Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoPr/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621202798
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4621202798.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

TO-11Cpr/22/2021

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu
JUDr. Márie Malíkovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXX/XX, XXX XX F., zastúpenej: Advokátska kancelária Mgr. Štefan Slováčik, so sídlom
Palánok 3, 949 01 Nitra, IČO: 36 110 787, proti žalovanej: Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra,

Námestie Jána Pavla II. 7, 949 01 Nitra, IČO: 35 593 008, zastúpenej: Petruška & partners s. r. o., so
sídlom Kupecká 18, 949 01 Nitra, IČO: 47 254 882, o určenie neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľky
školy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. februára 2025 pod č.k.
TO-11 Cpr/22/2021-514 takto

r o z h o d o l :

TO-11Cpr/22/2021

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

TO-11Cpr/22/2021

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej proti žalobkyni priznal
náhradu trov konania v plnej výške . Z vykonaného dokazovania zistil, že menovacím
dekrétom zo dňa 13.12.2019 bola žalobkyňa vymenovaná do funkcie riaditeľky Základnej školy sv.
Marka, Petzwalova 1, 949 11 Nitra, na funkčné obdobie piatich rokov - od 01.02.2020 do 31.01.2025 s
účinnosťou od 01.02.2020. Dňa 13.12.2019 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi stranami sporu
s nástupom do práce dňa 01.02.2020, s druhom práce - riaditeľ Základnej školy sv.
Marka, Petzwalova 1, 949 11 Nitra, s ďalšími dohodnutými podmienkami - riadenie a vedenie ZŠ.

Listom žalovanej zo dňa 14.10.2021 bola žalobkyňa z funkcie riaditeľky z tam uvedených dôvodov ku
dňu 14.10.2021 odvolaná. Následne na základe žiadosti žalobkyne strany sporu na základe dohody o
skončení pracovného pomeru zo dňa 12.01.2022 ukončili v zmysle ustanovenia § 60 Zákonníka práce
pracovný pomer s účinnosťou od 14.01.2022. Zo sťažnosti zamestnancov základnej školy vyplýva, žezamestnanci v sťažnosti podpísaní, podávajú zriaďovateľovi sťažnosť na žalobkyňu z dôvodu, že z jej
strany dochádza k porušeniu záväzných právnych noriem a legislatívnych usmernení, k
permanentnému a narastajúcemu bossingu a zneužívaniu funkcie riaditeľky školy.

Svedok G. H. A., na pojednávaní dňa 28.03.2023 okrem iného uviedol, že momentálne pracuje u
žalovanej na pracovnej pozícii riaditeľa základnej školy od júna 2022. Čo sa týka jeho odvolania z funkcie
zástupcu riaditeľky školy žalobkyňou uviedol, že toto odvolanie bolo nezákonné, a žalobkyňa nemala
písomný súhlas zriaďovateľa po vypočutí mienky duchovného správcu školy.
Svedkyňa G. I. J., A. na pojednávaní dňa 28.03.2023 uviedla, že s odstupom času nehodnotní

konania žalobkyne voči nej ako mobbing alebo bossing, bola iba upozornená zo strany žalobkyne na
vzťah s asistentkou v triede, ktorá svedkyni pomáhala. K vyššie uvedenej sťažnosti uviedla, že
túto nepodpísala, nemala vedomosť o náhradnom voľne, ani o technických problémoch v novej triede.
Svedok A. K. na pojednávaní dňa 30.05.2023 uviedol, že v rokoch 2020-2021 pracoval na Základnej
škole sv. Marka ako školník, práce na dome žalobkyne vykonával mimo pracovného času a nikdy nepísal
list na č. l. 329 žalovanej, a podpis na tejto listine nie je jeho. Čo sa týka výstavby novej triedy uviedol,

že pán K. bol hlavný stavebný dozor. Svedok uviedol, že doteraz chodí pracovať na dom žalobkyne.
Svedkyňa L. G. na pojednávaní dňa 05.10.2023 uviedla, že bola ako zamestnanecký dôverník
svedkom nevhodného a neprofesionálneho správania pani riaditeľky, napr. keď žalobkyňa podávala ňou
odvolanému zástupcovi riaditeľky dekrét o odvolaní, kedy ho pomenovala smradľavým chrapúňom. Na
rade školy riešili nepriaznivú atmosféru v škole, čo sa prejavovalo na zhoršenom vyučovacom procese.

Čo sa týka neskolaudovanej triedy svedkyňa uviedla, že keď bola poverenou riaditeľkou, a preberala
školu, bola zo strany zriaďovateľa upozornená na skutočnosť, že trieda je neskolaudovaná, a preto kvôli
bezpečnosti žiakov ich nenechala učiť sa v neskolaudovanej triede.
Svedkyňa M. N. D. na pojednávaní dňa 09.04.2024 uviedla, že ako ekonómka školy žalobkyňu na
rozdielnosť čerpania náhradného voľna mailom upozornila, čo sa týka vystavovania faktúr na osobu

žalobkyne a taktiež o stavebnom povolení k novej triede nemala vedomosť, všetko bolo v kompetencii
riaditeľky školy.
Svedok N. K. na pojednávaní dňa 13.06.2024 uviedol, že v rámci výpomoci ako rodič, ktorého
dieťa navštevovalo predmetnú základnú školu vykonal bezodplatne projektovanie rekonštrukcie triedy,
odborné práce zastrešovali jeho kolegovia. Uviedol, že dňa 25.08.2019 mailom o 00.49 hod.

upozornil žalobkyňu, že v súčasnom stave je konštrukcia v danej triede nebezpečná a hrozí jej zrútenie,
odtrhnutie atikového panelu, a teraz by sa pod tým nemali pohybovať ľudia, a žiaden projektant
statiky by sa pod takéto riešenie nepodpísal.
Svedok B. K. na pojednávaní dňa 13.06.2024 uviedol, že on bol iba pomocný stavebný dozor, na stavbe
bol asi tri krát. Nevedel, aký názor mal na statický prvok hlavný dozor, nikdy s ním o tom nehovoril, ani

nevie, či bol statický prvok zakúpený a vyrobený.
Svedok A. G. A. K. na pojednávaní dňa 28.11.2024 uviedol, že dôvody odvolania žalobkyne
neboli z večera do rána, ale bol to dlhší proces, ktorý trval mesiace. Je podľa neho nemysliteľné,
aby žalobkyňa v pracovnom čase vyslala zamestnanca školy na vykonávanie stavebných prác na
jej dome. Rovnako vystavovanie faktúr na organizáciu školy pokladal za protiprávne, nakoľko tieto

neboli zahrňované do účtovníctva školy. Uviedol, že žalobkyňa bola plne zodpovedná za kolaudáciu
predmetnej triedy. Aj odvolanie zástupcu riaditeľky žalobkyňou bolo nezákonné, nakoľko
žalobkyni nebol zo strany žalovanej udelený písomný súhlas s predchádzajúcim vypočutím mienky
duchovného správcu školy. Žalobkyňa nedodržiavala platnú legislatívu pri výberových konaniach na
posty pedagogických zamestnancov . Ukrátila školu o finančné prostriedky, ktoré mohli byť získané

z grantového projektu ZSE, k čomu stačil iba jej súhlas. Čo sa týka podpisu pána K., bol svedkom
verifikovaný, zápis spisoval on, a z dôvodu rozdielností vo výpovediach p. K. bolo podané trestné
oznámenie.
1.2. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona
č. 596/2003 Z. z. Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, účinného od 10.07.2021 do 31.12.2021, § 3 ods. 7 písm. b) Zákona o štátnej správe
v školstve, § 3 ods. 9 Zákona o štátnej správe v školstve a na na základe vykonaného dokazovania
žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
1.3. V prvom rade skúmal, či má žalobkyňa na podanej žalobe naliehavý právny záujem. Existencia
naliehavého právneho záujmu sa musí skúmať vo vzťahu k času podania žaloby, ale aj vo vzťahu k

