Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 15, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621201595
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1621201595.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: Slovenská kancelária

poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenej: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXXX/X, D., 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, G., o zaplatenie 2 737,05 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 2 737,05 € spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 737,05 € od 1.3.2020 až do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobkyni voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní túto náhradu žalobkyni zaplatiť spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.6.2021 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným 1/ a 2/,
aby jej zaplatili spoločne a nerozdielne sumu 2 737,05 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2 737,05 € od 1.3.2020 do zaplatenia. V žalobe uviedla, že je v súlade s čl. 1 bod 3
smernice EP a Rady č. 2009/103/ES Národnou kanceláriou Systému zelenej karty. Kancelária Systému
zelenej karty v krajine miesta nehody garantuje odškodnenie poškodeným, ktorým bola spôsobená

škoda prevádzkou motorových vozidiel z iného štátu Systému zelenej karty. Mechanizmus fungovania
členských kancelárií Systému zelenej karty je upravený mnohostrannou dohodou Internal Regulations.
V súlade s čl. 5.1 Internal Regulations, kancelária krajiny, v ktorej má motorové vozidlo (prevádzkou
ktorého bola spôsobená škoda) trvalé stanovište, je povinná refundovať náhradu, ktorú kancelária
v krajine nehody vyplatila v súvislosti so spôsobenou škodou. Žalobkyňa je v súlade s čl. 10 ods. 1
smernice EP a Rady č. 2009/103/ES orgánom povereným náhradou škody v prípade škody spôsobenej
nepoisteným vozidlom – poistný garančný fond (§ 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.). Žalovaná 1/

je držiteľom motorového vozidla značky H. s EČV: D., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda
a žalovaný 2/ je vodičom tohto motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Ďalej
žalobkyňa uviedla, že dňa 9.10.2019 bola motorovým vozidlom H. s EČV: D. v dôsledku dopravnej
nehody spôsobená v Rakúsku škoda na motorovom vozidle značky B. s EČV: F., ktorého držiteľom bola
v tom čase F. I. J. C. a škoda na zdraví poškodenému F. I. J. C.. Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá
odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola Verband der
Versicherungsunternehmen Österreichs (Rakúsko). Táto svoje nároky uplatnila u žalobkyne v súlade

s čl. 5.1 Internal Regulations. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., vznikla žalobkyni v zmysle ustanovenia
§ 24 ods. 2 spomínaného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondupoistnéplneniezaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Žalobkyňaposkytladňa29.1.2020
poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 3 131,25 €, z ktorého suma vo
výške 394,20 € predstavuje poplatok systému zelenej karty, na ktorý si žalobkyňa nárok neuplatňuje.

Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. si žalobkyňa listom z 31.1.2020 uplatnila právo na náhradu
poistného plnenia voči žalovaným 1/ a 2/ vo výške 2 737,05 €. Vyzvala ich, aby dlžnú sumu uhradili do
29.2.2020. Žalobkyňa splnila svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 381/2001 Z.z. tým, že uhradila
poškodenému škodu. Tým, že žalovaná 1/ nesplnila svoju zákonnú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z.z., vznikol žalobkyni voči žalovaným 1/ a 2/ oprávnený nárok na základe § 24 ods.

7 spomínaného zákona, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky motorového vozidla. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná 1/ zodpovedá podľa § 427
Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky motorového vozidla a žalovaný 2/ podľa § 420 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú
porušením právnej povinnosti. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že v súlade s Dohovorom o práve
použiteľnom na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod č. 130/1976, rozhodným

právom pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody sú vnútorné predpisy
štátu, na území ktorého došlo k nehode (č.l. 1 a čl. 3 tohto dohovoru). Žalobkyňa do dnešného dňa
neeviduježiadneúhradyžalovaných1/a2/.Žalovanásumatakpredstavuje2737,05€spríslušenstvom.

2. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedla, že dňa 5.10.2018 predala auto H. H. s EČV: D. pánovi

D. G., bytom C.. V prílohe zasiela kúpnopredajnú zmluvu s týmto pánom. S tým, že auto sa predávalo
na náhradné diely s chybou prevodovky. S pánom G. sa dohodla, čo je aj v zmluve spomenuté, že
auto prepíše do 7 dní na seba. Pri prevzatí auta bola dohoda, že auto prepoistí na seba a prinesie
splnomocnenie. Po týždni sa začal vyhovárať na rôzne problémy ako financie, choroba, práca atď.
Po mesiaci, keď mu telefonovala, zaslal fotografiu poistky, ktorá bola elektronicky zriadená, doklad

o tom nemá. A že auto odhlási do 3 dní na seba, tvrdil jej, že auto je nepojazdné, nakoľko použil
súčiastky na svoje auto. Po ďalšom kontaktovaní až doteraz je jeho mobil nedostupný, na adrese jej
bolo povedané, že sa tam nenachádza. Nechcela to riešiť trestným oznámením, nakoľko je to bratov
kamarát a boli v domnienke, že auto je nepojazdné, rozobraté. Bola uvedená do omylu, nakoľko sa do
týchto vecí nevyzná, a nemala čas riešiť, kde sa auto v skutočnosti nachádzal. Vôbec ju nenapadlo, že

auto spojazdnil a dal tretej osobe do užívania, alebo ho predal, o tejto skutočnosti nevedela dodnes.
Toho pána D. E. vôbec nepozná až z výzvy súdu sa dozvedela, že dňa 9.10.2019 spôsobil haváriu.
Pričom sám uvádza, že auto mal zapožičané, tak nech sa pán E. vyjadrí, od koho si auto H. H. zapožičal.
Bola uvedená do omylu, ale priznáva, že to mala v tom čase riešiť radikálnejšie. Nakoľko v tom čase
bola samoživiteľka s dvomi deťmi, mala iné starosti a verila pánovi G.. Bude čakať na vyjadrenie súdu,

nakoľko zvažuje podať trestné oznámenie na pána G. za uvedenie do omylu a auto dal do užívania tretej
osobe bez prepisu, poistenia a jej vedomia.

3. Žalobkyňa v replike voči vyjadreniu žalovanej 1/ uviedla, že k predmetnej dopravnej nehode došlo
na území Rakúska, a preto bolo plne v kompetencii rakúskych orgánov riešiť likvidáciu nárokov podľa

rakúskych právnych predpisov, a to v súlade s Dohovorom o práve použiteľnom pre dopravné nehody.
O právnom základe rozhodovali v posudzovanom prípade príslušné rakúske orgány a žalobkyňa
nebola oprávnená skúmať a posudzovať škodu, za ktorú bolo vyplatené poistné plnenie, nakoľko táto
vyplýva z rakúskeho práva a posúdila ju Rakúska kancelária poisťovateľov. Vzťahy medzi členskými
kanceláriami Systému zelenej karty sú upravené Internými pravidlami, pričom žalobkyňa v súlade s nimi

ručí za škody spôsobené prevádzkou vozidla s trvalým stanovišťom na území SR, a na ktoré v čase
nehody nebolo uzatvorené poistenie. Rakúska národná kancelária požiadala o refundáciu zo strany
žalobkyne až po tom, ako sama plnila poškodenému. Žalobkyňa sa nestotožnila s názorom žalovanej
1/, že dňa 5.10.2018 došlo k predaju vozidla, čo prezentovala na základe kúpnopredajnej zmluvy, ktorou
malo dôjsť k predaju predmetného vozidla osobe D. G.. V tejto súvislosti poukázala najmä na čl. IV

zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že vlastníctvo veci prejde z predávajúceho na kupujúceho:
a/ po prepise predmetu zmluvy uvedenom v čl. 1 tejto zmluvy z predávajúceho na kupujúceho, b/ po
zaplatení dohodnutej ceny uvedenej v čl. 2 tejto zmluvy. Ako vyplýva z predloženej zmluvy, jej účastníci
sa v súlade s § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodli, že vlastníctvo vozidla sa nadobúda až
úplným zaplatením kúpnej ceny. V konaní nie ja zatiaľ ničím preukázané, že vlastnícke právo k vozidlu

mala nadobudnúť iná osoba, nakoľko žalovaná 1/ uvedené dostatočne nepreukázala, a preto v tejto
časti svojej argumentácie neuniesla dôkazné bremeno. Povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu mala teda
žalovaná 1/ ako držiteľ, vlastník a prevádzateľ vozidla. V súlade s vyššie uvedeným mala žalobkyňa
za to, že tvrdenia žalovanej 1/ neboli v konaní preukázané, a preto je aj naďalej toho názoru, žežalovaná 1/ je zodpovedná za škodu v zmysle § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako držiteľ, vlastník
a prevádzateľ motorového vozidla. Žalobkyňa preto považovala nárok uplatnený podanou žalobu za
preukázaný a v celom rozsahu dôvodný

4. Žalovaná 1/ dupliku nepodala.

5. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 19.10.2019 o 20:15 hod. viedol motorové vozidlo
H. H. s EČV: D. v Hainburgu. Na kruhovom objazde došlo k dopravnej nehode, ktorú ale nezapríčinil
on. S vozidlom vošiel do kruhového objazdu a už keď sa nachádzal v kruhovom objazde, tak do

neho vošla vodička vozidla B. s EČV: F., čím sa dopustila porušenia dopravnej značky – daj prednosť
v jazde. Následne došlo ku kolízii vozidiel. O tom, že dopravnú nehodu zapríčinila vodička B., svedčia
aj poškodenia na vozidlách. Na vozidle B. boli poškodenia na zadnej ľavej strane a na vozidle H. H. boli
slabé poškodenia na pravej prednej strane. Rozsah a miesta poškodenia na vozidlách svedčia o tom,
že dopravnú nehodu zapríčinila vodička B. nedaním prednosti v jazde. Ak by nehodu zapríčinil on na
vozidle H. H., tak by boli poškodenia na vozidlách na opačných stranách. Privolaná policajná hliadka ho

na mieste vypočula a po opísaní ako sa nehoda stala, uznala, že vinníkom dopravnej nehody je vodička
B., čo nepoprela v čase dopravnej nehody ani vodička B.. Policajná hliadka nezdokumentovala dopravnú
nehodu dôkladne, len sa nás opýtali, ako sa to stalo, opísali si údaj z občianskeho preukazu a odišli
s tvrdením, že nás bude kontaktovať poisťovňa. Na mieste nehody nebola spísaná a stranami podpísaná
správa o nehode. O tom, že motorové vozidlo H. H. s EČV: D. nemalo v čase dopravnej nehody

uzatvorené povinné zmluvné poistenie sa dozvedel až z listu súdu. Motorové vozidlo mal zapožičané
a neuvedomil si potrebu kontrolovať, či má platné zákonné poistenie.

6. Žalobkyňa v replike voči vyjadreniu žalovaného 2/ uviedla, že k predmetnej dopravnej nehode
došlo na území Rakúska, a preto bolo plne v kompetencii rakúskych orgánov riešiť likvidáciu nárokov

podľa rakúskych právnych predpisov, a to v súlade s Dohovorom o práve použiteľnom pre dopravné
nehody.Oprávnomzákladerozhodovalivposudzovanomprípadepríslušnérakúskeorgányažalobkyňa
nebola oprávnená skúmať a posudzovať škodu, za ktorú bolo vyplatené poistné plnenie, nakoľko táto
vyplýva z rakúskeho práva a posúdila ju Rakúska kancelária poisťovateľov. Vzťahy medzi členskými
kanceláriami Systému zelenej karty sú upravené Internými pravidlami, pričom žalobkyňa v súlade s nimi

ručí za škody spôsobené prevádzkou vozidla s trvalým stanovišťom na území SR, a na ktoré v čase
nehody nebolo uzatvorené poistenie. Rakúska národná kancelária požiadala o refundáciu zo strany
žalobkyne až po tom, ako sama plnila poškodenému. Žalobkyňa zároveň poukázala na dokument
„Dopravná nehoda – potvrdenie“ Krajského policajného riaditeľstva Dolného Rakúska, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že vinníkom dopravnej nehody nebola poškodená, tak ako to uvádza vo svojom

vyjadrení žalovaný 2/, ale práve žalovaný 2/. Žalobkyňa preto považovala nárok uplatnený podanou
žalobu za preukázaný a v celom rozsahu dôvodný.

7. Žalovaný 2/ dupliku nepodal.

8. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 6.12.2023 uviedla, že sa
pridržiava podanej žaloby a následných písomných podaní. Považovala nárok za nesporný a v celom
rozsahu za preukázaný. Nad rámec doposiaľ uvedeného dodala, že v konaní nebolo preukázané, že by
prevádzkovateľom vozidla mal byť niekto iný ako žalovaná 1/. V kúpnej zmluve sa uvádza v čl. IV, kedy
prechádza vlastníctvo na kupujúceho, kde poukázala na § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nebolo

preukázané, že vlastnícke právo nadobudol kupujúci, keďže nebola zdokladovaná úhrada kúpnej ceny
a nedošlo ani k prepisu vozidla na kupujúceho v evidencii vozidiel, čo mal v zmysle kúpnej zmluvy
zabezpečiť predávajúci. Mala preto za to, že žalovaná 1/ má pasívnu legitimáciu v tomto konaní. Pokiaľ
ide o žalovaného 2/, zdôraznila, že z potvrdenia rakúskej polície jednoznačne vyplýva, že vinníkom
dopravnej nehody je žalovaný 2/. Poukázala na skutočnosť, že nebola oprávnená prehodnocovať nárok

na náhradu škody, ktorý bol vyhodnocovaný rakúskou kanceláriou poisťovateľov. Nemohla ani namietať,
že ide o plnenie bez právneho dôvodu, pretože dopravnú nehodu zavinila rakúska vodička a ani to,
ako by mali byť vykladané rakúske právne predpisy týkajúce sa zodpovednosti za škodu. Postupovala
v súlade s internými pravidlami. Pokiaľ žalovaný 2/ namietal, že nezodpovedá za dopravnú nehodu,
táto námietka mala byť riešená nie v tomto konaní, pričom platí prezumpcia správnosti zahraničných

správnych aktov a rozhodnutí. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 25Co/86/2020, ktorý v obdobnej veci dospel práve k takýmto záverom.9. Žalovaný 2/ na tom istom pojednávaní uviedol, že dopravnú nehodu nezavinil on, ale rakúska
vodička, čomu nasvedčujú aj poškodenia na vozidlách, keďže ona mu nedala prednosť v jazde na
kruhovom objazde. Privolaní policajti neurobili skoro žiadne úkony, iba sa ho spýtali na opis ako sa

to stalo. Lámanou angličtinou im vysvetlil, že mu vodička nedala prednosť v jazde, a preto došlo
k dopravnej nehode. Rakúska vodička na jeho otázku (lámanou angličtinou), či potrebuje privolať
zdravotnícku pomoc, odpovedala, že nie. Tým to policajti uzavreli, poslali ich domov a povedali, že ich
bude kontaktovať poisťovňa. Keďže za celú dobu nedostal žiadnu korešpondenciu na miesto trvalého
bydliska v tejto veci, nemal sa ako brániť, nevedel, čo sa deje. Auto mal požičané od D. G., ktorý mal byť

údajne kupujúcim tohoto vozidla od žalovanej 1/ a on ho uistil, že s autom je všetko v poriadku, čím bol
uvedený do omylu. Je pravda, že si technický stav auta dobre neskontroloval pred jazdou, ale mal za
to, že povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie k autu mal majiteľ vozidla, teda žalovaná 1/. Preto
v celom rozsahu žalobu odmietol. Na otázku súdu doplnil, že pri jednotlivých vjazdoch do predmetného
kruhového objazdu boli v čase dopravnej nehody umiestnené dopravné značky ukladajúce vodičom
povinnosť dať prednosť v jazde vozidlám nachádzajúcim sa na kruhovom objazde.

10. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uskutočnenom dňa 3.7.2024
doplnila, že žalovaná suma 2 737,05 € pozostáva zo sumy 1 500 €, ktorá predstavuje škodu na zdraví
(bolestné), ďalej zo sumy 109 €, ktorá predstavuje náklady na posudky vyhotovené znalcami z odboru
zdravotníctva, čiže sa taktiež jedná o škodu na zdraví a zvyšných 1 128,05 € predstavuje vecná škoda,

konkrétne náklady na opravu vozidla.

11. Žalovaný 2/ na tom istom pojednávaní na vysvetlenie toho, prečo poškodenie B. v ľavej zadnej
časti a H. na pravej prednej strane podľa neho preukazuje, že nehodu zapríčinila vodička B. nedaním
prednosti v jazde a prečo je toho názoru, že ak by nehodu zapríčinil on s vozidlom H., poškodenia by

boli na opačných stranách, uviedol, že jeho názor je, že keby vodička B. bola v kruhovom objazde skôr,
tak by do nej narazil zozadu alebo svojou strednou prednou časťou.

12. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uskutočnenom 16.7.2025 uviedla,
že podľa jej názoru je pasívna vecná legitimácia oboch žalovaných daná, vychádzajúc aj z prekladu

príslušných rakúskych právnych noriem. Pokiaľ ide o žalovanú 1/, nebol doložený žiaden doklad
o zaplatení kúpnej ceny, takže žalovaná 1/ bola povinná uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení,
keďže bola v tom čase držiteľkou vozidla. Pokiaľ ide o možnosti určitej liberácie zodpovednosti, ako
k tomu dochádza pri odovzdaní vozidla bez určitých bližších dojednaní, mala za to, že držiteľka vozidla
musela mať aspoň nepriamu vedomosť o tom, že vozidlo bude využívané. Aj vodič motorového vozidla

ho používal s vedomím pána G., a toto jeho užívacie právo je tak odvodené. Nikto v konaní netvrdil,
ani nepreukazoval zmluvné vzťahy medzi týmito stranami navzájom a ani samotné liberačné dôvody.
Žalovaní ani dnes túto možnosť nevyužili. Vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu
mala za to, že označila žalovanú 1/ ako držiteľku správne, pretože v konaní nevyšiel najavo opak
a zároveň s odovzdaním vozidla tretej osobe musí byť odovzdávajúcemu zrejmé, že takéto vozidlo je

možné prevádzkovať na cestnej komunikácii, teda je to umožnenie používania dopravného prostriedku
s vedomím držiteľa, hoc by išlo aj o nedbanlivostnú vedomostnú zložku. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, mala
za to, že tento v dostatočnej miere nepreukázal, že by dopravnú nehodu nezavinil, naopak jeho výpoveď
a nákres sa javia byť nevierohodné, pričom s odstupom času aj dochádzalo k určitým nezrovnalostiam
v otázke priebehu dopravnej nehody. V danom prípade rakúska kancelária poisťovateľov poverila jednu

z rakúskych poisťovní vybavením predmetnej poistnej udalosti, ktorá následne poškodenej poskytla
poistné plnenie. Žalobkyňa tejto poisťovni potom vzniknuté náklady refundovala. Navrhla preto žalobe
vyhovieť a priznať jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a výsluchom žalovaného

2/, pričom zistil tento skutkový stav:

14. Z výpisu z centrálnej evidencie motorových vozidiel (č.l. 30), že žalovaná 1/ bola od 16.12.2013
evidovaná ako držiteľ a od 11.9.2018 aj ako vlastník motorového vozidla značka H. H. s EČV: D.. Keďže
v časti zmena dokladov je v predmetnom výpise z evidencie uvedený dátum 21.9.2020, je zjavné, že

spomínaný stav trval ešte aj k 21.9.2020.

15. Z potvrdenia o dopravnej nehode vystaveného dňa 11.10.2019 Krajinským policajným riaditeľstvom
Dolné Rakúsko, vo veci vedenej ako ublíženie na zdraví z nedbanlivosti v cestnej premávke (č.l.66), vyplýva, že dňa 9.10.2019 o 20:15 hod. došlo v meste Hainburg an der Donau na Pressburger
Reichstrasse1,nakruhovomobjazdenaspolkovejcesteLB9kdopravnejnehode.Účastníkmidopravnej
nehody boli F. I. J. C. (ďalej len „F. C.“) s motorovým vozidlom B. B. s EČV: F. a žalovaný 2/ s motorovým

vozidlom H. s EČV: D.. V rámci opisu skutkového stavu polícia uviedla, že žalovaný 2/ viedol dňa
9.10.2019 o 20:15 hod. v 2410 Hainburg, Pressburger Reichstrasse 1, svoje vozidlo s EČV: D. na
kruhový objazd pred uvedenou adresou z ulice Krüklstrasse smerom na Wolfsthal. V tom istom čase
viedla F. C. svoje vozidlo s EČV: F. z centra mesta Hainburg po spolkovej ceste LB9 po uvedenom
kruhovom objazde smerom na Wolfsthal. Keď sa už F. C. nachádzala so svojim vozidlom na kruhovom

objazde, vošiel aj žalovaný 2/ svojim vozidlom na kruhový objazd. Keďže sa už F. C. so svojim vozidlom
nachádzala na kruhovom objazde a aj žalovaný 2/ vošiel svojim vozidlom krátko na to na rovnaký
kruhový objazd, kolidovalo vozidlo žalovaného 2/ prednou časťou na strane spolujazdca so zadnou
časťou vozidla F. C. na strane vodiča. Vznikla tým hmotná škoda na oboch zúčastnených vozidlách.
Na motorovom vozidle B. bol poškodený zadný nárazník na strane vodiča, zadná pneumatika a disk na
stranevodiča,atiežblatníkvzadunastranevodiča.NamotorovomvozidleH.bolpoškodenýnárazníkna

strane spolujazdca vpredu a svetlomet na strane spolujazdca vpredu. F. C. sa pri náraze ľahko zranila.
Obaja účastníci následne zastavili svoje vozidlá na neďalekej autobusovej zastávke.

16. Z listiny Dohoda o nákladoch na opravu z 19.1.2020, vypracovanej znalcom D. C. (č.l. 57), vyplýva,
že k škode na motorovom vozidla B. s EČV: F. došlo 9.10.2019. Zjavná škoda na obhliadanom vozidle

zahŕňala poškodenie zadnej časti s miestom nárazu vľavo, konkrétne bola pri náraze pretlačená ľavá
bočná stena, pretlačený a odretý ľavý zadný blatník a pretlačený ľavý zdaný podbeh. Oprava zahŕňala aj
doplnenie ľavého zadného disku a ľavej a pravej zadnej pneumatiky. Celkové náklady na opravu vrátane
DPH predstavovali sumu 1 128,05 €.

17. Z potvrdenia o ambulantnom ošetrení F. C. dňa 10.10.2019, vystaveného Krajinskou klinikou
Hainburg, oddelením úrazovej chirurgie (č.l. 64), vyplýva, že F. C. mala 9.10.2019 dopravnú nehodu,
nemala stratu vedomia, v čase vyšetrenia cítila nevoľnosť, bolesti hlavy, bolesti krčnej chrbtice a tlak
v očiach – pacientka musela nosiť Schanzov golier, boli jej predpísané lieky.

