteľnosť. Hoci zákon pripúšťa zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv, je to možné
len v prípade kvalifikovanej zmeny pomerov, ktorá musí byť preukázaná v riadnom dokazovaní apotvrdená novým rozsudkom vo veci samej. Inštitút neodkladného opatrenia neumožňuje prelomenie
tejto zásady, pretože opačný výklad by predstavoval absolútne negovanie princípu právnej istoty. Zmeniť
právoplatný a vykonateľný rozsudok neodkladným opatrením je preto možné iba celkom výnimočne, ak

to odôvodňujú mimoriadne okolnosti prípadu, pričom otec existenciu takýchto mimoriadnych okolností
žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého,
a to v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP . Navrhol, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie v zmysle jeho pôvodného
návrhu, teda aby dočasne zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov alebo
aby alternatívne rozšíril jeho styk s dieťaťom, avšak výlučne len za okolností zistených a primerane
odôvodnených, ktoré tvoria podľa názoru súdu objektívnu prekážku vydaniu neodkladného opatrenia
v prednostne navrhovanom znení zverenia do striedavej osobnej starostlivosti. V odvolaní v prvom rade
namietal vadné doručenie napadnutého uznesenia matke maloletého. Konštatoval, že podľa údajov v

elektronickom súdnom spise aj v záhlaví samotného uznesenia bolo rozhodnutie doručované matke
prostredníctvom advokátskej kancelárie, hoci v spise samostatného konania vedeného pod sp. zn.
34P/104/2025 nebolo založené žiadne plnomocenstvo, ktoré by advokátsku kanceláriu oprávňovalo na
zastupovaniematky.Nazákladetejtoskutočnostitvrdil,žedoručenieuzneseniamatkebolojednoznačne
vadné. V nadväznosti na to požiadal odvolací súd, aby podrobne preskúmal obsah oboch súdnych

spisov, teda spisu vedeného pod sp. zn. 34P/104/2025 ako aj spisu vedeného pod sp. zn. 12P/129/2024,
a to aj z dôvodu tejto vytknutej vady procesného postupu. V rámci odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP namietal nesprávny procesný postup súdu, ktorý mu podľa jeho názoru znemožnil
uskutočňovať jeho procesné práva a porušil jeho právo na spravodlivý proces. Konštatoval, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia podával do už prebiehajúceho súdneho konania vedeného pod

sp. zn. 12P/129/2024, avšak súd tomuto návrhu bez zákonného dôvodu pridelil novú, samostatnú
spisovú značku 34P/104/2025. Uviedol, že jeho právna zástupkyňa okamžite po zistení tejto skutočnosti
písomne žiadala o vysvetlenie a o to, aby o návrhu rozhodol zákonný sudca v pôvodnom konaní.
Súd v odpovedi, ktorá bola doručená až spolu so zamietavým uznesením, len uviedol, že značka bola
vygenerovaná v zmysle rozvrhu práce a že o veci už bolo rozhodnuté. Uviedol, že nerozumie, prečo o

návrhu podanom do prebiehajúceho konania rozhodoval iný sudca a prečo bol návrh odňatý zákonnému
sudcovi. Poukázal na zmätočný zápis na konci uznesenia, kde je uvedené, že konal zákonný sudca z
pôvodného konania (Mgr. Ondrej Hertel) v zastúpení sudkyňou z nového senátu (JUDr. Daša Szabó).
V dôsledku tohto postupu podľa neho neboli pri rozhodovaní zohľadnené listiny a dôkazy nachádzajúce
sa v pôvodnom spise, z ktorých návrh vychádzal. Zároveň namietal, že ak súd považoval vec za

samostatné konanie, nemal rozhodnutie prečo doručovať právnemu zástupcovi matky z pôvodného
konania, keďže v novom spise nebolo preukázané jej zastúpenie. Celý tento zmätočný procesný postup
viedol k vážnemu zásahu do jeho práva na spravodlivý proces a mal za následok vydanie vecne
nesprávneho rozhodnutia. V rámci odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) namietal závery
súdu prvej inštancie. Konštatoval, že je hlboko presvedčený o existencii mimoriadnych okolností, ktoré