času rozhodovania o žalobe, z hľadiska pre právne postavenie žalobkyne. Žalobkyňa v čase podania
žaloby v žalobe uviedla, že má záujem naďalej zotrvať vo funkcii riaditeľky školy. Preto dospel k
názoru, že dostatočne preukázala naliehavý právny záujem na podanej žalobe, nakoľko ako vyplýva
aj z rozhodnutia NS SR zo dňa 27.08.2020 sp. zn. 5Cdo/4/2020, naliehavý právny záujem na určeníneplatnosti odvolania z funkcie je daný zásadne vždy, avšak nie je vylúčené, že v určitých prípadoch
môžu existovať špecifické okolnosti, ktoré vylúčia existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto
určení. Účelom požadovaného určenia neplatnosti odvolania z funkcie môže byť nielen snaha naďalej

vykonávaťfunkciu,aleinemateriálnasatisfakciavoformenáhradynemajetkovejujmy,prípadnenáhrady
škody.
1.4. Po určení, že žalobkyňa má na podanej žalobe naliehavý právny záujem skúmal, či dôvody na jej
odvolanie z funkcie riaditeľky uvedené v liste zo dňa 14.10.2021, spĺňali zákonom stanovené náležitosti
a či boli dané.

1.5. Ako prvý dôvod na odvolanie bolo vysielanie zamestnanca školy - školníka na vykonávanie prác na
dome žalobkyne v pracovnom čase. Skutočnosť, že školník p. A. K. pracoval vo svojom pracovnom času
na dome žalobkyne mal za preukázanú zvukovou nahrávkou zo dňa 07.01.2021, na ktorej žalobkyňa
pred zúčastnenými zamestnancami školy a pred zriaďovateľom školy uvedené priznala, z
výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 19.01.2023, kde na otázku, či sa k tejto skutočnosti priznala
pred zamestnancami školy uviedla, že to nepovedala takouto formou ako bola vznesená otázka, ale

povedala, že chodil pracovať na jej dom tak, ako aj k ostatným, čím potvrdila aj pravosť uvedenej
nahrávky a jej obsahu. Uvedené mal za preukázané listom školníka p. A. K. z roku 2021 na č. l. 329
adresovaného žalovanej, kde uvedené skutočnosti priznal, hoci na pojednávaní dňa 30.05.2023 uviedol,
že podpis na predmetnom liste nie je jeho, a nič nevedel o takejto listine. Zo znaleckého posudku na č. l.
387 - 417, znalca Ing. Erika Tiefenbachera, z odvetvia Kriminalistického skúmania ručného písma, mal

preukázané, že uvedený podpis na predmetnej listine patrí svedkovi A. K., z čoho je zrejmé, že svedok
účelovo vo svojej výpovedi klamal. Uvedené konanie žalobkyne bolo jednak hrubé zneužívanie funkcie
riaditeľky školy, ale aj porušovanie ustanovenia § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, ktorá bola povinná
prideľovať zamestnancovi A. K. prácu podľa pracovnej zmluvy.
1.6. Druhým dôvodom odvolania bolo vystavovanie faktúr na školu, resp. združenie rodičov od

dodávateľa MPL TRADING spol. s r. o. Fakturovaný materiál nebol kupovaný pre potreby školy, ale
pre potreby žalobkyne. Hoci žalobkyňa preukázala úhradu faktúr zo svojho súkromného bankového
účtu, čím neporušila finančnú disciplínu, jej správanie bolo v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi zo
Zákonníka práce ako aj samotnej pracovnej zmluvy, z ktorej je zrejmé, že riaditeľka školy mala
svoju funkciu vykonávať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami školy, a mala trvať na oprave

nesprávne vystavených faktúr.
1.7. Ďalším, závažným dôvodom odvolania žalobkyne bolo vyučovanie v
neskolaudovanej triede. Z listinných dôkazov mal preukázané, že stavebné povolenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 02.03.2020 a kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2021. Zo
svedeckých výpovedí a z tvrdenia žalobkyne je zrejmé, že žiaci sa v predmetnej

triede vzdelávali už v roku 2019. Zo svedeckej výpovede svedka p. K., hlavného stavebného dozoru,
z mailu svedka žalobkyni zo dňa 25.08.2019 bolo preukázané, že svedok upozorňoval žalobkyňu, že
prichádza k ohrozeniu detí a vyučujúcich pri používaní triedy, nakoľko žalobkyňa ako štatutárny zástupca
postavila triedu bez stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia. Napriek tomu, že bola zo strany
kompetentného stavebného dozoru na ohrozenie života a zdravia detí upozornená, triedu používala

a ako riaditeľka ju zadeľovala vyučujúcim, čím dlhodobo vystavovala žiakov i vyučujúcich priamemu
ohrozeniu života a zdravia.
1.8. Nezákonné a svojvoľné odvolaniu zástupcu riaditeľa školy z funkcie mal preukázané jednak
listinnými dôkazmi, znením §6, IV. časti Štatútu školy, svedeckými výpoveďami, najmä výpoveďou pána
O., potvrdzujúceho, že vypočutý k odvolaniu nebol. Z dokazovania vyplýva, že žalovaná ako zriaďovateľ

žiadny písomný súhlas na odvolanie zástupcu riaditeľa žalobkyni neudelila, a žalobkyňa písomný súhlas
súdu nepredložila. Takýmto konaním závažne porušila vyššie uvedené znenie štatútu školy, ktorý je
všeobecne záväzným predpisom.
1.9. Porušovanie smerníc ako ďalšieho dôvodu odvolania bolo preukázané svedeckými výpoveďami,
listinnými dôkazmi, mailovou komunikáciou zo dňa 04.08.2018, kde ekonómka školy p. M. P.

upozorňovala žalobkyňu na porušovanie smernice týkajúcej sa čerpania náhradného voľna počas
prázdnin,kedysačerpánáhradnévoľnovrozsahu7,5hodiny,žezamestnancisútaktookrádaní,pretože
nemajú zaplatené ani inak nahradené. Aj toto konanie žalobkyne vyhodnotil ako konanie
v rozpore s platnými právnymi predpismi, týmto konaním boli pedagogickí zamestnanci ukracovaní o
náhradné voľno, čo sa im následne premietalo do výšky mzdy.

1.10. Riadenie vykazujúce znaky mobbingu a bossingu voči zamestnancom zo strany žalobkyne mal
preukázané najmä z výpovede svedkyne G. Q., z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre pod č. k.
12Co/53/2023-170 zo dňa 28.04.2023, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Nitra
pod č. k. 17C/10/2022-142 zo dňa 17.01.2023, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložilžalobkyni povinnosť, aby sa voči G. G. Q. zdržala neoprávnených zásahov do jej osobnostných práv,
bližšie špecifikovaných v predmetnom uznesení. Riadenie so znakmi bossingu mal preukázané aj
svedeckou výpoveďou svedkyne p. R., z výpovede duchovného správcu školy p. O., ktorý

uviedol, že za ním prichádzali učitelia sťažujúci sa na šikanózne správanie žalobkyne, báli sa jej a žiadali
ho o diskrétnosť. Takéto konanie žalobkyne vyhodnotil ako neakceptovateľné, v závažnom rozpore
s čl. 1 Zákonníka práce, z ktorého okrem iného vyplýva, že zamestnanci majú právo na spravodlivé a
uspokojivé pracovné podmienky.
1.11. Dva odvolacie dôvody, konkrétne uskutočňovanie výberových konaní v rozpore so štatútom školy

a znemožnením podania grantového projektu, mal preukázané na základe vykonaného dokazovania,
mailomzodpovednejzamestnankynezavypracovanieprojektuG.G.Q.,ktorámailomzodňa11.10.2021
požiadala žalobkyňu o udelenie súhlasu so zapojením sa do projektu, ktorý jej žalobkyňa neudelila,
a vyhodnotil ich ako opakované závažné porušenie všeobecne záväzných predpisov. Týmto konaním
žalobkyňa bez akéhokoľvek relevantného dôvodu pripravila základnú školu o možnosť získania sumy
až do výšky 3 000 eur od nadácie ZSE. Rovnako mal z výpovede svedka A. G. A. K. na pojednávaní dňa