18. Z výstupu zo systému žalobkyne (č.l. 78) súd zistil, že k predmetnému motorovému vozidlu značky
H. H. s EČV: D., nebolo ku dňu dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

19. Listom z 25.11.2019 označeným ako „Odpoveď na žiadosť o potvrdenie územia, v rámci ktorého je

vozidlo štandardne registrované“ (č.l. 73), týkajúcim sa motorového vozidla H. H. s EČV: D., žalobkyňa
okrem iného splnomocnila rakúsku kanceláriu (Verband der Versicherungsunternehmen Österreichs),
aby riešila nárok v jej mene v súlade s podmienkami Interných predpisov.

20. Z listu rakúskej poisťovne Helvetia Versicherungen AG (ktorú rakúska kancelária Verband

der Versicherungsunternehmen Österreichs podľa nesporných tvrdení žalobkyne poverila likvidáciou
predmetnej poistnej udalosti) z 23.1.2020, adresovaného žalobkyni (č.l. 74-75), súd zistil, že
uvedená poisťovňa v mene žalobkyne poskytla poškodenej strane kompenzáciu. Predmetnú poistnú
udalosť viedla pod referenčným číslom XXXXXXXXXXX, pričom v rámci jej likvidácie jej vznikli výdavky
v celkovej výške 3 131,25 €. Táto suma pozostávala zo sumy 2 628,05 €, nákladov na znalecký posudok

109 € a manipulačného poplatku 394,20 € - v tejto súvislosti odkázala na priložené dokumenty.

21. Z nesporných tvrdení žalobkyne, ako aj z výstupu z jej systému (č.l. 79) vyplynulo, že spomínaná
suma 3 131,25 € pozostávala z nákladov na opravu vozidla 1 128,05 € (vecná škoda), bolestného
1 500 € (škoda na zdraví), nákladov na posudky znalcov 109 € (škoda na zdraví) a zvyšných 394,20

€ tvoril poplatok Systému zelenej karty.

22. Z výpisu z bankového účtu žalobkyne (č.l. 80) mal súd preukázané, že žalobkyňa dňa 29.1.2020
uhradila rakúskej poisťovni Helvetia Versicherungen AG k referenčnému číslu XXXXXXXXXXX sumu
3 131,25 €.

23. Listami zo dňa 31.1.2020, označenými ako „Výzva na náhradu poistného plnenia“ (č.l. 81 a 85),
žalobkyňa s poukazom na to, že v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou poskytla z poistného
garančného fondu poškodenej F. C. poistné plnenie vo výške 2 737,05 €, vyzvala žalovaných 1/ a 2/,aby jej túto sumu uhradili najneskôr do 29.2.2020. List adresovaný žalovanej 1/ pošta žalobkyni dňa
7.2.2020 vrátila s poznámkou „adresát neznámy“ a z rovnakého dôvodu jej vrátila aj list adresovaný
žalovanému 2/, a to 6.2.2020.

24. Z kúpno-predajnej zmluvy, uzavretej dňa 5.10.2018 medzi žalovanou 1/ ako predávajúcim a D. G.,
bytom C. ako kupujúcim, vyplýva, že jej predmetom bol predaj a kúpa automobilu H. H. s EČV: D..
Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 1 000 €. V článku III bode 1. zmluvy sa uvádza, že kúpna
cena bude vyplatená v hotovosti do rúk predávajúceho ihneď po podpise tejto zmluvy. Doklad o zaplatení

je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V článku IV zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že vlastníctvo veci
prejde z predávajúceho na kupujúceho: a/ po prepise predmetu zmluvy z predávajúceho na kupujúceho,
b/ po zaplatení dohodnutej ceny. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že predávajúci je povinný prepísať
predmet zmluvy najneskôr do 7 pracovných dní od podpisu tejto kúpno-predajnej zmluvy. V článku V
bode 2. zmluvy predávajúci vyhlásil, že predmetné motorové vozidlo bolo používané, riadne udržiavané
a predáva sa na náhradné diely s chybou prevodovky.

25. Žalovaný 2/ v rámci svojej výpovede uviedol, že v ten deň šoféroval auto H. H. a pri Hainburgu
vchádzal do kruhového objazdu. Už keď bol autom v kruhovom objazde, rakúska vodička mu vošla
s autom do kruhového objazdu, on už nestačil dobrzdiť, keďže aj pršalo a pravou prednou časťou vozidla
jej narazil do ľavej zadnej časti jej vozidla. Opustili kruhový objazd a zastavili na autobusovej zastávke.

Nepamätá si, aké poškodenia na vozidle mala rakúska vodička, ale vie, že mala defekt na ľavom zadnom
kolese. Na jeho aute neboli žiadne veľké poškodenia, len prasknutý blatník. Obidvaja vystúpili z áut a on
sa jej po anglicky spýtal, či je v priadku, či nepotrebuje lekárske ošetrenie. Ona mu niečo vravela po
nemecky, čomu nerozumel a začala s niekým telefonovať. Asi po 15 až 30 minútach prišla policajná
hliadka. Vypýtali si od neho občiansky preukaz a po anglicky sa ho opýtali ako došlo k dopravnej nehode.

On im to po anglicky povedal, presne tak, ako to uviedol dnes. Vrátili mu občiansky preukaz a povedali,
že môže ísť a bude ho kontaktovať poisťovňa. Tým bolo vyšetrovanie na mieste skončené, nič viac od
neho už nechceli. V rámci odpovedí na otázky žalovaný 2/ ukázal na ním vyhotovenom náčrte (č.l. 202)
miesto, kde vchádzal do kruhového objazdu (súd na tomto mieste nakreslil na náčrte krížik), označil
svoje vozidlo, na ktorom je napísané „Ja“ a zároveň uviedol, že ostatné dve vozidlá zakreslené na náčrte

prestavujú vozidlo B. v pohybe, nie je tam teda zakreslená zrážka jeho vozidla a B.. Žalovaný 2/ mal
za to, že hlavná cesta bola na kruhovom objazde, keďže pred vchodom do kruhového objazdu bola
značkadajprednosťvjazde.Naotázku,čipotom,čokomunikovalspolíciouohľadnepriebehudopravnej
nehody, sa ich pýtal, čo vlastne zapísali, alebo či skontroloval predmetný zápis, žalovaný 2/ uviedol, že si
to presne nepamätá, ale myslí si, že nič nekontroloval a ani žiaden dokument nepodpisoval. Nepamätal

si, či mu bola na mieste alebo následne uložená nejaká pokuta.

26. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZoPZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

27. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ ZoPZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti.

28. Podľa § 24 ods. 7 prvej vety ZoPZP (v znení účinnom do 31.7.2024), kancelária má právo proti tomu,
kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.

29. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou

alebo kto vykonáva právo pre seba.

30. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak.

31. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.32. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

33. Podľa § 601 Občianskeho zákonníka, ak má vlastníctvo k predanej hnuteľnej veci prejsť na
kupujúceho až po zaplatení ceny, musí sa táto výhrada dohodnúť písomne. Ak zo zmluvy nevyplýva
niečo iné, prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia na kupujúceho

odovzdaním veci.

34. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len
„ZoMPSP“), ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná
zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

35. Podľa článku 28 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11.7.2007
o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II), toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie
medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnými stranami súd jeden alebo viacero členských štátov v
čase prijatia tohto nariadenia a ktoré ustanovujú kolízne normy pre mimozmluvné záväzky.

