Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 35P/135/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125209940
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125209940.1

Uznesenie

OkresnýsúdTrenčínvovecistarostlivostisúduomaloletédieťa:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomumatky,
v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa
rodičov: matka - C. C. B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX F. a otec - G. C.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpený Advokátskou kanceláriou LAW
FIRM s.r.o., so sídlom Špitálska 2209/10, 811 08 Bratislava, IČO 36 867 209, o návrhu otca na zníženie

výživného k maloletému dieťaťu a na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec dieťaťa svojím návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.09.2025 žiadal, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým by dočasne znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej A. zo sumy 800,-
eur mesačne na sumu 400,- eur mesačne, počnúc mesiacom september 2025, a to až do skončenia

konania vo veci samej, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred a zároveň žiadal, aby súd vo veci samej vydal rozsudok, ktorým zníži vyživovaciu povinnosť
otca k maloletej A. z doterajšej sumy 800,- eur mesačne na sumu 400,- eur mesačne, s účinnosťou
od 29. augusta 2025, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, čím sa vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. zmení rozsudok
Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/110/2023-817 zo dňa 19.05.2025. Svoj návrh odôvodnil tým, že

Okresný súd Trenčín rozsudkom č. k. 35P/110/2023-817 zo dňa 19.05.2025 o. i. rozhodol, že otec je
povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou 800,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred, s účinnosťou od 22.01.2025. Proti výroku I. (o výživnom) predmetného rozsudku
podal otec odvolanie, o ktorom však doposiaľ rozhodnuté nebolo. Predmetný výrok rozsudku je v
zmysle ustanovenia § 44 CMP vykonateľný doručením, i concreto dňom 06.07.2025. Súd v predmetnom
prípade aplikoval fikciu v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine na základe čoho dospel k

záveru o fiktívnom príjme otca vo výške 5.479,8 eur (dvadsaťnásobok sumy životného minima, ktoré
pre plnoletú fyzickú osobu predstavuje sumu 273,99 eur mesačne) na základe čoho určil výživné pre
otca v likvidačnej sume 800,- eur mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že matka opakovane poukazovala
na to, že podnikanie otca (jeho účasť v obchodných spoločnostiach) nevykazuje dlhodobo zisk, pričom
uvedený názor zastal i súd, previedol otec svoj obchodný podiel v spoločnosti H. C. E. (ktorá prevádzkuje
kaviareň s pražiarňou) ako i v spoločnosti B. A., E. na tretiu osobu, v prípade spoločnosti H. C. E. na

svojho otca, ktorý mu dlhodobo finančne pomáha, a ktorý sa snaží udržať prevádzku kaviarne funkčnú
s možnosťou jej následného odstúpenia, resp. predaja, keďže v prípade jej uzavretia by vzniknutá
strata bola oveľa vyššia, ako pri predaji stále funkčnej a vysoko hodnotenej, hoci doposiaľ neziskovej
prevádzky. Povedané inak, dôveruje tomu, že kaviareň má svoj potenciál, pričom jeho (pozn. otcovho
otca) podmienkou bolo, aby otec kaviareň ďalej prevádzkoval, minimálne do času, kým nenájde niekoho
iného. Otec sa preto odo dňa 12. augusta 2025 v kaviarni (prevádzkovanou spoločnosťou H. C. E.)

riadne zamestnal ako manažér s dohodnutou hrubou mzdou vo výške 1.165,- eur mesačne brutto.
Riziko prípadného neúspechu podnikania spoločnosti H. C. E. tak v súčasnosti nesú výlučne jej aktuálnispoločníci s tým, že otec má garantovaný príjem vo výške dohodnutej v pracovnej zmluve. Otec ukončil
vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a odbore majster odbornej výchovy, teda má kvalifikáciu, ktorá
mu umožňuje pracovať v školstve, pričom s ohľadom na to, že nemá žiadnu prax, by zarábal približne

1.100,- eur mesačne brutto. Otec podotýka, že popritom sa v súčasnosti snaží nájsť si lepšie platené
zamestnanie. Vo vzťahu ku svojim aktuálnym výdavkom, ktoré otec aj reálne uhrádza, otec uvádza, že
tieto predstavujú sumu 388,- eur mesačne na bývanie (fond opráv a údržby 140,- eur, hypotéka,- 210
eur, poistenie 10,- eur a energie 28,- eur) a jeho výdavky na stravu, ošatenie a telefón vo výške asi 200,-
eur mesačne. Výživné tak, ako bolo určené súdom (800,- eur mesačne) je preto mimo skutočných ako i