28.11.2024preukázané,ževýberovékonanianapostypedagogickýchzamestnancovneboližalobkyňou
vykonávané v súlade s platnými právnymi predpismi.
1.12. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že
menovacím dekrétom zo dňa 13.12. 2019 bola žalobkyňa menovaná za riaditeľku Základnej školy sv.
Marka, Petzwalova 1, 949 11 Nitra, na funkčné obdobie piatich rokov - od 01.02.2020 do 31.01.2025

s účinnosťou od 01.02.2020. Sporné medzi stranami bolo, či odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky
základnej školy zo dňa 14.10.2021 bolo ako jednostranný právny úkon žalovanej - zriaďovateľa platné.
1.13. Vykonaným dokazovaním, výsluchom svedkov a rovnako písomným vyjadrením rady školy zo dňa
07.10.2021, ktorá odvolanie riaditeľky školy odporučila, mal za preukázané, že dôvody na odvolanie
žalobkyne z funkcie riaditeľky základnej školy spĺňali dôvody uvedené vo vyššie citovaných zákonných

ustanoveniach v znení účinnom do 14.10.2021, teda ku dňu odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky.
Dodal, že čo sa týka posúdenia odvolania z funkcie, ktoré je jednostranný právny úkon a musí obsahovať
nielen označenie zákonného ustanovenia, ale aj dostatočné konkrétne vymedzenie konania odvolaného
riaditeľa, ktoré považuje zriaďovateľ za závažné porušenie všeobecných záväzných predpisov, mal z
listu zriaďovateľa č. 27/2021-6 zo dňa 14.10.2021 za preukázané. Predmetný list žalovanej, ktorým

odvolala žalobkyňu z funkcie riaditeľky základnej školy obsahoval dostatočné a náležité uvedenie
skutkových dôvodov, pre ktoré žalovaná - zriaďovateľ k odvolaniu pristúpila, a preto je toto odvolanie ako
jednostranný právny úkon platné. Vzhľadom na uvedené žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
1.14. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku . Žalobu žalobkyne zamietol, preto má žalovaná proti žalobkyni ako

úspešná strana v konaní nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie zdôvodnené ustanovením § 365 ods. 1 písm. b),
e), f), h) CSP. Namietala nepreskúmateľnosť rozsudku. Tvrdila, že má naliehavý právny záujem na
danom určení. Žalovaná nenaplnila dôvod odvolania podľa § 3 ods. 7 písm. c) zákona o štátnej

správe v školstve a školskej samospráva, nedodržala predpísaný postup pri jej odvolávaní tak, ako
to vyžaduje ustanovenie § 3 ods. 9 citovaného zákona, pri jej odvolaní sa mala vyžiadať vyjadrenie
rady školy. Uvedenú skutočnosť nepreukázala. Súd nesprávne vyhodnotil dôkazy . Výpovede svedkov
boli rozporuplné a viaceré tvrdenia neboli podložené objektívnymi dôkazmi. Súd nesprávne posúdil,
že dôvody odvolania spĺňali skutkovú podstatu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Došlo

kporušeniuprávanaspravodlivýsúdnyproces,pretožesúdprvejinštancieneprihliadolnavšetkydôkazy
ňou predložené. Napadnutý rozsudok žiadala zmeniť a žalobe vyhovieť.

3.1. Žalovaná podala písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne. Rozsudok súdu prvej inštancie
považovala za správny a dostatočne vyargumentovaný. Odvolanie považovala za nedôvodné,

nespĺňajúce náležitosti § 365 ods. 1 CSP. Odvolanie obsahuje len citáciu zákononných dôvodov,
neuvádza konkrétne dôvody, v čom videla naplnenie odvolacích dôvodov. Neuviedla, v čom súd prvej
inštancie porušil jej práva na spravodlivý súdny proces, aké navrhnuté dôkazy nevykonal a čo nimi
malo byť preukázané, neuviedla, ktoré dôkazy boli nesprávne vyhodnotené, v čom spočívalo nesprávne
právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie akceptoval všetky navrhnuté dôkazy stranami. Svedkovia

navrhnutí žalobkyňou sa vôbec nevedeli vyjadriť k meritu pojednávania, nemali konkrétne informácie
o dôvodoch odvolania. Zotrvala na svojom názore, že žalobkyňa nemá na danom určení naliehavý
právny záujem, jedná sa o určovaciu žalobu. Pracovný pomer skočila dohodou, na jej miesto bolvymenovaný nový riaditeľ. Jej prípadná žaloba na majetkovú, nemajetkovú ujmu by bola premlčaná,
preto stratila naliehavý právny záujem na danom určení.
3.2. K odvolacej námietke týkajúcej sa nesplnenia obligatórnej náležitosti odvolania z funkcie

v nedostatku vyjadrenia príslušnej rady školy uviedla, že počas konania doložila zápisnicu z Rady školy
zo dňa 07.10.2021, ktorou preukázala vyžiadanie stanoviska. Rada školy hlasovala počtom 8 hlasov,
2 sa zdržali, 6 hlasov proti.
3.3. K námietke nesprávneho vyhodnotenia dôkazov opakovane poukázala na nedostatky odvolania.
Žalobkyňa neuviedla, ktoré výpovede svedkov a v čom boli rozporuplné.

3.4. K námietke vyhodnotenia porušenia pracovnej disciplíny ako závažného porušenia uviedla,
že žalobkyňa pod ťarchou dôkazov pripustila porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov.
Odvolaná bola z funkcie z 8 dôvodov.
3.5. Jednoznačne bolo preukázané, že stavala triedu bez stavebného povolenia, následne ju začala
využívať bez kolaudačného rozhodnutia. Bola upozornená statikom pánom K. ,že trieda je nebezpečná,
sú ohrozované životy detí, vyučujúcich.

3.6. Bolo preukázané, že posielala školníka na svoj dom v pracovnom čase. Q. vypovedal klamlivo.

3.7. Bolo preukázané, že vystavovala faktúry za materiál na jej dom na školu, združenie rodičov.
3.8. Sama priznala, že nadávala zástupcovi školy pri jeho odvolaní.
3.9. Bol preukázaný mobbing a bossing na iných zamestancov.

3.10.Bolpreukázanýnezákonnýpostuppriodvolávanízástupcuriaditeľaškoly,vykonávanievýberových
konaní v rozpore so štatútom školy, okrádanie zamestnancov na výplatách cez nezákonné čerpanie
náhradného voľna. Na základe uvedených skutočností navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať
jej náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobkyňa podala písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej.
4.1. K bodu 3.2. rozsudku uviedla, že dokument nie je relevantným dokumentom, ktorý má výpovednú
hodnotu o tom, čo sa dialo na škole, nakoľko bol podpísaný len siedmimi zamestnancami, ktorí boli
ovplyvnení uvedenú sťažnosť podpísať , na základe čoho súd uznal, že skutočnosti uvedené v sťažnosti
sa zakladajú na pravde. Sťažnosť je jednostranná a je vyjadrením pocitov, domnienok zamestnancov,

ktorí potrebovali urobiť všetko preto, aby bola riaditeľka z funkcie odvolaná a na jej pozíciu bol
vymenovaný jej zástupca, ktorý bol celej sťažnosti iniciátorom.
4.2. K bodu 3.3 rozsudku uviedla, že na pojednávaní dokázala, že zriaďovateľ ju podporil v tom, aby
zástupcu odvolala z funkcie, osobne bola za ním na fare, kde mu ukázala dokumenty, na základe ktorých
chcela svojho zástupcu odvolať, ktoré jej on odobril. Zároveň ju však neupozornil na to, že jej to musí