odôvodňujú okamžitý, hoci aj len dočasný zásah do úpravy rodičovských práv, a že dôkazy o týchto
okolnostiach sa nachádzajú v spise sp. zn. 12P/129/2024. Súdu vytýkal, že sa v napadnutom uznesení
detailnejšie nezaoberal jeho argumentáciou ohľadom školských problémov maloletého. Ďalej tvrdil,
že napriek existujúcemu súdnemu rozhodnutiu sa jeho stretnutia so synom počas týždňa (v utorok a
štvrtok) opakovane nerealizovali. Uviedol, že dôvodom bolo buď to, že syn nebol v určenom čase doma,

alebo to, že syn prišiel otcovi povedať, že k nemu nejde, zatiaľ čo matka stála nablízku a čakala na
neho. Tieto situácie, spolu s hlasovými správami od dieťaťa, vnímal ako jednoznačnú manipuláciu zo
strany matky, ktorá voči nemu dieťa negatívne ovplyvňuje. Zdôraznil, že nechce syna vystavovať stresu
spojenému s núteným výkonom rozhodnutia, čo matka podľa neho zneužíva. Argumentoval, že syn k
nemu na víkendy chodí rád, má s ním vytvorený pozitívny vzťah a v jeho domácnosti má zabezpečené

všetky podmienky vrátane vlastnej izby. Tvrdil, že neexistuje žiadna objektívna prekážka, aby bol rozsah
jeho rodičovského pôsobenia rozšírený, a že jedinou prekážkou je nesúhlas matky. Podľa jeho názoru
matka nie je stotožnená s právom oboch rodičov podieľať sa na výchove a vníma ho ako nepodstatnú
osobu v živote syna, čo však neznamená, že by pre dieťa nebolo prospešné, aby s ním trávil viac
času a aby sa vo väčšej miere podieľal na jeho príprave na vyučovanie a celkovej starostlivosti oňho.

V nadväznosti na to poukázal na správy kolízneho opatrovníka v oboch súdnych spisoch, z ktorých
je podľa neho zrejmý rozdiel v životných podmienkach a najmä v miere poskytovanej súčinnosti zo
strany oboch rodičov. Tvrdil, že zatiaľ čo on svoju súčinnosť poskytol okamžite a prešetrenie pomerov
sa u neho realizovalo dvakrát bez zistenia nedostatkov, matku sa kolíznemu opatrovníkovi nepodariloopakovane zastihnúť a na úrad sa dostavila sama až po dvoch mesiacoch. Z následného prešetrenia
v jej domácnosti bolo zistené, že v dvojizbovom byte nemá dieťa vlastnú izbu. Otec tiež zdôraznil,
že v súvislosti s aktuálnym návrhom sa kolíznemu opatrovníkovi vôbec nepodarilo vykonať šetrenie u

matky, ktorá nedvíhala telefón, pričom túto okolnosť súd v napadnutom uznesení vôbec nezohľadnil.
Ďalej opísal nestabilný priebeh predškolskej dochádzky maloletého, ktorý za tri roky vystriedal tri rôzne
materské školy, v dôsledku čoho si musel neustále zvykať na nové prostredie a kolektív. Tvrdil, že
matka nechodila na rodičovské stretnutia a neplatila potrebné poplatky, ktoré následne uhrádzal on, a to
nad rámec výživného. Problémy podľa neho sprevádzali aj zápis do základnej školy. Za hlavnú príčinu

problémov maloletého s adaptáciou na školskú dochádzku považuje jeho nadmerné vymeškávanie
vyučovania. Konštatoval, že maloletý v prvom ročníku vymeškal k 18. júnu 2025 až 257,77 hodín,
pričom absencie spravidla ospravedlňovala matka bez návštevy lekára. Uviedol, že syn k nemu často
prichádzal s nedokončenými úlohami z niekoľkých dní, bol demotivovaný a nezvyknutý na pravidelnú
prípravu, pričom otec ho v čase styku nechcel zaťažovať dobiehaním zameškaného učiva a spôsobovať
mu tak ďalšie preťažovanie. Ďalej konštatoval, že problémy v škole eskalovali až do takej miery, že z