36. Podľa Čl. 1 Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody z roku 1971, ktorý bol uverejnený
ako vyhláška ministerstva zahraničných vecí č. 130/1976 Zb. z 23.8.1976 (ďalej len „Dohovor“), tento
Dohovor určuje právo rozhodné pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody
bez ohľadu na spôsob konania pri jej uplatnení. Na účely tohto Dohovoru sa považuje za dopravnú
nehodu nehoda, na ktorej sa zúčastňuje jedno alebo viac vozidiel bez ohľadu, či sú poháňané motorom

alebo nie, a ktorá súvisí s dopravou na verejných cestách, na pozemkoch prístupných verejnosti alebo
na súkromných pozemkoch, na ktoré majú právo prístupu určité osoby.

37. Podľa Čl. 3 Dohovoru, rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k
nehode.

38. Podľa Čl. 7 Dohovoru, bez ohľadu na právo rozhodné pre určenie zodpovednosti, sa prihliada vždy
na predpisy o konaní a bezpečnosti dopravy platné v mieste a čase nehody.

39. Podľa Čl. 8 Dohovoru, rozhodné právo určuje najmä

1. podmienky a rozsah zodpovednosti,
2. dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie,
3. vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť,
4. spôsob a rozsah náhrady škody,
5. možnosť prechodu práva na náhradu škody,

6. osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu,
7. zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca,
8. premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo
zastavenia tohto času.

40. Podľa § 309 rakúskeho Všeobecného občianskeho zákonníka, v znení účinnom k 9.10.2019 (ďalej
tiež len „ABGB“), ten, kto má vec vo svojej moci alebo v úschove, nazýva sa jej detentor. Ak má detentor
veci vôľu ponechať si vec ako svoju vlastnú, stáva sa jej držiteľom.

41. Podľa § 1293 ABGB, škoda znamená každá ujma, ktorá niekomu vznikla na majetku, právach alebo

osobe. Od toho treba odlíšiť ušlý zisk, ktorý bolo možné očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

42. Podľa § 1294 ABGB, vznik škody zapríčiňuje buď protiprávne konanie, alebo zanedbanie, ktorého sa
dopustila tretia strana; alebo náhoda. Protiprávne poškodenie vzniká buď svojvoľne, alebo nesvojvoľne.
Svojvoľné poškodenie sa však zakladá čiastočne na zlom úmysle, ak škoda vznikla na základe vedomia

a vôle; a čiastočne na opomenutí, keď bola škoda zapríčinená v dôsledku zavinenej nevedomosti alebo
z nedostatku patričnej pozornosti alebo patričnej snahy. Oboje sa nazýva zavinením.43.Podľa§1295ods.1ABGB,každýjeoprávnenýžiadaťnáhraduškodyodtoho,ktomuškoduspôsobil
svojim zavinením; škoda mohla vzniknúť porušením zmluvnej povinnosti alebo bez súvisu so zmluvou.

44. Podľa § 1323 ABGB, za účelom náhrady spôsobenej škody je potrebné všetko uviesť do pôvodného
stavu alebo ak to nie je možné nahradiť odhadovanú hodnotu. Ak sa náhrada škody týka iba vzniknutej
škody, ide o náhradu škody samotnej; ak však náhrada zahŕňa aj ušlý zisk a spôsobenú nehmotnú ujmu,
ide o úplnú nápravu.

45. Podľa § 1325 ABGB, kto inému spôsobí zranenie, znáša náklady na liečbu zraneného; nahradí mu
ušlý zárobok alebo v prípade práceneschopnosti poškodeného aj budúci ušlý zárobok a na základe
žiadosti mu okrem toho zaplatí bolestné primerané zisteným okolnostiam.

46. Podľa § 1 rakúskeho Zákona o poistení železničných a motorových vozidiel, v znení účinnom
k 9.10.2019 (ďalej tiež len „EKHG“), ak v dôsledku nehody pri prevádzke železnice alebo pri

prevádzke motorového vozidla príde k usmrteniu človeka, jeho zraneniu alebo poškodeniu zdravia alebo
k poškodeniu veci, je potrebné nahradiť takto vzniknutú škodu v zmysle ustanovení tohto spolkového
zákona.
47. Podľa § 5 ods. 1 EKHG, za náhradu škôd uvedených v § 1 zodpovedá v prípade železnice
prevádzkovateľ, v prípade motorových vozidiel držiteľ.

48. Podľa § 6 ods. 1 EKHG, ak niekto v čase nehody používa dopravný prostriedok železnice bez
vedomia prevádzkovateľa alebo motorové vozidlo bez vedomia držiteľa, zodpovedá za náhradu škody
namiesto prevádzkovateľa alebo držiteľa. Popri tom zostáva prevádzkovateľ alebo držiteľ zodpovedný
za náhradu škody, ak bolo používanie dopravného prostriedku železníc alebo motorového vozidla

umožnené v dôsledku jeho zavinenia alebo zavinenia na strane osoby, ktorá bola s vedomím
prevádzkovateľa alebo držiteľa činná pri prevádzke železnice alebo pri prevádzke motorového vozidla.

49. Podľa § 6 ods. 2 EKHG, odsek 1 neplatí, ak bol používateľ zamestnaný prevádzkovateľom
alebo držiteľom na účely prevádzky železnice alebo prevádzky motorového vozidla alebo ak mu

prevádzkovateľ prenechal dopravný prostriedok železnice alebo držiteľ motorové vozidlo. Povinnosť
takéhoto používateľa nahradiť škodu v zmysle všeobecného občianskeho práva je vylúčená, ak
preukáže, že škoda nevznikla jeho zavinením.

50. Podľa § 6 ods. 3 EKHG, používateľ v zmysle odseku 1 a 2 je každý, kto si dovolí používať dopravný

prostriedok železnice alebo motorové vozidlo podľa svojej vôle.

51. Podľa § 13 EKHG, v prípade zranenia alebo poškodenia zdravia sa nahrádzajú
1. náklady na liečbu alebo na pokus o liečbu zraneného,
2. majetková ujma, ktorú zranený utrpí tým, že v dôsledku zranenia prišlo dočasne alebo trvalo k strate

alebo zníženiu jeho pracovnej schopnosti,
3. náklady vzniknuté v dôsledku zvýšených potrieb zraneného,
4. primerané bolestné,
5. primerané odškodné v prípade znetvorenia, ktoré bráni lepšiemu spoločenskému uplatneniu
zraneného.

52.Podľa§1rakúskehoZákonaocestnejpremávke,vzneníúčinnomk9.10.2019(ďalejtiežlen„StVO“),
tento spolkový zákon platí pre cesty s verejnou premávkou. Za také sú považované cesty, ktoré môže
užívať každý za rovnakých podmienok.

53. Podľa § 18 ods. 1 StVO, vodič vozidla je povinný vždy dodržiavať taký odstup od vozidla jazdiaceho
pred ním, aby mohol kedykoľvek včas zastaviť, aj keď vozidlo jazdiace pred ním náhle zabrzdí.

54. Podľa § 19 ods. 1 StVO, ak nasledujúce odseky neustanovujú inak, majú prednosť v jazde vozidlá
prichádzajúce sprava; koľajové vozidlá majú však prednosť aj vtedy, ak prichádzajú zľava.

55. Podľa § 19 ods. 4 StVO, ak je pred križovatkou umiestnená príkazová značka „Daj prednosť v jazde!“
alebo „Stoj!“, majú prednosť vozidlá prichádzajúce zľava aj sprava. Ak je však na dodatkovej tabuľke
vyznačený osobitný priebeh cestného úseku s prednosťou v jazde, majú prednosť vozidlá nachádzajúcesa na takto vyznačenom cestnom úseku bez ohľadu na to, či po ňom prechádzajú alebo ho opúšťajú;
inak platí odsek 1. V prípade príkazovej značky „Stoj!“ je okrem toho nutné zastaviť.
56. Podľa § 20 ods. 1 StVO, vodič vozidla je povinný prispôsobiť rýchlosť jazdy aktuálnym okolnostiam

alebo okolnostiam definovaným cestnými dopravnými značkami najmä stavu a povahe cesty, premávky
a viditeľnosti, ako aj vlastnostiam vozidla a nákladu. Vodič nesmie jazdiť tak rýchlo, aby znečisťoval
iných užívateľov cesty alebo veci na okraji cesty alebo zraňoval hospodárske zvieratá, ak je tomu
možné zabrániť. Bez naliehavého dôvodu nesmie vodič jazdiť ani tak pomaly, aby obmedzoval ostatnú
premávku.

57. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ nároku vyplývajúceho
z § 24 ods. 7 prvej vety v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ ZoPZP, t.j. náhrady toho, čo za žalovaných 1/
a 2/ ako za osoby bez poistenia zodpovednosti, ktoré sú zodpovedné za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, plnila poškodenému z poistného garančného fondu. Keďže právna norma uvedená
v § 24 ods. 7 prvej vete ZoPZP zakladá nárok žalobkyne, bolo povinnosťou žalobkyne v konaní

tvrdiť a preukázať existenciu skutkových predpokladov vyplývajúcich z hypotézy tejto normy, t.j. že
a/ žalovaní 1/ a 2/ zodpovedajú za škodu spôsobenú poškodenému prevádzkou motorového vozidla,
b/ v čase, keď k nehode došlo, nebolo k motorovému vozidlu uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou, c/ poškodenému poskytla za žalovaných 1/ a 2/
poistné plnenie z poistného garančného fondu. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania uvedených

skutkových predpokladov základnej normy tak niesla žalobkyňa, ktorú preto v konaní ťažili aj prípadné
nepriaznivé následky vyplývajúce z toho, že niektorý z týchto skutkových predpokladov by zostal po
vykonanom dokazovaní neobjasnený.

58. Pokiaľ ide o zodpovednosť žalovaných 1/ a 2/ za škodu, súd musel vziať zreteľ na tú skutočnosť,

že k predmetnej dopravnej nehode nedošlo na území Slovenskej republiky, ale v Rakúsku, v dôsledku
čoho v prvom rade skúmal, hmotné právo ktorého štátu je z hľadiska zodpovednosti za škodu vzniknutú
pri tejto dopravnej nehode rozhodným. Na území členských štátov EÚ (ktorými sú Slovenská republika
aj Rakúsko) sa v prípade mimozmluvných záväzkových vzťahov v občianskych veciach (akými sú
aj záväzky vzniknuté zo spôsobenej škody), pri ktorých dôjde k stretu rôznych právnych poriadkov,

uplatňuje nariadenie Rím II. Rakúsko aj Slovenská republika sú však zmluvnými stranami Dohovoru,
ktorý má v súlade s článkom 28 ods. 1 nariadenia Rím II v rozsahu svojej pôsobnosti prednosť pred
aplikáciou kolíznych noriem nariadenia Rím II a zároveň má v zmysle § 2 ZoMPSP aplikačnú prednosť aj
pred ustanoveniami tohto zákona (k tomu porovnaj A., P., Haťapka, M., Burdová, K. a kol. Medzinárodné
právo súkromné. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2023, strana 313). V zmysle Čl. 3 Dohovoru platí,

že rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode, t.j. v danom
prípade právne predpisy Rakúska. Podľa Čl. 8 Dohovoru, rozhodné právo určuje najmä: a/ podmienky a
rozsah zodpovednosti, b/ dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej
delenie, c/ vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, d/ spôsob a rozsah náhrady škody, e/ možnosť
prechodu práva na náhradu škody, f/ osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu, g/

zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, h/ premlčanie a zánik práva uplynutím
času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času. Súd v tejto súvislosti
aplikoval príslušné ustanovenia rakúskeho Všeobecného občianskeho zákonníka (ABGB) a rakúskeho
Zákona o poistení železničných a motorových vozidiel (EKHG). Zároveň v zmysle Čl. 7 Dohovoru
prihliadal na predpisy o konaní a bezpečnosti dopravy platné v mieste a v čase nehody, konkrétne na

rakúsky Zákon o cestnej premávke (StVO).

59. V prejednávanej veci nebolo sporné, že dňa 9.10.2019 o 20:15 hod. došlo v Rakúsku, v meste
Hainburg, na ulici Pressburger Reichstrasse 1, na kruhovom objazde, k dopravnej nehode, v rámci
ktorej narazilo osobné motorové vozidlo značky H. H. s EČV: D., vedené žalovaným 2/, do osobného

motorovéhovozidlaznačkyB.sEČV:F.,vedenéhopaniF.C..Rovnakonebolosporné,žepritomtostrete
došlo k poškodeniu vozidla B. v jeho zadnej časti na strane vodiča (zadný nárazník, zadná pneumatika
a disk, zadný blatník) a na vozidle H. H. bola poškodená jeho predná časť na strane spolujazdca
(predný nárazník a svetlomet). Sporné bolo to, ako presne k nehode došlo. Žalovaný 2/ v rámci svojej
výpovede uviedol, že pred vstupom do kruhového objazdu bola dopravná značka „daj prednosť v jazde“,

takže hlavná cesta bola na kruhovom objazde. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Ďalej žalobca
uvádzal, že vchádzal motorovým vozidlom na kruhový objazd a už keď bol na tomto objazde, rakúska
vodička (z jeho pohľadu sprava) vošla svojim motorovým vozidlom na kruhový objazd, pričom už nestihol
dobrzdiť, keďže pršalo a pravou prednou časťou vozidla tak narazil do ľavej zadnej časti jej vozidla.Zároveň uviedol, že presne takto v angličtine popísal priebeh nehody aj rakúskej policajnej hliadke.
Z potvrdenia o dopravnej nehode vystaveného rakúskou políciou však vyplýva opak, t.j. že keď sa už
rakúska vodička so svojim motorovým vozidlom nachádzala na kruhovom objazde, krátko na to vošiel

na kruhový objazd s motorovým vozidlom aj žalovaný 2/ a následne došlo ku spomínanej kolízii vozidiel.
Vzhľadom na to, že rakúska policajná hliadka oslovila žalovaného 2/ v angličtine, pričom v konaní
nebolo ničím preukázané, že by rakúski policajti nerozumeli opisu priebehu dopravnej nehody, ktorý
im následne v angličtine poskytol žalovaný 2/, súd nemal žiaden rozumný dôvod pochybovať o tom,
že zápis polície sa zhodoval s tým, čo im žalovaný 2/ v tom čase uviedol. Samotná skutočnosť, že

motorové vozidlo rakúskej vodičky bolo poškodené na ľavej zadnej strane a motorové vozidlo, ktoré
viedol žalovaný 2/, na pravej prednej strane, priebeh dopravnej nehody uvádzaný v potvrdení polície
nespochybňuje, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by šírka jazdného pruhu na kruhovom objazde
nedovoľovala žalovanému 2/ žiaden úhybný manéver doľava, ktorému by potom aj zodpovedali zistené
poškodenia oboch motorových vozidiel. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že aj žalovaný
2/ na svojom náčrtku dopravnej nehody nakreslil jazdný pruh na kruhovom objazde ako pomerne