podložiť aj písomne a teda nesplnil si svoju úlohu, ktorá mu vyplývala zo svojej vtedajšej funkcie riaditeľa
Diecézneho školského úradu v Nitre. Neskôr na pojednávaní uviedol, že ako riaditeľka školy by to mala
vedieť. Dôvody odvolania z funkcie zástupca riaditeľky školy mali oporu v zákone.
4.3. V bode 3.4. vôbec nie je uvedené ako bolo pri vypočúvaní svedkyne spomenuté, ako postupne
p. A. aj so svojou skupinou ľudí chystali kroky na odvolanie riaditeľky z funkcie. Evidenciu náhradného

voľna, ktorého sa týkal jeden z bodov odvolania riaditeľky, mal vždy na zodpovednosti zástupca a nie
riaditeľka školy, ako jej bolo vytýkané.
4.4. K bodu 3.5 rozsudku uviedla, že v bode nie je spomenuté, že p. K. mal osobitné stretnutie s
riaditeľom DŠÚ, p. K., o čom spísali stanovisko, ktoré bolo prílohou spisu. V závere tohto stanoviska
je uvedené, že sa mení podstata problému a je potrebné uskutočniť kroky na očistenie dobrého mena

pána K., čo pán K. ale neurobil.
4.5. K bodu 3.6 rozsudku uviedla ,že má podozrenie, že pani G. k svojej výpovedi mala pripravené
podklady, ktoré sa naučila, nezakladali sa na pravde, boli vytrhnuté z kontextu a pomenované tak, aby
jej výpoveď vyznela v prospech protistrany, nakoľko momentálne pracuje na pozícii zástupkyne riaditeľa
školy. Na otázky položené právnym zástupcom žalobkyne zväčša uviedla, že si nepamätá, čo v kontexte

zvyšku jej výpovede nepôsobí dôveryhodne, nakoľko iné skutočnosti z tohto obdobia si pamätala veľmi
dobre.
4.6. K bodu 3.7 rozsudku uviedla, že problém s čerpaním náhradného voľna bol zo strany žalovanej
odprezentovaný inak, ako sa reálne stal. Ekonómka M. N. D. upozornila riaditeľku na to, že
vtedajšia zástupkyňa nesprávne počíta náhradné voľno zamestnancovi S., na čo jej žalobkyňa v maily

odpovedala, že to vyrieši, teda skúsi. Uvedená vec bola myslená tak, že žalobkyňa upozornila vtedajšiu
zástupkyňu, aby danému pedagógovi správne počítala náhradné voľno a na novo prepočítala náhradné
voľno, ktoré mu dovtedy vzniklo a vzniknuté nezrovnalosti dala na poriadok, tzn. že bude mať náhradnévoľno a jeho čerpanie ako ostatní zamestnanci. Presne tak ako to je uvedené v predložených
dôkazoch vždy mali náhradné voľno na zodpovednosti zástupcovia riaditeľky školy.
4.7. K bodu 3.8 rozsudku uviedla, že svedok N. K. mal syna v triede, ktorej triednou učiteľkou bola T.

R., jedna z osôb konajúca všetky kroky smerujúce k jej odvolaniu. Sama presviedčala pána K., aby
vykonával bezodplatne projekt a zastrešoval stavebný dozor. Po rozhovore s p. K. bola z jeho strany
upozornená, že nemôže vykonávať stavebný dozor, má kolegu, ktorý mu dá pečiatku a on to bude
kontrolovať. Na základe uvedeného si z obavy zabezpečila stavebný dozor p. B. K., ktorý má
dlhoročné skúsenosti s vykonávaním stavebného dozoru. O tom, že pán K. jej mal písať mail 25.08.2019

nemala vedomosť . Spochybnila predložený mail, nakoľko nemá prístup do školského mailu, do ktorého
to malo byť poslané . Nemôže sa vyjadriť, či to tak naozaj bolo, alebo to bolo len dodatočne poslané,
alebo vytvorené, pretože v dnešnej dobe techniky je už možné všetko. Kontrolu stavby chodil vykonávať
aj p. K. a nikdy ju neupozornil na to, že by mohlo prísť ku skutočnostiam, na ktoré vraj upozorňoval p.
K.. Z tohto dôvodu nie je stanovisko p. K. relevantné, pretože viac krát či už v jej výpovedi alebo vo
výpovedi p. K. bolo poukázané, že p. K. menil svoj názor.

4.8.Kbodu3.10rozsudkuuviedla,žesvedokp.K.sámspísalstanoviskos p.K.otomakonechodil
počas pracovnej doby vykonávať práce na jej dom. Jej právny zástupca sa pri jeho výpovedi spýtal, aké
potrebné kroky uskutočnil na očistenie jeho mena, na čo nevedel odpovedať, pretože žiadne nevykonal.
Svedok pri jeho výpovedi mal pripravené skutočnosti, presne tie isté, ktoré boli obsahom jej odvolania ,
avšak nakoľko sa aktívne zúčastňoval na viacerých stretnutiach, či už so zamestnancami školy alebo

s ňou ako bývalou riaditeľku alebo zástupcom, ani raz nepoukázal na skutočnosti, ktoré sa vtedy diali.
Jeho výpoveď bola účelová tak, aby ju poškodila . Dňa 20.09.2021 ju upozornil na závažné porušenie
pracovnej disciplíny, v ktorom uviedol pri vystavovaní faktúr na školu, že sa jednalo len o formálnu chybu
a následne pri odvolávaní riaditeľky to pomenoval ako závažne porušenie. Za necelý mesiac zmenil
názor, alebo len robil všetko preto, aby ju mohol odvolať a hľadal preto spôsoby. Svedok sa neopýtal

na jej názor ako to v skutočnosti bolo pri záujme podať projekt p. Q. prostredníctvom výzvy zo ZSE.
Znenie projektu a ostatné okolnosti sa dozvedela až zo svojho odvolania, lebo od p. Q. nemala žiadne
informácie. O tom, že nebola trieda skolaudovaná vedel zriaďovateľ od samého začiatku, nakoľko s ním
bolivždykonzultovanévšetkyskutočnosti,ktorésadialiprivýstavbe.Kničomunemalnikdypripomienku,
naopak, vždy pochválil jej prácu. Bol svedkom toho, že urobila kolaudáciu celej školy, nakoľko sa 20

rokov učilo na neskolaudovanej škole pre účely ZŠ. Pripravila všetky dokumenty k tomu, aby uvedená
kolaudácia mohla prebehnúť a vtedy nikomu nevadilo, že sa 20 rokov učilo v neskolaudovanej škole.
Budova školy patrila po novom Biskupskej kapitule a nemala od nich žiadne poverenie, aby kolaudáciu
vykonala. Poverenie na vykonanie kolaudácie dostala až poverená riaditeľka potom, ako bola odvolaná
z funkcie. O odvolaní zástupcu riaditeľky vedel p. K. od samého začiatku, dokonca poprosil právnika,

aby pomohol pripraviť odvolanie zástupcu tak, aby to bolo v súlade so zákonom. Nakoniec však sám
neupozornil žalobkyňu, že musí mať písomný súhlas zriaďovateľa, napriek tomu, že ústne jej odvolanie
zástupcu riaditeľky školy odobril.
4.9. K bodu 5.1.1 rozsudku uviedla, že je nesprávne uvedené, že mala potvrdiť, že p. K.
chodil pracovať na jej dom počas pracovnej doby. Uviedla, že p. K. chodil pracovať na jej dom, tak ako

ostatným zamestnancom. Nebolo tým myslené, že počas pracovnej doby, ale po pracovnej dobe a
počas osobného voľna. Uvedená vec z nahrávky je vytrhnutá z kontextu. Nedala súhlas žiadnej osobe,
aby zhotovovala zvukovú nahrávku, nahrávka bola zhotovovaná bez jej vedomia. Neexistuje žiadny
dôkaz v dochádzke a iný dôkaz, či už vo forme fotografií alebo inej skutočnosti, že chodil p. K. pracovať
na jej dom .