potencionálnychmožnostíotca.Iterazsimuselotecopäťmuselpožičaťpeniaze(odsvojhootca),abysa
vyhol prípadnému riziku exekúcie, nakoľko popri výživnom v stanovenej výške, nie je schopný uhrádzať
ani nevyhnutné výdavky. Čo sa týka predchádzajúcich pôžičiek, ktoré by mal splácať, tieto otec t. č.
nespláca,nakoľkonemázčoho.Nemožnovšakodotcaspravodlivopožadovať,abysanaďalejzadlžoval
za účelom plnenia jeho vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na neurčité stanovisko matky k prenájmu
spoločného bytu, ako i vzhľadom na skutočnosť, že popri zamestnaní otca už nie je v možnostiach

otca spoločný byt komerčne prenajímať, spoločný byt už neprenajíma. V zmysle ustanovenia § 78 ods.
1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Existenciu zmeny pomerov na základe ktorej sa môže zmeniť súdne rozhodnutie o výživnom
podľa treba skúmať oproti času, keď bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorého zmena sa požaduje. Pri zmene
rozsudku (o výživnom) už súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, môže sa zaoberať

len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich pomerov. Pri rozhodovaní súdu o zmene právoplatného
rozsudku o výživnom tak nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase pôvodného
rozhodovania s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti, ktoré sú
rozhodujúce pre určenie výživného. Zákon o rodine pritom nestanovuje aké dlhé obdobie by malo prejsť
od vydania pôvodného rozsudku o určení výživného, aby súd mohol zmeniť tento rozsudok, keďže táto

skutočnosť je pre naplnenie predpokladov pre zmenu rozsudku podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine v
zásade irelevantná. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/110/2023-817 zo dňa 19.05.2025 však
napadol otec odvolaním, o ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo, pričom tento rozsudok je v časti určenia
vyživovacej povinnosti otca vykonateľný. K podstatnej zmene pomerov na strane otca došlo tak ešte
pred nadobudnutím právoplatnosti predmetného rozsudku. Výživné tak, ako bolo určené súdom (800,-

eur mesačne) je mimo skutočných ako i potencionálnych možnostiach otca a je pre otca likvidačné, a
preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že u otca došlo
k podstatnej zmene rozhodujúcich pomerov, nakoľko tento sa riadne zamestnal tak, aby mal stabilný,
zdanený a pravidelný príjem, a ukončil podnikateľské aktivity, ktoré nevykazovali zisk. K dnešnému dňu
otec nemá žiadne iné príjmy, ako zo závislej činnosti – pracovného pomeru, a teda do úvahy neprichádza

ani aplikácia fikcie podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

2. Pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení sa súd oboznámil s návrhom otca s prílohami ako aj
obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 35P/135/2025, sp. zn. 35P/110/2023 a zistil nasledovný skutkový
stav:

3. Maloletá A. má X roky (v decembri bude mať X rokov) a pochádza z manželského vzťahu rodičov.
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 35P/110/2023-231 zo dňa 13.12.2023 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoP/92/2024-342 zo dňa 12.12.2024 bolo manželstvo rodičov mal.
dieťaťa rozvedené s právoplatnosťou ku dňu 22.01.2025. Predmetným rozsudkom bola mal. A. zverená

do osobnej starostlivosti matky a bol upravený styk otca s maloletou. Výrok, ktorým súd otcovi určil
vyživovaciu povinnosť v sume 350,- eur mesačne, bol zrušený a vec bola vrátená tunajšiemu súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 35P/110/2023-817 zo dňa
19.05.2025 v spojení s opravným uznesením č. k. 35P/110/2023-823 zo dňa 23.06.2025 bola otcovi
určená vyživovacia povinnosť na maloletú v sume 800,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa

v mesiaci vopred, s účinnosťou od 22.01.2025. Proti predmetnému rozsudku podal otec odvolanie,
o ktorom nebolo do dnešného dňa rozhodnuté a preto rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.
Rozsudok je však v časti určenia vyživovacej povinnosti otca vykonateľný, a to v súlade s § 44 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Maloletá A. je zdravotne ťažko
postihnutá, už od narodenia je ochrnutá na všetky štyri končatiny, trpí I., zaostáva vo vývoji, vo svojom

vekunechodí,nesedíavyžadujecelodennústarostlivosť.UvedenévychádzanajmäzozáverovPosudku
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo
dňa 05.01.2024, ktorý sa nachádza v spise sp. zn. 35P/110/2023 na č. l. 616.4. O predpokladoch pre nariadenie neodkladného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ustanovenia § 324
– 328 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

5. Podľa § 324 ods. 1 a 2 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovnirodičov.Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorýzrodičovavakejmiere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

9. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

10.Podľa§78ods.1prvávetaaods.3Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

12. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov,
alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Z citovaného § 325 CSP vyplýva, že je možné nariadiť
neodkladné opatrenie i v inom znení ako je uvedené v tomto ustanovení, prípadne v ustanoveniach

CMP, upravujúcich neodkladné opatrenia, tieto nie sú v § 325 resp. ustanoveniach CMP, vymenované
taxatívne. Pojem potreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania znamená, že bez
tejto úpravy vzťahov súdom, by hrozila ťažko napraviteľná ujma. Pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva riadne dokazovanie, iba sa osvedčujú skutočnosti,
tvrdené účastníkmi konania. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby

operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej,
pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa.