dôvodu pretrvávajúcich konfliktov matky s triednou učiteľkou bol syn na žiadosť matky v marci 2025
preložený do inej triedy, takže prvý ročník dokončil v novom kolektíve. Otec vyjadril obavy, že ak
bude tento trend pokračovať, syn bude musieť opakovať ročník, pretože jeho úroveň vzdelávania je
nedostatočná a problémy sa s rastúcim objemom učiva budú len nabaľovať. Poukázal na to, že syn
naďalej dostáva poznámky za vyrušovanie a nesústredenosť a zo zošitov je zrejmé, že zameškané učivo

s ním nikto nedobieha. Rovnako namietal, že z dôvodu nedostatočnej súčinnosti matky sa ani po roku
nikam neposunula diagnostika výchovno-vzdelávacích problémov maloletého v Centre poradenstva a
prevencie (CPP) v Šali. Uviedol, že hoci sa dňa 7. mája 2025 uskutočnila spoločná konzultácia rodičov v
CPP, matka sa následne s dieťaťom na samotnú diagnostiku nedostavila a tá do dnešného dňa nebola
vykonaná. Zdôraznil, že je predovšetkým povinnosťou matky, ako rodiča, ktorému je dieťa zverené do

osobnej starostlivosti, zabezpečiť v najlepšom záujme dieťaťa odbornú pomoc, ktorú signalizovala škola.
On sa v súčasnej situácii môže len informovať, či už na diagnostike boli. Argumentoval, že návrh podal
práve po zhodnotení priebehu prvého ročníka s cieľom prevencie opakovania rovnakého stavu, ktorý
zásadne nie je v záujme riadneho psychického a fyzického vývinu dieťaťa. Tvrdil, že súd má preukázané,
aká bola dochádzka maloletého, ako nedostatočne sa pripravoval na vyučovanie a že jemu je v plnení

rodičovských úloh bránené, keďže má na syna minimálny priestor, ktorý mu je navyše svojvoľne krátený
zo strany matky. Dospel k záveru, že neodkladné opatrenie je presne tým právnym nástrojom, ktorý
by mal súd za zisteného stavu použiť na včasný a nevyhnutný zásah. Podľa neho sú jednoznačne
splnené všetky podmienky, stav ohrozenia priaznivého vývinu maloletého je zrejmý a narušenie právnej
istoty matky nie je v tomto prípade podstatné, pretože v záujme dieťaťa je, aby s ním otec trávil viac

času a pomáhal mu pri adaptácii na školu. Vyjadril presvedčenie, že ak sa stav ponechá bez úpravy
a bude sa čakať na rozhodnutie vo veci samej, ktoré môže byť oddialené znaleckým dokazovaním,
problémy dieťaťa sa budú len prehlbovať a škody, ktoré dovtedy nastanú, môžu byť už len veľmi ťažko
odstrániteľné.

3. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že

podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§
65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je
potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na dočasné zverenie

maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, alternatívne na rozšírenie styku otca oproti
poslednej úprave styku otca s maloletým rozsudkom Okresného súdu Galanta z 11.12.2023 vydaným
v konaní vedenom pod sp. zn. 21P/73/2023.6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne (odsek 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody (odsek 2).

11. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

12. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého

dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

15. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu

bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie,
keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania.
Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle
dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie

neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012).
Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislostis dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom
prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.

16. Záver súdu prvej inštancie o tom, že potreba bezodkladne upraviť pomery nebola osvedčená je
vecnesprávny,odvolacísúdkonštatujeajsprávnosťdôvodovsúduprvejinštancieaďalejsaobmedzílen
doplnenie dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie, a to aj s ohľadom na otcom uvádzané odvolacie
námietky.

17. Skutočnosť, že súd prvej inštancie doručoval uznesenie, ktorým rozhodol o návrhu otca na
nariadenie neodkladného opatrenia právnemu zástupcovi matky, ktorý matku zastupuje v konaní
vo veci samej vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12P/129/2024 nie je vadou
doručovania. Súd prvej inštancie nemohol len z dôvodu, že návrh otca na nariadenie bol zapísaný pod
samostatnou spisovou značkou, ignorovať skutočnosť, že matka je v konaní vo veci samej zastúpená
splnomocnencom. Ak by aj k takejto vade došlo, mohlo by ním byť dotknuté nanajvýš právo matky, ani

k tomu ale s ohľadom na dikciu ustanovenia § 331 ods. 1 CSP nedošlo.