4.10. K bodu 5.1.2 rozsudku uviedla, že neprišlo zo jej strany k porušeniu finančnej disciplíny, tak sa
vyjadril aj zriaďovateľ školy v upozornení na závažné porušenie pracovnej disciplíny, že sa jednalo
o formálnu chybu. Z jej strany neprišlo ku žiadnej sprenevere finančných prostriedkov a pokiaľ by
zamestnanec firmy MPL TRADING spol. s.r.o. neporušil zákon a podal informáciu tretej strane, do
dnešného dňa by o danej skutočnosti nikto nevedel.

4.11. K bodu 5.1.3 rozsudku uviedla, že skutočnosti k nemu boli vysvetlené pri svedkovi p. K.. Pri
tomto bode súd vôbec nezohľadnil skutočnosti, na ktoré poukazovala pri žalobe, z tohto dôvodu na ne
opätovne poukazuje: Po vydaní stavebného povolenia Stavebným úradom mesta Nitra už patrila budova
školy Rímskokatolíckej cirkvi Sídelná kapitula Nitra, Námestie Jána Pavla II. X, F., PSČ 950 50. Z tohto
dôvodu bolo hlavne v kompetencii Sídelnej kapituly Nitra, aby zariadila kolaudáciu danej triedy. Vnútorné

priestory triedy boli dokončené 20.11.2019, kedy triedu slávnostne požehnal zriaďovateľ A. A. K. a
duchovný správca G. C. O.. Trieda nebola dokončená zvonku, preto nebolo možné urobiť kolaudáciu.
Od 16.03.2020 bolo prerušené až do odvolania vyučovanie na ZŠ, z tohto dôvodu dňa 23.03.2020 bol
zakúpený zatepľovací materiál na triedu a bolo uskutočnené zateplenie a nanesenie fasády, pretože sav škole nepohybovali deti a tým pádom neboli ohrozené dokončením dostavby triedy. V našej krajine
trval núdzový stav od 16. marca do 14. júna 2020. Z tohto dôvodu boli obmedzené možnosti riešenia
kolaudácie. V škole museli byť dodržiavané od prepuknutia Covid 19 špeciálne opatrenia, kde prístup

do školy bol pre cudzie osoby zakázaný. Tiež od 01.10.2020 začal opätovne platiť núdzový stav v našej
republike a platil až do 14.05.2021. Napriek vyššie uvedeným prekážkam urobiť kolaudáciu kontaktovala
viac krát ekonóma Biskupstva Nitra ako zástupcu majiteľa budovy, ktorý bol tiež na obhliadke budovy
školy a vedel, že trieda nie je skolaudovaná. Bolo to však jedine v ich kompetencii, aby bola trieda
skolaudovaná. Ak sa niekto dopustil priestupku, nebola to ona . Vzhľadom na okolnosti nemožno takéto

niečo posudzovať ako závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov.
4.12. K bodu 5.1.4 rozsudku uviedla, že nebolo brané do úvahy vyjadrenie svedkýň p. O. a
p. J., ktoré sa vyjadrili, že p. O. sa viac krát vyjadril, že jej hovoril, aby zástupcu z funkcie odvolala.
Riaditeľ DŠU p. K. jej dal súhlas na osobnom stretnutí na fare v Jelšovciach . Zámerne ju neupozornil,
že potrebuje od neho písomný súhlas, aby to neskôr mohol použiť na jej odvolanie. Pri odvolávaní
zástupcu riaditeľky bolo dôležité dodržať príslušný zákon a skutočnosti, ktoré boli uvedené v Štatúte

školy boli zo strany oboch spomínaných, či už duchovného správcu, alebo zriaďovateľa, dodržané.
Súhlas zriaďovateľa mohol byť doplnený aj dodatočne, určite sa v tomto prípade nejedná o závažný
priestupok, za ktorý sa odvoláva riaditeľka školy .
4.13. K bodu 5.1.5. rozsudku uviedla, že je vysvetlený pri svedkyni M. P..
4.14. K bodu 5.1.6 rozsudku uviedla, že je nesprávne poukázané na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre,

nakoľko dôvod pojednávania bol až potom ako už nebola riaditeľkou školy. Z akého dôvodu je braná do
úvahy táto skutočnosť, keď mala nastať až potom, keď bola odvolaná z funkcie riaditeľky školy. V tomto
bode nebolo brané do úvahy vyjadrenie svedkov O., J., K., ktorí jasne poukázali na to, že ku žiadnemu
šikanóznemu správaniu zo strany riaditeľky školy neprichádzalo.
4.15. K bodu 5.1.7 rozsudku uviedla, že uskutočňovanie výberových konaní v rozpore so štatútom školy

k uvedenému bodu nie sú žiadne dôkazy, no napriek tomu zo strany súdu prišlo k jeho zamietnutiu.
4.16.Vbode,kdemalaznemožniťpodanieprojektukzískaniugrantuodZSE,uviedla,žejasnevysvetlila
vo svojej žalobe, že o tom, aký projekt chcela p. Q. podávať, sa dozvedela až zo svojho odvolania z postu
riaditeľky školy. A. Q. uvedený projekt s ňou vôbec nekonzultovala, len sa sťažovala zriaďovateľovi, ktorý
ju k danej veci vôbec nevypočul, ale ju rovno za to odvolal z funkcie.

4.17. K bodu 6.1. rozsudku rozsudku uviedla, že v priloženej zápisnici sú nezrovnalosti, napríklad na
prvej strane zápisnice, je podpísaný p. U., ktorý podpísal súhlas s mlčanlivosťou k zasadnutiu rady školy
a následne na druhej strane už nie je uvedený ako člen rady školy a tiež nie je uvedený predseda rady
školy. Napriek tomu bol na druhej strane zápisnice podpísaný. V zápisnici chýba bod odvolania, že mala
znemožniť podania projektu, grantový program – výnimočné školy, vypísaný Nadáciou ZSE. Napriek

uvedeným skutočnostiam ju považoval súd za relevantnú.

5. Žalovaná podala písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne. Uviedla, že vyjadrenie nenadväzuje na
odvolanie a jej vyjadrenie k odvolaniu. Nie je zrejmé, či žalobkyňa doplnila dôvody odvolania, pretože
forma a obsah vyjadrenia sú komentovaním jednotlivých dôvodov rozsudku. Žalobkyňa komentovala

rozsudok v jeho bodoch 3.2. až 3.10., ktoré obsahuje len stručné zhodné tvrdenia strán a vykonaných
dôkazov. K námietkam zvukovej nahrávky uviedla, že žalobkyňa mohla použiť svoju obranu pred súdom
prvej inštancie. Tvrdenie, že v dochádzkovej knihe nie je uvedené, že školník chodil pracovať na jej
dom počas pracovnej doby, je irelevantné. Žalobkyňa priznala, že uvedený skutok sa stal. Z funkcie
nebola odvolaná pre spreneveru. Vykonané dokazovanie svedčí v jej neprospech, že faktúry za materiál

na jej rodinný dom boli vystavené na účet školy. V ostatných bodoch žalovaná v podstate zotrvala na
dôvodoch vyjadrenia k odvolaniu.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti

§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k názoru, že
odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil
z neho správny právny záver. Preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny

potvrdil. Vzhľadom k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku ako i jeho dôvodov, odvolací
súd nepovažuje za potrebné opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom
rozsudku, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa
správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď

na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a v
neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu
zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen

zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté
konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací
súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a
dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným
úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie

§ 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania.
Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je
odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len
vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred
súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

10. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd

prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec právne
posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh
konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobkyňa sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu
prvéhostupňanestotožňuje,neznamená,žejehozdôvodnenienezodpovedápožiadavkám,ktorénatúto
časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

11. Žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozsudku, porušenie práva na spravodlivý súdny proces.
Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu , je zásah súdu do práva na spravodlivý proces
a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou
uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť
fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou
tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na
spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj
porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo
na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávanýmdôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie
rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a
na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia

spravodlivosti).