13. V náleze Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/203/2011 sa uvádza: „Pri nariaďovaní predbežného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení v dôsledku toho

sa tu nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia.
Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemusia
byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom
opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce pokiaľ
sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa

riadi danou situáciou najmä naliehavosťou riešenia“.

14. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedná zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchua vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných prípadoch. Riadne
dokazovanie súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli
v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

súd zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom. Vychádza pri tom z návrhu,
zohľadňujúc obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín. Pomerne krátka lehota na rozhodnutie
nevytvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať.
Súd vo väčšine prípadov pojednávanie na prejednanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nenariaďuje. Rovnako nevykonáva ani výsluch strán a návrh nezasiela na vyjadrenie protistrane.

Všetky rozhodujúce skutočnosti zisťuje súd z návrhu a jeho príloh, bez procesnej účasti protistrany. To
prirodzene kladie zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť a argumentačnú dostatočnosť návrhu,
za obsah ktorého zodpovedá navrhovateľ.

15. Súd ďalej uvádza, že inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb
dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému

zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky
slabšej skupine osôb spoločnosti – deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia,
sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a
duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú
starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či

bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a
majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako
sa ktorý z rodičova v akej miere o dieťa osobne stará. Za schopnosti každého rodiča treba považovať
jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní
ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi

vlastnosťami podmienené možnosti, ako fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky,
časový priestor a podobne. Možnosti rodiča taktiež ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt
na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú
rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery (fakticky dosahovaný príjem), ale jeho reálne zárobkové
možnosti (potenciálny príjem) dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných

vedomostí a pracovných skúseností. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa
nie je schopné samé sa živiť.

16. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP,

podľa ktorého rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery. Ustanovenie § 78 výslovne umožňujú zmenu rozsudku, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré
sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o
plnenievyživovacejpovinnostiurčenejsúdomalebooplneniedohody.Hmotnoprávnapodmienkazmeny
súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto

ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby teda
súd mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle
judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného,
avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho

rozsudku. Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku
nového rozhodnutia musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne
označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť
takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov
nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu

pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie
pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v
pomeroch účastníkov (R 3/67).

17. Tunajší súd po preštudovaní návrhu otca dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým

žiada dočasné zníženie vyživovacej povinnosti k mal. A. z mesačnej sumy 800,- eur na 400,- eur,
dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Súd v danej veci tak isto,
ako aj v rozsudku č. k. 35P/110/2023-817 zo dňa 19.05.2025 uvádza, že výdavky na maloletú
výrazne presahujú bežnú mieru a reflektujú závažnosť jej zdravotného stavu. Táto náročná situáciaje z väčšej časti finančne pokrývaná matkou, ktorá má pritom iba obmedzené príjmy a zabezpečuje
osobnú starostlivosť o maloletú bez účasti otca, pričom jej v určitom rozsahu pomáhajú rodičia.
V konaní sp. zn. 35P/110/2023 súd vytkol otcovi, že jeho hospodárenie s finančnými prostriedkami je

dlhodobo neudržateľné, nekoordinované a nevykazuje znaky systematického finančného plánovania.
Súd upozornil otca na to, že jeho podnikateľská činnosť nevykazovala zisk a v jednej z firiem, kde
pôsobil ako konateľ, nemal žiadnu odmenu. Súd mal za to, že otec má odborný aj kvalifikačný potenciál
na zabezpečenie si riadneho zamestnania alebo výnosnejšej podnikateľskej činnosti, nakoľko ukončil
vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a má kvalifikáciu, ktorá mu umožňuje pracovať napr. v školstve