18. Rovnakonemožnozazásahdoprávanavrhovateľanaspravodlivýprocespovažovaťskutočnosť,že
jeho návrh bol zapísaný a vedený pod samostatnou spisovou značkou 34P/104/2025, hoci bol označený
navrhovateľom spisovou značkou 12P/129/2024. Právo otca na spravodlivý proces nebolo v konkrétnom

prípade dotknuté administratívnym zápisom pod samostatnou spisovou značkou, obzvlášť, ak priamo
z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie bol s obsahom spisového
materiálu v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. oboznámený, čo v odôvodnení priamo
uvádza (bod 23. odôvodnenia).

19. Nemožno sa stotožniť ani s výhradou, že rozhodovanie o návrhu bolo odňaté zákonnému sudcovi.
Zastupovanie zákonného sudcu Mgr. Ondreja Hertela, ktorému bola vec týkajúca sa rozhodovania
o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia pridelená (č. l. 36 v spise) sudkyňou JUDr. Dašou
Szabó riadne upravuje rozvrh práce Okresného súdu Galanta.

20. Odkazovanie na vystriedanie troch materských škôl v priebehu troch rokov ešte pred nástupom
povinnej školskej dochádzky, ako aj odkazovanie na okolnosti zápisu maloletého do školy už z dôvodu
plynutia času (maloletý už medzičasom ukončil prvý ročník) nemôžu byť dôvodom na vydanie otcom
požadovaného neodkladného opatrenia. Rovnako nemôže byť v čase, kedy maloletý ešte len začal
navštevovať druhý ročník, nijako osvedčená skutočnosť, že by ho mal opakovať. V tomto smere majú

obaja rodičia dostatok času a priestoru na to, aby maloletému s plnením školských povinností pomohli.
Tak matka, ako rodič, ktorému je maloletý zverený do starostlivosti, ako aj otec v rámci režimu úpravy
styku právoplatným rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 21P/73/2023-84 z 11.12.2023. Aj čas,
ktorý maloletý trávi s otcom dáva priestor na riadnu prípravu do školy, nie je len časom oddychu
a voľnočasových aktivít.

21. Skutočnosť, že styk upravený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k.
21P/73/2023-84 z 11.12.2023 sa v celom upravenom rozsahu podľa tvrdenia otca nerealizuje môže byť
dôvodom pre nariadenie výkonu rozhodnutia, nie je však bez ďalšieho dôvodom bezodkladného zásahu
súdu neodkladným opatrením, ktoré by malo v intenciách návrhu otca bez náležitého dokazovania

zásadne preformátovať pomery maloletého a de facto nahradiť rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd
rešpektuje rodičovské práva otca a vníma záujem maloletého na realizácii rovnocennej starostlivosti
zo strany oboch rodičov, to však neznamená, že situácia má byť v konkrétnom prípade riešené
bezodkladne, už vôbec nie sa situácie, ak v konaní aktuálne vedenom na súde prvej inštancie pod sp.
zn. 12P/129/2024 sa aktuálne potrebné dokazovanie realizuje a môže vytvoriť podklad pre adekvátne

rozhodnutie vo veci samej a v rámci neho môže byť jednoznačne ustálené, aké výchovné prostredie
a akú úroveň starostlivosti sú rodičia maloletému schopní poskytnúť.

22. Odvolací súd na záver uvádza, že nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými
odvolacími námietkami otca, s výnimkou tých, ktoré boli pre prijatie rozhodnutia podstatné. Odôvodnenie

rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr.
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).23. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, keďže nejde o konečné rozhodnutie
a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o úpravu výkonu práv a povinností
rodičov k maloletému vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12P/129/2024. Rozhodnutie o

neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak
neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení
konania, prípadne podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad,
ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z uvedených procesných situácii v

prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách odvolacieho konania súvisiacich s neodkladným
opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej, v ktorom rozhodne aj o trovách
tohto odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).