12. Žalobkyňa namietala nedostatok riadneho odôvodnenia (nepreskúmateľnosť) a
arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu i
keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym

procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné
práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, v prejednávanej veci o
taký prípad nešlo. Odvolaním napádaný rozsudok totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval súd prvej
inštanciezarozhodujúci,stanoviskástránsporukprerokúvanejveci,výsledkyvykonanéhodokazovania,
rozhodujúceskutočnosti,nazákladektorýchvyvodilsvojeprávnezáveryvysvetlenévodôvodnení.Preto
námietka žalobkyne nie je daná .Odvolací súd preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

13. Podľa § 380 CSP (ustanovenia zákona výslovne nadpísaného „Viazanosť odvolacími dôvodmi“)
odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (odsek 1) a na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok,
prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2).

14. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

15. Podľa § 365 ods. 1 CSP (tu inak ustanovenia nazvaného „Odvolacie dôvody“) odvolanie možno

odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 3 rovnakého zákonného ustanovenia odvolacie
dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

16. Z práve odcitovaných ustanovení vyplýva, že súčasťou aktuálnej úpravy odvolacieho konania
v podmienkach civilného sporového procesu, založenej na princípe neúplnej apelácie, je povinnosť
odvolateľa v odvolaní vymedziť (sformulovať) – ako jednu zo zákonných náležitostí odvolania – dôvody,

pre ktoré sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne (pre ktoré dôvody zákonodarca už
tradične používa pomenovanie „odvolacie dôvody“). Odrazom splnenia si takejto povinnosti odvolateľa
a vyhodnotenia jeho odvolania odvolacím súdom za vecne prejednateľné (rozumej bez vád brániacich
vecnému vyriešeniu odvolaním nastoleného problému) je potom viazanosť odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi, ktorou zásadne treba rozumieť možnosť odvolacieho súdu zaoberať sa v konaní o odvolaní

výlučne tými dôvodmi, ktoré odvolateľ v odvolaní uviedol. Jedinou zákonom pripustenou výnimkou
z tohto pravidla je prihliadanie odvolacím súdom ex officio (z tzv. úradnej povinnosti súdu a aj bez
namietania odvolaním) na existenciu vád týkajúcich sa procesných podmienok. Úprava výnimky tu má
pritom svoju logickú príčinu v potrebe zamedzenia stavu, pri ktorom by mal odvolací súd povinnosť
ponechaťbezpovšimnutiaajprípadytýchnajzávažnejšíchprocesnýchnedostatkov,brániacichspravidla

vydaniu nielen formálne, ale aj materiálne právoplatného a ďalej nespochybniteľného súdneho
rozhodnutia, ktoré by sa následne mohlo stať aj vykonateľným.

17. Zákonnú úpravu taxatívneho výpočtu uplatniteľných odvolacích dôvodov nejde korektne
interpretovať tak, že by jej zodpovedala (mala byť postačujúcou) či už reprodukcia jednotlivých (resp.

za určitých okolností aj všetkých) častí ustanovenia § 365 ods. 1 CSP alebo len púhe odkazy na
jednotlivé písmená paragrafu, teda aj bez vecného vymedzenia rámca, v ktorom sa odvolateľ pri svojich
úvaháchozaťaženíkonaniapredsúdomprvejinštancieurčitounesprávnosťoupohybuje.Ajtutotižtreba
vychádzať z leitmotívu rekodifikácie civilného sporového procesu, ktorým je posilnenie zodpovednostistrán sporu za jeho výsledok, spojené s vykázaním súdu do roly mu prináležiacej, teda do
roly istého arbitra stojaceho nad stranami, ktorému principiálne neprináleží niektorej strane pomáhať.
Práve preto je nevyhnutné trvať aj na tom, aby odvolateľ úmerne povahe ním uplatneného odvolacieho

dôvodu uviedol, v čom konkrétne má spočívať tvrdená a zákonom len v rovine zovšeobecnenia
pomenovaná nesprávnosť (či už týkajúca sa procesných podmienok alebo procesnej stránky veci
v širšom slova zmysle, kvality a podloženosti skutkových zistení a/alebo prípadných dosiaľ nevyužitých
a stále využiteľných rezerv v prostriedkoch procesného útoku, resp. obrany alebo právneho posúdenia
veci). Záujem na opačnom výklade by totiž nezodpovedal založeniu civilného sporového procesu na

prejednacej zásade, ale znamenal návrat k vyšetrovacej zásade nútiacej súd hľadať všetko, čo môže
strane sporu (jednej i druhej bez ohľadu na jej prípadnú nečinnosť) pomôcť.

18. Odvolateľka zastúpená advokátom - síce formálne namietala existenciu nesprávneho zistenia
skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci , obsahovo ale ničím nevysvetlila, o aký
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav má ísť - v čom spočíva, resp. ktorý právny

predpis nepoužil súd správne alebo ktorý nesprávne interpretoval alebo ktoré nesprávne závery vyvodil
zo správnych skutkových záverov. Pre zákonu zodpovedajúce uplatnenie odvolacieho dôvodu nie je
postačujúce, aby odvolateľ v odvolaní len označil niektorý z odvolacích dôvodov uvedených v
§ 365 ods. 1 CSP (napríklad tým, že poukáže na jeho zákonné označenie - ustanovenie zákona alebo
odcituje jeho text). Citovanému ustanoveniu zodpovedá a ním uloženej osobitnej náležitosti odvolania

vyhovuje len také odvolanie, v ktorom sa uvádza, z konkrétne ktorých dôvodov sa napáda rozhodnutie
súdu. Predpokladom toho je, že odvolateľ popíše (špecifikuje) okolnosti, z ktorých usudzuje, že
určitý odvolací dôvod je daný, že teda aj dostatočne konkrétne uvedie, v čom vlastne vidí nesprávnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ak odvolateľ podáva odvolanie z dôvodu uvedeného v § 389 ods. 1
CSP, nestačí preto len poukázanie na paragrafové označenie (alebo odcitovanie textu) tohto zákonného

ustanovenia;nevyhnutnounáležitosťoujevtakomtoprípadesamotnévlastnévymedzenie,t.j.uvedenie,
ktorý právny záver a z akých dôvodov nepovažuje odvolateľ za správny. Pokiaľ v odvolaní chýba táto
(osobitná) náležitosť, nie je (vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu uplatneným odvolacím dôvodom)
vymedzený obsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté
odvolaním nie je možné preskúmať z hľadiska opodstatnenosti takto „uplatneného“ odvolacieho dôvodu.