či technickej oblasti. Súd preto uviedol, že je žiaduce, aby v záujme vlastného dieťaťa využil svoje
schopnostiazačalsizodpovednezabezpečovaťpríjem,ktorýnebudezávislýoddobréhoslovaznámych
a rodiny, ale bude preukázateľný, pravidelný a postačujúci na krytie jeho zákonných povinností. Súd
v konaní sp. zn. 35P/110/2023 dospel k záveru, že otec, ktorý mal toho času príjem z inej než
závislej činnosti, si nesplnil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine a riadne
nepreukázal svoje príjmy za roky 2023 a 2024, a preto súd vychádzal pri určení jeho mesačného

príjmu z dvadsaťnásobku sumy životného minima, ktoré pre plnoletú fyzickú osobu predstavovalo sumu
273,99 eur mesačne, v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 149/2024
Z. z. účinného od 01.07.2024, čo predstavovalo sumu 5.479,8 eur. Po zohľadnení osobnej starostlivosti
matky o maloletú, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá, nemožnosti matky zvýšiť svoj príjem, vysoké
výdavky maloletej, súd v danom konaní dospel k záveru, že matkou požadovaná suma výživného

800,- eur mesačne vyjadruje primeraný podiel otca na zabezpečovaní starostlivosti o svoje jediné ťažko
choré dieťa, ktorá suma je v jeho možnostiach a schopnostiach. V podanom návrhu otec uvádza, že
vzhľadom na skutočnosť, že matka opakovane poukazovala na to, že podnikanie otca (jeho účasť v
obchodných spoločnostiach) nevykazuje dlhodobo zisk, pričom uvedený názor zastal i súd, previedol
otec svoj obchodný podiel v spoločnosti H. C. E., ako aj v spoločnosti B. A., E. na tretiu osobu. V

prípade spoločnosti H. C. E. previedol otec svoj obchodný podiel na svojho otca, ktorý mu dlhodobo
finančne pomáha a ktorý sa snaží udržať prevádzku kaviarne funkčnú s možnosťou jej následného
odstúpenia, resp. predaja, pričom podmienkou otcovho otca bolo, aby otec kaviareň ďalej prevádzkoval,
minimálne do času, kým nenájde niekoho iného. Otec sa preto odo dňa 12. augusta 2025 v kaviarni
(prevádzkovanou spoločnosťou H. C. E.) riadne zamestnal ako manažér s dohodnutou hrubou mzdou

vo výške 1.165,- eur mesačne brutto. Otec podotkol, že popritom sa v súčasnosti snaží nájsť si lepšie
platené zamestnanie.

18. Po preštudovaní spisu a všetkých otcom uvedených skutočností v návrhu má tunajší súd za to, že aj
napriektomu,žeotecdalnanázorsúduazamestnalsa,vdanomprípadejetátozmenazrejmeúčelováa

zameraná na obídenie potencionálneho príjmu, keďže ide o zamestnanie v neprosperujúcej firme, ktorá
dlhodobo vykazuje stratu, pričom skutočné podnikateľské riziko nesú iní spoločníci. Súd teda nepokladá
súčasný príjem otca za dôveryhodný a stabilný základ na zníženie vyživovacej povinnosti. Z uvedeného
dôvodu nie je možné bez ďalšieho skúmania uznať tento príjem ako reálny a dlhodobo udržateľný.
Na nariadenie neodkladného opatrenia je taktiež potrebné preukázať naliehavý právny záujem, ktorý

v predmetnej veci preukázaný nebol, keďže otec nijako neosvedčil existenciu bezprostrednej hrozby
ujmy, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu pred rozhodnutím vo veci samej. Samotné tvrdenie
o „likvidačnom“ charaktere výživného nepredstavuje bez ďalšieho závažný zásah do jeho pomerov, a
už vôbec nie taký, ktorý by nebolo možné posúdiť až v rámci meritórneho konania. Otec mal možnosť
a zároveň povinnosť zabezpečiť si stabilný a dôveryhodný príjem ešte pred podaním návrhu, avšak

súd má za to, že súčasné riešenie je len dočasné a účelové. Navyše, návrh na zníženie výživného
nemázdôvodunevyhnutnostizabezpečeniaadekvátnejstarostlivostiozdravotneťažkopostihnutédieťa
dostatočné opodstatnenie.

19. Súd za takto osvedčeného skutkového stavu nevzhliadol vo veci neodkladnosť, resp. nutnosť

bezodkladnej úpravy pomerov. Pojem bezodkladnej úpravy pomerov treba vykladať tak, že bez
rozhodnutia súdu by účastníkovi hrozila ťažko napraviteľná ujma, čo podľa názoru súdu v predmetnej
veci nehrozí. Napokon ani z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva žiadne tvrdenie
otca o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného
opatrenia v navrhovanom znení. Otec len uviedol, že súdom určená výška výživného je pre neho

likvidačná, avšak uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal. Na základe uvedeného súd v tejto fáze
konania nevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu
otca.20. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu v jednom vyhotovení (§ 357 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods. CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.