široký. Vierohodnosť výpovede žalovaného 2/ ohľadom toho, ako presne k dopravnej nehode došlo,
do značnej miery spochybňuje aj to, že na otázku, či mu bola na mieste alebo následne uložená
nejaká pokuta, neodpovedal presvedčivo, teda tak, ako by reagovala na takúto otázku osoba, ktorá
dopravnú nehodu nezavinila, ale len vyhýbavo uviedol, že si to už vzhľadom na odstup času nepamätá.
So zreteľom na tieto závery, súd - pokiaľ ide o spornú časť priebehu dopravnej nehody - vychádzal

z opisu uvedeného v potvrdení vydanom rakúskou políciou, opierajúceho sa o vtedajšie tvrdenia
oboch účastníkov dopravnej nehody, t.j. že keď už bola na predmetnom kruhovom objazde so svojim
motorovým vozidlom rakúska vodička F. C., krátko na to vošiel na kruhový objazd s motorovým vozidlom
aj žalovaný 2/, pričom nebolo sporné, že žalovaný 2/ aj v dôsledku toho, že pršalo, nedobrzdil a narazil
pravou prednou časťou svojho motorového vozidla do ľavej zadnej časti motorového vozidla spomínanej

rakúskej vodičky. Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že predmetnú dopravnú nehodu
zavinil žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla značky H. H. s EČV: D., ktorým narazil do motorového
vozidla B. EČV: F., a to v dôsledku toho, že neprispôsobil rýchlosť jazdy aktuálnym okolnostiam, najmä
stavu a povahe cesty a nedodržal potrebný odstup od spomínaného motorového vozidla jazdiaceho
pred ním na kruhovom objazde, čím porušil § 18 ods. 1 a § 20 ods. 1 rakúskeho Zákona o cestnej

premávke (StVO).

60. Podľa § 1295 rakúskeho Všeobecného občianskeho zákonníka (ABGB) zodpovedá škodca za
škodu, ktorú spôsobil inému zavineným protiprávnym konaním (§ 1294 ABGB) na jeho majetku, právach
alebo osobe (§ 1293 ABGB). Všetky vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky pre vznik zodpovednosti

za škodu (protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom
škody a zavinenie) boli v prípade žalovaného 2/ zjavne splnené. Žalobkyňa totiž v konaní preukázala,
že v dôsledku vyššie opísaného zavineného protiprávneho konania žalovaného 2/, došlo k poškodeniu
motorového vozidla značky B. s EČV: F., t.j. k škode na majetku pani F. C., konkrétne bol na vozidle
poškodený zadný nárazník na strane vodiča, zadná pneumatika a disk na strane vodiča a blatník vzadu

na strane vodiča, pričom náklady vynaložené na opravu vozidla predstavovali sumu 1 128,05 €. Pani F.
C. však pri tejto dopravnej nehode bola spôsobená aj škoda na zdraví v zmysle § 1325 ABGB, konkrétne
bolestné vo výške 1 500 € a tiež jej vznikli náklady na liečbu vo forme nákladov na posudok vyhotovený
znalcom z odboru zdravotníctva vo výške 109 €. Dokopy tak výška spôsobenej škody predstavuje sumu
2 737,05 € (1 128,05 € + 1 500 € + 109 €).

61. V zmysle § 1 rakúskeho Zákona o poistení železničných a motorových vozidiel (EKHG) platí, že ak
v dôsledku nehody pri prevádzke motorového vozidla príde k usmrteniu človeka, jeho zraneniu alebo
poškodeniu zdravia alebo k poškodeniu veci, je potrebné nahradiť takto vzniknutú škodu v zmysle
ustanovení tohto zákona. Za náhradu týchto škôd zodpovedá v prípade motorového vozidla jeho držiteľ

(§ 5 EKHG), pričom z vyššie uvedeného ustanovenia § 1 EKHG je zjavné, že sa jedná o zodpovednosť
objektívnu, t.j. bez ohľadu na zavinenie.

62. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, kto bol v čase dopravnej
nehody držiteľom motorového vozidla H. H. s EČV: D.. V centrálnej evidencii motorových vozidiel bola

v rozhodnom čase vedená ako držiteľ a vlastník tohto vozidla žalovaná 1/. Táto sa v konaní bránila
tým, že kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 5.10.2018 predala predmetné vozidlo D. G.. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalovaná v uvedený deň skutočne uzavrela s D. G. kúpnu zmluvu v zmysle
§ 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol predaj a kúpa motorového vozidla značkyH. H. s EČV: D. za kúpnu cenu 1 000 €. V zmysle § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak
sa hnuteľná vec (akou je aj motorové vozidlo) prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Z obsahu

posudzovanej kúpnej zmluvy je zrejmé, že zmluvné strany si v súlade so spomínaným § 133 ods. 1
Občianskeho zákonníka dohodli moment nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu kúpy inak, a to
tak, že vlastníctvo k tomuto motorovému vozidlu prejde z predávajúceho na kupujúceho: a/ po prepise
motorového vozidla z predávajúceho na kupujúceho, b/ po zaplatení dohodnutej kúpnej ceny. Prvá
podmienka spočívajúca v prepise motorového vozidla v čase dopravnej nehody zjavne splnená nebola,

keďže (ako už súd uviedol vyššie), v centrálnej evidencii motorových vozidiel bola ako držiteľ a vlastník
motorového vozidla stále vedená žalovaná 1/. Pokiaľ si strany dohodli, že vlastníctvo k motorovému
vozidlu prejde z predávajúceho na kupujúceho až po zaplatení dohodnutej kúpnej ceny, jedná sa o tzv.
výhradu vlastníctva v zmysle § 601 Občianskeho zákonníka. V kúpnej zmluve sa síce uvádza, že kúpna
cena bude vyplatená v hotovosti do rúk predávajúceho ihneď po podpise zmluvy a že doklad o zaplatení
je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, žalovaná 1/ však tento doklad súdu nepredložila, pričom uhradenie

kúpnej ceny ani len netvrdila. Za týchto okolností sa súd stotožnil s názorom žalobkyne, že úhrada
dohodnutejkúpnejcenyzostranykupujúcehožalovanej1/vkonanípreukázanánebola.Keďžekprepisu
motorového vozidla zo žalovanej 1/ ako predávajúcej na D. G. ako kupujúceho do momentu dopravnej
nehody nedošlo a v tom čase trvala aj výhrada vlastníckeho práva v prospech žalovanej 1/, možno
konštatovať že vlastníčkou predmetného motorového vozidla v čase dopravnej nehody bola stále

žalovaná 1/.

63. Pre vznik držby je v našom občianskom práve nevyhnutné naplnenie dvoch predpokladov,
a to faktické ovládanie veci a vôľa s vecou nakladať ako s vlastnou (tzv. držobná vôľa). Naproti tomu
detenciajeibafaktickýmovládanímvecibezvôlenakladaťsňouakosvlastnou.Tam,kdechýbadržobná

vôľa, preto nejde o držbu, ale len o detenciu. Rozdiel medzi držbou a detenciu sa rovnako chápe aj
v rakúskom práve. Uvedené je zrejmé z § 309 rakúskeho Všeobecného občianskeho zákonníka (ABGB),
v zmysle ktorého ten, kto má vec vo svojej moci alebo v úschove, sa nazýva jej detentor. Ak má detentor
veci vôľu ponechať si vec ako svoju vlastnú, stáva sa jej držiteľom.

64. Súdna prax už dávnejšie dospela k záveru, že v dôsledku dohodnutej výhrady vlastníckeho práva
nadobúdateľ (kupujúci) nadobúda predmet plnenia jeho prevzatím iba do detencie, keďže nadobudnutie
vlastníckeho práva je dohodou strán odložené na neskoršiu dobu. Kým teda trvá výhrada vlastníckeho
práva v prospech scudziteľa (predávajúceho), nemôže nadobúdateľ (kupujúci) s vecou voľne nakladať
a na vec sa vo vzťahu k nemu hľadí ako na vec cudziu, ktorá je mu len zverená (k tomu porovnaj

napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.7.2009 sp. zn. 29 Cdo 1028/2007). Z judikatúry
súdov ďalej vyplýva, že ak vlastník veci poskytne inej osobe oprávnenie mať vec u seba (ak mu ju
prenechá do detencie), potom zostáva držiteľom veci v zmysle § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
hoci držbu vykonáva iba prostredníctvom detentora (k tomu porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky zo 17.1.2002 sp. zn. 22 Cdo 728/2000). Detentor v takom prípade odvodzuje svoje

právoodvlastníka,pričomfaktickéovládanievecidetentoromsapovažujezaovládanievlastníkom,ktorý
jedržiteľomveci(viďrozsudokNajvyššiehosúduČeskejrepublikyz1.6.2010sp.zn.22Cdo2676/2008).