Ustanovenie § 363 CSP upravuje náležitosti odvolania, medzi ktoré patrí uviesť dôvody odvolania,
z ktorých odvolateľ považuje rozhodnutie na nesprávne. Možno to chápať ako povinnosť tvrdenia pre
odvolacie konanie. Dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie
odvolania, je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolacích dôvodov, než ktoré odvolateľ
uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať, a ak

by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať ( viď Veľký komentár CSP k § 363 strana
1385,1386) . Dovôdy odvolania môže odvolateľ doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Treba totiž rozlišovať medzi dopĺňaním odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 3 CSP a dopĺňaním
odvolania o chýbajúce náležitosti v zmysle § 373 ods. l CSP. Kým zmena alebo dopĺňanie odvolacích
dôvodov prichádza do úvahy len u odvolania spĺňajúceho túto náležitosť (teda pokiaľ ide o túto

náležitosť u tzv. „bezvadného odvolania“), a to len do uplynutia odvolacej lehoty, doplnenie odvolania
o chýbajúce odvolacie dôvody je odstraňovaním vady odvolania. Pre odstraňovanie takejto vady platí,
že súd naň nevyzýva (§ 373 ods. 1 veta druhá CSP). Pre odvolateľa to znamená procesné riziko, že
súd prvej inštancie bez toho, aby ho vyzýval na odstránenie uvedenej vady, môže po uplynutí lehoty
na podanie odvolania bezodkladne predložiť vec odvolaciemu súdu a ten môže bezodkladne rozhodnúť

o odmietnutí odvolania podľa § 386 písm. d/ CSP, resp. odvolanie prejednať podľa § 380 ods. 2 CSP.
Nevyzývanie na odstránenie označenej vady však neznamená, že odvolateľ ju nemôže odstrániť sám z
vlastnej iniciatívy, a to prípadne aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania do rozhodnutia o odvolaní. Zo
žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva zákaz, resp. nemožnosť strany takto postupovať. Neprípustnosť
odstránenia vady odvolania z vlastnej iniciatívy nemožno vyvodiť ani z § 365 ods. 3 CSP, pretože, ako

už bolo uvedené, toto ustanovenie na procesnú situáciu vadného odvolania nedopadá. Nemožno ho
vyvodiť ani z ustanovenia § 380 ods. 1 CSP o viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, lebo
táto viazanosť prichádza do úvahy, len keď odvolanie obsahuje odvolacie dôvody, prípadne, ak je vada,
spočívajúca v ich absencii, odstránená. Pokiaľ by Civilný sporový poriadok sledoval zámer neumožniť
strane z vlastnej iniciatívy odstrániť vadu odvolania, spočívajúcu v absencii odvolacích dôvodov, aj po

uplynutí odvolacej lehoty, mal byť v ňom tento zákaz výslovne alebo aspoň dostatočne jasne vyjadrený.
Mohlo sa tak stať napr. formulovaním pravidla, že na odstránenie takejto vady odvolania po uplynutí
odvolacej lehoty súd neprihliada (obdobne ako v § 52 ods. 2 veta druhá, § 53, § 125 ods. 2 a v § 128
ods. 3. CSP). Ak takáto úprava v CSP nie je, nemôže byť táto skutočnosť interpretovaná vneprospech strany, teda spôsobom zhoršujúcim jej procesné postavenie. Pre správanie sa fyzických
a právnických osôb vo vzťahu k orgánom štátu platí princíp spočívajúci v zásade „čo nie je zakázané,
je dovolené“. Tento princíp vychádza z priority slobody a znamená, že pokiaľ zamýšľané správanie sa

fyzických alebo právnických osôb nie je právne upravené, t. j. nie je ani zakázané, ani dovolené, platí,
že tieto subjekty môžu konať slobodne podľa uvedenej zásady. Smú sa teda správať podľa vlastného
uváženia, ak prameň práva prijatý v súlade so zásadami materiálneho právneho štátu im neurčil
povinnosť správať sa spôsobom za určených podmienok.

19. Žalobkyňa v úvode odvolania uviedla, že odvolanie podáva v zmysle ustanovenia § 365 ods.1 , písm.
b),e), f), h) CSP.

20. K nesprávnemu procesnému postupu , ustanoveniu § 365 ods. 1 písm. b) sa odvolací súd vyjadril
vyššie.

21. Žalobkyňa namietala nevykonanie ňou navrhnutého dokazovania (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP). V
odvolaní neuviedla, aké dokazovanie súd prvej inštancie nevykonal a ako by dané dokazovanie malo
vplyv na vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav.

22. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobkyňa namietala nenaplnenie dôvodu odvolania podľa § 3

ods. 7 písm. c) zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, nedodržania predpísaného
postupu pri jej odvolávaní vyžadujúci ustanovenie § 3 ods. 9 citovaného zákona, rozpoluplnosť výpovedí
svedkov a posúdenie dôvodov odvolania ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa týmto
vymedzila svoje odvolacie dôvody, preto odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené ,sa nezaoberal
doplnením dôvodov odvolania o ďalšie dôvody uvedené po uplynutí odvolacej lehoty.

23. Podľa § 3 ods. 7 písm. c) zákona č. 596/2003 Z .z. účinného v čase odvolania žalobkyne z funkcie
riaditeľky školy, zriaďovateľ odvolá riaditeľa za závažné porušenie všeobecne záväzných právnych
predpisov ( § 9 a 10 zákona č. 522/2003 Z.z.).

24. Podľa § 3 ods. 9 citovaného zákona, ak zriaďovateľ odvoláva riaditeľa podľa § 7 písm.
b) a c) a odseku 8 písm. b) a c), vyžaduje sa vyjadrenie príslušnej rady školy. Ak príslušná rada školy
nepredloží vyjadrenie zriaďovateľovi do 15 dní od doručenia žiadosti o vyjadrenie, zriaďovateľ
môže riaditeľa odvolať aj bez vyjadrenia príslušnej rady školy.

25. Žalobkyňa namietala neudelenie súhlasu rady školy s jej odvolaním. Uvedený súhlas bol daný
radou školy 07.10. 2021, čo uviedla žalovaná v odvolaní z funkcie žalobkyne. Žalovaná predložila
vyjadrenie rady školy odporúčajúce odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky školy a uvedená skutočnosť
bol potvrdená výpoveďami svedkov. Preto odvolací dôvod žalobkyne v tejto časti nie je daný.

26. Žalobkyňa namietala posúdenie dôvodov odvolania z funkcie, pretože neporušila všeobecne
záväzné právne predpisy a porušenia nie je možné kvalifikovať ako závažné. Rozlišovanie právnych
predpisov, ktoré sa považujú za všeobecne záväzné právne predpisy, iných záväzných aktov, rôznych
odporúčaní, usmernení je pre riaditeľa školy veľmi dôležité. Podľa § 5 ods. 2 písm. d) zákona
č. 596/2003 Z. z. riaditeľ zodpovedá za dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktoré súvisia s predmetom činnosti školy alebo školského zariadenia. Tejto zodpovednosti sa riaditeľ
nemôže zbaviť s odôvodnením, že predpisy nepoznal. Aj pre riaditeľa školy, školského zariadenia
platí stará zásada platná už z čias rímskeho práva: „ingnorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje). Táto zásada je v podmienkach slovenskej legislatívy vyjadrená v ustanovení § 15
zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 400/2015 Z.
z.“). Všetko, čo bolo v Zbierke zákonov vyhlásené, sa dňom vyhlásenia stáva známym každému, koho
sa to týka. V zmysle § 3 ods. 7 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. zriaďovateľ odvolá riaditeľa
za závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Pre riaditeľa je preto veľmi dôležité
zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov v škole, resp. v školskom zariadení. V súlade s § 1 ods. 1

zákona č. 400/2015 Z. z. sa za všeobecne záväzné právne predpisy považujú:
§ Ústava Slovenskej republiky,
§ ústavné zákony,
§ zákony,§ nariadenia vlády,
§ vyhlášky a opatrenia ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných orgánov štátnej
správy a Národnej banky Slovenska.

Právne predpisy sa vyhlasujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorá je verejne dostupná na
internetovom portáli Slov-Lex. Je oficiálna internetová stránka Ministerstva školstva, vedy, výskumu
a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“), kde sa nachádza sekcia legislatíva
a v rámci nej regionálne školstvo. Tam sú uvedené právne predpisy vzťahujúce sa na regionálne
školstvo v členení na zákony, nariadenia vlády a vyhlášky ministerstva školstva. Základnou podmienkou

odvolania z funkcie je preukázanie, že došlo k porušeniu právnych predpisov závažným spôsobom.
Povinnosťou riaditeľa školy je povinnosť dodržiavať všeobecné právne predpisy, pracovnú disciplínu,
ktorá spočíva v plnení povinností ustanovených právnymi predpismi, pracovným poriadkom,
pracovnou zmluvou alebo pokynmi nadriadeného. Ak má byť porušenie všeobecne záväzných právnych
predpisov právne postihnuteľné ako dôvod na odvolanie z funkcie, musí byť porušenie týchto právnych
predpisov zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce

nedefinuje, čo pokladá za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Je možné ho považovať za
právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých
hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechali zamestnávateľovi, aby podľa
vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého
vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Pri posúdení, či zamestnanec porušil pracovnú

disciplínu menej závažne alebo závažne, zákon nevymedzuje, z akých hľadísk mal zamestnávateľ
vychádzať. Vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od jeho úvahy,
ktorý tak môže pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť na osobu zamestnanca,
na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za
ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu

porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre
zamestnávateľa, na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu, a pod.

27. Ustanovenie § 3 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z.z. odkazuje len príkladmo na niektoré zákony,
napr. na § 47 zákona č.303/1995 Z.z., zákon č. 314/2001 Z.z. Žalobkyňa namietala vyhodnotenie

porušenia pracovnej disciplíny ako závažné. Opomenula, že došlo k odvolaniu z funkcie pre 8
porušenípracovnejdisciplíny.Prenaplneniezávažnéhoporušeniapracovnejdisciplínypostačujedanosť
jedného dôvodu. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa závažne porušila povinnosti vyplývajúce
jej z funkcie riaditeľky školy opakovane. Bolo preukázané vyučovanie v neskolaudovanej triede, nákup
stavebného materiálu na jej dom na účet školy, práca školníka na jej dome počas pracovnej doby,

svojvoľné odvolanie zástupcu riaditeľa školy, porušovanie smerníc o čerpaní náhradného voľna…
Uvedené porušenia vzhľadom na postavenie žalobkyne ako riaditeľky školy majúcej byť príkladom
v dodržiavaní pracovnej disciplíny, poriadku, zákonov a najmä zákonov vzťahujúcich sa na oblasť ňou
riadenou je potrebné považovať za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov závažným
spôsobom. Žalovaná v odvolacom prejave podrobne zdôvodnila, že vykonávanie práce

školníkom na dome žalobkyne školníkom považovala za porušenie § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce
a § 19 zákona o rozpočtových pravidlách. Rovnako vystavovanie faktúr na stavebný materiál na dom
žalobkyne považovala za porušenie čl. 5 Zákonníka práce a § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Žalovaná upozornila žalobkyňu na závažné porušenie pracovnej disciplíny z uvedeného dôvodu listom
zo dňa 20.09.2021. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovanej. Rovnako sa stotožnil s odôvodnením

vyučovania v neskolaudovanej triede a porušením § 76 ods. 1 Stavebného zákona a
porušením § 6 IV časti štatútu školy pri odvolávaní zástupcu riaditeľa školy. Žalobkyňa sa bránila v časti
porušovania smernice o čerpaní náhradného voľna zamestnancov, že uvedená agenda nepatrila do jej
kompetencie. Ako riaditeľka školy zodpovedala aj za túto oblasť, preto jej námietka je nedôvodná. Bolo
preukázané, že k porušeniu smernice o čerpaní náhradného voľna došlo. Žalobkyňa sa bránila dôvodom

mobbingu a bossingu. Odvolaná bola z funkcie 14.10.2021.Súd prvej inštancie druhým rozhodnutím
nariadil neodkladné opatrenie pod č.k. 17C/10/2020 zo dňa 17.01.2023, Krajský súd v Nitre uznesenie
potvrdil.Zobsahuneodkladnéhoopatreniavyplýva,žežalobkyňabolaodvolanázfunkcieriaditeľkyškoly
aj z dôvodu mobbingu a bossingu. Je zrejmé, že po odvolaní z funkcie riaditeľky školy pokračovala vo
svojom správaní, z toho dôvodu bolo vydané neodkladné opatrenie. V konaní bola predložená sťažnosť

zamestnancom školy, podpísalo ju 7 zamestnancov. Žalobkyňa navrhla k danej skutočnosti vypočuť
svedkov. Svedkyňa L. G. uviedla, že bola svedkyňou nevhodného správania žalobkyne ako riaditeľky
školy, riešila sa nepriaznivá atmosféra v škole ohľadne viacerých sťažností zamestnancov. Svedkyňa M.
N. D. P. sa k danej téme vyjadrila iba okrajovo. Uviedla, že mala sama kanceláriu, nikdy nebola svedkomšikanózneho správania žalobkyne, vedela o tom sprostredkovane, ľudia sa jej sťažovali na spôsob
komunikácie medzi riaditeľkou a zamestnancami. Svedok G. C. O. uviedol, že situácia v škole bola
napätá pre nezhody žalobkyne a zástupcu riaditeľa školy, žalobkyňu upozornil aby nehrala hru, ktorej

nerozumie, čo sa týka nejakých vzťahov a intríg. Žalovaná podrobne zdôvodnila preukázanie správania
žalobkyne. Pokiaľ by nedochádzalo z jej strany k nevhodnému správaniu z pozície riaditeľky školy,
nebolo by predmetom opakovaného rokovania rady školy. K posledným dôvodom odvolania žalobkyne
z dôvodu výberových konaní v rozpore so štatútom školy súd prvej inštancie založil rozhodnutie na
výpovedi svedka G. A. K. a znemožnenie grantového projektu mailom zodpovednej zamestnankyne

na vypracovanie projektu. Aj tieto vyhodnotil ako závažné porušenie všeobecne záväzných predpisov.
Žalobkyňa prítomná na pojednávaní k jeho výpovedi ohľadne oboch bodov nevzniesla žiadne námietky.

28. Žalovaná počas celého konania namietala naliehavý právny záujem žalobkyne na danom určení
z dôvodu, že žalobkyňa skončila pracovný pomer a uplynuli jej premlčania lehoty na uplatnenie
finančných nárokov. V pracovnom práve nie je osobitne upravený režim premlčania, v súlade s § 1 ods. 4

Zákonníka práce sa preto použijú ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§
100 ods. 1 Obč. zákonníka).

29. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Obč. zákonníka). Premlčaním v zmysle citovaného
ustanovenia § 100 ods. 1 Obč. zákonníka sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého
nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Použitie námietky premlčania má za následok
zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho

premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Právo veriteľa a povinnosť dlžníka nezaniká,
právo sa len oslabuje tým, že ho nemožno úspešne vymôcť, ak dlžník namietne premlčanie. Právo
na náhradu škody podľa § 177 a nasl. ZP sa premlčí v subjektívnej lehote dvoch rokov, odkedy sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa § 222 ZP sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej lehote a trojročnej objektívnej lehote.

30. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o naliehavom právnom záujme žalobkyne
na určení neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľky školy, pretože preukázala spornosť právneho
vzťahu, bez takého určenia by jej právo zostalo neisté. Je irelevantné, že následne došlo ku skončeniu
pracovného pomeru dohodou. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutia NS SR 5 Cdo 235/2011

z 18.12.2012, 2 Cdo 178/2004 z 28. 02.2005, 3 Cdo 7/2006 z 26.10.2006, 5 Cdo 253/2007 z 25.02.2009
v ktorých najvyšší súd považoval za daný naliehavý právny záujem v konaniach o určenie neplatnosti
odvolania z funkcie. Námietka žalovanej, že všetky nároky žalobkyne sú premlčané, nespôsobuje zánik
nároku žalobkyne, len jeho oslabenie.

31. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobkyni z dôvodu, že bola v odvolacom konaní úspešná. O výške trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

32.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

TO-11Cpr/22/2021

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).