65. Vzhľadom na to, že v posudzovanom prípade v čase dopravnej nehody výhrada vlastníckeho práva
v prospech žalovanej 1/ stále trvala, vychádzajúc z vyššie podaného výkladu možno konštatovať, že

držiteľom predmetného motorového vozidla tak podľa slovenského, ako aj rakúskeho hmotného práva
bola v tom čase stále žalovaná 1/. D. G. bol totiž od prevzatia motorového vozidla od žalovanej 1/ len
jeho detentorom, a to až do momentu jeho vypožičania žalovanému 2/, ktorý ho tým prevzal do detencie.
Žalovaný 2/ sa držiteľom motorového vozidla stať nemohol, keďže mu zjavne chýbala držobná vôľa,
teda vôľa nakladať s ním ako s vlastným.

66. Žalovaná 1/ sa ďalej v konaní bránila tým, že predmetné motorové vozidlo predala D. G. na náhradné
diely, pričom mesiac po uzavretí zmluvy jej D. G. okrem iného tvrdil, že auto je nepojazdné, nakoľko
súčiastky použil na svoje auto. Bola teda v domnienke, že auto je nepojazdné, rozobraté. Bola uvedená
do omylu a nemala čas riešiť, kde sa auto v skutočnosti nachádza. Vôbec ju nenapadlo, že D. G. auto

spojazdnil a dal ho tretej osobe do užívania. O tejto skutočnosti až do doručenia žaloby nevedela.
Žalovaná 1/ teda v podstate tvrdila, že motorové vozidlo bolo použité žalovaným 2/ bez jej vedomia.
Vzhľadom na to, že v predmetnej kúpnej zmluve je uvedené, že „auto sa predáva na náhradné diely
s chybou prevodovky“, súd mal dohodu zmluvných strán o predaji motorového vozidla na náhradnédiely za preukázanú. Pokiaľ ale ide o ostatné, vyššie spomenuté skutkové tvrdenia žalovanej 1/, súd
ich považoval za sporné, nakoľko žalobkyňa ich poprela už v replike, keď uviedla, že žalovaná 1/
svoje tvrdenia z vyjadrenia k žalobe nepreukázala. Na poslednom pojednávaní žalobkyňa taktiež tvrdila,

že v danom prípade išlo o použitie dopravného prostriedku s vedomím žalovanej 1/ ako jej držiteľa.
Žalovaná 1/ však na preukázanie pravdivosti svojich sporných tvrdení nenavrhla vykonať žiadne dôkazy
a len zo samotnej skutočnosti, že motorové vozidlo bolo predané na náhradné diely, nemožno bez
ďalšieho vziať za preukázané, že motorové vozidlo bolo žalovaným 2/ skutočne použité bez vedomia
jeho držiteľa, t.j. žalovanej 1/.

67. Keďže v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by žalovaný 2/ použil motorové vozidlo značky
H. H. s EČV: D. bez vedomia žalovanej 1/ ako držiteľa tohto motorového vozidla, nemohli byť splnené ani
zákonné predpoklady pre aplikáciu § 6 ods. 1 prvej vety EKHG, t.j. aby za škodu spôsobenú v dôsledku
predmetnejdopravnejnehodypriprevádzketohtomotorovéhovozidlanamiestožalovanej1/zodpovedal
žalovaný 2/ ako jeho používateľ. Možno teda uzavrieť, že za predmetnú škodu zodpovedá v zmysle

§ 5 EKHG žalovaná 1/ ako vtedajší držiteľ spomínaného motorového vozidla. Táto jej zodpovednosť
sa v zmysle § 1 EKHG vzťahuje nielen na vecnú škodu, ale aj škodu na zdraví vrátane bolestného
a nákladov spojených s liečením (§ 13 body 1. a 4. EKHG), teda na celú spôsobenú škodu vo výške
2 737,05 €.

68. Súd mal z výpisu z internej evidencie žalobkyne preukázané, že v čase dopravnej nehody nebolo
k motorovému vozidlu značky H. H. s EČV: D. uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobkyňa bola preto v zmysle § 24 ods. 2 písm.
b/ ZoPZP povinná poskytnúť poškodenej F. C. poistné plnenie za škodu spôsobenú jej prevádzkou
predmetného motorového vozidla, za ktorú zodpovedali žalovaní 1/ a 2/ ako osoby bez poistenia

zodpovednosti. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa splnomocnila
rakúsku kanceláriu (Verband der Versicherungsunternehmen Österreichs), aby v jej mene riešila nárok
poškodenej v súlade s podmienkami Interných predpisov. Spomínaná rakúska kancelária poverila
likvidácioupredmetnejpoistnejudalostijednuzrakúskychpoisťovní(HelvetiaVersicherungenAG),ktorá
poskytla v mene žalobkyne poškodenej F. C. plnenie vo výške 2 737,05 €, zahŕňajúce jednak náhradu

vecnej škody (nákladov na opravu vozidla vo výške 1 128,05 €), ako aj škody na zdraví (bolestného
vo výške 1 500 € a nákladov na liečbu vo forme nákladov na posudok vyhotovený znalcom z odboru
zdravotníctva vo výške 109 €). Následne žalobkyňa dňa 29.1.2020 vyššie uvedenej rakúskej poisťovni
v tejto súvislosti vynaložené náklady vo výške 2 737,05 € uhradila.

69. So zreteľom na to, že žalobkyňa v konaní preukázala, že: a/ žalovaní 1/ a 2/ zodpovedajú poškodenej
F. C. za škodu vo výške 2 737,05 € spôsobenú jej prevádzkou motorového vozidla značky H. H. s EČV:
D. pri predmetnej dopravnej nehode, b/ v čase, keď k nehode došlo, nebolo k tomuto motorovému
vozidlu uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou, c/
poškodenej F. C. poskytla za žalovaných 1/ a 2/ poistné plnenie z poistného garančného fondu vo výške

2 737,05 €, možno uzavrieť, že žalobkyni vznikol voči žalovaným 1/ a 2/ nárok v zmysle § 24 ods. 7
prvej vety ZoPZP na náhradu toho, čo za nich plnila. Keďže v konaní nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/
doposiaľ dlžnú sumu žalobkyni ani len čiastočne neuhradili, súd im uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
spoločne a nerozdielne sumu 2 737,05 €.

70. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

71. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

72. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

73. Keďže žalovaní 1/ a 2/ sú v omeškaní s plnením peňažného dlhu, žalobkyni vznikol nárok aj na úroky
z omeškania. Žalovaní 1/ a 2/ boli v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka povinní žalobkyni zaplatiťsumu 2 737,05 € najneskôr do 29.2.2020. Do omeškania sa tak dostali dňa 1.3.2020, kedy bola výška
úrokov z omeškania 5 % ročne. Súd preto žalovaným 1/ a 2/ uložil taktiež povinnosť zaplatiť žalobkyni
spoločne a nerozdielne úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 737,05 € od 1.3.2020 až

do zaplatenia.

74. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

75. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

76. Keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech, súd jej priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu
konania v rozsahu 100 %, s tým, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní túto náhradu zaplatiť žalobkyni spoločne
anerozdielne.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútorocha exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).